19.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/53

(1)

V roku 2010 bola Komisia informovaná, že Holandsko vykonalo opatrenia pomoci pre profesionálny futbalový klub MVV v Maastrichte. V rokoch 2010 a 2011 boli Komisii doručené aj sťažnosti týkajúce sa opatrení v prospech iných profesionálnych futbalových klubov, konkrétne Willem II v Tilburgu, FC Den Bosch v 's-Hertogenboschu, PSV v Eindhovene a NEC v Nijmegene. Holandsko listom z 2. septembra 2011 poskytlo Komisii ďalšie informácie o opatrení týkajúcom sa MVV.

(2)

Komisia listom zo 6. marca 2013 informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy vo veci opatrení v prospech Willem II, NEC, MVV, PSV a FC Den Bosch.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(4)

Holandsko listami z 31. mája 2013 a 12. novembra 2013 predložilo vyjadrenia v rámci konania o opatrení v prospech MVV. Holandsko listom z 26. marca 2014 odpovedalo aj na žiadosť o doplňujúce informácie. 13. júna 2014 sa konalo rokovanie medzi útvarmi Komisie a obcou Maastricht, po ktorom zaslalo Holandsko list z 30. júla 2014.

(5)

Komisii neboli doručené pripomienky od zainteresovaných strán týkajúce sa opatrení v prospech MVV.

(6)

Po rozhodnutí o začatí konania a po dohode s Holandskom sa prešetrovania týkajúce sa jednotlivých klubov vykonali samostatne. Prešetrovanie týkajúce sa MVV bolo zaevidované pod číslom SA.41612.

(7)

Národná futbalová federácia Koninklijke Nederlandse Voetbal Bond (ďalej len „KNVB“) je zastrešujúca organizácia pre profesionálne a amatérske futbalové súťaže. Profesionálny futbal v Holandsku je organizovaný ako dvojstupňový systém. V sezóne 2014/2015 ho tvorilo 38 klubov, z ktorých 18 hralo vo vyššej lige (eredivisie) a 20 v nižšej lige (eerste divisie).

(8)

Klub Maastrichtse Voetbal Vereniging, ktorý sa od sezóny 2010/2011 nazýva Maatschappelijke Voetbal Vereniging Maastricht (ďalej len „MVV“), bol založený v roku 1908 a domáce zápasy hrá na futbalovom štadióne De Geusselt v Maastrichte. V roku 2000 klesol MVV z vyššej ligy do nižšej. MVV nehral na európskom turnaji od roku 1970.

(9)

Z právneho hľadiska má MVV štruktúru nadácie, Stichting MVV. Podľa informácií predložených Holandskom je MVV malý podnik (3). V sezóne 2009/2010 mal 38 zamestnancov a v sezóne 2010/2011 mal 35 zamestnancov. Jeho obrat a súvaha boli v oboch rokoch celkovo výrazne nižšie ako 10 miliónov EUR.

(10)

V prvom štvrťroku roku 2010 bola obec Maastricht (ďalej len „obec“) informovaná, že MVV má závažné finančné ťažkosti. Jeho dlhové zaťaženie sa zvýšilo na 6,5 milióna EUR, pričom 1,7 milióna z tejto sumy bol dlh voči samotnej obci vo forme podriadeného úveru. V apríli 2010 začali podporovatelia, spoločnosti a sponzori (Initatiefgroup MVV Maastricht) iniciatívu za záchranu MVV pred konkurzom. Táto iniciatíva priniesla vypracovanie obchodného plánu na ozdravenie finančnej situácie MVV a premenenie MVV na životaschopný profesionálny futbalový klub. Obec postupovala podľa tohto plánu. V máji 2010 sa obec ako súčasť dohody s veriteľmi, ale nie v rámci oficiálneho postupu pozastavenia platieb, vzdala svojho nároku vo výške 1,7 milióna EUR. Okrem toho odkúpila za 1,85 milióna EUR štadión a tréningové plochy, ktoré využíval len MVV, ale na základe transakcie zahŕňajúcej dlhodobý nájom boli hospodársky vo vlastníctve tretej strany (nadácie Stichting Stadion Geusselt). Táto cena bola stanovená na základe externého znaleckého posudku.

(11)

Holandsko neoznámilo Komisii svoj zámer vzdať sa nároku voči MVV vo výške 1,7 milióna EUR a odkúpiť futbalový štadión a tréningové plochy za 1,85 milióna EUR podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

(12)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k predbežnému záveru, že obec použitím štátnych zdrojov poskytla MVV selektívnu výhodu, a tým poskytla futbalovému klubu pomoc. Komisia vzala do úvahy, že obe opatrenia boli prijaté súčasne a boli úzko prepojené. Komisia taktiež zaujala stanovisko, že opatrenia pomoci profesionálnym futbalovým klubom môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o odpustenie dlhu zo strany obce, Komisia nedokázala na základe dostupných informácií dospieť k záveru, že správanie obce bolo správaním bežného veriteľa v trhovom hospodárstve. Pokiaľ ide o odkúpenie štadióna a tréningových plôch od tretej strany, Komisia nemohla vzhľadom na chýbajúci dôveryhodný obchodný plán vypracovaný pred odkúpením dospieť k záveru, že správanie obce bolo správaním bežného investora v trhovom hospodárstve. Komisia si napokon vyžiadala podrobné informácie týkajúce sa vyhlásení poskytnutých na obecnom zastupiteľstve, že výnos z odkúpenia štadióna prejde na tretiu stranu (nadáciu Stadium De Geusselt) s cieľom pokryť prednostné časti dlhov MVV, ako sú príspevky na dôchodok a dane.

