18.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 347/48

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zdôraznenie sociálno-hospodárskych aspektov vo vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 347/07)

Spravodajca: José María ZUFIAUR NARVAIZA

Na plenárnom zasadnutí 26. februára 2009 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„sociálno-hospodárskych aspektov vo vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17. a 18. februára 2010 (schôdza zo 17. februára) prijal 110 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1   Dosiahnuť výrazný kvalitatívny posun v strategickom partnerstve týchto dvoch regiónov. EHSV sa domnieva, že v novom celosvetovom kontexte je nevyhnutné zintenzívniť politický dialóg a stanoviť rozsiahlejšiu agendu, zameranú na problematiku vzájomnej závislosti a zároveň aj na otázky, v ktorých je potrebná lepšia medzinárodná regulácia, ako je životné prostredie, zmenšovanie rozdielov, migrácia alebo mier a bezpečnosť. Závery samitov by sa mali účinnejšie uplatňovať v praxi, a to na úrovni oboch regiónov.

1.2   Dať tradičnej politike nový impulz. Znamená to, že problematiku migrácie bude treba zaradiť medzi ťažiskové témy agendy oboch regiónov; k problematike sociálnej súdržnosti bude treba pristupovať z globálneho hľadiska, čo umožní viac využívať na tento účel spoluprácu, vytvárať mechanizmy štrukturálnej konvergencie, stimulovať sektorovú politiku a vytvárať priaznivé podmienky pre dôstojnú prácu. V dohodách o pridružení by sa mali náležite zohľadňovať existujúce rozdiely, pričom by sa mali využívať nástroje, ako sú hodnotenia trvalej udržateľnosti, skutočné uznanie zásady zvláštneho a rozdielneho zaobchádzania s menej rozvinutými krajinami, vymedzenie výnimiek a prechodných období v odvetviach, kde je to potrebné, a diferencovaný prístup k rozvojovej spolupráci. Spolupráca s latinskoamerickými krajinami so stredne veľkými príjmami by sa mala zamerať na makroekonomickú stabilitu, posilnenie inštitucionálnych kapacít, zlepšenie konkurencieschopnosti a obchodných schopností, daňové reformy, inováciu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, vedy a technológie.

1.3   Vytvoriť spoločnú agendu pre inováciu ako faktor rozvoja a transformácie výroby, zameranú na sociálne aspekty inovácie. EHSV žiada, aby sa prihliadalo na sociálny rozmer inovácie a jeho rôzne aspekty: význam sociálneho a kultúrneho kontextu v procesoch technologickej inovácie; sociálne bariéry, ktoré sťažujú inováciu, ako napríklad chudoba; sociálne dôsledky inovačných opatrení; schopnosť inovácie vytvárať sociálnu štruktúru; nevyhnutnosť zohľadniť sociálnu inováciu, ktorú uskutočňuje samotná spoločnosť a ktorá vzniká na základe vedomostí zdedených po predkoch, ako aj na základe kolektívnych a praktických poznatkov, a prejavuje sa okrem iného v sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia, a pretaviť túto inováciu do opatrení verejnej politiky; význam zapojenia občianskej spoločnosti pre prijatie a integrovanie inovačných aktivít a opatrení.

1.4   Posunúť zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do centra strategického partnerstva EÚ – Latinská Amerika. EHSV preto žiada, aby bolo medzi prioritami politiky EÚ v oblasti spolupráce a obnoveného programu EurosociAL aj posilnenie organizovanej občianskej spoločnosti a inštitúcií alebo organizácií, ktoré ju zastupujú na regionálnej úrovni v Latinskej Amerike; vytvorenie mechanizmu, ktorý by koordinoval organizácie zastupujúce organizovanú občiansku spoločnosť z oboch regiónov; zastúpenie EHSV v riadiacom výbore budúcej Nadácie EÚ – LAK; zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do dohôd o pridružení medzi EÚ a Latinskou Amerikou prostredníctvom vytvorenia zmiešaných poradných výborov a zaradiť do týchto dohôd špecifické časti týkajúce sa sociálnej, pracovnej a environmentálnej oblasti; dať zapojeniu občianskej spoločnosti do strategického partnerstva medzi EÚ a Mexikom oficiálny charakter; zapojenie organizácií organizovanej občianskej spoločnosti do definovania a rozvíjania programu EurosociAL, ako aj do fór EÚ a Latinskej Ameriky o sociálnej súdržnosti.

1.5   V súvislosti s dohodami o pridružení a voľnom obchode, o ktorých EÚ rokuje s regiónmi a krajinami Latinskej Ameriky, EHSV zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou podpísania týchto dohôd zo strany európskych inštitúcií musí byť dodržiavanie základných ľudských a sociálnych práv a práv pracovníkov. Výbor zastáva názor, že by sa mali vytvoriť mechanizmy monitorovania, hodnotenia a konzultácie týchto dohôd so zapojením organizovanej občianskej spoločnosti. Žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že sa na tieto zásady bude prihliadať aj pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode, ktoré v súčasnosti prebiehajú s Kolumbiou a Peru. Výbor trvá na tom, aby sa v inštitúciách viedli podrobné politické diskusie skôr, než sa začnú rokovania o akejkoľvek dohode, nieto ešte jej ratifikácia, ako to prisľúbil kandidát na post člena Komisie, pán de Gucht, a žiada, aby bol do týchto diskusií zapojený aj EHSV a organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť.

