DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   POSTUP

Listom z 28. júna 2007 od nórskeho ministerstva verejnej správy a reforiem, ktorý dozorný úrad prijal a zaevidoval 29. júna 2007 (dokument č. 427327), a listom z ministerstva financií z 22. júna 2007, ktorý dozorný úrad prijal a zaevidoval 4. júla 2007 (dokument č. 428135), nórske úrady notifikovali navrhované zmeny a doplnenia pravidiel o zdaňovaní družstevných podnikov uvedených v oddiele 10-50 daňového zákona podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Po viacerých výmenách korešpondencie (8) dozorný úrad informoval listom z 19. decembra 2007 nórske úrady, že sa rozhodol začať konanie ustanovené v článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 v súvislosti s notifikovaným systémom daňových výhod pre určité družstvá. Listom z 20. februára 2008 (dokument č. 465882) nórske úrady predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu č. 719/07/COL začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

Rozhodnutie č. 719/07COL bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie. (9). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

Dozornému úradu boli doručené pripomienky od niekoľkých zainteresovaných strán (10). Tieto pripomienky poslal dozorný úrad listom z 23. mája 2008 (dokument č. 478026) nórskym úradom, ktoré mali možnosť vyjadriť sa, rozhodli sa však nepredložiť ďalšie pripomienky.

2.   OPIS NAVRHOVANÉHO OPATRENIA

2.1.   ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

V roku 1992 nórske úrady zaviedli systém osobitných daňových odpočtov pre určité družstvá. Podľa tohto systému mali určité družstvá v sektoroch poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva, ako aj spotrebiteľské družstvá nárok na odpočty z dane z príjmu právnických osôb na základe príspevkov do vlastného kapitálu. Na iné formy družstiev sa systém nevzťahoval. Odpočet bol obmedzený na maximálne 15 % ročného čistého príjmu a uplatňoval sa výlučne z časti príjmu, ktorá pochádza z obchodu s členmi družstva. Odpočet zodpovedajúci povolenému maximu by znamenal zníženie bežnej sadzby dane z príjmu právnických osôb z 28 % na 23,8 %. Cieľom systému je poskytnúť družstvám daňovú výhodu na základe toho, že družstvá sa považujú za subjekty, ktoré majú ťažší prístup k vlastnému kapitálu ako iné podniky. (11).

Systém bol zrušený od rozpočtového roku 2005. V súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2007 však nórske úrady navrhli opätovne zaviesť tento systém pre družstvá v trochu zmenenej podobe. (12). Z tohto dôvodu bol systém notifikovaný dozornému úradu.

2.2.   CIEĽ SYSTÉMU

Podľa notifikácie je potrebné podporovať družstvá z dôvodu verejného záujmu na zachovaní podnikov založených na zásadách ako demokracia, svojpomoc, zodpovednosť, rovnosť, slušnosť a solidarita predstavujúcich alternatívu k spoločnostiam s ručením obmedzeným. Na zabezpečenie verejného nehmotného záujmu na zachovaní družstiev ako alternatívy k spoločnostiam s ručením obmedzeným je teda potrebné družstvá kompenzovať za znevýhodnenie, ktorému sú vystavené v porovnaní s inými podnikmi. Podľa notifikácie cieľom notifikovaného systému je vyrovnať niektoré tieto znevýhodnenia v súvislosti so zabezpečením kapitálu.

2.3.   NAVRHOVANÉ OPATRENIE

Navrhované opatrenie je uvedené v novom oddiele 10-50 daňového zákona, podľa ktorého družstvá môžu mať nárok na daňový odpočet. Text znie takto:

Podľa nórskych úradov výraz „kolektívny kapitál“ sa nevzťahuje na súvahovú položku družstiev, ale je čisto finančným výrazom. Z toho vyplýva, že kolektívny kapitál môže pozostávať zo zadržaného kapitálu, bonusových finančných prostriedkov, ktoré sú bonusmi členov ponechanými v družstve ako „rezerva na nasledujúce platby“  (14) a z individuálnych finančných prostriedkov vo forme bonusu, ktorý bol prenesený na kapitálové účty členov v družstve (15).

„Rovnocenný obchod“ je vymedzený v odseku 3 oddielu 10-50 daňového zákona ako predajné organizácie rybárov kupujúce od členov inej predajnej organizácie rybárov pod podmienkou splnenia určitých podmienok, nákup poľnohospodárskym družstvom od zodpovedajúceho družstva s cieľom regulovať trh a nákupy uložené štátnym úradom (16).

Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že daňový odpočet sa vo všeobecnosti priznáva len v prípade príjmu pochádzajúceho z obchodu s členmi družstva. Odpočet sa teda nepriznáva pri príjme z obchodu s inými stranami. Ako bolo uvedené v návrhu oddielu 10-50 daňového zákona, z účtovných záznamov družstva sa musí dať zistiť obchod s členmi družstva a rovnocenný obchod. Je teda potrebné samostatné vedenie účtovných záznamov pre obchod s členmi a obchod s tretími stranami. Družstvo musí byť schopné preukázať obchod s členmi a rovnocenný obchod.

V oznámení nórske úrady uviedli odhad, že zavedením systému sa dosiahne strata na príjmoch z daní za rozpočtový rok 2007 od 35 mil. do 40 mil. NOK (približne 4 – 5 mil. EUR).

2.4.   PRÍJEMCOVIA

Systém sa bude uplatňovať na družstvá uvedené v odsekoch 2 a 4 až 6 navrhovaného oddielu 10-50 daňového zákona. Z týchto ustanovení vyplýva, že notifikovaný systém zahŕňa hlavne určité spotrebiteľské družstvá a družstvá činné v sektoroch poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva.

Pokiaľ ide o spotrebiteľské družstvá, z odseku 2a navrhovaného oddielu 10-50 daňového zákona vyplýva, že notifikovaný systém budú využívať len tie spotrebiteľské družstvá, ktorých viac ako 50 % bežného obratu pochádza z obchodu s členmi.

Okrem toho aj stavebné družstvá, na ktoré sa vzťahuje zákon o stavebných družstvách (17), môžu uplatňovať odpočet dane. Týmto sa systém v porovnaní so zákonom platným do roku 2005 rozšíril, pozri vyššie uvedený oddiel I-2.1.

Na iné družstvá než tie, ktoré sú výslovne uvedené v oddiele 10-50 daňového zákona, sa systém nevzťahuje. Podľa nórskych úradov sa výber oprávnených družstiev zakladá na predpoklade, že družstvá je rozhodne potrebné kompenzovať za dodatočné náklady v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje notifikovaný systém. Podľa nórskych úradov družstvá v sektoroch, na ktoré sa systém nebude vzťahovať, sú vo všeobecnosti menšie podniky vykonávajúce obmedzenú hospodársku činnosť alebo činnosť nehospodárskeho charakteru.

2.5.   VYMEDZENIE DRUŽSTIEV V NÓRSKOM ZÁKONE

Družstvo je vymedzené v oddiele 1 ods. 2 zákona o družstvách (18) ako podnik:

„…ktorého hlavným cieľom je podporiť hospodárske záujmy jeho členov členmi konajúcimi v spoločnosti ako nákupcovia, dodávatelia alebo iným podobným spôsobom, pričom:

1.	výnos, okrem bežného výnosu z investovaného kapitálu, sa buď ponecháva v spoločnosti, alebo sa delí medzi členov na základe ich podielu na obchode so skupinou, a

2.	žiadny z členov nie je osobne zodpovedný za dlhy skupiny, ani za celkové alebo čiastkové dlhy, z ktorých pozostávajú celkové dlhy.“ (19)

Okrem toho z oddielu 3 ods. 2 zákona o družstvách vyplýva, že členovia družstva nie sú povinní kapitálovo prispievať do družstva, pokiaľ sa individuálny člen takto nedohodol písomne, keď sa prihlásil za člena alebo v samostatnej zmluve. Táto požiadavka neplatí iba v prípade, keď povinnosť zaplatiť členský príspevok je ustanovená v stanovách družstva. Ďalej z toho istého ustanovenia vyplýva, že každá povinnosť prispieť do kapitálu sa musí obmedziť buď na určitú sumu, alebo iným spôsobom.

2.6.   DRUŽSTEVNÉ HNUTIE V NÓRSKU (20)

V Nórsku sa nachádza okolo 4 000 družstiev s celkovo 2 miliónmi členov. Družstvá sú činné hlavne v sektore poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, bývania a v spotrebiteľskom sektore, ale aj v iných zložkách hospodárstva, ako napríklad poistenie, doprava, zásobovanie energiou, zdravotná starostlivosť, médiá a pod.

Federácia nórskych poľnohospodárskych družstiev (FNAC) zahŕňa 14 celonárodných organizácií zapojených do činností ako spracovanie, predaj a nákup poľnohospodárskych produktov a tovaru používaného na poľnohospodársku výrobu (hnojivá, stroje a pod.), chov, úvery a poistenie. Poľnohospodárske družstvá majú viac ako 50 000 individuálnych členov (poľnohospodárov), okolo 19 000 zamestnancov a ročný obrat je vyšší ako 58 mld. NOK (približne 6 mld. EUR). Poľnohospodárske družstvá sú vlastníkmi niektorých najznámejších nórskych obchodných značiek ako TINE (mliekarenské výrobky), Gilde (červené mäso) a Prior (vajcia a hydina). Hlavným cieľom poľnohospodárskych družstiev je vytvoriť cesty pre spracovanie a odbyt poľnohospodárskej produkcie a zabezpečiť dobré podmienky pre prístup ku kapitálu a vstupným položkám do výroby na každej farme.

Podľa nórskeho zákona o surových rybách (21) nórske družstevné predajné organizácie majú výlučné právo na zabezpečenie priameho predaja rýb a mäkkýšov okrem rýb chovaných na farmách. V tomto sektore je šesť družstevných predajných organizácií. Oblasť pôsobenia každej organizácie sa vzťahuje buď na geografickú oblasť a/alebo druhy. Družstevné predajné organizácie vlastnia samotní rybári. Okrem úloh súvisiacich s odbytom zastávajú predajné organizácie aj kontrolné funkcie v oblasti ochrany morských zdrojov. Hodnota priameho predaja rýb a mäkkýšov je približne 6 mld. NOK (približne 620 mil. EUR), 90 % všetkých rýb a mäkkýšov sa vyváža.

Coop NKL BA je ústredná organizácia nórskych spotrebiteľských družstiev. Coop je reťazec obchodov s potravinami, ktorý má okolo 1,1 milióna individuálnych členov organizovaných v 140 družstvách. Prevádzkuje viac ako 1 350 obchodov s ročným obratom okolo 34 mld. NOK (približne 3,6 mld. EUR) a zamestnáva okolo 22 000 ľudí. Dosahuje 24 % podiel na trhu potravinových obchodov. Coop sa podieľa aj na spracovaní potravín a spolupracuje s inými škandinávskymi maloobchodnými organizáciami pri nákupe a spracovaní. Hlavnými cieľmi spotrebiteľských družstiev je poskytovať členom zdravé a užitočné tovary a služby za konkurenčné ceny a zároveň slúžiť svojim členom ako záujmová organizácia v spotrebiteľských záležitostiach.

Nórska federácia družstevných bytových asociácií (NBBL) je združenie s domácou členskou základňou zastupujúce 86 družstevných bytových asociácií a má 772 000 individuálnych členov a 378 000 bytových jednotiek v takmer 5 100 pridružených bytových družstvách. Družstevné bytové asociácie sa odlišujú veľkosťou a počet ich individuálnych členov sa pohybuje od 100 do 190 000. Bytové družstvá dosahujú významný trhový podiel na bytovom trhu v mestách. V Oslo je to takmer 40 %, pričom celoštátny priemer je 15 %. Hlavnými cieľmi je zabezpečiť vhodné a primerané byty pre členov a pracovať na dobrých a stabilných podmienkach pre družstevnú bytovú výstavbu.

2.7.   NÓRSKE PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA ZDAŇOVANIA PRÍJMU PRÁVNICKÝCH OSÔB A POSTAVENIA DRUŽSTIEV V TEJTO SÚVISLOSTI

Všeobecná daň z príjmu právnických osôb v Nórsku je v súčasnosti 28 %. Daň sa uplatňuje na čistý zdaniteľný príjem podnikateľských subjektov. Uplatňuje sa aj vtedy, keď sa príjem pridáva do vlastného kapitálu podniku. Nórsky najvyšší súd však rozhodol, že podielové vklady nie sú zdaniteľným príjmom pre podnik, ktorý je príjemcom (22). Dôvodom je, že príspevky sa už považujú za zdanené ako príjem prispievateľa. Keďže podnik musí platiť 28 % daň na vlastný kapitál financovaný prostredníctvom vlastného príjmu podniku, neplatí sa teda žiadna daň, pokiaľ ide o vklady akcionárov alebo verejnosti. Z toho vyplýva, že podniky zriadené ako spoločnosti s ručením obmedzeným atď. môžu zvýšiť svoj vlastný kapitál získaním nezdaniteľných podielových vkladov od svojich akcionárov alebo od verejnosti.

Družstvá však nemajú takúto možnosť. Podľa nórskeho zákona o družstvách nemôžu vydávať akcie pre verejnosť alebo vydávať iné kapitálové certifikáty alebo cenné papiere. Okrem toho sa predpokladá, že zásada otvoreného členstva obmedzuje veľkosť kapitálových príspevkov, ktoré môžu družstvá žiadať od svojich členov.

Ako bolo uvedené v notifikácii, nórske úrady pokladajú povinnosti a obmedzenia, ktoré zákon ukladá družstvám, za zásadné a vlastné zásadám družstevníctva. Nórske úrady preto usudzujú, že zrušením týchto obmedzení by sa porušili základné zásady družstiev. Nórske úrady zdôrazňujú, že nórsky zákon o družstvách môže byť prísnejší v tomto bode ako právne predpisy o družstvách v iných európskych štátoch. Ako príklad nórske úrady uviedli článok 64 nariadenia ES o stanovách Európskeho družstva (23), podľa ktorých družstvo môže zabezpečiť vydávanie cenných papierov iných ako akcie, ktoré si môžu upísať členovia i nečlenovia. Napriek tomu sa nórske úrady domnievajú, že obmedzenia uložené družstvám v Nórsku sú potrebné.

3.   DÔVODY ZAČATIA KONANIA

Rozhodnutím č. 719/07/COL sa dozorný úrad rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o notifikovaný systém. Podľa predbežného názoru dozorného úradu v rozhodnutí o začatí zisťovania systém predstavoval štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Po prvé, dozorný úrad usúdil, že navrhovanou daňovou výhodou sa zvýhodňujú družstvá. Po druhé, dozorný úrad usúdil, že daňová výhoda pre družstvá je selektívna a mal pochybnosti o tom, či opatrenie je odôvodnené charakterom alebo všeobecnou schémou nórskeho daňového systému. Na základe toho, že systémom by sa znížila daň z príjmu právnických osôb, ktorú majú zaplatiť príslušné družstvá, dozorný úrad vyslovil pochybnosti v súvislosti s tým, či by systém nemohol narušovať alebo či nehrozí, že by mohol narušovať hospodársku súťaž. Napokon dozorný úrad vyslovil pochybnosti o tom, či sa notifikované opatrenie môže považovať za opatrenie, ktoré je v súlade s niektorou z výnimiek ustanovených v článku 61 Dohody o EHP, a teda v súlade so štátnymi pravidlami Dohody o EHP.

4.   PRIPOMIENKY NÓRSKYCH ÚRADOV

Nórske úrady tvrdia, že navrhovaným daňovým odpočtom nedochádza k zvýhodneniu družstiev. Na jednej strane nórske úrady zastávajú názor, že daňový odpočet by sa mal považovať za „súčasť dohody, v rámci ktorej systém daní predstavuje platby od štátu družstevným podnikom na prispôsobenie sa súčasnému právnemu rámcu pre družstvá“  (24). Štát tým chráni družstevnú formu ako alternatívu k spoločnostiam s ručením obmedzeným, čo sa považuje za nehmotnú výhodu vo verejnom záujme. Na druhej strane nórske úrady tvrdia, že daňový odpočet by sa mal považovať za kompenzáciu za náklady navyše, ktoré družstvá vynakladajú na základe obmedzení, ktoré sa na ne vzťahujú v súvislosti s prístupom ku vlastnému kapitálu, čo sa považuje za štrukturálne znevýhodnenie družstva. Nórske úrady uvádzajú, že podľa ich názoru slúži dané opatrenie iba na kompenzáciu a vyrovnanie základného znevýhodnenia, ktorému sú vystavené družstvá, pokiaľ ide o prístup k vlastnému kapitálu.

Vzhľadom na obe tvrdenia nórske úrady uvádzajú, že systém je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Toto tvrdenie podľa všetkého vychádza z názoru, že pomoc udelená na základe systému neprekročí dodatočné náklady vynaložené v rámci činnosti vo forme družstva, ani verejný úžitok súvisiaci so zachovaním družstevnej formy.