(13)

Komisia poznamenáva, že MVV bol niekoľko rokov pre rokom 2010 v ťažkej finančnej situácii. V sezóne 2007/2008 dosiahol stratu vo výške 0,15 milióna EUR a mal záporný vlastný kapitál (mínus 2,7 milióna EUR). V sezóne 2008/2009 dosiahol MVV stratu vo výške 1,1 milióna EUR a jeho vlastný kapitál bol mínus 3,8 milióna EUR. Do marca 2010 došlo k ďalším stratám vo výške 1,3 milióna EUR a vlastný kapitál sa znížil na mínus 5,17 milióna EUR. V apríli 2010 nebol už MVV schopný vyplácať mzdy a iné aktuálne výdavky a bol skutočne na pokraji konkurzu.

(14)

Na základe uvedeného Komisia v rozhodnutí o začatí konania poznamenala, že MVV bol v čase poskytnutia pomoci vo finančných ťažkostiach. Komisia si v záujme posúdenia zlučiteľnosť pomoci s usmerneniami o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 2004 (4) (ďalej len „usmernenia“) vyžiadala informácie o súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v usmerneniach.

(15)

Komisia najmä nedokázala overiť, či boli dodržané podmienky stanovené v bodoch 34 až 37 usmernení týkajúce sa charakteru a plnenia plánu reštrukturalizácie. Komisia taktiež nedokázala overiť, či boli prijaté primerané kompenzačné opatrenia v zmysle bodov 38 až 42 usmernení. Ďalej bolo potrebné preukázať, že pomoc sa obmedzila na nevyhnutné minimum, že príjemca sám prispel na svoju reštrukturalizáciu v primeranej výške a že sa bude rešpektovať zásada „jedenkrát a naposledy“.

(16)

Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa MVV, Holandsko nesúhlasí s tým, že tieto opatrenia predstavovali štátnu pomoc. Podľa názoru Holandska konala obec, ktorá mala podriadenú pohľadávku voči spoločnosti na pokraji konkurzu, v roku 2010 pri vzdaní sa svojej pohľadávky v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve. Uviedlo, že už oficiálna veriteľom predložená žiadosť alebo požiadavka na vyhlásenie konkurzu by bezprostredne spustili konkurz. Podľa Holandska by v prípade konkurzu MVV obec s najvyššou pravdepodobnosťou v žiadnom prípade nezískala späť nič z podriadeného úveru. Pohľadávka bola podriadená, a preto nižšieho významu ako nároky v celkovej sume približne 3 milióny EUR (prednostné (preferente) a nezabezpečené (concurrente) pohľadávky iných veriteľov). Holandsko tvrdilo, že z týchto dôvodov bolo úplne nepravdepodobné, že by sa získala náhrada požičanej sumy, a že dokonca veritelia s prednostnými a nezabezpečenými pohľadávkami boli ochotní zľaviť zo svojich pohľadávok v rámci celkového plánu reštrukturalizácie. Ak by sa obec v máji 2010 nevzdala svojej pohľadávky a vyvolala by tým začatie oficiálneho konania na vyhlásenie platobnej neschopnosti, bolo riziko, že MVV stratí licenciu profesionálneho futbalového klubu v súlade s pravidlami KNVB. Nebola by žiadna možnosť preniesť túto licenciu na iný klub.

(17)

Pokiaľ ide o nadobudnutie štadióna De Geusselt a tréningových zariadení, ktoré využíva MVV, Holandsko argumentovalo, že k ich nadobudnutiu došlo za hodnotu stanovenú na základe externého znaleckého posudku, a preto bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Tento posudok zahŕňal stanovenie ceny práva na dlhodobý prenájom a hodnoty budov a pozemku. Holandsko taktiež zdôraznilo strategickú polohu štadióna v Maastrichte a záujmy obce z hľadiska ňou realizovanej rozsiahlej prestavby zóny De Geusselt, v ktorej sa nachádzajú štadión a tréningové plochy.

(18)

Holandsko argumentovalo, že dokonca aj keď by sa prípadne mali opatrenia považovať za opatrenia poskytujúce selektívnu výhodu MVV, nenarušili by hospodársku súťaž, ani by nemali vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Holandsko zdôraznilo nevýraznú pozíciu MVV v rámci medzinárodného profesionálneho futbalu, v dôsledku ktorej je účasť na súťažiach na európskej úrovni veľmi nepravdepodobná. Bolo taktiež uvedené, že Komisia nepreukázala, že pomoc MVV naruší hospodársku súťaž alebo ovplyvní obchod na ktoromkoľvek z trhov uvedených v rozhodnutí o začatí konania.

(19)

Ako pomocný argument Holandsko uviedlo, že ak by sa mali opatrenia považovať za štátnu pomoc, boli by zlučiteľné s vnútorným trhom. Tieto argumenty boli po prvé založené na usmerneniach a po druhé na posúdení zlučiteľnosti priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. c) a d) zmluvy.

(20)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátna pomoc je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna pomoc, musia byť splnené všetky podmienky.

(21)

Komisia na základe rozhodnutia o začatí konania posúdila rozhodnutie obce z 25. mája 2010 zriecť sa podriadenej pohľadávky vo výške 1,7 milióna EUR voči MVV a odkúpiť štadión De Geusselt a tréningové zariadenia MVV za sumu 1,85 milióna EUR. Holandsko argumentovalo, že obe opatrenia rešpektujú zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, takže by sa nemali hodnotiť ako opatrenia vyžadujúce štátnu pomoc.

(22)

Komisia je presvedčená – v súlade s príslušnou judikatúrou (5) –, že medzi týmito dvoma opatreniami je nevyhnutné a nezrušiteľné prepojenie. Komisia dospela k tomuto záveru po zohľadnení chronológie uvedených opatrení, ich účelu a situácie MVV v čase, kedy obec prijala rozhodnutie podporiť MVV. (6) Komisia poznamenáva po prvé, že obe opatrenia boli predložené spolu a rozhodlo sa o nich na tom istom zasadnutí obecného zastupiteľstva 25. mája 2010. Účelom oboch opatrení bolo zabezpečiť záchranu MVV v bezprostrednej budúcnosti a obe sa prerokovali – v rámci jedného návrhu – ako súčasť stanoviska obce k návrhu záchranného plánu, ktorý vypracovala Initiatiefgroep MVV Maastricht. Komisia je preto toho názoru, že tieto opatrenia sú úzko prepojené z hľadiska ich účelu a situácie MVV v danom čase, konkrétne s cieľom zachrániť MVV vzhľadom na jeho zrejmú problematickú finančnú situáciu.

(23)

O oboch opatreniach rozhodla obec a mali finančné dôsledky pre túto obec (vo výške 3,55 milióna EUR). Zahŕňali tak použitie štátnych zdrojov, tento záver Holandsko nespochybnilo. Presun štátnych zdrojov môže mať mnoho foriem, ako sú priame granty, úvery, záruky, priame investície do kapitálu podnikov a vecné plnenie. Vzdanie sa pohľadávok zo strany štátu a investovanie za iných ako trhových podmienok tiež predstavuje presun štátnych zdrojov.

(24)

Holandsko a obec ďalej uvádzajú, že obec konala vo vzťahu k vzdaniu sa pohľadávky v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve a pri získaní štadióna a tréningových zariadení v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a tým neposkytla MVV neoprávnenú hospodársku výhodu. Komisia nesúhlasí s týmto názorom, a to z týchto dôvodov:

(25)

Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku. Otázka, či je uvedená výhoda neoprávnená, sa posudzuje tak, že sa finančná situácia podniku po prijatí opatrenia porovná s jeho finančnou situáciou v prípade, že by sa opatrenie neprijalo. Je nepochybné, že finančná situácia MVV sa prijatím prešetrovaných opatrení výrazne zlepšila.

(26)

Opatrenia, ktoré prijala obec a iní významní veritelia, umožnili MVV očistiť účtovnú súvahu. Komisia poznamenáva, že nárokov sa vzdali aj ďalší významní veritelia MVV, t. j. veritelia s pohľadávkami vyššími ako 150 000 EUR, kým menší veritelia sa vzdali časti pohľadávok. Tieto kroky, ktoré viedli k vzdaniu sa pohľadávok súkromných strán vo výške 2,25 milióna EUR, ako ani kroky obce sa nevykonali v kontexte oficiálneho postupu pozastavenia platieb. Neexistencia oficiálneho rámca vysvetľuje, prečo sa menšia časť veriteľov s nárokmi vo výške 145 347 EUR nakoniec nepodieľala na vzdaní sa pohľadávok, aj keď niektorí takýto krok prisľúbili. Komisia tiež poznamenáva, že ostatné pohľadávky, ktorých sa veritelia vzdali, neboli podriadeného typu, ako bola pohľadávka obce. Podľa Holandska neznamenala neexistencia oficiálneho postupu žiadny podstatný rozdiel v tom zmysle, že výsledok riešenia dlhu bol pre obec rovnaký, aký by bol v prípade oficiálneho postupu pozastavenia platieb v súlade s vnútroštátnym konkurzným právom, t. j. že ostatní veritelia by mohli byť donútení pripojiť sa k dohode veriteľov, čo by v prípade obce v každom prípade viedlo k strate celej sumy (podriadeného) úveru.

(27)

Ako však už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, Komisia poznamenáva, že traja veritelia sa nevzdali nárokov úplne, ale previedli ich do podoby nároku na prípadné budúce platby za prestup uhradené MVV za hráčov, ktorí z klubu odídu. V tejto súvislosti poukázalo Holandsko na to, že títo traja veritelia mali prednostné a zabezpečené pohľadávky vo výške 1,135 milióna EUR. V prípade oficiálneho konkurzného konania by preto mali lepšiu šancu na získanie aspoň časti svojich pohľadávok, ako ostatní veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami, nehovoriac o obci s podriadeným nárokom. Komisia je presvedčená, že aj keď sa úver od obce neposkytol za tých istých podmienok, súkromný investor by sa nevzdal nároku úplne, ale by si zabezpečil – alebo sa snažil zabezpečiť – určitý druh (prípadného) kolaterálu za vzdanie sa nároku na úver v tak podstatnej výške, aj keď by boli šance na jeho vyplatenie malé. Komisia ďalej poznamenáva, že obec si pravdepodobne mohla zabezpečiť výhody od ostatných veriteľov, ak plán záchrany skutočne závisel aj od účasti obce. Komisia je preto presvedčená, že úplné vzdanie sa úveru zo strany obce bez akejkoľvek podmienky alebo kolaterálu nie je v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve.

