–

Telenor Magyarország Zrt., v zastúpení: A. Losonci a P. Galambos, za právnej pomoci M. Orbán, ügyvéd,

–

Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Elnöke, v zastúpení: I. Kun, splnomocnený zástupca,

–

maďarská vláda, v zastúpení: pôvodne M. Z. Fehér a Zs. Wagner, neskôr Zs. Wagner, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a A. Brabcová, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

–

rakúska vláda, v zastúpení: pôvodne G. Hesse a J. Schmoll, neskôr J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

rumunská vláda, v zastúpení: pôvodne C.‑R. Canţăr, E. Gane, R. I. Haţieganu a A. Wellman, neskôr E. Gane, R. I. Haţieganu a A. Wellman, splnomocnení zástupcovia,

–

slovinská vláda, v zastúpení: N. Pintar Gosenca a A. Dežman Mušič, splnomocnené zástupkyne,

–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, L. Havas a L. Nicolae, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi spoločnosťou Telenor Magyarország Zrt. (ďalej len „Telenor“) a Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Elnöke (predseda Úradu pre komunikáciu a médiá, Maďarsko) (ďalej len „predseda Úradu“) vo veci dvoch rozhodnutí, ktorými tento úrad nariadil danej spoločnosti skončiť poskytovanie niektorých jej služieb prístupu k internetu.

3

Odôvodnenia 1, 3, 6 až 9 a 11 nariadenia 2015/2120 stanovujú:

…

…

…

4

Článok 1 nariadenia 2015/2120 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ obsahuje odsek 1, podľa ktorého:

„Týmto nariadením sa stanovujú spoločné pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov.“

5

Podľa článku 2 tohto nariadenia definície uvedené v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349) sa uplatňujú aj na účely tohto nariadenia.

6

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zabezpečenie prístupu k otvorenému internetu“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Koncoví užívatelia majú právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť informácie a obsah, využívať a poskytovať aplikácie a služby a využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu, bez ohľadu na umiestnenie koncového užívateľa alebo poskytovateľa, alebo na umiestnenie, pôvod či určenie informácií, obsahu, aplikácie alebo služby prostredníctvom ich služby prístupu k internetu.

…

2.   Dohodami medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu, ako je cena, objemy dát alebo rýchlosť, a akýmikoľvek obchodnými praktikami, ktoré vykonávajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu, sa nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v odseku 1.

3.   Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú pri poskytovaní týchto služieb s každou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité koncové zariadenie.

Prvým pododsekom sa nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní opatrení na primerané riadenie prevádzky [primeraných opatrení na riadenie prevádzky – neoficiálny preklad]. Aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, a nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky. Takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah a nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné.

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú opatrenia uvedené v druhom pododseku, a najmä nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie, iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby:

7

Článok 5 toho istého nariadenia s názvom „Dozor a presadzovanie pravidiel“ v odseku 1 stanovuje:

„Národné regulačné orgány podrobne monitorujú dodržiavanie článkov 3 a 4 a zabezpečujú súlad s nimi a podporujú nepretržitú dostupnosť nediskriminačných služieb prístupu k internetu na takých úrovniach kvality, ktoré odzrkadľujú pokroky v technológii. Na uvedené účely môžu národné regulačné orgány ukladať jednému alebo viacerým poskytovateľom elektronických komunikácií pre verejnosť vrátane poskytovateľov služieb prístupu k internetu požiadavky týkajúce sa technických charakteristík, minimálne požiadavky na kvalitu služieb a ostatné primerané a nevyhnutné opatrenia.“

8

Článok 2 smernice 2002/21 obsahuje okrem iných tieto definície:

…

…“

9

Telenor sídliaca v Maďarsku je lídrom v odvetví informačných a komunikačných technológií. Poskytuje najmä služby prístupu k internetu. Medzi službami ponúkanými svojim potenciálnym zákazníkom sa nachádzajú dva balíky služieb nazvané „MyChat“ a „MyMusic“.

10

„MyChat“ je balík služieb, ktorý umožňuje zákazníkom, ktorí si ho objednajú, v prvom rade predplatiť si určitý objem dát v rozsahu jeden gigabajt a používať ho bez obmedzení až do vyčerpania voľným pristupovaním k dostupným aplikáciám a službám bez toho, aby sa od tohto objemu dát odpočítavalo používanie šiestich špecifických aplikácii na online komunikáciu, a to Facebook, Facebook Messenger, Instagram, Twitter, Viber a Whatsapp, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“. V druhom rade tento balík služieb stanovuje, že po vyčerpaní uvedeného objemu dát môžu zákazníci, ktorí si ho objednajú, naďalej používať týchto šesť špecifických aplikácií bez obmedzení, hoci na ostatné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia spomaľovania prevádzky.

11

„MyMusic“ je balík služieb rozdelený do troch rôznych balíkov nazvaných „MyMusic Start“, „MyMusic Nonstop“ a „MyMusic Deezer“, ktoré si môžu predplatiť zákazníci, ktorí už majú balík služieb prístupu k internetu a ktoré umožňujú tým, ktorí si ho objednajú, v prvom rade počúvať hudbu cez internet prostredníctvom najmä štyroch aplikácií na prenos hudby, a to Apple Music, Deezer, Spotify a Tidal, ako aj šiestich služieb počúvania rádiostaníc bez toho, aby sa od tohto objemu dát zahrnutých do predplateného balíka odpočítavalo používanie týchto aplikácií a služieb, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“. V druhom rade tento balík služieb stanovuje, že po vyčerpaní tohto objemu dát môžu zákazníci, ktorí si ho objednajú, naďalej používať tieto špecifické aplikácie a služby bez obmedzení, hoci na ostatné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky.

12

Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság (Úrad pre komunikáciu a médiá, Maďarsko) začal dve konania s cieľom preskúmať súlad „MyChat“ a „MyMusic“ s článkom 3 nariadenia 2015/2120, na základe ktorých prijal dve rozhodnutia, v ktorých dospel k záveru, že tieto balíky služieb zavádzali opatrenia riadenia prevádzky nerešpektujúce povinnosť rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania uvedenú v odseku 3 tohto článku, a rozhodol, že Telenor bola povinná tieto praktiky skončiť.

13

Tieto dve rozhodnutia boli neskôr potvrdené dvoma rozhodnutiami predsedu Úradu, ktorý predovšetkým konštatoval, že preskúmanie zlučiteľnosti opatrení riadenia prevádzky s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 si nevyžaduje posúdenie vplyvu týchto opatrení na výkon práv koncových užívateľov, ako sú uvedené v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

14

Telenor napadla tieto dve rozhodnutia predsedu Úradu na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko).

15

V tejto súvislosti v podstate tvrdí, že balíky služieb „MyChat“ a „MyMusic“ sú súčasťou dohôd uzavretých s jej zákazníkmi a že ako také môžu patriť len do pôsobnosti článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120, pričom uplatnenie článku 3 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý sa týka len opatrení na riadenie prevádzky jednostranne zavedených poskytovateľmi služieb prístupu k internetu, sa musí vylúčiť. Okrem toho v každom prípade na určenie toho, či sú takéto balíky služieb zlučiteľné s druhým z týchto ustanovení, je rovnako ako na účely preskúmania ich zlučiteľnosti s prvým z týchto ustanovení nevyhnutné posúdiť ich vplyv na výkon práv koncových užívateľov. V dôsledku toho nemožno podľa nej uvedené balíky služieb považovať za nezlučiteľné s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 len z toho dôvodu, že sa nimi zavádzajú opatrenia na riadenie prevádzky nerešpektujúce povinnosť rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania uvedenú v tomto ustanovení, ako to tvrdil predseda Úradu.

16

Predseda Úradu na svoju obranu najmä tvrdí, že rozhodujúci prvok, s ohľadom na ktorý treba preskúmať ustanovenie článku 3 nariadenia 2015/2120, nezávisí od formy tohto správania, ale od jeho obsahu. Okrem toho uvádza, že na rozdiel od odseku 2 tohto článku, ktorý ukladá povinnosť posúdiť vplyv dohôd a obchodných praktík zavedených poskytovateľmi služieb prístupu k internetu na výkon práv koncových užívateľov, odsek 3 uvedeného článku zakazuje všetky nerovnaké alebo diskriminačné opatrenia na riadenie prevádzky, pričom rozlišovanie medzi opatreniami, ktoré boli zavedené na základe dohody uzavretej medzi koncovým užívateľom a poskytovateľom, a tými, ktoré sa zakladajú na obchodnej praxi tohto poskytovateľa, nie je nijako relevantné. Navyše všetky tieto opatrenia sú podľa neho ako také zakázané a v dôsledku toho ani nie je potrebné posudzovať ich vplyv na výkon práv koncových užívateľov.

17

Vnútroštátny súd po tom, čo uviedol, že nariadenie 2015/2120 má za cieľ zabezpečiť neutralitu internetu a že má z tohto dôvodu zásadný význam, dospel v podstate k záveru, že spory, ktoré prejednáva, nastoľujú dve série nových právnych otázok týkajúcich sa kľúčového ustanovenia tohto nariadenia.

18

V tejto súvislosti po prvé uviedol, že súbežne s odsekmi 1 a 2 článku 3 nariadenia 2015/2120, ktoré zaručujú koncovým užívateľom služieb prístupu k internetu niekoľko práv a ktoré zakazujú poskytovateľom takýchto služieb uzatvárať dohody alebo obchodné praktiky obmedzujúce výkon týchto práv, odsek 3 uvedeného článku 3 stanovuje všeobecnú povinnosť zaobchádzať s prevádzkou rovnako a bez diskriminácie. Zo znenia tohto nariadenia sa však nedá určiť, či balíky služieb, ktoré poskytovateľ služieb prístupu k internetu poskytuje na základe dohôd uzatváraných so zákazníkmi a ktoré stanovujú, že títo zákazníci majú nárok na „nulovú tarifu“, ktorá im umožňuje používať bez obmedzení určité špecifické aplikácie a služby bez toho, aby sa dané používanie odpočítavalo od predplateného objemu dát, a že po vyčerpaní tohto objemu dát sa opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky uplatnia na ostatné dostupné aplikácie a služby, spadajú pod odsek 2, odsek 3 alebo zároveň pod oba tieto odseky článku 3 tohto nariadenia.

19

Po druhé zo znenia týchto dvoch odsekov sa nedá ani po určení toho, ktorý z týchto dvoch odsekov alebo ktoré z nich sú na takéto správanie uplatniteľné, zistiť, aká metodológia sa má použiť na určenie toho, či je takéto správanie zlučiteľné s nariadením 2015/2120.

20

Za týchto podmienok Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré majú vo veciach C‑807/18 a C‑39/19 rovnaké znenie:

21

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 8. marca 2019 boli veci C‑807/18 a C‑39/19 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a na účely vyhlásenia rozsudku.

22

Svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 nariadenia 2015/2120 vykladať v tom zmysle, že balíky služieb, ktoré poskytovateľ služieb prístupu k internetu poskytuje prostredníctvom dohôd uzatváraných s koncovými užívateľmi, podľa ktorých si môžu títo koncoví užívatelia predplatiť balík, ktorý im dáva právo používať bez obmedzení určitý objem dát bez toho, aby sa od neho odpočítavalo používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“, a po vyčerpaní tohto objemu dát môžu naďalej bez obmedzení používať dané špecifické aplikácie a služby, hoci na ostatné dostupné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky, sú nezlučiteľné s odsekom 2 tohto článku v spojení s jeho odsekom 1 alebo alternatívne či kumulatívne s odsekom 3 uvedeného článku.

23

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 sa dohodami uzavretými medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi ani obchodnými praktikami vykonávanými týmito poskytovateľmi nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov, ako sú stanovené v odseku 1 tohto článku. Tieto práva zahŕňajú, ako z ustanovenia článku 3 ods. 1 spresneného v odôvodnení 6 nariadenia 2015/2120 vyplýva, najmä právo na prístup k obsahu a na využívanie aplikácií a služieb prostredníctvom služby prístupu k internetu, ako aj právo šíriť takýto obsah a poskytovať takéto aplikácie a služby prostredníctvom tohto prístupu.

24

Pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, tento odsek vo svojom prvom pododseku stanovuje, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú so všetkou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu na použité služby.

25

Toto ustanovenie ďalej vo svojom druhom pododseku uvádza, že jeho prvý pododsek nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní primeraných opatrení na riadenie prevádzky, pričom spresňuje, že na to, aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť po prvé transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, po druhé nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky, a po tretie nesmú obsahovať monitorovanie obsahu a nesmú sa zachovávať dlhšie, než je nevyhnutné.

26

Napokon uvedené ustanovenie vo svojom treťom pododseku stanovuje, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré idú nad rámec opatrení uvedených v jeho druhom pododseku, a najmä, že nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifické aplikácie alebo služby alebo špecifické kategórie aplikácií či služieb, okrem prípadov, keď je to potrebné, a iba tak dlho, ako je to potrebné, aby dodržali legislatívne akty Únie, vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Únie, alebo opatrenia, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy, alebo aby sa zachovala integrita a bezpečnosť siete, služieb poskytovaných prostredníctvom nej a koncového zariadenia koncových užívateľov, alebo aby sa predchádzalo preťaženiu siete či sa zmiernili účinky takého preťaženia.

27

Cieľom týchto rôznych ustanovení, ako vyplýva z článku 1 nariadenia 2015/2120 a ako uviedol generálny advokát v bodoch 27 až 29 svojich návrhov, je zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov.

28

Keďže dodržiavanie uvedených ustanovení a prostredníctvom nich aj cieľov sledovaných nariadením 2015/2120 zabezpečujú podľa článku 5 tohto nariadenia národné regulačné orgány, práve týmto orgánom prináleží, aby v každom jednotlivom prípade a so zreteľom na spresnenia poskytnuté Súdnym dvorom určili – a môže to byť predmetom preskúmania vnútroštátnymi súdmi – či sa na určité správanie daného poskytovateľa služieb prístupu k internetu vzhľadom na jeho charakteristické znaky vzťahuje buď článok 3 ods. 2 uvedeného nariadenia, alebo článok 3 ods. 3 toho istého nariadenia, alebo aj kumulatívne tieto dve ustanovenia, pričom v tomto prípade uvedenom ako poslednom začnú svoje preskúmanie preskúmaním niektorého z týchto dvoch ustanovení. Ak sa národný regulačný orgán domnieva, že akékoľvek správanie daného poskytovateľa služieb prístupu k internetu je v celom rozsahu nezlučiteľné s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, nemusí určovať, či je toto správanie tiež nezlučiteľné s článkom 3 ods. 2 tohto nariadenia.

29

V prejednávanej veci zo skutočností predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že balíky služieb, o ktoré ide vo veci samej, sa vyznačujú, ako sa uvádza v znení prejudiciálnych otázok a v odôvodnení oboch návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli zhrnuté v bodoch 9 až 11 a 18 tohto rozsudku, štyrmi charakteristickými znakmi. Po prvé poskytovateľ služieb prístupu k internetu, ktorý tieto balíky vytvoril, ich najskôr ponúka svojim potenciálnym zákazníkom v Maďarsku, a potom ich poskytuje prostredníctvom dvojstranných dohôd uzatváraných s osobami, ktoré o ne majú záujem. Po druhé tieto balíky služieb dávajú každému zo zákazníkov, ktorý si ich objedná, právo používať bez obmedzení v rozsahu dát zahrnutých do balíka, ktorý si u poskytovateľa služieb prístupu k internetu predplatil, všetky dostupné aplikácie a služby bez toho, aby sa odpočítavalo používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“. Po tretie uvedené balíky služieb stanovujú, že po vyčerpaní predplateného objemu dát môže každý zákazník, ktorý si ich objedná, naďalej používať tieto špecifické aplikácie a služby bez obmedzení. Po štvrté po vyčerpaní objemu dát zahrnutých do balíka, na ktorý sa vzťahujú tieto podmienky, začne poskytovateľ služieb prístupu k internetu uplatňovať voči každému dotknutému zákazníkovi opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky v súvislosti s používaním akejkoľvek aplikácie a služby okrem tých, na ktoré sa vzťahuje uvedená nulová tarifa.

30

Pokiaľ ide v prvom rade o článok 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 v spojení s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia, na úvod treba poznamenať, že článok 3 ods. 1 stanovuje, že práva, ktoré zaručuje koncovým užívateľom služieb prístupu k internetu, sa majú vykonávať „prostredníctvom ich služby prístupu k internetu“, a že článok 3 ods. 2 stanovuje požiadavku, aby takáto služba neviedla k obmedzeniu výkonu týchto práv.

31

Okrem toho z článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 v spojení s odôvodnením 7 tohto nariadenia vyplýva, že služby poskytovateľa prístupu k internetu sa majú s ohľadom na uvedenú požiadavku posúdiť národnými regulačnými orgánmi konajúcimi na základe článku 5 uvedeného nariadenia a pod možnosťou preskúmania príslušnými vnútroštátnymi súdmi, pričom sa musia zohľadniť tak dohody uzavreté týmto poskytovateľom s koncovými užívateľmi, ako aj obchodné praktiky, ktoré uvedený poskytovateľ používa.

32

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že článok 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 sa týka „dohôd“, ktorými sa poskytovateľ služieb prístupu k internetu dohodne s koncovým užívateľom na obchodných a technických podmienkach, ako aj na charakteristických znakoch služby prístupu k internetu, ktorú má poskytovateľ dodávať koncovému užívateľovi, akými sú cena, ktorá sa má platiť, objem dát a príslušná rýchlosť pripojenia.

33

Ako vyplýva z odôvodnenia 7 nariadenia 2015/2120, tieto dohody sú konkretizáciou slobody každého koncového užívateľa vybrať si služby, ktorými chce vykonávať práva zaručené týmto nariadením, podľa charakteristických znakov týchto služieb. Z toho istého bodu odôvodnenia však vyplýva, že takéto dohody nesmú obmedzovať výkon práv koncových užívateľov a v dôsledku toho ani umožniť obchádzanie ustanovení uvedeného nariadenia v oblasti ochrany prístupu k otvorenému internetu.

34

Pokiaľ ide o „obchodné praktiky“ uvedené v článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120, toto ustanovenie spresňuje, že tieto praktiky sa „vykonávajú“ poskytovateľmi služieb prístupu k internetu. Na rozdiel od „dohôd“, na ktoré zároveň odkazuje uvedené ustanovenie, sa teda nemôžu považovať za vyjadrenie zhody vôle medzi takýmto poskytovateľom a koncovým užívateľom.

35

Tieto obchodné praktiky môžu zahŕňať najmä správanie poskytovateľa služieb prístupu k internetu spočívajúce v ponúkaní špecifických variantov alebo kombinácií týchto služieb svojim potenciálnym zákazníkom s cieľom splniť očakávania a preferencie každého z týchto zákazníkov a prípadne uzavrieť s každým z nich individuálnu dohodu, čo môže viesť k tomu, že v závislosti od týchto očakávaní a preferencií bude uzavretý väčší alebo menší počet dohôd s rovnakým alebo podobným obsahom. Rovnako ako dohody uvedené v článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 uvedené obchodné praktiky však nesmú obmedzovať výkon práv koncových užívateľov a v dôsledku toho ani umožniť obchádzanie ustanovení tohto nariadenia v oblasti ochrany prístupu k otvorenému internetu.

36

Po druhé z článku 2 nariadenia 2015/2120 a z ustanovení smernice 2002/21, na ktoré toto nariadenie odkazuje, najmä z jej článku 2 písm. h), i) a n), vyplýva, že pojem „koncoví užívatelia“ zahŕňa všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré používajú alebo požadujú verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu, a odlišujú sa od tých, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Tento pojem sa teda vzťahuje tak na spotrebiteľov, ako aj obchodníkov, akými sú obchodné spoločnosti, ako aj neziskové právnické osoby.

37

Okrem toho uvedený pojem zahŕňa tak fyzické a právnické osoby, ktoré používajú alebo požadujú služby prístupu k internetu na účely prístupu k obsahu a na využívanie aplikácií a služieb, ako aj tie, ktoré potrebujú prístup k internetu na šírenie obsahu a na poskytovanie aplikácií a služieb.

38

Článok 3 ods. 1 nariadenia 2015/2120 a odôvodnenie 6 tohto nariadenia tiež konkrétne odkazujú na tieto dve kategórie koncových užívateľov, ktorým zaručujú najmä právo na prístup k informáciám a obsahu a využívanie aplikácií a služieb, ale aj právo šíriť informácie a obsah, ako aj poskytovať aplikácie a služby.

39

Z toho vyplýva, že prípadná existencia zakázaného obmedzenia výkonu práv koncových užívateľov, ako je spresnené v bode 30 tohto rozsudku, sa musí posúdiť nielen s ohľadom na vplyv dohôd alebo obchodných praktík daného poskytovateľa služieb prístupu k internetu na práva obchodníkov a spotrebiteľov využívajúcich alebo požadujúcich služby prístupu k internetu na účely prístupu k obsahu a na využívanie aplikácií a služieb, ale aj obchodníkov, ktorí potrebujú také služby prístupu k internetu s cieľom šíriť taký obsah, ako aj poskytovať také aplikácie a služby. V tejto súvislosti z odôvodnenia 7 nariadenia 2015/2120 vyplýva, že pri posudzovaní dohôd a obchodných praktík dotknutého poskytovateľa by sa presnejšie malo zohľadniť okrem iných skutočností postavenie tejto kategórie obchodníkov na trhu.

40

Po tretie článok 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 odkazuje v súvislostiach uvedených v predchádzajúcom bode na „dohody“ a „obchodné praktiky“ daného poskytovateľa služieb prístupu k internetu, pričom viaceré jazykové verzie používajú množné číslo.

41

Okrem toho odôvodnenie 7 nariadenia 2015/2120 spresňuje, že posúdenie prípadnej existencie obmedzenia výkonu práv koncových užívateľov zahŕňa určenie toho, či dohody a obchodné praktiky takéhoto poskytovateľa vedú z dôvodu ich „rozsahu“ k situáciám, keď je možnosť voľby koncových užívateľov v praxi podstatne znížená, pričom zohľadňujú najmä príslušné postavenie na trhu uvedených poskytovateľov služieb prístupu k internetu, ako aj dotknutých poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb.

42

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle obmedziť možnosť posudzovania dohôd a obchodných praktík daného poskytovateľa služieb prístupu k internetu jednotlivo na určité dohody alebo určitú obchodnú prax, ale chcel stanoviť, aby sa vykonalo aj celkové posúdenie dohôd a obchodných praktík tohto poskytovateľa.

43

Vzhľadom na tieto rôzne skutočnosti treba v prvom rade uviesť, že dohoda, ktorou si daný zákazník objedná balík služieb obsahujúci možnosť, že po vyčerpaní objemu dát zahrnutých do predplateného balíka má tento zákazník prístup bez obmedzení len k určitým aplikáciám a službám, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“, môže viesť k obmedzeniu výkonu práv stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia 2015/2120. Zlučiteľnosť takejto dohody s článkom 3 ods. 2 tohto nariadenia sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím na parametre uvedené v odôvodnení 7 uvedeného nariadenia.

44

Ďalej treba uviesť, že takéto balíky služieb, ktoré predstavujú obchodnú praktiku v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120, dokážu vzhľadom na kumulovaný vplyv dohôd, ku ktorému môžu viesť, ešte viac rozšíriť používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, a to tých, ktoré možno po vyčerpaní objemu dát zahrnutých do zákazníkom predplateného balíka používať bez obmedzení v rámci „nulovej tarify“, a zároveň obmedziť používanie iných dostupných aplikácií a služieb vzhľadom na opatrenia, ktorými dotknutý poskytovateľ prístupu k internetu toto používanie technicky sťažuje, či dokonca znemožňuje.

45

Napokon čím viac zákazníkov uzatvorí dohody, ktorými si takéto balíky služieb objednajú, tým väčší kumulovaný vplyv týchto dohôd môže vzhľadom na svoj rozsah spôsobiť významné obmedzenie výkonu práv koncových užívateľov, či dokonca narušiť samotnú podstatu týchto práv, čo je prípad výslovne uvedený v odôvodnení 7 nariadenia 2015/2120.

46

Z toho vyplýva, že uzavretie takýchto dohôd na podstatnej časti trhu môže obmedziť výkon práv koncových užívateľov v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120.

47

V druhom rade, pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, na úvod treba poznamenať, že ako vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku, prvý pododsek tohto ustanovenia v spojení s odôvodnením 8 tohto nariadenia ukladá poskytovateľom služieb prístupu k internetu všeobecnú povinnosť rovnakého zaobchádzania bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovaní do prevádzky, pričom od tejto povinnosti sa v žiadnom prípade nemožno odchýliť prostredníctvom obchodných praktík uplatňovaných týmito poskytovateľmi alebo dohôd, ktoré títo poskytovatelia uzavreli s koncovými užívateľmi.

48

Ďalej z druhého pododseku uvedeného ustanovenia, ako aj z odôvodnenia 9 nariadenia 2015/2120, ktoré treba zohľadniť pri výklade daného pododseku, vyplýva, že hoci sú poskytovatelia služieb prístupu k internetu povinní túto všeobecnú povinnosť dodržiavať, naďalej majú možnosť prijať primerané opatrenia na riadenie prevádzky. Táto možnosť však podlieha najmä podmienke, že takéto opatrenia sú založené na „objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky“ a nie na „obchodných kritériách“. Za opatrenia založené na „obchodných kritériách“ treba predovšetkým považovať akékoľvek opatrenie poskytovateľa služieb prístupu k internetu voči každému koncovému užívateľovi, ako je definovaný v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku, ktoré bez toho, aby spočívalo na takýchto objektívnych rozdieloch, vedie k tomu, že s obsahom, aplikáciami alebo so službami ponúkanými rôznymi poskytovateľmi obsahu, aplikácií alebo služieb sa nezaobchádza rovnako a bez diskriminácie.

49

Napokon z tretieho pododseku článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 vyplýva, že pokiaľ opatrenia spočívajúce najmä v blokovaní, spomaľovaní, menení, obmedzovaní, narúšaní, znehodnocovaní alebo diskriminovaní špecifických aplikácií alebo služieb neboli prijaté na určitú dobu a nie sú potrebné na to, aby poskytovateľ služieb prístupu k internetu mohol buď dodržať zákonnú povinnosť, alebo zachovať integritu a bezpečnosť siete, alebo zabrániť jej preťaženiu, nemožno také opatrenia považovať za primerané v zmysle druhého pododseku tohto ustanovenia a treba ich preto považovať ako také za nezlučiteľné s týmto ustanovením.

50

Z toho vyplýva, že na konštatovanie tejto nezlučiteľnosti sa nevyžaduje žiadne posúdenie vplyvu týchto opatrení na výkon práv koncových užívateľov, keďže článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 nestanovuje takúto požiadavku na posúdenie dodržania všeobecnej povinnosti, ktorá je v ňom uvedená.

51

Na jednej strane v prejednávanej veci správanie, o aké ide vo veci samej, zahŕňa opatrenia spočívajúce v blokovaní alebo spomaľovaní prevádzky v súvislosti s používaním určitých aplikácií a služieb, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 bez ohľadu na to, či sú tieto opatrenia dôsledkom dohody uzavretej s poskytovateľom služieb prístupu k internetu, obchodnej praktiky tohto poskytovateľa alebo technického opatrenia daného poskytovateľa, ktoré nesúvisí ani s dohodou, ani s obchodnou praktikou. Tieto opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky sa uplatňujú popri „nulovej tarife“, z ktorej profitujú dotknutí koncoví užívatelia, a technicky sťažujú či dokonca znemožňujú používanie aplikácií a služieb, na ktoré sa táto tarifa nevzťahuje.

52

V dôsledku toho sa tieto opatrenia nezdajú byť založené na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky, ale na kritériách obchodnej povahy.

53

Na druhej strane zo žiadnej skutočnosti v spise nevyplýva, že by sa na uvedené opatrenia vzťahovala niektorá z troch výnimiek taxatívne vymedzených v článku 3 ods. 3 treťom pododseku nariadenia 2015/2120.

54

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 3 nariadenia 2015/2120 sa má vykladať v tom zmysle, že balíky služieb, ktoré poskytovateľ služieb prístupu k internetu poskytuje prostredníctvom dohôd uzatváraných s koncovými užívateľmi, podľa ktorých si môžu títo koncoví užívatelia predplatiť balík, ktorý im dáva právo používať bez obmedzení určitý objem dát bez toho, aby sa od neho odpočítavalo používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“, a po vyčerpaní tohto objemu dát môžu naďalej bez obmedzení používať dané špecifické aplikácie a služby, hoci na ostatné dostupné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky:

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Európskej rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie, sa má vykladať v tom zmysle, že balíky služieb, ktoré poskytovateľ služieb prístupu k internetu poskytuje prostredníctvom dohôd uzatváraných s koncovými užívateľmi, podľa ktorých si môžu títo koncoví užívatelia predplatiť balík, ktorý im dáva právo používať bez obmedzení určitý objem dát bez toho, aby sa od neho odpočítavalo používanie určitých špecifických aplikácií a služieb, ktoré spadajú pod „nulovú tarifu“, a po vyčerpaní tohto objemu dát môžu naďalej bez obmedzení používať dané špecifické aplikácie a služby, hoci na ostatné dostupné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky: