52023PC0348

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 7. 2023

COM(2023) 348 final

2023/0202(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú ďalšie procesné pravidlá na presadzovanie nariadenia (EÚ) 2016/679

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti ochrany osobných údajov je predpokladom zabezpečenia ochrany práva na ochranu osobných údajov zakotveného v článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Nezávislé vnútroštátne orgány pre ochranu osobných údajov sú poverené presadzovaním nariadenia (EÚ) 2016/679 (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“) 1 od začatia jeho uplatňovania v roku 2018. Cieľom decentralizovaného systému presadzovania na základe „jednotného kontaktného miesta“ je zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a súčasne zachovať zásadu blízkosti, podľa ktorej majú jednotlivci možnosť obrátiť sa na svoje miestne orgány pre ochranu osobných údajov a získať odpoveď. Tento systém si vyžaduje spoluprácu medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov v „cezhraničných prípadoch“. V takýchto prípadoch vedie vyšetrovanie „vedúci“ orgán pre ochranu osobných údajov (orgán pre ochranu osobných údajov hlavnej prevádzkarne vyšetrovaného prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa), od ktorého sa vyžaduje spolupráca s ostatnými „dotknutými“ orgánmi pre ochranu osobných údajov pri úsilí o dosiahnutie konsenzu na základe dialógu v duchu úprimnej a účinnej spolupráce. Vedúci orgán pre ochranu osobných údajov musí uplatňovať svoje právomoci v úzkej spolupráci s dotknutými orgánmi pre ochranu osobných údajov. Pre prípad, že orgány pre ochranu osobných údajov nedokážu dosiahnuť v cezhraničnom prípade konsenzus, sa vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov stanovuje riešenie osobitných sporov vyplývajúcich z „relevantných a odôvodnených námietok“, ktoré uskutočňuje Európsky výbor pre ochranu údajov (ďalej len „výbor“) pozostávajúci z vedúcich predstaviteľov orgánov pre ochranu osobných údajov jednotlivých členských štátov a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pričom v ňom pôsobí aj zástupca Komisie.

Po dvoch rokoch uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov Komisia vo svojej správe uviedla, že je potrebný ďalší pokrok na zefektívnenie a harmonizáciu riešenia cezhraničných prípadov v celej EÚ 2 . V správe sa uvádzali významné rozdiely vo vnútroštátnych administratívnych postupoch a vo výkladoch pojmov mechanizmu spolupráce v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V uznesení k správe Komisie z roku 2020 týkajúcej sa všeobecného nariadenia o ochrane údajov Európsky parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby posúdila, či vnútroštátne administratívne postupy nebránia plnej účinnosti spolupráce podľa článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj jeho účinnému vykonávaniu 3 . Európsky parlament vyzval výbor, aby v rámci spolupráce podľa článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovil základné prvky spoločného administratívneho postupu pri riešení sťažností v cezhraničných prípadoch. V roku 2020 začal výbor analyzovať zlepšenie spolupráce medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov v cezhraničných prípadoch, čo v apríli 2022 vyústilo do prijatia vyhlásenia o posilnení spolupráce obsahujúceho záväzok vypracovať zoznam procedurálnych aspektov, ktoré by bolo možné v práve EÚ ďalej harmonizovať 4 . V októbri 2022 výbor postúpil tento zoznam Komisii 5 .

Tento návrh vychádza zo správy Komisie z roku 2020 o všeobecnom nariadení o ochrane údajov, zo zoznamu výboru z októbra 2022 a zo záverov, ktoré vypracovala Komisia na základe monitorovania presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov od začiatku jeho uplatňovania, z práce expertnej skupiny viacerých zainteresovaných strán pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov 6 a z práce expertnej skupiny členských štátov pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov 7 , ako aj z pripomienok, ktoré boli Komisii doručené po výzve na predkladanie podkladov z februára 2023. Je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2023 8 (v rámci všeobecného okruhu „nový impulz pre európsku demokraciu“).

Jednotné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov závisí od účinného fungovania systému cezhraničného presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Rozdiely v postupoch jednotlivých orgánov pre ochranu osobných údajov bránia hladkému a účinnému fungovaniu mechanizmov spolupráce a riešenia sporov v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov v cezhraničných prípadoch. Tieto rozdiely majú takisto významné dôsledky pre práva vyšetrovaných strán a sťažovateľov (ako dotknutých osôb). Zabezpečenie riadneho presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov je predpokladom zaistenia dôvery verejnosti v širší proces digitalizácie a zaručenia rovnakých podmienok pre všetky subjekty, ktoré spracúvajú osobné údaje.

Návrh je zameraný na riešenie problémov v týchto oblastiach:

·Sťažnosti: Sťažnosti predstavujú základný zdroj informácií na zisťovanie porušení pravidiel ochrany osobných údajov. Orgány pre ochranu osobných údajov si odlišným spôsobom vykladajú požiadavky na formulár sťažnosti, účasť sťažovateľov na postupe a zamietnutie sťažností. Napríklad: sťažnosť, ktorú niektoré orgány pre ochranu osobných údajov prijali, môžu iné zamietnuť, pretože neobsahuje dostatočné informácie; niektoré orgány pre ochranu osobných údajov priznávajú sťažovateľom rovnaké práva ako vyšetrovaným stranám, zatiaľ čo iné neumožňujú účasť sťažovateľov, prípadne ju umožňujú len vo veľmi obmedzenej miere; niektoré orgány pre ochranu osobných údajov prijímajú formálne rozhodnutie o zamietnutí všetkých nevybavených sťažností, zatiaľ čo iné to nerobia. Uvedené rozdiely znamenajú, že riešenie sťažností a účasť sťažovateľov sa líšia v závislosti od miesta podania sťažnosti, prípadne od toho, ktorý orgán pre ochranu osobných údajov je v danom prípade vedúcim orgánom. V dôsledku toho sa v cezhraničných prípadoch oneskoruje záver vyšetrovania a zabezpečenie nápravy pre dotknutú osobu. V uznesení o správe Komisie z roku 2020 týkajúcej sa všeobecného nariadenia o ochrane údajov Európsky parlament zdôraznil potrebu objasnenia postavenia sťažovateľov v prípadoch cezhraničných sťažností.

·Procesné práva vyšetrovaných strán: Právo na obhajobu vyšetrovaných strán predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá sa musí dodržať za každých okolností, najmä pri postupoch, ktoré môžu mať za následok vysoké sankcie. Vzhľadom na potenciálnu závažnosť sankcií, ktoré môžu byť uložené, sa musia stranám vyšetrovaným v súvislosti s porušeniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov poskytnúť podobné záruky ako v prípade postupov trestného charakteru. Procesné práva vyšetrovaných strán, ako napríklad rozsah práva na vypočutie a práva na prístup k spisu, sa v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líšia. Rozsah vypočutia strán, načasovanie vypočutia a dokumenty poskytnuté stranám, aby mohli využiť svoje právo na vypočutie, sú prvkami, pri ktorých členské štáty zaujímajú rôzne prístupy. Tieto rôznorodé prístupy nie sú vždy zlučiteľné s postupom podľa článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorý spočíva v predpoklade, že vyšetrované strany pred predložením návrhu rozhodnutia vedúcim orgánom pre ochranu osobných údajov využili svoje práva na riadny proces. Po predložení prípadu výboru na riešenie sporu sa môže líšiť rozsah, v akom sú strany vypočuté v otázkach uvedených v návrhu rozhodnutia, a námietky dotknutých orgánov pre ochranu osobných údajov. Okrem toho nie je dostatočne jednoznačné, v akom rozsahu by mali byť vyšetrované strany vypočuté počas riešenia sporu výborom podľa článku 65 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Nezaručenie práva na vypočutie môže spôsobiť, že rozhodnutia orgánov pre ochranu osobných údajov o zistení porušení všeobecného nariadenia o ochrane údajov budú ľahko právne napadnuteľné.

·Spolupráca a riešenie sporov: V článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov je vo všeobecnosti načrtnutý postup spolupráce. V cezhraničných prípadoch si musia orgány pre ochranu osobných údajov vymieňať „relevantné informácie“ s cieľom dosiahnuť konsenzus. Keď vedúci orgán pre ochranu osobných údajov predloží návrh rozhodnutia v prípade, ostatné orgány pre ochranu osobných údajov majú možnosť vzniesť „relevantné a odôvodnené námietky“. Tieto námietky zvyšujú pravdepodobnosť riešenia sporov (ak ich vedúci orgán pre ochranu osobných údajov neprijme). Hoci postup riešenia sporov v zmysle článku 65 všeobecného nariadenia o ochrane údajov je základným predpokladom zabezpečenia jednotného výkladu všeobecného nariadenia o ochrane údajov, mal by byť vyhradený pre mimoriadne prípady, v ktorých sa napriek lojálnej spolupráci medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov nedosiahol konsenzus. Zo skúseností s presadzovaním všeobecného nariadenia o ochrane údajov v cezhraničných prípadoch vyplýva, že pred predložením návrhu rozhodnutia vedúcim orgánom pre ochranu osobných údajov orgány pre ochranu osobných údajov dostatočne nespolupracujú. Nedostatočná spolupráca a nedostatočné dosahovanie konsenzu o kľúčových otázkach pri vyšetrovaní v tejto počiatočnej fáze vyústili do predkladania množstva prípadov na riešenie sporov.

Počas postupu cezhraničnej spolupráce predkladajú dotknuté orgány pre ochranu osobných údajov formálne a štruktúrne nejednotné relevantné a odôvodnené námietky. Tieto rozdiely bránia efektívnemu uzavretiu postupu riešenia sporov a zahrnutiu všetkých dotknutých orgánov pre ochranu osobných údajov do postupu, a to najmä orgánov pre ochranu osobných údajov z menších členských štátov, ktoré majú menej zdrojov ako orgány pre ochranu osobných údajov z väčších členských štátov.

·Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa nestanovujú lehoty pre jednotlivé fázy spolupráce a postupu riešenia sporov. Vzhľadom na rôznu mieru zložitosti vyšetrovaní a diskrečnú právomoc orgánov pre ochranu osobných údajov v oblasti vyšetrovania porušenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov nie je vhodné stanovovať lehoty pre každú fázu postupu. Stanovením lehôt tam, kde je to vhodné, sa však prispeje k zabezpečeniu toho, že pri uzatváraní prípadov nebude dochádzať k zbytočnému oneskoreniu.

Cieľom návrhu je riešiť tieto otázky stanovením procesných pravidiel pre určité fázy procesu vyšetrovania v cezhraničných prípadoch, a tým prispieť k hladkému fungovaniu mechanizmov spolupráce a riešenia sporov v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Konkrétne sa v návrhu uvedené problémy riešia takto:

·Formulár sťažností a postavenie sťažovateľov: V návrhu sa predkladá formulár na uvádzanie informácií požadovaných v prípade všetkých sťažností podľa článku 77 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré sa týkajú cezhraničného spracúvania, a stanovujú sa v ňom procesné pravidlá účasti sťažovateľov na postupe vrátane ich práva na vyjadrenie stanovísk. Stanovujú sa v ňom procesné pravidlá týkajúce sa zamietnutia sťažností v cezhraničných prípadoch a objasňujú sa úlohy vedúceho orgánu pre ochranu osobných údajov a orgánu pre ochranu osobných údajov, ktorému bola v takýchto prípadoch predložená sťažnosť. Uznáva sa v ňom dôležitosť a zákonnosť urovnania prípadov sťažností formou zmieru.

·Cielená harmonizácia procesných práv v cezhraničných prípadoch: V návrhu sa vyšetrovaným stranám poskytuje právo na vypočutie v kľúčových fázach postupu, a to aj počas riešenia sporov výborom, a objasňuje sa obsah administratívneho spisu a práva strán na prístup k spisu. Návrhom sa teda posilňuje právo strán na obhajobu a zabezpečuje jednotné dodržiavanie tohto práva bez ohľadu na to, ktorý orgán pre ochranu osobných údajov vedie vyšetrovanie.

·Uľahčovanie spolupráce a riešenia sporov: Návrhom sa orgánom pre ochranu osobných údajov poskytujú nástroje potrebné na dosiahnutie konsenzu, keďže sa pridáva dôraz na požiadavku, ktorá sa stanovuje v článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, aby orgány pre ochranu osobných údajov spolupracovali a vymieňali si „relevantné informácie“. V tomto nariadení sa stanovuje rámec pre všetky orgány pre ochranu osobných údajov na zabezpečenie ich zmysluplného vplyvu v cezhraničnom prípade, pretože im umožňuje predložiť stanoviská v počiatočných fázach postupu vyšetrovania a využiť všetky nástroje, ktoré poskytuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Predovšetkým sa tým uľahčí dosahovanie konsenzu a zníži pravdepodobnosť nezhôd v neskorších fázach postupu, čo by si vyžadovalo využitie mechanizmu riešenia sporov. Pre prípad nezhody medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov na kľúčovej otázke rozsahu vyšetrovania v prípadoch sťažností sa v návrhu stanovuje úloha výboru pri riešení nezhody na základe prijatia naliehavého záväzného rozhodnutia. Zapojenie výboru do tejto samostatnej otázky poskytuje vedúcemu orgánu pre ochranu osobných údajov potrebnú jednoznačnosť, vďaka čomu môže pokračovať vo vyšetrovaní, a zabezpečuje, že pri nezhode týkajúcej sa rozsahu vyšetrovania sa nebude vyžadovať využitie mechanizmu riešenia sporov podľa článku 65.

