30.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/31

—

vyhovieť tomuto odvolaniu a zrušiť rozsudok vyhlásený siedmou komorou Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev 16. septembra 2009 vo veci T-162/07 z dôvodu nejednoznačnosti a nedostatočnosti odôvodnenia, nesprávneho výkladu právnych pojmov uvedených v odvolaní a nesprávnom posúdení dôkazov predložených v konaní na prvom stupni pred Súdom prvého stupňa,

—

určiť, že vo veci je možné vydať konečný rozsudok (článok 61 prvý odsek štatútu Súdneho dvora) a s konečnou platnosťou vo veci rozhodnúť,

—

subsidiárne:

—

vrátiť vec Súdu prvého stupňa, aby rozhodol o žalobe podanej 8. mája 2007 proti Rade Európskej únie a proti Európskej komisii s cieľom priznania náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním alebo nekonaním už citovaných inštitúcií, tak ako sa opisuje v žalobe na prvom stupni,

—

zaviazať Radu a Komisiu na náhradu trov konania.

I.

Súd prvého stupňa považoval za potrebné a v súlade so zásadou proporcionality ustanovenia nariadenia č. 2454/93, podľa ktorých formulár T2M je jediným prípustným prostriedkom na preukázanie pôvodu v Spoločenstve v prípade výrobkov morského rybolovu, chytených v medzinárodných vodách, ktoré boli tranzitované cez územie tretej krajiny. Podľa odvolateľa Súd prvého stupňa neodpovedal na všetky jeho dôvody argumenty, najmä pokiaľ ide o možnosť, aby zákonodarca Spoločenstva stanovil alternatívne dôkazné prostriedky, vzhľadom najmä na nevhodnú povahu opatrenia zabezpečujúceho obchod. Okrem toho Súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil svoj záver týkajúci sa potrebnosti a proporcionality právnej úpravy Spoločenstva a podal nesprávny výklad povahy formulára T2M ako dokumentu predstavujúceho základný prvok práva na voľný pohyb.

II.

Podľa odvolateľa Súd prvého stupňa nesprávnym výkladom predložených dôkazov dospel k záveru, že dokumenty vydané tuniskými colnými orgánmi spoločnosti Pigasos nemali obsah rovnocenný s položkou č. 13 formuláru T2M. Zo spisu ako celku však vyplýva, že rybacie výrobky boli zo strany tuniských colných orgánov predmetom takého istého trvalého dohľadu ako vyžaduje dokument T2M. Totižto, dokumenty vydané tuniskými orgánmi potvrdzujú, že rybacie výrobky sa nachádzali na tuniskom území v režime „tranzit“, čo implikuje vo vnútroštátnom práve trvalý dohľad zo strany colných orgánov, podobne ako je dohľad, ktorý musí byť potvrdený v položke č. 13 formuláru T2M.

III.

Súd prvého stupňa okrem toho, tým, že usúdil, že spoločnosť Pigasos neposkytla dôkaz o požadovanej starostlivosti v rámci svojej činnosti v Tunisku, sa podľa odvolateľa dopustil nesprávneho výkladu tohto pojmu a posunul požiadavku pozornosti a starostlivosti, ktoré sa vyžadujú od podnikateľa, až tak ďaleko, že vyžadoval všeobecnú nedôveru voči správaniu sa výkonných orgánov tretích krajín, a to len preto, že nie sú viazané právom Spoločenstva.