—

—

—

—

—

—

—

—

—

—

—

—

A.

keďže k zmenám svetovej klímy došlo počas histórie našej planéty už niekoľkokrát, ale rýchlosť a rozsah globálneho otepľovania a strata biodiverzity sú natoľko zrejmé, že o ich prepojení s ľudskou činnosťou už nemožno ďalej pochybovať,

B.

keďže zmena klímy predstavuje vážnu hrozbu, pokiaľ ide o boj proti chudobe, ľudské práva, mier a bezpečnosť, dostupnosť zdrojov vody, energie a potravy a uskutočňovanie rozvojových cieľov tisícročia v mnohých rozvojových krajinách,

C.

keďže počas uplynulého storočia sa celková teplota povrchu Zeme zvýšila v priemere o 0,74 °C a panel IPCC predpokladá, že teplota stúpne o ďalších 1,1 až 6,4 °C v závislosti od možného priebehu zmeny klímy,

D.

keďže dôsledky týchto zmien pre ľudí, spoločnosť, financie a hospodárstvo budú citeľné v súvislosti s dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia a v mnohých oblastiach vrátane poľnohospodárstva a chovateľstva, námornej činnosti, cestovného ruchu, fyzickej infraštruktúry a zdravotníckych služieb; keďže pravdepodobným následkom bude dezertifikácia, ktorá ohrozí existenciu veľkého množstva pôvodných obyvateľov, ostrovov a lesov tvoriacich materiálnu, ako aj nemateriálnu súčasť svetového dedičstva,

E.

keďže krajiny AKT prispeli k zmene klímy najmenej, ale čelia jej najvážnejším dôsledkom; keďže zmena klímy má potenciál obmedziť či dokonca úplne zničiť celosvetový trend rozvoja tak, že zničí výrobný potenciál celého rozvojového sveta,

F.

keďže nestabilné verejné financie, vysoká úroveň dlhu verejných financií a rozsiahla závislosť od vývozných monokultúr, ktoré sú charakteristickými črtami krajín AKT, spôsobujú, že tieto krajiny sú náchylné podľahnúť exogénnym otrasom; keďže silná závislosť týchto krajín od produkcie v primárnom sektore, ktorý je hlavným zdrojom národných príjmov, vedie k tomu, že sú zmenou klímy najviac ohrozené,

G.

keďže na úrovni domácností zmena klímy povedie k zníženiu individuálnej finančnej, sociálnej a fyzickej bezpečnosti, rastu chudoby a nestability, najmä v rámci najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, pričom na makroúrovni zmena klímy veľmi pravdepodobne spôsobí vyššiu potrebu verejných výdavkov a zároveň obmedzenie zdrojov vládnych príjmov,

H.

keďže zmena klímy môže viesť k zvýšenému nedostatku zdrojov, ako sú obývateľné územie, pitná voda a orná pôda, a podporiť tak vznik nových konfliktov, neistotu a migračné toky – problémy, pre ktoré sa môže ešte väčšmi zvýšiť nestabilita na celom svete,

I.

keďže poľnohospodárska výroba, ktorá v najmenej rozvinutých krajinách poskytuje zamestnanie 70 % obyvateľstva, je už teraz ohrozená zvyšujúcou sa teplotou a meniacim sa množstvom zrážok, čo je jednou z príčin znížených a nepredvídateľných výnosov; keďže okrem toho trvalo neudržateľné poľnohospodárske postupy naďalej znehodnocujú pôdu, a to možno nenávratne,

J.

keďže takmer všetci z odhadovaného množstva jednej miliardy podvýživou trpiacich ľudí na svete žijú vo vidieckych oblastiach a ich živobytie, a teda aj prežitie, závisí od dostupnosti ornej pôdy a poľnohospodárskych výnosov,

K.

keďže námorné činnosti sa menia v dôsledku stúpania hladín morí a zvyšovania kyslosti oceánov, čo škodí biodiverzite, a ohrozuje tak príjmy miestnych rybárov, príjmy z cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a rozsah obchodných portfólií prímorských krajín; keďže priemyselný cestovný ruch ako taký je z hľadiska životného prostredia často trvalo neudržateľný a mal by sa z tohto dôvodu prehodnotiť,

L.

keďže dôsledky zmeny klímy na poľnohospodárstvo a námorné činnosti predstavujú vážnu hrozbu pre potravinovú bezpečnosť,

M.

keďže akútne nebezpečenstvo, ktoré pravdepodobne súvisí so zmenou klímy, je často nepredvídateľné, devastujúce a môže zničiť produkciu primárneho sektora, fyzickú infraštruktúru a cestovný ruch, ako aj zapríčiniť obrovské straty na životoch,

N.

keďže malé ostrovné rozvojové štáty sú často v najväčšej miere zasiahnuté vážnym nebezpečenstvom a musia tiež znášať ďalšiu geografickú nevýhodu, a to svoju nízku polohu, z tohto dôvodu sú ohrozené tým, že budú postupne zaplavované morom, a napokon, keď hladina morí stúpne, úplne zaplavené,

O.

keďže nestabilné klimatické podmienky budú mať za následok, že určité regióny budú označené ako vysokorizikové oblasti, čím sa zníži ich atraktivita, pokiaľ ide o priame zahraničné investície,

P.

keďže hospodárske subjekty, ktoré dôsledne sledujú svoje vlastné záujmy na úkor svetovej klímy, miestneho životného prostredia a sociálneho blaha, sú len málokedy brané na zodpovednosť za škody, ktoré spôsobujú,

Q.

keďže v globalizovanom svete s globálnymi ziskami sa globálnou musí stať aj zodpovednosť obchodných spoločností rovnako ako povinnosť kompenzovať škody a straty,

1.

vyjadruje poľutovanie nad neúspechom konferencie OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Kodani v dňoch 7. – 18. decembra 2009, ktorá (aj keď neviedla ku všeobecnej právne záväznej dohode) potvrdila, že hoci existuje takmer jednohlasnosť, pokiaľ ide o typy problémov, v otázke dosiahnutia dohody o spôsoboch ich riešenia existuje oveľa menšia zhoda; berie na vedomie, že EÚ počas rokovaní v Kodani neustúpila od svojich cieľov, a preto vyzýva EÚ, aby ako významný aktér dodržala svoj záväzok dosiahnuť záväznú dohodu na konferencii, ktorá sa uskutoční v dňoch 29. novembra10. decembra 2010 v Kankúne;

2.

uznáva, že je nevyhnutne potrebné vyvinúť podstatné úsilie na celosvetovej úrovni, a to predovšetkým v priemyselne najvyspelejších a najrozvinutejších krajinách, a obmedziť globálne otepľovanie prostredníctvom koordinovaných, konvergentných, ambicióznych, aktívnych politík zmierňovania a prispôsobenia;

3.

konštatuje, že súčasťou vplyvov zmeny klímy na rozvojové krajiny bude obmedzenie ich produkčného potenciálu, zníženie vývozu a vládnych príjmov, čo oslabí ich hospodárstva; trvá na tom, aby sa uplatňovali podporné opatrenia v prospech trvalo udržateľných a produktívnych poľnohospodárskych postupov, ktoré sa v danej oblasti vykonávajú, s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť a zabrániť zbytočnej pôdnej erózii a ochudobňovaniu pôdy;

4.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby investovali do ďalších zdrojov ekologicky čistej energie, ako aj do technológií zameraných na zvyšovanie energetickej účinnosti s cieľom využiť všetky výhody, ktoré ich využívanie môže priniesť pre trhy práce, energetickú bezpečnosť a biodiverzitu, a teda aj pre potravinovú bezpečnosť; osobitne zdôrazňuje potrebu, aby sa v najväčšej možnej miere rozšírilo využívanie obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým slnečnej energie, ako aj spôsobov poľnohospodárskej výroby, ktoré šetria vodu; rovnako podporuje Komisiu, aby poskytovala pomoc inovačným riešeniam, ako je vytváranie tzv. zelených pásov v okolí miest, s cieľom uspokojiť základné potravinové potreby mestského obyvateľstva v rozvojových krajinách;

5.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby spoločne realizovali rozsiahly verejný výskumný projekt s veľkou mierou financovania zo strany EÚ, do ktorého by sa zapojili inovačné podniky, ako aj výskumné strediská špecializované na vývoj nových účinných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje ekologicky čistej energie, ktorých patenty a výrobné procesy by boli pre podnikateľov aj verejné podniky krajín EÚ i AKT dostupné bezplatne;

6.

vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby nadviazali (EÚ v rámci svojej rozvojovej spolupráce) technologické partnerstvo s cieľom uľahčiť využívanie čistých technológií v krajinách AKT a aby podporovali výskum a vývoj podobných technológií v samotných krajinách AKT, napríklad prostredníctvom vytvorenia energetickej iniciatívy EÚ – AKT; v širšej súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť, aby sa v krajinách AKT objasnili a rozšírili vlastnícke práva vrátane práv duševného vlastníctva s cieľom vytvoriť ďalší potenciál rozvoja vychádzajúci zo súkromného vlastníctva a jeho využívania na produkciu, aj ako záruku;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby súkromné hospodárske subjekty z krajín EÚ postupovali v rámci svojho pôsobenia v krajinách AKT spoločensky zodpovedným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a právo obyvateľov na mzdu, ako aj prírodné zdroje, životné prostredie, prírodnú krajinu, faunu a flóru krajín, v ktorých sú činné a od ktorých je miestne obyvateľstvo závislé; trvá predovšetkým na potrebe zvýšenia sociálnej zodpovednosti podnikov v oblasti využívania prírodných zdrojov;

8.

požaduje, aby prostriedky na činnosti súvisiace s klímou doplnili dlhodobé záväzky darcov na úrovni oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a aby sa viedli prehľadné účtovné záznamy o prostriedkoch pridelených v rámci týchto dvoch samostatných spôsobov;

9.

víta iniciatívu bolívijského prezidenta Eva Moralesa Aymu s cieľom zorganizovať Konferenciu národov sveta o zmene klímy a právach matky Zeme v meste Cochabamba (Bolívia) v dňoch 19. – 21. apríla 2010 v rámci medzinárodného úsilia na ceste z Kodane do Kankúnu;

10.

pripomína, že medzinárodné záväzky prijaté v súvislosti s rozvojovými cieľmi tisícročia bude možné splniť len vtedy, ak priemyselne vyspelé krajiny dodržia svoj záväzok zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HDP;

11.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby náležite pomohli malým ostrovným štátom AKT pri riešení problémov spôsobených zmenou klímy v odvetviach poľnohospodárstva a námorníctva a rybného hospodárstva (vrátane potravinovej bezpečnosti), a to podporou rozvoja zelených hospodárstiev formou prenosu technológií a poskytnutím dodatočných zdrojov na financovanie stratégií na zmiernenie a prispôsobenie;

12.

konštatuje, že z dlhodobého hľadiska nie je možné, aby štáty čerpali sumy potrebné na boj s vplyvom zmeny klímy v rozvojových krajinách len z verejných financií, ale že je potrebný takisto príspevok súkromného sektora; preto víta iniciatívu členských štátov EÚ v súvislosti so zavedením dobrovoľných poplatkov za emisie z leteckej a námornej dopravy a žiada o následné zdanenie medzinárodnej prepravy tovaru podľa pomerného objemu a miery znečisťovania jednotlivých druhov dopravy;

13.

vyzýva, aby sa uplatňovala zásada „zodpovedný subjekt platí“ ako prirodzené rozšírenie zásady „znečisťovateľ platí“;

14.

žiada, aby sa EÚ a tie členské štáty, ktoré sú jednotlivo členmi G20, zapojili do rokovaní s partnermi G20 a OECD a aby sa na všeobecnejšej úrovni v rámci svetových finančných inštitúcií snažili o dosiahnutie dohody o potrebe svetového cla, ktorého výťažok sa bude využívať na financovanie celosvetových verejných statkov vrátane boja proti najhorším následkom zmeny klímy;

15.

so znepokojením konštatuje, že okrem Južnej Afriky nie je na zasadnutiach G20 prítomný žiadny štát ani žiadna skupina štátov AKT; uvádza, že nový model trvalo udržateľného globálneho riadenia nemožno rozvíjať bez výraznejšej spoluúčasti afrických, karibských a tichomorských krajín;

16.

vyzýva krajiny AKT a EÚ, aby pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj, znižovanie emisií oxidu uhličitého, posilňovanie čistejších energetických technológií a podporovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie zavádzali medzinárodne osvedčené postupy;

17.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ a Africkej únii.

A.

keďže súčasná kríza má výnimočnú povahu a spája v sebe sociálnu, environmentálnu, energetickú, hospodársku, finančnú a potravinovú krízu; keďže rozvojový model treba upraviť tak, aby sa zabezpečila účinnosť a transparentnosť,

B.

keďže Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že počet ľudí vo svete trpiacich hladom dosiahol jednu miliardu a celkový počet týchto osôb sa pod vplyvom celosvetovej krízy zvýšil o 100 miliónov; keďže počet ľudí žijúcich v chudobe by sa do decembra 2010 mohol zvýšiť o 90 miliónov,

C.

keďže väčšina krajín AKT závisí od vývozu komodít a prírodných zdrojov a kríza viedla k poklesu výnosov z vývozu mnohých rozvojových krajín, k poklesu prevodu financií do týchto štátov a k zníženiu priamych zahraničných investícií,

D.

keďže rozvojové krajiny takisto čelia zníženiu remitencií, ktoré poukazujú migrujúci pracovníci do krajín, z ktorých pochádzajú, ako aj obmedzeniu oficiálnej rozvojovej pomoci, pri ktorej OSN odhaduje zníženie o 20 miliónov USD ročne oproti prísľubu danému na stretnutí skupiny G8 v Gleneagles v roku 2005 o pomoci Afrike,

E.

keďže vplyv rôznych kríz na krajiny AKT ohrozí splnenie rozvojových cieľov tisícročia,

F.

keďže HIV/AIDS nepredstavuje len zdravotný problém, keďže šírenie choroby má pandemický charakter so sociálnymi, hospodárskymi a demografickými následkami vo všetkých krajinách,

G.

keďže hospodárska a finančná kríza pravdepodobne prehĺbi odliv kvalifikovanej pracovnej sily z krajín AKT a zhorší dlhodobé následky krízy,

H.

keďže krajiny AKT nenesú vinu za finančnú a hospodársku krízu, ale patria k tým, ktorých najťažšie postihli jej následky (to platí aj pokiaľ ide o zmenu klímy); keďže finančnú a hospodársku krízu spôsobila (okrem iného) deregulácia finančných a hospodárskych trhov,

I.

keďže v dôsledku krízy sa zhoršujú podmienky zamestnanosti: na celom svete vzrástol počet nezamestnaných na 59 miliónov a viac ako 200 miliónov zamestnancov čelí extrémnej chudobe spôsobenej finančnou a hospodárskou krízou, a to v krajinách AKT i EÚ,

J.

keďže najťažšie bremeno strednodobých a dlhodobých následkov krízy ponesú zraniteľné skupiny, v prvom rade mladí ľudia; keďže už aj tak veľký podiel mladých ľudí medzi nezamestnanými naďalej rastie,

K.

keďže nemožno ignorovať následky svetovej hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny so „strednými“ príjmami a ich sociálne rozvojové programy,

1.

pripomína, že od EÚ sa požaduje, aby zohrávala rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní následkov krízy na krajiny AKT so zreteľom na jej postavenie hlavného obchodného partnera krajín AKT, hlavného poskytovateľa súkromných investícií a najväčšieho svetového darcu rozvojovej pomoci;

2.

naliehavo žiada darcovské krajiny, aby túto bezprecedentnú krízu využili ako katalyzátor s cieľom hlbšie preskúmať existujúce možnosti dodatočných a inovačných zdrojov financovania rozvoja (napríklad dane zo svetových finančných transakcií) a nájsť nové spôsoby, ktoré rozvojovým krajinám umožnia diverzifikovať zdroje príjmov a uskutočňovať účinné, konkrétne a operačné plány plánu výdavkov;

3.

obáva sa, že kríza naruší dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a finančná kríza sa stane rozvojovou krízou, preto vyzýva, aby sa dodržiavali a splnili záväzky členských štátov EÚ zvýšiť rozvojovú pomoc do roku 2010 o 0,56 % HND a do roku 2015 o 0,7 %; vyzýva členské štáty, aby svoje záväzky zahrnuli do záväzných vnútroštátnych právnych predpisov a splnili ich; vyzýva na koordinovaný postup a posilnenie rozvojových programov s cieľom zabezpečiť súčasné príspevky na rozvojovú pomoc na zdravie, vzdelanie a sociálne zabezpečenie;

4.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby európske financie využili čo najefektívnejšie so zreteľom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia prostredníctvom dôkladnejšieho výberu miestnych odvetví v strategických dokumentoch jednotlivých krajín a národných indikatívnych programoch;

5.

opätovne pripomína význam zásad účinnosti pomoci stanovených v parížskom vyhlásení a akčnom programe z Akkry, ako aj význam zásad koordinácie darcov stanovených v Kódexe EÚ týkajúcom sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (8); vyzýva zasadnutie Rady ministrov AKT – EÚ, ktoré sa uskutoční v júni 2010, aby obnovilo svoj záväzok v tejto oblasti;

6.

vyzýva vlády štátov EÚ a AKT, aby spoločne bojovali proti daňovým únikom, nelegálnym kapitálovým tokom a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje potrebu pomáhať budovaniu kapacít v štátoch AKT vrátane vnútroštátnych daňových systémov a súdnictva s cieľom lepšie rozdeliť bohatstvo;

7.

podporuje uplatňovanie medzinárodných postupov v daňových otázkach, konkrétne pokiaľ ide o dodržiavanie zásad transparentnosti a výmeny informácií medzi štátmi AKT, ktoré sa zaviazali, že ich budú dodržiavať;

8.

trvá na tom, že je potrebné znížiť náklady na remitenčné transakcie, najmä v čase, keď migranti nesú ťažké následky krízy a nemôžu prevádzať do svojich domovských krajín také veľké sumy;

9.

poukazuje na skutočnosť, že pri prekonávaní vplyvov krízy musí zohrávať dôležitú úlohu regionálna spolupráca;

10.

zdôrazňuje úlohu systémov sociálneho zabezpečenia pri zmierňovaní chudoby a vyzýva, aby vznikli a rozvíjali sa mechanizmy sociálnej ochrany;

11.

vyzýva, aby sa vlády príjemcov a darcovia v krátkodobom výhľade zamerali na siete zabezpečenia, ktoré zabránia upadnutiu ľudí do chudoby; podporuje zriadenie celosvetového výstražného systému proti chudobe, t. j. medzinárodného fondu rýchlej odozvy, ktorý by mal poskytnúť záchrannú sieť pre najzraniteľnejších ľudí vo svete;

12.

víta mechanizmus zraniteľnosti FLEX Európskej komisie, ktorého zámerom je poskytnúť podporu s cieľom zabezpečiť sociálne výdavky; vyzýva Komisiu a vlády krajín AKT, aby využili príležitosť strednodobého posúdenia strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny a regióny a preskúmali možnosti posilnenia sociálnych odvetví a zvýšenia financií pre druhú „tranžu“ nástroja V-FLEX so zreteľom na úplné financovanie zvyšnej finančnej medzery oprávnených štátov AKT v roku 2010;

13.

naliehavo žiada vlády a darcov, aby uprednostnili podporu základných sociálnych potrieb a rozšírili pomoc zraniteľným deťom a ženám ťažko postihnutým krízou, ohrozeným mladým ľudom, nízkopríjmovým a nekvalifikovaným migrujúcim pracovníkom, vidieckym zamestnancom a postihnutým osobám;

14.

pripomína, že sa treba usilovať o zníženie detskej a materskej úmrtnosti v subsaharskej Afrike, kde sa pravdepodobne tieto rozvojové ciele tisícročia nedosiahnu; pripomína, že stredobodom rozvojových politík musí byť vzdelanie a zdravie, a trvá na tom, že súčasná situácia neoprávňuje žiadne zníženie vnútroštátnych výdavkov a medzinárodnej pomoci v uvedených odvetviach;

15.

je presvedčené, že v rozvojovej politike AKT – EÚ musia na prvom mieste stáť zdravotnícke programy vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, podpora rodovej rovnosti, hospodárske postavenie žien a práva detí, konkrétne v oblastiach, v ktorých je všadeprítomné rodové násilie a ženy a deti sú ohrozené nákazou HIV/AIDS alebo sa im odopiera prístup k informáciám, prevencii a liečbe;

16.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby prijali opatrenia zamerané najmä na začlenenie mladých ľudí a žien do spoločnosti a zvýšenie ich plného zapojenia do hospodárskej činnosti;

17.

zdôrazňuje, že vytváranie pracovných miest treba podporiť zlepšením terciárneho vzdelávania (vrátane odborného a celoživotného vzdelávania); žiada o zlepšenie rovného prístupu a rovných príležitostí v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, kvalitnou odbornou prípravou a vzdelávaním; žiada o zlepšenie dostupnosti úverov (vrátane mikrofinančných) s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest a zriaďovanie mikropodnikov v záujme revitalizácie miestnych hospodárstiev;

18.

zdôrazňuje potrebu ochrany zamestnaneckých práv a žiada o prijatie ďalších opatrení na boj proti detskej práci a nezamestnanosti mladých; žiada zúčastnené strany, aby vypracovali stratégie reakcie na krízu na úrovni jednotlivých štátov a odvetví prostredníctvom sociálneho dialógu;

19.

zdôrazňuje, že v strede vytvárania pracovných miest musí byť dôstojná práca s cieľom vyriešiť problém tzv. „chudobných pracujúcich“; preto zdôrazňuje, že do strednodobého posúdenia strategických dokumentov jednotlivých krajín AKT treba zahrnúť regionálnu stratégiu rastu zameranú na problémy týkajúce sa zamestnanosti a dôstojnej práce;

20.

vyzýva darcovské krajiny, aby podporili snahu krajín AKT o diverzifikáciu hospodárstva s cieľom znížiť závislosť od jedného produktu; pripomína potrebu investovať do infraštruktúry a projektov prepojenia regiónov a trvá na tom, že sa obchodná politika musí riadiť zásadou partnerstva rovných v záujme stabilizácie hospodárstiev na regionálnej a miestnej úrovni;

21.

poukazuje na potrebu posúdenia investícií v rozvojových krajinách z hľadiska trvalej udržateľnosti a dlhodobého zachovania zdravých podmienok životného prostredia a života;

22.

opätovne potvrdzuje, že únik mozgov predstavuje alarmujúcu skutočnosť, ktorá ohrozuje cestu rozvoja a perspektívu najmenej rozvinutých krajín, keďže negatívne ovplyvňuje základné oblasti zdravia a hygieny, vzdelávania a budovania verejného sektora; preto podporuje okružnú migráciu;

23.

opätovne pripomína, že nedávna potravinová kríza odhalila, že poľnohospodárstvo bolo zanedbávané príliš dlho a že podvýživu treba naliehavo riešiť dlhodobými opatreniami; naliehavo žiada krajiny, darcov a príslušné medzinárodné inštitúcie, aby podporovali investície do potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva, najmä poľnohospodárstva v malom rozsahu; domnieva sa, že Európska komisia by mala využiť príležitosť, ktorú poskytuje strednodobé preskúmanie strategických dokumentov príslušných krajín v rámci finančného nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu a diskutovať s prijímajúcimi krajinami o potrebe zvýšiť význam poľnohospodárstva a rybného hospodárstva v rámci programu;

24.

zdôrazňuje, že dotovaný vývoz potravín z EÚ treba smerovať do regiónov s naliehavým nedostatkom potravín;

25.

víta zahraničné investície do poľnohospodárstva v prípade, že podporujú vývoj a pomáhajú budovať miestne kapacity spracúvania surovín (najmä poľnohospodárskych výrobkov) na spracované výrobky; je však znepokojené aktuálnym trendom, keď si niektoré krajiny prenajímajú pôdu v rozvojových krajinách s cieľom dovážať z týchto krajín produkciu; trvá na tom, že tieto zmluvy musia byť transparentné a že časť produkcie by mala zostať v krajine, v ktorej bola vyrobená; vyjadruje svoje obavy súvisiace so špekuláciou s potravinami;

26.

žiada posilnenie technických, finančných a ľudských kapacít s cieľom podporiť malých farmárov, miestne trhy a moderné civilizačné techniky v krajinách AKT, aby boli menej zraniteľné vplyvom nestálych svetových trhov;

27.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby pri zostavovaní strategických dokumentov jednotlivých krajín a národných indikatívnych programov venovali prvoradú pozornosť a význam oblasti rozvoja poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že treba riešiť výrobu a distribúciu potravín s cieľom zabrániť hladu v krajinách AKT; takisto navrhuje rozvoj mestského poľnohospodárstva;

28.

vyzýva EÚ, aby sa zapojila do regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľné rybné hospodárstvo a vybudovať v krajinách AKT domáce kapacity na spracovanie ulovených rýb;

29.

pripomína, že do roku 2020 bude potrebných 100 miliárd USD ročne na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy; vyzýva krajiny AKT, aby si stanovili vlastné priority v boji proti zmene klímy a vypracovali národné programy prispôsobenia sa; trvá na tom, že financie by nemali pochádzať z naplánovaných rozpočtov rozvojovej pomoci, ale mali by to byť nové a dodatočné financie;

30.

zdôrazňuje, že zmierňovanie zmeny klímy predstavuje pre rozvojové krajiny veľký problém, ktorý sa však môže stať príležitosťou (s finančnou a technickou pomocou darcov) ako podporiť zelené technológie na rozvoj krajín (zelený rozvoj) prostredníctvom prenosu technológií (solárna energia a pod.), ako aj vytvárať ekologické pracovné miesta;

31.

ľutuje, že kodanský samit nedosiahol právne záväznú dohodu; preto žiada o spoločnú stratégiu AKT – EÚ smerujúcu k skutočnému záväzku v rámci 16. konferencie zmluvných strán (COP 16), ktorá sa bude konať v Mexiku;

32.

poukazuje na význam podpory svetovej aliancie na boj proti zmene klímy, ktorá by sa mala usilovať o širšiu podporu chudobnejších rozvojových krajín viac postihnutých zmenou klímy, konkrétne najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov;

33.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ a Africkej únii a Panafrickému parlamentu.

A.

keďže zemetrasenie so silou 7,3 Richterovej stupnice zasiahlo Haiti 12. januára 2010 a spôsobilo katastrofálne škody v oblastiach Port-au-Prince, Jacmel a inde a nasledovali po ňom viaceré silné otrasy, ktoré zasiahli túto krajinu,

B.

keďže počet mŕtvych sa odhaduje na viac ako 200 000, zranených na 250 000 a priamo postihnutých osôb na 3 milióny; keďže stabilizačná misa OSN na Haiti (MINUSTAH) zaplatila vysokú daň 146 mŕtvych a 70 nezvestných osôb,

C.

keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) oznámil, že v celej krajine je bez prístrešia jeden milión osôb, a to najmä pred začiatkom obdobia dažďov, a až 500 000 osôb bolo vysídlených v rámci krajiny,

D.

keďže dokonca ešte pred zemetrasením 12. januára 2010, v roku 2008, bola krajina zničená hurikánmi a tropickými búrkami, ktoré spôsobili škody v približnej výške 15 % HDP,

E.

keďže pred zemetrasením trpelo 1,8 milióna ľudí nedostatkom potravín v krajine, kde takmer 60 % obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach a 70 % (12 miliónov ľudí) žije z menej ako 2 USD denne,

F.

keďže extrémna chudoba zhoršuje ničivé následky zemetrasenia a uvrhla krajinu do jednej z najhorších humanitárnych kríz, akú doteraz zažila,

G.

keďže Komisia súhlasila s tým, že poskytne 137 mil. EUR na krátkodobé potreby a minimálne 200 mil. EUR v strednodobom a dlhodobom výhľade, pričom členské štáty poskytnú ďalších 92 mil. EUR; keďže Medziamerická rozvojová banka odhaduje, že obnova Haiti bude stáť 10,5 mld. EUR (2 mld. EUR ročne); berie na vedomie rozhodnutie Únie juhoamerických národov vytvoriť fond pomoci pre Haiti vo výške 217 mil. EUR,

H.

keďže Haiti je postihnuté zahraničným dlhom, ktorý sa odhaduje na približne 1 mld. USD, ktorý bránil jeho rozvoju už pred zemetrasením a môže brzdiť úsilie Haiti o obnovu,

I.

zohľadňujúc rozhodnutie ministrov G7 odpísať dlh Haiti, ako aj skutočnosť, že dlh Haiti u štátov G7 predstavuje len 214 mil. USD z celkovej sumy 890 mil. USD,

J.

keďže okrem bezprostrednej operácie na zmierňovanie následkov katastrofy si strednodobé a dlhodobé úsilie na obnovu živobytia obyvateľov, zničenej infraštruktúry, štátnych inštitúcií a hospodárskych činností vyžaduje dlhodobú medzinárodnú zaangažovanosť,

1.

vyjadruje úprimnú sústrasť, súcit, a solidaritu obyvateľom Haiti a ďalším postihnutým národom, ako aj zamestnancom medzinárodných organizácií vrátane OSN a Európskej komisie v súvislosti s obrovskými stratami na životoch a škodami spôsobenými výnimočne silným zemetrasením; prejavuje úctu príkladnej odvahe a solidarite ľudu Haiti, ktorý bezprostredne po katastrofe, skôr ako sa stal centrom pozornosti médií, a sám v najväčšej núdzi zachránil tisíce životov a prišiel na pomoc tisícom zranených a sirôt;

2.

víta úsilie haitských úradov a občianskej spoločnosti, ako aj OSN, mimovládnych organizácií a ďalších bilaterálnych darcov pomôcť obyvateľom Haiti a prejavuje úctu činnosti organizácií i jednotlivcov z celej Európskej únie, krajín AKT a celého sveta, ktoré prišli na pomoc;

3.

úprimne víta solidaritu, ktorú preukázali členské štáty OSN a medzinárodní partneri, ktorí sa 31. marca 2010 zišli na medzinárodnej darcovskej konferencii Pre novú budúcnosť Haiti v New Yorku, počas ktorej bolo prisľúbených celkovo 9,9 mld. USD pre nasledujúce tri roky; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby splnilo prísľuby z minulosti;

4.

podporuje skutočnosť, že medzinárodní darcovia spojili svoje príspevky na akčný plán na národnú obnovu a rozvoj Haiti, ktorý predstavil prezident Haiti René Préval, ako jasný signál, že sa haitské úrady ujmú dlhodobej obnovy;

5.

zdôrazňuje, že je životne dôležité, aby OSN postupovala pod záštitou vlády Haiti, aby mala naďalej na starosti koordináciu všetkých civilných a vojenských operácií so zreteľom na bezpečnosť obnovy a humanitárnu pomoc, ako aj obnovu a rozvoj;

6.

vyzýva OSN, aby v spolupráci s haitskými úradmi preskúmala mandát misie MINUSTAH s cieľom reagovať na potreby krajiny po katastrofe, so zvláštnym zreteľom na bezpečnostné otázky;

7.

žiada o súhrnné posúdenie s cieľom určiť krátkodobé a dlhodobé potreby obyvateľstva a zapojiť medzinárodné spoločenstvo do procesu obnovy, pričom sa treba zamerať na tri fázy: núdzovú pomoc, obnovu a rekonštrukciu;

8.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou najzraniteľnejších, konkrétne žien, detí a seniorov; vyzýva Komisiu a OSN, aby venovali osobitnú pozornosť zapojeniu žien do obnovy a podporili aktívnu účasť žien vo fáze obnovy, rekonštrukcie a hodnotenia všetkých programov poskytovania pomoci a obnovy;

9.

zdôrazňuje, že deti bez dozoru a oddelené od rodín potrebujú pomoc s cieľom vrátiť sa čo najrýchlejšie k rodičom alebo opatrovateľom; naliehavo žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby posúdili potrebu koordinovaného plánu s cieľom vyriešiť problém tisícov detí, ktoré zemetrasenie pripravilo o rodičov; poukazuje na vážne riziko nezákonných adopcií a obchodovania s deťmi;

10.

naliehavo žiada EÚ, aby podporila dočasný zákaz nových adopcií detí z Haiti na dva roky od začiatku úsilia o zjednotenie rodín; žiada EÚ, aby sa snažila uspokojiť základné potreby detí, sprevádzkovala dočasné školy a v prípade núdze poskytla deťom poradenstvo;

11.

dôrazne žiada Európsku komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby sledovali zdravotnú situáciu haitských obyvateľov, najmä žien a detí;

12.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby úplne zrušilo zahraničný dlh Haitskej republiky a blahoželá všetkým, ktorí prijali ohlásené opatrenia v tomto smere; zdôrazňuje, že akákoľvek núdzová pomoc po zemetrasení sa nesmie poskytovať formou pôžičiek, na základe ktorých vzniknú pohľadávky, ale grantov;

13.

podporuje úsilie EÚ a ďalších darcov s cieľom podporiť miestnu výrobu potravín, obnoviť poškodenú infraštruktúru a sprístupniť drobným roľníkom potrebný materiál (osivo, hnojivá a nástroje) konkrétne pre jarnú sezónu výsadby, ktorá sa začína v marci, a ktorá prináša 60 % produkcie potravín celého štátu; vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov, aby tam, kde je to možné, nakupovali v záujme pomoci potraviny vyrobené na mieste, čím významne pomôžu vidieckemu hospodárstvu a ochránia miestnych výrobcov;

14.

zdôrazňuje potrebu zamerať sa na dlhodobé investície do stavby budov odolných voči zemetraseniu, ktoré splnia príslušné technické normy a do základnej infraštruktúry, napríklad vodovodov, ciest, elektriny a prenosu technológie, ktorá pred zemetrasením neexistovala alebo zásadne nevyhovovala, čím sa významne oslabia možné následky prírodných katastrof;

15.

žiada o vytvorenie fondu spravovaného OSN na financovanie opatrení na zvýšenie informovanosti a školení verejnosti, systémov prevencie a včasného varovania, výstavby náležitých ochranných konštrukcií a vytváranie zásob pohotovostného lekárskeho a hygienického vybavenia;

16.

žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, aby sa hlavnými účastníkmi procesu obnovy stal ľud Haiti a jeho vláda pod demokratickou kontrolou parlamentu, aby sa sami mohli podieľať na budovaní svojej budúcnosti; žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby im dali k dispozícii európske know-how, čím sa posilnia vnútroštátne, miestne, regionálne a oblastné kapacity;

17.

naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, že sa bude venovať prvoradá pozornosť znižovaniu chudoby na Haiti, aj po tom, ako opadne pozornosť médií s cieľom pomôcť Haiti, aby sa po tejto katastrofe zmenilo na funkčnú demokratickú krajinu s hospodárstvom, ktoré dokáže trvalo udržateľným spôsobom zásobovať vlastných obyvateľov;

18.

dôrazne žiada EÚ, aby spolupracovala s haitskými úradmi na vypracovaní mechanizmov prevencie a zmiernenia následkov katastrof a dlhodobého riadenia kapacít; zdôrazňuje, že obnova musí vychádzať z vnútroštátnych priorít, pričom musí rešpektovať zásadu účinnosti pomoci a podporovať haitské inštitúcie s cieľom umožniť im efektívne riadenie; podporuje návrh prezidenta Prévala vytvoriť v rámci OSN trvalý systém, ktorý dokáže od prvého dňa zvládať krízy spôsobené prírodnými katastrofami;

19.

považuje za životne dôležité uskutočniť masívne zalesnenie Haiti vzhľadom na to, že v súčasnej situácii je krajina mimoriadne zraniteľná všetkými druhmi prírodných katastrof, ako aj nájsť hospodárske a trvalo udržateľné alternatívy odlesňovania na účely varenia stravy;

20.

vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisárku pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia, aby sa ujali vedúcej úlohy pri koordinácii krízových opatrení EÚ v spolupráci s OSN a efektívnejšie využili právomoci koordinovať krízové opatrenia EÚ vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy pri budúcich krízach, aby však zároveň stavali na tom, čo sa už dosiahlo;

21.

nalieha na to, aby sa na medzinárodnej úrovni vytvoril systém civilnej ochrany, ktorý by bolo možné využiť v situáciách podobných Haiti, a to na základe predbežného určenia polohy regiónov alebo v závislosti od frekvencie katastrof a možnosti ich predpovedania;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ na základe systému civilnej ochrany EÚ a umožnila EÚ zhromaždiť financie potrebné na poskytnutie počiatočnej humanitárnej pomoci do 24 hodín od katastrofy;

23.

vyzýva Európsku úniu, so zreteľom na význam regionálnej integrácie a spolupráce v karibskej oblasti, aby uvoľnila osobitné financie pre najvzdialenejšie francúzske regióny v Karibiku (Guadeloupe, Martinik, Guyana), aby mohli intenzívnejšie pomáhať obyvateľom Haiti;

24.

dôrazne nalieha na novoustanovenú vládu Haiti, aby vykonala maximum pre vybudovanie a prehĺbenie demokracie na Haiti;

25.

víta kladnú reakciu Africkej únie na návrh prezidenta Senegalu Abdoulayea Wadeho podporenú uznesením senegalského parlamentu na právo Haiťanov na návrat a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby tento návrh realizovalo prijatím rezolúcie OSN;

26.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili vysokej zástupkyni Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedovi Európskej komisie, prezidentovi a vláde Haiti, Rade AKT, členským štátom združenia Caricom, Komisii Africkej únie, zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a núdzové opatrenia, Svetovej banke, Medzinárodnému menovému fondu a vládam členských štátov Európskej únie.

A.

keďže súhrnná mierová dohoda ukončila hroznú a ničivú občiansku vojnu, ktorá Sudán stála viac ako dva milióny mŕtvych a takmer štyri milióny utečencov a vysídlených osôb,

B.

keďže túto občiansku vojnu, ako aj rast násilia možno pripísať:

C.

keďže vo všeobecnej mierovej dohode sa navyše stanovilo predbežné obdobie šiestich rokov (2005 – 2011) a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť pod záhlavím „mierovej dividendy“, ako aj kľúčové dátumy (napríklad celoštátnych volieb, ktoré sa pôvodne mali uskutočniť v roku 2009 a referenda o sebaurčení ľudu južného Sudánu naplánovaného na január 2011),

D.

keďže nadchádzajúce celoštátne voľby sú prvé voľby, ktoré sa budú konať po uzatvorení všeobecnej mierovej dohody a majú zásadný význam pre mierový proces, pred referendom o sebaurčení južného Sudánu a referendom v oblasti Abyei,

E.

keďže pred referendom o sebaurčení juhu je potrebné prijať rozhodnutie o občianstve, vyznačení zvyšných častí hranice medzi severnou a južnou časťou, demilitarizácii hraničných oblastí a podiele na zdrojoch (vrátane ropy),

F.

keďže dohoda medzi dvoma stranami, ktorá prideľuje dodatočných 40 kresiel v národnom zhromaždení SPLM/A, obišla diskusiu o sčítaní,

G.

keďže SPLM spochybňuje konečné údaje sčítania domov a obyvateľov z mája 2008; keďže na juhu sa zaregistrovalo 108 % odhadovaného počtu oprávnených voličov,

H.

keďže nedávny pokrok rokovaní medzi Stranou národného kongresu (NCP) a SPLM o zákone o referende v južnom Sudáne, referende v oblasti Abyei a ľudových konzultáciách v južnom Kordofane a oblasti Modrého Nílu sú pozitívnymi krokmi,

I.

keďže generálny tajomník OSN Ban Ki-moon vysvetlil, že OSN podporí úsilie strán o to, aby sa zjednotenie stalo príťažlivým, ako aj uplatnenie práva ľudu južného Sudánu na sebaurčenie v referende,

J.

keďže mierová misia OSN (UNMIS) vznikla v roku 2005 s hlavným cieľom podporiť realizáciu všeobecnej mierovej dohody a rozmiestniť viac ako 9 000 vojakov a viac ako 3 000 miestnych civilistov a medzinárodného personálu; keďže jednotky UNMIS sa zameriavajú na sledovanie dodržiavania všeobecnej mierovej dohody na úkor mandátu ochrany civilistov,

K.

keďže ministerský výbor Africkej únie na svojom zasadnutí v januári 2010 o povojnovej obnove a rozvoji v Sudáne zdôraznil, že je potrebné, aby sudánske strany vynaložili maximálne úsilie na prekonanie problémov súvisiacich s realizáciou mierovej dohody vrátane úspešnej realizácie volieb a demokratickej transformácie krajiny, vyznačenia hraníc, vyriešenia problému oblasti Abyei na základe rozhodnutia stáleho arbitrážneho súdu a aby riešili problém bezpečnosti v južnom Sudáne,

L.

keďže nárastu kmeňových bojov v južnom Sudáne od začiatku roku 2009 padlo za obeť niekoľko tisícov ľudí, pričom najčastejšie sú to ženy a deti vo vzdialených vidieckych oblastiach; keďže od začiatku roku 2010 zomreli stovky osôb v dôsledku násilia v štáte Warrap,

M.

keďže južný Sudán patrí k najmenej rozvinutým regiónom sveta; keďže Populačný fond OSN odhaduje gramotnosť v južnom Sudáne na úrovni 24 %; keďže 90 % žien nevie čítať ani písať,

N.

keďže, podľa potravinového programu pre štát Warrap, násilie v roku 2009 prinútilo 350 000 ľudí opustiť svoje domovy, čím sa stali závislými od potravinovej pomoci; keďže minuloročné obdobie dažďov zničilo úrodu; keďže potravinovú pomoc potrebuje celkom 4,3 milióna osôb, pričom v minulom roku to bol asi milión osôb,

O.

keďže, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, trpí južný Sudán dramatickým nedostatkom praktických lekárov, keďže na každých 1 000 osôb pripadá 0,22 lekára a vláda tvrdí, že lekárska starostlivosť je dostupná len 25 % obyvateľov; keďže južný Sudán dosahuje najvyššiu materskú úmrtnosť na svete a každé siedme dieťa zomrie pred dovŕšením piateho roku; keďže podľa Komisie pre AIDS v južnom Sudáne je informovanosť o víruse HIV nižšia ako 10 %; keďže vláda južného Sudánu predkladá plán obnovy zdravotníctva,

P.

keďže darcovské spoločenstvo nesplnilo svoje záväzky z roku 2005 z Osla (Nórsko) a do južného Sudánu sa v skutočnosti dostal len zlomok sľúbenej pomoci 4,8 mld. USD,

Q.

keďže Európska komisia po podpise všeobecnej mierovej dohody obnovila spoluprácu so Sudánom a zaviazala sa poskytnúť viac ako 500 mil. EUR, najmä v oblasti povojnovej obnovy, rekonštrukcie a rozvoja; keďže sa Sudán rozhodol, že nebude ratifikovať prvú revíziu dohody z Cotonou, nemá nárok na pomoc z Európskeho rozvojového fondu a keďže Európska komisia pracuje na riešení tohto problému,

1.

slávnostne potvrdzuje, že v plnej miere schvaľuje všeobecnú mierovú dohodu a naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby ju účinne a úplne uplatňovali s cieľom propagovať všeobecný mier v Sudáne; žiada o užšiu spoluprácu medzi sudánskou vládou a vládou južného Sudánu s cieľom odstrániť všetky prekážky úspešného naplnenia všeobecnej mierovej dohody;

2.

vyzýva Africkú úniu, EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa rýchlo dohodli na krokoch a opatreniach na podporu sudánskych strán pri realizácii všeobecnej mierovej dohody a podpore demokratickej správy vecí verejných v celom Sudáne;

3.

uznáva úlohu, ktorú doteraz zohrali dvaja signatári všeobecnej mierovej dohody (Strana Národného kongresu a strana SPLM) a sudánsky ľud pri plnení mierovej dohody; vyzýva ich, aby zjednotili svoj dobrý úmysel v záujme prekonania prekážok a dokončenia realizácie všeobecnej mierovej dohody do posledného písmena;

4.

vyzýva strany NCP a SPLM, aby uskutočnili hlavné demokratické reformy potrebné na zabezpečenie hodnovernosti, slobody a rovnosti celoštátnych volieb a južného referenda;

5.

trvá na praktickom uplatňovaní všetkých základných slobôd priznaných dočasnou ústavou a vyzýva zodpovedné orgány, konkrétne volebnú komisiu, aby pri prípravách volieb vyriešili zvyšné technické problémy;

6.

podporuje ľud Sudánu, ktorý svojou aktívnou účasťou na registrácii voličov prejavil veľký záujem o účasť v nadchádzajúcich voľbách;

7.

víta skutočnosť, že uzavreté stranícke kandidátske listiny pre ženy (25 %) znamenajú jedno z najvyšších zastúpení žien v parlamente v tomto regióne, privítalo by však, aby strany navrhovali ženy mimo uzavretých ženských zoznamov;

8.

vyzýva obe strany, Africkú úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby zvážili budúce politické, hospodárske a bezpečnostné vzťahy medzi severom a juhom v prípade, že referendum schváli oddelenie vrátane mechanizmov oddelenia; domnieva sa, že po referende bude potrebné prechodné obdobie, aby bolo možné náležite realizovať a riadiť dohody spred referenda stanovujúce podmienky mierového rozdelenia;

9.

vyzýva obe strany mierovej dohody, aby vytvorili mierové a stabilné prostredie pre transparentné a dôveryhodné referendum, ako to stanovuje všeobecná mierová dohoda;

10.

vyzýva všetky strany, aby zastavili násilie; vyzýva vládu južného Sudánu, aby podporovala medzikmeňový dialóg a ustanovila inštitucionálne mechanizmy v záujme dosiahnutia a udržania zmierenia medzi kmeňmi;

11.

vyzýva vládu južného Sudánu, aby vynaložila väčšie úsilie na zaistenie bezpečnosti na miestnej úrovni a venovala pozornosť národnostnému zloženiu jednotiek, aby uprednostnila politickú reformu, vychádzala z existujúcich strategických dokumentov a politického aktu z roku 2009; zdôrazňuje význam reformy bezpečnostného odvetvia;

12.

naliehavo žiada Bezpečnostnú radu OSN, aby:

13.

vyzýva jednotky UNMIS, aby sa aktívnejšie zapájali do ochrany civilistov a stali sa aktívnym partnerom pri prevencii miestnych konfliktov v spolupráci s kmeňovými náčelníkmi;

14.

domnieva sa, že problém severu a juhu nemožno vnímať izolovane a že hlavným prvkom každého trvalého mieru v južnom Sudáne je zmierenie; žiada preto všetky strany, aby rešpektovali základné ľudské práva obyvateľstva, venovali sa predovšetkým ochrane civilného obyvateľstva, ukončili beztrestnosť a postavili osoby podozrivé z trestnej činnosti pred súd s cieľom získať si dôveru;

15.

vyzýva EÚ a statných darcov, konkrétne tých, ktorí priali svoje záväzky na darcovskej konferencii v Osle v roku 2005, aby si uvedomili hlavné humanitárne a rozvojové potreby južného Sudánu a zabezpečili, aby poskytnuté financie zodpovedali týmto potrebám a aby boli uvoľnené; takisto ich žiada, aby pomohli vláde sformulovať strategickú víziu pre úlohu existujúcich mechanizmov financovania a nájsť tvorivé spôsoby podpory organizácií pôvodného obyvateľstva, pričom si treba uvedomiť, že pre stabilitu južného Sudánu je životne dôležitá silná občianska spoločnosť;

16.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii, Africkej únii, OSN a národným, regionálnym a kontinentálnym parlamentom skupiny AKT.

A.

V decembri 2009 sa EÚ dohodla s organizáciou WTO a producentmi banánov z USA a Latinskej Ameriky na ukončení dlhotrvajúcich sporov týkajúcich sa banánov.

B.

Z dohody vyplýva zásadné zníženie ciel (35 % najskôr v rokoch 2010 – 2017) na dovoz z krajín mimo skupiny AKT, čo následne ohrozí konkurencieschopnosť výrobcov z krajín AKT a EÚ.

C.

Okrem toho Európska únia v súčasnosti vedie dvojstranné rokovania s určitými latinskoamerickými štátmi o podpísaní dohôd o voľnom obchode, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu zásadnému zníženiu ciel a podstatne tak znížiť predpokladané zisky výrobcov banánov z krajín AKT odvodené od dohôd o hospodárskom partnerstve.

D.

Banány predstavujú štvrtú najväčšiu poľnohospodársku vývoznú položku na svete. Na trh v EÚ sa dostane viac ako tretina celkového dovozu.

E.

Nadnárodné podniky, ktoré pôsobia v Latinskej Amerike, ovládajú viac ako 80 % svetového trhu.

F.

V roku 2008 pochádzalo 72 % banánov predaných v Európe z Latinskej Ameriky, zatiaľ čo banány z krajín AKT a EÚ tvorili len 17 % a 10,5 %. V podstate celý vývoz z krajín AKT smeruje na trh v EÚ, zatiaľ čo štáty Latinskej Ameriky vyvážajú banány do Severnej a Južnej Ameriky a do Ruska.

G.

Pestovanie banánov má veľký vplyv na miestne spoločenstvá, a to nielen z hospodárskeho, hľadiska, ale aj pokiaľ ide o životné prostredie, migráciu, rodové a pracovné normy.

H.

V niektorých latinskoamerických štátoch je produkcia banánov nadnárodnými spoločnosťami spojená s vysokou mierou porušovania ľudských práv.

I.

Dohoda nadobudne účinnosť v prípade, že s ňou bude súhlasiť Európsky parlament a jej uzatvorenie potvrdí Rada.

J.

Dôsledky dohody, ktorá je pokusom zjednotiť ciele trvalo udržateľného rozvoja s povinnosťami v rámci Svetovej obchodnej organizácie, pocítime onedlho.

K.

Najviac postihnú pestovateľov z krajín AKT, keďže stratia významnú časť colnej ochrany. Niektoré krajiny AKT, ktoré sú veľmi závislé od vývozu banánov, sa stanú svedkami likvidácie vývozných odvetví s katastrofálnymi sociálnymi a hospodárskymi následkami.

L.

Ak nebudú prijaté riadne sprievodné opatrenia, vysokú sociálno-hospodársku cenu zaplatia aj európske regióny produkujúce banány, ktoré patria k najchudobnejším v EÚ a už dnes čelia vysokej nezamestnanosti.

M.

Nadnárodné spoločnosti budú dosahovať vysoké zisky na úkor malých poľnohospodárskych spoločenstiev v EÚ a krajinách AKT.

N.

Regióny, ktoré v EÚ a krajinách AKT pestujú banány, budú potrebovať väčšiu finančnú podporu na udržanie tejto najdôležitejšej hospodárskej činnosti, aby dokázali konkurovať banánom z regiónov s veľmi nízkymi mzdami, zlými sociálnymi podmienkami a pravidlami ochrany životného prostredia.

O.

Prechod k lacnejším banánom pravdepodobne povedie k návratu späť, pokiaľ ide o pracovné normy (vrátane detskej práce), ochrany životného prostredia, korupcie a daňových únikov v banánovom odvetví.

P.

Európska komisia pripravila podporný balík pre výrobcov z krajín AKT (sprievodné banánové opatrenia) vo výške 190 mil. EUR na obdobie štyroch rokov a ďalších 10 mil. EUR za určitých podmienok. Táto pomoc nezohľadňuje ďalšie zníženie ciel vyplývajúce z dvojstranných obchodných dohôd s latinskoamerickými krajinami.

Q.

Nové ústupky Kolumbii a Peru a tie, ktoré požadovali stredoamerické štáty, prekračujú ústupky zahrnuté do nedávnej dohody a môžu destabilizovať ostatné krajiny v regióne, ako aj hospodárstvo ďalších pestovateľov banánov v krajinách AKT a v EÚ.

R.

Nepočíta sa s dodatočnou podporou pestovateľov z EÚ, najmä z najodľahlejších regiónov.

1.

Komisia vypracovala hodnotenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu dohody o banánoch medzi EÚ a štátmi Latinskej Ameriky na producentov banánov v krajinách AKT a EÚ, ako to stanovuje XXIII. vyhlásenie dohody z Cotonou;

2.

Komisia spravodlivo posúdila zvýšenie finančného balíka na pomoc producentom z krajín AKT a EÚ, ktorý im umožní prispôsobiť sa novému režimu, a urýchlila rozdelenie uvedených financií;

3.

Komisia zvážila osobitnú dodatočnú finančnú a technickú pomoc krajinám AKT pri riešení sociálnych a environmentálnych dôsledkov, prekážok na strane dodávok a na podporu diverzifikácie po roku 2013;

4.

EÚ pripravila opatrenia na pomoc štátom, ktoré sú významne závislé od banánov, pri diverzifikácii hospodárstva vrátane vyššej pomoci pre obchod a splnila prísľub Európskeho spoločenstva a členských štátov (každá z uvedených strán vo výške 1 mld. EUR) na pomoc pre obchod (pričom 50 % je určených pre krajiny AKT);

5.

Komisia poskytla pomoc na vyrovnanie strát producentov z EÚ, postupne zaviedla opatrenia na podporu trvalo udržateľnej produkcie banánov v EÚ a zabezpečila účinné uplatnenie ochrannej doložky o banánoch v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách;

6.

každé ďalšie zníženie ciel na základe dvojstranných obchodných dohôd so štátmi Latinskej Ameriky nad rámec dohody so Svetovou obchodnou organizáciou bolo spojené s vytvorením primeraných kompenzačných opatrení;

7.

Komisia poskytla producentom z krajín AKT a EÚ skutočnú právnu istotu, pokiaľ ide o budúcnosť režimu obchodovania s banánmi a aby Európsky parlament a národné parlamenty krajín AKT túto otázku naďalej dôkladne sledovali;

8.

úrady EÚ a AKT zvýšili úsilie o účinné uplatňovanie všetkých hľadísk programu Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci;

9.

Komisia zlepšila informovanosť o etickom obchodovaní, aby odradila európskych malopredajcov od dovozu banánov od výrobcov s nevhodnými politikami týkajúcimi sa daňových únikov, korupcie, pracovných noriem a porušovania ľudských práv, korupcie, pracovných noriem a porušovania ľudských práv;

10.

Európsky parlament, skôr ako bude súhlasiť s dohodou o banánoch, zvážil dôsledky problémov uvedených v tomto vyhlásení.

—

Kľúčová oblasť: regionálna hospodárska integrácia/spolupráca a budovanie kapacít v rámci dohody EPA (pridelenie 85 až 90 %, čiže 143 miliónov EUR)

—

Hlavné predpokladané oblasti činnosti na základe rôznych existujúcich procesov integrácie a spolupráce v rámci združenia CARIFORUM: hospodárska únia organizácie OECS, trh CSME, rozširovanie regionálnych trhov, implementácia dohody EPA (na ktorú je vyčlenených 72,6 milióna EUR) a rozvoj ľudských zdrojov v rámci regionálnych inštitúcií.

—

Okrajová oblasť: zraniteľnosť a sociálna problematika (pridelenie 10 až 15 %, čiže 22 miliónov EUR)

—

Okrajová oblasť je osobitne zameraná na zločinnosť a bezpečnosť, posilnenie neštátnych subjektov a rozvoj kapacít.

—

Nezávislá expertná skupina: je nevyhnutné, aby sa do procesu strednodobého hodnotenia dokumentu RSP a programu RIP plne zapojili občianska spoločnosť, akademická obec a súkromný sektor.

—

Spoločné parlamentné zhromaždenie preto podporuje vytvorenie nezávislej expertnej skupiny s mandátom určiť problémové oblasti pri zrýchľovaní rastu a zlepšovaní možností živobytia v regióne. Po určení potrebných finančných a ľudských vstupov môže skupina pripraviť finančné a inštitucionálne odporúčania na najlepšiu stimuláciu rastu a zlepšenie možností živobytia.

—

Regionálna hospodárska integrácia/spolupráca: Rovnako ako pri budovaní kapacít a inštitucionálnych iniciatívach podporovaných v rámci kľúčovej oblasti, Spoločné parlamentné zhromaždenie sa domnieva, že na projekty v oblastiach vzdelávania, vytvárania pracovných miest, energetiky a leteckej a námornej dopravy, je potrebné vyčleniť 143 miliónov EUR.

—

Existuje veľký potenciál na posilnenie regionálnej integrácie a stimulovanie rozvoja prostredníctvom takto zacieleného a konkretizovaného vynakladania prostriedkov.

—

Hospodársky rozvoj: V dokumente RSP a programe RIP sa určujú mnohé prekážky brániace hospodárskemu rozvoju: dvomi z nich sú prísne normy dohody EÚ o veterinárnych a fytosanitárnych opatreniach (SPS) a obmedzené možnosti hospodárskej diverzifikácie.

—

Spoločné parlamentné zhromaždenie zdôrazňuje, že je potrebné prideliť združeniu CARIFORUM spravodlivý podiel z 30 miliónov EUR určených pre krajiny AKT na financovanie dodržiavania veterinárnych a fytosanitárnych noriem SPS. Tieto finančné prostriedky by mali byť predovšetkým určené na odvetvie rybného hospodárstva, ako aj na nerozvinuté priemyselné oblasti, akými sú akvakultúra, spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a služby (napríklad liečivé kúpele a ekoturistika).

—

Hospodársku diverzifikáciu môžu stimulovať výskum a inovácie, a z intenzívnejšieho zamerania na výskum a inovácie môžu využívať výhody najmä MSP a poľnohospodárske podniky.

—

Implementácia dohody EPA: Okrem toho, že na dokument RSP a program RIP boli pridelené prostriedky, množstvo národných indikatívnych programov (NIP) zameraných na vidiek sa orientuje na činnosti súvisiace s dohodou EPA, akými sú konkurencieschopnosť, reformy verejnej správy a infraštruktúra. Na pomoc v oblasti obchodu je vyčlenených 454 miliónov EUR z prostriedkov národných programov (75 % z dostupných 600 miliónov EUR).

—

Dohoda EPA vyžaduje hlavné organizačné a štrukturálne zmeny. Úlohy, ako napríklad posilnenie právnych služieb, sú náročné a región by sa mal pri plnení týchto cieľov primerane podporovať.

—

Spoločné parlamentné zhromaždenie zdôrazňuje, že je dôležité, aby si EK a členské štáty EÚ splnili svoj záväzok pomoci pre obchod vo výške 1 miliardy EUR od každého subjektu (s 50 % dostupných prostriedkov pre krajiny AKT) do roku 2010. Ako už bolo uvedené, dodržiavanie veterinárnych a fytosanitárnych noriem zostáva prioritou.

—

Strednodobé preskúmanie dokumentu RSP a programu RIP (a podobne aj dokumentov CSP a programov NIP) by malo byť jedinečnou príležitosťou na revidovanie financovania, ak členské štáty EÚ nedodržia svoj sľub pomoci pre obchod.

—

Potravinová bezpečnosť: Reakcia na celosvetovú potravinovú krízu bola v tomto regióne pomalá. Toto oneskorenie zdôrazňuje potrebu regionálneho konsenzu o najlepšom spôsobe zvýšenia poľnohospodárskej produkcie. Hoci niektoré krajiny priraďujú potravinovej bezpečnosti vo svojom plánovaní rozvoja prioritu, primeranú poľnohospodársku produkciu môže účinnejšie zabezpečiť komplexná regionálna rozvojová stratégia. S cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť zo strednodobého až dlhodobého hľadiska musí región zabezpečiť rozvojovú pomoc na stimulovanie odvetvia poľnohospodárstva.

—

Spoločné parlamentné zhromaždenie uznáva, že EK sa zaviazala poskytnúť 1 miliardu EUR za 3 roky 23 krajinám najviac postihnutým potravinovou krízou a víta skutočnosť, že 15,8 milióna EUR pridelila v roku 2009 Haiti.

—

Ľudské zdroje a únik mozgov: Región sa pokúša vychovať domácich expertov a tento deficit má negatívny vplyv na rozvoj ľudských zdrojov, blahobyt, hospodársku diverzifikáciu a rast.

—

Región okrem toho trpí nesmiernym únikom mozgov (12). Voľný pohyb pracovných síl a zhromažďovanie ľudských zdrojov v regióne tento problém do istej miery zmierňuje a Spoločné parlamentné zhromaždenie preto víta pridelenie takmer 10 miliónov EUR na rozvoj ľudských zdrojov a budovanie kapacít na regionálnej úrovni.

—

Ak sa má vyriešiť príčina tohto problému, región musí ponúknuť emigrantom stimuly na návrat domov a využívanie kvalifikácie, ktorú nadobudli, v prospech regiónu.

—

Je potrebné podporovať seriózny politický dialóg. Poučnou môže byť najmä analýza úsilia Guyany a ďalších krajín na zvrátenie migrácie v 90. rokoch. Na tento účel by mala EK vyčleniť financie s cieľom zintenzívniť regionálnu spoluprácu v oblasti problematiky migrácie a budovať kapacity na zníženie úniku mozgov.

—

Zmena klímy: Zmena klímy neprimerane ovplyvňuje malé ostrovné štáty, napríklad aj v Karibiku.

—

Hoci dokument RSP a program RIP neobsahujú ustanovenia na riešenie zmeny klímy, v roku 2009 Európska komisia vyčlenila 71 miliónov EUR na riešenie migrácie súvisiacej so zmenou klímy a 97 miliónov EUR na adaptáciu. Komisia ďalej plánuje prideliť 3 milióny EUR Kube a 8 miliónov EUR prostredníctvom aliancie GCCA na podporu centra CCCCC pri implementácii regionálnej stratégie.

—

Bude užitočné, ak bude mať Spoločné parlamentné zhromaždenie k dispozícii ďalšie informácie o financovaní a koordinácii v oblasti iniciatív a programov EÚ a regionálnych iniciatív a programov, ako napríklad GCCA, stratégia EÚ pre zníženie rizika katastrof v rozvojových krajinách, tematický program nástroja rozvojovej spolupráce pre environmentálne a trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov, regionálny programový rámec Karibského spoločenstva na roky 2005 – 2015 (agentúry CDEMA) a CCCCC.

—

Rodová rovnosť: Rodová problematika by mala v politickom programe zastupovať významnejšie miesto, a to najmä vzhľadom na nedávnu finančnú krízu, pre ktorú je dôstojná práca pre ženy menej dostupná.

—

Koordinácia subjektov poskytujúcich pomoc: Prioritou v oblasti znižovania záťaže vnútroštátnych vlád a regionálnych inštitúcií, ale aj zvyšovania účinnosti medzinárodnej pomoci, je nepochybne súdržnosť stratégií a režimov implementácie v oblasti poskytovania pomoci. Podľa správ rôznych subjektov poskytujúcich pomoc, diplomatov a akademických pracovníkov sa však zásady Parížskeho vyhlásenia a Vyhlásenia z Akkry o účinnosti pomoci ani zďaleka náležite nedodržujú.

—

EÚ ako najvýznamnejší darca by mal nielen vyvinúť ďalšie úsilie na presadzovanie vlastných požiadaviek v oblasti poskytovania pomoci, ale aj spolupracovať s ďalšími darcami na zlepšení koordinácie a minimalizácii plytvania. Spoločné parlamentné zhromaždenie podporuje spoločnú realizáciu regionálnych projektov (napr. CARTAC, PANCAP, CRNM a mnohých projektov organizácie OECS) a víta vedúcu úlohu EK pri koordinácii darcov programu PANCAP. Spoločné parlamentné zhromaždenie povzbudzuje EK, aby poskytovala finančnú podporu agentúre CDEMA, ktorá obsahuje mnohých darcov v oblasti pripravenosti na katastrofy, ale ktorá (podľa dokumentu RSP a programu RIP) nemá v súčasnosti kapacitu na účinnú koordináciu darcov.

—

Realizácia pomoci: Spoločné parlamentné zhromaždenie podporuje zriadenie regionálneho rozvojového fondu (v rámci rozvojového fondu spoločenstva Caricom) na správu ERF a ďalších finančných prostriedkov.

—

Spoločné parlamentné zhromaždenie očakáva ďalšie informácie o výsledkoch štúdie sekretariátu združenia CARIFORUM, ako aj o diskusiách medzi Európskou komisiou, regionálnymi orgánmi a EIB o možnosti zriadenia Karibského infraštruktúrneho fondu na základe afrického modelu.

—

Audit: Okrem parlamentného dohľadu nad programom RIP a dokumentom RSP odporúča Spoločné parlamentné zhromaždenie aj vykonávanie nezávislého auditu. Jeho cieľom je v prvom rade vyhodnotiť, či bol podiel združenia CARIFORUM z 10. ERF účinne využitý. V druhom rade by mal audit preukázať, či sa ukázali výhody 10. ERF v celom regióne rovnomerne, alebo či sa sústredili na určitú zemepisnú alebo odvetvovú časť.

AfT

Pomoc pre obchod

CARICOM

Karibské spoločenstvo

CARIFTA

Karibské združenie voľného obchodu

CARIFORUM

Karibské fórum štátov AKT

CARTAC

Karibské regionálne centrum technickej pomoci

CCCCC

Centrum Karibského spoločenstva pre zmenu klímy

CDEMA

Karibská agentúra pre riadenie núdzových stavov v prípade katastrofy

CRNM

Karibský regionálny rokovací aparát

CSME

Jednotný trh a hospodárstvo krajín združenia CARICOM

CSP

Strategický dokument krajiny

DCI

Finančný nástroj rozvojovej spolupráce

ERF

Európsky rozvojový fond

EIB

Európska investičná banka

EPA

Dohoda o hospodárskom partnerstve

GCCA

Globálna aliancia proti zmene klímy

JPA

Spoločné parlamentné zhromaždenie

NIP

Národný indikatívny program

OECD

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OECS

Organizácia východokaribských štátov

PANCAP

Celokaribské partnerstvo proti HIV/AIDS

RPTF

Regionálna prípravná pracovná skupina

MSP

Malé a stredné podniky

SPS

Sanitárna a fytosanitárna dohoda

—

Kľúčové odvetvie 1 – regionálna hospodárska integrácia (pridelenie 80 %, čiže 92,8 milióna EUR) – poskytne širokú podporu na prehĺbenie hospodárskej integrácie krajín spoločenstva SADC a liberalizáciu obchodu, ako aj riešenie problémov s dodávkami v oblastiach regionálnej infraštruktúry a bezpečnosti potravín;

—

Kľúčové odvetvie 2 – regionálna politická spolupráca (pridelenie 15 %, čiže 17,4 milióna EUR) – podporí budovanie kapacít v súvislosti s regionálnou správou vecí verejných a implementáciou niektorých aspektov spoločnej stratégie EÚ a Afriky v oblasti predchádzania konfliktov a v oblasti mieru a bezpečnosti;

—

Dve okrajové odvetvia – technická spolupráca a podpora neštátnych subjektov pri realizácii činností v rámci dokumentu RSP – získajú 5 % zdrojov, čiže 5,8 milióna EUR.

1.

Oblasti podpory vyplývajúce z dokumentu RSP a programu RIP odrážajú vývoj v regióne spoločenstva SADC týkajúci sa hospodárskej regionálnej integrácie a politickej spolupráce. Predpokladanými opatreniami sa uľahčí implementácia budúcich úplných dohôd EPA medzi SADC a EÚ. Krajinám regiónu, ktorých sa týkajú iné zmluvy EPA, sa však poskytuje uistenie, že budú rovnocenne využívať výhody vyplývajúce z dokumentu RSP.

2.

Opatrenia vyplývajúce z dokumentu RSP sa musia lepšie a priamejšie zamerať na zníženie chudoby. Problematika HIV/AIDS, pitná bezpečnosť a rozvoj ľudských zdrojov, a najmä vzdelávanie, čo sú niektoré z hlavných príčin chudoby v krajinách spoločenstva SADC, by sa nemali riešiť len na vnútroštátnej, ale aj na regionálnej úrovni. Preto sa táto problematika musí lepšie riešiť v dokumente RSP a programe RIP pre krajiny spoločenstva SADC.

3.

Celkové financovanie programu by sa malo zvýšiť, aby bolo možné zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na opatrenia v oblastiach uvedených vyššie.

4.

Národné parlamenty krajín spoločenstva SADC, parlamentné fórum spoločenstva SADC a Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ by sa mali lepšie zapojiť do programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia regionálneho strategického dokumentu pre krajiny spoločenstva SADC.

—

Cieľová oblasť 1 – Hospodárska a obchodná integrácia a pomoc pri dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) (97 miliónov EUR, čo predstavuje 65 %) – má umožniť podporu úsilia regionálnych organizácií o vytváranie spoločného trhu, prepojenia cestných, telekomunikačných, elektrických a iných sietí, a o rozvoj poľnohospodárskej politiky a regionálnej potravinovej bezpečnosti.

—

Cieľová oblasť 2 – Správa obnoviteľných prírodných zdrojov (30 miliónov EUR, čo predstavuje 20 %) – mala by prispieť k zlepšeniu dobrej správy lesníckeho sektora, chránených oblastí a potenciálu rybného hospodárstva.

—

Cieľová oblasť 3 – Politická integrácia (15 miliónov EUR, čo predstavuje 10 %) – má umožniť posilniť schopnosti regiónu v oblasti prevencie, riadenia a riešenia konfliktov, a to aj prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti.

—

Ďalšie oblasti – Inštitucionálna podpora a sprístupňovanie technickej spolupráce (8 miliónov EUR, čo predstavuje 5 %) – zvlášť na posilnenie koordinácie medzi spoločenstvami CEMAC a CEEAC.

—

ustanovenie dialógov alebo procesov medzi vládami,

—

združenie vnútroštátnych služieb (napríklad colná správa, zdravotníctvo, vzdelávanie a šport) na regionálnej úrovni,

—

odstraňovanie trhových prekážok.

—

Regionálna integrácia a obchod: 9 miliónov EUR

—

Rozvoj ľudských zdrojov: 8 miliónov EUR

—

Rybné hospodárstvo: 5 miliónov EUR

—

Okrajové oblasti (existujúce projekty/technická pomoc): 7 miliónov EUR

—

Kľúčové odvetvie 1 (regionálna hospodárska integrácia): 45 miliónov EUR

—

Kľúčové odvetvie 2 (trvalo udržateľná správa zdrojov programu Natura l a životného prostredia): 40 miliónov EUR

—

Okrajové oblasti (neštátne subjekty, technická spolupráca atď.): 10 miliónov EUR

—

hospodárskej integrácie a obchodu (dohody o hospodárskom partnerstve a ďalších dohôd o regionálnom obchode),

—

podpory súkromného sektora (mechanizmov súkromného sektora, kľúčových odvetví ako cestovný ruch a rybné hospodárstvo, podpory podnikania),

—

mechanizmov hospodárskeho rastu (spravodlivého obchodovania, konkurencieschopnosti, ochrany spotrebiteľa, colnej správy a medzinárodných noriem),

—

ľudských zdrojov (integrovaných programov vzdelávania a prístupu k technickému a odbornému vzdelaniu).

—

zmenu klímy a znižovanie rizík prírodných katastrof,

—

trvalo udržateľnú správu morských zdrojov (vrátane rybného hospodárstva),

—

trvalo udržateľnú správu prírodných zdrojov,

—

ekosystémy a biodiverzitu,

—

odpadové hospodárstvo a znečisťovanie,

—

monitorovanie životného prostredia a riadenie informácií.

1.

Skutočnosť, že tichomorskú dohodu o hospodárskom partnerstve zatiaľ podpísali len Papua Nová Guinea a Fidži, spochybňuje zameranie kľúčovej oblasti 1 programu RIP na implementáciu dohody o hospodárskom partnerstve, keďže mnohých krajín regiónu sa ešte netýka. Je potrebná jednoznačná analýza vplyvu tohto oneskorenia na využívanie zdrojov v rámci kľúčovej oblasti 1.

2.

Hoci v rámci programu RIP existujú pozitívne opatrenia na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v regióne, jedným z hlavných problémov zostáva migrácia kvalifikovanej pracovnej sily do USA, Austrálie a na Nový Zéland. Aj keď sú ich peňažné prevody dôležité, väčšina týchto odborníkov bola vyškolená na vysoké náklady miestnych hospodárstiev. Preto je potrebné sa v rámci kľúčovej oblasti 1 programu RIP viac zamerať nielen na poskytovanie týchto kvalifikácií, ale aj na zavedenie opatrení, ktorým sa zabezpečí, že tichomorské krajiny AKT budú využívať výhody vlastnej kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnaký argument sa týka aj športovcov a športovkýň tichomorských ostrovov, ktorých najímajú kluby v Austrálii a na Novom Zélande, pričom im poskytujú svoje občianstvo, aby ich mohli reprezentovať, čo má negatívny vplyv na tichomorské národné strany, ako napríklad Fidži, Samou a Tongu v oblasti ragby.

3.

Spoločné parlamentné zhromaždenie víta intenzívnejšie zameranie na rozvoj rybného hospodárstva, ale vyzýva, aby sa väčší dôraz kládol na otázku nelegálneho rybolovu, ktorý má obrovský škodlivý vplyv na zásoby rýb a živobytie miestnych rybárov. Nelegálny rybolov vykonávajú lode z krajín mimo tohto regiónu, ktoré nedodržiavajú ani nerešpektujú medzinárodné predpisy, ktorými sa riadia výhradné zóny alebo zásoby. V miestnych spoločenstvách Tichomoria by sa mala podporovať akvakultúra s cieľom zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a exportu produktov rybného hospodárstva.

4.

Spoločné parlamentné zhromaždenie je znepokojené nedostatočnými parlamentnými konzultáciami počas príprav dokumentu RSP a programu RIP a dúfa, že tento proces oživí pomocou prehĺbenej kontroly strategických dokumentov a dokumentov RSP. Nielenže sú potrebné podrobnejšie konzultácie národných parlamentov krajín AKT o príprave a implementácii programu RIP, ale aj o budovaní kapacít poslancov a ich personálu v tejto oblasti.

5.

Hoci Spoločné parlamentné zhromaždenie víta okrajový dôraz kladený na neštátne subjekty, znepokojuje ho, kto bude príjemcom finančných prostriedkov, a dúfa, že pri overovaní nárokov a dobrého mena zainteresovaných subjektov sa bude postupovať s primeranou starostlivosťou. Vyzýva tiež mimovládne organizácie, aby sa viac zapájali do konzultácií týkajúcich sa dokumentu RSP a programu RIP.

6.

Víta sa dôraz na zmenu klímy a jej vplyvu na malé ostrovné štáty, ako aj finančné prostriedky na pomoc pri ochrane pred týmto čoraz väčším problémom. Je však dôležité, aby sa finančné prostriedky nevyužívali na podporu čoraz intenzívnejšej loby, ktorá presadzuje myšlienku všeobecnej zodpovednosti priemyselných krajín a ich činností za zmenu klímy. Je veľký rozdiel medzi bojom proti zmene klímy a využívaním tohto javu na politické ciele.

7.

Najvýznamnejšou prioritou v činnostiach regionálneho rozvoja pre tichomorský región musí byť dopravná infraštruktúra, keďže vzdialenosti medzi členskými štátmi, v rámci jednotlivých štátov a nedostatočná infraštruktúra brzdia pokrok v oblasti regionálneho obchodu či rozvoja cestovného ruchu a ďalších odvetví, ktoré by mohli priniesť výhody miestnemu obyvateľstvu.