V návrhu sa stanovujú podrobné požiadavky na formu a štruktúru relevantných a odôvodnených námietok vznášaných dotknutými orgánmi pre ochranu osobných údajov, čím sa uľahčuje účinná účasť všetkých orgánov pre ochranu osobných údajov a cielené a rýchle riešenie prípadu.

·V návrhu sa stanovujú procesné lehoty pre postup riešenia sporov, špecifikujú informácie, ktoré má poskytnúť vedúci orgán pre ochranu osobných údajov pri predkladaní veci na riešenie sporu, a objasňuje úloha všetkých subjektov zapojených do riešenia sporu (vedúci orgán pre ochranu osobných údajov, dotknuté orgány pre ochranu osobných údajov a výbor). Takýmto spôsobom návrh umožňuje rýchle ukončenie postupu riešenia sporov v prípade vyšetrovaných strán a dotknutých osôb.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh dopĺňa všeobecné nariadenie o ochrane údajov o špecifikovanie procesných pravidiel pre kľúčové fázy procesu vyšetrovania stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Nemá vplyv na práva dotknutých osôb, povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov ani na zákonné dôvody spracúvania osobných údajov stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov.

Tento návrh vychádza zo základných zásad všeobecného nariadenia o ochrane údajov týkajúcich sa sťažností, spolupráce a riešenia sporov a dopĺňa tieto ustanovenia cielenými dodatkami na posilnenie účinnosti a efektívnosti ich presadzovania v cezhraničných prípadoch.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v plnom súlade a zlučiteľný s existujúcimi politikami Únie v ostatných oblastiach.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Článkom 16 ZFEÚ sa Európsky parlament a Rada splnomocňujú, aby stanovili pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov. Návrh sa týka presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov v cezhraničných prípadoch. Cieľom takéhoto presadzovania je zabezpečiť právo dotknutých osôb na ochranu ich osobných údajov. Vhodným právnym základom návrhu je preto článok 16 ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Najvhodnejšie postavenie konať má EÚ, keďže návrh sa týka existujúceho postupu zavedeného vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, ktorý zahŕňa orgány pre ochranu osobných údajov viacerých členských štátov EÚ a Európsky výbor pre ochranu údajov (orgán EÚ). Uvedené problémy preto nemôžu vyriešiť členské štáty EÚ konajúce samostatne.

•Proporcionalita

Týmto návrhom sa zabezpečuje primeraná rovnováha medzi zabezpečením hladkého fungovania cezhraničného presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov a zabránením neprimeranému zasahovaniu do vnútroštátnych právnych systémov.

Cieľom návrhu je zabezpečiť hladké fungovanie mechanizmu spolupráce a riešenia sporov stanoveného vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Preto sa týka iba cezhraničných prípadov v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Takéto prípady zahŕňajú orgány pre ochranu osobných údajov viacerých členských štátov EÚ a výbor.

Rozsah vypočutia vyšetrovaných strán a účasť sťažovateľov na administratívnom postupe sa v súčasnosti uvádzajú vo vnútroštátnych procesných pravidlách. Tieto prvky ovplyvňujú spôsob vedenia vyšetrovania od začiatku do konca. Ako taká je cielená harmonizácia práva na vypočutie a účasti sťažovateľov na kľúčových fázach postupu a výlučne v cezhraničných prípadoch nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľa návrhu, ktorým je uľahčenie cezhraničného presadzovania, pričom neprekračuje nevyhnutný rámec daných okolností. Predovšetkým platí, že právo vyšetrovaných strán na vypočutie sa už uplatňuje na vyšetrovania vykonávané orgánmi pre ochranu osobných údajov podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, keďže právo na vypočutie tvorí základný prvok práva na obhajobu a práva na dobrú správu vecí verejných zaručených chartou. Podobne musí byť sťažovateľ podľa článku 77 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov informovaný o pokroku dosiahnutom pri riešení jeho sťažnosti. Týmto návrhom sa najmä harmonizujú a rámcujú postupy v rámci uvedených procedurálnych postupov.

•Výber nástroja

Nariadenie je vhodným nástrojom pre tento návrh. Návrhom sa dopĺňa postup stanovený v existujúcom nariadení, a to vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Jeho cieľom je riešiť problematiku odlišných procesných prístupov jednotlivých orgánov pre ochranu osobných údajov harmonizáciou určitých aspektov administratívneho postupu orgánov pre ochranu osobných údajov pri presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Vzhľadom na to je nariadenie (ktoré je priamo uplatniteľné v členských štátoch) potrebné na zmiernenie právnej fragmentácie a zabezpečenie stupňa harmonizácie, ktorý je potrebný na zaručenie hladkého fungovania mechanizmov spolupráce a konzistentnosti stanovených vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, a na poskytnutie právnej istoty sťažovateľom, vyšetrovaným stranám a orgánom pre ochranu osobných údajov. Smernicou, ktorá členským štátom umožňuje slobodne rozhodnúť o spôsobe dosiahnutia požadovaných výsledkov, by sa nezabezpečila miera harmonizácie potrebná na dosiahnutie cieľov návrhu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Po dvoch rokoch uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov Komisia vo svojej správe uviedla, že je potrebný ďalší pokrok na zefektívnenie a harmonizáciu riešenia cezhraničných prípadov v celej EÚ 9 . V pracovnom dokumente priloženom k správe 10 Komisia uviedla potrebu riešiť rozdiely v týchto oblastiach:

·vnútroštátne administratívne postupy, a to najmä vo vzťahu k: postupom vybavovania sťažností, ku kritériám prípustnosti sťažností, k trvaniu postupov z dôvodu odlišných časových lehôt alebo toho, že neexistujú žiadne lehoty, k okamihu v postupe, keď sa priznáva právo na vypočutie, k informáciám a účasti sťažovateľov na postupe,

·výklady pojmov vo vzťahu k mechanizmu spolupráce a

·prístup k tomu, kedy sa má začať postup spolupráce, kedy sa majú zapojiť dotknuté orgány pre ochranu osobných údajov a kedy sa im majú oznamovať informácie.

V uznesení k správe Komisie z roku 2020 týkajúcej sa všeobecného nariadenia o ochrane údajov Európsky parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby posúdila, či vnútroštátne administratívne postupy nebránia plnej účinnosti spolupráce podľa článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj jeho účinnému vykonávaniu 11 . Európsky parlament vyzval výbor, aby v rámci spolupráce podľa článku 60 všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovil základné prvky spoločného administratívneho postupu pri riešení sťažností v cezhraničných prípadoch. V roku 2020 začal výbor analyzovať zlepšenie spolupráce medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov v cezhraničných prípadoch. Po vykonaní tejto analýzy 12 výbor v októbri 2022 postúpil Komisii zoznam procedurálnych aspektov spolupráce medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov, ktoré je možné harmonizovať na úrovni EÚ 13 .

V správe po dvoch rokoch uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov Komisia uviedla, že dosiaľ nie sú k dispozícii žiadne príklady riešenia sporov na úrovni výboru. Od zverejnenia správy v roku 2020 výbor prijal osem záväzných rozhodnutí podľa článku 65 ods. 1 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Účasť vo výbore Komisii umožňuje získať viac poznatkov o fungovaní mechanizmu riešenia sporov. Konkrétne z posúdenia Komisie vyplynulo, že je možné zlepšiť účelnosť vyšetrovania a predísť riešeniu sporov zintenzívnením spolupráce medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov, a to pred predložením návrhu rozhodnutia vedúcim orgánom pre ochranu osobných údajov.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Návrh sa vypracúva na základe informácií od najrôznejších zainteresovaných strán. Zainteresované strany sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že je možné zlepšiť efektívnosť cezhraničného presadzovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Konkrétne Komisia prijala informácie k návrhu od týchto subjektov:

·Výbor: Výbor sa skladá z orgánov pre ochranu osobných údajov, teda orgánov, ktoré presadzujú všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Okrem iného je jeho úlohou riešiť spory v cezhraničných prípadoch v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Vzhľadom na to Komisia vo všetkých fázach prípravného procesu riadne zohľadnila informácie výboru. Návrhom sa v prvom rade reaguje na zoznam problémov, ktorý Komisii v októbri 2022 postúpil výbor a ktorý obsahuje aspekty postupu cezhraničného presadzovania, ktoré je možné harmonizovať na úrovni EÚ. V návrhu sa rieši väčšina problémov, ktoré výbor vo svojom zozname uvádza. V určitých prípadoch sa Komisia rozhodla neriešiť problémy, ktoré uvádza výbor, a to najmä vtedy, ak sa domnievala, že daný problém sa už primerane rieši vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, prípadne by mal zostať v právomoci vedúceho orgánu pre ochranu osobných údajov alebo by sa mal riešiť vo vnútroštátnom práve. Okrem toho sa v návrhu riešia určité problémy nad rámec tých, ktoré uvádza výbor vo svojom zozname, a to preto, lebo ich Komisia považovala za potrebné vyriešiť, aby bolo možné zabezpečiť hladké fungovanie cezhraničného presadzovania a dodržiavanie práv na riadny proces. S cieľom využiť expertízu orgánov pre ochranu osobných údajov, ktoré túto problematiku každodenne riešia, Komisia na zasadnutiach 21. marca 2023 a 24. apríla 2023 uskutočnila aj cielenú konzultáciu týkajúcu sa aspektov návrhu, a to s podskupinami výboru, ktoré sa zaoberajú cezhraničnou spoluprácou a presadzovaním. Výbor plne podporil Komisiu pri prijatí opatrení v tejto oblasti a na zasadnutiach v marci a apríli 2023 jej poskytol cenné informácie.

·Expertná skupina viacerých zainteresovaných strán pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov: Táto expertná skupina bola založená na pomoc Komisii pri uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Skladá sa zo zástupcov občianskej spoločnosti, podnikov, akademických pracovníkov a príslušníkov právnického povolania. Táto skupina vo všeobecnosti podporila Komisiu pri prijatí opatrení v tejto oblasti vo forme legislatívneho návrhu. Na zasadnutí 19. októbra 2022 sa prvýkrát diskutovalo o zozname výboru z októbra 2022 a na druhom zasadnutí 21. apríla 2023 Komisia konzultovala konkrétne aspekty návrhu. Vzhľadom na rôznorodosť zainteresovaných strán zastúpených v tejto skupine sa ich stanoviská ku konkrétnym aspektom návrhu líšili. Všetky zainteresované strany podporili myšlienku, aby sa v návrhu stanovil právny rámec pre zmier. MVO privítali zámer Komisie harmonizovať formulár sťažností a podporili účasť sťažovateľa na postupe, pričom sa odvolali na veľmi rozdielne vybavovanie sťažností v členských štátoch. Odvetvové skupiny zastupujúce prevádzkovateľov a sprostredkovateľov zdôraznili potrebu priznať vyšetrovaným stranám právo na vypočutie a podporiť riešenie nezhôd medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov v počiatočnej fáze procesu vyšetrovania.

·Expertná skupina členských štátov pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov: Táto expertná skupina slúži ako fórum na výmenu stanovísk a informácií medzi Komisiou a členskými štátmi o uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Pred začatím procesu prípravy návrhu si Komisia vyžiadala stanoviská členských štátov k zoznamu výboru z októbra 2022. Členské štáty vo všeobecnosti podporili a privítali myšlienku návrhu na legislatívnu iniciatívu s cieľom posilniť cezhraničné presadzovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Určité členské štáty s horizontálnymi procesnými pravidlami platnými pre všetky administratívne postupy však upozornili na možné zasahovanie do týchto pravidiel, a to najmä, pokiaľ ide o harmonizáciu práv strán na vypočutie a účasť sťažovateľov na postupe. Komisia vzhľadom na to dôkladne obmedzila harmonizáciu uvedených aspektov v návrhu na cezhraničné prípady a na rozsah nevyhnutný na zabezpečenie hladkého fungovania mechanizmu spolupráce a riešenia sporov. Komisia 19. apríla 2023 zorganizovala osobitné zasadnutie s expertnou skupinou členských štátov pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

Takisto na žiadosť MVO, vnútroštátnych orgánov a organizácií zastupujúcich odvetvie zorganizovala dvojstranné zasadnutia týkajúce sa návrhu.

Komisia zverejnila výzvu na predkladanie podkladov, ktorá trvala od 24. februára do 24. marca 2023, a prijala 73 odpovedí. Komisia dostala spätnú väzbu od najrôznejších zainteresovaných strán vrátane MVO a odvetvových združení.

Na spätnú väzbu všetkých zainteresovaných strán pri príprave návrhu riadne prihliadla.

•Získavanie a využívanie expertízy

V tomto návrhu sa zohľadňujú najrôznejšie informácie získané od zainteresovaných strán počas prípravného procesu, najmä expertíza poskytnutá výborom, expertnou skupinou viacerých zainteresovaných strán pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov a expertnou skupinou členských štátov pre všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

Návrh vychádza aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, najmä judikatúry týkajúcej sa fungovania mechanizmu spolupráce a konzistentnosti v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj judikatúry týkajúcej sa práva na vypočutie a práva na dobrú správu vecí verejných v zmysle článku 41 charty.

•Posúdenie vplyvu

V súvislosti s týmto návrhom sa nevykonalo posúdenie vplyvu. Návrh nemá vplyv na práva dotknutých osôb, povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ani na zákonné dôvody spracúvania osobných údajov stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov.

Tento návrh cielene dopĺňa všeobecné nariadenie o ochrane údajov stanovením procesných pravidiel pre postup cezhraničného presadzovania zavedený v kapitole VII všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Takto návrh funguje v procedurálnom rámci zavedenom vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov.

Preto sa bude vplyv návrhu obmedzovať na posilnenie fungovania postupu cezhraničného presadzovania stanoveného vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Návrhom sa nemenia úlohy aktérov v tomto postupe (sťažovateľov, vedúceho orgánu pre ochranu osobných údajov, dotknutých orgánov pre ochranu osobných údajov a výboru), ktoré sú stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Návrh preto nebude viesť k významným hospodárskym, environmentálnym ani sociálnym vplyvom, ani nebude so sebou prinášať významné výdavky.

Harmonizácia uvedených procesných aspektov bude mať pozitívny vplyv na orgány pre ochranu osobných údajov, sťažovateľov, vyšetrované strany a dôveru verejnosti vo všeobecné nariadenie o ochrane údajov:

·Orgány pre ochranu osobných údajov – iniciatívou sa podporí postup spolupráce a objasnia podmienky a načasovanie spolupráce v cezhraničných prípadoch. Orgánom pre ochranu osobných údajov sa tak umožní efektívnejšie využívanie ich zdrojov. Okrem toho iniciatíva poskytnutím nástrojov orgánom pre ochranu osobných údajov na posilnenie spolupráce v cezhraničných prípadoch uľahčí dosahovanie konsenzu medzi nimi, čím sa zníži počet nezhôd a podporí duch spolupráce.

·Sťažovatelia a dotknuté osoby – uľahčením spolupráce medzi orgánmi pre ochranu dotknutých osôb pri presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa podporí včasné uzavretie vyšetrovaní. Prispeje sa tým k efektívnejšiemu riešeniu porušení všeobecného nariadenia o ochrane údajov a k rýchlejšiemu dosiahnutiu nápravy pre dotknutú osobu. Okrem toho budú mať sťažovatelia rovnakú možnosť zúčastniť sa na postupe v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na to, kde bola sťažnosť podaná, alebo ktorý orgán pre ochranu osobných údajov je vedúcim orgánom pre ochranu osobných údajov.

·Vyšetrované strany – zlepšením spolupráce v cezhraničných prípadoch sa prispeje k skráteniu vyšetrovaní a zabezpečeniu poskytnutia potrebných záruk, ako napríklad práva na vypočutie a prístup k spisu, čím sa zaistí ochrana práva na dobrú správu vecí verejných (článok 41 charty) a práva na obhajobu (článok 48 charty) vyšetrovaných strán. Harmonizácia týchto práv zabezpečí aj väčšiu spoľahlivosť konečného rozhodnutia.

·Dôvera verejnosti vo všeobecné nariadenie o ochrane údajov – iniciatívou sa posilní dôvera verejnosti vo všeobecné nariadenie o ochrane údajov, pretože sa umožní rýchlejšie vyšetrovanie a zníži počet nezhôd medzi orgánmi pre ochranu osobných údajov v cezhraničných prípadoch.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Neuplatňuje sa.

•Základné práva

Umožnením rýchleho riešenia cezhraničných prípadov návrh podporuje právo dotknutých osôb na ochranu ich osobných údajov podľa článku 8 charty a právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 charty.

Harmonizáciou práv vyšetrovaných strán na vypočutie a prístup k spisu návrh zabezpečuje dodržiavanie práva strán na dobrú správu vecí verejných podľa článku 41 charty a práva na obhajobu podľa článku 48 charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nebude mať žiadny podstatný vplyv na rozpočet.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude monitorovať uplatňovanie nariadenia spoločne so svojím priebežným monitorovaním uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I sa stanovuje predmet úpravy nariadenia a vymedzujú sa používané pojmy. V tomto návrhu sa uplatňuje vymedzenie pojmov používané vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. V návrhu sa rieši len cezhraničné presadzovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

V kapitole II sa uvádzajú podrobné pravidlá predkladania a vybavovania sťažností. Stanovuje sa v nej formulár s informáciami potrebnými na predkladanie cezhraničných sťažností v súlade s článkom 77 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a uvádzajú skutočnosti, ktoré majú orgány pre ochranu osobných údajov zohľadniť pri zvažovaní vhodného rozsahu vyšetrovania sťažnosti. Poskytnutím spoločného formulára na všetky cezhraničné sťažnosti sa dotknutým osobám zjednodušuje proces prekladania sťažností a odstraňujú sa fragmentované prístupy ku koncepcii sťažnosti. V článku 3 sa od orgánov pre ochranu osobných údajov vyžaduje, aby sťažovateľovi poskytli potvrdenie prijatia sťažnosti. V článku 5 sa stanovuje právny rámec urovnania prípadov sťažností formou zmieru s cieľom uľahčiť využívanie zmieru orgánmi pre ochranu osobných údajov a objasniť právne dôsledky zmieru pre sťažovateľov a orgány pre ochranu osobných údajov. V článku 6 sa uvádzajú podrobné pravidlá prekladov dokumentov počas cezhraničnej spolupráce.

Kapitola III sa týka spolupráce medzi dozornými orgánmi pri cezhraničných prípadoch.

V oddiele 1 sa uvádzajú ďalšie nástroje pre orgány pre ochranu osobných údajov na dosahovanie konsenzu v cezhraničných prípadoch. Stanovuje sa v ňom, že „relevantné informácie“, ktoré si majú vymieňať dozorné orgány počas cezhraničnej spolupráce, by mali obsahovať určité dokumenty a že tieto dokumenty by si mali orgány pre ochranu osobných údajov vymieňať bezodkladne. Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že dotknuté orgány pre ochranu osobných údajov budú mať všetky informácie potrebné na poskytnutie stanovísk k vyšetrovaniu vedúcemu orgánu pre ochranu osobných údajov.

V článku 9 sa stanovuje, že keď vedúci orgán pre ochranu osobných údajov sformuluje predbežné stanovisko k vyšetrovaniu, zašle dotknutým orgánom pre ochranu osobných údajov „zhrnutie kľúčových problémov“ obsahujúce hlavné skutkové zistenia a stanoviská vedúceho orgánu pre ochranu osobných údajov k prípadu. Účelom zhrnutia kľúčových problémov je umožniť dotknutým orgánom pre ochranu osobných údajov zmysluplne ovplyvňovať priebeh vyšetrovania v počiatočnej fáze predkladaním stanovísk k posúdeniu zo strany vedúceho orgánu pre ochranu osobných údajov. Orgánom pre ochranu osobných údajov sa tým umožní v počiatočnej fáze vyriešiť nezhody týkajúce sa napríklad právneho posúdenia alebo, v prípadoch sťažností, rozsahu vyšetrovania, čím sa zníži pravdepodobnosť riešenia sporov v neskorších fázach postupu. Ak sa v tejto fáze nedosiahne v prípadoch sťažností dohoda na rozsahu vyšetrovania alebo zložitom právnom či technologickom posúdení zo strany vedúceho orgánu pre ochranu osobných údajov, podľa článku 10 musí orgán pre ochranu osobných údajov, ktorý nesúhlasí s vedúcim orgánom pre ochranu údajov, podať žiadosť uvedenému vedúcemu orgánu podľa článku 61 (vzájomná pomoc) alebo 62 (spoločné operácie) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Týmto ustanovením sa zabezpečuje, aby orgány pre ochranu osobných údajov využili počas postupu spolupráce všetky nástroje uvedené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov na riešenie odlišností pri kľúčových problémoch. Ak sa orgány pre ochranu osobných údajov nedokážu dohodnúť na rozsahu vyšetrovania v prípadoch sťažností, na základe článku 10 požiada vedúci orgán pre ochranu osobných údajov výbor o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia podľa článku 66 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V tomto prípade sa predpokladá splnenie naliehavej potreby konať. Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že nezhoda na rozsahu sa vyrieši rýchlo a efektívne, čo vedúcemu orgánu pre ochranu osobných údajov poskytne potrebnú jednoznačnosť, aby mohol pokračovať vo vyšetrovaní.

V oddiele 2 kapitoly III sa uvádzajú podrobné pravidlá úplného alebo čiastočného zamietnutia sťažností. Týmito ustanoveniami sa zabezpečí, že orgán pre ochranu osobných údajov, ktorému sa predloží sťažnosť, bude mať k dispozícii informácie potrebné na to, aby mohol prijať rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, a že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti sa prijme vo všetkých prípadoch, v ktorých nie je sťažnosť vybavená alebo stiahnutá. Sťažovateľovi je ešte pred úplným alebo čiastočným zamietnutím sťažnosti takisto poskytnutá možnosť, aby oznámil svoje stanoviská.

V oddiele 3 kapitoly III sa harmonizuje právo vyšetrovaných strán na vypočutie. Uvádza sa v ňom, že vedúci orgán pre ochranu osobných údajov predloží vyšetrovaným stranám svoje predbežné zistenia, v ktorých uvedie vznesené námietky, relevantné skutočnosti, podporné dôkazy, právnu analýzu, prípadne aj navrhované nápravné opatrenia. Predbežné zistenia umožnia vyšetrovaným stranám plne pochopiť uvedené tvrdenia a reagovať na ne, čím sa zabezpečí dodržanie ich práva na obhajobu. V článku 15 sa uvádza, že sťažovatelia budú mať možnosť písomne predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam. V článku 17 sa uvádza, že vyšetrované strany majú možnosť poskytnúť svoje stanoviská, ak chce vedúci orgán pre ochranu osobných údajov predložiť revidovaný návrh rozhodnutia na základe relevantných a odôvodnených námietok, ktoré vyjadrili dotknuté orgány pre ochranu osobných údajov.

V oddiele 4 kapitoly III sa stanovujú podrobné požiadavky na formu a štruktúru relevantných a odôvodnených námietok vznášaných dotknutými orgánmi pre ochranu osobných údajov, čím sa uľahčuje účinná účasť všetkých orgánov pre ochranu osobných údajov a rýchle riešenie prípadu.

V kapitole IV sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa prístupu k spisu a zaobchádzania s dôvernými informáciami. Uvedenými ustanoveniami sa jednoznačne určujú dokumenty, ktoré by mali tvoriť súčasť administratívneho spisu v cezhraničných prípadoch, a okamih, v ktorom sa vyšetrovaným stranám poskytne prístup k spisu.

V kapitole V sa uvádzajú procesné pravidlá postupu riešenia sporov stanoveného v článku 65 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V článku 22 sa uvádzajú informácie, ktoré má poskytnúť vedúci orgán pre ochranu osobných údajov výboru pri predkladaní veci na riešenie sporu. Uvádzajú sa v ňom lehoty a podmienky na určenie prípustnosti relevantných a odôvodnených námietok výborom. V článku 24 sa stanovuje vypočutie vyšetrovaných strán alebo, v prípade zamietnutia sťažnosti, sťažovateľa predtým ako výbor prijme záväzné rozhodnutie podľa článku 65 ods. 1 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Objasnením úloh všetkých aktérov a uvedením lehôt pre určité procedurálne postupy tieto ustanovenia umožňujú rýchle a efektívne ukončenie postupu riešenia sporov.

V článkoch 25 a 26 sa stanovujú podrobné podmienky predkladania vecí na riešenie sporov podľa článku 65 ods. 1 písm. b) a c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

V kapitole VI sa stanovujú podrobné procesné pravidlá postupu pre naliehavé prípady v zmysle článku 66 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Kapitola VII obsahuje záverečné ustanovenia nariadenia, ktoré sa týkajú lehôt, prechodných ustanovení a nadobudnutia účinnosti nariadenia.

2023/0202 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú ďalšie procesné pravidlá na presadzovanie nariadenia (EÚ) 2016/679

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 14 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 15 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 16 sa stanovuje decentralizovaný systém presadzovania, ktorého cieľom je zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679 v cezhraničných prípadoch. V prípadoch týkajúcich sa cezhraničného spracúvania osobných údajov si tento systém vyžaduje spoluprácu dozorných orgánov pri úsilí o dosiahnutie konsenzu, prípadne, ak dozorné orgány konsenzus dosiahnuť nedokážu, systém umožňuje riešenie sporov Európskym výborom pre ochranu údajov (ďalej len „výbor“).

(2)V záujme zabezpečenia hladkého a účinného fungovania mechanizmu spolupráce a riešenia sporov uvedeného v článkoch 60 a 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 je potrebné stanoviť pravidlá priebehu konaní dozorných orgánov v cezhraničných prípadoch a výboru počas riešenia sporov vrátane vybavovania cezhraničných sťažností. Takisto je z tohto dôvodu potrebné stanoviť pravidlá uplatnenia práva na vypočutie vyšetrovanými stranami pred prijatím rozhodnutí dozorných orgánov, prípadne výboru.

(3)Sťažnosti predstavujú základný zdroj informácií na zisťovanie porušení pravidiel ochrany osobných údajov. Stanovenie jednoznačných a účinných postupov vybavovania sťažností v cezhraničných prípadoch je potrebné, keďže sťažnosťou sa môže zaoberať iný dozorný orgán ako ten, ktorému bola sťažnosť predložená.

(4)Sťažnosť je prípustná vtedy, ak obsahuje určité stanovené informácie. Preto by sa mal poskytnúť formulár sťažnosti v záujme pomoci sťažovateľom pri predkladaní potrebných skutočností dozorným orgánom. Informácie uvedené vo formulári by sa mali vyžadovať iba v prípadoch cezhraničného spracúvania v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, hoci formulár môžu využiť dozorné orgány v prípadoch, ktoré sa netýkajú cezhraničného spracúvania. Formulár je možné predložiť elektronicky alebo poštou. Predloženie informácií uvedených v danom formulári by malo byť podmienkou zaobchádzania so sťažnosťou týkajúcou sa cezhraničného spracúvania ako so sťažnosťou uvedenou v článku 77 nariadenia (EÚ) 2016/679. Na to, aby sa sťažnosť považovala za prípustnú, by sa nemali vyžadovať žiadne ďalšie informácie. Dozorné orgány by mali mať možnosť umožniť predkladanie sťažností v používateľsky ústretovom elektronickom formáte, a to aj vzhľadom na osoby so zdravotným postihnutím, pričom informácie požadované od sťažovateľa musia zodpovedať informáciám požadovaným vo formulári a na to, aby sa žiadosť považovala za prípustnú, sa nevyžadujú žiadne ďalšie informácie.

(5)Dozorné orgány musia rozhodnúť o sťažnostiach v primeranej lehote. Primeraná lehota závisí od okolností každého prípadu, a najmä od jeho súvislostí, jednotlivých procedurálnych postupov, ktoré dodržiava vedúci dozorný orgán, od správania strán v priebehu postupu a od zložitosti prípadu.

(6)Každá sťažnosť, ktorú vybavuje dozorný orgán podľa článku 57 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679, sa vyšetruje so všetkou náležitou starostlivosťou a v primeranom rozsahu, pričom sa prihliada na to, že každé využitie právomocí dozorného orgánu musí byť vhodné, potrebné a primerané na zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) 2016/679. O rozsahu vyšetrovania sťažnosti rozhodne na základe diskrečnej právomoci konkrétny príslušný orgán. Pri posudzovaní vhodného rozsahu vyšetrovania by sa mali dozorné orgány zamerať na dosiahnutie uspokojivého riešenia sťažnosti, čo si nemusí vždy vyžadovať vyčerpávajúce vyšetrovanie všetkých možných právnych a skutkových prvkov vyplývajúcich zo sťažnosti, ale postačuje zabezpečenie účinnej a rýchlej nápravy sťažovateľovi. Posúdenie rozsahu nevyhnutných vyšetrovacích opatrení sa môže vykonať na základe závažnosti údajného porušenia, jeho systematickej alebo opakujúcej sa povahy, prípadne skutočnosti, ak nastane, že sťažovateľ využil aj svoje práva podľa článku 79 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(7)Vedúci dozorný orgán by mal dozornému orgánu, ktorému bola sťažnosť predložená, poskytovať potrebné informácie o pokroku vo vyšetrovaní, aby mohol sťažovateľa informovať o priebehu vyšetrovania.

(8)Príslušný dozorný orgán by mal poskytnúť sťažovateľovi prístup k dokumentom, na základe ktorých dospel k predbežnému záveru o úplnom alebo čiastočnom zamietnutí sťažnosti.

(9)V záujme urýchleného ukončenia porušovania nariadenia (EÚ) 2016/679 a rýchleho vyriešenia problému sťažovateľov by sa mali dozorné orgány usilovať, ak je to možné, o riešenie sťažností zmierom. Skutočnosť, že konkrétna sťažnosť sa vyriešila zmierom, nebráni príslušnému dozornému orgánu prípad riešiť ex officio, napríklad v prípade systematických alebo opakovaných porušení nariadenia (EÚ) 2016/679.

(10)V záujme zabezpečenia účinného fungovania mechanizmov spolupráce a konzistentnosti uvedených v kapitole VII nariadenia (EÚ) 2016/679 je dôležité cezhraničné prípady riešiť včas a v duchu lojálnej a účinnej spolupráce, ktorá vychádza z článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vedúci dozorný orgán by mal vykonávať svoje kompetencie v rámci úzkej spolupráce s ostatnými dotknutými dozornými orgánmi. Podobne by sa mali aj dotknuté dozorné orgány v počiatočnej fáze aktívne podieľať na vyšetrovaní s cieľom dosiahnuť konsenzus, a to na základe plného využitia nástrojov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

(11)Je mimoriadne dôležité, aby dozorné orgány čo najskôr a ešte pred oznámením tvrdení vyšetrovaným stranám a prijatím návrhu rozhodnutia uvedeného v článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679 dosiahli konsenzus o kľúčových aspektoch vyšetrovania, čím sa zníži počet prípadov predkladaných v rámci mechanizmu riešenia sporov uvedeného v článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 a napokon zabezpečí rýchle riešenie cezhraničných prípadov.

(12)Spolupráca medzi dozornými orgánmi by mala vychádzať z otvoreného dialógu, ktorý dotknutým dozorným orgánom umožňuje zmysluplne ovplyvniť priebeh vyšetrovania, keďže si môžu vymieňať skúsenosti a stanoviská s vedúcim dozorným orgánom, pričom sa náležite prihliada na voľné uváženie, ktoré prináleží každému dozornému orgánu, a to aj pri posudzovaní vhodného rozsahu vyšetrovania prípadu, a na odlišné tradície v jednotlivých členských štátoch. Na tento účel by mal vedúci dozorný orgán poskytnúť dotknutým dozorným orgánom zhrnutie kľúčových problémov, v ktorom sa uvádza jeho predbežné stanovisko k hlavným problémom v rámci vyšetrovania. Malo by sa poskytnúť v počiatočnej fáze, dostatočne včas na to, aby bolo možné účinné zahrnutie dotknutých dozorných orgánov, ale zároveň vo fáze, v ktorej sú už stanoviská vedúceho dozorného orgánu k prípadu dostatočne prepracované. Dotknuté dozorné orgány by mali mať príležitosť poskytnúť svoje pripomienky k najrôznejším otázkam, napríklad k rozsahu vyšetrovania a identifikácii zložitých skutkových a právnych posúdení. Vzhľadom na to, že rozsah vyšetrovania určuje veci, ktoré si vyžadujú vyšetrovanie vedúcim dozorným orgánom, dozorné orgány by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najskoršieho konsenzu o rozsahu vyšetrovania.

(13)V záujme účinnej inkluzívnej spolupráce medzi všetkými dotknutými dozornými orgánmi a vedúcim dozorným orgánom by mali byť pripomienky dotknutých dozorných orgánov stručné a naformulované dostatočne zrozumiteľne a presne, aby boli jednoducho pochopiteľné pre všetky dozorné orgány. Právne argumenty by mali byť zoskupené podľa odkazu na časť zhrnutia kľúčových problémov, ktorej sa týkajú. Pripomienky dotknutých dozorných orgánov môžu byť doplnené o ďalšie dokumenty. Samotný odkaz na doplňujúce dokumenty v pripomienkach dotknutého dozorného orgánu však nemôže nahradiť neexistenciu základných právnych alebo skutkových argumentov, ktoré by sa mali v pripomienkach uvádzať. V samotných pripomienkach by sa mali súdržne a zrozumiteľne uviesť základné právne a skutkové náležitosti, o ktoré sa takéto dokumenty opierajú, a to aspoň v súhrnnej forme.

(14)Prípady, ktoré sa netýkajú sporných otázok, si na dosiahnutie konsenzu nevyžadujú rozsiahlu diskusiu medzi dozornými orgánmi, a preto je možné ich rýchlejšie vyriešenie. Ak žiadny dotknutý dozorný orgán nepredloží pripomienky k zhrnutiu kľúčových problémov, vedúci dozorný orgán by mal oznámiť predbežné zistenia podľa článku 14 do deviatich mesiacov.

(15)Dozorné orgány by mali využiť všetky prostriedky potrebné na dosiahnutie konsenzu v duchu lojálnej a účinnej spolupráce. Ak teda dotknuté dozorné orgány a vedúci dozorný orgán dospejú k rozdielnym stanoviskám k rozsahu vyšetrovania sťažnosti vrátane ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorých porušenie sa bude vyšetrovať, alebo ak sa pripomienky dotknutých dozorných orgánov týkajú dôležitej zmeny zložitého právneho alebo technologického posúdenia, dotknutý orgán by mal využiť nástroje uvedené v článkoch 61 a 62 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(16)Ak využitie uvedených nástrojov neumožní dozorným orgánom dosiahnuť konsenzus o rozsahu vyšetrovania sťažnosti, vedúci dozorný orgán by mal požiadať výbor o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia podľa článku 66 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679. Na tento účel by sa mala predpokladať požiadavka na naliehavosť. Vedúci dozorný orgán by mal odvodiť z naliehavého záväzného rozhodnutia výboru vhodné závery na účely predbežných zistení. Naliehavé záväzné rozhodnutie výboru nemôže brániť výsledku vyšetrovania vedeného vedúcim dozorným orgánom ani účinnosti práv vyšetrovaných strán na vypočutie. Výbor by predovšetkým nemal rozšíriť rozsah vyšetrovania z vlastnej iniciatívy.

(17)V záujme umožnenia sťažovateľovi využiť právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 78 nariadenia (EÚ) 2016/679 by mal dozorný orgán, ktorý úplne alebo čiastočne zamieta sťažnosť, na tento účel vydať rozhodnutie, ktoré môže byť napadnuté na vnútroštátnom súde.

(18)Sťažovatelia by mali mať možnosť vyjadriť svoje stanoviská ešte pred prijatím rozhodnutia, ktoré je pre nich nepriaznivé. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia sťažnosti v cezhraničnom prípade by sťažovateľ mal mať preto možnosť oznámiť svoje stanoviská ešte pred predložením návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679, revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679. Sťažovateľ môže požiadať o prístup k dokumentom, z ktorých vychádza rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom zamietnutí sťažnosti, a to vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter.

(19)Je potrebné objasniť rozdelenie zodpovednosti v prípade zamietnutia sťažnosti v cezhraničnom prípade medzi vedúci dozorný orgán a dozorný orgán, ktorému sa predkladá sťažnosť. Ako kontaktné miesto pre sťažovateľa počas vyšetrovania by mal dozorný orgán, ktorému sa predkladá sťažnosť, získať stanoviská sťažovateľa k navrhovanému zamietnutiu sťažnosti a mal by byť zodpovedný za všetky oznámenia sťažovateľovi. Všetky takéto oznámenia by sa mali poskytnúť vedúcemu dozornému orgánu. Keďže podľa článku 60 ods. 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 je dozorný orgán, ktorému sa predložila sťažnosť, zodpovedný za prijatie konečného rozhodnutia, ktorým sa zamieta sťažnosť, daný dozorný orgán by mal byť zodpovedný aj za vypracovanie návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(20)Účinné presadzovanie pravidiel Únie v oblasti ochrany osobných údajov by malo byť zlučiteľné s plným rešpektovaním práva strán na obhajobu, čo predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá sa má rešpektovať za každých okolností, a predovšetkým pri postupoch, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií.

(21)V záujme účinného zaručenia práva na dobrú správu vecí verejných a práva na obhajobu zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) vrátane práva každej osoby na vypočutie pred prijatím jednotlivých opatrení, ktoré sú pre ňu nepriaznivé, je dôležité stanoviť jednoznačné pravidlá týkajúce sa uplatňovania tohto práva.

(22)Pravidlá týkajúce sa administratívneho postupu dozorných orgánov pri presadzovaní nariadenia (EÚ) 2016/679 by mali zabezpečovať účinnú možnosť vyšetrovaných strán oznámiť svoje stanoviská k pravdivosti a relevantnosti skutočností, námietok a okolností predkladaných dozorným orgánom v priebehu postupu, a tým im umožniť uplatňovanie práva na obhajobu. V predbežných zisteniach sa stanovuje predbežné stanovisko k údajnému porušeniu nariadenia (EÚ) 2016/679 po vyšetrovaní. Predstavujú tak základnú procesnú záruku, ktorou sa zabezpečuje dodržanie práva na vypočutie. Vyšetrovaným stranám by mali byť poskytnuté dokumenty potrebné na to, aby sa mohli účinne obhajovať a aby mohli pripomienkovať tvrdenia proti nim, a to zabezpečením prístupu k administratívnemu spisu.

(23)V predbežných zisteniach sa vymedzuje rozsah vyšetrovania, čiže aj rozsah akéhokoľvek budúceho konečného rozhodnutia [napríklad prijatého na základe záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679], ktoré môže byť určené prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom. Predbežné zistenia by mali byť formulované tak, aby boli aj v podobe zhrnutia dostatočne jednoznačné na to, aby mohli vyšetrované strany riadne určiť povahu údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679. Povinnosť poskytnúť vyšetrovaným stranám všetky informácie potrebné na to, aby sa mohli riadne obhájiť, je splnená vtedy, ak sa v konečnom rozhodnutí netvrdí, že vyšetrované strany sa dopustili porušení iných ako tie, ktoré sú uvedené v predbežných zisteniach, a ak sa v ňom prihliada len na skutočnosti, ku ktorým mali vyšetrované strany možnosť vyjadriť svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie vedúceho dozorného orgánu však nevyhnutne nemusí byť replikou predbežných zistení. Vedúcemu dozornému orgánu by sa malo umožniť prihliadnuť v konečnom rozhodnutí na reakcie vyšetrovaných strán na predbežné zistenia, prípadne revidovaný návrh rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679, ako aj na článok 65 ods. 1 písm. a), teda rozhodnutie, ktorým sa rieši spor medzi dozornými orgánmi. Vedúci dozorný orgán by mal mať možnosť vykonať vlastné posúdenie skutočností a právnych kvalifikácií predložených vyšetrovanými stranami s cieľom buď zamietnuť námietky, ktoré dozorný orgán posúdi ako nepodložené, alebo doplniť a skutkovo aj právne prepracovať svoje tvrdenia na podporu námietok, ktoré považuje za podložené. Napríklad zohľadnenie tvrdenia vyšetrovanej strany predloženého počas administratívneho postupu bez toho, aby daná strana dostala možnosť vyjadriť pred prijatím konečného rozhodnutia svoje stanovisko k tejto veci, nemôže per se predstavovať porušenie práva na obhajobu.

(24)Vyšetrovaným stranám by sa malo zabezpečiť právo na vypočutie pred predložením revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo prijatím záväzného rozhodnutia výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679.

(25)Sťažovatelia by mali mať možnosť zúčastniť sa na konaní, ktoré začal dozorný orgán s cieľom určiť alebo objasniť otázky týkajúce sa potenciálneho porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679. Skutočnosť, že dozorný orgán už začal vyšetrovanie týkajúce sa predmetu sťažnosti, alebo sa bude zaoberať sťažnosťou pri vyšetrovaní ex officio po prijatí sťažnosti, nebráni tomu, aby sa dotknutá osoba považovala za sťažovateľa. Vyšetrovanie možného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom vedené dozorným orgánom však nepredstavuje kontradiktórne konanie medzi sťažovateľom a vyšetrovanými stranami. Ide o postup, ktorý začne dozorný orgán z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti pri plnení svojich úloh podľa článku 57 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vyšetrované strany a sťažovateľ preto nie sú v rovnakej procesnej situácii a sťažovateľ sa nemôže odvolať na právo na spravodlivé vypočutie, ak rozhodnutie nepriaznivo neovplyvňuje jeho právne postavenie. Účasť sťažovateľa na procese proti vyšetrovaným stranám nemôže ohroziť právo uvedených strán na vypočutie.

(26)Sťažovatelia by mali mať možnosť písomne predložiť svoje stanoviská k predbežným zisteniam. Nesmú však mať prístup k obchodným tajomstvám alebo iným dôverným informáciám patriacim ostatným stranám zúčastneným na konaní. Sťažovatelia by nemali mať nárok na všeobecný prístup k administratívnemu spisu.

(27)Pri stanovovaní lehôt na predloženie stanovísk vyšetrovaných strán a sťažovateľov k predbežným zisteniam by mali dozorné orgány zohľadniť zložitosť problémov uvedených v predbežných zisteniach, aby sa vyšetrovaným stranám a sťažovateľom poskytla dostatočná možnosť na zmysluplné predloženie stanovísk k uvedeným problémom.

(28)Výmena stanovísk pred prijatím návrhu rozhodnutia si vyžaduje otvorený dialóg a rozsiahlu výmenu stanovísk, pri ktorej by mali dozorné orgány urobiť všetko pre dosiahnutie konsenzu o postupe pri vyšetrovaní. Vzhľadom na to by sa mala nezhoda vyjadrená v relevantných a odôvodnených námietkach podľa článku 60 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679, v rámci ktorých vzniká potenciál na riešenie sporov medzi dozornými orgánmi podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 a spôsobujú oneskorenie prijatia konečného rozhodnutia príslušným dozorným orgánom, vyskytnúť len vo výnimočných prípadoch, v ktorých sa dozorným orgánom nepodarí dosiahnuť konsenzus, a ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného výkladu nariadenia (EÚ) 2016/679. Uvedené námietky by sa mali využívať zriedka, keď ide o konzistentné uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679, keďže každým využitím relevantných a odôvodnených námietok sa oneskoruje zabezpečenie nápravy pre dotknutú osobu. Keďže o rozsahu vyšetrovania a relevantných skutočnostiach by sa malo rozhodnúť pred oznámením predbežných zistení, nemali by byť súčasťou relevantných a odôvodnených námietok vznesených dotknutými dozornými orgánmi. Môžu však byť súčasťou pripomienok dotknutých dozorných orgánov k zhrnutiu kľúčových problémov podľa článku 9 ods. 3, a to pred oznámením predbežných zistení vyšetrovaným stranám.

(29)V záujme dosiahnutia efektívneho a inkluzívneho uzavretia postupu riešenia sporov, v rámci ktorého by mali mať všetky dozorné orgány možnosť predložiť svoje stanoviská, a vzhľadom na časové obmedzenia počas riešenia sporov by mala forma a štruktúra relevantných a odôvodnených námietok spĺňať určité požiadavky. Preto by sa mali relevantné a odôvodnené námietky obmedzovať na predpísanú dĺžku, mal by sa v nich jednoznačne uvádzať nesúhlas s návrhom rozhodnutia a mali by byť naformulované dostatočne zrozumiteľne, súdržne a presne.

(30)Prístup k administratívnemu spisu sa uvádza v rámci práva na obhajobu a práva na dobrú správu vecí verejných zakotvených v charte. Prístup k administratívnemu spisu by sa mal vyšetrovaným stranám poskytnúť po oznámení predbežných zistení a stanovení lehoty na predloženie písomných pripomienok k predbežným zisteniam.

(31)Pri poskytovaní prístupu k administratívnemu spisu by mali dozorné orgány zabezpečiť ochranu obchodných tajomstiev a ostatných dôverných informácií. Kategória ostatných dôverných informácií zahŕňa informácie iné ako obchodné tajomstvá, ktoré možno považovať za dôverné, pokiaľ by ich odhalenie významnou mierou poškodilo prevádzkovateľa, sprostredkovateľa alebo fyzickú osobu. Dozorné orgány by mali mať možnosť žiadať, aby vyšetrované strany, ktoré predkladajú alebo predložili dokumenty či vyhlásenia, určili dôverné informácie.

(32)Tam, kde sú obchodné tajomstvá alebo ostatné dôverné informácie potrebné na dokázanie porušenia, dozorné orgány musia posúdiť pre každý jednotlivý dokument, či je nevyhnutnosť odhaliť ho väčšia ako ujma, ktorá by mohla byť takýmto odhalením spôsobená.

(33)Keď vedúci dozorný orgán postupuje vec na riešenie sporu podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679, mal by výboru poskytnúť všetky potrebné informácie na posúdenie prípustnosti relevantných a odôvodnených námietok a prijatie rozhodnutia podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679. Keď výbor prijme všetky potrebné dokumenty uvedené v článku 23, predseda výboru by mal zaregistrovať postúpenie veci v zmysle článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(34)Záväzné rozhodnutie výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa malo týkať výlučne veci, ktorá viedla k začatiu riešenia sporu, a malo by sa vpracovať tak, aby umožňovalo vedúcemu dozornému orgánu prijatie konečného rozhodnutia na základe rozhodnutia výboru bez toho, aby bola dotknutá jeho diskrečná právomoc.

(35)S cieľom uľahčiť riešenie sporov medzi dozornými orgánmi, ktoré boli postúpené výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2016/679, je potrebné stanoviť procesné pravidlá týkajúce sa dokumentov predkladaných výboru, z ktorých má výbor vychádzať pri prijímaní svojho rozhodnutia. Takisto je potrebné určiť, či by mal výbor zaregistrovať postúpenie veci na riešenie sporu.

(36)S cieľom uľahčiť postup prijímania naliehavých stanovísk a naliehavých záväzných rozhodnutí výboru podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 je potrebné stanoviť procesné pravidlá týkajúce sa načasovania žiadosti o naliehavé stanovisko alebo naliehavé záväzné rozhodnutie, dokumentov predkladaných výboru, z ktorých má výbor vychádzať pri prijímaní svojho rozhodnutia, ako aj toho, komu je stanovisko alebo rozhodnutie výboru určené, a dôsledkov stanoviska alebo rozhodnutia výboru.

(37)Kapitoly III a IV sa týkajú spolupráce medzi dozornými orgánmi, procesných práv vyšetrovaných strán a účasti sťažovateľov. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa uvedené ustanovenia nemali uplatňovať na vyšetrovanie, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už prebiehalo. Mali by sa uplatňovať na vyšetrovania ex officio, ktoré sa začali po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a na vyšetrovania sťažností, ktoré boli predložené po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V kapitole V sa uvádzajú procesné práva pre prípady postúpené na riešenie sporu podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679. Takisto by sa z dôvodov právnej istoty táto kapitola nemala uplatňovať na prípady, ktoré boli postúpené na riešenie sporu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Mala by sa uplatňovať na všetky prípady postúpené na riešenie sporu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(38)V súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa viedli konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov a výsledkom bolo vydanie spoločného stanoviska […],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú procesné pravidlá vybavovania sťažností a vykonávania vyšetrovaní v prípadoch sťažností a prípadoch ex officio dozornými orgánmi pri cezhraničnom presadzovaní nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku 4 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„vyšetrované strany“ sú prevádzkovatelia a/alebo sprostredkovatelia vyšetrovaní z dôvodu údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti s cezhraničným spracúvaním;

2.„zhrnutie kľúčových problémov“ je zhrnutie, ktoré poskytuje vedúci dozorný orgán dotknutým dozorným orgánom a v ktorom sa uvádzajú hlavné relevantné skutočnosti a stanoviská vedúceho dozorného orgánu k prípadu;

3.„predbežné zistenia“ sú dokument, ktorý vedúci dozorný orgán poskytuje vyšetrovaným stranám a v ktorom sa uvádzajú tvrdenia, relevantné skutočnosti, podporné dôkazy, právna analýza, prípadne navrhované nápravné opatrenia;

4.„ponechané relevantné a odôvodnené námietky“ sú námietky určené výborom ako relevantné a odôvodnené v zmysle článku 4 bodu 24 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Kapitola II

Predkladanie a vybavovanie sťažností

Článok 3

Cezhraničné sťažnosti

1.V sťažnosti podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorá sa týka cezhraničného spracúvania, sa uvádzajú informácie požadované vo formulári, ktorý sa stanovuje v prílohe. Na to, aby sa sťažnosť považovala za prípustnú, sa nevyžadujú žiadne ďalšie informácie.

2.Dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, stanovuje, či sa sťažnosť týka cezhraničného spracúvania.

3.Dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, do jedného mesiaca určí, či sú informácie požadované vo formulári úplné.

4.Po posúdení úplnosti informácií požadovaných vo formulári dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, postúpi sťažnosť vedúcemu dozornému orgánu.

5.Ak sa sťažovateľ pri predkladaní sťažnosti odvoláva na dôvernosť, predloží aj verziu sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter.

6.Dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, do jedného týždňa potvrdí prijatie sťažnosti. Týmto potvrdením nie je dotknuté posúdenie prípustnosti žiadosti podľa odseku 3.

Článok 4

Vyšetrovanie sťažností

Pri posudzovaní vhodného rozsahu vyšetrovania sťažnosti v jednotlivých prípadoch dozorný orgán prihliada aj na všetky relevantné okolnosti, a to okrem iného na tieto:

a)účelnosť účinnej a včasnej nápravy poskytnutej sťažovateľovi;

b)závažnosť údajného porušenia;

c)systematickú alebo opakujúcu sa povahu údajného porušenia.

Článok 5

Zmier

Sťažnosť je možné vyriešiť zmierom medzi sťažovateľom a vyšetrovanými stranami. Ak sa dozorný orgán domnieva, že v prípade sťažnosti je možné dospieť k zmieru, oznámi navrhované riešenie sťažovateľovi. Ak sťažovateľ proti zmieru navrhovanému dozorným orgánom do jedného mesiaca nenamieta, sťažnosť sa považuje za stiahnutú.

Článok 6

Preklady

1.Dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť, zodpovedá za:

a)preklad sťažností a stanovísk sťažovateľov na účely vyšetrovania do jazyka vedúceho dozorného orgánu;

b)preklad dokumentov poskytnutých vedúcim dozorným orgánom do komunikačného jazyka sťažovateľa, ak je to potrebné na poskytnutie takýchto dokumentov sťažovateľovi podľa tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) 2016/679.

2.Výbor vo svojom rokovacom poriadku určí postup prekladu pripomienok alebo relevantných a odôvodnených námietok vyjadrených dotknutými dozornými orgánmi do iného jazyka ako je jazyk vedúceho dozorného orgánu na účely vyšetrovania.

Kapitola III

Spolupráca podľa článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679

Oddiel 1

Dosiahnutie konsenzu v zmysle článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679

Článok 7

Spolupráca medzi dozornými orgánmi

Pri spolupráci s cieľom dosiahnuť konsenzus, ako sa to stanovuje v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, dozorné orgány využijú všetky prostriedky uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane vzájomnej pomoci podľa článku 61 a spoločných operácií podľa článku 62 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Ustanovenia v tomto oddiele sa týkajú vzťahov medzi dozornými orgánmi a nie sú určené na udeľovanie práv jednotlivcom ani vyšetrovaným stranám.

Článok 8

Relevantné informácie v zmysle článku 60 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Vedúci dozorný orgán pravidelne informuje ostatné dotknuté dozorné orgány o pokroku pri vyšetrovaní a ostatným dotknutým dozorným orgánom poskytuje čo najskôr všetky relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii.

2.Relevantnými informáciami v zmysle článku 60 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 sú v prípade vhodnosti:

a)informácie o začatí vyšetrovania údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679;

b)žiadosti o informácie podľa článku 58 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)informácie o využití iných vyšetrovacích právomocí uvedených v článku 58 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

d)v prípade predpokladaného zamietnutia sťažnosti dôvody vedúceho dozorného orgánu na zamietnutie sťažnosti;

e)zhrnutie kľúčových problémov pri vyšetrovaní v súlade s článkom 9;

f)informácie týkajúce sa krokov zameraných na stanovenie porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 pred vypracovaním predbežných zistení;

g)predbežné zistenia;

h)reakcia vyšetrovaných strán na predbežné zistenia;

i)stanoviská sťažovateľa k predbežným zisteniam;

j)v prípade zamietnutia sťažnosti písomné podania sťažovateľa;

k)všetky relevantné kroky podniknuté vedúcim dozorným orgánom po získaní reakcie vyšetrovaných strán na predbežné zistenia a pred predložením návrhu rozhodnutia v zmysle článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 9

Zhrnutie kľúčových problémov

1.Keď vedúci dozorný orgán sformuluje predbežné stanovisko k hlavným problémom pri vyšetrovaní, vypracuje návrh zhrnutia kľúčových problémov na účely spolupráce podľa článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

2.Zhrnutie kľúčových problémov obsahuje všetky tieto prvky:

a)hlavné relevantné skutočnosti;

b)predbežné určenie rozsahu vyšetrovania, najmä ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorých sa týka údajné porušenie, ktoré bude vyšetrované;

c)určenie zložitého právneho a technologického posúdenia, ktoré je relevantné pre predbežné smerovanie ich posúdenia;

d)predbežné určenie potenciálnych nápravných opatrení.

3.Dotknuté dozorné orgány môžu poskytnúť pripomienky k zhrnutiu kľúčových problémov. Uvedené pripomienky sa musia predložiť v priebehu štyroch týždňov od prijatia zhrnutia kľúčových problémov.

4.Pripomienky poskytnuté podľa odseku 3 spĺňajú tieto požiadavky:

a)použitý jazyk je dostatočne zrozumiteľný a obsahuje presné pojmy s cieľom umožniť vedúcemu dozornému orgánu, prípadne dotknutým dozorným orgánom, vypracovanie ich stanovísk;

b)právne argumenty sa uvádzajú stručne a sú zoskupené podľa odkazu na časť zhrnutia kľúčových problémov, ktorej sa týkajú;

c)pripomienky dotknutého dozorného orgánu môžu byť podložené dokumentmi, ktoré môžu dopĺňať pripomienky v konkrétnych bodoch.

5.Výbor môže vo svojom rokovacom poriadku stanoviť obmedzenia maximálnej dĺžky pripomienok dotknutých dozorných orgánov k zhrnutiu kľúčových problémov.

6.Prípady, v ktorých žiadny dotknutý dozorný orgán nepredloží pripomienky podľa odseku 3 tohto článku, sa nepovažujú za sporné prípady. V takýchto prípadoch sa predbežné zistenia uvedené v článku 14 oznámia vyšetrovaným stranám v priebehu deviatich mesiacov od uplynutia lehoty uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Článok 10

Využitie prostriedkov na dosiahnutie konsenzu

1.Dotknutý dozorný orgán podá žiadosť vedúcemu dozornému orgánu podľa článku 61 nariadenia (EÚ) 2016/679, článku 62 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo oboch článkov, keď po predložení pripomienok dotknutých dozorných orgánov podľa článku 9 ods. 3 dotknutý dozorný orgán nesúhlasí s posúdením vedúceho dozorného orgánu, pokiaľ ide o:

a)rozsah vyšetrovania prípadov sťažností vrátane ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorých sa týka údajné porušenie, ktoré bude vyšetrované;

b)predbežné smerovanie zložitých právnych posúdení určené vedúcim dozorným orgánom podľa článku 9 ods. 2 písm. c);

c)predbežné smerovanie zložitých technologických posúdení určené vedúcim dozorným orgánom podľa článku 9 ods. 2 písm. c).

2.Žiadosť podľa odseku 1 sa podáva do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty uvedenej v článku 9 ods. 3.

3.Vedúci dozorný orgán spolupracuje pri úsilí o dosiahnutie konsenzu s dotknutými dozornými orgánmi na základe ich pripomienok k zhrnutiu kľúčových problémov, prípadne v reakcii na žiadosti podané podľa článkov 61 a 62 nariadenia (EÚ) 2016/679. Na základe konsenzu pokračuje vedúci dozorný orgán vo vyšetrovaní a navrhne predbežné zistenia, prípadne poskytne dozornému orgánu, ktorému bola sťažnosť predložená, odôvodnenie na účely článku 11 ods. 2.

4.Ak pri vyšetrovaní sťažnosti vedúci dozorný orgán a jeden alebo viaceré dotknuté dozorné orgány nedosiahnu konsenzus vo veci uvedenej v článku 9 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, vedúci dozorný orgán požiada výbor o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia podľa článku 66 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679. V takom prípade sa bude predpokladať, že sú splnené podmienky na predloženie žiadosti o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia podľa článku 66 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679.

5.V žiadosti o prijatie naliehavého záväzného rozhodnutia výboru podľa odseku 4 tohto článku vedúci dozorný orgán poskytne všetky tieto informácie:

a)dokumenty uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) a b);

b)pripomienky dotknutého dozorného orgánu, ktorý nesúhlasí s vedúcim dozorným orgánom v otázke predbežného určenia rozsahu vyšetrovania.

6.Výbor prijme naliehavé záväzné rozhodnutie o rozsahu vyšetrovania na základe pripomienok dotknutých dozorných orgánov a stanoviska vedúceho dozorného orgánu k uvedeným pripomienkam.

Oddiel 2

Úplné alebo čiastočné zamietnutie sťažností

Článok 11

Vypočutie sťažovateľa pred úplným alebo čiastočným zamietnutím sťažnosti

1.Po vykonaní postupu uvedeného v článkoch 9 a 10 poskytne vedúci dozorný orgán dozornému orgánu, ktorému bola predložená sťažnosť, dôvody svojho predbežného stanoviska, že sťažnosť by sa mala úplne alebo čiastočne zamietnuť.

2.Dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, informuje sťažovateľa o dôvodoch zamýšľaného úplného alebo čiastočného zamietnutia sťažnosti a stanoví lehotu, v ktorej môže sťažovateľ písomne predložiť svoje stanoviská. Lehota nesmie byť kratšia ako tri týždne. Dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť, informuje sťažovateľa o dôsledkoch neoznámenia stanovísk.

3.Ak sťažovateľ v lehote stanovej dozorným orgánom, ktorému bola predložená sťažnosť, neoznámi svoje stanoviská, sťažnosť sa považuje za stiahnutú.

4.Sťažovateľ môže požiadať o prístup k dokumentom, na základe ktorých sa navrhuje zamietnutie sťažnosti, a to vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter.

5.Ak sťažovateľ oznámi svoje stanoviská v lehote stanovenej dozorným orgánom, ktorému bola predložená sťažnosť, a stanoviská nevedú k zmene predbežného stanoviska, že sťažnosť by mala byť úplne alebo čiastočne zamietnutá, dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť, vypracuje návrh rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679, ktorý vedúci dozorný orgán predloží ostatným dotknutým dozorným orgánom podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 12

Revidovaný návrh rozhodnutia, ktorým sa úplne alebo čiastočne zamieta sťažnosť

1.Ak sa vedúci dozorný orgán domnieva, že revidovaný návrh rozhodnutia v zmysle článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 obsahuje prvky, ku ktorým by mal mať sťažovateľ možnosť oznámiť stanoviská, dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť, umožní ešte pred poskytnutím revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 sťažovateľovi oznámiť svoje stanoviská k týmto novým prvkom.

2.Dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť, stanoví lehotu, v ktorej môže sťažovateľ oznámiť svoje stanoviská.

Článok 13

Rozhodnutie, ktorým sa úplne alebo čiastočne zamieta sťažnosť

Po prijatí rozhodnutia, ktorým sa úplne alebo čiastočne zamieta sťažnosť v súlade s článkom 60 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2016/679, dozorný orgán, ktorému bola predložená sťažnosť, informuje sťažovateľa o súdnom prostriedku nápravy, ktorý má k dispozícii v súlade s článkom 78 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Oddiel 3

Rozhodnutia určené prevádzkovateľom a sprostredkovateľom

Článok 14

Predbežné zistenia a reakcia

1.Ak vedúci dozorný orgán zamýšľa v zmysle článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 predložiť návrh rozhodnutia, v ktorom sa dospieva k zisteniu porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679, ostatným dotknutým dozorným orgánom, vypracuje predbežné zistenia.

2.V predbežných zisteniach sa uvádzajú tvrdenia, a to úplne a dostatočne zrozumiteľne, aby mohli vyšetrované strany reagovať na konanie, ktoré vyšetruje vedúci dozorný orgán. Konkrétne sa v nich musia zrozumiteľne uvádzať všetky skutočnosti a celé právne posúdenie smerujúce voči vyšetrovaným stranám, aby mohli vyjadriť svoje stanoviská k skutočnostiam a právnym záverom, ktoré má vedúci dozorný orgán v úmysle zapracovať do návrhu rozhodnutia v zmysle článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679, ako aj zoznam všetkých dôkazov, o ktoré sa opierajú.

V predbežných zisteniach sa uvádzajú nápravné opatrenia, ktoré vedúci dozorný orgán zamýšľa prijať.

Ak vedúci dozorný orgán zamýšľa uložiť pokutu, v predbežných zisteniach by mal oznámiť relevantné prvky, na základe ktorých vypočíta výšku pokuty. Konkrétne vedúci dozorný orgán uvedie základné skutočnosti a právne okolnosti, ktoré môžu mať za následok uloženie pokuty, a prvky uvedené v článku 83 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 vrátane všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktoré vezme do úvahy.

3.Vedúci dozorný orgán oznamuje predbežné zistenia každej vyšetrovanej strane.

4.Vedúci dozorný orgán stanoví pri oznamovaní predbežných zistení vyšetrovaným stranám lehotu, v rámci ktorej môžu tieto strany písomne poskytnúť svoje stanoviská. Vedúci dozorný orgán nie je povinný zohľadniť písomné stanoviská, ktoré prijme po uplynutí danej lehoty.

5.Pri oznamovaní predbežných zistení vyšetrovaným stranám vedúci dozorný orgán poskytne týmto stranám prístup k administratívnemu spisu v súlade s článkom 20.

6.Vyšetrované strany môžu vo svojej písomnej reakcii na predbežné zistenia uviesť všetky skutočnosti a právne argumenty, ktoré sú im známe a ktoré sú relevantné pre ich obhajobu voči tvrdeniam vedúceho dozorného orgánu. Ako dôkaz o uvedených skutočnostiach pripoja všetky relevantné dokumenty. Vedúci dozorný orgán sa vo svojom návrhu rozhodnutia zaoberá iba tvrdeniami vrátane skutočností a právneho posúdenia uvedených skutočností, ku ktorým vyšetrované strany dostali možnosť vzniesť pripomienky.

Článok 15

Postúpenie predbežných zistení sťažovateľom

1.Keď vedúci dozorný orgán vydá predbežné zistenia týkajúce sa veci, ku ktorej prijal sťažnosť, dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, poskytne sťažovateľovi verziu predbežných zistení, ktorá nemá dôverný charakter, a stanoví lehotu, v ktorej môže sťažovateľ písomne oznámiť svoje stanoviská.

2.Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, keď dozorný orgán v prípade potreby rieši spoločne viaceré sťažnosti, rozdelí sťažnosti na viaceré časti alebo iným spôsobom využije svoju diskrečnú právomoc týkajúcu sa rozsahu vyšetrovania, ako sa stanovuje v predbežných zisteniach.

3.Keď sa vedúci dozorný orgán domnieva, že je potrebné poskytnúť sťažovateľovi dokumenty z administratívneho spisu, aby mohol účinne oznámiť svoje stanoviská k predbežným zisteniam, dozorný orgán, ktorému bola sťažnosť predložená, poskytne sťažovateľovi pri poskytovaní predbežných zistení podľa odseku 1 aj verziu takýchto dokumentov, ktorá nemá dôverný charakter.

4.Sťažovateľovi sa poskytne verzia predbežných zistení, ktorá nemá dôverný charakter, iba na účely konkrétneho vyšetrovania, pre ktoré boli vydané predbežné zistenia.

5.Pred prijatím verzie predbežných zistení a všetkých dokumentov poskytovaných podľa odseku 3, ktorá nemá dôverný charakter, zašle sťažovateľ vedúcemu dozornému orgánu vyhlásenie o dôvernosti, v ktorom sa zaviaže, že nezverejní žiadne informácie ani posúdenie uvedené vo verzii predbežných zistení, ktorá nemá dôverný charakter, a ani uvedené zistenia nevyužije na iné účely ako na účely konkrétneho vyšetrovania, v rámci ktorého boli uvedené zistenia vydané.

Článok 16

Prijatie konečného rozhodnutia

Ak po tom, čo bol návrh rozhodnutia predložený dotknutým dozorným orgánom podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 a žiadny dotknutý dozorný orgán voči nemu nenamietal v lehotách uvedených v článku 60 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2016/679, vedúci dozorný orgán prijme a oznámi svoje rozhodnutie podľa článku 60 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 hlavnej prevádzkarni alebo jedinej prevádzkarni prevádzkovateľa, prípadne sprostredkovateľa, a informuje dotknuté dozorné orgány a výbor o predmetnom rozhodnutí vrátane zhrnutia relevantných skutočností a dôvodov.

Článok 17

Právo na vypočutie v súvislosti s revidovaným návrhom rozhodnutia

1.Ak sa vedúci dozorný orgán domnieva, že revidovaný návrh rozhodnutia v zmysle článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 obsahuje prvky, ku ktorým by mali mať vyšetrované strany možnosť oznámiť stanoviská, vedúci dozorný orgán umožní ešte pred poskytnutím revidovaného návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 vyšetrovaným stranám oznámiť svoje stanoviská k týmto novým prvkom.

2.Vedúci dozorný orgán stanoví lehotu, v rámci ktorej môžu vyšetrované strany oznámiť svoje stanoviská.

Oddiel 4

Relevantné a odôvodnené námietky

Článok 18

Relevantné a odôvodnené námietky

1.Relevantné a odôvodnené námietky v zmysle článku 4 bodu 24 nariadenia (EÚ) 2016/679:

a)vychádzajú výlučne zo skutkových prvkov uvedených v návrhu rozhodnutia a

b)nemenia rozsah tvrdení pridávaním ďalších bodov, v ktorých sa uvádzajú nové tvrdenia o porušení nariadenia (EÚ) 2016/679, ani zmenou prirodzeného charakteru uvedených tvrdení.

2.Forma a štruktúra relevantných a odôvodnených námietok zodpovedajú všetkým týmto požiadavkám:

a)dĺžka každej relevantnej a odôvodnenej námietky a stanoviska vedúceho dozorného orgánu k akejkoľvek námietke nepresiahne tri strany a neobsahuje prílohy. V prípadoch, ktoré sa týkajú osobitne zložitých právnych otázok, môže byť dĺžka šesť strán, ak výbor nepripustí existenciu osobitných okolností, ktorými sa opodstatňuje viac strán;

b)nesúhlas dotknutého dozorného orgánu s návrhom rozhodnutia sa uvedie na začiatku relevantnej a odôvodnenej námietky a naformuluje sa dostatočne zrozumiteľne, súdržne a presne na to, aby mohol vedúci dozorný orgán, prípadne dotknuté dozorné orgány, vypracovať svoje stanoviská a výbor efektívne vyriešiť spor;

c)právne argumenty sa uvádzajú a zoskupujú podľa odkazu na výrokovú časť návrhu rozhodnutia, ktorej sa týkajú. Každému argumentu alebo skupine argumentov vo všeobecnosti predchádza zhrnutie.

Kapitola IV

Prístup k administratívnemu spisu a zaobchádzanie s dôvernými informáciami

Článok 19

Obsah administratívneho spisu

1.Administratívny spis týkajúci sa vyšetrovania údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 obsahuje všetky dokumenty, ktoré získal, predložil a/alebo zostavil vedúci dozorný orgán počas vyšetrovania.

2.V priebehu vyšetrovania údajného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679 môže vedúci dozorný orgán vrátiť strane, od ktorej ich získal, dokumenty, ktoré sa po podrobnejšom preskúmaní ukážu ako nesúvisiace s predmetom vyšetrovania. Po vrátení už tieto dokumenty netvoria súčasť administratívneho spisu.

3.Právo na prístup k administratívnemu spisu sa nerozširuje na korešpondenciu a výmenu stanovísk medzi vedúcim dozorným orgánom a dotknutými dozornými orgánmi. Informácie vymieňané medzi dozornými orgánmi na účely vyšetrovania individuálneho prípadu tvoria interné dokumenty, ktoré sa nesprístupňujú vyšetrovaným stranám ani sťažovateľovi.

4.Prístup k relevantným a odôvodnením námietkam podľa článku 60 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 sa poskytuje v súlade s článkom 24.

Článok 20

Prístup k administratívnemu spisu a použitie dokumentov

1.Vedúci dozorný orgán udeľuje vyšetrovaným stranám prístup k administratívnemu spisu, čím im umožňuje využiť ich právo na vypočutie. Prístup k administratívnemu spisu sa udeľuje po tom, ako vedúci dozorný orgán oznámi predbežné zistenia vyšetrovaným stranám.

2.Administratívny spis obsahuje všetky dokumenty, usvedčujúce aj oslobodzujúce, vrátane skutočností a dokumentov, ktoré sú známe vyšetrovaným stranám.

3.Závery vedúceho dozorného orgánu uvedené v návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v konečnom rozhodnutí podľa článku 60 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 môžu vychádzať len z dokumentov citovaných v predbežných zisteniach alebo z dokumentov, ku ktorým mali vyšetrované strany možnosť oznámiť svoje stanoviská.

4.Dokumenty získané prostredníctvom prístupu k administratívnemu spisu podľa tohto článku sa použijú iba na účely súdneho alebo správneho konania s cieľom uplatnenia nariadenia (EÚ) 2016/679 v osobitných prípadoch, pre ktoré boli dané dokumenty poskytnuté.

Článok 21

Určenie a ochrana dôverných informácií

1.Ak sa v tomto nariadení nestanovuje inak, dozorný orgán neoznamuje ani nesprístupňuje informácie zhromaždené alebo získané dozorným orgánom v cezhraničných prípadoch podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 vrátane všetkých dokumentov obsahujúcich takéto informácie, ak obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie o akejkoľvek osobe.

2.Všetky informácie zhromaždené alebo získané dozorným orgánom v cezhraničných prípadoch podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 vrátane všetkých dokumentov obsahujúcich takéto informácie sú vylúčené zo žiadostí o prístup podľa právnych predpisov o prístupe verejnosti k úradným dokumentom počas prebiehajúceho konania.

3.Keď vedúci dozorný orgán oznamuje predbežné zistenia vyšetrovaným stranám a poskytuje prístup k administratívnemu spisu na základe článku 20, zabezpečuje, aby vyšetrované strany, ktorým sa poskytuje prístup k informáciám obsahujúcim obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, zaobchádzali s takýmito informáciami na základe prísneho dodržiavania ich dôvernosti a nepoužili takéto informácie na ujmu poskytovateľa informácií. V závislosti od stupňa dôvernosti informácií prijme vedúci dozorný orgán vhodné opatrenia na to, aby bolo možné v plnej miere využiť právo na obhajobu vyšetrovaných strán pri náležitom zohľadnení dôvernosti informácií.

4.Subjekt predkladajúci informácie, ktoré považuje za dôverné, jednoznačne uvedie informácie, ktoré považuje za dôverné, a dôvody, pre ktoré sa odvoláva na ich dôvernosť. Subjekt predloží osobitnú verziu podania, ktorá nemá dôverný charakter.

5.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, môže vedúci dozorný orgán požadovať od vyšetrovaných strán alebo akejkoľvek inej strany, ktorá predkladá dokumenty podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, aby určili dokumenty alebo tie časti dokumentov, o ktorých sa domnievajú, že obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, ktoré im patria, a aby určili strany, vzhľadom na ktoré sa takéto dokumenty majú posudzovať ako dôverné.

6.Vedúci dozorný orgán môže pre vyšetrované strany a akúkoľvek inú stranu, ktorá sa odvoláva na dôvernosť, stanoviť lehotu na:

a)podloženie tvrdení o obchodných tajomstvách a iných dôverných informáciách v prípade každého jednotlivého dokumentu alebo časti dokumentu, vyhlásenia alebo časti vyhlásenia;

b)poskytnutie verzie dokumentov a vyhlásení, ktorá nemá dôverný charakter, z ktorej sú vypustené obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie;

c)poskytnutie stručného opisu každej vypustenej informácie bez dôverných údajov.

7.Ak vyšetrované strany alebo akákoľvek iná strana nesplnia požiadavky odsekov 4 a 5, vedúci dozorný orgán môže predpokladať, že dotknuté dokumenty alebo vyhlásenia neobsahujú obchodné tajomstvá či iné dôverné informácie.

Kapitola V

Riešenie sporov

Článok 22

Postúpenie na riešenie sporu podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Ak vedúci dozorný orgán nepostupuje podľa relevantných a odôvodnených námietok alebo zastáva názor, že námietky nie sú relevantné alebo odôvodnené, postúpi vec do mechanizmu riešenia sporov stanoveného v článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679.

2.Pri postupovaní veci na riešenie sporu poskytne vedúci dozorný orgán výboru všetky tieto dokumenty:

a)návrh rozhodnutia alebo revidovaný návrh rozhodnutia na základe relevantných a odôvodnených námietok;

b)zhrnutie relevantných skutočností;

c)predbežné zistenia;

d)prípadné písomné stanovisko vyšetrovaných strán podľa článkov 14 a 17;

e)prípadné písomné stanoviská sťažovateľov podľa článkov 11, 12 a 15;

f)relevantné a odôvodnené námietky, podľa ktorých vedúci dozorný orgán nepostupoval;

g)dôvody, pre ktoré vedúci dozorný orgán nepostupoval podľa relevantných a odôvodnených námietok alebo pre ktoré nepovažoval námietky za relevantné alebo odôvodnené.

3.Výbor do štyroch týždňov od prijatia dokumentov uvedených v odseku 2 určí ponechané relevantné a odôvodnené námietky.

Článok 23

Registrácia v súvislosti s rozhodnutím podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679

Predseda výboru zaregistruje postúpenie veci na riešenie sporu podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 najneskôr jeden týždeň od prijatia všetkých týchto dokumentov:

a)návrhu rozhodnutia alebo revidovaného návrhu rozhodnutia, na ktoré sa vzťahujú relevantné a odôvodnené námietky;

b)zhrnutia relevantných skutočností;

c)prípadného písomného stanoviska vyšetrovaných strán podľa článkov 14 a 17;

d)prípadných písomných stanovísk sťažovateľov podľa článkov 11, 12 a 15;

e)ponechaných relevantných a odôvodnených námietok;

f)dôvodov, pre ktoré vedúci dozorný orgán nepostupoval podľa ponechaných relevantných a odôvodnených námietok.

Článok 24

Odôvodnené stanovisko pred prijatím rozhodnutia podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Pred prijatím záväzného rozhodnutia podľa článku 65 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 predseda výboru prostredníctvom vedúceho dozorného orgánu poskytne vyšetrovaným stranám a/alebo v prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia sťažnosti sťažovateľovi odôvodnené stanovisko, v ktorom sa vysvetľujú dôvody, pre ktoré výbor zamýšľa prijať svoje rozhodnutie. Keď má výbor v úmysle prijať záväzné rozhodnutie, v ktorom sa od vedúceho dozorného orgánu vyžaduje zmena návrhu rozhodnutia alebo revidovaného návrhu rozhodnutia, rozhodne o tom, či by malo byť takéto odôvodnené stanovisko priložené k ponechaným relevantným a odôvodneným námietkam, na základe ktorých má výbor v úmysle prijať svoje rozhodnutie.

2.Vyšetrované strany a/alebo v prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia sťažnosti sťažovateľ majú jeden týždeň od prijatia odôvodneného stanoviska uvedeného v odseku 1 na oznámenie svojich stanovísk.

3.Lehota uvedená v odseku 2 sa predĺži o jeden týždeň, ak výbor predĺži obdobie prijímania záväzného rozhodnutia v súlade s článkom 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679.

4.Obdobie prijímania záväzného rozhodnutia výboru uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 neprebieha počas období uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 25

Postup v súvislosti s rozhodnutím podľa článku 65 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Pri postupovaní veci výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/679 poskytne dozorný orgán postupujúci vec týkajúcu sa príslušnosti pre hlavnú prevádzkareň výboru všetky tieto dokumenty:

a)zhrnutie relevantných skutočností;

b)posúdenie uvedených skutočností na základe podmienok článku 56 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)stanoviská prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorých hlavná prevádzkareň je predmetom postúpenia;

d)stanoviská ostatných dotknutých dozorných orgánov v zmysle postúpenia;

e)všetky ostatné dokumenty alebo informácie, ktoré postupujúci dozorný orgán považuje za relevantné a potrebné na vyriešenie veci.

2.Predseda výboru zaregistruje postúpenie najneskôr jeden týždeň od prijatia dokumentov uvedených v odseku 1.

Článok 26

Postup v súvislosti s rozhodnutím podľa článku 65 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Pri postupovaní veci výboru podľa článku 65 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 poskytne dozorný orgán, ktorý postupuje vec, alebo Komisia výboru všetky tieto dokumenty:

a)zhrnutie relevantných skutočností;

b)prípadné stanovisko vydané výborom podľa článku 64 nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)stanoviská dozorného orgánu, ktorý postupuje vec, prípadne Komisie, k tomu, či sa od dozorného orgánu vyžaduje oznámenie návrhu rozhodnutia výboru podľa článku 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, alebo či dozorný orgán nepostupoval podľa stanoviska, ktoré výbor vydal podľa článku 64 nariadenia (EÚ) 2016/679.

2.Predseda výboru si vyžiada tieto dokumenty:

a)stanoviská dozorného orgánu, ktorý údajne porušil požiadavku na oznámenie návrhu rozhodnutia výboru alebo nepostupoval podľa stanoviska výboru;

b)všetky ostatné dokumenty alebo informácie, ktoré dozorný orgán považuje za relevantné a potrebné na vyriešenie veci.

Ak niektorý dozorný orgán vyhlási, že je potrebné predložiť jeho stanoviská k postúpenej veci, predloží ich do dvoch týždňov od postúpenia uvedeného v odseku 1.

3.Predseda výboru zaregistruje postúpenie najneskôr jeden týždeň od prijatia dokumentov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Kapitola VI

Postup pre naliehavé prípady

Článok 27

Naliehavé stanoviská podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Žiadosť o naliehavé stanovisko výboru podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 sa podáva najneskôr tri týždne pred uplynutím predbežných opatrení prijatých podľa článku 66 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a obsahuje všetky tieto prvky:

a)zhrnutie relevantných skutočností;

b)opis predbežného opatrenia prijatého na vlastnom území, jeho trvania a dôvodov jeho prijatia vrátane odôvodnenia naliehavej potreby konať s cieľom chrániť práva a slobody dotknutých osôb;

c)odôvodnenie naliehavej potreby konečných opatrení, ktoré sa majú prijať na území členského štátu žiadajúceho dozorného orgánu, vrátane vysvetlenia výnimočnej povahy okolností, ktoré si vyžadujú prijatie dotknutých opatrení.

2.Naliehavé stanovisko výboru je určené dozornému orgánu, ktorý podal žiadosť. Je podobné stanovisku v zmysle článku 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a umožňuje žiadajúcemu orgánu zachovať alebo zmeniť jeho predbežné opatrenie v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 64 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 28

Naliehavé rozhodnutia podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679

1.Žiadosť o naliehavé rozhodnutie výboru podľa článku 66 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 sa podáva najneskôr tri týždne pred uplynutím platnosti predbežných opatrení prijatých podľa článku 61 ods. 8, článku 62 ods. 7 alebo článku 66 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Uvedená žiadosť obsahuje všetky tieto prvky:

a)zhrnutie relevantných skutočností;

b)predbežné opatrenie prijaté na území členského štátu dozorného orgánu, ktorý žiada o rozhodnutie, jeho trvanie a dôvody prijatia predbežných opatrení, najmä odôvodnenie naliehavej potreby konať s cieľom chrániť práva a slobody dotknutých osôb;

c)informácie o všetkých vyšetrovacích opatreniach prijatých na vlastnom území a reakcie miestnej prevádzkarne vyšetrovaných strán alebo akékoľvek ďalšie informácie, ktoré má vo vlastníctve žiadajúci dozorný orgán;

d)odôvodnenie naliehavej potreby konečných opatrení, ktoré sa majú prijať na území žiadajúceho dozorného orgánu, pri zohľadnení výnimočnej povahy okolností, ktoré si vyžadujú prijatie konečného opatrenia, alebo dôkaz, že dozorný orgán nereagoval na žiadosť podľa článku 61 ods. 3 alebo článku 62 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679;

e)stanoviská vedúceho dozorného orgánu, ak žiadajúci orgán nie je vedúcim dozorným orgánom;

f)v prípade potreby stanoviská miestnej prevádzkarne vyšetrovaných strán, voči ktorým boli prijaté predbežné opatrenia podľa článku 66 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

2.Naliehavé rozhodnutie uvedené v odseku 1 je určené dozornému orgánu, ktorý podal žiadosť, a žiadajúcemu orgánu sa v ňom umožňuje zachovať alebo zmeniť jeho predbežné opatrenie.

3.Keď výbor prijme naliehavé záväzné rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že by sa mali prijať konečné opatrenia, dozorný orgán, ktorému je rozhodnutie určené, prijme takéto opatrenia pred uplynutím predbežných opatrení prijatých podľa článku 66 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

4.Dozorný orgán, ktorý podal žiadosť uvedenú v odseku 1, oznámi svoje rozhodnutie o konečných opatreniach prevádzkarni prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na území svojho členského štátu a informuje výbor. Ak vedúci dozorný orgán nie je žiadajúcim orgánom, žiadajúci orgán informuje vedúci dozorný orgán o konečnom opatrení.

5.Keď sa v naliehavom záväznom rozhodnutí uvádza, že konečné opatrenia nemusia byť naliehavo prijaté, vedúci a dotknutý dozorný orgán postupujú podľa postupu uvedeného v článku 60 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Kapitola VII

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 29

Začatie plynutia lehôt a vymedzenie pojmu pracovný deň

1.Lehoty uvedené alebo stanovené dozornými orgánmi podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 sa vypočítajú v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 17 .

2.Lehoty začínajú plynúť v pracovný deň po skutočnosti, na ktorú sa odvoláva príslušné ustanovenie nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo tohto nariadenia.

Článok 30

Prechodné ustanovenia

Kapitoly III a IV sa uplatňujú na vyšetrovania ex officio, ktoré sa začali po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a na vyšetrovania sťažností, ktoré boli predložené po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Kapitola V sa uplatňuje na všetky prípady postúpené na riešenie sporov podľa článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/679 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

(2) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana údajov ako pilier posilnenia postavenia občanov a prístupu EÚ k digitálnej transformácii – dva roky uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov [COM(2020) 264 final].

(3) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o hodnotiacej správe Komisie o vykonávaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov po dvoch rokoch od jeho uplatňovania [2020/2717(RSP)].

(4) https://edpb.europa.eu/our-work-tools/our-documents/statements/statement-enforcement-cooperation_en .

(5) https://edpb.europa.eu/system/files/2022-10/edpb_letter_out2022-0069_to_the_eu_commission_on_procedural_aspects_en_0.pdf .

(6) https://ec.europa.eu/transparency/expert-groups-register/screen/expert-groups/consult?lang=en&do=groupDetail.groupDetail&groupID=3537 .

(7) https://ec.europa.eu/transparency/expert-groups-register/screen/expert-groups/consult?lang=en&do=groupDetail.groupDetail&groupID=3461 .

(8) https://commission.europa.eu/strategy-documents/commission-work-programme/commission-work-programme-2023_en .

(9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana údajov ako pilier posilnenia postavenia občanov a prístupu EÚ k digitálnej transformácii – dva roky uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov [COM(2020) 264 final].

(10) Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana údajov ako pilier posilnenia postavenia občanov a prístupu EÚ k digitálnej transformácii – dva roky uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov [SWD(2020) 115 final].

(11) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o hodnotiacej správe Komisie o vykonávaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov po dvoch rokoch od jeho uplatňovania [2020/2717(RSP)].

(12) https://edpb.europa.eu/our-work-tools/our-documents/statements/statement-enforcement-cooperation_en .

(13) https://edpb.europa.eu/system/files/2022-10/edpb_letter_out2022-0069_to_the_eu_commission_on_procedural_aspects_en_0.pdf .

(14) Ú. v. EÚ C , , s. .

(15) Ú. v. EÚ C , , s. .

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17) Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

Top

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 7. 2023

COM(2023) 348 final

PRÍLOHA

k návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú ďalšie procesné pravidlá na presadzovanie nariadenia (EÚ) 2016/679

PRÍLOHA

Sťažnosť podaná na základe článku 3 1

Časť A: Povinné informácie

1.Identifikácia osoby alebo subjektu, ktorí podávajú sťažnosť

Ak je sťažovateľom fyzická osoba, predložte určitú formu identifikácie 2 .

Ak sťažnosť podáva subjekt uvedený v článku 80 nariadenia (EÚ) 2016/679, predložte dôkaz o tom, že tento subjekt bol náležite zriadený v súlade s právom niektorého členského štátu.

Ak sa sťažnosť podáva na základe článku 80 ods. 1 nariadenia 2016/679, dôkaz o tom, že subjekt podávajúci sťažnosť koná na základe mandátu dotknutej osoby.

2.Kontaktné údaje 3

Ak sa sťažnosť podáva elektronicky, e-mailová adresa.

Ak sa sťažnosť podáva poštou, poštová adresa.

Telefónne číslo.

3.Subjekt spracúvajúci vaše osobné údaje v rozpore s nariadením (EÚ) 2016/679

Poskytnite všetky informácie, ktoré máte k dispozícii, na uľahčenie identifikácie subjektu, voči ktorému smeruje vaša sťažnosť.

4.Predmet sťažnosti

Uveďte skutočnosti, z ktorých podľa vášho názoru vyplýva, že spracúvanie vašich osobných údajov je alebo bolo v rozpore s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Uveďte najmä súvislosti spracúvania vašich osobných údajov.

Časť B: Doplňujúce informácie

Ak je to možné, uveďte ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), o ktorých sa domnievate, že boli porušené subjektom spracúvajúcim vaše osobné údaje.

Uveďte, či ste sa pred podaním sťažnosti obrátili na subjekt uvedený v bode 3 časti A, a opíšte výsledok týchto krokov. Ak je to možné, pripojte akúkoľvek relevantnú korešpondenciu medzi vami a daným subjektom.

Uveďte, či ste iniciovali iné správne a/alebo súdne konanie týkajúce sa predmetu vašej sťažnosti. Ak áno, vysvetlite stav a prípadne výsledok týchto krokov.

Predložte všetky dokumenty, ktoré máte k dispozícii a ktoré sa týkajú skutočností uvádzaných v sťažnosti (napríklad kópie dokumentov potvrdzujúcich vzťah s prevádzkovateľom, ako sú faktúry či zmluvy; kópie akýchkoľvek marketingových správ alebo e-mailov; obrázky, fotografie alebo snímky obrazovky; znalecké posudky; svedecké výpovede; inšpekčné správy).

Časť C: Vyhlásenie a podpis

Potvrďte, že informácie uvedené v tomto formulári sú v celom rozsahu poskytnuté v dobrej viere.

Dátum a podpis.

(1) Sťažnosť by mala byť vyplnená a predložená elektronicky alebo vyplnená a predložená dozornému orgánu poštou.

(2) Napríklad cestovný pas, vodičský preukaz, národný preukaz totožnosti.

(3) V prípade, že sťažnosť podáva subjekt uvedený v článku 80 nariadenia (EÚ) 2016/679, mali by sa uviesť všetky informácie uvedené v bode 2.

Top

Choose the experimental features you want to try