(28)

Pokiaľ ide o rozhodnutie podieľať sa na dohode veriteľov mimo oficiálny postup pozastavenia platieb, Holandsko poukázalo na to, že v prípade oficiálneho pozastavenia platieb by KNVB zrušila licenciu MVV ako profesionálneho futbalového klubu. Oficiálne pozastavenie platieb sa preto nepovažovalo za krok v záujme obce a rovnako ani v záujme väčšiny ostatných veriteľov. V dôsledku samotnej tejto skutočnosti sa tak postavenie obce nelíšilo od postavenia ostatných veriteľov.

(29)

Holandské úrady v tomto kontexte odkazujú na tú časť rozhodnutia o začatí konania, v ktorej Komisia dospela k záveru, že opatrenia obce Arnhem v prospech futbalového klubu Vitesse nepredstavovali štátnu pomoc: zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje posúdenie situácie rovnakým spôsobom ako v prípade obce Arnhem, t. j. ako konanie v súlade s článkom 107 ods. 1 zmluvy, pretože rozhodnutia obce by boli v súlade zo zásadou súkromného veriteľa. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že každý prípad sa musí posúdiť na základe osobitných aspektov. Vo veci Arnhem/Vitesse podmienky pripojené k dohode veriteľov znamenali, že príslušné postavenia obce a ostatných veriteľov sa plne rovnali (každý by dostal 12 % svojich neuhradených pohľadávok), ale vo veci Maastricht/MVV to tak nie je: ostatní (prednostní) veritelia by mohli mať na výmenu za vzdanie sa pohľadávok prínos z možného príjmu za prestup hráčov, čo by obec Maastricht nemala.

(30)

Ostaté dôvody, ktoré uviedlo Holandsko v súvislosti so sociálno-ekonomickými dôsledkami konkurzu MVV, nie je možné vziať do úvahy v rámci hodnotenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(31)

Po prvé sociálno-ekonomické dôsledky prípadného konkurzu MVV súvisia s úlohou obce ako orgánu verejnej správy, nie s postavením súkromného investora. Aj keď obec mohla mať v oblasti De Geusselt postavenie investora, ako sa uvádza v zápisnici z obecného zastupiteľstva z 25. mája 2010, tieto záujmy sú súčasťou širšieho záujmu, ktorý sa týka iných cieľov všeobecných politík, ako je rozvoj infraštruktúry a hospodársky rozvoj oblasti, politika obce v oblasti športu a partnerstvo obce. Vzdanie sa nároku na úver – v čase jeho poskytnutia – tak nesúviselo alebo iba čiastočne súviselo so súkromným obchodným záujmom obce ako vlastníka pozemku alebo ako podniku. Pokiaľ existovali obchodné záujmy, Holandsko nepredložilo žiadne podrobnosti o tom, čo zahŕňali. Po druhé Komisia poznamenáva, že vzdanie sa úveru ako také by nezabránilo konkurzu MVV: bolo potrebných viacero podporných opatrení, ako sú odkúpenie štadióna a tréningových plôch, ktoré Komisia považuje za opatrenia v rozpore so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Ako už bolo vysvetlené, tieto opatrenia sa majú posudzovať spoločne.

(32)

Z týchto dôvodov je Komisia toho názoru, že obec pri rozhodovaní o vzdaní sa pohľadávky vo výške 1,7 milióna EUR v máji 2010 nekonala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. Tento záver vychádza aj zo skutočnosti, že toto vzdanie sa úveru na má posudzovať spoločne s odkúpením tréningových plôch a štadióna, ktoré podľa názoru Komisie nezodpovedá zásade súkromného investora v trhovom hospodárstve, ako je vysvetlené ďalej.

(33)

Obec sa nielen vzdala podriadenej pohľadávky voči MVV, ale taktiež odkúpila štadión De Geusselt a tréningové zariadenia klubu Klein Geusselt, pričom toto odkúpenie bolo tiež súčasťou celkového plánu na záchranu a reštrukturalizáciu MVV. Holandsko tvrdí, že toto odkúpenie nepredstavuje štátnu pomoc, pretože sa vykonalo za trhových podmienok. Tento argument vychádza z oznámenia Komisie o prvkoch pomoci pri predaji pozemkov verejnoprávnymi orgánmi (7) (ďalej len „oznámenie o predaji pozemkov“), ako aj zo zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, podľa ktorej sa konanie orgánov verejnej správy v oblasti financií, kedy by takéto konanie bolo za rovnakých podmienok prijateľné aj pre iné súkromné subjekty, nemôže vykonať s cieľom poskytnúť výhodu podniku v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o oznámenie o predaji pozemkov, Holandsko berie na vedomie, že oznámenie sa vzťahuje na predaj pozemku a nie na odkúpenie nehnuteľnosti, ale je toho názoru, že sa uplatňuje analogicky.

