Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2021/C 63/11)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Balatoni hal“

EÚ č.: PGI-HU-02470 – 25. 5. 2018

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Názov [CHOP alebo CHZO]

„Balatoni hal“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Maďarsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.7: Čerstvé ryby, mäkkýše a kôrovce a výrobky z nich

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Balatoni hal“ [balatonská ryba] je výlučný názov pre kapra rybničného (Cyprinus carpio L. 1758) a zubáča veľkoústeho (Sander lucioperca L. 1758), ktoré žijú, rozmnožujú sa a chovajú sa v jazere Balaton alebo v povodí jazera Balaton (podrobne opísané v bode 4) a predávajú sa živé alebo spracované (čerstvé, chladené alebo mrazené, zvyčajne vcelku, zriedka vo forme filiet).

a)   „Balatoni hal“: zubáč veľkoústy

Zubáč veľkoústy „Balatoni hal“ je druh zubáča (Sander lucioperca L.) patriaci do čeľade ostriežovité. Táto ryba žije a/alebo sa chová výhradne v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4 (povodie jazera Balaton). V Maďarsku patrí medzi najvyhľadávanejšie a najcennejšie ryby. Mäso zubáča veľkoústeho je biele, chudé, bez kostí a chutné, má nízky obsah tuku a je bohaté na bielkoviny. Mäso zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“ sa považuje za belšie a chutnejšie ako mäso riečneho zubáča veľkoústeho.

Parametre kvality mäsa zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“:

—	obsah vody: 78 – 79,5 %,

—	bielkoviny: 19 – 20 %,

—	tuky: 0,5 – 1 %,

„Balatoni hal“: Minimálna veľkosť, v ktorej sa zubáč veľkoústy „Balatoni hal“ predáva (živý, čerstvý, chladený alebo mrazený), je 0,5 kg.

b)   „Balatoni hal“: kapor rybničný

Kapor rybničný „Balatoni hal“ je druh kapra (Cyprinus carpio L.) patriaci do čeľade kaprovité, ktorý sa chová výlučne v povodí jazera Balaton a ktorý sa spolu so štátom uznanými miestnymi druhmi „Balatoni sudár“ a „Varászlói tükrös“ chová výlučne v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

Typické parametre kvality mäsa kapra rybničného „Balatoni hal“ – „Balatoni sudár ponty“ sú tieto [OMMI (Národný ústav pre kontrolu kvality v poľnohospodárstve) 2004 MgSzH (Poľnohospodársky úrad) 2011, Gorda a Borbély 2013]:

—	obsah vody: 74,1 – 77,4 %,

—	bielkoviny: 16,6 – 17,6 %,

—	tuky: 4,2 – 8 %.

Typické parametre kvality mäsa kapra rybničného „Balatoni hal“ – „Varászlói tükrös ponty“ sú tieto:

—	obsah vody: 73,9 – 78,3 %,

—	bielkoviny: 16,8 – 17,7 %,

—	tuky: 3,5 – 7,7 %.

Mäso kapra rybničného „Balatoni hal“ je pevné a ľahko sa oddeľuje.

Minimálna veľkosť, v ktorej sa kapor rybničný „Balatoni hal“ predáva (živý, čerstvý, chladený alebo mrazený), je 1,5 kg (ideálne 1,5 až 3 kg).

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Používanie hnojív na zlepšenie výnosu z produkcie je v tejto zemepisnej oblasti zakázané. Výživa zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“ je osobitná v tom, že rybia mlaď prechádza z kŕmenia sa zooplanktónom na kŕmenie sa rybami, až keď jedince dosiahnu veľkosť 12 až 15 cm, čo je v porovnaní s inými dravými rybami relatívne neskoro. Dostupné zdroje krmiva majú v povodí jazera Balaton takisto svoje špecifiká: v strave zubáča veľkoústeho sa v hojnom množstve vyskytuje belička európska (Alburnus alburnus), pleskáč vysoký (Abramis brama) a šabľa krivočiara (Pelecus cultratus) (Specziár 2010). Dostupnosť a zloženie krmiva sú v celom povodí jazera Balaton podobné. Zubáč veľkoústy „Balatoni hal“ nie je kŕmený žiadnym doplnkovým krmivom a jeho chov je úplne založený na prírodných zdrojoch potravy pre ryby pochádzajúcich hlavne z prítokov rybníkov, t. j. z potokov v povodí jazera Balaton.

Kapor rybničný „Balatoni hal“ dostáva prírodné a doplnkové krmivo, ktoré tvoria dve hlavné zložky. Prvá zložka obsahuje výživové zmesi (pšenica, tritikale a kukurica), druhá obsahuje nepôvodný druh kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha a Dreissena bugensis). Chovatelia rýb (držitelia povolenia na ekologický selektívny rybolov) zbierajú biomasu kopýtok, ktorá sa používa na kŕmenie, z plávajúcich pltí rozmiestnených na viacerých miestach na jazere Balaton (južné strany všetkých troch povodí, predovšetkým miesta v blízkosti rybích fariem). Biomasa kopýtok, ktorá sa vytvorí za osem až dvanásť mesiacov, sa zberá z pltí a používa sa ako krmivo na kaprích farmách, pričom za zaisťuje, aby dané druhy kopýtka zostali na rybej farme.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky štyri kroky produkcie rýb „Balatoni hal“ sa musia vykonávať v zemepisnej oblasti uvedenej v bode 4. Tieto kroky zahŕňajú prirodzené neresenie, umelé rozmnožovanie (v inkubátore), chov v prírodných vodách a chov na rybích farmách. Podľa súčasných právnych predpisov je od 5. decembra 2013 rybolov pelagických druhov v jazere Balaton zakázaný. Výnimkou je selektívny rybolov povolený z ekologických dôvodov a na účely predvádzania (3 000 kg kaprov rybničných a 500 kg zubáčov veľkoústych ročne, s pascami na úhory). Ryby „Balatoni hal“ sa preto primárne chovajú na farmách, ale jedince chované v prirodzenom prostredí sú takisto príležitostne dostupné ako vedľajšie produkty selektívneho rybolovu úhorov na ekologické účely.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Chov rýb „Balatoni hal“ v Maďarsku sa uskutočňuje v týchto miestach povodia jazera Balaton.

1.

Jazero Balaton a jeho vodný systém (vody zahrnuté do chovu rýb: 61 139 ha) Osobitné vodné útvary jazera Balaton a jeho vodného systému: — celá oblasť jazera Balaton, — úsek rieky Zala tiahnuci sa od ústia až po železničný most Fenékpuszta, — úsek kanálu Hévíz od ústia až po úroveň 50 metrov po prúde od priehrady na jazere Hévíz, — úsek kanálu Páhok od ústia až po kanál Hévíz, — úsek kanálu Egyesített-övcsatorna od lodného mosta (Bárkázó híd) po prítok potoka Gyöngyös, — úsek kanálu Fenyves (Fenyvesi-nyomócsatorna) od ústia až po čerpaciu stanicu v obci Balatonfenyves, — úsek kanálu Nyugati-övcsatorna tiahnuci sa od ústia až po železničný most Pálmajor, — úsek kanálu Keleti-Bozót-csatorna od ústia až po most na ceste vedúcej k železničnej stanici Pusztaberény, — úsek potoka Jama od ústia až po stavidlá na rybníku Bugaszeg, — úsek potoka Tetves od ústia až po stavidlá na rybníkoch Balatonlelle, — úsek Kismetszés od ústia až po cestu č. 70, — úsek Nagymetszés od ústia až po drevený most v obci Szólád, — potoky Lesence, Kétöles, Tapolca, Egervíz a Burnót a úsek kanálu Egermalom od ústia až po cestu č. 71, — úseky vnútrozemských inundačných kanálov Sár a Cigány od prístupovej cesty Somogyszentpál až po kanál Nyugati-övcsatorna, — úsek kanálu Nyugati-övcsatorna od železničného mosta Pálmajor až po kanál Határ – Külvíz, — úsek kanálu Határ – Külvíz od ústia až po hlavnú cestu medzi mestom Marcali a obcou Öreglak, — kanál Cigány a — kanál Keleti Bozót.

2.	Systém ochrany vody Malého Balatonu, stupeň I (jazero Hídvég, plocha: 2 000 ha)

3.	Systém ochrany vody Malého Balatonu, stupeň II (jazero Fenéki, plocha: 5 110 ha)

4.	Vodná nádrž Marcali (plocha: 407 ha)

5.	Rybníky Fonyód – Zardavár (plocha: 135 ha)

6.	Rybníky Balatonlelle – Irmapuszta (plocha: 275 ha)

7.	Rybníky Buzsáki – Ciframalom (plocha: 138 ha)

8.	Rybník Balatonszárszó – Nádfedeles (plocha: 15 ha)

9.	Rybník Balatonföldvár (plocha: 23 ha)

10.	Rybníky Somogyvár – Tölös (plocha: 26 ha)

11.	Rybníky Varászló (plocha: 174 ha)

12.	Rybníky Siófok – Törek (plocha: 36 ha)

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť medzi rybami „Balatoni hal“ a zemepisnou oblasťou vychádza z kvality a dobrej povesti výrobku.

Miesto produkcie rýb „Balatoni hal“ je primárne v južnom a juhovýchodnom povodí jazera Balaton. Rybníky možno v súčasnosti nájsť v oblastiach, ktoré v minulosti tvorili zátoky jazera Balaton, skôr než vyschlo. Predtým sa tu teda nachádzalo dno jazera. Na základe toho je ich podložie podobné tomu v jazere Balaton.

Oblasť má vlhké kontinentálne podnebie so substredozemskými vplyvmi. Substredozemský vplyv sa zväčša prejavuje časovým rozložením zrážok, ktoré má v priemerných rokoch dva vrcholy (jún a september) a je pre chov rýb kľúčový. Oblasť je vlhkejšia ako maďarský priemer (úhrn zrážok 620 mm ročne) Prší väčšinou v letných mesiacoch, čo je pre chov rýb lepšie, pričom dážď zabezpečuje dopĺňanie vody v primeranom množstve a kvalite. Prítoky rybníkov v povodí sú zvyčajne krátke (30 až 40 km) a nevtekajú do nich nespracované odpadové vody (Ferincz a kol., 2017). Vďaka tomu, ako aj vďaka skutočnosti, že sa nepoužívajú organické hnojivá, vo vode a v sedimentoch nevzniká anaeróbne prostredie. V dôsledku toho nemá mäso rýb, ktoré sa tu produkuje, cudzie príchute. Priemerná ročná teplota (11,2) je takisto vyššia ako priemer v krajine, čo zvyšuje rast rýb. Zloženie mäsa rýb ovplyvňuje viacero environmentálnych a výrobných faktorov vrátane veku, druhu, krmiva alebo prírodnej potravy (Trenovszki, 2013), a najmä kvantita a kvalita krmiva.

Kľúčové je aj to, že z dôvodu ochrany kvality vody je používanie organických hnojív na zlepšenie výnosu z produkcie (bežná prax v iných oblastiach) v rybníkoch v rámci povodia jazera Balaton zakázané. Ryby chované v tejto oblasti teda neprichádzajú do kontaktu s cudzími látkami narúšajúcimi chuť, ktoré sa v organických hnojivách vždy vyskytujú. Mäso zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“ vďačí za svoju charakteristickú kvalitu primeranému množstvu a kvalite rybníkovej vody (piesočnaté, sprašové dno rybníkov, nízky organický obsah pritekajúcej vody), aeróbnym sedimentom na dne jazera, ako aj veľkému množstvu a podielu prevažne autochtónnej beličky európskej s bielym mäsom a plotice červenookej, ktoré sú charakteristické pre túto oblasť. Vďaka dobrej kvalite vody a prírodnej potrave pre ryby je mäso zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“ snehobiele bez druhotnej príchute. Mäso má ľahko sa oddeľujúcu štruktúru vďaka veľkej ploche vodnej hladiny (viac pohybu pri hľadaní potravy).

Podľa zistení Specziára (2010) je výživa zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“ osobitná v tom, že rybia mlaď prechádza z kŕmenia sa zooplanktónom na kŕmenie sa rybami, až keď jedince dosiahnu veľkosť 12 až 15 cm, čo je v porovnaní s inými dravými rybami relatívne neskoro. Dostupné zdroje potravy majú v povodí jazera Balaton takisto svoje špecifiká: v strave zubáča veľkoústeho sa v hojnom množstve vyskytuje belička európska (Alburnus alburnus), pleskáč vysoký (Abramis brama) a šabľa krivočiara (Pelecus cultratus) (Specziár 2010). Zubáč veľkoústy „Balatoni hal“ vďačí za svoju špeciálnu kvalitu týmto faktorom. Mäso kapra rybničného „Balatoni hal“ je pevné. Svojej flexibilnej konzistencii vďačí prírodnej potrave bohatej na bielkoviny a doplnkovému prírodnému krmivu z mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov, pretože prírodné živiny bohaté na bielkoviny majú pozitívny vplyv na kvalitu mäsa kaprov rybničných (Balogh, 2015).

Ryba „Balatoni hal“ tvorí neoddeliteľnú súčasť miestnej kuchyne. Kapor rybničný „Balatoni hal“ je základnou prísadou rybej polievky „Balatoni halászlé“, ktorej recept je jedinečný a typický pre oblasť tohto povodia.

Súčasná dobrá povesť ryby „Balatoni hal“

—	Úzke prepojenie medzi jazerom Balaton a kaprom rybničným „Balatoni hal“ možno preukázať aj skutočnosťou, že sa v roku 2019 už po piatykrát uskutočnila Medzinárodná súťaž v love kaprov na jazere Balaton (International Balaton Carp Cup).

—	Mesto Balatonfüred už od roku 2015 pravidelne organizuje Balatonský festival rýb a vína. Cieľom tohto podujatia je zvýšiť povedomie spotrebiteľov o rybách v jazere Balaton a spojiť konzumáciu miestnych rýb a vín otvorením trhu, na ktorom môžu svoje výrobky prezentovať miestne rybie farmy a vinári.

—	Balatonská rybia polievka („balatoni halászlé“) vyrobená práve z rýb „Balatoni hal“ sa stala miestnou gastronomickou špecialitou (napr.: http://itthonotthonvan.hu/cikkek/2687482/a_balatoni_halaszle_titka).

—	V tomto článku sa diskutuje o osobitnej chuti rýb „Balatoni hal“ a tradičných metódach ich lovu: http://magyarkonyhaonline.hu/magyar-izek/a-balatoni-halak.

—	Kniha s názvom „A halfőzés fortélyai a Balaton mentén“ (Triky, ako variť ryby z jazera Balaton) je zbierkou 400 jedál z rýb zo 40 miest a dedín v okolí jazera Balaton (Szabó Zoltán 2014, ISBN 978-963-08-8628-4).

—	Reštaurácie s michelinskou hviezdou vrátane reštaurácie Stand v Budapešti (šéfkuchári Tamás Szél a Szabina Szullóová) používajú rybu „Balatoni sudár ponty“ ako surovinu uvedenú v jedálnom lístku (https://diningguide.hu/szell-tamas-cikke-halaszlevita-szell-tamas-halaszle-receptjevel/).

Historické pozadie dobrej povesti zubáča veľkoústeho „Balatoni hal“

—	Bruselský vedec Waldmann pri rozoberaní témy francúzskeho rybárstva v 44. vydaní magazínu Fischerei Zeitung v roku 1917 poznamenal, že „pred prvou svetovou vojnou bol ,fogasch‘ v Paríži veľmi vyhľadávaný. Ide o názov zubáča veľkoústeho v maďarskom jazere Balaton“.

—

V roku 1933 expert rakúskej vlády pre oblasť rybárstva Neresheimer napísal pre Österreichisches Nahrungsmittelbuch (Rakúsky potravinový kódex): „Názov ,fogasch‘ možno správne použiť len pre zubáča veľkoústeho s pôvodom v jazere Balaton.“ Dodal, že použitím tohto názvu ryby sa spotrebiteľom naznačuje, že pochádza z jazera Balaton. Podľa jeho názoru sa názvom „fogasch“ (zubáč veľkoústy) môžu právom označovať len zubáče z jazera Balaton.

—	Na medzinárodnom rybárskom kongrese, ktorý sa konal v Paríži v júli 1931, Károly Lukács vyhlásil balatonského zubáča za špeciálny miestny druh zubáča veľkoústeho a navrhol, aby jeho taxonomické označenie bolo „Lucioperca sandra varietas Fogas balatonica“ (Szári, 1988).

—

V 30. rokoch minulého storočia získala spoločnosť Balaton Halászati Részvénytársaság (Akciová spoločnosť pre rybolov v Balatone) výhradné práva na názov „fogas“ (zubáč veľkoústy), ktorý sa vzťahoval len na zubáče ulovené v jazere Balaton. Vyžadovalo sa, aby zásielky sprevádzalo osvedčenie o pôvode z jazera Balaton. V roku 1931 bola na Medzinárodnom patentovom úrade v Berne zaregistrovaná malá vypuklá kovová pečať, ktorá sa následne pripínala ako ochranná známka na skrely (žiabrové viečka) vyvážaných zubáčov veľkoústych. (Héjjas a Punk, 2010).

Historické pozadie dobrej povesti kapra rybničného „Balatoni hal“

—	Pokiaľ ide význam kaprov rybničných, v publikácii s názvom „A Balaton halai“ (Ryby z jazera Balaton) sa kapor rybničný považuje za druhú najdôležitejšiu rybu po zubáčovi veľkoústom (Lukács, 1936).

—	Kapor rybničný je popri zubáčovi veľkoústom ďalším druhom, ktorému sa od 20. rokov minulého storočia venujú rybie farmy z oblasti Balatonu s cieľom zvýšiť jeho populácie prostredníctvom cieleného chovu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://gi.kormany.hu/foldrajzi-arujelzok

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.