Okrem toho nórske úrady tvrdia, že uplatňovanie daňového opatrenia nebráni uplatňovaniu zásady investora v trhovom hospodárstve, keďže forma pomoci, ktorú si štát zvolí, by mala byť irelevantná.

Z praxe európskych súdov a Európskej komisie vyplýva, že skutočnosť, že opatrenie kompenzuje znevýhodnenie, ktorému je podnik vystavený, neznamená, že opatrenie sa nemôže považovať za opatrenie zvýhodňujúce podnik. Podľa nórskych úradov sa tento postup netýka tejto veci. Všetky spoločnosti s ručením obmedzeným majú možnosť zvyšovať svoj vlastný kapitál z vkladov, ktoré sú nezdaniteľným príjmom spoločnosti. Systém len kompenzuje toto znevýhodnenie a stavia družstvá na rovnakú úroveň s inými spoločnosťami. Nórske úrady okrem toho tvrdia, že túto vec je možné odlíšiť od rozhodnutia Európskej komisie vo veci OTE (25), pretože k daňovej výhode a dodatočným nákladom vyplývajúcim z povinnosti v tomto prípade dochádza súčasne. Nórske úrady odsek 101 vo veci OTE interpretujú tak, že naznačuje, že by toto mohlo mať význam pre kvalifikovanie ako štátna pomoc.

Pokiaľ ide o selektivitu systému, nórske úrady uvádzajú, že systém pôsobí takým spôsobom, že sa s družstvami zaobchádza tak, ako keby bol vlastný kapitál financovaný akcionármi. Daňová výhoda umožňuje družstvu, ktorého sa týka, vyčleniť rovnakú sumu ako vlastný kapitál bez potreby zaplatiť daň, ako keby získalo podobnú sumu ako podielové vklady. Podľa stanoviska nórskych úradov sa teda všeobecné pravidlo týkajúce sa majetkových vkladov sprístupnilo aj v prípade družstiev.

Okrem toho nórske úrady tvrdia, že notifikovaný systém je v súlade s pravidlami o štátnej pomoci Dohody o EHP a zásadami uvedenými v oznámení Komisie o družstvách (26). Nórske úrady konkrétne uvádzajú odkaz na oddiel 3.2.6 oznámenia Komisie, podľa ktorého osobitné daňové zaobchádzanie s družstvami môže byť vítané.

Nakoniec, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, nórske úrady tvrdia, že systém len vyrovnáva existujúce narušenie na úkor družstiev, a teda pravdepodobne zlepšuje účinnosť ovplyvnených trhov.

5.   PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

Po uverejnení rozhodnutia č. 719/07/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v súvislosti s notifikovanou pomocou určitým družstvám boli dozornému úradu EZVO doručené pripomienky od viacerých tretích strán.

Pripomienky francúzskej vlády sa týkajú v podstate osobitného charakteru družstiev a zdôrazňujú, že notifikovaný systém je určený len na kompenzáciu družstiev za ich štrukturálne znevýhodnenia.

Organizácia Cooperatives Europe zastupuje družstvá v celej Európe a je zameraná na podporu a rozvoj družstevných podnikov. Na začiatku organizácia poukazuje na osobitosť družstva uznanú úradmi Spoločenstva. Organizácia Cooperatives Europe sa domnieva, že špecifické systémy, z ktorých majú družstvá výhody, by sa nemali porovnávať so systémami, ktoré sa uplatňujú na iné formy podnikov, pretože tieto systémy predstavujú uplatnenie zásad družstevníctva v praxi. Okrem toho organizácia Cooperatives Europe tvrdí, že cieľom a účelom osobitných daňových opatrení pre družstvá nie je nekalá hospodárska súťaž, ale skôr sú určené na to, aby sa primeraným spôsobom zohľadnili a kompenzovali obmedzenia, ktoré sú vlastné družstevnej forme. Podľa organizácie Cooperatives Europe systém je odôvodnený zásadou rovnosti, keďže družstvá sú vystavené určitým znevýhodneniam, okrem iného v súvislosti s prístupom ku kapitálu. Organizácia Cooperatives Europe sa domnieva, že družstvá podliehajú samostatnému právnemu systému, ktorý zohľadňuje ich špecifiká. Tvrdia, že ak daňový systém špecifický k družstvám v súlade s logikou právneho systému v členskom štáte je výsledkom spôsobov operačného fungovania družstva súvisiacich so zásadami a hodnotami družstevníctva a je úmerný obmedzeniam uloženým týmito spôsobmi fungovania družstva, nemožno to považovať za štátnu pomoc alebo výhodu, ale jednoducho za systém, ktorý vychádza z logiky fungovania, ktorá je odlišná od ostatných foriem podnikov a je odôvodnená rovnocennosťou zaobchádzania medzi rôznymi formami podnikov. Organizácia Cooperatives Europe na záver tvrdí, že systémom sa kompenzujú znevýhodnenia, ktorým sú družstvá vystavené, a tým uznáva všeobecné zásady družstevného systému a jeho práva zúčastňovať sa na hospodárskej súťaži na rovnakom základe.

Kooperativa Förbundet, organizácia spotrebných družstiev vo Švédsku, podporuje argumenty predložené organizáciou Cooperatives Europe.

Confcooperative – Confederazione Cooperative Italiane – je organizáciou talianskych družstiev. Organizácia poukazuje na vzájomný cieľ družstiev a v konštatovaní, že nórske právne predpisy sú v súlade s právnymi predpismi iných členských štátov, ktoré sa snažia obmedziť znevýhodnenia, ktorým čelia družstvá, najmä vzhľadom na zvyšovanie kapitálu, zdôrazňuje, že každý ďalší vklad do družstva členmi zostáva majetkom člena, a teda sa nemôže zdaniť v mene družstva.

Legacoop – Lega Nazionale delle Cooperative e Mutue – je organizáciou talianskych družstiev vo všetkých odvetviach. Legacoop v súvislosti s rezervou družstiev uvádza, že ide o dočasné vzdanie sa bonusu zo strany členov. Organizácia usudzuje, že systém je v súlade s občianskymi a daňovými právnymi predpismi týkajúcimi sa európskych družstiev a že systém pomôže obmedziť znevýhodnenie družstiev, pokiaľ ide o zabezpečenie kapitálu.

Coop de France je organizáciou francúzskych družstiev v sektore poľnohospodárstva. Organizácia poukazuje na európsky právny rámec, ktorý uznáva osobitnú úlohu družstiev bez ohľadu na sektor hospodárstva, v ktorom pôsobia a prostredníctvom ktorého boli vytvorené nástroje, ktoré im poskytujú právnu istotu. Organizácia ďalej tvrdí, že systém nepredstavuje pomoc, ale jednoducho kompenzuje družstvá za štrukturálne znevýhodnenie obsiahnuté v ich právnej forme. Okrem toho uvádza, že systém je v súlade s logikou právneho systému, a preto nie je selektívny. To sa zakladá hlavne na tvrdení, že kapitál družstiev je nedeliteľný a pozostáva z nerozdeleného zisku členov. Coop de France tiež poukazuje na ťažkosti družstiev, pokiaľ ide o prístup k vlastnému kapitálu na základe toho, že nemajú možnosť vydávať akcie, že majú menší počet potenciálnych členov vzhľadom na cieľ družstva a nemôžu využívať finančné nástroje.

Landbrugsrådet je organizácia družstiev v sektore poľnohospodárstva v Dánsku. Organizácia tvrdí, že systém vytvára rovné a spravodlivé podmienky medzi rôznymi typmi podnikov rešpektovaním charakteru a zásad družstevníctva. Systém nezvýhodňuje družstvá, ale upravuje štrukturálne znevýhodnenie.

CECOP-CICOPA-Europe zastupuje družstvá v oblasti priemyslu a služieb. Táto organizácia tvrdí, že osobitné systémy pre družstvá by sa nemali porovnávať so systémami, ktoré sa uplatňujú na iné formy podnikov, pretože sa zakladajú na zásadách, ktorými sa riadia družstvá. Okrem toho tvrdí, že keď dozorný úrad porovnáva situáciu družstiev s inými podnikmi, zdá sa, že medzi jednotlivými právnymi formami vytvára hierarchiu, pričom družstevný systém sa vníma ako výnimka. To nie je v súlade so Zmluvou o ES alebo nariadením o stanovách európskej spoločnosti. Organizácia poukazuje na oznámenie Komisie o družstvách a tvrdí, že notifikovaný systém primerane zohľadňuje a kompenzuje obmedzenia, ktoré súvisia s družstevnou formou.

Všeobecná konfederácia poľnohospodárskych družstiev v EÚ (COGECA) zastupuje celkový hospodársky záujem družstiev v oblasti poľnohospodárstva, agropotravinárstva, lesníctva a rybného hospodárstva v Európe. Táto organizácia poukazuje na základnú úlohu družstiev v týchto sektoroch, ktorú uznali mnohé členské štáty EÚ, a na skutočnosť, že družstvá zakotvili záujem o komunitu (trvalo udržateľný vývoj) vo svojich stanovách. Organizácia vyjadruje znepokojenie, že jednotné daňové zaobchádzanie s družstvami a inými podnikmi môže spôsobiť, že družstvá nadobudnú iné právne formy organizácie a tým sa poľnohospodárom sťaží prístup k trhu.

CCAE Confederación de Cooperativas Agrarias de España, organizácia pre poľnohospodárske družstvá podporuje argumenty, ktoré predložili organizácie COGECA, Coop de France a Cooperatives Europe.

Groupement National de la Coopération je organizácia družstevného hnutia vo Francúzsku. Tvrdí, že zvýhodnené daňové zaobchádzanie s družstvami vo Francúzsku a iných európskych krajinách má zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi družstvami a inými podnikmi a nenarušuje hospodársku súťaž. Organizácia poukazuje na odlišné charakteristiky družstiev a zdôrazňuje, že na to, aby družstvá mohli existovať a rozvíjať sa, potrebujú určitý právny a daňový rámec, ktorý zohľadňuje ich osobitosti a podmienky, za ktorých vykonávajú svoje aktivity. Podporuje stanovisko nórskych úradov, že systém nezvýhodňuje družstvá a tvrdí, že systém nenaruší hospodársku súťaž, keďže nie je možné mať rovnaké pravidlá pre rôzne formy podnikov s rôznymi charakteristikami. Na základe toho organizácia zdôrazňuje, že pomoc nie je neprimeraná.

Nórsky stály výbor pre družstevné záležitosti (ďalej len „NSCC“) je organizácia nórskych družstiev. NSCC na začiatku uvádza, že medzi družstvami a inými právnymi formami podnikov je základný rozdiel, a to v tom, že vzťah medzi družstvom a jeho členmi je odlišný od vzťahu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a akcionárom. Toto vplýva aj na daňové opatrenia, ktoré sa vzťahujú na družstvá.

NSCC po prvé tvrdí, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, lebo je odôvodnená charakterom alebo všeobecnou schémou daňového systému. NSCC v tejto súvislosti argumentuje, že družstvá svoj vlastný kapitál zvyšujú nevyplácaním bonusov svojim členom. Takýto prebytok sa obvykle musí vyplatiť členom družstva, keďže v skutočnosti predstavuje odloženú cenovú korekciu, ktorá nepatrí družstvu, ale jeho členom. Ak sa uskutoční vyplácanie, bude mať družstvo nárok na daňový odpočet. Ak sa nadbytok nevyplatí, bude v skutočnosti predstavovať príspevok k vlastnému kapitálu od členov družstva. Vtedy by mal byť podľa logiky systému nadbytok oslobodený od dane bez ohľadu na to, či je odložený ako vlastný kapitál alebo vyplatený späť členom. Okrem toho základným dôvodom je zabrániť dvojitému zdaneniu sumy. Práve tak ako sú súkromné vklady oslobodené od dane v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože už boli zdanené u akcionára, vklad do vlastného kapitálu od člena družstva by mal byť oslobodený od dane v prípade družstva, pretože už bol zdanený v rukách člena. Na základe toho sa NSCC domnieva, že miesto porovnávania systému s pravidlami o dani z príjmu by právny rámec mali skôr tvoriť pravidlá týkajúce sa vkladu akcionárov do vlastného kapitálu.

Po druhé, NSCC tvrdí, že opatrenie nepredstavuje výhodu, pretože len kompenzuje štrukturálne znevýhodnenie, ktoré súvisí s právnou štruktúrou družstiev. NSCC poukazuje na rozhodnutie o začatí konania a tvrdí, že nie je dôležité, či štrukturálne znevýhodnenia sú kompenzované inými prvkami v systéme družstiev v Nórsku, právne posúdenie by sa však malo zamerať na to, či konkrétne znevýhodnenie, na ktoré sa opatrenie pri vyvažovaní zameriava, je vyrovnané inými opatreniami.

Po tretie, NSCC tvrdí, že opatrenie nie je selektívne, pretože odlišné daňové zaobchádzanie s družstvami a inými podnikmi odráža rozdiely týkajúce sa práva obchodných spoločností. Keďže sa skúmané daňové opatrenie týka iba subjektov zriadených ako družstvá, týka sa teda len právnej formy podniku, ktorý je otvorený každému. Opatrenie teda nie je selektívne.

II.   POSÚDENIE

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI ROZHODNUTIA

Ako bolo uvedené vyššie v oddiele I-2.4, potenciálni príjemcovia v rámci systému sú hlavne družstvá činné v sektoroch poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesníctva, určité spotrebiteľské družstvá a družstevné stavebné spoločnosti.

Článok 8 Dohody o EHP definuje rozsah pôsobnosti tejto dohody. Z odseku 3 článku 8 vyplýva, že:

Na základe toho sektory poľnohospodárstva a rybného hospodárstva zväčša nespadajú do rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnej pomoci ustanovených v Dohode o EHP.

Toto rozhodnutie sa teda uplatňuje na navrhovanú daňovú úľavu pre družstvá, nezaoberá sa však družstvami činnými v sektoroch poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, pretože aktivity týchto družstiev nespadajú do rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnej pomoci ustanovených v Dohode o EHP.

2.   EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

2.1.   ÚVOD

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto:

Dozorný úrad pripomína, že vo všeobecnosti sa Dohoda o EHP nevzťahuje na samotný daňový systém štátu EZVO. Tvorba a uplatňovanie daňového systému podľa zvolenej vlastnej politiky je záležitosťou každého štátu EZVO. Uplatňovanie daňového opatrenia, akým je odpočet dane z príjmu právnických osôb pre určité družstvá, však môže mať dôsledky, na základe ktorých sa daňové opatrenie môže zahrnúť do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Podľa judikatúry (27) článok 61 ods. 1 Dohody o EHP nerozlišuje medzi opatreniami štátneho zasahovania na základe ich dôvodov alebo cieľov, ale vymedzuje ich na základe vplyvov.

2.2.   EXISTENCIA ŠTÁTNYCH ZDROJOV

Pomoc musí poskytovať štát alebo sa musí poskytovať zo štátnych zdrojov, aby predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Dozorný úrad pripomína, že podľa ustálenej judikatúry je vymedzenie pomoci všeobecnejšie než vymedzenie dotácie, pretože zahŕňa nielen pozitívne výhody, ako napríklad samotné dotácie, ale aj štátne opatrenia, ktorými sa rôznymi formami znižujú poplatky, ktoré sú bežne zahrnuté do rozpočtu podniku a ktoré takto bez toho, aby boli dotáciami v prísnom slova zmysle, majú podobný charakter a rovnaký účinok (28).

Podľa notifikovaného systému budú mať družstvá uvedené v oddiele 10-50 daňového zákona nárok na osobitnú formu daňového odpočtu. Tieto družstvá môžu teda odpočítať príspevky do vlastného kapitálu zo svojho príjmu. Daňový odpočet znamená, že daň, ktorú majú zaplatiť družstvá, na ktoré sa vzťahuje systém, je znížená. Opatrenie znamená stratu daňových príjmov pre nórsky štát, ktorá je podľa odhadov nórskych úradov vo výške približne 35 až 40 mil. NOK (približne 4 – 5 mil. EUR) za rozpočtový rok 2007. Podľa ustálenej judikatúry predstavuje opatrenie, ktorým verejné úrady priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nie je spojené s prevodom štátnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do lepšej finančnej situácie v porovnaní s ostatnými daňovými poplatníkmi, štátnu pomoc v zmysle článku (29). Na základe toho sa dozorný úrad domnieva, že v notifikovanom systéme sú zahrnuté štátne zdroje.

2.3.   ZVÝHODNENIE URČITÝCH PODNIKOV ALEBO VÝROBY URČITÉHO TOVARU

2.3.1.    Selektívnosť

Po prvé, opatrenie pomoci musí byť selektívne v tom, že zvýhodňuje „ určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru “.

Družstvá oprávnené podľa tohto systému sú podnikmi v zmysle pravidiel o štátnej pomoci ustanovených v Dohode o EHP. Podľa ustálenej judikatúry pojem „podnik“ zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho statusu a spôsobu financovania (30).

Na účely posúdenia selektívnosti určitého opatrenia je potrebné overiť, či v rámci daného právneho systému predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie určitých podnikov v porovnaní s inými, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (31).

Dozorný úrad bude ďalej v texte skúmať tieto prvky v súvislosti s daňovým odpočtom v prospech určitých družstiev ustanovených v oddiele 10-50 daňového zákona.

Referenčný rámec

Aby dozorný úrad mohol kvalifikovať daňové opatrenia ako selektívne, musí najprv určiť a preskúmať spoločný alebo „bežný“ režim v rámci platného daňového systému, ktorý predstavuje príslušný referenčný rámec (32).

V Nórsku družstvá podliehajú všeobecne platnej dani z príjmu právnických osôb. Cieľom dane z príjmu právnických osôb je zdaniť zisky (čistý príjem) spoločností. Podľa navrhovaného oddielu 10-50 daňového zákona určité spotrebiteľské družstvá, družstvá činné v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva a družstevné stavebné spoločnosti sú oprávnené na odpočet až do výšky 15 % svojho príjmu pochádzajúceho z obchodu s ich členmi. Daňový základ týchto podnikov je teda znížený a tým aj ich daň z príjmu právnických osôb. Toto daňové pravidlo sa odchyľuje od bežných pravidiel o dani z príjmu právnických osôb, ktorú platia podniky v Nórsku.

V oznámení nórske úrady uviedli, že relevantným referenčným systémom v tomto prípade je všeobecný rámec pre zabezpečenie kapitálu. Dozorný úrad má odlišný názor. Keďže oslobodenie od dane pre určité družstvá predstavuje výnimku zo všeobecne uplatniteľnej dane z príjmu právnických osôb, dozorný úrad sa domnieva, že príslušným referenčným rámcom pre posúdenie notifikovaného opatrenia je systém dane z príjmov právnických osôb. Daň z príjmov právnických osôb je teda príslušným referenčným rámcom pre posúdenie výnimky.

Skutková a právna situácia

Dozorný úrad musí ďalej posúdiť, či v rámci daného právneho systému (v tomto prípade daň z príjmu právnických osôb) môže štátne opatrenie zvýhodniť určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP oproti iným podnikom, ktoré sa z hľadiska cieľa dotknutého opatrenia nachádzajú v porovnateľnej faktickej a právnej situácii (33).

Dozorný úrad teda musí posúdiť a stanoviť prípadnú selektívnu povahu výhody poskytnutej dotknutým daňovým opatrením tak, že preukáže, že toto opatrenie sa odchyľuje od uvedeného bežného režimu v rozsahu, v ktorom zavádza rozlišovania medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa nachádzajú, vzhľadom na cieľ sledovaný daňovým systémom dotknutého členského štátu, v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (34).

V súlade s uvedenou judikatúrou dozorný úrad teda musí posúdiť, či v rámci dane z príjmu právnických osôb zvýhodňuje 15 % odpočet z príjmu družstiev pochádzajúceho z obchodu s ich členmi určité družstvá v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP v porovnaní s inými podnikmi, ktorých právna a skutková situácia je porovnateľná, pokiaľ ide o cieľ sledovaný daňou z príjmu právnických osôb.

Ako už bolo uvedené, cieľ sledovaný daňou z príjmu právnických osôb je zdaniť zisky podnikov.

V tejto súvislosti si dozorný úrad uvedomuje osobitosti družstiev. Konkrétne dozorný úrad uvádza, že podľa oznámenia Komisie o družstvách „družstvá konajú v záujme svojich členov, ktorí sú zároveň aj užívatelia a nie sú riadené tak, aby konali v záujme externých investorov. Zisky sa rozdeľujú členom pomerne na základe ich obchodných transakcií s družstvom a zdroje a aktíva sa držia spoločne, nerozdeľujú sa a venujú sa na spoločné záujmy členov. Keďže osobné väzby medzi členmi sú v zásade silné a dôležité, noví členovia sa schvaľujú, pričom hlasovacie práva nie sú pomerné k počtu podielov (každý človek má jeden hlas). Pri vystúpení z družstva má člen nárok na vyplatenie jeho časti, čo znamená zníženie kapitálu“  (35).

Na základe uvedeného je úplne vzájomné družstvo vymedzené po prvé osobitným vzťahom medzi členmi družstva, čo znamená, že členovia sa aktívne zapájajú do vedenia činnosti družstva a že medzi členmi a družstvom panuje veľká miera vzájomných interakcií, ktorá ide nad rámec obchodného vzťahu. Po druhé, majetok družstva je spoločným vlastníctvom členov a zisky sa rozdeľujú výlučne medzi členov družstva na základe obchodných transakcií členov s družstvom.

Na základe vyššie uvedených zásad dozorný úrad nevylučuje, že úplne vzájomné družstvá a iné podniky sa môžu považovať za také, ktorých právna a skutková situácia nie je porovnateľná, pokiaľ ide o cieľ dane z príjmov právnických osôb.

V tomto prípade sa však ukazuje, že úplne vzájomný charakter niektorých družstiev, na ktoré sa vzťahuje notifikovaný systém, je otázny. Veľká časť obchodnej činnosti určitých družstiev, na ktoré sa vzťahuje systém, sa netýka obchodu s členmi, ale obchodu s inými klientmi. V tejto súvislosti dozorný úrad poukazuje na obmedzenia ustanovené v oddiele 10-50 daňového zákona, na základe ktorých notifikovaný systém budú využívať len tie spotrebiteľské družstvá, ktorých viac ako 50 % bežného obratu pochádza z obchodu s členmi. Podľa stanoviska dozorného úradu sa takéto prevažne vzájomné družstvá dosť odlišujú od úplne vzájomného družstevného modelu opísaného v oznámení Komisie o družstvách.

Okrem toho systém sa vzťahuje len na tie družstvá, ktoré sú uvedené v návrhu oddielu 10-50 daňového zákona, a to určité spotrebiteľské družstvá, družstvá činné v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva a družstevné stavebné spoločnosti. Len tieto družstvá sú oprávnené na odpočet až do výšky 15 % časti ich príjmu pochádzajúceho z obchodu s ich členmi. Príslušná daňová výhoda sa teda prizná na základe právnej formy podniku ako družstva a tiež na základe sektorov, v ktorých podnik vykonáva svoje činnosti. Z tohto dôvodu je jasné, že opatrenie je selektívne vo vzťahu k iným porovnateľným hospodárskym subjektom.

Na základe uplatňovania rozdielneho zdaňovania ziskov družstiev z obchodu s ich členmi v závislosti od ich sektora činnosti dozorný úrad usudzuje, že v oddiele 10-50 nórskeho daňového zákona sa rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú z hľadiska cieľa systému dane z príjmu právnických osôb, ktorým je zdaňovanie ziskov, v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii.

Odôvodnenie na základe povahy a logiky systému

Podľa ustálenej judikatúry pojem štátna pomoc nezahŕňa štátne opatrenia zavádzajúce rozlišovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokiaľ toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo celkovej štruktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (36). Podľa judikatúry Súdneho dvora EZVO a súdov Spoločenstva môže byť konkrétne daňové opatrenie určené na čiastočné alebo celkové oslobodenie podnikov v konkrétnom sektore od daní vyplývajúcich z bežného uplatňovania všeobecného systému odôvodnené vnútornou logikou daňového systému, ak je s týmto systémom v súlade (37).

Z tohto dôvodu dozorný úrad musí určiť, či rozlišovanie medzi určitými družstvami a inými podnikmi nie je selektívne, pretože to vyplýva z povahy alebo usporiadania systému poplatkov, do ktorého je začlenené. Musí teda určiť, či sú rozlišovania priamo odvodené od základných alebo riadiacich zásad daňového systému (38).

Z judikatúry vyplýva, že je na členskom štáte EHP, ktorý zaviedol takéto rozlišovanie, aby preukázal, že je odôvodnené povahou alebo všeobecnou schémou daného systému (39). Nórske úrady tvrdia, že daňový odpočet, ktorý sa uplatňuje na určité družstvá, je odôvodnený povahou alebo všeobecnou schémou, keďže sa prostredníctvom neho zabezpečuje, že nórsky systém financovania vlastného kapitálu v prípade podnikov prijímaním nezdaniteľných vkladov sa uplatňuje aj na družstvá. Inými slovami, systém by sa zameral na vyváženie znevýhodnenia družstiev, ktoré vyplýva z ich právnej formy.

