—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. februára 2021 vo veci T-108/18 a určiť, že neexistujú pohľadávky vymáhané od odvolateľky rozhodnutím ďalšieho účastníka konania z 21. decembra 2017 (č. OF/2016/0720), ako aj zo 7. júna 2018 (č. OF/2016/0720),

—

subsidiárne, zrušiť uvedený rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie a vrátiť vec Všeobecnému súdu Európskej únie na ďalšie konanie,

—

uložiť ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý odvolací dôvod: procesná výhrada založená na tvrdení, že nebola opätovné začatá ústna časť konania.

Odvolateľka tvrdí, že ňou uvádzaná nová skutočnosť, o ktorej sa dozvedela až po ukončení ústnej časti konania a ktorú nemohla predtým predložiť súdu, zbavuje napadnuté rozhodnutie podstaty jeho odôvodnenia, pokiaľ ide o hlavné body, keďže toto rozhodnutie sa zakladá na skutkovom stave, ktoré nebolo potvrdené konštatovaním vnútroštátneho orgánu povereného trestným stíhaním.

Navyše žiadosť odvolateľky o opätovné otvorenie ústnej časti konania z dôvodu dovtedy neznámych nových skutočností, ktoré sú z právneho hľadiska dôležité na účely vyriešenia sporu v tom zmysle, že svojou povahou môžu ovplyvniť rozhodnutie v prospech odvolateľky, bola z dôvodu nesprávneho posúdenia zamietnutá.

2.

Druhý odvolací dôvod: porušenie rozsahu práva byť vypočutý.

Všeobecný súd neprihliadal na skutočnosť, že ďalší účastník konania vyjadril konštatovanie, ktoré bolo v neprospech odvolateľky, týkajúce sa riadneho využívania subvencií z dôvodu, že odvolateľka z objektívnych dôvodov a bez toho, aby pochybila, nemohla v čase vydania napadnutého rozhodnutia ďalším účastníkom konania predložiť dokumenty preukazujúce riadne využívanie subvencií.

3.

Tretí odvolací dôvod: porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a narušenie pôsobnosti zásady proporcionality.

Všeobecný súd nezohľadnil alebo správne z právneho hľadiska nezohľadnil legitímnu dôveru, ktorej sa mohla dovolávať odvolateľka, z dôvodu písomného súhlasu ďalšieho účastníka konania v súvislosti s riadnym uskutočnením sporných subvencovaných projektov.

Všeobecný súd nedospel k nijakému záveru o vecnej odlišnosti, ktorá vyšla najavo až po skutkovom stave, na ktorom sa zakladalo vyhlásenie ďalšieho účastníka konania potvrdzujúce riadne využívanie peňažných prostriedkov, pričom len táto odlišnosť by svojou povahou spochybnila kladné posúdenie postupov využívania peňažných prostriedkov a ich primeraného charakteru.

Napokon zásade proporcionality odporuje, že skutočnosti navrhujúce existenciu prípadne odlišnej skutkovej situácie neboli objasnené v rámci vyčerpávajúceho preskúmania zdrojov informácií dostupných ďalšiemu účastníkovi konania a Všeobecnému súdu pred prijatím dôslednejšieho opatrenia ďalším účastníkom konania spomedzi všetkých možných opatrení (v prejednávanej veci vrátenie všetkých poskytnutých a vyplatených subvencií).