2.   Pozitívna bilancia vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou

2.1   Šiesty samit hláv štátov a predsedov vlád krajín EÚ a Latinskej Ameriky a Karibiku bude prebiehať v úplne inom celosvetovom, európskom a latinskoamerickom kontexte, ako bol ten spred desiatich rokov, keď bolo v roku 1999 na samite v Riu založené strategické partnerstvo medzi Európskou Úniou a Latinskou Amerikou (1).

2.2   Vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou sa rozvíjajú už viac ako 30 rokov, pričom na začiatku spoločnej histórie bolo odštartovanie parlamentného dialógu EP – Parlatino v 70. rokoch, proces zo San José či dialóg medzi EÚ a skupinou z Ria. Napriek tomu, že by sme si ako organizácie občianskej spoločnosti priali, aby boli tieto vzťahy ešte rozvinutejšie, aby boli niektoré dohody o pridružení podpísané už pred niekoľkými rokmi a aby sa závery zo samitov do väčšej miery premietali do praxe, je isté, že výsledky, ktoré sa doteraz v tejto súvislosti dosiahli, sú veľmi pozitívne. V osemdesiatych rokoch tieto vzájomné vzťahy odrážali požiadavky mieru a demokracie, čo sa prejavilo veľkým prínosom Európskeho spoločenstva k mierovému procesu v Strednej Amerike. Neskôr EÚ podporila regionálne zmýšľanie a strategické partnerstvo medzi dvoma regiónmi, s diferencovaným prístupom ku každému subregiónu, ako aj riešenie spoločných výziev spojených s globalizáciou, ako sú hrozby pre životné prostredie, energetika. potravinová bezpečnosť, migrácia alebo reakcia na finančnú a hospodársku krízu. Medzi ciele strategického partnerstva boli zaradené sociálna súdržnosť a zabezpečenie verejného majetku na celosvetovej a regionálnej úrovni. Vzťahy medzi týmito dvoma regiónmi sa vďaka presadzovaniu účinného multilaterálneho prístupu pozitívne odrazili aj na globálnom riadení. Ako sa uvádza v nedávnom oznámení Európskej komisie (2), boli vytvorené konkrétne nástroje, počnúc samotnými samitmi, a začal sa proces smerujúci k vytvoreniu siete dohôd o pridružení, pričom takéto dohody už boli podpísané s Čile a Mexikom. Okrem toho boli uzatvorené dôležité strategické partnerstvá s Brazíliou a Mexikom. Na podporu sektorovej politiky boli vytvorené nástroje ako program EUROsociAL, EUrocLIMA a iné programy v oblasti vzdelávania. Takisto bolo vytvorené parlamentné zhromaždenie EÚ – Latinská Amerika (EuroLat). Európska únia je i naďalej prvým investorom v tomto regióne, druhým obchodným partnerom a prvým poskytovateľom rozvojovej pomoci.

2.3   Pokiaľ ide o občiansku spoločnosť, bola vybudovaná sieť kontaktov s inštitúciami zastupujúcimi organizovanú občiansku spoločnosť v rôznych subregiónoch Latinskej Ameriky, zlepšila sa koordinácia medzi rôznymi sektormi (podnikmi, odborovými zväzmi, tretím sektorom) na oboch kontinentoch, zlepšila sa spolupráca s regionálnymi parlamentmi a EHSV má štatút pozorovateľa v rámci parlamentného zhromaždenia EuroLat, s ktorým podpísal protokol o spolupráci, do ktorého sa môžu zapojiť aj naše partnerské inštitúcie v Latinskej Amerike. V rámci strategického partnerstva EÚ – Brazília bol medzi EHSV a brazílskou Radou pre hospodársky a sociálny rozvoj (CDES) vytvorený okrúhly stôl EÚ – Brazília. EHSV zároveň pomohol posilniť zapojenie občianskej spoločnosti do integračných procesov na subregionálnej úrovni v Latinskej Amerike a boli podniknuté kroky, zatiaľ bez uspokojivých výsledkov, v záujme zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do rokovaní, do úsilia o uznanie zásady inštitucionálne zakotviť monitorovacie a konzultačné mechanizmy v dohodách o pridružení a o to, aby tieto dohody obsahovali sociálny, pracovný a environmentálny rozmer.

3.   Snaha o výrazný kvalitatívny posun v strategickom partnerstve týchto dvoch regiónov

3.1   Nový politický kontext charakterizuje v súčasnosti celosvetová hospodárska kríza, výzvy spojené s ochranou životného prostredia, hospodársky vzostup Ázie, zabrzdenie rokovaní WTO, zvýšenie migračných tokov, zintenzívnenie vzťahov medzi južnými krajinami v každom slova zmysle a vznik nových riadiacich fór vo svetovom meradle (G20, BRIC). Práve v tejto situácii zohrávajú rozvojové krajiny čoraz dôležitejšiu úlohu, ktorú bude treba rozšíriť aj na inštancie, ako sú medzinárodné finančné ustanovizne (3) alebo organizácie spadajúce pod OSN. Z tohto všetkého vyplýva, že je nevyhnutné zaktualizovať agendu vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou a vytvoriť špecifickejšie a účinnejšie mechanizmy ako uplatňovať závery zo samitov v praxi a rozvinúť všetky aspekty bilaterálnych vzťahov.

3.2   Zároveň sa v Latinskej Amerike objavujú nové integračné projekty, ako napríklad Únia juhoamerických národov (UNASUR), v ktorých sa kladie väčší dôraz na politický rozmer, na bezpečnosť a obranu, na infraštruktúru a koordináciu politiky v oblasti energetiky alebo financií. Okrem toho sa skutočnosť, že je čoraz nevyhnutnejšie rozvíjať v medzinárodnom meradle politiku založenú na spolupráci, ako to jasne ukázala kríza, odzrkadľuje aj v tom, že v agende oboch regiónov vystupujú do popredia iné ako komerčné otázky (environmentálne hrozby, energetika, potravinová bezpečnosť, migrácia, chudoba a rozdiely, medzinárodná finančná stabilita).

3.3   EHSV sa nazdáva, že táto nová etapa si vyžaduje posilnenie politického dialógu a novú agendu, zameranú tak na vzájomnú závislosť, ako aj na otázky, ktoré si vyžadujú dôslednejšiu a lepšiu medzinárodnú reguláciu, ako je životné prostredie, migrácia, prehlbovanie rozdielov alebo mier a bezpečnosť. Preto by sa mali vytvárať spoločné plány na prekonanie sociálnych dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy a posilnenie spolupráce v oblasti boja proti klimatickým zmenám a ich negatívnym následkom, v súvislosti so zmenou energetického modelu, v oblasti výskumu a vývoja a tiež riadenia na celosvetovej úrovni. Zároveň je stále nevyhnutné, aby sa zachovali tradičné ciele vzťahov medzi týmito dvoma regiónmi: podpora sociálnej súdržnosti, regionálna integrácia, zintenzívnenie a prispôsobenie programov v oblasti spolupráce, nový impulz pre úspešné uzatvorenie dohôd o pridružení, na ktorých sa už pracuje, pričom treba do nich pridať ustanovenia, ktoré budú viac prihliadať na existujúce rozdiely a lepšie zabezpečia sociálnu súdržnosť. V tejto súvislosti EHSV pozitívne hodnotí – hoci ešte je čo zlepšovať – zámer Komisie vytvoriť Investičný nástroj pre Latinskú Ameriku (LAIF), ktorý bude napomáhať integrácii, podporovať vzájomnú prepojenosť regiónov a rozvoj sektorovej politiky. Okrem toho sa tým posilní aspekt sociálnej súdržnosti v dohodách – súčasne s ďalšími opatreniami hospodárskeho a sociálneho charakteru – a bude to impulz pre iniciatívy v oblasti vytvárania kohéznych fondov, ako napríklad fond zoskupenia Mercosur pre štrukturálnu konvergenciu (FOCEM) alebo kohézny fond pripravovaný v rámci dohody o colnej únii, ktorú Stredná Amerika prijala v roku 2007.

4.   Lepšie zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť do uskutočňovania cieľov a programov strategického partnerstva

4.1   EHSV sa na základe vlastných skúseností s európskou integráciou nazdáva, že posilnenie strategického partnerstva medzi oboma regiónmi a jeho politických, hospodárskych a sociálnych cieľov si vyžaduje, aby bola do všetkých fáz tohto procesu oveľa rozhodnejšie, premyslenejšie a účinnejšie zapojená organizovaná občianska spoločnosť. Zapojenie spoločnosti je nevyhnutné na to, aby sa vzťahy stali otvorenejšími, zrozumiteľnejšími a transparentnejšími, aby sa posilnil pocit zaangažovanosti spoločnosti v oboch týchto regiónoch a aby boli opatrenia, ktoré budú spoločne schválené, účinné. Vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom sa začali rozvíjať už pred vyše troma desaťročiami vďaka väzbám, ktoré vybudovali politické zoskupenia a spoločenské organizácie. Oživiť dialóg medzi týmito dvoma regiónmi práve preto neznamená len zaradiť do agendy nové témy alebo ju zefektívniť a zdynamizovať, ale aj umožniť, aby sa do nej mohli zapojiť rôzni aktéri a rôzne sektory.

4.2   Na to, aby sa regionálne integračné procesy pohli dopredu a aby získali legitímnosť, je nevyhnutný impulz „zdola nahor“, ktorý môžu dať organizácie organizovanej občianskej spoločnosti. Uplatňovanie verejnej politiky v oblasti sociálnej súdržnosti si takisto vyžaduje vytvorenie a posilnenie participatívnych inštitúcií spoločnosti. EHSV preto žiada Komisiu, aby pri obnovení programu EurosociAL uvažovala aj o programe zameranom na posilnenie organizácií organizovanej občianskej spoločnosti a inštitúcií a organizácií, ktoré ju zastupujú na regionálnej úrovni.

4.3   EHSV plne podporuje snahu vypracovať pre strategické partnerstvo týchto dvoch regiónov presnejší a operatívnejší akčný plán, ktorý bude možné monitorovať a hodnotiť. V záujme väčšej efektívnosti bude preto okrem iného nevyhnutné koordinovať zapojenie rôznych organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť Latinskej Ameriky a EÚ, ako sú: hospodárske a sociálne poradné fórum zoskupenia Mercosur, poradný výbor SICA, andské poradné rady zamestnancov a zamestnávateľov, Andská poradná rada domorodého obyvateľstva, Andská organizácia spotrebiteľov a ďalšie organizácie, ktoré by sa mohli vytvoriť v Čile a Mexiku, a samotný EHSV. Všetky tieto organizácie by mohli pozitívne prispieť k vytvoreniu opatrení v oblasti sociálnej súdržnosti, klimatických zmien, inovácie, migrácie a dôstojnej práce, ktoré by mali byť schválené na samite a zaradené do agendy oboch regiónov. EHSV by chcel preto pomôcť vytvoriť mechanizmus koordinácie organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť z oboch regiónov, ktorý by mal usmerňovať tieto príspevky v obdobiach medzi samitmi EÚ – Latinská Amerika.

4.4   EHSV víta zámer vytvoriť Nadáciu EÚ – LAK, ktorá by mala na starosti prípravné práce a monitorovanie a prípadne aj vykonávanie úloh vytýčených na samitoch, a nazdáva sa, že funkcia koordinovať a zapájať rôznych aktérov, ktorú by táto nadácia mohla plniť, môže byť v tejto súvislosti pozitívnym prínosom. EHSV ako najreprezentatívnejšia organizácia európskej organizovanej občianskej spoločnosti by chcel mať svoje zastúpenie vo vedení budúcej Nadácie EÚ – LAK.

4.5   Ako to už bolo vyslovené pri príležitosti všetkých predchádzajúcich samitov, toto zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti by sa malo odraziť v dohodách o pridružení, a to tak, že budú v rámci nich vytvorené zmiešané poradné výbory, že tieto dohody budú zahŕňať sociálny, pracovný a environmentálny aspekt a že do hodnotení vplyvu týchto dohôd bude zapojená aj občianska spoločnosť, ktorá bude v tejto súvislosti požiadaná o konzultáciu.

4.6   Podľa príkladu zapojenia občianskej spoločnosti oboch strán strategického partnerstva EÚ – Brazília, a to prostredníctvom stretnutí za okrúhlym stolom, na ktorých sa zúčastňujú inštitúcie zastúpené v tomto partnerstve, EHSV takisto žiada, aby bola občianska spoločnosť podobným spôsobom zapojená aj do strategického partnerstva medzi Mexikom a EÚ.

4.7   EHSV zastáva názor, že účinné zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do strategického partnerstva týchto dvoch regiónov si vyžaduje užšiu spoluprácu s Parlamentným zhromaždením EÚ a Latinskej Ameriky. Výbor preto vytvorí účinný systém komunikácie s týmto zhromaždením a ako pozorovateľ v rámci zhromaždenia EuroLat bude tlmočiť príspevky organizácií občianskej spoločnosti k témam, ktoré sú v tejto inštitúcii predmetom diskusie a konsenzu. Vytvorenie mechanizmu koordinácie, uvedeného v bode 4.3, by bolo v tejto súvislosti veľkým prínosom.

4.8   EHSV zároveň žiada, aby sa na definovaní a praktickej realizácii druhej fázy programu EUROsociAL vo väčšej miere podieľali socio-profesijné organizácie. Domnieva sa, že by sa mohol účinnejšie zúčastňovať na fóre o sociálnej súdržnosti, keby bol do väčšej miery zapojený do jeho prípravy a realizácie.

5.   Sociálno-hospodárske aspekty vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou

5.1   Prisťahovalecká politika LA – EÚ

5.1.1   Narastajúca migrácia z Latinskej Ameriky smerom do Európy si vyžaduje, aby sa dialóg medzi EÚ a Latinskou Amerikou na túto tému stal jednou z ústredných tém agendy oboch regiónov. Tento dialóg by mal viesť k dohodám, ktoré budú uprednostňovať zavádzanie preventívnych opatrení ponúkajúcich legálny spôsob migrácie a podporovať vhodné integračné opatrenia. Preto by sa malo zabezpečiť dodržiavanie základných práv migrantov, najmä pracovných a sociálnych. Mali by sa tiež vytvoriť dohody v oblasti uznávania odbornej kvalifikácie prisťahovalcov, uľahčiť postupy týkajúce sa dočasnej migrácie a zlučovania rodín pre pracujúcich prisťahovalcov, ktorí žijú v Európskej únii, a uzatvárať dohody s cieľom presadzovať právo prisťahovalcov zúčastňovať sa na politickom živote. Zároveň by sa malo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s migrantmi, ktorí prišli z Európskej únie do krajín Latinskej Ameriky a Karibiku.

5.1.2   Migračné toky, či už dočasné (vyslaní pracovníci) alebo trvalé (klasická emigrácia), by mali sprevádzať aj opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť tomu, že v oblasti poskytovania služieb a podnikových investícií budú musieť pracovníci, ktorí boli dočasne vyslaní z EÚ do Latinskej Ameriky a naopak, platiť sociálne príspevky dvakrát, v krajine, odkiaľ pochádzajú, ako aj v krajine, kde pracujú. Tomuto dvojnásobnému plateniu sociálnych príspevkov by bolo možné zabrániť prostredníctvom bilaterálnych nástrojov, ktoré by zabezpečili, že sa v tejto súvislosti budú uplatňovať jednotné právne predpisy.

5.1.3   Pokiaľ ide o klasickejší typ emigrácie, je nevyhnutné právne upraviť spôsob prenosu finančných dávok z jednej krajiny do druhej, a najmä dôchodkov. Prijatím alebo zavedením spomínaných mechanizmov, podobných tým, ktoré už existujú v iných oblastiach, rovnako v EÚ, ako aj v Latinskej Amerike, by sa obohatili inštitucionálne vzťahy a zlepšila situácia pracovníkov pracujúcich v zahraničí, ktorí by sa po ukončení svojej pracovnej kariéry mohli vrátiť do krajiny, odkiaľ pochádzajú, a poberať dôchodok, ktorý nadobudli vďaka svojej práci a plateniu príspevkov.

5.1.4   Aby migrujúci pracovníci neboli odkázaní na krátkodobé zlučovanie rodín, ktoré by malo za následok, že sa krajine svojho pôvodu úplne odcudzia, mohlo by sa zaviesť uznávanie rodinných prídavkov v prípade, že pracovník vykonáva svoju pracovnú činnosť v jednom štáte a jeho rodina žije v inom štáte. Umožnilo by to preniesť prídavky, a nemusela by sa sťahovať rodina, čo by bolo prospešné pre všetky strany. V tejto súvislosti a ako prvý bod činnosti by sa mohlo vyvinúť úsilie, aby do dohôd o pridružení, ktoré medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku už existujú alebo sa o nich rokuje, boli zahrnuté podobné doložky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, aké sa uvádzajú v dohodách medzi EÚ a Stredomorím (4). A napokon vzhľadom na to, že medzi latinskoamerickými krajinami existuje multilaterálna dohoda o sociálnom zabezpečení (5), a so zreteľom na nariadenie EÚ 883/2004, by sa mohla preskúmať možnosť skoordinovať tieto nástroje, čo by bolo užitočné pre pracovníkov aj pre podniky. Pomohlo by to zlepšiť hospodárske a sociálne vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou.

5.1.5   EHSV považuje za nevyhnutné, aby budúci program EurosociAL II zahrnul medzi svoje priority aj tému migrácie medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibikom. Výbor sa zároveň zasadzuje za to, aby sa návrh Európskeho parlamentu vytvoriť stredisko na monitorovanie migrácie v týchto dvoch regiónoch stal skutočnosťou.

5.2   Sociálna súdržnosť

5.2.1   Európske skúsenosti dokazujú, že politika súdržnosti si okrem existencie štrukturálnych fondov vyžaduje aj globálny a koordinovaný prístup, ktorý zahŕňa viacero oblastí politiky, od makroekonomickej stability až po boj proti diskriminácii. Súdržnosť závisí najmä od politiky a zdrojov na národnej úrovni, a preto by krajiny Latinskej Ameriky mali klásť väčší dôraz na niektoré oblasti vnútornej politiky, konkrétne na daňovú politiku, sociálnu ochranu, ako aj na aktívne opatrenia na podporu konkurencieschopnosti a dôstojnej práce.

5.2.2   Presadzovanie sociálnej súdržnosti v procesoch regionálnej integrácie si vyžaduje zaviesť celý súbor opatrení, počnúc uznaním rozdielov, ktoré existujú medzi jednotlivými krajinami a regiónmi, až po ďalšie kroky týkajúce sa infraštruktúry, zahŕňajúce kohézne fondy, harmonizáciu právnych predpisov, regulačné opatrenia, účinné mechanizmy na riešenie sporov, harmonizačné opatrenia v oblasti pracovného práva, spoločné riadenie migračných tokov, priemyselnú politiku a pomoc výrobným odvetviam. Podľa názoru EHSV by partnerstvu týchto dvoch regiónov viac ako výlučne inštitucionálny prístup prospelo, keby sa pokročilo v sektorových dialógoch a bol by vypracovaný akčný plán pre oba regióny, ktorý by podnecoval integračné snahy a prispel by k hospodárskej a sociálnej konvergencii v tejto oblasti vďaka zmenšovaniu vnútorných rozdielov medzi jednotlivými krajinami a regiónmi.

5.2.3   EHSV sa domnieva, že hlavnými faktormi sociálnej súdržnosti sú rozhodný impulz pre demokratický rámec pracovných vzťahov, rozšírenie dôstojnej práce, odstránenie čiernej ekonomiky, sociálna ochrana, kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. Výbor preto žiada, aby boli v rámci programu EuroSociAL II sociálni partneri zapojení do hodnotenia prvých skúseností programu EuroSociAL v tejto oblasti a do prípravy a riadenia ďalšieho programu.

5.2.4   EHSV sa domnieva, že pre sociálnu súdržnosť má kľúčový význam uznanie práv pôvodných obyvateľov, stanovené v Dohovore MOP č. 169 z roku 1989 o pôvodných a kmeňových obyvateľoch v nezávislých krajinách.

5.3   Dohody o pridružení

5.3.1   EHSV sa nazdáva, že na to, aby sa pokročilo v začatých rokovaniach o dohodách o pridružení, ako aj v záujme cieľov oboch regiónov v oblasti sociálnej súdržnosti, je nevyhnutné, aby sa v týchto dohodách, ktoré si vyžadujú hlbokú liberalizáciu hospodárstva, venovala dostatočná pozornosť existujúcim rozdielom medzi niektorými subregiónmi Latinskej Ameriky a Európskou úniou. Mali by sa na to využiť nástroje ako hodnotenie trvalej udržateľnosti (pričom do štúdií dosahu by sa malo zahrnúť stále zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti), uznanie zásady zvláštneho a diferencovaného zaobchádzania s menej rozvinutými krajinami, vymedzenie výnimiek a prechodných období v odvetviach, kde to bude potrebné, odlišný prístup k rozvojovej spolupráci a potenciál finančných prostriedkov určených na konvergenciu.

5.3.2   EHSV okrem toho považuje za kľúčové, aby EÚ i naďalej podporovala procesy regionálnej integrácie v Latinskej Amerike. Domnieva sa, že mnohostranné rokovania začaté s niektorými krajinami, ako aj strategické partnerstvá nadviazané s inými, musia napomáhať dosiahnutiu regionálnych dohôd a posilneniu integračných procesov. Mali by sa na to využiť opatrenia a stratégia, ktoré sa spomínajú v bode 5.2.2. Podľa názoru EHSV je práve to základom strategického partnerstva týchto dvoch regiónov a dôležitou podmienkou pre to, aby sa Európa a Latinská Amerika stali globálnymi partnermi v oblasti multilaterálneho riadenia.

5.3.3   EHSV žiada, aby sa rozvinuli a začali uplatňovať ustanovenia dohody o pridružení medzi EÚ a Čile, ktoré sa týkajú zapojenia občianskej spoločnosti. Naliehavo žiada, aby v tejto súvislosti prebehli konzultácie s EHSV a organizáciami zastupujúcimi organizovanú občiansku spoločnosť v Čile. EHSV takisto žiada, aby rada pre dohodu o pridružení medzi EÚ a Mexikom zriadila zmiešaný poradný výbor, ktorý by monitoroval situáciu a viedol konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou v rámci dohody.

5.4   Spolupráca

5.4.1   V uplynulých rokoch bolo vyvinuté veľké úsilie na to, aby sa rozvojová spolupráca EÚ prispôsobila zmenám zaznamenaným v rozvojovej agende, vrátane aspektov, ktoré ovplyvňujú situáciu v krajinách so stredne veľkým príjmom. EHSV nenamieta, aby EÚ naďalej prioritne vyčleňovala svoje prostriedky pre krajiny tohto regiónu, ktoré majú nižšie príjmy, nazdáva sa však, že by mala pokračovať v spolupráci s krajinami so stredne veľkými príjmami, pričom by sa mala zamerať na strategické ciele, ako je makroekonomická stabilita a stabilita finančného systému, posilnenie inštitucionálnych kapacít, účinnosť a efektívnosť verejných opatrení, daňové reformy, výrobné kapacity a investovanie do ľudského kapitálu, inovácia a podpora sociálnych aktérov, ktorí presadzujú inštitucionálne a normatívne zmeny.

5.4.2   Úspešné uzavretie dohôd o pridružení si vyžaduje viac prispôsobiť programy v oblasti spolupráce, aby podporovali opatrenia v záujme transformácie výroby a lepšej konkurencieschopnosti s osobitným dôrazom na schopnosti MSP, uľahčenie obchodu a fyzické prepojenie trhov.

5.4.3   Takisto by sa mali posilňovať obchodné schopnosti a malo by sa podporovať prijatie spoločnej politiky v rámci regionálnych integračných procesov v záujme sociálnej a územnej súdržnosti a zmenšenia vnútorných rozdielov. Spolupráca v oblasti vzdelávania, vedy a technológie môže zase podporiť transformáciu výroby a národnú politiku v oblasti V+V+I, či už prostredníctvom verejných inštitúcií alebo stimulačných programov pre súkromný sektor.

6.   Inovácia, transformácia výroby a rozvoj

6.1   So zreteľom na nadchádzajúci samit EÚ – LAK sa vlády rozhodli, že ťažiskovou diskusnou témou bude inovácia. Inovácia je jednou z hlavných hybných síl rozvoja, ak nie tou hlavnou silou, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme dosiahli dlhodobé a trvalo udržateľné cykly rastu a blahobytu. Hoci ústrednú úlohu pri dosahovaní technického pokroku zohráva i naďalej priemysel, inovácia sa v súčasnosti rozvíja aj v ďalších hospodárskych odvetviach, ako sú služby, poľnohospodárstvo, energetika, a preto je nevyhnutná pre zvýšenie produktivity v mnohých ďalších oblastiach.

6.2   Inovácia je takisto rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o dve dôležité tendencie, ktoré charakterizujú globalizáciu hospodárstva: vytvorenie hospodárstva založeného na vedomostiach a prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo. V týchto oblastiach je nevyhnutnou podmienkou skĺbiť globálny a miestny aspekt inovácie.

6.3   EHSV navrhne svojim partnerským organizáciám v Latinskej Amerike, aby sa na šiestom stretnutí organizovanej občianskej spoločnosti EÚ – Latinská Amerika vyjadrili k dôležitej úlohe, ktorú inovácia zohráva z hľadiska transformácie výroby, rozvoja a sociálnej súdržnosti, ako aj k otázke sociálneho rozmeru, ktorý inovácia obsahuje v rôznych podobách. Má to mimoriadny význam pre vzťahy medzi týmito dvoma regiónmi vo chvíli, keď sa usilujú vytvoriť „sieť“ dohôd o pridružení, vrátane zón voľného obchodu. Ambiciózne ciele liberalizácie hospodárstva zakotvené v týchto dohodách, považovaných za dohody typu „WTO plus“, pretože idú ďalej ako rokovania WTO, si pravdepodobne budú vyžadovať veľké náklady na prispôsobenie sa, ktoré treba riešiť aktívnou politikou transformácie a modernizácie výroby a zlepšenia konkurencieschopnosti, v ktorej musí zohrávať veľmi dôležitú úlohu vytvorenie národných systémov v oblasti výskumu, inovácie a vývoja.

6.4   Mimoriadne dôležitým aspektom je transfer technológie, keďže zohráva kľúčovú úlohu v inovačných procesoch. Vysoké požiadavky dohôd o pridružení v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva môžu byť stimulom alebo zárukou pre transfer technológie zo strany európskych investorov, zároveň však môžu predstavovať veľkú prekážku pre vytváranie alebo transfer technológií a inovácií, ako na to upozornili niektoré vlády z tohto regiónu. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa tieto dohody vyznačovali väčšou pružnosťou a aby obsahovali ustanovenia, ktorými uznajú, že medzi oboma regiónmi existujú veľké rozdiely v tejto oblasti, a aby preto zahŕňali, ako už bolo spomenuté, aj rozvojovú spoluprácu EÚ.

6.5   EÚ už disponuje mnohými nástrojmi pre spoluprácu v oblasti V+V+I s Latinskou Amerikou. Za zmienku stoja najmä nástroje vyplývajúce zo 7. rámcového programu a dohody o technologickej spolupráci uzatvorené s relatívne viac rozvinutými krajinami v tomto regióne, ako aj programy zamerané na udeľovanie štipendií a akademickú spoluprácu medzi oboma regiónmi (Albán, ALFA) a programy, ktoré riadi GR Komisie pre vzdelávanie. Doposiaľ však nebola vytvorená integrovaná stratégia, ktorá by zoskupila všetky tieto nástroje a spojila by ich s cieľmi partnerstva medzi týmito dvoma regiónmi. Je naliehavé prekonať súčasnú rozptýlenosť nástrojov, najmä v rámci Komisie, a zabezpečiť, aby skutočne prispievali k posilneniu schopností jednotlivých krajín v oblasti V+V+I. V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť význam vytvorenia spoločného priestoru medzi EÚ a LAK pre vyššie vzdelávanie a výskum ako súčasť „strategického partnerstva“ a agendy v oblasti inovácie a rozvoja medzi týmito dvoma regiónmi. Spolupráca v oblasti vzdelávania, vedy a technológie môže podporiť transformáciu výroby a národnú politiku v oblasti V+V+I.

6.6   Inovácia zasahuje aj do mnohých ďalších oblastí, ktoré sú pre strategické partnerstvo dôležité, ako je zlepšenie životnej úrovne a kvality života obyvateľstva, napríklad vďaka tomu, že pomáha zvyšovať produktivitu v potravinárskej výrobe, a tým aj zabezpečovať sebestačnosť v zásobovaní potravinami. Takisto dôležité je využívanie inovačných metodológií, techník, výrobkov a služieb v oblastiach ako je zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne zabezpečenie. Takto sa niektorým skupinám obyvateľstva uľahčí prístup k týmto službám a odstráni sa diskriminácia, ku ktorej dochádza napríklad pri využívaní informačných a komunikačných technológií. Ďalšími príkladmi, ktoré dokazujú význam inovácie pre zlepšenie kvality života občanov sú nové technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, zlepšenie energetickej účinnosti a zníženie miery znečistenia spôsobeného využívaním energie z fosílnych palív, ako aj technológie spojené s riešením problémov prístupu k pitnej vode a dezertifikácie pôdy.

6.7   Existuje konsenzus, že inovácia spočíva na troch pilieroch, ktorými sú poznatky, inštitúcie a podniky. Z toho vyplýva, že hlavnými protagonistami procesu inovácie sú predovšetkým univerzity, verejné inštitúcie a výrobné strediská. Inovácia však môže vzniknúť na základe rôznych typov poznatkov: vedeckých, technologických, zdedených po predkoch alebo nahromadených (napríklad miestni ľudia, ktorí poznajú účinky rastlín alebo kvalifikovaní pracovníci podniku). Takisto, keď sa hovorí o inštitúciách (iných ako sú inštitúcie trhu), myslia sa tým agentúry a ďalšie verejné inštitúcie, ale na podporu inovácie sú dôležité aj iné typy inštitúcií, napríklad tie, ktoré regulujú pracovné vzťahy. Inovácia však nesúvisí len s výrobou a podnikmi, ale aj so sociálnou oblasťou (zdravotníctvo, vzdelávanie, bývanie, obrana, spravodlivosť, bezpečnosť) alebo so životným prostredím (voda, pôda, biodiverzita, odlesňovanie atď.).

6.8   V oblasti teoretickej analýzy sa uznáva potreba vnímať inováciu z integrálneho sociálneho hľadiska, považovať ju za systémový celok, ktorý vplýva na celú spoločnosť, a teda zasahuje do všetkých jej oblastí a zahŕňa celú sériu aspektov, od čisto vedeckých alebo technologických až po sociálne a inštitucionálne. Preto sa od 90. rokov začali zohľadňovať sociálno-kultúrne a organizačné aspekty inovácie, o ktorých sa predtým veľmi neuvažovalo. Z historického hľadiska kráča technologická inovácia ruka v ruke so sociálnou inováciou alebo sociálnym rozmerom inovácie a naopak. Spätosť sociálnej inovácie s hospodárskym rozvojom je očividná, preto by sociálny rozmer inovácie mohol byť považovaný za nesmierne dôležitý, a to predovšetkým v kontexte štrukturálneho rozvoja, ktorý je ešte len v začiatkoch.

6.9   Ďalšou dôležitou vlastnosťou inovácie je jej schopnosť vytvárať sociálnu štruktúru, budovať spoločenské vzťahy medzi jedincami, skupinami, kolektívmi a inštitúciami spočívajúce na základných dohodách (spoločný majetok, spoločný záujem, spoločná budúcnosť atď.). Takéto vzťahy môžu vytvoriť sociálny kontext, ktorý bude priaznivý pre zavádzanie, osvojenie si a šírenie inovácií.

6.10   Na druhej strane nesmieme zabúdať na to, že sociálne prekážky, ako je chudoba, objektívne brzdia inovačné procesy. Po prvé preto, lebo obmedzujú asimiláciu výroby zvýšenej v dôsledku inovácie, keďže chýba solventný dopyt. Po druhé preto, lebo chýba ľudský kapitál, ktorý by bol schopný presadzovať a rozvíjať inovačné procesy.

6.11   Okrem toho je inovácia výsledkom komplexnej série vzťahov medzi subjektmi, ktoré produkujú, šíria a využívajú rôzne typy poznatkov. Inovácia si v mnohých prípadoch – napríklad v prípade vývojových a priemyselných stredísk a klastrov – vyžaduje silnú regionálnu a miestnu dynamiku, ktorú nie je možné dosiahnuť bez zapojenia organizácií občianskej spoločnosti. Ak má byť inovácia v centre hospodárskych a sociálnych stratégií, vyžaduje si to hlbokú zmenu kultúry. Na úrovni podnikov si inovácia vyžaduje nákladné a dlhodobé investície. Preto je nevyhnuté, aby spoločnosť prijala tieto zmeny a systémy pracovných vzťahov založených na vyjednávaní a dohode. Okrem toho je potrebná politika vzdelávania ľudského kapitálu zameraná na rôzne úrovne a vekové skupiny, ako je odborná príprava a celoživotné vzdelávanie.

6.12   Zo všetkého, čo sme uviedli v tomto stanovisku, vyplýva záver, že sociálny rozmer inovácie má veľký význam. Aby sme sa vyhli riziku, ktoré prináša technokratický prístup k inovácii, treba zdôrazniť významnú úlohu, ktorú v týchto procesoch zohráva zapojenie spoločnosti, ako aj inštitucionálne rámce, ktoré inováciu stimulujú a umožňujú. EHSV považuje tento aspekt za mimoriadne dôležitý a žiada, aby boli sociálni aktéri a ich zastupiteľské organizácie skutočne zapojení do prípravy návrhov týkajúcich sa ľudského kapitálu a vo všeobecnosti do úsilia zahrnúť sociálny rozmer do akčného plánu pre inováciu, ktorý má byť vypracovaný na samite.

---

(1)  Doposiaľ sa uskutočnili tieto samity: Rio de Janeiro 1999, Madrid 2002, Mexico 2004, Viedeň 2006 a Lima 2008.

(2)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov“, KOM(2009) 495/3.

(3)  V tejto súvislosti pozri odporúčania EHSV uvedené v dokumente „Program pre Európu“, podľa ktorých by sa Európska únia mala zasadzovať „za udelenie väčších právomocí rozvojovým krajinám v medzinárodných organizáciách, najmä v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke“ (fiche 18, bod 3).

(4)  ROZHODNUTIE RADY A KOMISIE z 24. januára 2000 o uzavretí Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (2000/204/ES, ESUO) – Ú. v. ES L 70, 18.3.2000, s. 1 – pozri najmä články 64 až 68.

(5)  http://www.oiss.org/IMG/pdf/Convenio_2007_esp.pdf.

---