–

XN, v zastúpení: R. Raškov, advokat,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania týkajúceho sa zákonnosti rozhodnutia o zadržaní XN.

3

Odôvodnenia 14, 22, 27 a 28 smernice 2012/13 znejú:

…

4

Podľa článku 1 smernice 2012/13, nazvaného „Predmet úpravy“:

„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa práva na informácie podozrivých alebo obvinených osôb o ich právach v trestnom konaní a o obvinení vznesenom voči nim. Smernica taktiež stanovuje pravidlá týkajúce sa práva na informácie o právach osôb zatknutých v súvislosti s vykonaním európskeho zatykača.“

5

Podľa článku 2 ods. 1 tejto smernice:

„Táto smernica sa vzťahuje na akékoľvek osoby od chvíle, keď sa od príslušných orgánov členského štátu dozvedia, že sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, až do ukončenia konania, čo znamená právoplatné rozhodnutie o otázke, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala trestný čin, vrátane prípadného vynesenia rozsudku a rozhodnutia o opravnom prostriedku.“

6

Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Právo na informácie o obvinení“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby podozrivým alebo obvineným osobám boli poskytnuté informácie o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú podozrivé alebo obvinené. Tieto informácie sa poskytnú bezodkladne v takom rozsahu, aký je potrebný na zaručenie spravodlivého konania a účinné uplatnenie práva na obhajobu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zatknuté alebo zadržané, boli informované o dôvodoch zatknutia alebo zadržania vrátane trestného činu, z ktorého spáchania sú podozrivé alebo obvinené.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr pri podaní obžaloby súdu poskytli podrobné informácie o obvinení vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto činu.“

7

Článok 7 tejto smernice, nazvaný „Právo na prístup k spisovému materiálu“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Ak je určitá osoba zatknutá a zadržaná počas ktoréhokoľvek štádia trestného konania, členské štáty zabezpečia, aby sa zatknutej osobe alebo jej advokátovi sprístupnili dokumenty týkajúce sa daného prípadu, ktoré majú príslušné orgány v držbe a ktoré sú podstatné pre účinné napadnutie zákonnosti zatknutia alebo zadržania v súlade s vnútroštátnym právom.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby bol podozrivým alebo obvineným osobám alebo ich advokátom zabezpečený prístup aspoň k všetkým dôkazom, ktoré majú v držbe príslušné orgány, svedčiacim v prospech či neprospech týchto osôb, aby sa zaručilo spravodlivé súdne konanie a príprava obhajoby.“

8

Článok 8 smernice 2012/13, nazvaný „Overenie a opravné prostriedky“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytnutie informácií podozrivým alebo obvineným osobám podľa článkov 3 až 6 zaznamenalo postupom vedenia záznamov upraveným v práve dotknutého členského štátu.“

9

Podľa článku 22 Zakon za administrativnite narušenija i nakazanija (zákon o správnych deliktoch a sankciách, DV č. 92 z 28. novembra 1969):

„Na predchádzanie správnym deliktom a ich ukončovanie, ako aj s cieľom zabraňovať ich škodlivým dôsledkom a odstraňovať ich možno uplatniť správne donucovacie opatrenia.“

10

Článok 23 tohto zákona znie:

„Prípady, v ktorých možno uplatniť správne donucovacie opatrenia, ich povahu, orgány, ktoré ich majú uplatňovať, a rozsah ich uplatňovania, ako aj opravné prostriedky proti týmto opatreniam, sú stanovené príslušným zákonom alebo nariadením.“

11

V článku 72 Zakon za ministerstvoto na vătrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra, DV č. 53 z 27. júna 2014), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o ministerstve vnútra“), sa uvádza:

„1.   Policajné orgány môžu zadržať osobu:

(1) pre ktorú existujú indície, že spáchala delikt.

…

4.   Zadržaná osoba má právo napadnúť zákonnosť zadržania na Rajonen săd [(okresný súd, Bulharsko)] v sídle orgánu. Súd bezodkladne rozhodne o tom, či bolo zadržanie zákonné, a proti jeho rozhodnutiu môže byť na príslušnom Administrativen săd [(správny súd)] podaný kasačný opravný prostriedok podľa Administrativno‑procesualen kodex [(Správny poriadok)].

5.   Od okamihu zadržania má zadržaná osoba právo na obhajcu, pričom je poučená aj o tom, že sa obhajcu môže vzdať, ako aj o následkoch, ktoré sú s tým spojené, a rovnako o práve nevypovedať, ak je zadržanie založené na odseku 1 bode 1.

…“

12

Podľa článku 73 tohto zákona osobe, ktorá je zadržaná za podmienok uvedených v článku 72 ods. 1 bodoch 1 až 4 uvedeného zákona, nemožno obmedziť iné práva než právo voľne sa pohybovať. Dĺžka trvania zadržania nesmie v takomto prípade presiahnuť 24 hodín.

13

Článok 74 zákona o ministerstve vnútra stanovuje:

„1.   Vo vzťahu k osobám uvedeným v článku 72 ods. 1 sa vydáva písomné rozhodnutie o zadržaní.

2.   V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

3.   Zadržaná osoba vyplní vyhlásenie, že bola poučená o svojich právach a že svoje práva podľa odseku 2 bodu 6 písm. b) až f) zamýšľa vykonávať alebo nevykonávať. Rozhodnutie podpíše policajný orgán a zadržaná osoba.

4.   Odmietnutie alebo nemožnosť zadržanej osoby podpísať rozhodnutie sa potvrdí podpisom svedka.

…

6.   Zadržanej osobe sa proti jej podpisu vydá kópia rozhodnutia.“

14

Článok 21 ods. 1 Administrativnoprocesualen kodex (Správny poriadok, DV č. 30, z 11. apríla 2006), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

„Individuálny správny akt je prejav vôle, vyjadrený výslovne alebo na základe konania alebo upustenia od konania, správneho orgánu alebo iného orgánu alebo útvaru oprávneného na to zákonom, osôb vykonávajúcich verejné funkcie a útvarov verejnej služby, na základe ktorého vznikajú práva alebo povinnosti alebo ktorými sa priamo zasahuje do práv, slobôd alebo oprávnených záujmov určitých občanov alebo organizácií, ako aj odmietnutie vydať takýto akt.“

15

V článku 145 tohto poriadku sa uvádza:

„1.   Zákonnosť správnych aktov môže byť napadnutá na súde.

2.   Je možné napadnúť:

(1) pôvodný individuálny správny akt vrátane odmietnutia ho vydať;

…“

16

Článok 1 Ukaz no 904 za borba s drebnoto chuliganstvo (nariadenie č. 904, ktorým sa potláča ľahká forma výtržníctva) z 28. decembra 1963 (DV č. 102 z 31. decembra 1963) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„1.   Ak páchateľ dosiahol 16 rokov života, za ľahkú formu výtržníctva sa uložia tieto správne sankcie:

(1) zadržanie v trvaní do 15 dní, v zariadení patriacom ministerstvu vnútra;

(2) pokuta vo výške 100 až 500 BGN (cca 50 až 255 eur).

2.   Ľahká forma výtržníctva v zmysle tohto nariadenia je nevhodné správanie, ktoré sa prejavuje v použití vulgarizmov alebo iných nevhodných výrazov na verejnom mieste pred väčším počtom osôb, v urážlivom postoji a správaní voči občanom, orgánom alebo verejnosti alebo v spore, bitke alebo inom podobnom správaní, ktoré ruší verejný poriadok a mier, ale z dôvodu nižšieho stupňa nebezpečenstva pre verejnosť nepredstavuje trestný čin podľa článku 325 Trestného zákona.“

17

Dňa 2. septembra 2020 RK, policajný príslušník z komisariátu pre 2. policajný obvod pri Riaditeľstve pre vnútorné záležitosti hlavného mesta (Bulharsko), vydal na základe podozrenia zo spáchania deliktu rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje uplatnenie správneho donucovacieho opatrenia voči XN, a to konkrétne jeho zadržanie na dobu do 24 hodín.

18

V tomto rozhodnutí, ktoré bolo podpísané zo strany RK, sa uvádzali právne a skutkové dôvody zadržania XN takto: „článok 72 ods. 1 bod 1 zákona o ministerstve vnútra“ a „narušenie verejného poriadku“. XN uvedené rozhodnutie odmietol podpísať. Na zadnej strane tohto rozhodnutia bolo vyznačené, že XN bol prepustený 3. septembra 2020 o 11.10 hod., čo bolo potvrdené jeho podpisom. Bezprostredne po zadržaní XN sa vykonala osobná prehliadka, z ktorej bola vyhotovená zápisnica, a bolo mu predložené vyhlásenie, ktoré mal vyplniť a v ktorom sú uvedené práva podľa článkov 72 až 74 zákona o ministerstve vnútra.

19

Dňa 3. septembra 2020 XN napadol zákonnosť rozhodnutia o zadržaní na Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko), ktorý je súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

20

V rámci zisťovania s cieľom zostaviť spis týkajúci sa tejto žaloby boli doplnené písomné správy policajných orgánov z 2., 3. a 4. septembra 2020, v ktorých sa uvádzalo, že XN sa 2. septembra 2020 okolo 11.20 hod. ako účastník protestnej akcie na území mesta Sofia (Bulharsko) pred budovou Narodno Sabranje (Národné zhromaždenie, Bulharsko) pokúsil preraziť policajný kordón, pričom rukami a nohami udieral do štítov policajných príslušníkov a mal na ich adresu cynické poznámky, čo si vyžadovalo jeho zadržanie.

21

Nie je preukázané, že by písomné správy príslušníkov polície z 2. a 3. septembra 2020 boli predložené XN na účely jeho informovania v čase jeho zadržania.

22

XN vo svojich písomných pripomienkach z 2. septembra 2020 vyhlásil, že bol prítomný na protestných akciách a že keď sa vystupňovalo napätie, dav ho dotlačil k policajnému kordónu, a následne bol zadržaný orgánmi ministerstva vnútra, ktoré voči nemu použili nezákonné fyzické násilie. Poprel, že by narušil verejný poriadok.

23

Dňa 8. septembra 2020 na základe príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry v Sofii policajt z komisariátu pre 2. policajný obvod tohto mesta vypracoval vo vzťahu ku XN správu konštatujúcu „skutky spočívajúce v ľahkej forme výtržníctva“, ktorú predložil na preskúmanie na Sofijski Rajonen săd (Okresný súd Sofia) a v ktorej sa uvádzalo, že XN sa tým, že spáchal skutky uvedené v bode 20 tohto rozsudku, dopustil správneho deliktu podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 904 z 28. decembra 1963, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

24

Rozhodnutím z 8. septembra 2020 Sofijski Rajonen săd (Okresný súd Sofia) bol XN uznaný za nevinného a bol zbavený obvinení z dôvodu nepreukázania údajného deliktu. Tento súdny akt je právoplatný.

25

Vnútroštátny súd uvádza, že v rámci konania vo veci samej musí preskúmať zákonnosť rozhodnutia o zadržaní XN.

26

Spresňuje, že takéto zadržanie osôb, u ktorých existujú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že spáchali delikt, predstavuje správne donucovacie opatrenie v zmysle článku 22 zákona o správnych deliktoch a sankciách, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu a ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby dotknutá osoba ušla alebo spáchala delikt.

27

Podľa vnútroštátnej judikatúry na účely prijatia takéhoto opatrenia nie je potrebné zhromaždiť nesporné dôkazy, ktoré by kategoricky a jednoznačne preukazovali, že dotknutá osoba sa dopustila deliktu v zmysle Trestného zákona, keďže takéto dôkazy musia byť predložené v rámci trestného konania, a nie správneho konania. Stačí, ak existujú písomné alebo ústne „informácie“, ktoré naznačujú, že došlo k spáchaniu deliktu, a odôvodňujú podozrenie, že dotknutá osoba sa na ňom pravdepodobne zúčastnila.

28

Vnútroštátny súd spresňuje, že podľa článku 74 ods. 2 bodu 2 zákona o ministerstve vnútra uvedenie skutkových a právnych dôvodov na zadržanie predstavuje hlavnú podmienku rozhodnutia vydaného policajným orgánom. Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) však v tejto súvislosti poskytol výklad tohto ustanovenia v tom zmysle, že je prípustné, aby tieto informácie neboli obsiahnuté v písomnom rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje zadržanie, ale v iných sprievodných dokumentoch vyhotovených vopred alebo neskôr, a to aj pokiaľ tieto dokumenty nie sú dotknutej osobe poskytnuté v okamihu obmedzenia jej slobody pohybu.

29

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že táto judikatúra Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) nie je v súlade s článkom 6 ods. 2 a článkom 8 ods. 1 smernice 2012/13 ani s článkom 5 ods. 1 písm. c) EDĽP, tak ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva.

30

Podľa vnútroštátneho súdu treba zohľadniť skutočnosť, že právo na prístup k spisu osôb, ktoré majú postavenie „podozrivých“ osôb, uvedené v článku 7 smernice 2012/13, nebolo prebraté do bulharského práva, a teda týmto osobám nie je zaručené. Takýto prístup k spisu je podľa Nakazatelno procesualen kodex (Trestný poriadok) zaručený len „obvineným“ osobám.

31

V prípade neexistencie konkrétnych informácií o skutkových a právnych dôvodoch zadržania a vzhľadom na skutočnosť, že právo na prístup k spisu, kde sa tieto dôvody nachádzajú, nie je zaručené zadržanej osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, je táto osoba zbavená možnosti primeraným a účinným spôsobom uplatniť svoje právo na obhajobu a napadnúť na súde zákonnosť aktu, ktorým bolo nariadené jej zadržanie.

32

Vnútroštátny súd sa okrem toho zamýšľa nad rozsahom a mierou podrobnosti informácií o protiprávnom konaní, na základe ktorého došlo k zadržaniu osoby, ktoré by sa mali tejto osobe poskytnúť na základe článku 6 smernice 2012/13.

33

Za týchto okolností Sofijski Rajonen săd (Okresný súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

34

Vnútroštátny súd uvádza, že v bulharskom práve zadržanie na základe článku 72 ods. 1 bodu 1 zákona o ministerstve vnútra, o aké ide vo veci samej, predstavuje správne donucovacie opatrenie, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu. Okrem toho sa podľa tohto súdu zodpovednosť osoby za delikt, pre ktorý bola táto zadržaná, skúma oddelene v rámci trestného konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba overiť, či je smernica 2012/13 uplatniteľná na vec samu.

35

Tak ako sa uvádza v článku 1 smernice 2012/13, touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa práva na informácie podozrivých alebo obvinených osôb o ich právach v trestnom konaní a o obvinení vznesenom voči nim.

36

Okrem toho sa podľa svojho článku 2 ods. 1 táto smernica vzťahuje na akékoľvek osoby od chvíle, keď sa od príslušných orgánov členského štátu dozvedia, že sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, až do ukončenia konania, čo znamená právoplatné rozhodnutie o otázke, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala trestný čin, vrátane prípadného vynesenia rozsudku a rozhodnutia o opravnom prostriedku.

37

V predmetnom prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rozhodnutí o zadržaní, o ktoré ide vo veci samej, sa ako skutkový a právny dôvod tohto zadržania uvádza „článok 72 ods. 1 bod 1 zákona o ministerstve vnútra“ a „narušenie verejného poriadku“. Toto ustanovenie upravuje zadržanie osôb, vo vzťahu ku ktorým existujú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že spáchali delikt. Okrem toho z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že na delikt, z ktorého spáchania bol XN podozrivý, sa vzťahuje Trestný zákon.

38

Napokon bez ohľadu na informácie, ktoré boli skutočne poskytnuté XN zo strany vnútroštátnych policajných orgánov, treba konštatovať, že XN bol z dôvodu, že došlo k jeho zadržaniu, informovaný, že je podozrivý zo spáchania trestného činu, takže táto podmienka uplatnenia smernice 2012/13, ktorá je stanovená v jej článku 2 ods. 1, je splnená.

39

Z týchto úvah vyplýva, že táto smernica je uplatniteľná na vec samu.

40

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 2 a článok 8 ods. 1 smernice 2012/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej dôvody zadržania osôb podozrivých alebo obvinených zo spáchania trestného činu, vrátane informácií o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú tieto osoby podozrivé alebo obvinené, môžu byť uvedené v iných dokumentoch, než je rozhodnutie o zadržaní, ktoré sa týmto osobám poskytnú až v rámci prípadného opravného prostriedku podaného na súd, ktorým sa napáda zákonnosť zadržania.

41

Hneď na úvod treba uviesť, že so zreteľom na predmet tejto otázky nie je potrebné poskytnúť výklad článku 8 ods. 1 smernice 2012/13. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby sa poskytnutie informácií podozrivým alebo obvineným osobám podľa článkov 3 až 6 tejto smernice zaznamenalo postupom vedenia záznamov upraveným v práve dotknutého členského štátu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však nevyplýva, že by táto povinnosť zaznamenávať informácie bola akokoľvek relevantná pre odpoveď na uvedenú otázku.

42

Na účely výkladu článku 6 ods. 2 smernice 2012/13 je potrebné zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 2. marca 2023, Staatsanwaltschaft Graz (Daňový úrad pre daňové trestné veci Düsseldorf) (C‑16/22, EU:C:2023:148, bod 25 a citovaná judikatúra)].

43

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie tohto článku 6 ods. 2, tento stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zatknuté alebo zadržané, boli informované o dôvodoch zatknutia alebo zadržania, vrátane trestného činu, z ktorého spáchania sú podozrivé alebo obvinené. Toto ustanovenie tak neposkytuje žiadny údaj o okamihu, v ktorom musia byť dôvody zadržania oznámené.

44

Pokiaľ ide v druhom rade o kontext článku 6 ods. 2 smernice 2012/13, treba poukázať na to, že v odseku 1 tohto článku sa v jeho prvej vete stanovuje povinnosť členských štátov informovať podozrivé alebo obvinené osoby o trestnom čine, z ktorého spáchania sú podozrivé alebo obvinené. V jeho druhej vete sa spresňuje, že tieto informácie sa musia poskytnúť „bezodkladne“ v takom rozsahu, aký je potrebný na zaručenie spravodlivého konania a účinné uplatnenie práva na obhajobu.

45

V tejto súvislosti z odôvodnenia 28 tejto smernice vyplýva, že týmto osobám by sa informácie o trestnom čine, z ktorého spáchania sú podozrivé alebo obvinené, mali poskytnúť „bezodkladne“, najneskôr pred ich prvým úradným výsluchom policajným orgánom alebo iným príslušným orgánom.

46

Tak ako uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, článok 6 ods. 1 smernice 2012/13 stanovuje všeobecnú povinnosť informovať o trestnom čine, ku ktorej sa pridáva dodatočná informačná povinnosť, stanovená v článku 6 ods. 2 tejto smernice, pokiaľ je podozrivá alebo obvinená osoba zatknutá alebo zadržaná, ktorá sa vzťahuje na dôvody odôvodňujúce jej zatknutie alebo zadržanie. Vzťah medzi týmito dvomi ustanoveniami umožňuje dospieť k záveru, že časová požiadavka stanovená v odseku 1 tohto článku 6, podľa ktorej podozrivá alebo obvinená osoba musí byť „bezodkladne“ informovaná o trestnom čine, z ktorého spáchania je podozrivá alebo obvinená, sa uplatňuje aj v prípade zatknutia alebo zadržania v zmysle odseku 2 tohto článku 6.

47

Pokiaľ ide v treťom rade o cieľ sledovaný smernicou 2012/13, zo znenia článku 1 v spojení s odôvodneniami 14 a 27 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je, aby sa prostredníctvom stanovenia minimálnych noriem, ktoré sa majú uplatňovať v oblasti informovania osôb podozrivých alebo obvinených zo spáchania trestného činu, týmto osobám umožnilo pripraviť si obhajobu a aby sa zaručil spravodlivý proces [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2021, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach), C‑649/19, EU:C:2021:75, point 58].

48

Bezodkladné informovanie o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú podozrivé alebo obvinené osoby podozrivé alebo obvinené, upravené v článku 6 ods. 1 smernice 2012/13, prispieva k zabezpečeniu tohto cieľa, keďže týmto osobám umožňuje účinne si pripraviť svoju obhajobu.

49

V prípade, že sú podozrivé alebo obvinené osoby zatknuté alebo zadržané, cieľ, ktorým je zabezpečiť spravodlivý proces a umožniť účinné uplatnenie práva na obhajobu, okrem toho, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 22 smernice 2012/13, vyžaduje, aby tieto osoby mali možnosť účinne napadnúť zákonnosť ich zatknutia alebo zadržania, dosiahnuť preskúmanie zákonnosti zadržania alebo požiadať o predbežné prepustenie, ak je toto právo zakotvené v dotknutom členskom štáte, a v rozsahu, v akom sa uplatňuje. Na tento účel musia bezodkladne poznať dôvody svojho zatknutia alebo zadržania. Práve preto článok 6 ods. 2 smernice 2012/13 stanovuje oznámenie týchto dôvodov a článok 7 ods. 1 tejto smernice ukladá povinnosť sprístupniť zatknutej alebo zadržanej osobe alebo jej advokátovi dokumenty, ktoré sú podstatné na účely takéhoto účinného napadnutia zákonnosti uvedeného zatknutia alebo zadržania.

50

Okrem toho smernica 2012/13 neupravuje postupy, na základe ktorých sa majú informácie uvedené v jej článku 6 podozrivej alebo obvinenej osobe poskytnúť. Tieto postupy však nemôžu ohroziť cieľ sledovaný týmto článkom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2021, IS (Nezákonnosť uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania), C‑564/19, EU:C:2021:949, bod 128 a citovanú judikatúru], a predovšetkým cieľ, na ktorom je založený odsek 2 uvedeného článku, pripomenutý v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

51

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je zaručený cieľ sledovaný článkom 6 ods. 2 smernice 2012/13, informácie týkajúce sa dôvodov zatknutia alebo zadržania podozrivých alebo obvinených osôb, vrátane trestného činu, z ktorého spáchania sú tieto osoby podozrivé alebo obvinené, sa týmto osobám môžu poskytnúť v iných dokumentoch, než je rozhodnutie o zadržaní.

52

Okolnosť, že toto rozhodnutie neobsahuje dostatočné informácie o dôvodoch zadržania, totiž sama osebe nebráni tomu, aby zatknuté alebo zadržané osoby mohli účinne napadnúť zákonnosť ich zatknutia alebo zadržania, pod podmienkou, že skutočnosti uvedené v iných dokumentoch vypracovaných príslušnými orgánmi a poskytnutých týmto osobám im umožňujú pochopiť dôvody ich zatknutia alebo zadržania.

53

Okrem toho už z úvah, ktoré sú uvedené najmä v bodoch 46 a 49 tohto rozsudku, vyplýva, že na to, aby sa dosiahol cieľ sledovaný týmto ustanovením, sa informácie uvedené v článku 6 ods. 2 smernice 2012/13 musia zatknutým alebo zadržaným osobám poskytnúť bezodkladne. Tak ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, z uvedeného vyplýva, že tieto osoby musia byť informované o dôvodoch svojho zatknutia alebo zadržania čo najrýchlejšie, t. j. v okamihu pozbavenia osobnej slobody alebo v krátkom čase po tom, ako k tomuto pozbaveniu došlo.

54

Preto je dôležité, aby rozhodnutie o zadržaní alebo iné dokumenty, než je toto rozhodnutie, ktoré obsahujú potrebné informácie týkajúce sa dôvodov zatknutia alebo zadržania, boli zatknutým alebo zadržaným osobám poskytnuté čo najskôr. Presný okamih tohto poskytnutia však bude možné určiť podľa osobitných okolností spojených s pozbavením osobnej slobody.

55

Takýto výklad článku 6 ods. 2 smernice 2012/13 je potvrdený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa článku 5 EDĽP, ktorý je výslovne uvedený v odôvodnení 14 smernice 2012/13. Tento súd už totiž rozhodol, že ktokoľvek, kto má právo podať opravný prostriedok s cieľom dosiahnuť bezodkladné rozhodnutie o zákonnosti svojho zadržania, nemôže toto právo uplatniť účinne, pokiaľ sa mu v čo najkratšom čase a v dostatočnej miere neoznámia dôvody, pre ktoré bol pozbavený svojej osobnej slobody (rozsudok ESĽP, 12. apríla 2005, Chamaïev a iní v. Gruzínsko a Rusko, CE:ECHR:2005:0412JUD003637802, § 413).

56

Okrem toho ten istý súd rozhodol, že článok 5 EDĽP vo svojom odseku 2 stanovuje základnú záruku, že každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia. Odsek 2 tohto článku, ktorý je súčasťou systému ochrany poskytovaného týmto článkom, ukladá povinnosť informovať takúto osobu v jazyku, ktorý je pre ňu jednoduchý a zrozumiteľný, o právnych a skutkových dôvodoch pozbavenia jej osobnej slobody, aby táto mohla napadnúť jeho zákonnosť na súde na základe odseku 4 uvedeného článku. Táto osoba musí dostať tieto informácie „bez meškania“, no úradníci, ktorí ju pozbavujú slobody, jej nemusia poskytnúť tieto informácie hneď na mieste. Na účely určenia toho, či dostala dosť informácií a či och dostala dostatočne včas, treba zohľadniť osobitosti prejednávanej veci (rozsudok ESĽP, 15. decembra 2016, Khlaifia a iní v. Taliansko, CE:ECHR:2016:1215JUD001648312, § 115).

57

Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti sporu vo veci samej, treba poukázať na to, že cieľ sledovaný povinnosťou stanovenou v článku 6 ods. 2 smernice 2012/13, ktorým je informovať podozrivé a obvinené osoby o dôvodoch ich zadržania, pričom tento cieľ spočíva v tom, aby sa dotknutej osobe umožnilo účinne napadnúť zákonnosť pozbavenia jej osobnej slobody, nemožno dosiahnuť v prípade, že informácie týkajúce sa dôvodov tohto zadržania sú poskytnuté až po tom, ako táto osoba podala opravný prostriedok s cieľom napadnúť zákonnosť jej zadržania. Treba totiž zabrániť tomu, aby bola uvedená osoba povinná napadnúť zákonnosť rozhodnutia o zadržaní na to, aby sa mohla oboznámiť s dôvodmi tohto rozhodnutia, pretože v takom prípade by nemohla účinne pripraviť svoj opravný prostriedok ani posúdiť šance na jeho úspech.

58

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 6 ods. 2 smernice 2012/13 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej dôvody zadržania osôb podozrivých alebo obvinených zo spáchania trestného činu, vrátane informácií o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú tieto osoby podozrivé alebo obvinené, môžu byť uvedené v iných dokumentoch, než je rozhodnutie o zadržaní. Toto ustanovenie naopak bráni tomu, aby boli tieto informácie týmto osobám poskytnuté až v rámci prípadného opravného prostriedku podaného na súd, ktorým sa napáda zákonnosť zadržania, a nie v okamihu pozbavenia osobnej slobody alebo v krátkom čase po tom, ako k tomuto pozbaveniu došlo.

59

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 2 smernice 2012/13 vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby dôvody zadržania, oznámené osobám podozrivým alebo obvineným zo spáchania trestného činu, obsahovali údaje o čase, mieste a podrobnostiach spáchania trestného činu, konkrétnej účasti týchto osôb na tomto trestnom čine, ako aj z toho vyplývajúcej právnej kvalifikácii.

60

Rovnako ako v prípade posúdenia uvedeného v bode 46 tohto rozsudku treba uviesť, že kvalitatívne kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2012/13, podľa ktorého musia byť informácie poskytnuté „v takom rozsahu, aký je potrebný“, sa musí uplatniť aj v prípade zatknutia alebo zadržania v zmysle odseku 2 tohto článku 6.

61

V odôvodnení 28 tejto smernice sa v tejto súvislosti uvádza, že by sa mal poskytnúť dostatočne podrobný popis skutkového stavu týkajúceho sa trestného činu, vrátane času a miesta skutku, pokiaľ sú známe, v ktorých bol údajne trestný čin spáchaný, z ktorého spáchania sa podozrievajú alebo obviňujú, a jeho možná právna kvalifikácia, a to so zreteľom na štádium, v akom sa trestné konanie nachádza v čase poskytovania informácií, aby sa tým zaručilo spravodlivé konanie a umožnilo účinné uplatňovanie práva na obhajobu.

62

Na to, aby sa zabezpečil cieľ sledovaný článkom 6 ods. 2 smernice 2012/13, sa tak zadržanej osobe musia poskytnúť všetky informácie potrebné na to, aby jej bolo umožnené účinne napadnúť zákonnosť jej zadržania.

63

Konkrétne jej po prvé musí byť oznámený opis relevantných skutkových okolností, ktoré sú príslušným orgánom známe a ktoré sa týkajú trestného činu, z ktorého spáchania je uvedená osoba podozrivá alebo obvinená. Tak ako uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, tento opis by mal okrem známeho času a miesta spáchania skutkov obsahovať aj povahu účasti dotknutej osoby na tomto trestnom čine.

64

Po druhé je tiež potrebné uviesť v tomto oznámení právnu kvalifikáciu trestného činu, z ktorého spáchania je dotknutá osoba podozrivá alebo obvinená, predbežne stanovenú príslušnými orgánmi, keďže táto kvalifikácia je takej povahy, že tejto osobe alebo jej obhajcovi umožňuje lepšie pochopiť dôvody zadržania, a prípadne účinne napadnúť jeho zákonnosť na príslušnom súde.

65

Treba však uviesť, že tak ako vyplýva z odôvodnenia 28 smernice 2012/13, miera podrobnosti informácií uvedených v predchádzajúcich dvoch bodoch musí byť prispôsobená štádiu trestného konania, aby sa neohrozil pokrok v prebiehajúcom vyšetrovaní, pričom sa zatknutej alebo zadržanej osobe zabezpečí poskytnutie dostatočných informácií na to, aby pochopila dôvody svojho zatknutia alebo zadržania, a aby prípadne mohla účinne napadnúť jeho zákonnosť.

66

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúca sa článku 5 EDĽP, citovaná v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku, podporuje takto vyjadrený výklad článku 6 ods. 2 smernice 2012/13, pretože vyžaduje, aby dôvody zatknutia alebo zadržania boli oznámené v dostatočnej miere (rozsudok ESĽP, 12. apríla 2005, Chamaïev a iní v. Gruzínsko a Rusko, CE:ECHR:2005:0412JUD003637802, § 413) a obsahovali právne a skutkové dôvody pozbavenia osobnej slobody, tak aby dotknutá osoba mohla napadnúť jeho zákonnosť na súde podľa odseku 4 tohto článku 5 (rozsudok ESĽP, 15. decembra 2016, Khlaifia a iní v. Taliansko, CE:ECHR:2016:1215JUD001648312, § 115).

67

Európsky súd pre ľudské práva okrem toho konštatuje, že v kontexte článku 5 ods. 1 písm. c) EDĽP je odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje zadržanie, relevantnou skutočnosťou, pokiaľ ide o určenie toho, či sa má zadržanie osoby považovať za svojvoľné. V rámci prvej časti tohto ustanovenia, ktorá umožňuje zákonne zadržať osobu v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že táto osoba spáchala delikt, tak tento súd rozhodol, že úplná neexistencia odôvodnenia súdnych rozhodnutí povoľujúcich zadržanie počas dlhšieho obdobia je nezlučiteľná so zásadou ochrany pred svojvôľou, zakotvenou v tomto článku 5 ods. 1 Tento súd naopak rozhodol, že vyšetrovaciu väzbu žalobcu nemožno považovať za svojvoľnú, ak príslušný súd uviedol určité dôvody odôvodňujúce ponechanie dotknutej osoby vo väzbe, ibaže by uvedené dôvody boli mimoriadne stručné a bez akéhokoľvek odkazu na právne ustanovenia, na ktorých má byť sporná väzba založená (rozsudok ESĽP, 22. októbra 2018, S., V. a A. v. Dánsko, CE:ECHR:2018:1022JUD003555312, § 92, ako aj citovaná judikatúra).

68

Článok 5 ods. 2 EDĽP však príslušným orgánom neukladá povinnosť oznámiť dotknutej osobe pri jej zatknutí úplný výpočet všetkých obvinení vznesených proti nej (rozsudok ESĽP, 19. apríla 2011, Gasiņš v. Lotyšsko, CE:ECHR:2011:0419JUD006945801, § 53).

69

V predmetnom prípade vnútroštátny súd vysvetľuje, že podľa článku 74 ods. 2 bodov 2 až 4 zákona o ministerstve vnútra musí rozhodnutie o zdržaní okrem iného obsahovať skutkové a právne dôvody zadržania, identifikačné údaje zadržanej osoby, ako aj dátum a čas zadržania.

70

Treba konštatovať, že tieto skutočnosti sú a priori spôsobilé zabezpečiť primerané informovanie zadržanej osoby, keďže jej umožňujú pochopiť dôvody jej zadržania, a prípadne účinne spochybniť jeho zákonnosť.

71

Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či informácie poskytnuté v každom konkrétnom prípade sú dostatočne úplné, v súlade s tým, čo je uvedené v bodoch 63 až 65 tohto rozsudku.

72

V tejto súvislosti z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že v rozhodnutí o zadržaní, vydanom voči XN, sa uvádzajú právne a skutkové dôvody tohto zadržania takto: „článok 72 ods. 1 bod 1 [zákona o ministerstve vnútra]“ a „narušenie verejného poriadku“. Len samotné tieto informácie sa však nezdajú byť dostatočné na to, aby boli dodržané požiadavky vyplývajúce z článku 6 ods. 2 smernice 2012/13, pretože XN neumožňovali účinne napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

73

Vnútroštátny súd okrem toho spresňuje, že v bulharskom práve je prístup k spisovému materiálu, ktorý je uvedený v článku 7 smernice 2012/13, zaručený len tým osobám, ktoré majú postavenie „obvinených“ osôb. Zatknutá alebo zadržaná osoba, ktorá formálne toto postavenie nemá, tak nemôže mať prístup k dokumentom týkajúcim sa predmetnej veci, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány.

74

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odsek 1 tohto článku 7 ukladá povinnosť sprístupniť zatknutej alebo zadržanej osobe alebo jej advokátovi dokumenty, ktoré sú podstatné na účely takéhoto účinného napadnutia zákonnosti jej zatknutia alebo zadržania, čím sa tak dopĺňa informačná povinnosť podľa článku 6 ods. 2 smernice 2012/13. Tento článok 7 ods. 1 sa pritom uplatňuje na každú zatknutú alebo zadržanú osobu v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, a teda bez ohľadu na právne postavenie, ktoré tejto osobe priznáva vnútroštátne právo.

75

V prípade, že v rozhodnutí o zadržaní nebola poskytnutá dostatočná informácia, pokiaľ ide o dôvody tohto zadržania, vyžadovaná článkom 6 ods. 2 smernice 2012/13, a že nebol poskytnutý prístup k dokumentom nevyhnutným na účely účinného napadnutia zákonnosti zatknutia alebo zadržania, upravený v článku 7 ods. 1 tejto smernice, osoba, ktorá je tak ako XN zadržaná z dôvodu, že je podozrivá zo spáchania trestného činu, je zbavená dostatočných informácií, na základe ktorých by mohla účinne napadnúť zákonnosť svojho zadržania.

76

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 6 ods. 2 smernice 2012/13 sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby dôvody zadržania osôb podozrivých alebo obvinených zo spáchania trestného činu obsahovali všetky informácie potrebné na to, aby im bolo umožnené účinne napadnúť zákonnosť ich zadržania. S prihliadnutím na štádium trestného konania, tak aby sa neohrozil pokrok v prebiehajúcom vyšetrovaní, musia tieto informácie obsahovať opis relevantných skutkových okolností, ktoré sú príslušným orgánom známe a medzi ktoré patria známy čas a miesto spáchania skutkov, povaha konkrétnej účasti týchto osôb na údajnom trestnom čine, ako aj predbežne stanovená právna kvalifikácia.

77

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: