52022IE0827

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52022IE0827 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52022IE0827

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Verejné investície do energetickej infraštruktúry ako súčasť riešenia klimatických otázok (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2022/00827

Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, p. 67–75 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

21.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 486/67

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Verejné investície do energetickej infraštruktúry ako súčasť riešenia klimatických otázok

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 486/10)

Spravodajca:	Thomas KATTNIG
Spoluspravodajca:	Lutz RIBBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	7. 9. 2022
Prijaté v pléne	22. 9. 2022
Plenárne zasadnutie č.	572
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	162/7/8

1. Závery a odporúčania

1.1

Dôsledky klimatickej krízy masívne zasahujú Európu a svet. Hoci v posledných rokoch pribudlo dostupných možností efektívnej adaptácie na zmenu klímy, odborníci poukazujú na nedostatočnú mobilizáciu finančných prostriedkov, nedostatočnú angažovanosť občanov a súkromného sektora, ako aj na chýbajúce politické vedenie.

1.2

Aby sa uspokojil rastúci dopyt po elektrine a splnili ciele v oblasti klímy, investície do elektrizačnej sústavy sa musia zdvojnásobiť na 55 miliárd EUR ročne a prostriedky na budovanie kapacít v oblasti čistej výroby energie sa musia zvýšiť na 75 miliárd EUR ročne (1). V tejto súvislosti majú s ohľadom na bezpečnosť dodávok, odstraňovanie energetickej chudoby, zaručenie prijateľných cien a vytváranie pracovných miest veľký význam verejné investície do inteligentných energetických systémov a systémov získavania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj do skladovacej a akumulačnej infraštruktúry.

1.3

EHSV podporuje návrhy Komisie na urýchlenie a zefektívnenie povoľovacích postupov v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov a vymedzenie takzvaných „cieľových oblastí“ pre takéto projekty. V tom spočíva značný potenciál rýchlejšej energetickej transformácie. O to dôležitejšie je čo najkonkrétnejšie vymedziť, aké zjednodušenia sa budú uplatňovať v takzvaných „vyhradených vhodných oblastiach“.

1.4

Európske energetické právo neuznáva ochranu klímy ako cieľ regulácie sústavy. V dôsledku toho je pre národné regulačné orgány ťažké stanoviť stimuly na konverziu, rozširovanie a modernizáciu elektrických distribučných sústav, ktoré spĺňajú požiadavky klimatickej neutrality.

1.5

Pokiaľ ide o budúcu organizáciu energetických systémov a energetickej infraštruktúry, EHSV opakovane zdôraznil, že všetci spotrebitelia – domácnosti, podniky a energetické komunity – sa musia aktívne zúčastňovať na rozvoji inteligentných energetických systémov a že sa musia vytvoriť stimuly na to, aby sa občianska spoločnosť mohla zapojiť do energetickej transformácie, ale aj na to, aby prispeli k financovaniu.

1.6

Podiel verejných investícií do technológií čistej výroby energie potrebných na dekarbonizáciu je v EÚ v porovnaní s inými veľkými ekonomikami najnižší, čím je ohrozená konkurencieschopnosť EÚ. Investície elektroenergetických spoločností od začiatku liberalizácie klesajú. Tento pokles investícií spôsobil problémy s dodávkami a brzdí ďalší rozvoj získavania energie z obnoviteľných zdrojov. EHSV preto podporuje návrh Komisie využiť konjunktúrne programy a nástroje na oživenie hospodárstva a zvládanie kríz, ako aj dodatočné finančné prostriedky z Kohézneho fondu na regionálny rozvoj, a poľnohospodársku politiku EÚ na realizáciu plánu REPowerEU.

1.7

Koncepcia a regulácia trhu sa musia prispôsobiť novej realite budúcich najvyužívanejších obnoviteľných zdrojov energie (vrátane decentralizovanejšej výroby a väčšej lokálnej spotreby energie). Musia tiež vytvoriť potrebné podmienky pre rôznych zúčastnených aktérov a zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa. EHSV víta zámer Komisie preskúmať možnosti optimalizácie koncepcie trhu s elektrickou energiou a jednoznačne sa vyslovuje za také hodnotenia trhu, pri ktorých sa analyzuje správanie všetkých potenciálnych účastníkov energetického trhu a jeho koncepcia. V každom prípade zdôrazňuje význam komplexného posúdenia vplyvu pred každým návrhom.

1.8

EHSV znovu odporúča zaviesť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície na zabezpečenie produktivity a sociálnej a ekologickej základne pre dobré životné podmienky budúcich generácií.

1.9

Kombinované financovanie zahŕňajúce súkromné investície je možnosťou len vtedy, ak sa zabezpečí transparentné obstarávanie a verejnému sektoru nevznikajú žiadne neodôvodnené dodatočné náklady v porovnaní s verejným financovaním. Pokiaľ ide o odôvodnené dodatočné náklady, musí existovať úplná transparentnosť. Pri takýchto modeloch kombinovaného financovania je o to dôležitejšie jasne vymedziť práva a povinnosti, objasniť problematiku zodpovednosti a zabezpečiť účinný a rýchly systém riešenia konfliktov, aby sa predišlo dlhodobým dodatočným nákladom a problémom v súvislosti so zodpovednosťou.

1.10

1.11

EHSV je presvedčený, že osobitná pozornosť by sa mala venovať definícii rozšírenia sústavy ako prvoradého verejného záujmu, začleneniu ochrany klímy ako regulačného cieľa a vo všeobecnosti lepšej synchronizácii pri plánovaní v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a elektrizačnej sústavy. V právnych predpisoch EÚ sú naliehavo potrebné konkrétne ustanovenia v tejto súvislosti.

1.12

Vývoj za posledné desaťročie, potreby rozšírenia sietí, masívny nárast cien energií, riziko kybernetických útokov a v neposlednom rade aj vojna na Ukrajine jasne ukazujú, že v podstate ide o otázku, kto bude v budúcnosti riadiť takú centrálnu infraštruktúru, akou je energetická sieť. Primárne teda ide o verejný záujem. Logicky by to znamenalo verejné vlastníctvo, z ktorého má prospech celá spoločnosť a ktoré odstraňuje existujúce rozdiely.

1.13

Otázka výhod a nevýhod verejného a súkromného vlastníctva a/alebo súkromného financovania energetickej infraštruktúry pre dobre fungujúci energetický trh je nepochybne dôležitá a mala by sa preskúmať v plánovanom hodnotení možností Komisie na optimalizáciu koncepcie energetického trhu. Výsledky takejto analýzy môžu členským štátom, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie o verejnom alebo súkromnom vlastníctve energetických infraštruktúr, poslúžiť ako cenný nástroj rozhodovania. Podľa názoru EHSV je elektrická energia nielen kľúčovou strategickou komoditou pre celé hospodárstvo EÚ, ale zároveň je aj verejným statkom. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby urobila podrobný rozbor vplyvov a dôsledkov celej privatizácie a liberalizácie európskej energetiky na jej stabilitu, spoľahlivosť dodávok a funkčnosť trhu s elektrickou energiou a získané výsledky premietla do nového usporiadania celého odvetvia energetiky vrátane možností posilnenia úlohy štátneho a verejného sektora.

2. Kontext

2.1

Ako sa jasne uvádza v najnovších správach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), dôsledky klimatickej krízy už dnes postihujú miliardy ľudí na celom svete, ale aj ekosystémy. A to aj napriek tomu, že nárast teploty ešte nedosiahol cieľ 1,5 oC stanovený v Paríži. Obzvlášť problematické je, že systémy a skupiny, ktoré budú najviac zasiahnuté horúčavami, suchom, povodňami, chorobami, nedostatkom vody a potravín, majú často najmenej zdrojov na to, aby sa s nimi vyrovnali.

2.2

V posledných rokoch síce pribudlo dostupných možností efektívnej adaptácie na zmenu klímy, avšak zavedené a plánované opatrenia nie sú v mnohých častiach Európy uspokojivé. Odborníci poukazujú na nedostatočnú mobilizáciu finančných prostriedkov, nedostatočnú angažovanosť občanov a súkromného sektora, ako aj na chýbajúce politické vedenie.

2.3

Skutočnosť, že v Európe sa v dôsledku vojny na Ukrajine rýchlo vyčleňujú veľké sumy peňazí na vojenské účely, vzbudzuje obavy, že finančné zdroje budú viazané a môže dôjsť k oneskoreniam pri ochrane klímy. EHSV preto víta opatrenia a nástroje, ktoré Komisia oznámila v pláne REPowerEU (2) a ktoré sú určené na zmenšenie závislosti EÚ od fosílnych palív, najmä z Ruska, a to prijatím opatrení na úsporu energie, urýchlením prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov, podporou diverzifikácie dodávateľov a spojením síl s cieľom dosiahnuť odolnejší energetický systém a skutočnú energetickú úniu.

2.4

Aby sa splnili klimatické ciele, musia sa kapacity získavania energie z obnoviteľných zdrojov viac ako zdvojnásobiť. Už dnes náklady na ekologicky vyrábanú elektrickú energiu, ktorú nemožno využívať, resp. prenášať, a preto sa musí regulovať, dosahujú vo veľkých krajinách, ako je Nemecko, niekoľko stoviek miliónov eur ročne. Táto národohospodárska strata bude mnohonásobne väčšia, ak sa nebudú rýchlo ďalej budovať elektrické siete a akumulačné kapacity a zároveň nezlepšia možnosti lokálnej spotreby elektriny. Pri plánovaní a regulácii siete je dôležité zosúladiť rozvoj energetických sietí s cieľom klimatickej neutrality. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu distribučné siete, pretože väčšina zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je na ne pripojená.

2.5

Splnenie týchto požiadaviek si bude vyžadovať zdvojnásobenie investícií do budovania elektrickej siete na 55 miliárd EUR ročne a zvýšenie prostriedkov na vybudovanie kapacít na čistú výrobu elektriny na 75 miliárd EUR ročne (3). V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje prínos návrhov Komisie, pokiaľ ide o rýchle povoľovacie postupy pri projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a vytvorenie tzv. „cieľových oblastí“ pre takéto projekty. Zároveň podporuje urýchlenie a zefektívnenie povoľovacích postupov v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať distribučným sústavám, pretože práve do nich sa zvyčajne napája elektrická energia získavaná z obnoviteľných zdrojov.

2.6

V tejto súvislosti majú s ohľadom na bezpečnosť dodávok, odstraňovanie energetickej chudoby, zaručenie prijateľných cien a vytváranie pracovných miest veľký význam verejné investície do inteligentných energetických systémov a systémov získavania energie z obnoviteľných zdrojov. Niet pochýb o tom, že ekologická transformácia v súlade s Európskou zelenou dohodou bude mať obrovský vplyv na situáciu zamestnanosti v energetických odvetviach s veľkými emisiami CO2. Rozumným rozširovaním verejných investícií do klimaticky neutrálnych energetických systémov sa zároveň vytvára široká škála nových pracovných príležitostí. To si vyžaduje zodpovedajúce rozpočtové možnosti, ktoré sa vytvoria prepracovaním rámca rozpočtovej politiky, ako to navrhol EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy s názvom Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu z októbra 2021.

2.7

Európske energetické právo doteraz neuznáva ochranu klímy ako cieľ regulácie sústavy. V dôsledku toho je pre národné regulačné orgány ťažké stanoviť stimuly na konverziu, rozširovanie a modernizáciu elektrických distribučných sústav, ktoré spĺňajú požiadavky klimatickej neutrality.

2.8

Pokiaľ ide o budúcu organizáciu energetických systémov a infraštruktúry, EHSV opakovane zdôraznil význam aktívnej účasti všetkých spotrebiteľov – domácností, podnikov a energetických komunít – na rozvoji inteligentných energetických systémov. V tejto súvislosti žiaľ zostalo pri sľuboch a nevznikli žiadne výrazné iniciatívy. EHSV požaduje konečne vytvoriť stimuly na aktiváciu výrobcov-spotrebiteľov, komunít energie z obnoviteľných zdrojov alebo občianskych energetických komunít, aby sa občianska spoločnosť mohla zúčastniť na energetickej transformácii a spotrebitelia mali možnosť aktívne sa zapojiť do trhu. Môže to zmierniť aj problém neprestajne sa zvyšujúcich nákladov na reguláciu energie z obnoviteľných zdrojov v dôsledku preťaženia sústavy.

2.9

EHSV sa prihovára za lepšie prispôsobenie európskych pravidiel o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E) cieľom Zelenej dohody, ktoré zahŕňajú dekarbonizáciu energetického systému, prechod na klimatickú neutralitu, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, energetickú efektívnosť a zmiernenie rizika energetickej chudoby. Keďže energetické siete zabezpečujú základnú úlohu rovnováhy, odolnosti a rozvoja energetického systému, EHSV žiada, aby sa nariadenie jasnejšie začlenilo do dynamiky integrácie energetického systému s cieľom podporiť každú formu dekarbonizovanej energie a aby sa znemožnili všetky formy dezintegrácie. V tejto súvislosti treba privítať iniciatívu Rady EÚ a Európskeho parlamentu definovať nielen energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj distribučné sústavy ako „nadradený verejný záujem“.

2.10

Súčasné zvyšovanie cien predstavuje záťaž pre európskych občanov a európske podniky. EHSV s poľutovaním konštatuje, že vedúci politickí činitelia v minulosti žiadnymi konkrétnymi opatreniami nereagovali na jeho výzvu (4) zmenšiť strategickú závislosť od nespoľahlivých tretích strán, ale naopak, táto závislosť vzrástla. Rusko je najväčším vývozcom ropy, plynu a uhlia do EÚ a mnohé jadrové elektrárne závisia od ruských palivových článkov a technológií. Súčasná kríza cien energií by zasiahla európskych občanov a podniky oveľa menej, keby Európa dovoz fosílnych palív už bola znížila, ako sľúbila. EHSV preto víta úsilie o rýchle zmenšenie tejto závislosti, najmä od Ruska, s ktorým sa počíta v pláne REPowerEU. Zároveň podporuje úsilie inštitúcií a členských štátov EÚ účinne vyriešiť cenový problém v súlade s oznámením z októbra 2021, oznámením o trhu s elektrinou COM(2022) 236 final a nástrojmi ponúkanými v rámci dočasného rámca štátnej pomoci.

2.11

Vzhľadom na súčasnú situáciu EHSV opäť upozorňuje na skutočnosť, že v prvom rade však nejde o diverzifikáciu závislostí, ale skôr o „strategickú energetickú nezávislosť a autonómiu“. Obnoviteľné zdroje energie a vodík budú hnacou silou dekarbonizácie a ich výroba by sa mala čo najviac uskutočňovať v EÚ.

2.12

Popri významných opatreniach na úsporu energie môže v súčasnosti v niektorých regiónoch ako krátkodobá až strednodobá náhrada za ruský zemný plyn prichádzať do úvahy skvapalnený zemný plyn (LNG). Z dlhodobého hľadiska je možnosťou kompatibilnou s klimatickými cieľmi ekologicky vyrábaný vodík, ak je dostupný v dostatočných množstvách a za primeranú cenu. Pokiaľ Európa nedokáže sama vyprodukovať celý objem plynov, ktoré potrebuje (čo je očividné v prípade LNG, kým v prípade vodíka je nezávislosť od dovozu ešte zvládnuteľná), treba sa z ruskej katastrofy poučiť. EHSV upozorňuje, že Európa musí byť obzvlášť opatrná pri využívaní zdrojov na nahradenie ruského plynu vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie a novú závislosť od tretích krajín, ktoré nezdieľajú európske hodnoty, ako je pevná demokracia, dodržiavanie ľudských práv a právny štát.

2.13

Podiel verejných investícií do technológií čistej výroby energie potrebných na dekarbonizáciu je v EÚ v porovnaní s inými veľkými ekonomikami najnižší, čím je ohrozená svetová konkurencieschopnosť EÚ. Okrem toho Európsky dvor audítorov varuje, že stratégiou REPowerEU nebude možné zmobilizovať dostatok finančných prostriedkov. EHSV preto podporuje návrh Komisie využiť konjunktúrne programy a nástroje na oživenie hospodárstva a zvládanie kríz, ako aj dodatočné finančné prostriedky z Kohézneho fondu na regionálny rozvoj, a poľnohospodársku politiku EÚ na realizáciu plánu REPowerEU.

2.14

Dôsledky vojny na Ukrajine sú v niektorých členských štátoch EÚ a na úrovni EÚ vnímané ako konečný impulz pre väčšiu energetickú nezávislosť a klimatickú neutralitu. EHSV to víta. Ukazujú sa však zmiešané výsledky: v hre je väčšie využívanie skvapalneného plynu aj návrat k uhliu, čo by mohlo spôsobiť krok späť v energetickej transformácii. EHSV sa k tomu stavia kriticky, ale uvedomuje si, že v krátkodobom horizonte sú viaceré možnosti výroby energie núdzovým opatrením, ktoré prispieva k energetickej bezpečnosti. Okrem veternej a solárnej energie je preto dôležité využívať širokú škálu nízkouhlíkových zdrojov energie, ktoré z ekonomického a ekologického hľadiska zapadajú do energetického systému. Zároveň žiada vynaložiť väčšie úsilie na ekologickú transformáciu energetického systému.

2.15

Európska federácia odborových organizácií verejnej správy (EPSU) vydala správu, v ktorej sa potvrdzuje, že liberalizácia energetického systému poskytla len málo odpovedí na prebiehajúcu klimatickú krízu (5). Rozsiahle využívanie vhodných alternatív k zdrojom energie, pri používaní ktorých vznikajú emisie CO2, do značnej miery umožnili značné verejné dotácie, a nie voľná hospodárska súťaž. Zo správy vyplýva, že bez zmeny súčasného modelu európskeho energetického systému nemožno splniť záväzky Parížskej dohody.

3. Všeobecné pripomienky

3.1

Vzhľadom na rýchlo postupujúcu zmenu klímy a súčasnú energetickú krízu sú v krátkom čase potrebné investície do infraštruktúry, aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a zabezpečili dodávky energie. Prudký nárast cien energie zároveň ukázal slabé stránky energetického trhu. Treba si položiť základné otázky o energetickej budúcnosti, ktorá zabezpečí ekologické, cenovo prijateľné a spoľahlivé dodávky energie a právo na energiu. EHSV výslovne poukazuje na naliehavosť verejných investícií na dosiahnutie cieľa energetickej nezávislosti od dovozu ruského plynu a podporuje opatrenia, ktoré Komisia v tejto súvislosti navrhla v pláne REPowerEU.

3.2

Pritom sa musí brať do úvahy tak koncepcia, ako aj regulácia trhu, vytváranie nevyhnutných podmienok pre jednotlivé subjekty a posilnenie primeranej ochrany spotrebiteľa. EHSV víta zámer Komisie preskúmať možnosti optimalizácie koncepcie trhu s elektrinou a berie na vedomie analýzu Komisie týkajúcu sa trhov s elektrickou energiou a plynom a navrhovaných opatrení na zvládnutie vysokých cien energie, ako aj návrhy na zlepšenie energetických sietí a skladovacích a akumulačných kapacít, ako aj obnovené prísľuby zlepšiť prístup na trh pre malé subjekty (výrobcov-spotrebiteľov) a zaistiť bezpečnosť dodávok.

3.3

Koncepcia a regulácia trhu sa musia prispôsobiť novej realite budúcich najvyužívanejších obnoviteľných zdrojov energie, pričom heslom je: decentralizovaná výroba a väčšia lokálna spotreba energie. Na to je však ešte potrebné vytvoriť nevyhnutné podmienky pre jednotlivých aktérov a zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa. Sú potrebné také posúdenia trhu, pri ktorých sa analyzuje správanie všetkých potenciálnych aktérov na energetickom trhu a koncepcia tohto trhu. EHSV v každom prípade zdôrazňuje význam komplexného posúdenia vplyvu pred každým návrhom. Okrem toho poukazuje na naliehavú potrebu pôsobiť proti vysokým cenám elektrickej energie, ako aj proti vzájomnej závislosti cien elektrickej energie a plynu, ktoré majú negatívny vplyv na hospodárstva členských štátov.

3.4

Dlho sa nevenovala pozornosť otázke, do akej miery a s akou koncepciou trhu možno dosiahnuť bezpečnosť dodávok trhovými prostriedkami. Energetický systém založený na energii z obnoviteľných zdrojov (z veľkej časti vyrábanej doma) v zásade sľubuje vysoký stupeň bezpečnosti dodávok. Tá však nevznikne sama od seba. Jej predpokladom je správne regulačné nastavenie. Obzvlášť dôležité sú inteligentné siete, pretože vysielajú jasné signály mnohým miliónom výrobcov a spotrebiteľov, aby sa správali systémovo priateľským spôsobom, a prispievali tak k bezpečnosti dodávok.

3.5

V oblasti financovania projektov budovania infraštruktúry sa v minulosti prísne rozpočtové pravidlá vždy ukázali ako najväčšia prekážka pre verejný sektor. Cieľom preto musí byť vyňatie projektov súvisiacich s Európskou zelenou dohodou, energetickou nezávislosťou a digitálnym sektorom z akýchkoľvek nariadení, ktoré bránia takýmto verejným investíciám. EHSV z tohto dôvodu a v súlade so svojím stanoviskom o prepracovaní fiškálneho rámca EÚ (6) odporúča zaviesť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície na zabezpečenie produktivity a sociálnej a ekologickej základne pre dobré životné podmienky budúcich generácií.

3.6

Kombinované financovanie zahŕňajúce súkromné investície je možnosťou len vtedy, ak sa zabezpečí transparentné obstarávanie a verejnému sektoru nevznikajú žiadne neodôvodnené dodatočné náklady v porovnaní s verejným financovaním. Pokiaľ ide o odôvodnené dodatočné náklady, musí existovať úplná transparentnosť. V správe Európskej investičnej banky sa uvádza, že napríklad zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve v cestnej doprave v Európe boli v priemere o 24 % drahšie ako porovnateľné projekty s tradičným financovaním (7). Pri takýchto modeloch kombinovaného financovania je o to dôležitejšie jasne vymedziť práva a povinnosti, objasniť problematiku zodpovednosti a zabezpečiť účinný a rýchly systém riešenia konfliktov, aby sa predišlo dlhodobým dodatočným nákladom a problémom v súvislosti so zodpovednosťou.

3.7

Komisia správne poukazuje na to, že verejné investície môžu a musia podnietiť súkromné peniaze. Plán REPowerEU však nepokrýva refinancovanie príslušných verejných finančných prostriedkov. Zrušenie dotácií na fosílne zdroje by bolo jedným z prístupov, ako to zorganizovať. Ďalšou možnosťou by bolo zdanenie neočakávaných ziskov, ktoré majú pôvod vo veľkej ropnej a plynovej kríze a prejavujú sa v enormných dodatočných ziskoch, najmä pre veľké ropné spoločnosti. EHSV sa obáva, že mimoriadne vysoké zisky energetických spoločností na jednej strane a nárast energetickej chudoby spôsobený prudkým stúpaním cien energií na druhej strane sú nebezpečnými sociálnymi výbušninami. Navrhuje odčerpať tieto zisky prostredníctvom daní, poskytnúť ich ako finančnú kompenzáciu spotrebiteľom energie, napr. finančne slabším domácnostiam alebo energeticky náročným podnikom, a využiť ich na rozširovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie a potrebnej sieťovej infraštruktúry, o čom sa už v niektorých členských štátoch diskutuje alebo ktorá sa už zavádza. Domnieva sa, že s cieľom neodrádzať energetické spoločnosti od investovania do nízkouhlíkových riešení by sa takéto zdaňovanie malo vymedziť veľmi citlivo. Vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla príslušné opatrenia.

3.8

Účelom infraštruktúry je v prvom rade to, aby fungovala, a nie to, aby samoúčelne prenášala elektrinu z miesta A do miesta B a generovala tak nepretržité výnosy. Vývoj za posledné desaťročie, potreby rozšírenia sietí, masívny nárast cien energií, riziko kybernetických útokov a v neposlednom rade aj vojna na Ukrajine jasne ukazujú, že v podstate ide o otázku, kto bude v budúcnosti riadiť takú centrálnu infraštruktúru, akou je energetická sieť. Primárne teda ide o verejný záujem. Logicky by to znamenalo verejné vlastníctvo, z ktorého má prospech celá spoločnosť a ktoré odstraňuje existujúce rozdiely.

3.9

EHSV zdôrazňuje, že pri spravodlivej transformácii nejde len o financovanie transformácie. Zahŕňa aj cieľ zabezpečiť dôstojnú prácu, vytvoriť kvalitné pracovné miesta a sociálne zabezpečenie, zachovať konkurencieschopnosť európskych podnikov a vyžaduje si osobitné opatrenia na všetkých úrovniach, ale najmä na regionálnej úrovni. Ďalšími kľúčovými faktormi „spravodlivej transformácie“ sú aktívna a organizačná úloha verejného sektora a zabezpečenie demokratickej účasti sociálnych partnerov na všetkých úrovniach.

3.10

Energetická sieť je súčasťou kritickej infraštruktúry. Zlyhanie alebo narušenie tejto infraštruktúry môže spôsobiť ďalekosiahle problémy s dodávkami a ohroziť verejnú bezpečnosť. Kritické infraštruktúry, napríklad doprava a premávka, zdravotnícke služby, financie a bezpečnosť (aby sme vymenovali aspoň niektoré), sú v Európe v dôsledku vlny liberalizácie a privatizácie v posledných desaťročiach čoraz viac v rukách súkromných subjektov. Táto skutočnosť je problematická, keďže jednotlivé sektory sú prepojené a ohrozenie jedného sektora znižuje výkonnosť alebo bráni činnosti ostatných kritických infraštruktúr (kaskádový efekt). Na jednej strane sa tieto vzájomné závislosti ťažko hodnotia, na druhej strane je zabezpečenie výkonnosti infraštruktúr v záujme verejného blaha. Najmä v prípade narušenia trhu alebo v prípade katastrofy sa stáva rozhodujúcou dôležitosť prístupu verejných koordinačných orgánov, ktoré majú dispozičnú právomoc, aby bolo možné zabezpečiť priestorovo koordinovanú odolnosť. Uvedené riziká sú mimoriadne veľké v prípade elektrickej energie, bez ktorej je fungovanie vyspelej civilizácie 21. storočia prakticky nemysliteľné, a rozsiahle výpadky elektrickej siete by spôsobili rozvrat celej spoločnosti.

3.11

Vzhľadom na skutočnosť, že budovy v Európe predstavujú približne 40 % spotreby energie, je na energetickú transformáciu a zvýšenie energetickej efektívnosti v sektore bývania obzvlášť dôležitá inteligentná kombinácia nových technológií, efektívnej renovácie a podpory nových modelov účasti občanov. V smernici o vnútornom trhu s elektrickou energiou sa podporuje táto účasť spotrebiteľov na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorá je nevyhnutným základom akceptácie decentralizovanej výroby energie. V tejto súvislosti je dôležitá harmonizácia v celom európskom priestore, aby sa na energetickej transformácii mohlo v Európe zúčastniť čo najviac domácností. Také koncepcie, ako je spoločné využívanie energie a komunitná energia vo všeobecnosti otvárajú rozumné perspektívy na využívanie energetických sietí pre dodávky na malom priestore, ktoré tieto siete odľahčujú a sú orientované na dopyt.

3.12

EHSV opakuje svoj postoj, že cieľom je čo najviac znížiť emisie pri čo najnižších sociálno-ekonomických nákladoch. Odporúča v prípade potreby kombinovať nástroje zlučiteľné s vhodne regulovanými trhovými a finančnými opatreniami vrátane finančných nástrojov s podporou viacročného finančného rámca a nástroja NextGenerationEU s cieľom prispieť k efektívnejšiemu energetickému prostrediu. Musí však byť jasné aj to, že ak existujú opodstatnené náznaky existujúceho alebo hroziaceho zlyhania trhu na základe dôkladnej analýzy, verejný sektor to musí napraviť, napríklad prostredníctvom investícií alebo zásahov do trhu.

4. Konkrétne pripomienky

4.1

Pri investíciách do energetickej infraštruktúry ide o podporu bezpečnosti dodávok a rýchle, účinné a nákladovo efektívne rozšírenie energie z obnoviteľných zdrojov v záujme spotrebiteľov a hospodárstva. V tejto súvislosti je veľmi dôležitá otázka kto bude mať v budúcnosti kontrolu nad takými centrálnymi infraštruktúrami, ako je energetická sústava a skladovacia a akumulačná infraštruktúra. Investície elektroenergetických spoločností od začiatku liberalizácie klesajú. Tento pokles investícií do sietí a výroby spôsobil problémy s dodávkami a brzdí ďalší rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

4.2

Z komerčného hľadiska sa vynára otázka, prečo by energetická sústava, ktorá je pre investorov atraktívna, pretože je spoľahlivou investíciou, nemala byť atraktívna aj pre štát. Ročné dividendy, ktoré vyplácajú súkromné spoločnosti, by sa v záujme všeobecného blaha mohli opäť investovať do verejného sektora a odbremenili by verejné rozpočty. V neposlednom rade preto, že sa už pri niektorých čiastkových privatizáciách v minulosti ukázalo, že verejné vlastníctvo by bolo múdrejším rozhodnutím už len z finančných dôvodov. Mnohé členské štáty už využívajú verejné alebo čiastočne verejné štruktúry. Zároveň je tu trend rekomunalizácie. Otázka výhod a nevýhod verejného a súkromného vlastníctva a/alebo súkromného financovania energetickej infraštruktúry pre dobre fungujúci energetický trh je nepochybne dôležitá a mala by sa preskúmať v plánovanom hodnotení možností Komisie na optimalizáciu koncepcie energetického trhu. Výsledky takejto analýzy môžu členským štátom, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie o verejnom alebo súkromnom vlastníctve energetických infraštruktúr, poslúžiť ako cenný nástroj rozhodovania.

4.3

Vzhľadom na to nadobúda na význame lokálne zásobovanie energiou a rekomunalizácia dodávateľských podnikov, najmä v súvislosti so stratégiami decentralizácie. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu verejné investície do decentralizovanej výroby energie na komunálnej úrovni. Mali by sa preskúmať ďalšie možnosti financovania, ako je priame poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom fondov. Strechy na verejných budovách sú obzvlášť vhodné na zásobovanie celých štvrtí lacnou slnečnou energiou.

4.4

V niektorých členských štátoch sa poskytujú finančné stimuly na podporu rozšírenia fotovoltiky. Rakúsko, Belgicko, Litva, Luxembursko a Španielsko v liste adresovanom Komisii požadujú, aby administratívne budovy, supermarkety, ploché strechy a priemyselné prevádzky boli za určitých podmienok vybavené fotovoltickými systémami. Fotovoltické systémy by sa mali stať štandardom aj pre nové a zrekonštruované domy. Uvedené štáty vyzývajú Komisiu, aby na ich ďalšie rozšírenie poskytla viac peňazí z rozpočtu EÚ. EHSV víta túto myšlienku a vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu toho, aké investície, aká regulácia a aké sprievodné opatrenia, napríklad výskumno-vývojové, sú potrebné na podporu rozvoja fotovoltiky a fotovoltickej výroby elektrickej energie v EÚ.

4.5

Energia je spoločenskou komoditou, preto EHSV zároveň pripomína spoločné hodnoty EÚ, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sú uvedené v Protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je protokolom Zmluvy o EÚ a ZFEÚ. Tým by sa mohla zabezpečiť väčšia efektívnosť a cenová dostupnosť a zabrániť zlyhaniu trhu.

4.6

Súčasná energetická kríza ilustruje osobitný význam energie ako spoločensky relevantnej komodity. Okrem udržania kvalitných pracovných miest a zamestnanosti sa stáva transparentným aj prepojenie sociálnych a ekologických aspektov. Verejné vlastníctvo môže zabezpečiť demokratickú kontrolu, verejné investície, bezpečnosť dodávok a spravodlivé rozdelenie nákladov na prechod energetiky na obnoviteľné zdroje energie.

4.7

Aby sa predišlo nesprávnym a chýbajúcim investíciám, treba bezodkladne objasniť existujúce nejednoznačnosti a nezrovnalosti týkajúce sa základných štruktúr nového energetického systému, štruktúry trhu, trhových úloh a trhových pravidiel a predovšetkým treba zohľadniť sociálny vplyv na zamestnancov a spotrebiteľov. Centrálnu úlohu tu zohráva spravodlivé rozdelenie investičného zaťaženia, pričom to isté platí o spravodlivom rozdelení možných ziskov. To, ako zabezpečiť investičné potreby a ziskovosť, je jednou z dôležitých otázok, ktoré je potrebné zodpovedať, aby sa dlhodobo zabezpečil optimálne fungujúci energetický trh. EHSV v tejto súvislosti berie na vedomie závery štúdie Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a oznámenie o trhoch s elektrickou energiou a plynom a víta zámer Komisie posúdiť trh s elektrinou.

4.8

Dôležitým aspektom bude počas energetickej transformácie koordinácia a organizácia dovozcov, prevádzkovateľov regionálnych sietí, občianskych energetických spoločností, samozásobiteľov a energetických komunít lokálne využívajúcich svoju vyrobenú elektrinu, podnikmi prevádzkujúcimi skladovaciu a akumulačnú infraštruktúru a dodávateľmi.

V Bruseli 22. septembra 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) K tomuto záveru dospela federácia európskeho elektroenergetického priemyslu Eurelectric.

(2) Plán REPowerEU, COM(2022) 230 final.

(3) K tomuto záveru dospela federácia európskeho elektroenergetického priemyslu Eurelectric.

(4) Stanovisko EHSV o cenách energie (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 80).

(5) A Decarbonised, Affordable and Democratic Energy System for Europe,

https://www.epsu.org/sites/default/files/article/files/Going%20Public_EPSU-PSIRU%20Report%202019%20-%20EN.pdf.

(6) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(7) Blanc-Brude F., Goldsmith H., Välilä T.: Ex ante construction costs in the European road sector: a comparison of public-private partnerships and traditional public procurement. Hospodárska a finančná správa 2006/01, EIB 2006, https://www.eib.org/attachments/efs/efr_2006_v01_en.pdf.

PRÍLOHA

Tento pozmeňovací návrh, ktorý získal viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý:

Bod 2.9

Zmeniť:

Stanovisko sekcie

Navrhovaná zmena

EHSV sa prihovára za lepšie prispôsobenie európskych pravidiel o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E) cieľom Zelenej dohody, ktoré zahŕňajú dekarbonizáciu energetického systému, prechod na klimatickú neutralitu, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, energetickú efektívnosť a zmiernenie rizika energetickej chudoby. Keďže energetické siete zabezpečujú základnú úlohu rovnováhy, odolnosti a rozvoja energetického systému, EHSV žiada, aby sa nariadenie jasnejšie začlenilo do dynamiky integrácie energetického systému s cieľom podporiť každú formu dekarbonizovanej energie vrátane jadrovej energie a aby sa znemožnili všetky formy dezintegrácie. V tejto súvislosti treba privítať iniciatívu Rady EÚ a Európskeho parlamentu definovať nielen energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj distribučné sústavy ako „nadradený verejný záujem“.

Zdôvodnenie

Výroba jadrovej energie zohráva a bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu v rámci širokej škály nízkoemisných technológií, ako zdôraznila predsedníčka EK von der Leyen v nedávnych prejavoch.

Výsledok hlasovania o pozmeňovacom návrhu:

Za:	44
Proti:	109
Zdržalo sa:	14

Top

Choose the experimental features you want to try