Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2010/193/04

Zápisnica zo schôdze, ktorá sa konala vo štvrtok 1. apríla 2010
Príloha I — Abecedný zoznam členov spoločného parlamentného zhromaždenia
Príloha II — Zoznam účastníkov schôdze, ktorá sa konala od 29. marca do 1. apríla 2010 v Tenerife (Španielsko)
Príloha III — Príloha zápisnice zo zasadania, ktoré sa konalo v pondelok 29. marca 2010
Príloha IV — Prijaté uznesenia

Ú. v. EÚ C 193, 16.7.2010, p. 8–58 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

16.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 193/8


ZÁPISNICA ZO SCHÔDZE, KTORÁ SA KONALA VO ŠTVRTOK 1. APRÍLA 2010

(2010/C 193/04)

(Schôdza sa začala o 9.05 hod.)

PREDSEDAJÚCI: pán MILUPI

spolupredseda

Podpredseda Milupi oznámil, že pán Arif nahradil spolupredsedu Michela.

1.   Schválenie zápisnice zo zasadania, ktoré sa konalo v stredu 31. marca 2010 dopoludnia a popoludní

Zápisnica bola schválená.

2.   Súhrnné správy z praktických seminárov a rozprava o migrácii

Boli predstavené nasledujúce správy z praktických seminárov:

správa pána Jo Leinena o obnoviteľnej energii a zásobovaní vodou,

správa pána Glena Benedicta Noela (Grenada) o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu,

správa pani Mariye Nedelchevovej o migrácii v regióne.

Po predstavení praktického seminára nasledovala rozprava s rečníkmi prihlásenými zdvihnutím ruky (postup „catch-the-eye“).

Rečníci: Gahler, Mato Adrover, Ponga, Assarid Imbarcaouane (Mali), Guerrero Salom, William (Seychely), Jensen, Hamatoukour (Kamerun), Zimmer a Ould Guelaye (Mauritánia)

Spravodajca ukončil rozpravu.

3.   Hlasovanie o návrhoch uznesení zahrnutých v správach, ktoré predložili stále výbory

Spolupredseda pripomenul zhromaždeniu postup pri hlasovaní.

Finančné a hospodárske následky zmeny klímy v krajinách AKT

Správa pána Butiho Manamelu (Južná Afrika) a pána Franka Engela

Výbor pre hospodársky rozvoj, financie a obchod (ACP-EU/ 100.642)

Skupiny PPE a ALDE požiadali o hlasovanie po častiach o odôvodnení A. Odôvodnenie bolo prijaté.

Pán Manamela (Južná Afrika) predložil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.

Bolo požadované samostatné hlasovanie o článkoch 10, 13 a 16. Všetky články boli zamietnuté.

Uznesenie v znení zmien a doplnení bolo prijaté.

Sociálny vplyv globálnej krízy

Správa pána Hlopheho (Svazijsko) a pána Lópeza Aguilara

Výbor pre sociálne veci a životné prostredie (ACP-EU/100.640)

Skupina S&D požiadala o hlasovanie po častiach o odseku 6. Odsek bol prijatý.

Pán Schnellhardt predložil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh s cieľom pridať nový odsek 19a. Návrh bol zamietnutý.

Uznesenie v znení zmien a doplnení bolo prijaté.

4.   Hlasovanie o naliehavých návrhoch uznesení

Naliehavý návrh uznesenia o rekonštrukcii a obnove po katastrofe na Haiti a o súvislosti medzi chudobou a prírodnými katastrofami (ACP-EU/100.726/comp)

Pán Assarid Imbarcaouane (Mali) predložil tri ústne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zarážke 4, odseku 2b a odseku 2c. Návrhy boli prijaté.

Uznesenie v znení zmien a doplnení bolo jednomyseľne prijaté.

Naliehavý návrh uznesenia o podpore upevnenia mieru v južnom Sudáne (ACP-EU 100.725)

Pán Mugambe (Uganda) predložil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odôvodneniu B. Návrh bol prijatý.

Pán Gahler predložil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odôvodneniu E. Návrh bol prijatý.

Uznesenie v znení zmien a doplnení bolo jednomyseľne prijaté.

5.   Hlasovanie o návrhu záverov o regionálnych strategických dokumentoch

Závery o regionálnych strategických dokumentoch boli prijaté aklamáciou.

6.   Vyhlásenie

Vyhlásenie o dohode o banánoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou a jej vplyve na pestovateľov banánov v EÚ a krajinách AKT bolo prijaté aklamáciou.

Spolupredseda oznámil, že sa nebude hlasovať o vyhlásení o najvzdialenejších regiónoch, o ktorom sa rozhodlo na schôdzi predsedníctva v nedeľu 29. marca 2010, keďže členovia predsedníctva AKT potrebovali ďalšie konzultácie s poradcami a volebnými obvodmi.

7.   Rôzne

Pán William (Seychely) vystúpil na tému nadchádzajúceho 5. regionálneho zasadnutia na Seychelách v júli 2010.

Pani Malahoo Forte (Jamajka) vystúpila na tému organizácie zhromaždenia. Spolupredseda Milupi, zastupujúci spolupredseda Arif a pán Assarid Imbarcaouane (Mali) odpovedali.

8.   Dátum a miesto konania 20. schôdze Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ

20. schôdza Spoločného parlamentného zhromaždenia sa bude konať od 2. do 5. decembra 2010 v Kinshase (Demokratická republika Kongo).

(Schôdza sa skončila o 10.45 hod.)

Charles MILUPI a

Kader ARIF (zastupujúci)

spolupredsedovia

Mohamed Ibn CHAMBAS a

Luis Marco AGUIRIANO NALDA

generálni spolutajomníci


PRÍLOHA I

ABECEDNÝ ZOZNAM ČLENOV SPOLOČNÉHO PARLAMENTNÉHO ZHROMAŽDENIA

Zástupcovia krajín AKT

Zástupcovia Európskeho parlamentu

MILUPI (ZAMBIA), spolupredseda

MICHEL, spolupredseda

BOTSWANA (PP)

ARIF (PP)

BURUNDI (PP)

ŠŤASTNÝ (PP)

KAMERUN (PP)

HOARAU (PP)

KONŽSKÁ REPUBLIKA (PP)

KLASS (PP)

COOKOVE OSTROVY (PP)

NICHOLSON (PP)

GUYANA (PP)

McAVAN (PP)

LESOTHO (PP)

RONZULLI (PP)

LIBÉRIA (PP)

GOERENS (PP)

MALI (PP)

SCOTTA' (PP)

SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY (PP)

ROITHOVÁ (PP)

TANZÁNIA (PP)

OUZKÝ (PP)

TUVALU (PP)

RIVASI (PP)

ANGOLA

ALFONSI

ANTIGUA A BARBUDA

ALVES

BAHAMY

BAUER

BARBADOS

BEARDER

BELIZE

BOVÉ

BENIN

BULLMANN

BURKINA FASO

CALLANAN

KAPVERDY

CARVALHO

STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA

CASA

ČAD

CASINI

KOMORY

CASPARY

KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA

CASTEX

POBREŽIE SLONOVINY

CHRISTENSEN

DŽIBUTSKO

COELHO

DOMINIKA

DE KEYSER

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA

DELVAUX

ROVNÍKOVÁ GUINEA

DE MITA

ERITREA

DE SARNEZ

ETIÓPIA

DURANT

FIDŽI

ENGEL

GABON

ESTARÀS FERRAGUT

GAMBIA

FERREIRA, Elisa

GHANA

FERREIRA, João

GRENADA

FORD

GUINEA

GAHLER

GUINEA-BISSAU

GRIESBECK

HAITI

GUERRERO SALOM

JAMAJKA

HALL

KEŇA

HÄNDEL

KIRIBATI

HANNAN

MADAGASKAR

HAUG

MALAWI

JADOT

REPUBLIKA MARSHALLOVÝCH OSTROVOV

JENSEN

MAURITÁNIA

JOLY

MAURÍCIUS

KACZMAREK

MIKRONÉZSKE FEDERATÍVNE ŠTÁTY

KORHOLA

MOZAMBIK

KUHN

NAMÍBIA

LEGUTKO

NAURUSKÁ REPUBLIKA

LE PEN

NIGER

LÓPEZ AGUILAR

NIGÉRIA

McMILLAN-SCOTT

NIUE

MANDERS

PALAU

MARTIN

PAPUA-NOVÁ GUINEA

MARTÍNEZ MARTÍNEZ

RWANDA

MATO ADROVER

SVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS

MAYER

SVÄTÁ LUCIA

MITCHELL

SAMOA

MOREIRA

SVÄTÝ TOMÁŠ A PRINCOV OSTROV

NEDELCHEVA

SENEGAL

NEUSER

SEYCHELY

ROSSI

SIERRA LEONE

SCHLYTER

ŠALAMÚNOVE OSTROVY

SCHMIDT

SOMÁLSKO

SCHNELLHARDT

JUŽNÁ AFRIKA

SCICLUNA

SUDÁN

SENYSZYN

SURINAM

SPERONI

SVAZIJSKO

STRIFFLER

VÝCHODNÝ TIMOR

STURDY

TOGO

TIROLIEN

TONGA

TOIA

TRINIDAD A TOBAGO

VLASÁK

UGANDA

WIELAND

VANUATU

ZANICCHI

ZIMBABWE

ZIMMER


VÝBOR PRE POLITICKÉ VECI

Členovia AKT

Poslanci EP

SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY (spolupredseda)

CASA, spolupredseda

PAPALII (SAMOA), PP

KORHOLA, PP

DAYORI (BENIN), PP

CASTEX, PP

ANTIGUA A BARBUDA

ALFONSI

STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA

CALLANAN

IBOVI (KONŽSKÁ REPUBLIKA)

CASINI

AMON-AGO POBREŽIE SLONOVINY)

DE KEYSER

DŽIBUTSKO

DE MITA

TOGA (ETIÓPIA)

DURANT

SINGH (FIDŽI)

FERREIRA, Elisa

ROGOMBE (GABON)

GAHLER

GUINEA

GRIESBECK

RAMOTAR (GUYANA)

HANNAN

BEAUPLAN (HAITI)

HÄNDEL

TIHELI (LESOTHO)

KACZMAREK

MOSES (LIBÉRIA)

LE PEN

NORBERT-RICHARD (MADAGASKAR)

MANDERS

ASSARID IMBARCAOUANE (MALI)

MARTÍNEZ MARTÍNEZ

NAMBALU (NAMÍBIA)

MOREIRA

NAURU

NICHOLSON

NIUE

ROITHOVÁ

PAPUA-NOVÁ GUINEA

SCOTTA'

HAMDI-H-OSMAN (SUDÁN)

SCHMIDT

Van GENDEREN (SURINAM)

SPERONI

KLASSOU (TOGO)

STRIFFLER

HLONGWANE (ZIMBABWE)

WIELAND


VÝBOR PRE HOSPODÁRSKY ROZVOJ, FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI A OBCHOD

Členovia AKT

Poslanci EP

KUTEKALA KAAWA, KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA, spolupredseda

CARVALHO, spolupredsedníčka

MUGAMBE (UGANDA), PP

LEGUTKO, PP

BUNDU (SIERRA LEONE), PP

ALVES, PP

PINTO (ANGOLA)

ARIF

BAHAMY

BOVÉ

BELIZE

BULLMANN

COOKOVE OSTROVY

CASPARY

MALABO (ROVNÍKOVÁ GUINEA)

ENGEL

KASSA TEKLE (ERITREA)

FORD

FUSEINI (GHANA)

GOERENS

MALAHOO FORTE (JAMAJKA)

GUERRERO SALOM

AIPIRA (MALAWI)

HOARAU

OULD GUELAYE (MAURITÁNIA)

JENSEN

MAURÍCIUS

KUHN

ABDULLAHI (NIGÉRIA)

MARTIN

PALAU

MATO ADROVER

POLISI (RWANDA)

MAYER

SVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS

McMILLAN-SCOTT

JEAN-MARIE (SVÄTÁ LUCIA)

MICHEL

SVÄTÝ TOMÁŠ A PRINCOV OSTROV

MITCHELL

SALL (SENEGAL)

SCHLYTER

WILLIAM (SEYCHELY)

ŠŤASTNÝ

MANAMELA (JUŽNÁ AFRIKA)

SCICLUNA

VAIPULU (TONGA)

STURDY

TUVALU

TIROLIEN

MWANSA (ZAMBIA)

ZANICCHI


VÝBOR PRE SOCIÁLNE VECI A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Členovia AKT

Poslanci EP

SITHOLE (MOZAMBIK), spolupredseda

RIVASI, spolupredsedníčka

KENYA, PP

BAUER, PP

NOEL (GRENADA), PP

NEDELCHEVA, PP

BRATHWAITE (BARBADOS )

BEARDER

MOTLHALE (BOTSWANA)

CHRISTENSEN

TAPSOBA (BURKINA FASO)

COELHO

MANIRAKIZA (BURUNDI)

DELVAUX

HAMATOUKOUR (KAMERUN)

DE SARNEZ

ALMADA (KAPVERDY)

ESTARAS FERRAGUT

DARBO (ČAD)

FERREIRA, João

KOMORY

HALL

DOMINIKA

HAUG

JIMÉNEZ (DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA)

JADOT

GAMBIA (GAMBIA)

JOLY

GUINEA-BISSAU

KLASS

KIRIBATI

LÓPEZ AGUILAR

MARSHALLOVE OSTROVY

McAVAN

MIKRONÉZSKE FEDERATÍVNE ŠTÁTY

NEUSER

NIGER

OUZKÝ

ŠALAMÚNOVE OSTROVY

RONZULLI

SOMÁLSKO

ROSSI

HLOPE (SVAZIJSKO)

SCHNELLHARDT

MPOROGOMYI (TANZÁNIA)

SENYSZYN

VÝCHODNÝ TIMOR

TOIA

TRINIDAD A TOBAGO

VLASÁK

TOSUL (VANUATU)

ZIMMER


PRÍLOHA II

ZOZNAM ÚČASTNÍKOV SCHÔDZE, KTORÁ SA KONALA OD 29. MARCA DO 1. APRÍLA 2010 V TENERIFE (ŠPANIELSKO)

MILUPI (Zambia), spolupredseda

MICHEL, spolupredseda (2)  (3)  (4)

PINTO (Angola)

BRATHWAITE (Barbados)

FERNANDEZ (Belize)

DAYORI (Benin)

MOTLHALE (Botswana) (PP)

TAPSOBA (Burkina Faso)

MANIRAKIZA (Burundi) (PP)

HAMATOUKOUR (Kamerun) (PP)

ALMADA (Kapverdy)

DARBO (Čad)

IBOVI (Konžská republika) (PP)

KUTEKALA KAAWA (Konžská demokratická republika)

AMON-AGO (Pobrežie Slonoviny)

SOUBANE (Džibutsko)

JIMÉNEZ (Dominikánska republika)

SERICHE DOUGAN (Rovníková Guinea)

NAIB (Eritrea)

TOGA (ETIÓPIA)

ROGOMBE (Gabon)

BALDEH (Gambia)

KUMI (Ghana) (1)

NOEL (Grenada)

RAMOTAR (Guyana) (PP)

BEAUPLAN (Haiti)

MALAHOO FORTE (Jamajka) )

KEMBI-GITURA (Keňa) (1)

TIHELI (Lesotho) (1) (PP)

KOLLIE (Libéria) (PP)

AIPIRA (Malawi)

ASSARID IMBARCAOUANE (Mali) (PP)

OULD GUELAYE (Mauritánia)

DEERPALSING (Maurícius)

SITHOLE (Mozambik)

NAMBAHU (Namíbia)

ABDULLAHI (Nigéria)

POLISI (Rwanda) (PP)

JEAN-MARIE (Svätá Lucia)

STRAKER (Svätý Vincent a Grenadíny) (PP)

PAPALII (Samoa)

SALL (Senegal)

WILLIAM (Seychely)

BUNDU (Sierra Leone)

MA'AHANUA (Šalamúnove ostrovy) (1)

AWALE (Somálsko)

MANAMELA (Južná Afrika)

TAHA (Sudán) (1)

Van GENDEREN (Surinam) (1)

HLOPHE (Svazijsko)

MPOROGOMYI (Tanzánia) (PP)

KLASSOU (Togo)

VAIPULU (Tonga)

NELESONE (Tuvalu) (PP)

MUGAMBE (Uganda)

TOSUL (Vanuatu)

MWANSA (Zambia)

HLONGWANE (Zimbabwe)

ALFONSI

ARIF (PP) (2)  (4)  (5)

AYLWARD (za BEARDEROVÚ)

BAUER

BULLMANN

CALLANAN

CARVALHO

CASTEX

CHRISTENSEN

CZARNECKI (za FORDOVÚ)

DE SARNEZ (2)  (3)  (4)

DURANT

ENGEL

ESTARAS FERRAGUT

GAHLER

GERINGER DE OEDENBERG (za MOREIRU)

GOEBBELS (za DE KEYSEROVÚ)

GOMES (za FERREIROVÚ, Elisu) (2)  (3)

GUERRERO SALOM

GURMAI (za TOIAOVÚ)

HALL (2)  (3)  (4)

HÄNDEL

HAUG

HIGGINS (za KUHNA)

HOARAU (PP)

JENSEN

KACZMAREK

KLASS (PP)

KORHOLA

LEGUTKO

LEINEN (za ALVESA)

LISEK (za DELVAUXOVÚ)

LULLING (za STRIFFLEROVÚ)

MANDERS

MARTIN

MARTÍNEZ MARTÍNEZ

MATO ADROVER (3)  (4)  (5)

MITCHELL

NEDELCHEVA

NEUSER

NICHOLSON (PP)

OUZKÝ (PP) (3)  (4)  (5)

PONGA (za CASPARYHO)

PREDA (za COELHOVÚ)

RINALDI (za GOERENSA) (4)

RIVASI (PP) (3)  (4)  (5)

ROITHOVÁ (PP)

RONZULLI (PP)

SARGENTINI (za SCHLYTERA) (2)  (3)  (4)

SCHMIDT

SCHNELLHARDT

SCICLUNA

SENYSZYN

SPERONI

ŠŤASTNÝ (PP)

STURDY

TIROLIEN

WIELAND

WŁOSOWICZ (za HANNANA)

ZANICCHI

ZIMMER

ZWIEFKA (za CASU) (3)  (4)  (5)

POZOROVATELIA:

KUBA

MARICHAL

MADAGASKAR

NORBERT RICHARD (1)

NIGER

GOUKOYE (1)

Ďalší prítomní:

ANGOLA

ALEXANDRE

KABANGU

MENDES DOS SANTOS

SIMBRÃO da CARVALHO

BENIN

ALIA

SEIDOU ADAMBI

BURKINA FASO

OUEDRAOGO

OUOBA

BURUNDI

BARADANDIKANYA

GAHIMBARE

HARUSHINGINGO

KAVURE

NIYONGERE

KAMERUN

AWUDU MBAYA

KOMBO

OWONA KONO

ČAD

DJIMAI

MALLOUM

KONŽSKÁ REPUBLIKA

BALOU

BOUNKOULOU

MBOYI

MOKA

KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA

BETYNA NGILASE

KAMBAYI

MABAYA GIZI AMINE

NENGA GAMANDA

ROVNÍKOVÁ GUINEA

NFA NDONG NSENG

OLO BAHANONDE

ETIÓPIA

ABERA

AHMEDIN

GEBRE-CHRISTOS

GABON

MESSONE

NGOYO MOUSSAVOU

GAMBIA

JAGNE

GHANA

KUMI

HAITI

JOAZILE

MALI

BA

CISSE

SYLLA

MAURITÁNIA

BILAL

KAMARA

OULD HAMOUL

OULD ZAMEL

MAURÍCIUS

GUNNEESSEE

MOZAMBIK

DOS SANTOS LUCAS

NIGÉRIA

BARAYA

RWANDA

AYINKAMIYE

SAMOA

CHAN TUNG

SENEGAL

DEMBA DIOP

EL WALY DIOP

SIERRA LEONE

BUYA

JUMU

TORTO

JUŽNÁ AFRIKA

DAVIDSON

SIBHIDLA

SOOKLAL

SVAZIJSKO

DLAMINI

TOGO

GBONE

UGANDA

DOMBO

KATENTA-APULI

OGWAL ATIM

ZIMBABWE

MLOTSHWA

MNKANDHLA

 

 

 

RADA AKT – EÚ

BUNDUKU-LATHA, ministerský delegát ministerstva hospodárstva, obchodu, priemyslu a cestovného ruchu (Gabon), úradujúci predseda Rady AKT

MORATINOS, minister zahraničných vecí (Španielsko), úradujúci predseda Rady EÚ

LOSSADA, zástupca ministra zahraničných vecí (Španielsko)

 

EURÓPSKA KOMISIA

PIEBALGS, člen Komisie zodpovedný za rozvoj

 

ANNADIF

BOKILO

 

Výbor veľvyslancov AKT

MAKONGO, predseda

 

EHSV

JAHIER

DANTIN

BAIZOU

KING

 

UNISDR

WAHLSTRÖM, osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka pre znižovanie rizika katastrof – sekretariát medzinárodnej stratégie OSN na zmiernenie následkov katastrof

 

COMESA

NKANAGU

 

CTA

BOTO

BURGUET

 

SEKRETARIÁT AKT

CHAMBAS, generálny spolutajomník

 

SEKRETARIÁT EÚ

AGUIRIANO NALDA, generálny spolutajomník


(1)  Krajinu zastupovala iná osoba ako poslanec parlamentu.

(2)  Prítomný (prítomná) 29. marca 2010.

(3)  Prítomný (prítomná) 30. marca 2010.

(4)  Prítomný (prítomná) 31. marca 2010.

(5)  Prítomný (prítomná) 1. apríla 2010.


PRÍLOHA III

PRÍLOHA ZÁPISNICE ZO ZASADANIA, KTORÉ SA KONALO V PONDELOK 29. MARCA 2010

Akreditácia mimoparlamentných delegátov

1.

GHANA

J. E. pani Nana Bema KUMI

veľvyslankyňa

veľvyslanectvo Ghany, Brusel

2.

KEŇA

J. E. pán James KEMBI-GITURA

veľvyslanec

veľvyslanectvo Kene, Brusel

3.

LESOTHO

J. E. pani Mamoruti A. TIHELI

veľvyslankyňa

veľvyslanectvo Lesotha, Brusel

4.

MADAGASKAR

M. Ibrahim NORBERT RICHARD

dočasný chargé d'affaires

veľvyslanectvo Lesotha, Brusel

5.

NIGER

Colonel Abdoulkarim GOUKOYE

Porte-parole du Conseil Suprême pour la restauration de la Démocratie

Nigerská republika

6.

ŠALAMÚNOVE OSTROVY

J. E. pán Joseph MA'AHANUA

veľvyslanec, Brusel

veľvyslanectvo Šalamúnových ostrovov, Brusel

7.

SUDÁN

veľvyslanec Hamid TAHA

zástupca vedúceho misie

veľvyslanectvo Sudánu, Brusel

8.

SURINAM

pán. Olten Lionel Van GENDEREN

poradca,

veľvyslanectvo Surinamu, Brusel

9.

TUVALU

J. E. pán Panapasi NELESONE

veľvyslanec

veľvyslanectvo Tuvalu, Brusel


PRÍLOHA IV

PRIJATÉ UZNESENIA

o finančných a hospodárskych následkoch zmeny klímy v krajinách AKT (ACP-EU/100.642/10/fin.) 20

o sociálnom vplyve globálnej krízy (ACP-EU/100.640/10/fin.) 25

o rekonštrukcii a obnove po katastrofe na Haiti a o súvislosti medzi chudobou a prírodnými katastrofami (ACP-EU/100.726/10/fin.) 31

o podpore upevnenia mieru v južnom Sudáne (ACP-EU/100 725/10/fin.) 34

vyhlásenie – Dohoda o banánoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou a jej vplyv na pestovateľov banánov v EÚ a krajinách AKT 38

regionálne strategické dokumenty – závery:

závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – Karibik 41

závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – východná Afrika, južná Afrika a oblasť Indického oceánu 45

závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – SADC 48

závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – stredná Afrika 51

závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – západná Afrika 53

závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – Tichomorie 55

UZNESENIE (1)

o finančných a hospodárskych vplyvoch zmeny klímy v krajinách AKT

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ,

so zreteľom na svoju schôdzu na Tenerife (Španielsko) od 29. marca do 1. apríla 2010,

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sú vymedzené rozvojové ciele tisícročia (RCT) ako kritériá na odstránenie chudoby stanovené spoločne medzinárodným spoločenstvom,

so zreteľom na Deklaráciu o začlenení otázok súvisiacich s prispôsobovaním sa zmene klímy do rozvojovej spolupráce, ktorú 4. apríla 2006 prijali ministri pre rozvoj a životné prostredie členských krajín OECD,

so zreteľom na 4. hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorá bola zverejnená vo Valencii (Španielsko) 17. novembra 2007,

so zreteľom na svoje uznesenie o potravinovej bezpečnosti v krajinách AKT a úlohe spolupráce medzi krajinami AKT a EÚ, prijaté 20. marca 2008 v Ľubľane (2),

so zreteľom na svoje uznesenie o sociálnych a environmentálnych dôsledkoch zmeny klímy v krajinách AKT, prijaté v Prahe 9. apríla 2009 (3),

so zreteľom na uznesenia prijaté 10. júla 2009 na samite skupiny G8 a na Fóre hlavných ekonomík o klíme a energetike v L'Aquile (Taliansko),

so zreteľom na správu Svetovej banky o rozvoji vo svete za rok 2010 Rozvoj a zmena klímy vydanú vo Washingtone (USA) 15. septembra 2009,

so zreteľom na svoje uznesenie o zmene klímy prijaté v Luande 2. decembra 2009 (4),

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 10. a 11. decembra 2009,

so zreteľom na výsledky konferencie OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Kodani od 7. do 18. decembra 2009,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod (ACP-EU/100.642/10 /fin.),

A.

keďže k zmenám svetovej klímy došlo počas histórie našej planéty už niekoľkokrát, ale rýchlosť a rozsah globálneho otepľovania a strata biodiverzity sú natoľko zrejmé, že o ich prepojení s ľudskou činnosťou už nemožno ďalej pochybovať,

B.

keďže zmena klímy predstavuje vážnu hrozbu, pokiaľ ide o boj proti chudobe, ľudské práva, mier a bezpečnosť, dostupnosť zdrojov vody, energie a potravy a uskutočňovanie rozvojových cieľov tisícročia v mnohých rozvojových krajinách,

C.

keďže počas uplynulého storočia sa celková teplota povrchu Zeme zvýšila v priemere o 0,74 °C a panel IPCC predpokladá, že teplota stúpne o ďalších 1,1 až 6,4 °C v závislosti od možného priebehu zmeny klímy,

D.

keďže dôsledky týchto zmien pre ľudí, spoločnosť, financie a hospodárstvo budú citeľné v súvislosti s dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia a v mnohých oblastiach vrátane poľnohospodárstva a chovateľstva, námornej činnosti, cestovného ruchu, fyzickej infraštruktúry a zdravotníckych služieb; keďže pravdepodobným následkom bude dezertifikácia, ktorá ohrozí existenciu veľkého množstva pôvodných obyvateľov, ostrovov a lesov tvoriacich materiálnu, ako aj nemateriálnu súčasť svetového dedičstva,

E.

keďže krajiny AKT prispeli k zmene klímy najmenej, ale čelia jej najvážnejším dôsledkom; keďže zmena klímy má potenciál obmedziť či dokonca úplne zničiť celosvetový trend rozvoja tak, že zničí výrobný potenciál celého rozvojového sveta,

F.

keďže nestabilné verejné financie, vysoká úroveň dlhu verejných financií a rozsiahla závislosť od vývozných monokultúr, ktoré sú charakteristickými črtami krajín AKT, spôsobujú, že tieto krajiny sú náchylné podľahnúť exogénnym otrasom; keďže silná závislosť týchto krajín od produkcie v primárnom sektore, ktorý je hlavným zdrojom národných príjmov, vedie k tomu, že sú zmenou klímy najviac ohrozené,

G.

keďže na úrovni domácností zmena klímy povedie k zníženiu individuálnej finančnej, sociálnej a fyzickej bezpečnosti, rastu chudoby a nestability, najmä v rámci najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, pričom na makroúrovni zmena klímy veľmi pravdepodobne spôsobí vyššiu potrebu verejných výdavkov a zároveň obmedzenie zdrojov vládnych príjmov,

H.

keďže zmena klímy môže viesť k zvýšenému nedostatku zdrojov, ako sú obývateľné územie, pitná voda a orná pôda, a podporiť tak vznik nových konfliktov, neistotu a migračné toky – problémy, pre ktoré sa môže ešte väčšmi zvýšiť nestabilita na celom svete,

I.

keďže poľnohospodárska výroba, ktorá v najmenej rozvinutých krajinách poskytuje zamestnanie 70 % obyvateľstva, je už teraz ohrozená zvyšujúcou sa teplotou a meniacim sa množstvom zrážok, čo je jednou z príčin znížených a nepredvídateľných výnosov; keďže okrem toho trvalo neudržateľné poľnohospodárske postupy naďalej znehodnocujú pôdu, a to možno nenávratne,

J.

keďže takmer všetci z odhadovaného množstva jednej miliardy podvýživou trpiacich ľudí na svete žijú vo vidieckych oblastiach a ich živobytie, a teda aj prežitie, závisí od dostupnosti ornej pôdy a poľnohospodárskych výnosov,

K.

keďže námorné činnosti sa menia v dôsledku stúpania hladín morí a zvyšovania kyslosti oceánov, čo škodí biodiverzite, a ohrozuje tak príjmy miestnych rybárov, príjmy z cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a rozsah obchodných portfólií prímorských krajín; keďže priemyselný cestovný ruch ako taký je z hľadiska životného prostredia často trvalo neudržateľný a mal by sa z tohto dôvodu prehodnotiť,

L.

keďže dôsledky zmeny klímy na poľnohospodárstvo a námorné činnosti predstavujú vážnu hrozbu pre potravinovú bezpečnosť,

M.

keďže akútne nebezpečenstvo, ktoré pravdepodobne súvisí so zmenou klímy, je často nepredvídateľné, devastujúce a môže zničiť produkciu primárneho sektora, fyzickú infraštruktúru a cestovný ruch, ako aj zapríčiniť obrovské straty na životoch,

N.

keďže malé ostrovné rozvojové štáty sú často v najväčšej miere zasiahnuté vážnym nebezpečenstvom a musia tiež znášať ďalšiu geografickú nevýhodu, a to svoju nízku polohu, z tohto dôvodu sú ohrozené tým, že budú postupne zaplavované morom, a napokon, keď hladina morí stúpne, úplne zaplavené,

O.

keďže nestabilné klimatické podmienky budú mať za následok, že určité regióny budú označené ako vysokorizikové oblasti, čím sa zníži ich atraktivita, pokiaľ ide o priame zahraničné investície,

P.

keďže hospodárske subjekty, ktoré dôsledne sledujú svoje vlastné záujmy na úkor svetovej klímy, miestneho životného prostredia a sociálneho blaha, sú len málokedy brané na zodpovednosť za škody, ktoré spôsobujú,

Q.

keďže v globalizovanom svete s globálnymi ziskami sa globálnou musí stať aj zodpovednosť obchodných spoločností rovnako ako povinnosť kompenzovať škody a straty,

1.

vyjadruje poľutovanie nad neúspechom konferencie OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v Kodani v dňoch 7. – 18. decembra 2009, ktorá (aj keď neviedla ku všeobecnej právne záväznej dohode) potvrdila, že hoci existuje takmer jednohlasnosť, pokiaľ ide o typy problémov, v otázke dosiahnutia dohody o spôsoboch ich riešenia existuje oveľa menšia zhoda; berie na vedomie, že EÚ počas rokovaní v Kodani neustúpila od svojich cieľov, a preto vyzýva EÚ, aby ako významný aktér dodržala svoj záväzok dosiahnuť záväznú dohodu na konferencii, ktorá sa uskutoční v dňoch 29. novembra10. decembra 2010 v Kankúne;

2.

uznáva, že je nevyhnutne potrebné vyvinúť podstatné úsilie na celosvetovej úrovni, a to predovšetkým v priemyselne najvyspelejších a najrozvinutejších krajinách, a obmedziť globálne otepľovanie prostredníctvom koordinovaných, konvergentných, ambicióznych, aktívnych politík zmierňovania a prispôsobenia;

3.

konštatuje, že súčasťou vplyvov zmeny klímy na rozvojové krajiny bude obmedzenie ich produkčného potenciálu, zníženie vývozu a vládnych príjmov, čo oslabí ich hospodárstva; trvá na tom, aby sa uplatňovali podporné opatrenia v prospech trvalo udržateľných a produktívnych poľnohospodárskych postupov, ktoré sa v danej oblasti vykonávajú, s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť a zabrániť zbytočnej pôdnej erózii a ochudobňovaniu pôdy;

4.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby investovali do ďalších zdrojov ekologicky čistej energie, ako aj do technológií zameraných na zvyšovanie energetickej účinnosti s cieľom využiť všetky výhody, ktoré ich využívanie môže priniesť pre trhy práce, energetickú bezpečnosť a biodiverzitu, a teda aj pre potravinovú bezpečnosť; osobitne zdôrazňuje potrebu, aby sa v najväčšej možnej miere rozšírilo využívanie obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým slnečnej energie, ako aj spôsobov poľnohospodárskej výroby, ktoré šetria vodu; rovnako podporuje Komisiu, aby poskytovala pomoc inovačným riešeniam, ako je vytváranie tzv. zelených pásov v okolí miest, s cieľom uspokojiť základné potravinové potreby mestského obyvateľstva v rozvojových krajinách;

5.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby spoločne realizovali rozsiahly verejný výskumný projekt s veľkou mierou financovania zo strany EÚ, do ktorého by sa zapojili inovačné podniky, ako aj výskumné strediská špecializované na vývoj nových účinných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje ekologicky čistej energie, ktorých patenty a výrobné procesy by boli pre podnikateľov aj verejné podniky krajín EÚ i AKT dostupné bezplatne;

6.

vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby nadviazali (EÚ v rámci svojej rozvojovej spolupráce) technologické partnerstvo s cieľom uľahčiť využívanie čistých technológií v krajinách AKT a aby podporovali výskum a vývoj podobných technológií v samotných krajinách AKT, napríklad prostredníctvom vytvorenia energetickej iniciatívy EÚ – AKT; v širšej súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť, aby sa v krajinách AKT objasnili a rozšírili vlastnícke práva vrátane práv duševného vlastníctva s cieľom vytvoriť ďalší potenciál rozvoja vychádzajúci zo súkromného vlastníctva a jeho využívania na produkciu, aj ako záruku;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby súkromné hospodárske subjekty z krajín EÚ postupovali v rámci svojho pôsobenia v krajinách AKT spoločensky zodpovedným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a právo obyvateľov na mzdu, ako aj prírodné zdroje, životné prostredie, prírodnú krajinu, faunu a flóru krajín, v ktorých sú činné a od ktorých je miestne obyvateľstvo závislé; trvá predovšetkým na potrebe zvýšenia sociálnej zodpovednosti podnikov v oblasti využívania prírodných zdrojov;

8.

požaduje, aby prostriedky na činnosti súvisiace s klímou doplnili dlhodobé záväzky darcov na úrovni oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a aby sa viedli prehľadné účtovné záznamy o prostriedkoch pridelených v rámci týchto dvoch samostatných spôsobov;

9.

víta iniciatívu bolívijského prezidenta Eva Moralesa Aymu s cieľom zorganizovať Konferenciu národov sveta o zmene klímy a právach matky Zeme v meste Cochabamba (Bolívia) v dňoch 19. – 21. apríla 2010 v rámci medzinárodného úsilia na ceste z Kodane do Kankúnu;

10.

pripomína, že medzinárodné záväzky prijaté v súvislosti s rozvojovými cieľmi tisícročia bude možné splniť len vtedy, ak priemyselne vyspelé krajiny dodržia svoj záväzok zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HDP;

11.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby náležite pomohli malým ostrovným štátom AKT pri riešení problémov spôsobených zmenou klímy v odvetviach poľnohospodárstva a námorníctva a rybného hospodárstva (vrátane potravinovej bezpečnosti), a to podporou rozvoja zelených hospodárstiev formou prenosu technológií a poskytnutím dodatočných zdrojov na financovanie stratégií na zmiernenie a prispôsobenie;

12.

konštatuje, že z dlhodobého hľadiska nie je možné, aby štáty čerpali sumy potrebné na boj s vplyvom zmeny klímy v rozvojových krajinách len z verejných financií, ale že je potrebný takisto príspevok súkromného sektora; preto víta iniciatívu členských štátov EÚ v súvislosti so zavedením dobrovoľných poplatkov za emisie z leteckej a námornej dopravy a žiada o následné zdanenie medzinárodnej prepravy tovaru podľa pomerného objemu a miery znečisťovania jednotlivých druhov dopravy;

13.

vyzýva, aby sa uplatňovala zásada „zodpovedný subjekt platí“ ako prirodzené rozšírenie zásady „znečisťovateľ platí“;

14.

žiada, aby sa EÚ a tie členské štáty, ktoré sú jednotlivo členmi G20, zapojili do rokovaní s partnermi G20 a OECD a aby sa na všeobecnejšej úrovni v rámci svetových finančných inštitúcií snažili o dosiahnutie dohody o potrebe svetového cla, ktorého výťažok sa bude využívať na financovanie celosvetových verejných statkov vrátane boja proti najhorším následkom zmeny klímy;

15.

so znepokojením konštatuje, že okrem Južnej Afriky nie je na zasadnutiach G20 prítomný žiadny štát ani žiadna skupina štátov AKT; uvádza, že nový model trvalo udržateľného globálneho riadenia nemožno rozvíjať bez výraznejšej spoluúčasti afrických, karibských a tichomorských krajín;

16.

vyzýva krajiny AKT a EÚ, aby pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj, znižovanie emisií oxidu uhličitého, posilňovanie čistejších energetických technológií a podporovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie zavádzali medzinárodne osvedčené postupy;

17.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ a Africkej únii.

UZNESENIE (5)

o sociálnom vplyve globálnej krízy

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ,

so zreteľom na svoju schôdzu na Tenerife (Španielsko) od 29. marca do 1. apríla 2010,

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na ciele dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou), ako aj na všetky jej zmeny a doplnenia,

so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN, konkrétne záväzok nadviazať globálne partnerstvo pre rozvoj, ako aj závery a odporúčania stretnutia na vysokej úrovni OSN v New Yorku z 25. septembra 2008,

so zreteľom na Monterreyský konsenzus prijatý na medzinárodnej konferencii OSN o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. marca 2002, ako aj na deklaráciu z Dauhy o financovaní rozvoja, ktorá bola prijatá 2. decembra 2008 na nadväzujúcej medzinárodnej konferencii o financovaná rozvoja s cieľom preskúmať realizáciu Monterreyského konsenzu,

so zreteľom na parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a akčný program z Akkry prijatý na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa konalo v dňoch 2. – 4. septembra 2008 v Akkre,

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 8. apríla 2009 s názvom Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy (6),

so zreteľom na deklarácie vydané štátmi G20 po stretnutiach na tému finančnej krízy, ktoré sa uskutočnili 15. novembra 2008 vo Washingtone, 2. apríla 2009 v Londýne a 24. – 25. septembra 2009 v Pittsburghu,

so zreteľom na uznesenia prijaté 10. júla 2009 na samite skupiny G8, ktorý sa konal v L'Aquile (Taliansko),

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 10. a 11. decembra 2009,

so zreteľom na výzvu prezidenta Svetovej banky Roberta B. Zoellicka, aby rozvinuté krajiny prisľúbili 0,7 % svojich stimulačných balíkov Fondu zraniteľnosti pre rozvojové krajiny,

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2008 s názvom Základná zdravotná starostlivosť: viac ako kedykoľvek predtým,

so zreteľom na správu MMF z marca 2009 s názvom Vplyv globálnej finančnej krízy na krajiny s nízkymi príjmami,

so zreteľom na vyhlásenie svetového samitu o potravinovej bezpečnosti, ktorý sa uskutočnil v Ríme 16. – 18. novembra 2009,

so zreteľom na uznesenie s názvom Účinky celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy na africké hospodárstva: stratégie a opatrenia na ich riešenie, ktoré prijala Africká parlamentná únia na svojej 32. konferencii v Ouagadougou v dňoch 19. – 20. novembra 2009,

so zreteľom na svoje uznesenie o vplyve finančnej krízy na krajiny AKT prijaté v Luande 3. decembra 2009 (7),

so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (ACP-EU/100.640/10/fin.),

A.

keďže súčasná kríza má výnimočnú povahu a spája v sebe sociálnu, environmentálnu, energetickú, hospodársku, finančnú a potravinovú krízu; keďže rozvojový model treba upraviť tak, aby sa zabezpečila účinnosť a transparentnosť,

B.

keďže Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že počet ľudí vo svete trpiacich hladom dosiahol jednu miliardu a celkový počet týchto osôb sa pod vplyvom celosvetovej krízy zvýšil o 100 miliónov; keďže počet ľudí žijúcich v chudobe by sa do decembra 2010 mohol zvýšiť o 90 miliónov,

C.

keďže väčšina krajín AKT závisí od vývozu komodít a prírodných zdrojov a kríza viedla k poklesu výnosov z vývozu mnohých rozvojových krajín, k poklesu prevodu financií do týchto štátov a k zníženiu priamych zahraničných investícií,

D.

keďže rozvojové krajiny takisto čelia zníženiu remitencií, ktoré poukazujú migrujúci pracovníci do krajín, z ktorých pochádzajú, ako aj obmedzeniu oficiálnej rozvojovej pomoci, pri ktorej OSN odhaduje zníženie o 20 miliónov USD ročne oproti prísľubu danému na stretnutí skupiny G8 v Gleneagles v roku 2005 o pomoci Afrike,

E.

keďže vplyv rôznych kríz na krajiny AKT ohrozí splnenie rozvojových cieľov tisícročia,

F.

keďže HIV/AIDS nepredstavuje len zdravotný problém, keďže šírenie choroby má pandemický charakter so sociálnymi, hospodárskymi a demografickými následkami vo všetkých krajinách,

G.

keďže hospodárska a finančná kríza pravdepodobne prehĺbi odliv kvalifikovanej pracovnej sily z krajín AKT a zhorší dlhodobé následky krízy,

H.

keďže krajiny AKT nenesú vinu za finančnú a hospodársku krízu, ale patria k tým, ktorých najťažšie postihli jej následky (to platí aj pokiaľ ide o zmenu klímy); keďže finančnú a hospodársku krízu spôsobila (okrem iného) deregulácia finančných a hospodárskych trhov,

I.

keďže v dôsledku krízy sa zhoršujú podmienky zamestnanosti: na celom svete vzrástol počet nezamestnaných na 59 miliónov a viac ako 200 miliónov zamestnancov čelí extrémnej chudobe spôsobenej finančnou a hospodárskou krízou, a to v krajinách AKT i EÚ,

J.

keďže najťažšie bremeno strednodobých a dlhodobých následkov krízy ponesú zraniteľné skupiny, v prvom rade mladí ľudia; keďže už aj tak veľký podiel mladých ľudí medzi nezamestnanými naďalej rastie,

K.

keďže nemožno ignorovať následky svetovej hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny so „strednými“ príjmami a ich sociálne rozvojové programy,

Rôzne následky krízy

1.

pripomína, že od EÚ sa požaduje, aby zohrávala rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní následkov krízy na krajiny AKT so zreteľom na jej postavenie hlavného obchodného partnera krajín AKT, hlavného poskytovateľa súkromných investícií a najväčšieho svetového darcu rozvojovej pomoci;

2.

naliehavo žiada darcovské krajiny, aby túto bezprecedentnú krízu využili ako katalyzátor s cieľom hlbšie preskúmať existujúce možnosti dodatočných a inovačných zdrojov financovania rozvoja (napríklad dane zo svetových finančných transakcií) a nájsť nové spôsoby, ktoré rozvojovým krajinám umožnia diverzifikovať zdroje príjmov a uskutočňovať účinné, konkrétne a operačné plány plánu výdavkov;

3.

obáva sa, že kríza naruší dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a finančná kríza sa stane rozvojovou krízou, preto vyzýva, aby sa dodržiavali a splnili záväzky členských štátov EÚ zvýšiť rozvojovú pomoc do roku 2010 o 0,56 % HND a do roku 2015 o 0,7 %; vyzýva členské štáty, aby svoje záväzky zahrnuli do záväzných vnútroštátnych právnych predpisov a splnili ich; vyzýva na koordinovaný postup a posilnenie rozvojových programov s cieľom zabezpečiť súčasné príspevky na rozvojovú pomoc na zdravie, vzdelanie a sociálne zabezpečenie;

4.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby európske financie využili čo najefektívnejšie so zreteľom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia prostredníctvom dôkladnejšieho výberu miestnych odvetví v strategických dokumentoch jednotlivých krajín a národných indikatívnych programoch;

5.

opätovne pripomína význam zásad účinnosti pomoci stanovených v parížskom vyhlásení a akčnom programe z Akkry, ako aj význam zásad koordinácie darcov stanovených v Kódexe EÚ týkajúcom sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (8); vyzýva zasadnutie Rady ministrov AKT – EÚ, ktoré sa uskutoční v júni 2010, aby obnovilo svoj záväzok v tejto oblasti;

6.

vyzýva vlády štátov EÚ a AKT, aby spoločne bojovali proti daňovým únikom, nelegálnym kapitálovým tokom a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje potrebu pomáhať budovaniu kapacít v štátoch AKT vrátane vnútroštátnych daňových systémov a súdnictva s cieľom lepšie rozdeliť bohatstvo;

7.

podporuje uplatňovanie medzinárodných postupov v daňových otázkach, konkrétne pokiaľ ide o dodržiavanie zásad transparentnosti a výmeny informácií medzi štátmi AKT, ktoré sa zaviazali, že ich budú dodržiavať;

8.

trvá na tom, že je potrebné znížiť náklady na remitenčné transakcie, najmä v čase, keď migranti nesú ťažké následky krízy a nemôžu prevádzať do svojich domovských krajín také veľké sumy;

9.

poukazuje na skutočnosť, že pri prekonávaní vplyvov krízy musí zohrávať dôležitú úlohu regionálna spolupráca;

Zlepšenie sociálnych odvetví

10.

zdôrazňuje úlohu systémov sociálneho zabezpečenia pri zmierňovaní chudoby a vyzýva, aby vznikli a rozvíjali sa mechanizmy sociálnej ochrany;

11.

vyzýva, aby sa vlády príjemcov a darcovia v krátkodobom výhľade zamerali na siete zabezpečenia, ktoré zabránia upadnutiu ľudí do chudoby; podporuje zriadenie celosvetového výstražného systému proti chudobe, t. j. medzinárodného fondu rýchlej odozvy, ktorý by mal poskytnúť záchrannú sieť pre najzraniteľnejších ľudí vo svete;

12.

víta mechanizmus zraniteľnosti FLEX Európskej komisie, ktorého zámerom je poskytnúť podporu s cieľom zabezpečiť sociálne výdavky; vyzýva Komisiu a vlády krajín AKT, aby využili príležitosť strednodobého posúdenia strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny a regióny a preskúmali možnosti posilnenia sociálnych odvetví a zvýšenia financií pre druhú „tranžu“ nástroja V-FLEX so zreteľom na úplné financovanie zvyšnej finančnej medzery oprávnených štátov AKT v roku 2010;

13.

naliehavo žiada vlády a darcov, aby uprednostnili podporu základných sociálnych potrieb a rozšírili pomoc zraniteľným deťom a ženám ťažko postihnutým krízou, ohrozeným mladým ľudom, nízkopríjmovým a nekvalifikovaným migrujúcim pracovníkom, vidieckym zamestnancom a postihnutým osobám;

14.

pripomína, že sa treba usilovať o zníženie detskej a materskej úmrtnosti v subsaharskej Afrike, kde sa pravdepodobne tieto rozvojové ciele tisícročia nedosiahnu; pripomína, že stredobodom rozvojových politík musí byť vzdelanie a zdravie, a trvá na tom, že súčasná situácia neoprávňuje žiadne zníženie vnútroštátnych výdavkov a medzinárodnej pomoci v uvedených odvetviach;

15.

je presvedčené, že v rozvojovej politike AKT – EÚ musia na prvom mieste stáť zdravotnícke programy vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, podpora rodovej rovnosti, hospodárske postavenie žien a práva detí, konkrétne v oblastiach, v ktorých je všadeprítomné rodové násilie a ženy a deti sú ohrozené nákazou HIV/AIDS alebo sa im odopiera prístup k informáciám, prevencii a liečbe;

16.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby prijali opatrenia zamerané najmä na začlenenie mladých ľudí a žien do spoločnosti a zvýšenie ich plného zapojenia do hospodárskej činnosti;

17.

zdôrazňuje, že vytváranie pracovných miest treba podporiť zlepšením terciárneho vzdelávania (vrátane odborného a celoživotného vzdelávania); žiada o zlepšenie rovného prístupu a rovných príležitostí v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, kvalitnou odbornou prípravou a vzdelávaním; žiada o zlepšenie dostupnosti úverov (vrátane mikrofinančných) s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest a zriaďovanie mikropodnikov v záujme revitalizácie miestnych hospodárstiev;

18.

zdôrazňuje potrebu ochrany zamestnaneckých práv a žiada o prijatie ďalších opatrení na boj proti detskej práci a nezamestnanosti mladých; žiada zúčastnené strany, aby vypracovali stratégie reakcie na krízu na úrovni jednotlivých štátov a odvetví prostredníctvom sociálneho dialógu;

19.

zdôrazňuje, že v strede vytvárania pracovných miest musí byť dôstojná práca s cieľom vyriešiť problém tzv. „chudobných pracujúcich“; preto zdôrazňuje, že do strednodobého posúdenia strategických dokumentov jednotlivých krajín AKT treba zahrnúť regionálnu stratégiu rastu zameranú na problémy týkajúce sa zamestnanosti a dôstojnej práce;

20.

vyzýva darcovské krajiny, aby podporili snahu krajín AKT o diverzifikáciu hospodárstva s cieľom znížiť závislosť od jedného produktu; pripomína potrebu investovať do infraštruktúry a projektov prepojenia regiónov a trvá na tom, že sa obchodná politika musí riadiť zásadou partnerstva rovných v záujme stabilizácie hospodárstiev na regionálnej a miestnej úrovni;

21.

poukazuje na potrebu posúdenia investícií v rozvojových krajinách z hľadiska trvalej udržateľnosti a dlhodobého zachovania zdravých podmienok životného prostredia a života;

22.

opätovne potvrdzuje, že únik mozgov predstavuje alarmujúcu skutočnosť, ktorá ohrozuje cestu rozvoja a perspektívu najmenej rozvinutých krajín, keďže negatívne ovplyvňuje základné oblasti zdravia a hygieny, vzdelávania a budovania verejného sektora; preto podporuje okružnú migráciu;

Potravinová bezpečnosť

23.

opätovne pripomína, že nedávna potravinová kríza odhalila, že poľnohospodárstvo bolo zanedbávané príliš dlho a že podvýživu treba naliehavo riešiť dlhodobými opatreniami; naliehavo žiada krajiny, darcov a príslušné medzinárodné inštitúcie, aby podporovali investície do potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva, najmä poľnohospodárstva v malom rozsahu; domnieva sa, že Európska komisia by mala využiť príležitosť, ktorú poskytuje strednodobé preskúmanie strategických dokumentov príslušných krajín v rámci finančného nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu a diskutovať s prijímajúcimi krajinami o potrebe zvýšiť význam poľnohospodárstva a rybného hospodárstva v rámci programu;

24.

zdôrazňuje, že dotovaný vývoz potravín z EÚ treba smerovať do regiónov s naliehavým nedostatkom potravín;

25.

víta zahraničné investície do poľnohospodárstva v prípade, že podporujú vývoj a pomáhajú budovať miestne kapacity spracúvania surovín (najmä poľnohospodárskych výrobkov) na spracované výrobky; je však znepokojené aktuálnym trendom, keď si niektoré krajiny prenajímajú pôdu v rozvojových krajinách s cieľom dovážať z týchto krajín produkciu; trvá na tom, že tieto zmluvy musia byť transparentné a že časť produkcie by mala zostať v krajine, v ktorej bola vyrobená; vyjadruje svoje obavy súvisiace so špekuláciou s potravinami;

26.

žiada posilnenie technických, finančných a ľudských kapacít s cieľom podporiť malých farmárov, miestne trhy a moderné civilizačné techniky v krajinách AKT, aby boli menej zraniteľné vplyvom nestálych svetových trhov;

27.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby pri zostavovaní strategických dokumentov jednotlivých krajín a národných indikatívnych programov venovali prvoradú pozornosť a význam oblasti rozvoja poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že treba riešiť výrobu a distribúciu potravín s cieľom zabrániť hladu v krajinách AKT; takisto navrhuje rozvoj mestského poľnohospodárstva;

28.

vyzýva EÚ, aby sa zapojila do regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľné rybné hospodárstvo a vybudovať v krajinách AKT domáce kapacity na spracovanie ulovených rýb;

Zmena klímy

29.

pripomína, že do roku 2020 bude potrebných 100 miliárd USD ročne na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy; vyzýva krajiny AKT, aby si stanovili vlastné priority v boji proti zmene klímy a vypracovali národné programy prispôsobenia sa; trvá na tom, že financie by nemali pochádzať z naplánovaných rozpočtov rozvojovej pomoci, ale mali by to byť nové a dodatočné financie;

30.

zdôrazňuje, že zmierňovanie zmeny klímy predstavuje pre rozvojové krajiny veľký problém, ktorý sa však môže stať príležitosťou (s finančnou a technickou pomocou darcov) ako podporiť zelené technológie na rozvoj krajín (zelený rozvoj) prostredníctvom prenosu technológií (solárna energia a pod.), ako aj vytvárať ekologické pracovné miesta;

31.

ľutuje, že kodanský samit nedosiahol právne záväznú dohodu; preto žiada o spoločnú stratégiu AKT – EÚ smerujúcu k skutočnému záväzku v rámci 16. konferencie zmluvných strán (COP 16), ktorá sa bude konať v Mexiku;

32.

poukazuje na význam podpory svetovej aliancie na boj proti zmene klímy, ktorá by sa mala usilovať o širšiu podporu chudobnejších rozvojových krajín viac postihnutých zmenou klímy, konkrétne najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov;

33.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ a Africkej únii a Panafrickému parlamentu.

UZNESENIE (9)

o rekonštrukcii po katastrofe a obnove na Haiti a súvislosti medzi chudobou a prírodnými katastrofami

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ,

so zreteľom na svoju schôdzu na Tenerife (Španielsko) od 29. marca do 1. apríla 2010,

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na samit G7, ktorý sa uskutočnil v Iqaluite (Kanada) 6. februára 2010,

so zreteľom na výsledky medzinárodnej darcovskej konferencie Pre novú budúcnosť Haiti, ktorá sa uskutočnila v New Yorku 31. marca 2010,

so zreteľom na závery prípravnej ministerskej konferencie, ktorá sa uskutočnila v Montreale 25. januára 2010,

so zreteľom na rozpravu o zemetrasení na Haiti s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku barónkou Ashtonovou, ktorá sa konala v Európskom parlamente 20. januára 2010,

so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli 18. januára 2010,

so zreteľom na stabilizačnú misu OSN na Haiti (MINUSTAH),

A.

keďže zemetrasenie so silou 7,3 Richterovej stupnice zasiahlo Haiti 12. januára 2010 a spôsobilo katastrofálne škody v oblastiach Port-au-Prince, Jacmel a inde a nasledovali po ňom viaceré silné otrasy, ktoré zasiahli túto krajinu,

B.

keďže počet mŕtvych sa odhaduje na viac ako 200 000, zranených na 250 000 a priamo postihnutých osôb na 3 milióny; keďže stabilizačná misa OSN na Haiti (MINUSTAH) zaplatila vysokú daň 146 mŕtvych a 70 nezvestných osôb,

C.

keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) oznámil, že v celej krajine je bez prístrešia jeden milión osôb, a to najmä pred začiatkom obdobia dažďov, a až 500 000 osôb bolo vysídlených v rámci krajiny,

D.

keďže dokonca ešte pred zemetrasením 12. januára 2010, v roku 2008, bola krajina zničená hurikánmi a tropickými búrkami, ktoré spôsobili škody v približnej výške 15 % HDP,

E.

keďže pred zemetrasením trpelo 1,8 milióna ľudí nedostatkom potravín v krajine, kde takmer 60 % obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach a 70 % (12 miliónov ľudí) žije z menej ako 2 USD denne,

F.

keďže extrémna chudoba zhoršuje ničivé následky zemetrasenia a uvrhla krajinu do jednej z najhorších humanitárnych kríz, akú doteraz zažila,

G.

keďže Komisia súhlasila s tým, že poskytne 137 mil. EUR na krátkodobé potreby a minimálne 200 mil. EUR v strednodobom a dlhodobom výhľade, pričom členské štáty poskytnú ďalších 92 mil. EUR; keďže Medziamerická rozvojová banka odhaduje, že obnova Haiti bude stáť 10,5 mld. EUR (2 mld. EUR ročne); berie na vedomie rozhodnutie Únie juhoamerických národov vytvoriť fond pomoci pre Haiti vo výške 217 mil. EUR,

H.

keďže Haiti je postihnuté zahraničným dlhom, ktorý sa odhaduje na približne 1 mld. USD, ktorý bránil jeho rozvoju už pred zemetrasením a môže brzdiť úsilie Haiti o obnovu,

I.

zohľadňujúc rozhodnutie ministrov G7 odpísať dlh Haiti, ako aj skutočnosť, že dlh Haiti u štátov G7 predstavuje len 214 mil. USD z celkovej sumy 890 mil. USD,

J.

keďže okrem bezprostrednej operácie na zmierňovanie následkov katastrofy si strednodobé a dlhodobé úsilie na obnovu živobytia obyvateľov, zničenej infraštruktúry, štátnych inštitúcií a hospodárskych činností vyžaduje dlhodobú medzinárodnú zaangažovanosť,

1.

vyjadruje úprimnú sústrasť, súcit, a solidaritu obyvateľom Haiti a ďalším postihnutým národom, ako aj zamestnancom medzinárodných organizácií vrátane OSN a Európskej komisie v súvislosti s obrovskými stratami na životoch a škodami spôsobenými výnimočne silným zemetrasením; prejavuje úctu príkladnej odvahe a solidarite ľudu Haiti, ktorý bezprostredne po katastrofe, skôr ako sa stal centrom pozornosti médií, a sám v najväčšej núdzi zachránil tisíce životov a prišiel na pomoc tisícom zranených a sirôt;

2.

víta úsilie haitských úradov a občianskej spoločnosti, ako aj OSN, mimovládnych organizácií a ďalších bilaterálnych darcov pomôcť obyvateľom Haiti a prejavuje úctu činnosti organizácií i jednotlivcov z celej Európskej únie, krajín AKT a celého sveta, ktoré prišli na pomoc;

3.

úprimne víta solidaritu, ktorú preukázali členské štáty OSN a medzinárodní partneri, ktorí sa 31. marca 2010 zišli na medzinárodnej darcovskej konferencii Pre novú budúcnosť Haiti v New Yorku, počas ktorej bolo prisľúbených celkovo 9,9 mld. USD pre nasledujúce tri roky; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby splnilo prísľuby z minulosti;

4.

podporuje skutočnosť, že medzinárodní darcovia spojili svoje príspevky na akčný plán na národnú obnovu a rozvoj Haiti, ktorý predstavil prezident Haiti René Préval, ako jasný signál, že sa haitské úrady ujmú dlhodobej obnovy;

5.

zdôrazňuje, že je životne dôležité, aby OSN postupovala pod záštitou vlády Haiti, aby mala naďalej na starosti koordináciu všetkých civilných a vojenských operácií so zreteľom na bezpečnosť obnovy a humanitárnu pomoc, ako aj obnovu a rozvoj;

6.

vyzýva OSN, aby v spolupráci s haitskými úradmi preskúmala mandát misie MINUSTAH s cieľom reagovať na potreby krajiny po katastrofe, so zvláštnym zreteľom na bezpečnostné otázky;

7.

žiada o súhrnné posúdenie s cieľom určiť krátkodobé a dlhodobé potreby obyvateľstva a zapojiť medzinárodné spoločenstvo do procesu obnovy, pričom sa treba zamerať na tri fázy: núdzovú pomoc, obnovu a rekonštrukciu;

8.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou najzraniteľnejších, konkrétne žien, detí a seniorov; vyzýva Komisiu a OSN, aby venovali osobitnú pozornosť zapojeniu žien do obnovy a podporili aktívnu účasť žien vo fáze obnovy, rekonštrukcie a hodnotenia všetkých programov poskytovania pomoci a obnovy;

9.

zdôrazňuje, že deti bez dozoru a oddelené od rodín potrebujú pomoc s cieľom vrátiť sa čo najrýchlejšie k rodičom alebo opatrovateľom; naliehavo žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby posúdili potrebu koordinovaného plánu s cieľom vyriešiť problém tisícov detí, ktoré zemetrasenie pripravilo o rodičov; poukazuje na vážne riziko nezákonných adopcií a obchodovania s deťmi;

10.

naliehavo žiada EÚ, aby podporila dočasný zákaz nových adopcií detí z Haiti na dva roky od začiatku úsilia o zjednotenie rodín; žiada EÚ, aby sa snažila uspokojiť základné potreby detí, sprevádzkovala dočasné školy a v prípade núdze poskytla deťom poradenstvo;

11.

dôrazne žiada Európsku komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby sledovali zdravotnú situáciu haitských obyvateľov, najmä žien a detí;

12.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby úplne zrušilo zahraničný dlh Haitskej republiky a blahoželá všetkým, ktorí prijali ohlásené opatrenia v tomto smere; zdôrazňuje, že akákoľvek núdzová pomoc po zemetrasení sa nesmie poskytovať formou pôžičiek, na základe ktorých vzniknú pohľadávky, ale grantov;

13.

podporuje úsilie EÚ a ďalších darcov s cieľom podporiť miestnu výrobu potravín, obnoviť poškodenú infraštruktúru a sprístupniť drobným roľníkom potrebný materiál (osivo, hnojivá a nástroje) konkrétne pre jarnú sezónu výsadby, ktorá sa začína v marci, a ktorá prináša 60 % produkcie potravín celého štátu; vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov, aby tam, kde je to možné, nakupovali v záujme pomoci potraviny vyrobené na mieste, čím významne pomôžu vidieckemu hospodárstvu a ochránia miestnych výrobcov;

14.

zdôrazňuje potrebu zamerať sa na dlhodobé investície do stavby budov odolných voči zemetraseniu, ktoré splnia príslušné technické normy a do základnej infraštruktúry, napríklad vodovodov, ciest, elektriny a prenosu technológie, ktorá pred zemetrasením neexistovala alebo zásadne nevyhovovala, čím sa významne oslabia možné následky prírodných katastrof;

15.

žiada o vytvorenie fondu spravovaného OSN na financovanie opatrení na zvýšenie informovanosti a školení verejnosti, systémov prevencie a včasného varovania, výstavby náležitých ochranných konštrukcií a vytváranie zásob pohotovostného lekárskeho a hygienického vybavenia;

16.

žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, aby sa hlavnými účastníkmi procesu obnovy stal ľud Haiti a jeho vláda pod demokratickou kontrolou parlamentu, aby sa sami mohli podieľať na budovaní svojej budúcnosti; žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby im dali k dispozícii európske know-how, čím sa posilnia vnútroštátne, miestne, regionálne a oblastné kapacity;

17.

naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, že sa bude venovať prvoradá pozornosť znižovaniu chudoby na Haiti, aj po tom, ako opadne pozornosť médií s cieľom pomôcť Haiti, aby sa po tejto katastrofe zmenilo na funkčnú demokratickú krajinu s hospodárstvom, ktoré dokáže trvalo udržateľným spôsobom zásobovať vlastných obyvateľov;

18.

dôrazne žiada EÚ, aby spolupracovala s haitskými úradmi na vypracovaní mechanizmov prevencie a zmiernenia následkov katastrof a dlhodobého riadenia kapacít; zdôrazňuje, že obnova musí vychádzať z vnútroštátnych priorít, pričom musí rešpektovať zásadu účinnosti pomoci a podporovať haitské inštitúcie s cieľom umožniť im efektívne riadenie; podporuje návrh prezidenta Prévala vytvoriť v rámci OSN trvalý systém, ktorý dokáže od prvého dňa zvládať krízy spôsobené prírodnými katastrofami;

19.

považuje za životne dôležité uskutočniť masívne zalesnenie Haiti vzhľadom na to, že v súčasnej situácii je krajina mimoriadne zraniteľná všetkými druhmi prírodných katastrof, ako aj nájsť hospodárske a trvalo udržateľné alternatívy odlesňovania na účely varenia stravy;

20.

vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisárku pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia, aby sa ujali vedúcej úlohy pri koordinácii krízových opatrení EÚ v spolupráci s OSN a efektívnejšie využili právomoci koordinovať krízové opatrenia EÚ vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy pri budúcich krízach, aby však zároveň stavali na tom, čo sa už dosiahlo;

21.

nalieha na to, aby sa na medzinárodnej úrovni vytvoril systém civilnej ochrany, ktorý by bolo možné využiť v situáciách podobných Haiti, a to na základe predbežného určenia polohy regiónov alebo v závislosti od frekvencie katastrof a možnosti ich predpovedania;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ na základe systému civilnej ochrany EÚ a umožnila EÚ zhromaždiť financie potrebné na poskytnutie počiatočnej humanitárnej pomoci do 24 hodín od katastrofy;

23.

vyzýva Európsku úniu, so zreteľom na význam regionálnej integrácie a spolupráce v karibskej oblasti, aby uvoľnila osobitné financie pre najvzdialenejšie francúzske regióny v Karibiku (Guadeloupe, Martinik, Guyana), aby mohli intenzívnejšie pomáhať obyvateľom Haiti;

24.

dôrazne nalieha na novoustanovenú vládu Haiti, aby vykonala maximum pre vybudovanie a prehĺbenie demokracie na Haiti;

25.

víta kladnú reakciu Africkej únie na návrh prezidenta Senegalu Abdoulayea Wadeho podporenú uznesením senegalského parlamentu na právo Haiťanov na návrat a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby tento návrh realizovalo prijatím rezolúcie OSN;

26.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili vysokej zástupkyni Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedovi Európskej komisie, prezidentovi a vláde Haiti, Rade AKT, členským štátom združenia Caricom, Komisii Africkej únie, zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a núdzové opatrenia, Svetovej banke, Medzinárodnému menovému fondu a vládam členských štátov Európskej únie.

UZNESENIE (10)

o podpore konsolidácie mieru v južnom Sudáne

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ,

so zreteľom na svoju schôdzu na Tenerife (Španielsko) od 29. marca do 1. apríla 2010,

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na všeobecnú mierovú dohodu, ktorú podpísala vláda Sudánu a Sudánske ľudové oslobodenecké hnutie/Sudánska ľudová oslobodenecká armáda (SPLM/A) v januári 2005,

so zreteľom na dočasnú sudánsku ústavu prijatú v roku 2005,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Africkú chartu ľudských a národných práv, ktoré Sudán ratifikoval,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o Sudáne,

so zreteľom na činnosť ministerského výboru Africkej únie v rámci iniciatívy povojnovej obnovy a rozvoja v Sudáne a ďalších iniciatív Africkej únie,

so zreteľom na správu predsedu Komisie Africkej únie o postupe uplatňovania všeobecnej mierovej dohody,

so zreteľom na komuniké z 201. zasadnutia Africkej mierovej a bezpečnostnej rady, ktoré sa uskutočnilo v Addis Abebe 26. augusta 2009,

so zreteľom na Kódex správania EÚ týkajúci sa obchodu s ručnými a ľahkými zbraňami a systémy konvenčných zbraní OSN,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o Sudáne a uznesenia Európskeho parlamentu a celoafrického parlamentu o Sudáne,

so zreteľom na závery Rady EÚ o Sudáne,

so zreteľom na stručnú politickú správu medzinárodnej krízovej skupiny o Sudáne zo 17. decembra 2009 s názvom Prevencia rozpadu,

so zreteľom na spoločnú správu mimovládnych organizácií z januára 2010 s názvom Záchrana mieru v južnom Sudáne,

A.

keďže súhrnná mierová dohoda ukončila hroznú a ničivú občiansku vojnu, ktorá Sudán stála viac ako dva milióny mŕtvych a takmer štyri milióny utečencov a vysídlených osôb,

B.

keďže túto občiansku vojnu, ako aj rast násilia možno pripísať:

sporom o suroviny a moc,

rozšírenej dostupnosti ručných a ľahkých zbraní,

pokračujúcim častým, brutálnym a krvavým vpádom Božej armády odporu (LRA) a skupín ugandských rebelov operujúcich mimo hraníc Ugandy,

C.

keďže vo všeobecnej mierovej dohode sa navyše stanovilo predbežné obdobie šiestich rokov (2005 – 2011) a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť pod záhlavím „mierovej dividendy“, ako aj kľúčové dátumy (napríklad celoštátnych volieb, ktoré sa pôvodne mali uskutočniť v roku 2009 a referenda o sebaurčení ľudu južného Sudánu naplánovaného na január 2011),

D.

keďže nadchádzajúce celoštátne voľby sú prvé voľby, ktoré sa budú konať po uzatvorení všeobecnej mierovej dohody a majú zásadný význam pre mierový proces, pred referendom o sebaurčení južného Sudánu a referendom v oblasti Abyei,

E.

keďže pred referendom o sebaurčení juhu je potrebné prijať rozhodnutie o občianstve, vyznačení zvyšných častí hranice medzi severnou a južnou časťou, demilitarizácii hraničných oblastí a podiele na zdrojoch (vrátane ropy),

F.

keďže dohoda medzi dvoma stranami, ktorá prideľuje dodatočných 40 kresiel v národnom zhromaždení SPLM/A, obišla diskusiu o sčítaní,

G.

keďže SPLM spochybňuje konečné údaje sčítania domov a obyvateľov z mája 2008; keďže na juhu sa zaregistrovalo 108 % odhadovaného počtu oprávnených voličov,

H.

keďže nedávny pokrok rokovaní medzi Stranou národného kongresu (NCP) a SPLM o zákone o referende v južnom Sudáne, referende v oblasti Abyei a ľudových konzultáciách v južnom Kordofane a oblasti Modrého Nílu sú pozitívnymi krokmi,

I.

keďže generálny tajomník OSN Ban Ki-moon vysvetlil, že OSN podporí úsilie strán o to, aby sa zjednotenie stalo príťažlivým, ako aj uplatnenie práva ľudu južného Sudánu na sebaurčenie v referende,

J.

keďže mierová misia OSN (UNMIS) vznikla v roku 2005 s hlavným cieľom podporiť realizáciu všeobecnej mierovej dohody a rozmiestniť viac ako 9 000 vojakov a viac ako 3 000 miestnych civilistov a medzinárodného personálu; keďže jednotky UNMIS sa zameriavajú na sledovanie dodržiavania všeobecnej mierovej dohody na úkor mandátu ochrany civilistov,

K.

keďže ministerský výbor Africkej únie na svojom zasadnutí v januári 2010 o povojnovej obnove a rozvoji v Sudáne zdôraznil, že je potrebné, aby sudánske strany vynaložili maximálne úsilie na prekonanie problémov súvisiacich s realizáciou mierovej dohody vrátane úspešnej realizácie volieb a demokratickej transformácie krajiny, vyznačenia hraníc, vyriešenia problému oblasti Abyei na základe rozhodnutia stáleho arbitrážneho súdu a aby riešili problém bezpečnosti v južnom Sudáne,

L.

keďže nárastu kmeňových bojov v južnom Sudáne od začiatku roku 2009 padlo za obeť niekoľko tisícov ľudí, pričom najčastejšie sú to ženy a deti vo vzdialených vidieckych oblastiach; keďže od začiatku roku 2010 zomreli stovky osôb v dôsledku násilia v štáte Warrap,

M.

keďže južný Sudán patrí k najmenej rozvinutým regiónom sveta; keďže Populačný fond OSN odhaduje gramotnosť v južnom Sudáne na úrovni 24 %; keďže 90 % žien nevie čítať ani písať,

N.

keďže, podľa potravinového programu pre štát Warrap, násilie v roku 2009 prinútilo 350 000 ľudí opustiť svoje domovy, čím sa stali závislými od potravinovej pomoci; keďže minuloročné obdobie dažďov zničilo úrodu; keďže potravinovú pomoc potrebuje celkom 4,3 milióna osôb, pričom v minulom roku to bol asi milión osôb,

O.

keďže, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, trpí južný Sudán dramatickým nedostatkom praktických lekárov, keďže na každých 1 000 osôb pripadá 0,22 lekára a vláda tvrdí, že lekárska starostlivosť je dostupná len 25 % obyvateľov; keďže južný Sudán dosahuje najvyššiu materskú úmrtnosť na svete a každé siedme dieťa zomrie pred dovŕšením piateho roku; keďže podľa Komisie pre AIDS v južnom Sudáne je informovanosť o víruse HIV nižšia ako 10 %; keďže vláda južného Sudánu predkladá plán obnovy zdravotníctva,

P.

keďže darcovské spoločenstvo nesplnilo svoje záväzky z roku 2005 z Osla (Nórsko) a do južného Sudánu sa v skutočnosti dostal len zlomok sľúbenej pomoci 4,8 mld. USD,

Q.

keďže Európska komisia po podpise všeobecnej mierovej dohody obnovila spoluprácu so Sudánom a zaviazala sa poskytnúť viac ako 500 mil. EUR, najmä v oblasti povojnovej obnovy, rekonštrukcie a rozvoja; keďže sa Sudán rozhodol, že nebude ratifikovať prvú revíziu dohody z Cotonou, nemá nárok na pomoc z Európskeho rozvojového fondu a keďže Európska komisia pracuje na riešení tohto problému,

1.

slávnostne potvrdzuje, že v plnej miere schvaľuje všeobecnú mierovú dohodu a naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby ju účinne a úplne uplatňovali s cieľom propagovať všeobecný mier v Sudáne; žiada o užšiu spoluprácu medzi sudánskou vládou a vládou južného Sudánu s cieľom odstrániť všetky prekážky úspešného naplnenia všeobecnej mierovej dohody;

2.

vyzýva Africkú úniu, EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa rýchlo dohodli na krokoch a opatreniach na podporu sudánskych strán pri realizácii všeobecnej mierovej dohody a podpore demokratickej správy vecí verejných v celom Sudáne;

3.

uznáva úlohu, ktorú doteraz zohrali dvaja signatári všeobecnej mierovej dohody (Strana Národného kongresu a strana SPLM) a sudánsky ľud pri plnení mierovej dohody; vyzýva ich, aby zjednotili svoj dobrý úmysel v záujme prekonania prekážok a dokončenia realizácie všeobecnej mierovej dohody do posledného písmena;

4.

vyzýva strany NCP a SPLM, aby uskutočnili hlavné demokratické reformy potrebné na zabezpečenie hodnovernosti, slobody a rovnosti celoštátnych volieb a južného referenda;

5.

trvá na praktickom uplatňovaní všetkých základných slobôd priznaných dočasnou ústavou a vyzýva zodpovedné orgány, konkrétne volebnú komisiu, aby pri prípravách volieb vyriešili zvyšné technické problémy;

6.

podporuje ľud Sudánu, ktorý svojou aktívnou účasťou na registrácii voličov prejavil veľký záujem o účasť v nadchádzajúcich voľbách;

7.

víta skutočnosť, že uzavreté stranícke kandidátske listiny pre ženy (25 %) znamenajú jedno z najvyšších zastúpení žien v parlamente v tomto regióne, privítalo by však, aby strany navrhovali ženy mimo uzavretých ženských zoznamov;

8.

vyzýva obe strany, Africkú úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby zvážili budúce politické, hospodárske a bezpečnostné vzťahy medzi severom a juhom v prípade, že referendum schváli oddelenie vrátane mechanizmov oddelenia; domnieva sa, že po referende bude potrebné prechodné obdobie, aby bolo možné náležite realizovať a riadiť dohody spred referenda stanovujúce podmienky mierového rozdelenia;

9.

vyzýva obe strany mierovej dohody, aby vytvorili mierové a stabilné prostredie pre transparentné a dôveryhodné referendum, ako to stanovuje všeobecná mierová dohoda;

10.

vyzýva všetky strany, aby zastavili násilie; vyzýva vládu južného Sudánu, aby podporovala medzikmeňový dialóg a ustanovila inštitucionálne mechanizmy v záujme dosiahnutia a udržania zmierenia medzi kmeňmi;

11.

vyzýva vládu južného Sudánu, aby vynaložila väčšie úsilie na zaistenie bezpečnosti na miestnej úrovni a venovala pozornosť národnostnému zloženiu jednotiek, aby uprednostnila politickú reformu, vychádzala z existujúcich strategických dokumentov a politického aktu z roku 2009; zdôrazňuje význam reformy bezpečnostného odvetvia;

12.

naliehavo žiada Bezpečnostnú radu OSN, aby:

sprístupnila všetky sľúbené financie pre jednotky UNMIS, aby mohli uskutočňovať svoju misiu v optimálnych podmienkach,

sa jednotky UNMIS venovali najmä ochrane civilistov,

jednotkám UNMIS poskytla jasné usmernenia a školenie pre všetkých zamestnancov v súvislosti s ich zodpovednosťou v oblasti ochrany civilistov,

sa naďalej podieľala na riešení problému Božej armády odporu a vynaložila maximálne úsilie na dosiahnutie všeobecného a trvalého riešenia;

13.

vyzýva jednotky UNMIS, aby sa aktívnejšie zapájali do ochrany civilistov a stali sa aktívnym partnerom pri prevencii miestnych konfliktov v spolupráci s kmeňovými náčelníkmi;

14.

domnieva sa, že problém severu a juhu nemožno vnímať izolovane a že hlavným prvkom každého trvalého mieru v južnom Sudáne je zmierenie; žiada preto všetky strany, aby rešpektovali základné ľudské práva obyvateľstva, venovali sa predovšetkým ochrane civilného obyvateľstva, ukončili beztrestnosť a postavili osoby podozrivé z trestnej činnosti pred súd s cieľom získať si dôveru;

15.

vyzýva EÚ a statných darcov, konkrétne tých, ktorí priali svoje záväzky na darcovskej konferencii v Osle v roku 2005, aby si uvedomili hlavné humanitárne a rozvojové potreby južného Sudánu a zabezpečili, aby poskytnuté financie zodpovedali týmto potrebám a aby boli uvoľnené; takisto ich žiada, aby pomohli vláde sformulovať strategickú víziu pre úlohu existujúcich mechanizmov financovania a nájsť tvorivé spôsoby podpory organizácií pôvodného obyvateľstva, pričom si treba uvedomiť, že pre stabilitu južného Sudánu je životne dôležitá silná občianska spoločnosť;

16.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii, Africkej únii, OSN a národným, regionálnym a kontinentálnym parlamentom skupiny AKT.

VYHLÁSENIE

Dohoda o banánoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou a jej vplyv na producentov banánov v EÚ a krajinách AKT

Predmet dohody

A.

V decembri 2009 sa EÚ dohodla s organizáciou WTO a producentmi banánov z USA a Latinskej Ameriky na ukončení dlhotrvajúcich sporov týkajúcich sa banánov.

B.

Z dohody vyplýva zásadné zníženie ciel (35 % najskôr v rokoch 2010 – 2017) na dovoz z krajín mimo skupiny AKT, čo následne ohrozí konkurencieschopnosť výrobcov z krajín AKT a EÚ.

C.

Okrem toho Európska únia v súčasnosti vedie dvojstranné rokovania s určitými latinskoamerickými štátmi o podpísaní dohôd o voľnom obchode, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu zásadnému zníženiu ciel a podstatne tak znížiť predpokladané zisky výrobcov banánov z krajín AKT odvodené od dohôd o hospodárskom partnerstve.

D.

Banány predstavujú štvrtú najväčšiu poľnohospodársku vývoznú položku na svete. Na trh v EÚ sa dostane viac ako tretina celkového dovozu.

E.

Nadnárodné podniky, ktoré pôsobia v Latinskej Amerike, ovládajú viac ako 80 % svetového trhu.

F.

V roku 2008 pochádzalo 72 % banánov predaných v Európe z Latinskej Ameriky, zatiaľ čo banány z krajín AKT a EÚ tvorili len 17 % a 10,5 %. V podstate celý vývoz z krajín AKT smeruje na trh v EÚ, zatiaľ čo štáty Latinskej Ameriky vyvážajú banány do Severnej a Južnej Ameriky a do Ruska.

G.

Pestovanie banánov má veľký vplyv na miestne spoločenstvá, a to nielen z hospodárskeho, hľadiska, ale aj pokiaľ ide o životné prostredie, migráciu, rodové a pracovné normy.

H.

V niektorých latinskoamerických štátoch je produkcia banánov nadnárodnými spoločnosťami spojená s vysokou mierou porušovania ľudských práv.

I.

Dohoda nadobudne účinnosť v prípade, že s ňou bude súhlasiť Európsky parlament a jej uzatvorenie potvrdí Rada.

Vplyv

J.

Dôsledky dohody, ktorá je pokusom zjednotiť ciele trvalo udržateľného rozvoja s povinnosťami v rámci Svetovej obchodnej organizácie, pocítime onedlho.

K.

Najviac postihnú pestovateľov z krajín AKT, keďže stratia významnú časť colnej ochrany. Niektoré krajiny AKT, ktoré sú veľmi závislé od vývozu banánov, sa stanú svedkami likvidácie vývozných odvetví s katastrofálnymi sociálnymi a hospodárskymi následkami.

L.

Ak nebudú prijaté riadne sprievodné opatrenia, vysokú sociálno-hospodársku cenu zaplatia aj európske regióny produkujúce banány, ktoré patria k najchudobnejším v EÚ a už dnes čelia vysokej nezamestnanosti.

M.

Nadnárodné spoločnosti budú dosahovať vysoké zisky na úkor malých poľnohospodárskych spoločenstiev v EÚ a krajinách AKT.

N.

Regióny, ktoré v EÚ a krajinách AKT pestujú banány, budú potrebovať väčšiu finančnú podporu na udržanie tejto najdôležitejšej hospodárskej činnosti, aby dokázali konkurovať banánom z regiónov s veľmi nízkymi mzdami, zlými sociálnymi podmienkami a pravidlami ochrany životného prostredia.

O.

Prechod k lacnejším banánom pravdepodobne povedie k návratu späť, pokiaľ ide o pracovné normy (vrátane detskej práce), ochrany životného prostredia, korupcie a daňových únikov v banánovom odvetví.

P.

Európska komisia pripravila podporný balík pre výrobcov z krajín AKT (sprievodné banánové opatrenia) vo výške 190 mil. EUR na obdobie štyroch rokov a ďalších 10 mil. EUR za určitých podmienok. Táto pomoc nezohľadňuje ďalšie zníženie ciel vyplývajúce z dvojstranných obchodných dohôd s latinskoamerickými krajinami.

Q.

Nové ústupky Kolumbii a Peru a tie, ktoré požadovali stredoamerické štáty, prekračujú ústupky zahrnuté do nedávnej dohody a môžu destabilizovať ostatné krajiny v regióne, ako aj hospodárstvo ďalších pestovateľov banánov v krajinách AKT a v EÚ.

R.

Nepočíta sa s dodatočnou podporou pestovateľov z EÚ, najmä z najodľahlejších regiónov.

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, pripomínajúc, že Lisabonská zmluva zahŕňa politiku súdržnosti pre rozvoj, požaduje, aby:

1.

Komisia vypracovala hodnotenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu dohody o banánoch medzi EÚ a štátmi Latinskej Ameriky na producentov banánov v krajinách AKT a EÚ, ako to stanovuje XXIII. vyhlásenie dohody z Cotonou;

2.

Komisia spravodlivo posúdila zvýšenie finančného balíka na pomoc producentom z krajín AKT a EÚ, ktorý im umožní prispôsobiť sa novému režimu, a urýchlila rozdelenie uvedených financií;

3.

Komisia zvážila osobitnú dodatočnú finančnú a technickú pomoc krajinám AKT pri riešení sociálnych a environmentálnych dôsledkov, prekážok na strane dodávok a na podporu diverzifikácie po roku 2013;

4.

EÚ pripravila opatrenia na pomoc štátom, ktoré sú významne závislé od banánov, pri diverzifikácii hospodárstva vrátane vyššej pomoci pre obchod a splnila prísľub Európskeho spoločenstva a členských štátov (každá z uvedených strán vo výške 1 mld. EUR) na pomoc pre obchod (pričom 50 % je určených pre krajiny AKT);

5.

Komisia poskytla pomoc na vyrovnanie strát producentov z EÚ, postupne zaviedla opatrenia na podporu trvalo udržateľnej produkcie banánov v EÚ a zabezpečila účinné uplatnenie ochrannej doložky o banánoch v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách;

6.

každé ďalšie zníženie ciel na základe dvojstranných obchodných dohôd so štátmi Latinskej Ameriky nad rámec dohody so Svetovou obchodnou organizáciou bolo spojené s vytvorením primeraných kompenzačných opatrení;

7.

Komisia poskytla producentom z krajín AKT a EÚ skutočnú právnu istotu, pokiaľ ide o budúcnosť režimu obchodovania s banánmi a aby Európsky parlament a národné parlamenty krajín AKT túto otázku naďalej dôkladne sledovali;

8.

úrady EÚ a AKT zvýšili úsilie o účinné uplatňovanie všetkých hľadísk programu Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci;

9.

Komisia zlepšila informovanosť o etickom obchodovaní, aby odradila európskych malopredajcov od dovozu banánov od výrobcov s nevhodnými politikami týkajúcimi sa daňových únikov, korupcie, pracovných noriem a porušovania ľudských práv, korupcie, pracovných noriem a porušovania ľudských práv;

10.

Európsky parlament, skôr ako bude súhlasiť s dohodou o banánoch, zvážil dôsledky problémov uvedených v tomto vyhlásení.

Závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – Karibik

Regionálne súvislosti

Región čelí niekoľkým výzvam v oblasti trvalo udržateľného rozvoja: nízky počet obyvateľov, obmedzená a drahá doprava, mimoriadna zraniteľnosť z dôvodu zmeny klímy a prírodných katastrof a hospodárstva založené na monokultúre s obmedzenými možnosťami diverzifikácie.

Formálny proces integrácie v regióne začala Západoindická federácia (1958 – 1963). V roku 1967 obnovilo integračný proces združenie CARIFTA a od roku 1973 spoločenstvo CARICOM podnecuje tento proces prostredníctvom rôznych iniciatív, ako sú spolupráca a harmonizácia zahraničnej politiky a Girvanova správa o jednotnej vízii pre jednotné hospodárstvo. V roku 1992 bolo vytvorené združenie CARIFORUM. Jeho členmi sú krajiny spoločenstva CARICOM (11), ako aj Dominikánska republika a Kuba a združenie je signatárom Dohody z Cotonou.

Úloha združenia CARIFORUM je dvojaká: koordinovať prideľovanie finančných zdrojov a riadiť implementáciu dokumentu RSP a programu RIP, ako aj implementáciu ďalších regionálnych programov financovaných, okrem iných darcov, členskými štátmi EÚ.

V súčasnosti sa regionálne integračné úsilie sústreďuje na dobudovanie jednotného trhu a hospodárstva združenia CARICOM (CSME) do roku 2015, a na fázu II venovanú konsolidácii a dokončeniu jednotného hospodárstva.

Napriek týmto iniciatívam chýba integračnému procesu v tomto regióne v súčasnosti určitá hybná sila. Niektorí tvrdia, že je to pre nedostatok ľudovej podpory, kým podľa iných sa táto stagnácia dá pripísať politickému zameraniu na vnútroštátne problémy, politickej krátkodobosti spôsobovanej neustále sa meniacimi volenými zástupcami alebo politickej viere, že integrácia svetového trhu môže priniesť výraznejšie hospodárske zisky. Väčšina však uznáva, že tento proces brzdí nedostatok zdrojov, a práve to sa preto musí náležite riešiť v dokumente RSP a programe RIP.

Dokument RSP a program RIP pre región Karibiku

Dokument RSP a program RIP musia reagovať na uvedené problémy, ak majú podporiť regionálnu integráciu a začlenenie regiónu do svetového hospodárstva. Okrem toho by mali podporiť región pri uplatňovaní dohody o hospodárskej spolupráci medzi krajinami združenia CARIFORUM a EÚ.

V rámci dokumentu RSP a programu RIP sa regiónu Karibiku poskytuje 165 miliónov EUR:

Kľúčová oblasť: regionálna hospodárska integrácia/spolupráca a budovanie kapacít v rámci dohody EPA (pridelenie 85 až 90 %, čiže 143 miliónov EUR)

Hlavné predpokladané oblasti činnosti na základe rôznych existujúcich procesov integrácie a spolupráce v rámci združenia CARIFORUM: hospodárska únia organizácie OECS, trh CSME, rozširovanie regionálnych trhov, implementácia dohody EPA (na ktorú je vyčlenených 72,6 milióna EUR) a rozvoj ľudských zdrojov v rámci regionálnych inštitúcií.

Okrajová oblasť: zraniteľnosť a sociálna problematika (pridelenie 10 až 15 %, čiže 22 miliónov EUR)

Okrajová oblasť je osobitne zameraná na zločinnosť a bezpečnosť, posilnenie neštátnych subjektov a rozvoj kapacít.

Analýza dokumentu RSP a programu RIP

Nezávislá expertná skupina: je nevyhnutné, aby sa do procesu strednodobého hodnotenia dokumentu RSP a programu RIP plne zapojili občianska spoločnosť, akademická obec a súkromný sektor.

Spoločné parlamentné zhromaždenie preto podporuje vytvorenie nezávislej expertnej skupiny s mandátom určiť problémové oblasti pri zrýchľovaní rastu a zlepšovaní možností živobytia v regióne. Po určení potrebných finančných a ľudských vstupov môže skupina pripraviť finančné a inštitucionálne odporúčania na najlepšiu stimuláciu rastu a zlepšenie možností živobytia.

Regionálna hospodárska integrácia/spolupráca: Rovnako ako pri budovaní kapacít a inštitucionálnych iniciatívach podporovaných v rámci kľúčovej oblasti, Spoločné parlamentné zhromaždenie sa domnieva, že na projekty v oblastiach vzdelávania, vytvárania pracovných miest, energetiky a leteckej a námornej dopravy, je potrebné vyčleniť 143 miliónov EUR.

Existuje veľký potenciál na posilnenie regionálnej integrácie a stimulovanie rozvoja prostredníctvom takto zacieleného a konkretizovaného vynakladania prostriedkov.

Hospodársky rozvoj: V dokumente RSP a programe RIP sa určujú mnohé prekážky brániace hospodárskemu rozvoju: dvomi z nich sú prísne normy dohody EÚ o veterinárnych a fytosanitárnych opatreniach (SPS) a obmedzené možnosti hospodárskej diverzifikácie.

Spoločné parlamentné zhromaždenie zdôrazňuje, že je potrebné prideliť združeniu CARIFORUM spravodlivý podiel z 30 miliónov EUR určených pre krajiny AKT na financovanie dodržiavania veterinárnych a fytosanitárnych noriem SPS. Tieto finančné prostriedky by mali byť predovšetkým určené na odvetvie rybného hospodárstva, ako aj na nerozvinuté priemyselné oblasti, akými sú akvakultúra, spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a služby (napríklad liečivé kúpele a ekoturistika).

Hospodársku diverzifikáciu môžu stimulovať výskum a inovácie, a z intenzívnejšieho zamerania na výskum a inovácie môžu využívať výhody najmä MSP a poľnohospodárske podniky.

Implementácia dohody EPA: Okrem toho, že na dokument RSP a program RIP boli pridelené prostriedky, množstvo národných indikatívnych programov (NIP) zameraných na vidiek sa orientuje na činnosti súvisiace s dohodou EPA, akými sú konkurencieschopnosť, reformy verejnej správy a infraštruktúra. Na pomoc v oblasti obchodu je vyčlenených 454 miliónov EUR z prostriedkov národných programov (75 % z dostupných 600 miliónov EUR).

Dohoda EPA vyžaduje hlavné organizačné a štrukturálne zmeny. Úlohy, ako napríklad posilnenie právnych služieb, sú náročné a región by sa mal pri plnení týchto cieľov primerane podporovať.

Spoločné parlamentné zhromaždenie zdôrazňuje, že je dôležité, aby si EK a členské štáty EÚ splnili svoj záväzok pomoci pre obchod vo výške 1 miliardy EUR od každého subjektu (s 50 % dostupných prostriedkov pre krajiny AKT) do roku 2010. Ako už bolo uvedené, dodržiavanie veterinárnych a fytosanitárnych noriem zostáva prioritou.

Strednodobé preskúmanie dokumentu RSP a programu RIP (a podobne aj dokumentov CSP a programov NIP) by malo byť jedinečnou príležitosťou na revidovanie financovania, ak členské štáty EÚ nedodržia svoj sľub pomoci pre obchod.

Potravinová bezpečnosť: Reakcia na celosvetovú potravinovú krízu bola v tomto regióne pomalá. Toto oneskorenie zdôrazňuje potrebu regionálneho konsenzu o najlepšom spôsobe zvýšenia poľnohospodárskej produkcie. Hoci niektoré krajiny priraďujú potravinovej bezpečnosti vo svojom plánovaní rozvoja prioritu, primeranú poľnohospodársku produkciu môže účinnejšie zabezpečiť komplexná regionálna rozvojová stratégia. S cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť zo strednodobého až dlhodobého hľadiska musí región zabezpečiť rozvojovú pomoc na stimulovanie odvetvia poľnohospodárstva.

Spoločné parlamentné zhromaždenie uznáva, že EK sa zaviazala poskytnúť 1 miliardu EUR za 3 roky 23 krajinám najviac postihnutým potravinovou krízou a víta skutočnosť, že 15,8 milióna EUR pridelila v roku 2009 Haiti.

Ľudské zdroje a únik mozgov: Región sa pokúša vychovať domácich expertov a tento deficit má negatívny vplyv na rozvoj ľudských zdrojov, blahobyt, hospodársku diverzifikáciu a rast.

Región okrem toho trpí nesmiernym únikom mozgov (12). Voľný pohyb pracovných síl a zhromažďovanie ľudských zdrojov v regióne tento problém do istej miery zmierňuje a Spoločné parlamentné zhromaždenie preto víta pridelenie takmer 10 miliónov EUR na rozvoj ľudských zdrojov a budovanie kapacít na regionálnej úrovni.

Ak sa má vyriešiť príčina tohto problému, región musí ponúknuť emigrantom stimuly na návrat domov a využívanie kvalifikácie, ktorú nadobudli, v prospech regiónu.

Je potrebné podporovať seriózny politický dialóg. Poučnou môže byť najmä analýza úsilia Guyany a ďalších krajín na zvrátenie migrácie v 90. rokoch. Na tento účel by mala EK vyčleniť financie s cieľom zintenzívniť regionálnu spoluprácu v oblasti problematiky migrácie a budovať kapacity na zníženie úniku mozgov.

Zmena klímy: Zmena klímy neprimerane ovplyvňuje malé ostrovné štáty, napríklad aj v Karibiku.

Hoci dokument RSP a program RIP neobsahujú ustanovenia na riešenie zmeny klímy, v roku 2009 Európska komisia vyčlenila 71 miliónov EUR na riešenie migrácie súvisiacej so zmenou klímy a 97 miliónov EUR na adaptáciu. Komisia ďalej plánuje prideliť 3 milióny EUR Kube a 8 miliónov EUR prostredníctvom aliancie GCCA na podporu centra CCCCC pri implementácii regionálnej stratégie.

Bude užitočné, ak bude mať Spoločné parlamentné zhromaždenie k dispozícii ďalšie informácie o financovaní a koordinácii v oblasti iniciatív a programov EÚ a regionálnych iniciatív a programov, ako napríklad GCCA, stratégia EÚ pre zníženie rizika katastrof v rozvojových krajinách, tematický program nástroja rozvojovej spolupráce pre environmentálne a trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov, regionálny programový rámec Karibského spoločenstva na roky 2005 – 2015 (agentúry CDEMA) a CCCCC.

Rodová rovnosť: Rodová problematika by mala v politickom programe zastupovať významnejšie miesto, a to najmä vzhľadom na nedávnu finančnú krízu, pre ktorú je dôstojná práca pre ženy menej dostupná.

Koordinácia subjektov poskytujúcich pomoc: Prioritou v oblasti znižovania záťaže vnútroštátnych vlád a regionálnych inštitúcií, ale aj zvyšovania účinnosti medzinárodnej pomoci, je nepochybne súdržnosť stratégií a režimov implementácie v oblasti poskytovania pomoci. Podľa správ rôznych subjektov poskytujúcich pomoc, diplomatov a akademických pracovníkov sa však zásady Parížskeho vyhlásenia a Vyhlásenia z Akkry o účinnosti pomoci ani zďaleka náležite nedodržujú.

EÚ ako najvýznamnejší darca by mal nielen vyvinúť ďalšie úsilie na presadzovanie vlastných požiadaviek v oblasti poskytovania pomoci, ale aj spolupracovať s ďalšími darcami na zlepšení koordinácie a minimalizácii plytvania. Spoločné parlamentné zhromaždenie podporuje spoločnú realizáciu regionálnych projektov (napr. CARTAC, PANCAP, CRNM a mnohých projektov organizácie OECS) a víta vedúcu úlohu EK pri koordinácii darcov programu PANCAP. Spoločné parlamentné zhromaždenie povzbudzuje EK, aby poskytovala finančnú podporu agentúre CDEMA, ktorá obsahuje mnohých darcov v oblasti pripravenosti na katastrofy, ale ktorá (podľa dokumentu RSP a programu RIP) nemá v súčasnosti kapacitu na účinnú koordináciu darcov.

Realizácia pomoci: Spoločné parlamentné zhromaždenie podporuje zriadenie regionálneho rozvojového fondu (v rámci rozvojového fondu spoločenstva Caricom) na správu ERF a ďalších finančných prostriedkov.

Spoločné parlamentné zhromaždenie očakáva ďalšie informácie o výsledkoch štúdie sekretariátu združenia CARIFORUM, ako aj o diskusiách medzi Európskou komisiou, regionálnymi orgánmi a EIB o možnosti zriadenia Karibského infraštruktúrneho fondu na základe afrického modelu.

Audit: Okrem parlamentného dohľadu nad programom RIP a dokumentom RSP odporúča Spoločné parlamentné zhromaždenie aj vykonávanie nezávislého auditu. Jeho cieľom je v prvom rade vyhodnotiť, či bol podiel združenia CARIFORUM z 10. ERF účinne využitý. V druhom rade by mal audit preukázať, či sa ukázali výhody 10. ERF v celom regióne rovnomerne, alebo či sa sústredili na určitú zemepisnú alebo odvetvovú časť.

Odporúčania

Ako už bolo uvedené, súčasťou kľúčovej oblasti je aj regionálna hospodárska integrácia a spolupráca.

Spoločné parlamentné zhromaždenie plne podporuje tento cieľ a pritom zdôrazňuje, že cieľom by mal byť trvalo udržateľný hospodársky rast orientovaný na rozvoj, ktorý môže posilniť a zjednotiť postavenie regiónu v celosvetovom meradle.

Podobne aj dohoda EPA o budovaní kapacít tvorí dôležitú súčasť kľúčovej oblasti, a preto musia dokument RSP a program RIP poskytovať technickú a finančnú podporu na zriadenie príslušných rámcov.

Vzhľadom na účinky migrácie a úniku mozgov sú kľúčovými úlohami vyžadujúcimi regionálnu reakciu aj zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a boj proti zmene klímy.

V regióne je naliehavo potrebná lepšia koordinácia subjektov poskytujúcich pomoc. Spoločné parlamentné zhromaždenie žiada EK, aby zohľadnila uvedené odporúčania.

Zatiaľ čo Európsky parlament môže zabezpečiť parlamentný dohľad na strane EÚ, je potrebné s ľútosťou poznamenať, že na karibskej strane je to z dôvodu absencie regionálneho parlamentu oveľa ťažšie.

ZOZNAM SKRATIEK

AfT

Pomoc pre obchod

CARICOM

Karibské spoločenstvo

CARIFTA

Karibské združenie voľného obchodu

CARIFORUM

Karibské fórum štátov AKT

CARTAC

Karibské regionálne centrum technickej pomoci

CCCCC

Centrum Karibského spoločenstva pre zmenu klímy

CDEMA

Karibská agentúra pre riadenie núdzových stavov v prípade katastrofy

CRNM

Karibský regionálny rokovací aparát

CSME

Jednotný trh a hospodárstvo krajín združenia CARICOM

CSP

Strategický dokument krajiny

DCI

Finančný nástroj rozvojovej spolupráce

ERF

Európsky rozvojový fond

EIB

Európska investičná banka

EPA

Dohoda o hospodárskom partnerstve

GCCA

Globálna aliancia proti zmene klímy

JPA

Spoločné parlamentné zhromaždenie

NIP

Národný indikatívny program

OECD

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OECS

Organizácia východokaribských štátov

PANCAP

Celokaribské partnerstvo proti HIV/AIDS

RPTF

Regionálna prípravná pracovná skupina

MSP

Malé a stredné podniky

SPS

Sanitárna a fytosanitárna dohoda

Závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – východná Afrika, južná Afrika a oblasť Indického oceánu

Regionálny strategický dokument (RSD) pre východnú Afriku, južnú Afriku a oblasť Indického oceánu sa týka 21 krajín a štyroch regionálnych organizácií, ktorými sú Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku (COMESA), Východoafrické spoločenstvo (EAC), Medzivládny úrad pre rozvoj (IGAD) a Komisia pre Indický oceán (COI). Uvedená zemepisná oblasť zahŕňa takisto jeden najvzdialenejší európsky región, ostrov Réunion, a francúzske zámorské územie, ostrov Mayotte.

Ciele sledované RSD

Cieľom RSD, ako ho vypracovala Európska únia a rôzne partnerské regionálne organizácie, je prispieť k prehĺbeniu procesu regionálnej integrácie, ktorý tieto organizácie sledujú. Dôraz sa kládol na otvorenosť trhu a vytvorenie spoločného trhu.

Konečným cieľom tejto stratégie je prispieť k vykoreneniu chudoby a napomôcť realizáciu rozvojových cieľov tisícročia (RCT). Podobne ako pri regionálnej integrácii je plnenie tohto cieľa úzko späté s hospodárskym rastom a rozvojom obchodu.

Regionálny integračný proces odohrávajúci sa v regióne východnej Afriky, južnej Afriky a oblasti Indického oceánu

V uvedenom regióne pôsobia štyri regionálne organizácie. Každá z nich sleduje súbežne rozličné ciele, navzájom sa však dopĺňajú.

Regionálnou organizáciou, ktorá zoskupuje najväčší počet krajín danej oblasti, je COMESA. Sleduje cieľ vytvoriť zónu voľného obchodu, colnú a menovú úniu medzi svojimi členmi; a prostredníctvom plnenia týchto cieľov vytvoriť plne integrované spoločenstvo štátov, konkurencieschopné na medzinárodnej úrovni a s vysokou životnou úrovňou pre svoje obyvateľstvo a pre všetkých tých, ktorí sú pripravení pripojiť sa k Africkému hospodárskemu spoločenstvu (AHS).

EAC sleduje podobné ciele ako COMESA, ba zdá sa, že má náskok v ich plnení: v roku 2005 bola vytvorená colná únia, v roku 2010 by mal vzniknúť spoločný trh a v roku 2012 menová únia.

Dve ďalšie najväčšie regionálne organizácie sú vo svojich cieľoch skromnejšie. Sústreďujú sa na menšie oblasti, zahŕňajúce spoločné hranice, prípadne – ako COI – jednu oceánsku oblasť.

COI sleduje viaceré ciele: solidaritu medzi národmi, obhajobu ostrovných záujmov v medzinárodných súvislostiach a vo vzťahu k regionálnym organizáciám zameraným na integráciu; ochranu a zhodnocovanie životného prostredia a prírodných zdrojov, regionálny rozmer ľudského rozvoja.

IGAD si stanovil ako cieľové oblasti: poľnohospodárstvo, životné prostredie, sociálnu a hospodársku spoluprácu, mier a bezpečnosť, rovnosť mužov a žien.

Pomoc zo strany RSD pri prehlbovaní procesu regionálnej integrácie a pri plnení RCT

Suma 645 mil. EUR bola pridelená RSD v súvislosti s hospodárskou integráciou v regióne. V záujme účinnej realizácie tejto stratégie spolupracujú štyri regionálne spoločenstvá v Medziregionálnom koordinačnom výbore.

Je preto úlohou Medziregionálneho koordinačného výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov organizácií COMESA, IAC, COI a IGAD, ako aj zo zástupcov EÚ a sekretariátu AKT, aby vzal na seba úlohu koordinátora s cieľom dosiahnuť účinnejšiu regionálnu integráciu prostredníctvom obchodu a investícií, ktoré budú skutočne synonymom pre rozvoj v príslušných krajinách. Spolupráca a koordinácia v rámci výboru dosiahla počas zavádzania 9. ERF povzbudzujúce výsledky a bol prijatý záväzok zopakovať túto skúsenosť aj v priebehu 10. ERF. Práve na tomto výbore bude záležať úspech záväzku dosiahnuť spoločenský rozvoj a zvýšenie životnej úrovne prostredníctvom hospodárskeho rastu a otvorenosti regionálnych trhov. Tomuto výboru zároveň prislúcha úloha ochrániť existenciu rôznych regionálnych organizácií, aby nedošlo k ich zapojeniu.

RSD a DHP (dohody o hospodárskom partnerstve)

DHP majú podporovať procesy regionálnej integrácie, a nie opačne. O to väčšmi je potrebné znova zopakovať, že nie je možné zvonka vnútiť spôsob, ktorým sa majú odohrávať procesy regionálnej integrácie, EÚ sa musí uspokojiť s tým, že bude podporovať tento proces alebo procesy v tom rozmedzí, ako sú stanovené krajinami AKT.

SADEC, COMESA a IAC sa na samite v Kampale v roku 2008 rozhodli vypracovať dokumentáciu, ktorej cieľom je zblížiť tri regionálne organizácie, aby sa zladili ich rôzne legislatívy a bolo možné vytvoriť veľký spoločný trh. Predbežnou podmienkou celého procesu je podpis dohody o voľnom obchode, ktorá by mala vyústiť do vytvorenia colnej únie a neskôr do vytvorenia Hospodárskeho výboru pre Afriku (CEA).

Okrem tohto rozsiahleho projektu troch regionálnych organizácií jestvujú dve regionálne stratégie a tri DHP. Je preto ťažké presne určiť, akým spôsobom chce EÚ prostredníctvom 10. ERF a prostredníctvom DHP podporovať procesy regionálnej integrácie bez toho, aby pri vytváraní rôznych spoločných trhov (program vytvárania spoločných trhov je podporený do výšky 85 % z ERF) vznikla medzi regionálnymi organizáciami súťaživosť a tiež bez toho, aby boli napokon prioritne podporované DHP.

Tri DHP, o ktorých sa práve rokuje v dvoch regiónoch stanovených v 10. ERF, sú radou troch organizácií (COMESA, SADC a EAC) považované za základné kamene konštrukcie CEA. EÚ by preto mala dbať na to, aby dve práve prebiehajúce regionálne stratégie a tri DHP, o ktorých sa práve rokuje, nevniesli zásadný alebo trvalý chaos do celého procesu.

Rada tripartity COMESA-EAC-SADC sa na samite v Kampale v októbri 2008 rozhodla zriadiť oblasť voľného obchodu, na ktorú nadviaže colná únia. Dohody o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v rámci tripartity, by mali posilniť proces, ktorý sa práve začal.

Cieľ stratégie na podporu mieru a stability v regióne

Politická integrácia, dobrá správa vecí verejných a bezpečnosť ľudí sú kľúčovými faktormi úspešnosti procesov hospodárskej integrácie. Jedno sa neuskutoční bez druhého. Cieľom II tejto stratégie je podpora práve tohto rozmeru prostredníctvom pomoci určenej štyrom regionálnym organizáciám na zlepšenie ich vlastnej transparentnosti, demokratizáciu, bezpečnosť, stabilitu, trvalo udržateľný rozvoj. V tomto smere sa prípravná fáza tohto programu týka náležitého identifikovania mechanizmov medziregionálnej strategickej spolupráce, ktoré môžu napomôcť mierový charakter, demokratizáciu a trvalo udržateľný rozvoj celého regiónu. Z tejto prípravnej fázy sa zrodia konkrétne a premyslené projekty.

Zdá sa, že uvedený program je na dobrej ceste. Takisto sa však zdá, že finančné prostriedky, ktoré boli na tento program vyčlenené, nemusia byť dostatočné na plnenie ambícií a potrieb v tejto oblasti.

Zapojenie ostrovov Réunion a Mayotte v rámci tejto stratégie

V prvom rade je poľutovaniahodné, že nikde v uvedenej stratégii sa neobjavuje meno ostrova Mayotte, ktorý sa nachádza v Indickom oceáne.

Príloha venovaná začleneniu ostrova Réunion do 10. ERF a do regionálneho integračného procesu je dobre koncipovaná. Napriek tomu stanoviská prezentované Európskou komisiou neodrážajú jej konkrétnu činnosť pre Réunion v rámci súbežných rokovaní o DHP. Najvzdialenejšie európske regióny (NER) sa na všetkých úrovniach musia pokladať Komisiou za potenciálne hnacie sily rozvoja v ich zemepisnej oblasti, a to nielen v prílohe k 10. ERF.

Takisto je poľutovaniahodné, že veľký projekt rozvoja nových informačných a komunikačných technológií (NIKT), najmä pokiaľ ide o vysokorýchlostný internet, nie je v mimoriadnej miere financovaný v prospech COI. Nerovnosť v digitalizácii pretrváva v tejto oceánskej oblasti, ktorá je prirodzene mimoriadne závislá od medzikontinentálnych podmorských spojení, kde trhové sily pôsobia na úkor používateľov, pokiaľ ide o kvalitu poskytovaných služieb a zvýšené náklady na služby v porovnaní s kontinentálnymi regiónmi. ERF mal podporiť vytváranie platforiem na šírenie NIKT na regionálnej úrovni, zvlášť v rámci COI.

Rovnako by bolo želateľné, aby Európska komisia uvažovala o vytvorení jedinečného a špecifického finančného nástroja spolupráce, týkajúceho sa NER, ako aj jednoduchých postupov riadenia, ktoré by bolo potrebné zaviesť s cieľom skutočne pôsobiť, aby NER mohli zohrávať úlohu, ktorá im je priznaná, teda úlohu potenciálnych hnacích síl vzájomného regionálneho rozvoja.

Týka sa to takisto projektov na prekonanie izolácie (prostredníctvom námornej, leteckej i železničnej dopravy), ktoré sú mimoriadne dôležité najmä pre rozvoj obchodu.

Odporúčania

V zmysle tejto stratégie sa integrácia do svetového obchodného systému a hospodárska dynamika považujú za hlavné faktory, ktoré tomuto regiónu chýbajú v súvislosti s ľudským a spoločenským rozvojom. Uvedený model, ktorý by mal umožniť prehĺbenie procesu regionálnej integrácie, je modelom EÚ: vytvorenie spoločného trhu, vznik colnej a menovej únie. Možno by sa takisto dala vyjadriť ľútosť nad tým, že podpora vytvoreniu spoločnej poľnohospodárskej politiky v danom regióne nie je považovaná za relevantný integračný proces. Pritom SPP – rovnako ako spoločný trh – je jedným z modelových úspechov EÚ, ktorý prispel k užšiemu prepojeniu národov a krajín. Mohla by byť viac než dôležitým modelom pre tento región, ktorý by v plnej miere prospel obyvateľstvu regiónu pri zabezpečení jednotného práva na potravinovú samostatnosť (táto bola pôvodným cieľom vytvorenia SPP v rámci EÚ). Takisto je vzhľadom na 11. ERF potrebné dbať na to, aby sa vytvorili mechanizmy umožňujúce konzultovať a začleniť do uvedených procesov národné parlamenty členských krajín regionálnych organizácií tejto oblasti.

Závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – SADC

Regionálne súvislosti

Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC) je medzinárodným hospodárskym a politickým orgánom, ktorého úlohou je vytvárať podmienky na rozvoj a hospodársky a sociálny rast v regióne južnej Afriky. Hoci hlavným bodom programu spoločenstva SADC je hospodárska integrácia, patrí sem aj politická spolupráca.

Spoločenstvo SADC bolo založené v roku 1980 ako Juhoafrická rozvojová koordinačná konferencia (SADCC) s cieľom koordinovať rozvojovú pomoc a znížiť hospodársku závislosť od Južnej Afriky, v ktorej vtedy vládol apartheid. O dvanásť rokov sa táto konferencia pretvorila na spoločenstvo SADC. Spoločenstvo SADC má v súčasnosti 15 členov: Angola, Botswana, Konžská demokratická republika, Lesotho, Madagaskar, Malawi, Maurícius, Mozambik, Namíbia, Seychely, Južná Afrika, Svazijsko, Tanzánijská zjednotená republika, Zambia a Zimbabwe.

Členstvo v spoločenstve SADC sa však, bohužiaľ, prekrýva s inými regionálnymi organizáciami, ako napríklad Juhoafrickou colnou úniou (SACU), Spoločným trhom pre východnú a južnú Afriku (COMESA), Východoafrickým spoločenstvom (EAC) a ďalšími. Toto viacnásobné vnútroštátne členstvo v regionálnych hospodárskych spoločenstvách naďalej predstavuje výzvu pre regionálnu integráciu regiónu južnej Afriky. Krajiny spoločenstva SADC okrem toho rokujú s EÚ na základe troch rôznych dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA) (SADC, ESA – Východná a južná Afrika a EAC). Rokovacia skupina dohody EPA v rámci spoločenstva SADC zahŕňa len polovicu súčasných členov spoločenstva SADC.

Vo všeobecnosti spoločenstvo SADC charakterizujú obrovské regionálne hospodárske rozdiely, malé a minimálne diverzifikované hospodárstva, zreteľná nerovnosť a chudoba. Je to jeden z najchudobnejších regiónov sveta – takmer 45 % celkového obyvateľstva v krajinách spoločenstva SADC žije z 1 USD na deň. Krajiny spoločenstva SADC majú najvyšší výskyt HIV na svete (tretina celkovej svetovej populácie s HIV/AIDS žije v krajinách spoločenstva SADC), čo má katastrofický hospodársky a sociálny vplyv na región, rast HND, objem pracovnej sily, nerovnosť príjmov, rozvoj ľudských zdrojov a dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia vo všeobecnosti. V oblasti dokončenia základného vzdelania sa krajiny spoločenstva SADC nachádzajú medzi krajinami s najnižšou úrovňou na svete. Tento región má tiež problémy v oblasti potravinovej a pitnej bezpečnosti, ako aj demokracie, mieru a bezpečnosti, čo často vyvoláva masový presun obyvateľstva v rámci krajín spoločenstva SADC. Veľké výzvy sa týkajú aj problematiky posilňovania hospodárskeho postavenia žien, ich účasti na procese rozhodovania a ich ľudských a zákonných práv. Občianska spoločnosť v tomto regióne je veľmi slabá, rozdrobená a vo vzťahu k vládam a regionálnym organizáciám retroaktívna.

Riešenie navrhnuté v dokumente RSP a programe RIP pre krajiny spoločenstva SADC

V rámci regionálneho indikatívneho programu sa pre región spoločenstva SADC vyčlenilo 116 miliónov EUR, a to takto:

Kľúčové odvetvie 1 – regionálna hospodárska integrácia (pridelenie 80 %, čiže 92,8 milióna EUR) – poskytne širokú podporu na prehĺbenie hospodárskej integrácie krajín spoločenstva SADC a liberalizáciu obchodu, ako aj riešenie problémov s dodávkami v oblastiach regionálnej infraštruktúry a bezpečnosti potravín;

Kľúčové odvetvie 2 – regionálna politická spolupráca (pridelenie 15 %, čiže 17,4 milióna EUR) – podporí budovanie kapacít v súvislosti s regionálnou správou vecí verejných a implementáciou niektorých aspektov spoločnej stratégie EÚ a Afriky v oblasti predchádzania konfliktov a v oblasti mieru a bezpečnosti;

Dve okrajové odvetvia – technická spolupráca a podpora neštátnych subjektov pri realizácii činností v rámci dokumentu RSP – získajú 5 % zdrojov, čiže 5,8 milióna EUR.

Analýza dokumentu RSP a programu RIP pre krajiny spoločenstva SADC

Niet pochýb o tom, že regionálna integrácia je pre hospodársky a celkový rozvoj krajín spoločenstva SADC mimoriadne dôležitá a že im umožňuje podieľať sa na celosvetovom hospodárstve rovnakou mierou ako ostatným medzinárodným subjektom. Keďže dokument RSP a program RIP dôrazne podporujú medziregionálny rozvoj krajín spoločenstva SADC, program EK v rámci 10. ERF je pre realitu tohto regiónu očividne relevantný. Okrem toho predpokladané opatrenia vyplývajúce z programu RIP sú dobre prepojené s konkrétnymi cieľmi stanovenými v programe pre krajiny spoločenstva SADC, a to najmä v regionálnom indikatívnom strategickom rozvojovom pláne (RISDP), ako aj v spoločnej stratégii EÚ a Afriky. Suma 92,8 milióna EUR by však bola primeraná, keby sa v programe RIP poskytli ďalšie zdroje na krátkodobý pokles príjmov a zlepšenie regionálnych hospodárskych infraštruktúr. Okrem toho, keďže krajiny spoločenstva SADC sú do veľkej miery závislé od exportu niekoľkých základných komodít, a preto ich do veľkej miery ovplyvnila finančná, hospodárska a sociálna kríza, mali by sa poskytnúť aj zdroje na podporu krajín spoločenstva SADC, aby mohli transformovať a reštrukturalizovať svoje hospodárstva a zapojiť sa do nadväzujúcich opatrení s pridanou hodnotou v oblasti hlavných komodít.

Problematika množstva regionálnych organizácií v regióne južnej Afriky a rozdelenie členských štátov spoločenstva SADC do troch skupín dohôd EPA, čo závažne komplikuje medziregionálnu a vnútroregionálnu spoluprácu, nebola nanešťastie ešte uspokojivo vyriešená, a to ani zo strany spoločenstva SADC, ani EK. V dokumente RSP sa uvádza, že spoločenstvo SADC a ďalšie regionálne organizácie zapojené do činností hospodárskej integrácie, a to najmä COMESA, musia úzko spolupracovať a koordinovať implementáciu príslušnej regionálnej stratégie. Ako presne sa má táto koordinácia reálne uskutočňovať, však zostáva nejasné.

Okrem toho, hoci by intenzívnejšia regionálna integrácia a politická spolupráca mohli nepriamo prispieť k zníženiu chudoby, potrebné je oveľa priamejšie a jasnejšie zameranie opatrení vyplývajúcich z dokumentu RSP na zníženie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia v regióne krajín spoločenstva SADC. K zhoršovaniu chudoby v regióne prispievajú aj niektoré spoločné faktory, ako napríklad výskyt HIV/AIDS, rodová nerovnosť, nedostatočný prístup k zdrojom potravín a vody, nedostatok ľudského kapitálu, ako aj nedostatočná kvalifikácia.

Čo sa týka HIV/AIDS, kým sa táto pandémia nebude riešiť na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni ako celok, nádej na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia sa každodenne pre milióny ľudí v regióne spoločenstva SADC rozplýva do nenávratna. V dokumente RSP sa nanešťastie predpokladá len zahrnutie problematiky HIV do programu na budovanie kapacít v rámci kľúčového odvetvia 1. Preto by sa v dokumente RSP pre krajiny spoločenstva SADC mal väčší dôraz klásť na regionálne projekty týkajúce sa HIV/AIDS, napríklad na poskytovanie zdrojov na implementáciu programov a stratégií týkajúcich sa HIV/AIDS v krajinách spoločenstva SADC vrátane obchodného plánu krajín spoločenstva SADC na boj proti AIDS.

Ďalšou dôležitou úlohou pre krajiny spoločenstva SADC je zabezpečiť, aby školopovinné deti získali základné vzdelanie. Epidémia HIV ešte viac zhoršuje situáciu v školách, keďže v školstve dochádza k alarmujúcemu úbytku zamestnancov, pričom záznamy o miere odradenia učiteľov ochorením AIDS hovoria o 46,2 % v Zambii a 32,5 % v Mozambiku. V pláne RISDP pre krajiny spoločenstva SADC sa jasne hovorí, že členské štáty spoločenstva SADC nedosahujú potrebnú mieru poskytovania druhostupňového a treťostupňového vzdelávania, a preto sa sústreďuje na koordináciu, harmonizáciu a podnecovanie vzdelávania a odbornej prípravy.

Okrem toho je chvályhodné, že v dokumente RSP sa podporujú opatrenia na spoluprácu v oblasti trvalo udržateľnej potravinovej bezpečnosti, ktorá má za cieľ dosiahnuť trvalý prístup k bezpečným a primeraným potravinám v regióne. Okrem potravinovej bezpečnosti je pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu mimoriadne dôležitá aj pitná bezpečnosť a prístup k vode. Keďže čerstvá voda je v regióne južnej Afriky vzácna, dopyt po vode môže viesť k rivalite a sporom. Viac než polovica celkovej populácie v krajinách spoločenstva SADC nemá prístup k bezpečnej vode a hygiene. Implementáciou regionálneho strategického plánu pre rozvoj a správu vodných zdrojov v krajinách spoločenstva SADC a revidovaného protokolu o podpore spoločných vodných systémov, ako aj rozvojom vodnej infraštruktúry, by sa preto priamo zlepšili dodávky pitnej vody, ako aj potravinová bezpečnosť (keďže by boli dostatočné dodávky vody pre poľnohospodárske potreby). Spoločné parlamentné zhromaždenie v dokumente RSP vyzýva na intenzívnejšiu podporu trvalo udržateľného životného prostredia, a to najmä na boj proti odlesňovaniu a znehodnocovaniu pôdy.

Ďalšiu významnú úlohu pre tento región, ktorá by mala byť v dokumente RSP lepšie zohľadnená, tvoria migračné politiky a situácia utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny.

V oblasti využívania finančných zdrojov programu RIP je dobre pripravený na dosahovanie cieľov regionálnej integrácie a politickej spolupráce, keďže finančné zdroje sa budú poskytovať priamo regionálnym organizáciám a použijú sa finančné mechanizmy spoločenstva SADC. Ako však bolo v dokumente RSP zdôraznené, vzhľadom na zásadu subsidiarity sa môžu niektoré zásahy implementovať na vnútroštátnej úrovni, a to aj napriek ich cieľu spočívajúcemu v regionálnej integrácii. Okrem toho je potrebné lepšie riešiť ťažkosti spojené s realizáciou financovaných činností.

Matrica darcov je pre región spoločenstva SADC tiež dobre vyvážená. Okrem toho, keďže zásahy EK súvisia s regionálnymi rozvojovými rámcami a inštitúciami spoločenstva SADC, aj tým sa poskytujú dobré vyhliadky na koordináciu s inými darcami.

Pred vypracovaním návrhu dokumentu RSP a programu RIP sa uskutočnili konzultácie medzi Európskou komisiou a sekretariátom spoločenstva SADC, zástupcami vnútroštátnych orgánov členských štátov spoločenstva SADC a regionálnymi neštátnymi subjektmi s cieľom koordinovať dokument RSP s dokumentmi CSP pre krajiny regiónu. O účasti vnútroštátnych a regionálnych parlamentných orgánov na týchto konzultáciách však niet ani zmienky.

Odporúčania

1.

Oblasti podpory vyplývajúce z dokumentu RSP a programu RIP odrážajú vývoj v regióne spoločenstva SADC týkajúci sa hospodárskej regionálnej integrácie a politickej spolupráce. Predpokladanými opatreniami sa uľahčí implementácia budúcich úplných dohôd EPA medzi SADC a EÚ. Krajinám regiónu, ktorých sa týkajú iné zmluvy EPA, sa však poskytuje uistenie, že budú rovnocenne využívať výhody vyplývajúce z dokumentu RSP.

2.

Opatrenia vyplývajúce z dokumentu RSP sa musia lepšie a priamejšie zamerať na zníženie chudoby. Problematika HIV/AIDS, pitná bezpečnosť a rozvoj ľudských zdrojov, a najmä vzdelávanie, čo sú niektoré z hlavných príčin chudoby v krajinách spoločenstva SADC, by sa nemali riešiť len na vnútroštátnej, ale aj na regionálnej úrovni. Preto sa táto problematika musí lepšie riešiť v dokumente RSP a programe RIP pre krajiny spoločenstva SADC.

3.

Celkové financovanie programu by sa malo zvýšiť, aby bolo možné zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na opatrenia v oblastiach uvedených vyššie.

4.

Národné parlamenty krajín spoločenstva SADC, parlamentné fórum spoločenstva SADC a Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ by sa mali lepšie zapojiť do programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia regionálneho strategického dokumentu pre krajiny spoločenstva SADC.

Závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – stredná Afrika

1.   Regionálny kontext

a)   Regionálna integrácia

Regionálna integrácia v Afrike je poznačená nejasným vymedzením pojmu región a prekrývajúcou sa činnosťou dvoch regionálnych organizácií s čiastočne totožnými cieľmi, ale s odlišným zložením. Hospodárske a menové spoločenstvo strednej Afriky (CEMAC) (13) funguje od roku 1999, zatiaľ čo Hospodárske spoločenstvo krajín strednej Afriky (CEEAC) (14) bolo založené už v roku 1983. Prvé združenie sa sústreďuje najmä na menovú úniu, keďže jeho členské štáty majú spoločnú menu, stredoafrický frank. CEMAC je teda zameraný na vytváranie spoločného trhu, CEEAC má zasa väčšie výsledky v oblasti politickej integrácie, najmä pokiaľ ide o mier a stabilitu. Nedostatočná inštitucionálna sila regionálnych organizácií však ostáva stálym problémom, ďalším je zasa zavádzanie ich rozhodnutí členskými štátmi.

Konžská demokratická republika je takisto členským štátom Hospodárskeho spoločenstva krajín pri Veľkých jazerách (CEPGL).

Pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve a v súvislosti s regionálnym indikačným programom sa za región považujú členské krajiny spoločenstva CEMAC spolu s Konžskou demokratickou republikou a Svätým Tomášom a Princovým ostrovom.

b)   Ďalšie výzvy na regionálnej úrovni

Región bol v minulosti – a táto situácia pretrváva do súčasnosti – poznačený nestabilitou v niektorých krajinách (Čad, Stredoafrická republika, Konžská demokratická republika). Dve krajiny (Čad, Stredoafrická republika) sú bez prístupu k moru, medzi krajinami oblasti strednej Afriky existuje málo vzájomných prepojení a región trpí veľkou biedou populácie. Strednej Afrike pritom nechýbajú prednosti. Pre všetky tieto krajiny je charakteristické veľké prírodné bohatstvo, najmä lesný a poľnohospodársky potenciál. Na prekonanie „paradoxu hojnosti“, ktorý znamená, že prírodné bohatstvo nie je vždy synonymom rozvoja, musia stredoafrické krajiny zabezpečiť lepšie využívanie a prerozdelenie bohatstva. Demokracia a dobrá správa vecí verejných predstavujú pre tieto štáty ďalšiu dôležitú výzvu.

2.   Odpoveď, ktorú ponúka RSD/RIP

Na regionálny indikatívny program bude vyčlenená suma 165 miliónov EUR, z čoho 15 miliónov je určených pre združenie štátov CEPGL, a to na tieto cieľové oblasti:

Cieľová oblasť 1 – Hospodárska a obchodná integrácia a pomoc pri dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) (97 miliónov EUR, čo predstavuje 65 %) – má umožniť podporu úsilia regionálnych organizácií o vytváranie spoločného trhu, prepojenia cestných, telekomunikačných, elektrických a iných sietí, a o rozvoj poľnohospodárskej politiky a regionálnej potravinovej bezpečnosti.

Cieľová oblasť 2 – Správa obnoviteľných prírodných zdrojov (30 miliónov EUR, čo predstavuje 20 %) – mala by prispieť k zlepšeniu dobrej správy lesníckeho sektora, chránených oblastí a potenciálu rybného hospodárstva.

Cieľová oblasť 3 – Politická integrácia (15 miliónov EUR, čo predstavuje 10 %) – má umožniť posilniť schopnosti regiónu v oblasti prevencie, riadenia a riešenia konfliktov, a to aj prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti.

Ďalšie oblasti – Inštitucionálna podpora a sprístupňovanie technickej spolupráce (8 miliónov EUR, čo predstavuje 5 %) – zvlášť na posilnenie koordinácie medzi spoločenstvami CEMAC a CEEAC.

3.   Analýza RSD/RIP, stredná Afrika

RSD/RIP na roky 2008 – 2013 bol uverejnený s veľkým oneskorením, čo spôsobuje problémy, najmä pokiaľ ide o čitateľnosť európskej stratégie v tomto regióne. Podľa Európskej komisie bolo toto oneskorenie spôsobené problémami v súvislosti so súbežnými konzultáciami s dvoma dotknutými regionálnymi organizáciami. Až vo februári 2009 sa dokázali dohodnúť na svojich úlohách a na rozdelení prostriedkov. V prípravnej fáze sú tri projekty týkajúce sa oblasti mieru a bezpečnosti; prírodných zdrojov a regionálnej integrácie. Ďalej takisto prebiehajú projekty v rámci 9. Európskeho rozvojového fondu. Z dôvodu oneskorenia pri príprave RSD/RIP sa o rok posunulo aj priebežné hodnotenie. Zhromaždenie zdôrazňuje, že treba vyvinúť väčšie úsilie na podporu zladenia oboch regionálnych organizácií a na zintenzívnenie spoločného projektu týkajúceho sa regionálnej integrácie, čo by takisto umožnilo vyhnúť sa takýmto oneskoreniam pri vypracovaní programov, ktoré nie sú v záujme lepšej predpovedateľnosti a účinnosti pomoci, keďže spôsobujú problémy hlavne pri vyplácaní prostriedkov ERF v strednej Afrike.

Treba uviesť, že sa zdá, že v rámci prvej cieľovej oblasti sa príliš mnoho programov venovalo zlepšeniu noriem (v obchodnej oblasti, oblasti hygieny, služieb, investícií atď.) a len menšie množstvo programov bolo venovaných zavádzaniu konkrétnych projektov. Aj keď zladenie a modernizácia noriem sú mimoriadne dôležité, skutočná regionálna súčinnosť je dosiahnuteľná skôr prostredníctvom výroby a výmeny než vďaka normám.

Rokovania týkajúce sa regionálnej DHP pre strednú Afriku sú v súčasnosti na mŕtvom bode. Najrozsiahlejšia časť stratégie vypracovanej v rámci RSD sa týka pomoci pri uzatváraní DHP. O väzbe medzi RIP a DHP Komisia rokovala v rámci prípravy RSD, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že bude iba jedna DHP a že RIP bude pružný. Naďalej je však nevyhnutne potrebné vopred vypracovať mechanizmy, aby bolo možné zabezpečiť účinnú pomoc regiónu, ak si tento zvolí možnosť uzavrieť DHP. Predovšetkým by bolo potrebné lepšie identifikovať špecifické aspekty, ktoré je potrebné prioritne zohľadniť. Zároveň by región nemal byť postihnutý stagnovaním rokovaní alebo voľbou nepokračovať v rokovaniach o DHP, a to ani finančne, najmä čo sa týka prostriedkov poskytovaných ERF v oblasti pomoci obchodovaniu, a ani v súvislosti so zavádzaním programov, ktoré musia aj naďalej kopírovať realitu daného regiónu.

V rámci RSD nie sú rozvojové ciele tisícročia (RCT) takmer nikde uvedené, čo je neprijateľné, keďže ERF je prvým nástrojom EÚ slúžiacim na pomoc krajinám AKT (Afrika, Karibik a Tichomorie) a jeho prioritou má byť napĺňanie týchto cieľov. Prvou cieľovou oblasťou je oblasť obchodu, nikde sa však nehovorí o jej vplyve na oblasť zamestnanosti a na odstraňovanie chudoby. Je však zásadné – a je to zároveň jeden z deklarovaných cieľov DHP –, aby bol obchod v službách rozvoja. Bolo by potrebné pripraviť konkrétnejšie akcie s priamym vplyvom na plnenie cieľov RCT, a to najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, v súlade s nástrojom rozvojovej spolupráce a s politickým záväzkom venovať 20 % finančných prostriedkov na zdravotníctvo a základné školstvo. Dokonca aj v komerčných oblastiach je vplyv na populáciu najmä s ohľadom na zamestnanosť zásadný, pričom obyvatelia by mali považovať prebiehajúci proces regionálnej integrácie za vec, ktorá sa ich týka a mali by môcť pozorovať pozitíva politík zavádzaných spoločne EÚ a stredoafrickým regiónom. Podľa Komisie je konečným cieľom regionálnej stratégie odstránenie chudoby (RCT 1). Komisia zdôrazňuje, že budú vypracované konkrétnejšie programy, najmä na podporu zamestnanosti, aj keď sa táto téma priamo neuvádza v RIP. V každom prípade je poľutovaniahodné, že sa tak už nestalo, o to väčšmi, že národné informačné programy neumožňujú kompenzovať súčasné medzery v RIP, súvisiace s podporou plnenia RCT.

V dokumente by bolo potrebné venovať väčšiu pozornosť jednej dôležitej oblasti, a to poľnohospodárstvu, ktoré súvisí s potravinou samostatnosťou (RCT 1 je boj proti chudobe a hladu). Táto téma priamo spája obchod (v jeho pôsobení na zlepšenie a diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie, na vytváranie pridanej hodnoty a prekonanie monokultúrneho exportu) a ochranu životného prostredia (rozvoj nových pestovateľských postupov šetrnejších pri spotrebe vody, ochrana pôdy atď.). Poľnohospodárstvo je jednou z najdôležitejších cieľových oblastí uvádzaných v spoločnom dokumente o smerovaní, ktorý je skutočne podstatný, pretože predstavuje strategickú os vypracovanú v spolupráci EÚ a stredoafrického regiónu. Poľnohospodárstvo by preto malo byť vo väčšej miere podporované na regionálnej úrovni, no v dokumente je iba zbežne uvedené v súvislosti s prvou cieľovou oblasťou (podpora rozvíjania regionálnej politiky bez bližšieho spresnenia). Komisia uznáva potrebu posilniť cieľovú oblasť pomoci, jednak čo sa týka zlaďovania politík, jednak v oblasti diverzifikovania a spracúvania poľnohospodárskej produkcie.

Odporúčania

Posilnenie regionálnej integrácie je nepochybne opodstatneným cieľom, najmä pokiaľ ide o vnútrozemské krajiny. Je však potrebná mimoriadna opatrnosť, aby rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve neboli v rozpore s cieľom regionálnej integrácie.

Hoci na jednej strane platí, že spravovanie prírodných zdrojov s dôrazom na ich trvalú udržateľnosť je jednou z cieľových oblastí, je potrebné takisto zdôrazniť, že z celkového hľadiska je jej prepojenie s bojom proti chudobe iba nepriame. Plnenie rozvojových cieľov tisícročia by malo byť v centre záujmu dokumentu o regionálnej stratégii, a v tomto ohľade by sa malo venovať podstatnejšie miesto aj poľnohospodárstvu.

Navyše celý región je osobitne zasiahnutý svetovou hospodárskou krízou, keďže vyváža základné suroviny, dopyt po ktorých sa na svetových trhoch znížil. To dokazuje potrebu rozvíjať možnosti spracúvania základných surovín a diverzifikovať tieto hospodárstva, ktoré sú často závislé od jedinej suroviny. Zdá sa, že napriek oneskorenému prijímaniu RSD nebol tento základný prvok zohľadnený. RSD by preto mal rozvíjať jasnú stratégiu pomoci krajinám tohto regiónu v oblasti obchodovania, čím by sa podporilo vytváranie pracovných miest a celkový rozvoj.

Závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – západná Afrika

1.   Regionálny kontext

Tento dokument, ktorý podpísala Európska komisia (10. ERF) na jednej strane a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrická hospodárska a menová únia (WAEMU) na druhej strane, je zostavený na základe regionálneho dokumentu.

Západoafrický región charakterizujú mnohé rozdiely: hospodársky a politický rozvoj 15 štátov (plus Mauritánia) tvoriacich tento región je veľmi odlišný. Väčšina z nich patrí k tzv. najmenej rozvinutým krajinám (okrem Kapverd, Pobrežia Slonoviny, Ghany a Nigérie, pričom Nigéria je dôležitým producentom ropy). Z hľadiska politickej stability a demokracie existujú takisto hlboké rozdiely medzi Ghanou a Mali, nehovoriac o rozdieloch medzi Guineou a Guineou-Bissau. Situácia sa zlepšuje na Pobreží Slonoviny, aj keď nie je úplne stabilizovaná. Libéria a Sierra Leone sú stále v povojnovej fáze. Celkovo možno 9 z 15 krajín spoločenstva ECOWAS považovať za krajiny v nestabilnej situácii.

Západná Afrika je jeden z „najintegrovanejších“ regiónov AKT s regionálnymi inštitúciami, ktorý takisto majú dôležitý politický význam. Spoločenstvo ECOWAS sa týka nielen hospodárskej integrácie, ale zohráva dôležitú energiu pri podpore dobrej správy vecí verejných, predchádzaní konfliktom a ich riešení a zachovávaní mieru. Štruktúra spoločenstva je však slabá a ani integrácia nie je taká hlboká, ako by sa žiadalo. V rámci západnej Afriky je tu (v porovnaní s ostatnými regionálnymi zoskupeniami AKT) najväčší objem obchodu. Okrem toho krajiny oblasti Afrického finančného spoločenstva (AFC) založili colnú a menovú úniu WAEMU.

Hlavnou prekážkou rozvoja regiónu je štruktúra regionálneho hospodárstva. Väčšina krajín patrí k vývozcom nespracovaných surovín, najmä poľnohospodárskych výrobkov. Rozvojová pomoc by teda mala povzbudiť vývoj priemyselných štruktúr, ale najmä pomôcť týmto krajinám, aby dodržiavali sanitárne a fytosanitárne opatrenia vývozných trhov (najmä EÚ).

2.   Riešenie, ktoré ponúka RSD/RIP

Regionálny indikatívny program (RIP) RSD poskytuje rozpočet 597 mil. EUR v nasledujúcich cieľových oblastiach:

Cieľová oblasť I: Prehĺbenie regionálnej integrácie, zvýšenie konkurencieschopnosti a dohoda o hospodárskom partnerstve

70 % rozpočtu (418 mil. EUR)

Cieľová oblasť II: Konsolidácia dobrej správy vecí verejných a regionálnej stability

20 % rozpočtu (119 mil. EUR)

Ďalšie programy

10 % rozpočtu (60 mil. EUR)

Medzi „dodatočnými“ cieľovými oblasťami by Európske spoločenstvo malo zlepšiť zapojenie občianskej spoločnosti, ktorá nie je dostatočne zastúpená na regionálnej úrovni.

RSD a RIP sa preskúma v polovici obdobia účinnosti (v roku 2010).

Analýza RSD a programu RIP pre západnú Afriku

Jednou z priorít stratégie je potravinová bezpečnosť. Táto téma má mimoriadny význam v regióne, ktorý vyrába a vyváža poľnohospodárske suroviny, ale dováža spracované potraviny. Okrem toho poľnohospodárska výroba za ostatných 30 rokov nedosiahla taký rozvoj, ako demografický rast, čo zvyšuje význam potravinovej bezpečnosti pre miestnych obyvateľov. Pomoc RIP pre regionálnu poľnohospodársku politiku (konkrétne WAEMU), pre regionálnu stratégiu potravinárskej výroby a riešenie problému hladu sa nezdá byť príliš zreteľná. Pre Európsku komisiu predstavuje potravinová bezpečnosť jednu z piatich osí RIP, treba však ešte dokončiť plánovanie spolupráce s regionálnymi organizáciami. Podobne by Európska komisia mala podporiť jeden z programov poľnohospodárskej politiky ECOWAS.

RSD si všíma slabiny regionálnej infraštruktúry, konkrétne pokiaľ ide o dopravu, a poukazuje na to, že predstavujú skutočnú prekážku regionálneho obchodu a rozvoja. RIP však opäť neobsahuje žiadnu jasnú odpoveď, aj keď Komisia ubezpečuje, že program dohôd o hospodárskom partnerstve pre rozvoj poskytne užitočný rámec na presmerovanie pomoci rôznych darcov, konkrétne na infraštruktúru.

Prvá cieľová oblasť sa týka dohody o hospodárskom partnerstve, ktorá zatiaľ nebola podpísaná. Otázne zostáva financovanie regionálneho fondu dohody a využitie financií týkajúcich sa rozvojovej časti dohody o hospodárskej spolupráci v období do jej podpísania.

V dokumente chýbajú presné údaje týkajúce sa možných opatrení v súvislosti s migráciou či politikou rybného hospodárstva EÚ, ako aj účinnosťou dohôd o rybolove.

Odporúčania

Spoločné parlamentné zhromaždenie by chcelo vedieť, ktoré dokumenty či základné štatistiky Komisia použila s cieľom začať rozhovory s regiónom.

Spoločné parlamentné zhromaždenie chce zdôrazniť význam poľnohospodárstva a poukázať na potrebu širšieho zapojenia odborových zväzov miestnych poľnohospodárov. Takisto zdôrazňuje potrebu vypracovať plány na regionálnej úrovni na boj proti suchu a púštnym sarančiam s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť na regionálnej úrovni.

Jedným z cieľov RSD/RIP by malo byť vytvorenie subregionálnych trhov, keďže krajiny tohto regiónu nevyvážajú do susediacich krajín, čo predstavuje nedostatočné využitie obchodných príležitostí. Následne je absolútne nevyhnutné tieto krajiny otvoriť a integrovať trhy. Treba takisto riešiť problém miestnej transformácie výrobkov, pretože región momentálne vyváža suroviny a dováža spracované výrobky. Toto hľadisko v RIP chýba. Navyše RIP venuje príliš málo pozornosti rozvoju regionálnej infraštruktúry.

Aj keď konečným cieľom spolupráce je zmiernenie chudoby, súvislosť medzi RIP a rozvojovými cieľmi tisícročia sa javí ako veľmi slabá. Dalo by sa to zlepšiť zreteľnejším spojením medzi stratégiami jednotlivých štátov a regionálnou stratégiou.

Spoločné parlamentné zhromaždenie trvá na tom, že program dohody o hospodárskom partnerstve pre rozvoj (PAPED) nebude financovaný z ERF, ale z dodatočných financií. Napokon Spoločné parlamentné zhromaždenie trvá na tom, aby sa do sledovania regionálnej stratégie zapojil parlament ECOWAS.

Závery týkajúce sa regionálneho strategického dokumentu (RSP) a regionálneho indikatívneho programu (RIP) v rámci 10. ERF – Tichomorie

Regionálna integrácia v tichomorskom regióne

Tichomorský región tvorí 15 malých ostrovných štátov roztrúsených na oceánskej ploche veľkosti Afriky. Tento región má jedinečné vlastnosti, ktoré neexistujú nikde inde na svete: malý počet obyvateľov (9,55 milióna, rovnako ako Belgicko), výmeru pôdy iba 560 000 km2 na oceánskej ploche viac než 29 miliónov km2, mimoriadne širokú roztrúsenosť. 80 % výmery pôdy tvorí v podstate Papua Nová Guinea a mnohé menšie ostrovné štáty majú veľkosť menších európskych miest. Koncepcia regionálnej integrácia je preto plná výziev.

Vo všeobecnosti platí, že jednotlivé tichomorské národy krajín AKT sa líšia v oblasti hospodárskeho vývoja a prírodných zdrojov, ale majú mnoho spoločných ľudských a kultúrnych prvkov vrátane športu, najmä spoločnú ragbyovú úniu. Mnohé z nich sa delia o tie isté oceánske zdroje, napríklad v oblasti rybného hospodárstva a cestovného ruchu, sú však tiež vystavené dôsledkom zvyšovania hladiny morí v pobrežných oblastiach. Pre nedostatočnú dopravnú infraštruktúru a veľké vzdialenosti sa rozvíja najmä regionálny obchod. V hospodárskej a sociálnej oblasti je väčšina tichomorských štátov do veľkej miery závislá od svojich väčších susedov Austrálie a Nového Zélandu.

V tejto súvislosti sa uskutočňuje regionálna spolupráca so všestranným Fórom tichomorských ostrovov (PIF), v rámci ktorého sa každoročne stretáva týchto 15 štátov s Austráliou a Novým Zélandom. Sekretariát fóra PIF, ktorý predsedá aj Rade regionálnych organizácií v Tichomorí (desať ďalších regionálnych medzivládnych organizácií), implementuje program RIP v mene tichomorských krajín AKT. Fórum PIF stálo aj za vytvorením Tichomorského plánu (2006 – 2015), v ktorom sa vymedzuje regionálna spolupráca a integrácia ako:

ustanovenie dialógov alebo procesov medzi vládami,

združenie vnútroštátnych služieb (napríklad colná správa, zdravotníctvo, vzdelávanie a šport) na regionálnej úrovni,

odstraňovanie trhových prekážok.

Tichomorský plán obsahuje iniciatívy na podporu rozvoja regiónu zamerané na štyri piliere hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja, správu vecí verejných a bezpečnosť. Vo všeobecnosti sa zaznamenal určitý pokrok v oblasti leteckých a námorných služieb, bezpečnostnej a telekomunikačnej infraštruktúry, ale rozdiely medzi jednotlivými hospodárstvami tichomorských krajín AKT komplikujú implementáciu obchodných dohôd a zavádzanie zdravej hospodárskej infraštruktúry. Zostáva však mnoho ďalších úloh.

EÚ prijala v roku 2006 svoju prvú stratégiu EÚ pre Tichomorie, ktorá je zameraná na doplnenie Tichomorského plánu a týka sa zlepšovania politického dialógu, pričom najväčší dôraz kladie na regionálnu spoluprácu a zlepšovanie účinnosti pomoci. Táto stratégia podporuje podmienky aktuálneho regionálneho strategického dokumentu a programu RIP.

Prehľad dokumentu o stratégii pre tichomorský región (RSP) a programu RIP

Prvý dokument o stratégii pre tichomorský región a program RIP na obdobie rokov 2002 – 2007 priniesli 29 miliónov EUR (ktoré sa ešte zvýšili na 39 miliónov EUR pri strednodobom preskúmaní RSP) s nasledujúcim rozdelením:

Regionálna integrácia a obchod: 9 miliónov EUR

Rozvoj ľudských zdrojov: 8 miliónov EUR

Rybné hospodárstvo: 5 miliónov EUR

Okrajové oblasti (existujúce projekty/technická pomoc): 7 miliónov EUR

Aktuálny dokument RSP a program RIP pre 10. ERF sú oveľa ambicióznejšie, poskytujú 95 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2013 s nasledujúcim rozdelením:

Kľúčové odvetvie 1 (regionálna hospodárska integrácia): 45 miliónov EUR

Kľúčové odvetvie 2 (trvalo udržateľná správa zdrojov programu Natura l a životného prostredia): 40 miliónov EUR

Okrajové oblasti (neštátne subjekty, technická spolupráca atď.): 10 miliónov EUR

Prvé dva piliere Tichomorského plánu tak získajú 90 % financovania. Ďalšie dva piliere, správa vecí verejných a bezpečnosť, získajú podporu zo štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a tichomorskými krajinami AKT a z mechanizmov, akým je napríklad nástroj stability.

Analýza dokumentu o stratégii pre tichomorský región (RSP) a programu RIP

Kľúčové oblasti dokumentu RSP a programu RIP predstavujú jednoznačné priority stanovené samotným regiónom a odrážajú hlavné potreby regiónu v oblasti ďalšieho trvalo udržateľného rozvoja. Obe kľúčové oblasti ďalej rozvíjajú výsledky dosiahnuté prostredníctvom prvého programu RIP v najdôležitejších odvetviach hospodárskej integrácie a v oblasti podpory odvetvia rybného hospodárstva, aj keď rozvoj ľudských zdrojov už nepatrí ku konkrétnym kľúčovým oblastiam.

Kľúčová oblasť 1 sa týka štyroch hlavných oblastí zásahu:

hospodárskej integrácie a obchodu (dohody o hospodárskom partnerstve a ďalších dohôd o regionálnom obchode),

podpory súkromného sektora (mechanizmov súkromného sektora, kľúčových odvetví ako cestovný ruch a rybné hospodárstvo, podpory podnikania),

mechanizmov hospodárskeho rastu (spravodlivého obchodovania, konkurencieschopnosti, ochrany spotrebiteľa, colnej správy a medzinárodných noriem),

ľudských zdrojov (integrovaných programov vzdelávania a prístupu k technickému a odbornému vzdelaniu).

Mnohé odvetvia sú zamerané na implementáciu dohody o hospodárskom partnerstve, a to napriek tomu, že ju zatiaľ podpísali len Fidži a Papua Nová Guinea.

Kľúčová oblasť 2 obsahuje nasledujúce oblasti zásahu:

zmenu klímy a znižovanie rizík prírodných katastrof,

trvalo udržateľnú správu morských zdrojov (vrátane rybného hospodárstva),

trvalo udržateľnú správu prírodných zdrojov,

ekosystémy a biodiverzitu,

odpadové hospodárstvo a znečisťovanie,

monitorovanie životného prostredia a riadenie informácií.

Tieto oblasti sú konštruktívnym rozšírením rozsahu programu RIP a plne odrážajú potreby tichomorských krajín AKT, ako aj priority trvalo udržateľného rozvoja.

A nakoniec, okrajové oblasti poskytujú technickú podporu pre fórum PIF ako regionálneho splnomocnenca (3 milióny EUR) a 4 milióny EUR pre činnosti neštátnych subjektov. Úroveň rozvoja odvetvia neštátnych subjektov v tichomorskom regióne sa do veľkej miery líši, pričom existuje jednoznačná potreba pomoci pri budovaní kapacít v tejto oblasti.

Odporúčania

Spoločné parlamentné zhromaždenie vo všeobecnosti víta dokument RSP a program RIP v rámci 10. ERF ako pozitívny príspevok k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju tichomorských krajín AKT. V rámci strednodobého preskúmania navrhuje nasledujúce závery na zváženie.

1.

Skutočnosť, že tichomorskú dohodu o hospodárskom partnerstve zatiaľ podpísali len Papua Nová Guinea a Fidži, spochybňuje zameranie kľúčovej oblasti 1 programu RIP na implementáciu dohody o hospodárskom partnerstve, keďže mnohých krajín regiónu sa ešte netýka. Je potrebná jednoznačná analýza vplyvu tohto oneskorenia na využívanie zdrojov v rámci kľúčovej oblasti 1.

2.

Hoci v rámci programu RIP existujú pozitívne opatrenia na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v regióne, jedným z hlavných problémov zostáva migrácia kvalifikovanej pracovnej sily do USA, Austrálie a na Nový Zéland. Aj keď sú ich peňažné prevody dôležité, väčšina týchto odborníkov bola vyškolená na vysoké náklady miestnych hospodárstiev. Preto je potrebné sa v rámci kľúčovej oblasti 1 programu RIP viac zamerať nielen na poskytovanie týchto kvalifikácií, ale aj na zavedenie opatrení, ktorým sa zabezpečí, že tichomorské krajiny AKT budú využívať výhody vlastnej kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnaký argument sa týka aj športovcov a športovkýň tichomorských ostrovov, ktorých najímajú kluby v Austrálii a na Novom Zélande, pričom im poskytujú svoje občianstvo, aby ich mohli reprezentovať, čo má negatívny vplyv na tichomorské národné strany, ako napríklad Fidži, Samou a Tongu v oblasti ragby.

3.

Spoločné parlamentné zhromaždenie víta intenzívnejšie zameranie na rozvoj rybného hospodárstva, ale vyzýva, aby sa väčší dôraz kládol na otázku nelegálneho rybolovu, ktorý má obrovský škodlivý vplyv na zásoby rýb a živobytie miestnych rybárov. Nelegálny rybolov vykonávajú lode z krajín mimo tohto regiónu, ktoré nedodržiavajú ani nerešpektujú medzinárodné predpisy, ktorými sa riadia výhradné zóny alebo zásoby. V miestnych spoločenstvách Tichomoria by sa mala podporovať akvakultúra s cieľom zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a exportu produktov rybného hospodárstva.

4.

Spoločné parlamentné zhromaždenie je znepokojené nedostatočnými parlamentnými konzultáciami počas príprav dokumentu RSP a programu RIP a dúfa, že tento proces oživí pomocou prehĺbenej kontroly strategických dokumentov a dokumentov RSP. Nielenže sú potrebné podrobnejšie konzultácie národných parlamentov krajín AKT o príprave a implementácii programu RIP, ale aj o budovaní kapacít poslancov a ich personálu v tejto oblasti.

5.

Hoci Spoločné parlamentné zhromaždenie víta okrajový dôraz kladený na neštátne subjekty, znepokojuje ho, kto bude príjemcom finančných prostriedkov, a dúfa, že pri overovaní nárokov a dobrého mena zainteresovaných subjektov sa bude postupovať s primeranou starostlivosťou. Vyzýva tiež mimovládne organizácie, aby sa viac zapájali do konzultácií týkajúcich sa dokumentu RSP a programu RIP.

6.

Víta sa dôraz na zmenu klímy a jej vplyvu na malé ostrovné štáty, ako aj finančné prostriedky na pomoc pri ochrane pred týmto čoraz väčším problémom. Je však dôležité, aby sa finančné prostriedky nevyužívali na podporu čoraz intenzívnejšej loby, ktorá presadzuje myšlienku všeobecnej zodpovednosti priemyselných krajín a ich činností za zmenu klímy. Je veľký rozdiel medzi bojom proti zmene klímy a využívaním tohto javu na politické ciele.

7.

Najvýznamnejšou prioritou v činnostiach regionálneho rozvoja pre tichomorský región musí byť dopravná infraštruktúra, keďže vzdialenosti medzi členskými štátmi, v rámci jednotlivých štátov a nedostatočná infraštruktúra brzdia pokrok v oblasti regionálneho obchodu či rozvoja cestovného ruchu a ďalších odvetví, ktoré by mohli priniesť výhody miestnemu obyvateľstvu.


(1)  Prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. apríla 2010 v Tenerife (Španielsko).

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 25.10.2008, s. 20.

(3)  Ú. v. EÚ C 221, 14.9.2009, s. 19.

(4)  Ú. v. EÚ C 68, 18.3.2010, s. 36.

(5)  Prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. apríla 2010 v Tenerife (Španielsko).

(6)  KOM(2009)0160 v konečnom znení.

(7)  Ú. v. EÚ C 68, 18.3.2010, s. 24.

(8)  KOM(2007)0072 v konečnom znení.

(9)  Prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. apríla 2010 v Tenerife (Španielsko).

(10)  Prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. apríla 2010 v Tenerife (Španielsko).

(11)  Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Dominika, Grenada, Guyana, Haiti, Jamajka, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Svätý Krištof a Nevis, Surinam, Trinidad a Tobago.

(12)  Podľa odhadov opustilo tento región 60 % obyvateľov Karibiku s vysokoškolským vzdelaním a v Grenade, na Jamajke, Guyane, Haiti, Sv. Vincentovi a Grenadínach táto miera emigrácie dosiahla až 80 %.

(13)  Členskými krajinami sú Kamerun, Kongo, Gabon, Rovníková Guinea, Stredoafrická republika a Čad.

(14)  Členskými krajinami sú Angola, Burundi, Kamerun, Stredoafrická republika, Kongo, Gabon, Rovníková Guinea, Čad, Konžská demokratická republika a Demokratická republika svätého Tomáša a Princovho ostrova.


Top