26.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/53

—

v prvom rade nariadil vypracovanie znaleckého posudku na účely ekonomickej analýzy prípadu,

—

zrušil rozhodnutie v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že sa na spoločnosť Linpac uplatní oslobodenie od sankcií upravené v Oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (ďalej len „Oznámenie“),

—

zrušil rozhodnutie v časti v ktorej pripísal aj spoločnosti Italmobiliare konanie podliehajúce sankciám a uložilo jej povinnosť zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne,

—

znížil výšku uložených sankcií,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod: porušenie Oznámenia a zásady rovnosti zaobchádzania tým, že Komisia poskytla spoločnosti Linpac ochranu, napriek tomu, že neboli splnené nevyhnutné podmienky stanovené v tomto Oznámení.

2.

Druhý žalobný dôvod: porušenie článku 101 ZFEÚ, zásady právnej istoty, zásady individualizácie trestu a zásady prezumpcie neviny zakotvené v článku 6 ods. 2 a článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“) a článkov 48 a 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta z Nice“), základného práva na majetok zakotveného v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, článku 14 Dohovoru a článku 17 a 21 Charty z Nice, ako aj porušenie zásady zákazu diskriminácie a zásady rovnosti zaobchádzania tým, že Komisia nesprávne pripísala spoločnosti Italmobiliare ako materskej spoločnosti spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za konania, ktorých sa dopustili ovládané spoločnosti.

3.

Tretí žalobný dôvod: porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), Usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (ďalej len „Usmernenia“), ako aj zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania v rámci určenia nasledujúcich prvkov alebo parametrov na výpočet sankcií: i) hodnota predaja; ii) suma závislá od závažnosti porušenia; iii) entry fee; iv) stanovenia základnej výšky pokuty (najmä nezohľadnenie krízy v odvetví); v) najvyššia možná hranica podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003; a vi) nedostatočné zníženie sankcie z dôvodu dĺžky trvania konania; ako aj porušenie článku 101 ZFEÚ Usmernení a povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu na uplatnenie bodu 35 vo vyššie uvedených Usmerneniach.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd na základe článku 31 nariadenia 1/2003 uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a aby aj v prípade nevyhovenia predchádzajúcim žalobným dôvodom nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v každom prípade znížil celkovú výšku pokút uložených v rozhodnutí.