Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62011TN0302

    Vec T-302/11: Žaloba podaná 10. júna 2011 — HeidelbergCement/Komisia

    Ú. v. EÚ C 238, 13.8.2011, p. 28–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    13.8.2011   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 238/28


    Žaloba podaná 10. júna 2011 — HeidelbergCement/Komisia

    (Vec T-302/11)

    2011/C 238/49

    Jazyk konania: nemčina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: HeidelbergCement AG (Heidelberg, Nemecko) (v zastúpení: U. Denzel a T. Holzmüller, advokáti)

    Žalovaná: Európska komisia

    Návrhy

    Žalobkyňa navrhuje:

    podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ zrušiť článok 1 a článok 2 rozhodnutia Komisie z 30. marca 2011 vo veci COMP/39.520 — cement a súvisiace výrobky v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

    podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod: Porušenie článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1)

    Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože dostatočne nešpecifikuje predmet kontroly a vyžaduje informácie podniku, ktoré nie sú pre objasnenie vytýkaných skutočností „nevyhnutné“ v zmysle článku 18 nariadenia č. 1/2003.

    Žalobkyni nebolo ani napadnutým rozhodnutím, ani iným spôsobom počas vyšetrovacieho konania oznámené, aké konkrétne konanie sa jej vlastne vytýka. Rozhodnutie je preto v rozpore s povinnosťou oznámiť účel vyšetrovania stanovenou v článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Podľa ustálenej judikatúry súdov Európskej únie musia byť vytýkané skutočnosti v rozhodnutí dostatočne špecifikované, aby adresáti a súdy mali možnosť posúdiť nevyhnutnosť požadovaných informácií pre dokazovanie.

    V rozhodnutí sa vo veľkom rozsahu nanovo požadujú informácie poskytnuté Komisii už pri odpovedi na jej skoršie písomné žiadosti. Informácie, ktoré už boli Komisii predložené, neboli „nevyhnutné“ v zmysle článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

    Nepreukázala sa žiadna súvislosť medzi požadovanými údajmi a „podozrením“ Komisie. Komisia zneužila svoje oprávnenia, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 s cieľom vykonať u žalobkyne všeobecnú kontrolu („fishing expedition“). Na účely vykonania takejto všeobecnej trhovej kontroly mala Komisia k dispozícii vyšetrovací nástroj podľa článku 17 nariadenia č. 1/2003.

    Komisia prekročila svoje právomoci vyplývajúce z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 pretože žalobkyni napadnutým rozhodnutím uložila povinnosť analyzovať a vyhodnotiť požadované informácie.

    2.

    Druhý žalobný dôvod: Porušenie zásady proporcionality

    Rozsah požadovaných informácií, výber prostriedkov a stanovenie krátkej lehoty porušujú zásadu proporcionality.

    Zhromaždenie a spracovanie požadovaných informácií v predpísanej forme žiadateľku neprimerane zaťažuje. Toto bremeno je neprimerané všeobecnej povahe požadovaných informácií a účelu vyšetrovania.

    Stanovenie lehoty pre poskytnutie odpovedí v trvaní 12 týždňov a odmietnutie Komisie predĺžiť túto lehotu sú neprimerané. Žalobkyňa túto lehotu nemohla objektívne dodržať.

    3.

    Tretí žalobný dôvod: Porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 269 ods. 2 ZFEÚ

    Napadnuté rozhodnutie je aj v rozpore s požiadavkami stanovenými pre riadne odôvodnenie rozhodnutia v článku 296 ods. 2 ZFEÚ, pretože z neho nemožno zistiť, aké dôvody viedli Komisiu k žiadosti o takéto rozsiahle informácie, k postupu podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a k značnému časovému nátlaku v konaní.

    Z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, aké konkrétne skutočnosti Komisia vyšetruje, ako ani to, prečo Komisia tieto neobvykle detailné a obsiahle informácie potrebuje.

    Komisia neuviedla žiadne odôvodnenie, prečo na rozdiel od predošlých žiadostí o informácie považovala postup voči žalobkyni podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 za primeraný a nevyhnutný.

    Komisia dostatočne neodôvodnila, z akého dôvodu stanovila takúto krátku lehotu na poskytnutie odpovedí, a prečo túto lehotu odmietla predĺžiť.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod: Porušenie všeobecnej zásady presnosti

    Napadnuté rozhodnutie a spoločne s ním doručený dotazník sú podľa názoru žalobkyne v rozpore s požiadavkami všeobecnej zásady presnosti, pretože sú v mnohých bodoch nejasné, nepresné a rozporuplné a žalobkyni neposkytli žiadne inštrukcie. Žalobkyňa nemohla bez pochybností rozpoznať, čo presne je povinná vykonať, aby sa tak vyhla riziku uloženia sankcie. Rozsiahlym žiadostiam a prosbám žalobkyne o upresnenie však Komisia nevyhovela vôbec alebo len nedostatočne.

    5.

    Piaty žalobný dôvod: Porušenie práva žalobkyne na obhajobu

    Napadnuté rozhodnutie porušuje právo žalobkyne na obhajobu stanovené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie tým, že žalobkyni ukladá povinnosť aktívne spolupracovať pri vyhodnocovaní a analýze údajov o podniku, ktoré sú predmetom dôkaznej povinnosti Komisie.


    (1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES, L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).


    Top