(34)

Komisia poznamenáva, že kúpna cena vo výške 1,85 milióna EUR bola stanovená na základe externého znaleckého posudku predloženého Komisii (posudok vypracovaný odhadcami spoločnosti Van Der Horst Taxateurs, jún 2010). Komisia tiež poznamenáva, že obec už vlastnila pozemok, na ktorom bol štadión vybudovaný. Odkúpila štadión a ďalší majetok, ale aj právo na dlhodobý prenájom pozemku (recht van erfpacht). […] (*) Cena vo výške 1,85 milióna EUR zahŕňa tréningové zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do znaleckého posudku. Komisia poznamenáva, že v znaleckom posudku nie je uvedená identita kupujúceho.

(35)

uvádza po prvé, že dôvody obce na odkúpenie štadióna zahŕňali obavy týkajúce sa verejného zdravia a sociálnej súdržnosti vzhľadom na to, že chcela zachovať a rozvíjať športovú zónu v oblasti De Geusselt. (8) Takéto politické ciele by neboli súčasťou investičného rozhodnutia súkromného investora na trhu, a preto nie je možné považovať obec za rovnú súkromnému subjektu v trhovom hospodárstve. Po druhé Komisia nesúhlasí s tým, že by chcel súkromný subjekt v trhovom hospodárstve odkúpiť futbalový štadión za reprodukčnú obstarávaciu cenu. Na rozdiel od pôdy alebo iných komodít je futbalový štadión produktívny majetok, ktorý sa môže využiť na tvorbu výnosov, ale ktorý taktiež vyžaduje náklady na údržbu. Súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by odkúpil takýto štadión len na základe obchodného plánu, ktorý by ukázal vysokú pravdepodobnosť dostatočne ziskového využitia. V takomto obchodnom pláne by sa tiež určila cena, za ktorú by bol investor ochotný štadión odkúpiť. Obec nemala takýto obchodný plán, ani pred kúpou, ani vtedy, keď sa rozhodla štadión odkúpiť. V skutočnosti výkonný orgán obce informoval v máji 2010 obecné zastupiteľstvo, že sa vypracuje plán na budúce využitie štadióna ako multifunkčného objektu. Takýto plán bol zastupiteľstvu skutočne predložený, ale v decembri 2010. Komisia poznamenáva, že v máji 2010, kedy bolo prijaté rozhodnutie o odkúpení štadióna, obec odhadovala, že ročné náklady na údržbu štadióna budú vo výške 380 000 EUR, pričom ročné nájomné účtované MVV bolo vo výške 75 000 EUR (9). Rozdiel 305 000 EUR by sa financoval z príjmu z prenájmu z iných podujatí alebo by ho musela pokryť obec. Zatiaľ čo kúpna cena bola stanovená tak, aby zohľadnila prípadné straty v dôsledku nízkej ceny nájomného pre MVV, nie je možné prísť k záveru, že súkromný subjekt na trhu by uzatvoril zmluvu, ktorá by zahŕňala stanovené vysoké riziko stratovosti. V správe predloženej obecnému zastupiteľstvu v decembri 2010 sa potvrdzuje, že „v súčasnej situácii nie je možné obchodné využitie štadióna ani využitie, ktoré by pokrylo náklady“. V júni 2012 sa v správe obecného dvora audítorov (10) uvádzalo, že využívanie štadióna je naďalej stratové.

(36)

V prípade predaja s naliehavosťou, aká bola prezentovaná v súvislosti s MVV, by bolo ďalej možné očakávať, že súkromný subjekt na trhu využije časový aspekt ako prostriedok na dosiahnutie lepšej ceny, ako bola cena stanovená odhadcom. Obec nepostupovala týmto spôsobom a jednoducho označila hodnotu stanovenú odhadcom za „realistickú“.

(37)

Na tomto závere nič nemení ani osobitný záujem, ktorý mala obec z hľadiska plánov rozvoja v oblasti De Geusselt. V pláne záchrany, ako bol sformulovaný v roku 2010, neuviedlo Holandsko až do júna 2010 žiadny plán odkúpenia ani výpočet potenciálneho odkúpenia obcou. Od súkromného investora na trhu by sa však očakávalo takéto posúdenie pred kúpou.

(38)

Z týchto dôvodov je Komisia toho názoru, že obec pri rozhodovaní o opatreniach zameraných na odkúpenie štadióna a tréningových plôch v máji 2010 nekonala tak, ako by konal súkromný subjekt v trhovom hospodárstve.

(39)

Výhodou pre MVV bolo po prvé, že sa zbavil dlhového zaťaženia, a po druhé, že mohol ďalej hrať futbal na domácom štadióne De Geusselt. Mesačné nájomné za nevýlučné využívanie oboch zariadení po ich odkúpení obcou predstavovalo 3 % rozpočtu MVV alebo minimálne 75 000 EUR (11). Komisia taktiež poznamenáva, že podľa podmienok kúpnej zmluvy by sumu 1,85 milióna EUR uhradenú obcou použil predajca, tretia strana, Stichting Stadion De Geusselt  (12), na uhradenie dlhov MVV v oblasti daní, platov zamestnancov a záväzkov v oblasti dôchodkov – tieto dlhy nepatrili do dohody veriteľov. Táto suma vo výške 1,85 milióna EUR je v účtovníctve MVV v skutočnosti vedená ako mimoriadny príjem za sezónu 2009/2010 s vysvetľujúcou poznámkou „príspevok obce Maastricht“ (Bijdrage Gemeente Maastricht). Výnosy z predaja plynúce Stichting Stadion De Geusselt sa skutočne použili na zmiernenie dlhového zaťaženia a reštrukturalizáciu MVV (pozri list nadácie obci z 9. júna 2010).

(40)

Holandsko spochybnilo vplyv akejkoľvek pomoci na vnútorný trh v prípade klubov, ktoré nehrajú futbal na európskej úrovni, a konkrétnejšie v prípade MVV. Komisia v tejto súvislosti poukázala na to, že MVV je každý rok potenciálnym účastníkom európskych futbalových turnajov. Dokonca aj ako druholigový klub je v zásade schopné zasiahnuť do súťaže o národný futbalový pohár a tento pohár vyhrať, čo by mu umožnilo hrať v nasledujúcom roku o európsky pohár. Dokonca aj futbalový klub nižšej úrovne môže za krátky čas postúpiť na vyššiu úroveň (13). Komisia ďalej zdôrazňuje, že profesionálne futbalové kluby vykonávajú okrem účasti na futbalových súťažiach ďalšie hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Pomoc poskytnutá profesionálnemu klubu posilňuje jeho postavenie na každom z týchto trhov, z ktorých väčšina pokrýva viacero členských štátov. Ak sa preto použijú štátne zdroje na poskytnutie selektívnej výhody profesionálnemu futbalovému klubu, je pravdepodobné, že takáto pomoc má potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (14). Konkrétnejšie v prípade MVV malo v roku 2010 viacero hráčov MVV štátnu príslušnosť v iných členských štátoch, predovšetkým v Belgicku.

(41)

Vzhľadom na už uvedené je Komisia toho názoru, že vzdanie sa úveru a odkúpenie tréningových plôch a štadióna (v celkovej sume 3,55 milióna EUR) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom bude posúdená ďalej.

(42)

Komisia musí posúdiť, či je možné považovať opatrenia pomoci MVV za zlučiteľné s vnútorným trhom. Podľa judikatúry Súdneho dvora je úlohou členských štátov uviesť možné dôvody zlučiteľnosti a ukázať, že sú splnené podmienky takejto zlučiteľnosti (15).

(43)

Na dotknuté opatrenie pomoci sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy. Holandsko taktiež neuvádza, že by šlo o tento prípad.

(44)

Pokiaľ ide o výnimky uvedené v článku 107 ods. 3 zmluvy, Komisia poznamenáva, že na žiadny z holandských regiónov sa nevzťahuje výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Dotknuté opatrenia pomoci taktiež nepodporujú dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu ani neslúžia na nápravu vážnej poruchy fungovania v holandskom hospodárstve podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(45)

Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, t. j. pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, Holandsko argumentovalo, že táto výnimka by sa mohla uplatniť, ak by mala Komisia dospieť k záveru, že dotknuté opatrenia predstavujú štátnu pomoc. Holandsko v tejto súvislosti taktiež argumentovalo, že v analýze Komisie by sa mal zohľadniť článok 107 ods. 3 písm. d) zmluvy týkajúci sa pomoci na podporu kultúry alebo zachovania dedičstva v kombinácii s článkom 165 zmluvy.

(46)

Komisia pri posudzovaní výrazu „rozvoj hospodárskych činností“ v oblasti športu náležite zohľadňuje článok 165 ods. 1 zmluvy a poslednú zarážku článku 165 ods. 2 zmluvy, v ktorých sa uvádza, že Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti a jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu. Zmluva však rozlišuje medzi pojmami šport a kultúra, preto článok 107 ods. 3 písm. d) zmluvy nemôže slúžiť ako východisko pre posúdenie zlučiteľnosti pomoci MVV.

(47)

Komisia vydala na účely posúdenia opatrení pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy viacero nariadení, rámcov a oznámení, ktoré sa týkajú foriem pomoci a horizontálnych alebo sektorových účelov, na ktoré sa pomoc udeľuje. Komisia je presvedčená, že vzhľadom na to, že MVV čelil v čase, kedy boli opatrenia prijaté, finančným ťažkostiam a že pomoc poskytla obec s cieľom riešiť tieto ťažkosti, je primerané posúdiť, či by sa mohli uplatniť kritériá stanovené v usmerneniach (16). V tejto súvislosti Komisia uvádza, že usmernenia nevylučujú profesionálny futbal. Usmernenia sa tak vzťahujú na túto hospodársku činnosť.

(48)

V júli 2014 vydala Komisia nové Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (17). Tieto sa však nevzťahujú na uvedenú neoznámenú pomoc udelenú v roku 2010. Podľa bodu 137 nových usmernení by tomu bolo tak len v prípade pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutej bez predchádzajúceho schválenia, ak sa nejaká alebo všetka pomoc poskytuje po uverejnení uvedených usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa bodu 138 nových usmernení vo všetkých ostatných prípadoch uskutoční Komisia preskúmanie na základe usmernení, ktoré platili v čase poskytnutia pomoci. V predloženom prípade bude preto Komisia pri analýze vychádzať z usmernení z roku 2004 (pozri odôvodnenie 14 vyššie).

(49)

Podľa bodu 11 usmernení sa firma považuje za nachádzajúcu sa v ťažkostiach, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív. V akútnych prípadoch sa firma už mohla dostať do platobnej neschopnosti alebo môže byť predmetom konania vo veci kolektívnej platobnej neschopnosti, ktoré sa začalo v súlade s domácim zákonodarstvom. Ako sa už uvádza v odôvodnení 13, MVV mala záporný kapitál od sezóny 2007/2008 a v prvom štvrťroku roku 2010 dosiahol vlastný kapitál hodnotu mínus 5,1 milióna EUR, kým celkové dlhy MVV boli vo výške 6,4 milióna EUR. Ako zdôraznilo Holandsko, MVV bol na jar roku 2010 prakticky v konkurze. MVV preto jednoznačne bol spoločnosťou v ťažkostiach v zmysle usmernení. Holandsko túto skutočnosť nespochybňuje. Je preto nevyhnutné posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci MVV podľa usmernení.

(50)

V časti 3.2 usmernení sa stanovuje, že udelenie pomoci musí byť podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie. V súlade s bodom 59 usmernení však nemusí plán reštrukturalizácie pre MSP (ako je tomu v prípade MVV) schvaľovať Komisia, aj keď musí spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 35, 36 a 37 usmernení a musí ho schváliť dotknutý členský štát a oboznámiť s ním Komisiu. Komisia poznamenáva, že Holandsko ju oboznámilo s plánom reštrukturalizácie, ktorý sa týka podmienok stanovených v bodoch 34 až 37 usmernení. Celkové náklady na reštrukturalizáciu boli takmer 6 miliónov EUR. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že rozhodnutie obce poskytnúť pomoc MVV sa riadilo viacerými podmienkami. Tieto podmienky boli stanovené v obchodnom pláne z roku 2010 uvedenom v odôvodnení 10.

(51)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že rozhodnutie obce vzdať sa úveru a zaplatiť za De Geusselt nasledovalo po analýze charakteru a príčin ťažkostí MVV. Transakcia vychádzala z viacerých podmienok, ktorých cieľom bolo obnovenie dlhodobej životaschopnosti klubu v rámci primeranej časovej lehoty troch rokov a splnenie požiadaviek KNVB na zachovanie licencie MVV pre profesionálne súťaže. Plán reštrukturalizácie vyžadoval nové vedenie a zníženie počtu zamestnancov a hráčov. Plán reštrukturalizácie sa neopieral o vonkajšie faktory, ktoré môže MVV sledovať, ale nedokáže ich plne ovládať, napríklad nájdenie nových sponzorov a zvýšenie počtu divákov. Počíta sa s postupným zlepšovaním finančnej situácie klubu, ako aj s jeho ďalším fungovaním ako profesionálneho futbalového klubu. Vývoj, ako je uvedený ďalej v odôvodnení, ukazuje, že tento plán bol skutočne realistický.

(52)

Prijaté opatrenia boli potrebné na obnovenie životaschopnosti MVV. Finančné zdravie klubu sa skutočne obnovilo. V dôsledku týchto opatrení MVV zaznamenal za celú sezónu 2009/2010 zisk vo výške 3,9 milióna EUR a po prvýkrát za niekoľko rokov mal pozitívny vlastný kapitál vo výške 0,051 milióna EUR. Nasledujúca sezóna 2010/2011 skončila so ziskom 0,021 milióna EUR a vlastný kapitál MVV dosiahol 0,072 milióna EUR. V sezóne 2011/2012 dosiahol MVV prelom. Na začiatku sezóny 2011/2012 zvýšila KNVB hodnotenie finančného stavu MVV z kategórie 1 (nedostatočný) na kategóriu 3 (dobrý).

(53)

V bodoch 38 až 42 usmernení sa vyžaduje, aby prijímateľ prijal kompenzačné opatrenia s cieľom minimalizovať deformačný účinok pomoci a jej negatívne účinky na obchodné podmienky. Podľa bodu 41 usmernení sa však táto podmienka neuplatňuje na malé podniky, ako je MVV.

(54)

Komisia tiež poznamenáva, že okrem vnútropodnikových úspor je plán reštrukturalizácie vo výraznej miere financovaný externými súkromnými subjektmi v súlade s bodmi 43 a 44 usmernení. Niekoľko súkromných subjektov taktiež súhlasilo, že sa vzdajú svojich pohľadávok. Celkový príspevok veriteľov a obce k refinancovaniu MVV dosiahol približne 5,8 milióna EUR (kombinácia vzdania sa pohľadávok a odkúpenia štadióna a dlhodobého prenájmu). Príspevok vo forme vzdania sa pohľadávok zo strany súkromných subjektov iných ako štát bol 2,25 milióna EUR, a teda vyšší ako 25 % požadovaných v prípade malých podnikov.

(55)

Pomoc v tejto výške bola potrebná. Podľa plánu reštrukturalizácie mala viesť k zníženiu strát v sezónach 2011/2012 a 2012/2013 a k neskoršiemu miernemu kladnému výsledku. To by neumožnilo MVV kúpiť nových hráčov alebo ich pritiahnuť prostredníctvom vyšších platov.

(56)

Plán bol zostavený tak, aby umožnil zoštíhliť MVV s cieľom dosiahnuť nový začiatok bez dlhového zaťaženia, ale s novou štruktúrou. Opatrenia majú viesť k zdravému finančnému postaveniu MVV a tiež k splneniu požiadaviek KNVB. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že každý holandský profesionálny futbalový klub získava od KNVB licenciu, v rámci ktorej si musí plniť rôzne povinnosti. Jedna z povinností sa týka finančného zdravia klubu. Klub je povinný každú sezónu predložiť do 1. novembra, 1. marca a 15. júna finančné správy, ktoré okrem iného opisujú jeho aktuálnu finančnú situáciu, ako aj rozpočet na najbližšiu sezónu. Na základe týchto správ sa kluby rozdeľujú do troch kategórií (1 – nedostatočný, 2 – dostatočný, 3 – dobrý). Klub v 1. kategórii môže byť povinný predložiť plán zlepšenia s cieľom dosiahnuť 2. alebo 3. kategóriu. Ak klub plán nedodrží, môže KNVB udeliť sankcie vrátane oficiálneho varovania, zníženia počtu súťažných bodov a – ako krajnú sankciu – odobratie licencie. Profesionálny futbalový klub v Holandsku, ktorý vyhlási konkurz, stráca licenciu. Ak sa založí nástupnícky klub, nemal by možnosť priamo vstúpiť do profesionálnej futbalovej ligy, ale musel by začať v druhej najvyššej amatérskej lige.

(57)

Plán reštrukturalizácie vyžadoval nové vedenie, novú štruktúru, nový názov, zníženie platov a počtu zamestnancov vrátane zníženia počtu hráčov. Viacero hráčov prestúpilo, existujúce zmluvy sa ukončili alebo predĺžili s nižšou mzdou, nové zmluvy sa alebo uzatvorili bez poplatkov za prestup alebo sa prenajali hráči z iných klubov, uzatvorilo sa niekoľko zmlúv s amatérskymi hráčmi; to viedlo k zníženiu nákladov na pracovníkov a hráčov o 40 %. Ako sa uvádza v odôvodneniach 26 a nasl., iní veritelia ako obec sa vzdali pohľadávok voči MVV v celkovej výške 2,25 milióna EUR. MVV sa tak takmer úplne zbavil dlhov.

(58)

Komisia zistila, že plán reštrukturalizácie rieši príčiny finančných ťažkostí MVV, konkrétne náklady na hráčov vo forme miezd a platieb za prestup. Nie je možné očakávať, že sa profesionálny futbalový klub diverzifikuje na iné trhy v zmysle usmernení; je však možné očakávať, že dosiahne úspory vo svojej kľúčovej činnosti, a to MVV dosiahol. Holandsko predložilo aj zoznam opatrení, ktoré MVV prijal s cieľom znížiť náklady na využívanie klubu. Plán reštrukturalizácie sa neopieral o vonkajšie faktory, ktoré môže MVV sledovať, ale nedokáže ich plne ovládať, napríklad nájdenie nových sponzorov a zvýšenie počtu divákov. Komisia je preto toho názoru, že vykonávanie plánu umožňuje MVV, aby naďalej fungoval v rámci holandského profesionálneho futbalu na zdravom základe, ako uznala aj KNVB, ktorá ho zaradila do 3. kategórie. Komisia tiež poznamenáva, že okrem vnútropodnikových úspor je plán reštrukturalizácie vo výraznej miere financovaný externými súkromnými subjektmi. To zodpovedá požiadavke v bode 44 usmernení, aby v prípade malého podniku, ako je MVV, najmenej 25 % nákladov na reštrukturalizáciu pokryl vlastný príspevok príjemcu vrátane externého financovania, ktoré je znakom dôvery v životaschopnosť príjemcu.

(59)

Holandsko ďalej poskytlo informácie o ďalších činnostiach reštrukturalizovaného MVV v prospech spoločnosti vrátane niekoľkých škôl v Maastrichte a v rámci euroregiónu. Je možné povedať, že tieto činnosti sú príspevkom k spoločenskej a vzdelávacej úlohe športu, ako sa uvádza v článku 165 zmluvy.

(60)

V bode 49 usmernení sa vyžaduje, aby členský štát informoval o náležitom vykonávaní plánu reštrukturalizácie prostredníctvom pravidelných podrobných správ. V bode 51 sa stanovujú menej prísne podmienky pre malé a stredné podniky, kedy sa bežne považuje za dostatočné zasielanie každoročných kópií účtovnej súvahy a výkazu ziskov a strát. Holandsko sa zaviazalo predložiť tieto správy. V súlade s usmerneniami sa Holandsko zaviazalo zaslať záverečnú správu o splnení plánu reštrukturalizácie.

(61)

V bodoch 72 až 77 usmernení sa uvádza zásada „jedenkrát a naposledy“, podľa ktorej sa má pomoc na reštrukturalizáciu udeliť len raz za obdobie desať rokov. Holandsko uviedlo, že MVV nedostal pomoc na záchranu ani reštrukturalizáciu počas desiatich rokov pred udelením súčasnej pomoci. Holandsko sa taktiež zaviazalo neudeliť MVV žiadnu novú pomoc na záchranu ani reštrukturalizáciu počas obdobia desiatich rokov.

(62)

Komisia je toho názoru, že Holandsko nedodržalo svoje záväzky podľa článku 108 ods. 3 zmluvy tým, že vopred neoznámilo štátnu pomoc vo výške 3,55 milióna EUR udelenú MVV v roku 2010 v čase, kedy sa nachádzal vo finančných ťažkostiach. Túto pomoc je však možné považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu, pretože sú splnené všetky podmienky stanovené pre takúto pomoc v usmerneniach,