Podľa stanoviska dozorného úradu nie je možné posudzovať odôvodnenie, ktoré poskytli nórske úrady v danom prípade, a síce že odpočet dane z príjmu právnických osôb by sa mal považovať za kompenzáciu dodatočných nákladov vynaložených družstvami v dôsledku ich zložitého prístupu ku kapitálu tak, že spadá do logiky systému dane z príjmu právnických osôb. Daň z príjmu právnických osôb je daň uložená na príjem podniku plynúci z bežného predaja, pričom podielové vklady a iné majetkové vklady sa podľa nórskeho daňového zákona neposudzujú ako príjem. (40) A tak, aj keď cieľ, ktorý sledujú nórske úrady je chvályhodný, nezdá sa, že je odvodený priamo od základných alebo riadiacich zásad systému, v ktorom je opatrenie zakotvené, a to daňového systému. Dozorný úrad pripomína, že podľa ustálenej judikatúry cieľ sledovaný štátnymi opatreniami ako taký nepostačuje na úplné vylúčenie týchto opatrení z klasifikácie ako pomoc na účely článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (41).

Okrem toho dozorný úrad v tomto prípade poznamenáva, že notifikovaný systém nie je určený na to, aby sa uplatňoval na všetky družstvá, ktoré by v podstate mali byť vystavené rovnakému štrukturálnemu znevýhodneniu, na aký poukázali nórske úrady. Naopak, systém sa vzťahuje len na družstvá v tých sektoroch, ktoré sú výslovne uvedené v návrhu oddielu 10-50 daňového zákona. Nórske úrady nepredložili žiadne argumenty, ktorými by preukázali, že vymedzenie systému na tieto družstvá je v súlade s povahou a všeobecnou schémou daňového systému. Prípravné dokumenty k oddielu 10-50 daňového zákona sa jednoducho vzťahujú na družstvá, na ktoré sa vzťahuje systém, ako na predstaviteľov tradičných družstevných sektorov (42), čo je aspekt, ktorý v rámci zdaňovania príjmu právnických osôb nie je podstatný. Okrem toho je podľa nórskych úradov toto vymedzenie založené na predpoklade, že družstvá, na ktoré sa má vzťahovať systém, potrebujú pomoc viac ako družstvá v iných sektoroch. Nórske úrady však nepredložili žiadne objektívne informácie podporujúce tento predpoklad a ani žiadne iné objektívne odôvodnenie tohto rozlišovania.

V súlade s judikatúrou (43) sa dozorný úrad domnieva, že potreba zohľadniť určité požiadavky (v tomto prípade osobitosti družstiev ako organizácií), hoci je oprávnená, nemôže odôvodniť vylúčenie selektívnych opatrení v tomto prípade z rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, keďže uvedené ciele je možné zohľadniť pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia štátnej pomoci podľa článku 61 ods. 3 Dohody o EHP.

Dozorný úrad okrem toho poukazuje na pripomienky Nórskeho stáleho výboru pre družstevné záležitosti a poznámku, že daňová úľava v prípade družstiev je odôvodnená na základe argumentov o dvojitom zdanení a v súlade s uvedeným spadá do logiky systému dane z príjmu právnických osôb. Na základe informácií, ktoré má dozorný úrad k dispozícii, však nie je možné vylúčiť, že môžu nastať prípady, v ktorých by sa kapitál nezdaňoval ani u družstva, ani u členov.

Okrem toho v súvislosti s týmto prípadom a pri chýbajúcich akýchkoľvek presvedčivých argumentoch dokazujúcich opak je dozorný úrad toho názoru, že zavedenie priaznivého daňového zaobchádzania uplatniteľného len na niektoré družstvá bez toho, aby sa poskytlo objektívne odôvodenie pre toto rozlišovanie, nemožno považovať za také, ktoré je v súlade s logikou daňového systému (44). Aj keď rozsah pôsobnosti dotknutého daňového opatrenia je určený na základe objektívnych kritérií, faktom zostáva, že je svojou povahou selektívne (45).

Na základe uvedeného sa dozorný úrad domnieva, že daňový odpočet uplatniteľný na určité družstvá, ktorý sa odchyľuje od obvyklého režimu dane z príjmu právnických osôb, nie je možné odôvodniť na základe povahy alebo všeobecnej schémy systému a je preto nutné ho považovať za selektívny (46).

2.3.2.    Zvýhodnenie

Po druhé, s cieľom zistiť, či bola družstvám, na ktoré sa vzťahuje systém, poskytnutá hospodárska výhoda, dozorný úrad musí posúdiť, či sú na základe opatrenia príjemcovia oslobodení od poplatkov, ktoré obvykle znášajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dozorný úrad zastáva názor, že otázka, či systém zvýhodňuje družstvá, na ktoré sa vzťahuje, sa musí posudzovať z hľadiska systému dane z príjmu právnických osôb, ktorý sa uplatňuje tak na zisk prinášajúce podniky, ako aj na družstvá, vrátane tých, na ktoré sa tento systém nevzťahuje.

Podľa notifikovaného systému určité družstvá sú oprávnené na odpočet až do 15 % z časti ich príjmu pochádzajúceho z obchodu s členmi. Daňový základ týchto podnikov je teda znížený, a tým aj ich daň z príjmu právnických osôb. Opatrenie ich teda oslobodzuje od poplatkov, ktoré by obvykle museli hradiť zo svojich rozpočtov. Toto daňové pravidlo sa odchyľuje od bežných pravidiel o dani z príjmu právnických osôb, ktorú platia podniky v Nórsku.

Nórske úrady a niekoľko tretích strán, ktoré predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania, tvrdia, že navrhovaný daňový odpočet družstvá nezvýhodňuje. Po prvé, podľa nórskych úradov je systém v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a mal by sa posudzovať ako platba družstvám za zachovanie ich právnej formy, ktorá je vo verejnom záujme. Po druhé, daňový odpočet je kompenzáciou za dodatočné náklady, ktoré družstvá vynakladajú v dôsledku uložených obmedzení, najmä v súvislosti s prístupom k vlastnému kapitálu a nezahŕňa žiadnu nadmernú kompenzáciu.

Po prvé, pokiaľ ide o zásadu investora v trhovom hospodárstve, toto tvrdenie podľa všetkého vychádza z názoru, že pomoc poskytnutá na základe tohto systému nepresiahne dodatočné náklady podniku fungujúceho ako družstvo (nadmerná kompenzácia), ani verejný úžitok zo zachovania družstiev. Nórske úrady tvrdia, že zásada investora v trhovom hospodárstve sa uplatňuje v prípade, keď štát získava nehmotné výhody vo verejnom záujme za trhovú cenu, minimálne ak nehmotné výhody pre štát vôbec nesúvisia so záujmami príslušného podniku (47).

Dozorný úrad sa domnieva, že je niekoľko dôvodov, prečo v tomto prípade nie je možné uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve. Po prvé, dozorný úrad nesúhlasí so stanoviskom nórskych úradov, že činnosť vo forme družstva neprináša podniku žiadne výhody. V tejto súvislosti dozorný úrad poukazuje na oznámenie Komisie o družstvách, v ktorom Európska komisia okrem iného uvádza, že družstevný model môže byť „prostriedkom na budovanie alebo zvyšovanie hospodárskej sily malých a stredných podnikov“  (48).

Dozorný úrad sa ďalej domnieva, že nehmotná výhoda, ktorú má štát v úmysle „získať“ v tomto prípade, je zachovanie družstevného sektora v Nórsku za súčasných podmienok, pokiaľ ide o obmedzenie prístupu k vlastnému kapitálu. Dozorný úrad sa domnieva, že nie je možné uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve na tento prípad z jednoduchého dôvodu, že žiadny trhový investor by nikdy neurobil podobnú transakciu, ako navrhujú nórske úrady. V tomto prípade štát nekoná ako trhový investor alebo podnik. Naopak, štát vykonáva svoje nezávislé a administratívne funkcie a ukladanie daní je jednou z hlavných zložiek týchto funkcií. Dozorný úrad sa preto domnieva, že nie je možné uplatňovať zásadu investora v trhovom hospodárstve.

Nórske úrady tiež tvrdili, že systém nezahŕňa nadmernú kompenzáciu a že poskytovaná pomoc nepresahuje verejný úžitok zo zachovania družstiev. Dozorný úrad poukazuje na to, že nórske úrady v tejto súvislosti nepredložili žiadne číselné údaje alebo iné informácie, uviedli len, že usudzujú, že je tomu tak. Dozorný úrad preto nemôže uznať tento argument.

Po druhé, dozorný úrad preskúma, či je možné dôjsť k záveru, že systém nezahŕňa výhodu pre družstvá, na ktoré sa vzťahuje, na základe toho, že pomoc sa priznáva s cieľom kompenzovať družstvá za štrukturálne znevýhodnenia. Pripúšťa sa, že štrukturálne znevýhodnenia sa môžu v určitých špecifických situáciách kompenzovať opatreniami pomoci (49). Kompenzácia znevýhodnenia sa v niektorých situáciách nepovažuje za výhodu, konkrétne pri reštrukturalizácii bývalých monopolných podnikov vo vlastníctve štátu a ich premene na trhové subjekty. Tieto precedensy sa týkajú skutkovej situácie, ktorá je odlišná od situácie tohto prípadu. Okrem toho ani z judikatúry európskych súdov, ani z praxe Európskej komisie nevyplýva podpora pre tvrdenie, že podobné opatrenie, ako tento notifikovaný systém, nezvýhodňuje daný podnik len preto, že kompenzuje „znevýhodnenie“, ktorému je podnik vystavený (50).

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že navrhovaná daňová úľava zvýhodňuje družstvá, na ktoré sa daný systém vzťahuje.

2.4.   NARUŠENIE HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE A VPLYV NA OBCHOD MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI

Pokiaľ ide o kritériá v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP týkajúce sa pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami, z judikatúry vyplýva, že nie je potrebné zistiť, či pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami a či skutočne narušuje hospodársku súťaž, ale len preskúmať, či by pomoc mohla ovplyvniť odchod a narušiť hospodársku súťaž (51).

Nórske úrady tvrdia, že cieľom systému je vykompenzovať existujúce konkurenčné znevýhodnenia družstiev, pokiaľ ide o prístup k vlastnému kapitálu. Na základe toho tvrdia, že systém nenarušuje ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže. Dozorný úrad uvádza, že systém má slúžiť na zníženie dane z príjmu družstiev, na ktoré sa tento systém vzťahuje, v porovnaní s ostatnými podnikmi. Tým sa posilňuje konkurenčné postavenie týchto družstiev. V tomto prípade nemôže byť rozhodujúca skutočnosť, že družstvá podliehajú podľa nórskeho zákona určitým obmedzeniam, ktoré sa nevzťahujú okrem iného na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Okrem toho, ak pomoc poskytnutá štátom posilní postavenie určitého podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi pôsobiacimi v obchode v rámci EHP, je nutné tento obchod považovať za ovplyvnený pomocou. Na druhej strane nie je potrebné, aby sa podnik, ktorý je príjemcom pomoci, sám podieľal na tomto obchode (52). Navrhovaný daňový odpočet posilňuje postavenie družstiev vo vzťahu k ich konkurentom, ktorí sú inak organizovaní. Daňový odpočet sa uplatňuje na všetky hlavné formy družstiev a prinajmenšom niektoré z nich sú aktívne aj na trhoch v EHP. V tejto súvislosti dozorný úrad uvádza, že trhový podiel spotrebiteľského družstva Coop NKL BA na trhu potravinových obchodov v Nórsku dosahuje 24 %. Družstvo Coop NKL BA okrem toho spolupracuje s inými škandinávskymi družstevnými maloobchodnými organizáciami v oblasti nákupu a spracovania.

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad usudzuje, že notifikovaný systém môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

2.5   OZNÁMENIE KOMISIE O DRUŽSTVÁCH

Zdá sa, že nórske úrady tvrdia, že notifikovaný systém nepredstavuje štátnu pomoc, pretože je v súlade so zásadami uvedenými v oznámení Komisie o družstvách. Nórske úrady poukazujú konkrétne na oddiel 3.2.6 oznámenia Komisie, kde Európska komisia okrem iného uvádza, že v prípade družstiev je možné prijať osobitné daňové zaobchádzanie. Tento oddiel znie takto:

Dozorný úrad však pripomína, že v oddiele 3.2.7 oznámenia Komisie sa uvádza, že „družstvá, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, sa považujú za ‚podniky‘ v zmysle článkov 81, 82 a 86 až 88 Zmluvy o Európskom spoločenstve (ES). Z tohto dôvodu plne podliehajú európskym pravidlám o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci, ako aj jednotlivým výnimkám, prahom a pravidlám de minimis “.

Na základe toho dozorný úrad zastáva názor, že aj keď sa osobitosti družstiev musia zohľadniť pri skúmaní tohto prípadu, nie je možné oznámenie Komisie ako celok interpretovať tak, že štátna pomoc priznaná družstvám je mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnej pomoci ustanovených v Dohode o EHP.

Dozorný úrad sa preto domnieva, že na základe oznámenia Komisie o družstvách ako celku nie je potrebné meniť záver, že navrhované daňové zvýhodnenie zvýhodňuje družstvá, na ktoré sa vzťahuje uvedený systém.

2.6.   ZÁVER TÝKAJÚCI SA EXISTENCIE ŠTÁTNEJ POMOCI

Na základe uvedených úvah dozorný úrad dospel k záveru, že notifikovaný systém týkajúci sa daňových úľav pre určité podniky predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

3.   PROCESNÉ POŽIADAVKY

Podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť pripomienky (…). Príslušný štát nezavedie navrhované opatrenia, kým nebude v rámci konania prijaté konečné rozhodnutie“.

Nórske úrady notifikovali navrhovaný systém týkajúci sa daňových výhod pre určité družstvá listami z 28. júna 2007 a 16. októbra 2007 a systém nezaviedli, kým nebude prijaté konečné rozhodnutie dozorného úradu.

Dozorný úrad teda môže vyhlásiť, že nórske úrady dodržali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3.

4.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

Dozorný úrad uvádza, že nórske úrady nepredložili ani v notifikácii systému, ani vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania žiadne argumenty týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci. Dozorný úrad napriek tomu posúdil zlučiteľnosť notifikovaného opatrenia s článkom 61 Dohody o EHP na základe informácií, ktoré mal k dispozícii.

Dozorný úrad zastáva názor, že v tomto prípade nemožno uplatniť žiadnu z výnimiek uvedených v článku 61 ods. 2 Dohody o EHP.

Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 61 ods. 3 Dohody o EHP, daňovú výhodu pre družstvá nemožno posudzovať tak, že patrí do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, keďže žiadny z nórskych regiónov nebol oprávnený na prijatie pomoci na základe tohto ustanovenia, ktoré si vyžaduje mimoriadne nízku životnú úroveň alebo veľmi nízku úroveň zamestnanosti. Zároveň sa nezdá, že systém má podporiť vykonávanie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, alebo napraviť vážnu poruchu fungovania v hospodárstve nórskeho štátu, ako by bolo potrebné pre zlučiteľnosť na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

Pokiaľ ide o článok 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pomoc sa považuje za zlučiteľnú s Dohodou o EHP, ak umožňuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí bez toho, aby nepriaznivo vplývala na obchodné podmienky v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. Dozorný úrad uvádza, že opatrenie nie je obmedzené na regióny, na ktoré sa vzťahuje nórska mapa regionálnej pomoci, ani nespadá do rozsahu pôsobnosti existujúcich usmernení o štátnej pomoci týkajúcich sa zlučiteľnosti s Dohodou o EHP na základe jej článku 61 ods. 3) písm. c).

Keďže na notifikovaný systém sa nevzťahujú priamo žiadne usmernenia, dozorný úrad posúdi zlučiteľnosť systému priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (53). Výnimky v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa musia vykladať striktne (54) a môžu sa povoliť iba v prípade, že je možné dokázať, že pomoc prispeje k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu, ktorý by nebolo možné splniť za bežných trhových podmienok. Súdny dvor Európskych spoločenstiev potvrdil tzv. „zásadu kompenzačného odôvodnenia“ vo veci Philip Morris  (55).

Posudzovanie zlučiteľnosti štátnej pomoci je hlavne o rovnováhe nepriaznivých účinkov pomoci na hospodársku súťaž a jej kladných účinkov z hľadiska spoločného záujmu (56). Aby sa štátna pomoc mohla vyhlásiť za zlučiteľnú podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP:

—	musí byť zameraná na dobre vymedzený cieľ spoločného záujmu,

—	musí byť dobre navrhnutá na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu a v tejto súvislosti musí byť vhodným nástrojom, mať stimulujúci účinok a byť primeraná,

—	nesmie nenarušovať hospodársku súťaž a obchod v EHP v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom (57).

Dozorný úrad musí posúdiť, či cieľ sledovaný opatrením je potrebný v súlade s cieľmi spoločného záujmu a ak je, či ide o spôsob dosiahnutia tohto cieľa, ktorý najmenej narúša hospodársku súťaž.

Vhodne stanovený cieľ spoločného záujmu

Nórske úrady uviedli, že hlavným cieľom notifikovaného systému je zabezpečiť zachovanie družstevnej formy. Nórske úrady tvrdia, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné uľahčiť družstvám prístup k vlastnému kapitálu.

Dozorný úrad uznáva, že družstvá majú určité osobitné charakteristiky, ako je uvedené v oznámení Komisie o družstvách. V oznámení Komisie sa uvádza, že podpora družstevného modelu v zásade vedie k účinnejšiemu fungovaniu hospodárstva a má pozitívne sociálne dôsledky. Zdá sa, že z oznámenia Komisie vyplýva, že vzhľadom na rozsiahle prínosy z hľadiska spravodlivosti, sociálnych aspektov a koordinácie, ktoré družstevný model podľa všetkého poskytuje a ktoré by inak neboli na trhu dostupné, je možné považovať zachovanie družstevného modelu za cieľ spoločného záujmu. Okrem toho sa zdôrazňuje možná úloha družstevného modelu ako prostriedku rozvoja alebo zvyšovania hospodárskej sily malých a stredných podnikov, poskytovania služieb, ktoré by zisk prinášajúce podniky neposkytovali a príspevku k rozvoju znalostnej spoločnosti (58). Malo by sa však pamätať na to, že definícia družstva v oznámení Komisie sa javí ako pomerne striktná, keďže oznámenie Komisie sa zrejme vo všeobecnosti týka iba úplne vzájomných družstiev (59).

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad zastáva názor, že systém je zameraný na jasne definovaný cieľ spoločného záujmu, keďže je zameraný na úplne vzájomné družstvá.

Vhodne navrhnutý systém

Ďalším krokom je posúdiť, či je pomoc vhodne navrhnutá, aby zabezpečila dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, v tomto prípade zabezpečenie, aby sa umožnením prístupu družstiev k vlastnému kapitálu zachovala družstevná forma.

Je možné rozlišovať medzi úplne vzájomnými a nie úplne vzájomnými družstvami, pričom vzájomnosť je kľúčovým znakom družstiev. Čím viac družstvo charakterizuje vzájomnosť, tým viac je možné družstvo považovať za odlišné od zisk prinášajúcich podnikov. Cieľ spoločného záujmu zachovania družstiev definovaný v oznámení Komisie o družstvách je preto možné najlepšie dosiahnuť poskytnutím pomoci družstvám, ktoré sú skutočne vzájomné.

Pokiaľ ide o koncept vzájomných družstiev, dozorný úrad má pochybnosti o tom, či stačí kvalifikovať vzájomné družstvo v zmysle oznámenia Komisie o družstvách ako družstvo, ktoré obchoduje hlavne so svojimi členmi. Dozorný úrad sa domnieva, že kvalifikácia družstva ako skutočne vzájomného družstva závisí aj od viacerých iných faktorov, ako je frekvencia kontaktov medzi družstvom a členmi, aktívna účasť členov na prevádzke družstva, aktívna účasť členov na riadení a rozhodovaní družstva, nie automatické členstvo v družstve, ale aktívna žiadosť a schválenie zo strany existujúcich členov, veľká časť bonusov vyplácaná členom úmerne k ziskom, väčšie výhody vyhradené členom v porovnaní s výhodami pre klientov, ktorí nie sú členmi a pod. Podľa názoru dozorného úradu sa pri hodnotení, či je družstvo skutočne vzájomné, musia zohľadniť tieto a podobné kritériá.

Dozorný úrad uvádza, že niektoré družstvá, na ktoré sa vzťahuje tento systém, sú úplne vzájomnými družstvami, zatiaľ čo ostatné sú prevažne vzájomnými družstvami. Pokiaľ ide o spotrebiteľské družstvá, v návrhu oddielu 10-50 daňového zákona sa uvádza, že tento systém sa vzťahuje len na prevažne vzájomné spotrebiteľské družstvá (60). V tomto prípade sa teda javí, že charakter úplnej vzájomnosti niektorých družstiev, na ktoré sa vzťahuje notifikovaný systém, je otázny. Napríklad veľká časť obchodnej činnosti určitých družstiev, najmä spotrebiteľských družstiev, na ktoré sa vzťahuje systém, sa netýka obchodu s členmi, ale obchodu s inými klientmi. Okrem toho, vzhľadom na veľkosť niektorých družstiev, na ktoré sa vzťahuje systém, aktívna účasť členov na prevádzke a riadení družstva bude obmedzená. A navyše sa zdá, že členstvo je vo veľkej miere automatické, aspoň pokiaľ ide o spotrebiteľské a bytové družstvá. Dozorný úrad preto zastáva názor, že systém nie je navrhnutý tak, aby sa vzťahoval iba na družstvá s osobitne silnou vzájomnosťou.

Okrem toho je potrebné v súvislosti s hodnotením, či systém je vhodne navrhnutý na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, posúdiť, či cieľová činnosť zahŕňa nejaké dodatočné náklady, ktoré sú kompenzované pomocou. Dozorný úrad uvádza, že nórske úrady nepredložili žiadne údaje umožňujúce dozornému úradu priamo alebo nepriamo vyčísliť náklady pre podnik spojené s nadobudnutím formy družstva. Z tohto dôvodu dozorný úrad nemôže posúdiť, či je pomoc potrebná a primeraná s ohľadom na sledovaný cieľ.

Na druhej strane dozorný úrad pozitívne hodnotí skutočnosť, že navrhovaný daňový odpočet bude podľa oznámenia povolený iba v prípade príjmu pochádzajúceho z obchodu s členmi a rovnocenného obchodu. Okrem toho si notifikovaný systém vyžaduje vedenie samostatného účtovníctva pre obchod s členmi a obchod s iným stranami, aby družstvá mohli dostať pomoc poskytovanú na základe systému.

Na základe uvedených dôvodov má však dozorný úrad pochybnosti o tom, či je notifikovaný systém vhodne navrhnutý, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorým je zachovanie družstevnej formy a najmä úplne vzájomných družstiev, a to najmä uľahčením prístupu družstiev k vlastnému kapitálu.

Žiadne narušenie hospodárskej súťaže a obchodu v EHP v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom

Na záver je potrebné posúdiť, či je možnosť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu v Európskom hospodárskom priestore v rozpore so spoločným záujmom.

Pokiaľ ide o možné narušenie hospodárskej súťaže a obchodu, dozorný úrad uvádza, že systém je potrebné klasifikovať ako prevádzkovú pomoc, pretože oslobodzuje príjemcov od zaťaženia, ktoré by podniky museli znášať pri bežnom výkone svojich obchodných aktivít, v tomto prípade od dane z príjmu právnických osôb.

Prevádzková pomoc sa môže len výnimočne považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP, ak umožňuje podporovanie cieľa spoločného záujmu, ktorý nie je možné inak dosiahnuť. Dozorný úrad má pochybnosti, či cieľ sledovaný nórskymi úradmi, ktorý spočíva v zachovaní podnikovej formy družstiev uľahčením prístupu k vlastnému kapitálu, nie je možné dosiahnuť inými primeranejšími opatreniami. Dozorný úrad zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, že niektoré družstvá, na ktoré sa systém vzťahuje, sú veľké podniky, ktoré pôsobia na vysoko konkurenčnom trhu v rámci EHP.

Záver

Na základe uvedeného dozorný úrad zastáva názor, že systém by sa mal zamerať na jasne definovaný cieľ spoločného záujmu minimálne v rozsahu, ktorý je zameraný na úplne vzájomné družstvá. Zdá sa však, že úplne vzájomný charakter niektorých družstiev, na ktoré sa vzťahuje systém, nie je stanovený. Z tohto dôvodu dozorný úrad zastáva stanovisko, že pomoc nie je možné považovať za vhodne zameranú. Okrem toho dozorný úrad nemôže posúdiť, či je pomoc potrebná a primeraná vzhľadom na sledovaný cieľ.

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad konštatuje, že aj keď cieľ systému možno posudzovať ako jasne definovaný cieľ spoločného záujmu, nórske úrady nepreukázali, že pozitívny vplyv pomoci preváži jeho negatívne vplyv. Z tohto dôvodu systém nie je možné posudzovať ako zlučiteľný s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

5.   ZÁVER

Na základe uvedeného dozorný úrad zastáva názor, že notifikované oslobodenie od dane pre určité družstvá je štátnou pomocou nezlučiteľnou s pravidlami o štátnej pomoci Dohody o EHP.

Dozorný úrad zdôrazňuje, že toto rozhodnutie, ako je uvedené vyššie v oddiele II-1, sa nevzťahuje na družstvá činné v sektoroch poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, keďže činnosti týchto družstiev nespadajú do rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnej pomoci Dohody o EHP,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE: