—

Žalobkyňa v tomto žalobnom dôvode tvrdí, že ECB pri posúdení, či sa má žalobkyňa aj napriek tomu, že spĺňa kritérium veľkosti, kvalifikovať s ohľadom na osobitné okolnosti uvedené v článku 6 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (1) v spojení s článkom 70 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (2) ako menej významná inštitúcia, vychádzala zo štyroch rôznych a nezlučiteľných kritérií. Každé z uvedených kritérií je samé osebe nesprávne.

—

Žalobkyňa ďalej uvádza, že podľa článku 70 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 závisí existencia osobitných okolností v podstatnej miere od toho, či sú dané „osobitné skutkové okolnosti“, na základe ktorých je „neprimerané“ posúdiť inštitúciu ako významnú a teda ju podrobiť centrálnemu prudenciálnemu dohľadu ECB. Žalobkyňa za „neprimerané“ v zmysle článku 70 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 považuje posúdenie inštitúcie ako významnej na základe jediného kritéria založeného na jej veľkosti, hoci takéto posúdenie nie je pre uskutočnenie cieľov nariadenia č. 1024/2013 nevyhnutné a postačoval by dohľad vykonávaný príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorý podlieha makroprudenciálnemu dohľadu ECB.

—

V tomto žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedla na pojednávaní a pred administratívnym revíznym výborom, pre uskutočnenie cieľov nariadenia č. 1024/2013 ju nie je vôbec potrebné kvalifikovať ako významnú inštitúciu a zároveň jej posúdenie ako menej významnej inštitúcie je v celom rozsahu zlučiteľné so zásadami nariadenia č. 1024/2013. Posúdenie ECB v zmysle ktorého neexistujú osobitné skutočnosti je nesprávne.

—

Žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je koherentné a vnútorne si odporuje. ECB uvádza celkovo štyri kritériá posúdenia, ktoré navzájom nesúvisia a nie sú zlučiteľné.

—

Z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú hlavné dôvody. Skutočnosti, ktoré uviedla ECB sa naopak obmedzujú na jednoduché konštatovania a popretia.

—

Rozhodnutie sa nezaoberá ani tvrdeniami, ktoré žalobkyňa uviedla v priebehu správneho konania. ECB predovšetkým neuvádza dôvody, prečo skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobkyňou nepostačujú na vyvrátenie domnienky podľa článku 6 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1024/2013.

—

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa namieta, že ECB porušila svoju povinnosť uplatniť v prejednávanej veci voľnú úvahu, ktorá jej vyplýva z článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1024/2013 a článku 70 nariadenia č. 468/2014. ECB týmto spôsobom zneužila svoju právomoc.

—

Žalobkyňa v tomto žalobnom dôvode tvrdí, že ECB porušila svoju povinnosť v rámci uplatnenia voľnej úvahy riadne a nezávislým spôsobom preskúmať a zohľadniť všetky skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci. Predovšetkým nezohľadnila skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobkyňou.