1.

Majú sa články [55 ods. 1], 56 až 58 a 60 až 66 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (1) z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „GDPR“) v spojení s článkami 7, 8 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že dozorný orgán, ktorý je podľa vnútroštátnych právnych predpisov vydaných na vykonanie článku [58 ods. 5] tohto nariadenia oprávnený v prípade porušenia tohto nariadenia podať žalobu na súd svojho členského štátu, nemôže toto svoje oprávnenie vykonávať v rámci cezhraničného spracúvania údajov, ak nie je vedúcim dozorným orgánom pre toto cezhraničné spracúvanie?

2.

Je pritom relevantné, že prevádzkovateľ tohto cezhraničného spracúvania nemá svoju hlavnú prevádzkareň v tomto členskom štáte, ale má tu inú prevádzkareň?

3.

Je pritom relevantné, či vnútroštátny dozorný orgán žalobu podá proti hlavnej prevádzkarni prevádzkovateľa alebo proti prevádzkarni v jeho vlastnom členskom štáte?

4.

Je pritom relevantná skutočnosť, že vnútroštátny dozorný orgán žalobu podal už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia (25. mája 2018)?

5.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má článok [58 ods. 5] GDPR priamy účinok, takže vnútroštátny dozorný orgán sa môže odvolávať na toto ustanovenie, aby začal súdne konanie proti jednotlivým účastníkom alebo v takom konaní pokračoval, aj keby článok [58 ods. 5] nebol prebratý do vnútroštátneho práva, hoci existuje povinnosť ho prebrať?

6.

V prípade kladných odpovedí na predchádzajúce otázky: Môže výsledok takýchto konaní brániť opačnému konštatovaniu vedúceho dozorného orgánu, ak tento vedúci dozorný orgán skúma podľa mechanizmu upraveného v článkoch 56 a 60 GDPR tie isté alebo podobné procesy cezhraničného spracúvania?