EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 9. 2020

COM(2020) 594 final

2020/0267(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2020) 308 final} - {SWD(2020) 201 final} - {SWD(2020) 202 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Kryptoaktíva predstavujú jeden z hlavných spôsobov využitia technológie blockchainu vo financiách. Od uverejnenia Akčného plánu Komisie pre finančné technológie 5 v marci 2018 Komisia skúma príležitosti a výzvy, ktoré kryptoaktíva prinášajú. Komisia v Akčnom pláne pre finančné technológie z roku 2018 poverila Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“), aby posúdili uplatniteľnosť a vhodnosť existujúceho regulačného rámca v oblasti finančných služieb v súvislosti s kryptoaktívami. V odporúčaní 6 vydanom v januári 2019 sa uvádzalo, že hoci niektoré kryptoaktíva môžu patriť do rozsahu právnych predpisov EÚ, ich účinné uplatňovanie na tieto aktíva nie je vždy jednoduché. V odporúčaní sa ďalej konštatovalo, že ustanovenia v existujúcich právnych predpisoch EÚ môžu brániť používaniu technológie DLT. Orgány EBA a ESMA zároveň zdôraznili, že s výnimkou právnych predpisov EÚ zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu väčšina kryptoaktív nepatrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb, a preto sa na ne nevzťahujú okrem iného ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľov a investorov a integrite trhu, a to napriek tomu, že tieto riziká so sebou prinášajú. Viaceré členské štáty okrem toho nedávno prijali právne úpravy v súvislosti s problémami týkajúcimi sa kryptoaktív, čo viedlo k fragmentácii trhu.

Vzhľadom na tento vývoj a v rámci širšej digitálnej agendy Komisie predsedníčka Ursula von der Leyenová zdôraznila potrebu „spoločného prístupu s členskými štátmi v oblasti kryptomien s cieľom zaistiť, aby sme porozumeli tomu, ako čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré vytvárajú, a riešiť riziká, ktoré môžu predstavovať“ 7 . Berúc na vedomie riziká, ktoré môžu predstavovať kryptoaktíva, Komisia a Rada v decembri 2019 takisto spoločne vyhlásili, že „sú odhodlané zaviesť rámec, ktorý využije potenciálne možnosti, ktoré kryptoaktíva môžu ponúknuť“ 8 . Európsky parlament najnovšie pracuje na správe o digitálnych financiách, v ktorej sa osobitne sústreďuje na kryptoaktíva 9 .

•Súlad s existujúcimi predpismi v tejto oblasti politiky

Tento návrh je súčasťou širšieho rámca pre kryptoaktíva a technológiu distribuovanej databázy transakcií (DLT), keďže sú k nemu priložené aj návrhy, ktorých cieľom je zaistiť, aby existujúce právne predpisy pri dosahovaní svojich cieľov nepredstavovali prekážky prijímania nových technológií ani v súvislosti s individualizovaným režimom pre kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú súčasné právne predpisy v oblasti finančných služieb, a pre tokeny elektronických peňazí.

Komisia v rámci Akčného plánu pre finančné technológie prijatého v marci 2018 13 poverila orgány ESA, aby vypracovali odporúčania v súvislosti s uplatniteľnosťou a vhodnosťou existujúceho regulačného rámca EÚ pre finančné služby na kryptoaktíva. V tomto návrhu sú zohľadnené odporúčania, ktoré poskytli orgány EBA a ESMA 14 . Návrh je takisto zosúladený s hlavnou ambíciou stratégie v oblasti digitálnych financií, ktorou je zaistiť, aby bol rámec EÚ priaznivý pre inovácie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Ako uviedla predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach 15 a ako je stanovené v oznámení s názvom „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ 16 , pre Európu je kľúčové využívať výhody digitálneho veku a v rámci bezpečných a etických hraníc posilňovať svoje kapacity v oblasti priemyslu a inovácií.

Návrh je v súlade aj s politikami Únie zameranými na vytvorenie únie kapitálových trhov. Je odpoveďou najmä na záverečnú správu fóra na vysokej úrovni, v ktorej sa zdôraznil nedostatočne využívaný potenciál kryptoaktív a Komisia sa vyzvala k zvýšeniu právnej istoty a zavedeniu jasných pravidiel používania kryptoaktív 17 .

Napokon, návrh je v úplnom súlade s odporúčaním Stratégie pre bezpečnostnú úniu v súvislosti s vývojom legislatívneho rámca pre kryptoaktíva vzhľadom na narastajúci vplyv týchto nových technológií na to, ako sa finančné aktíva emitujú, vymieňajú, delia a aký je k nim prístup 18 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh je založený na článku 114 ZFEÚ, ktorým sa európskym inštitúciám priznáva právomoc stanoviť primerané opatrenia na aproximáciu právnych predpisov členských štátov, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Cieľom návrhu je umožniť experimentovanie prostredníctvom odchýlok v súvislosti s používaním technológie DLT pri obchodovaní a činnostiach po obchodovaní s kryptoaktívami, ktoré sa považujú za finančné nástroje, v prípadoch, keď existujúce právne predpisy bránia ich použitiu alebo ho obmedzujú.

Technológia DLT sa v súčasnosti používa vo finančných službách len v obmedzenej miere, a to trhovými infraštruktúrami (obchodné miesta alebo centrálne depozitáre cenných papierov). Ako hlavné dôvody obmedzeného prijímania tejto potenciálne transformačnej technológie v trhových infraštruktúrach sa najčastejšie uvádzajú regulačné prekážky a právna istota. EÚ sa riadi zásadou technologickej neutrality, ale pravidlá sa stále vytvárajú na základe trhových faktov, pričom existujúce právne predpisy v oblasti finančných služieb neboli vytvorené tak, aby zohľadňovali technológiu DLT a kryptoaktíva. To znamená, že sú v nich ustanovenia, ktoré niekedy obmedzujú použitie technológie DLT alebo mu dokonca bránia. Absencia sekundárneho trhu založeného na technológii DLT obmedzuje zvýšenie efektívnosti a udržateľný rozvoj primárneho trhu s finančnými nástrojmi vo forme kryptoaktív.

Zavedením spoločného pilotného režimu EÚ pre experimentovanie s trhovými infraštruktúrami DLT by firmy v rámci EÚ mohli naplno využiť potenciál existujúceho rámca, čo by umožnilo orgánom dohľadu a zákonodarcom určiť prekážky v regulácii, pričom regulačné orgány a samotné firmy by získali hodnotné poznatky o uplatňovaní technológie DLT. To by mohlo podporiť spoľahlivejší a bezpečný sekundárny trh s kryptoaktívami považovanými za finančné nástroje. Takisto by to umožnilo finančným službám EÚ zachovať si svetovú konkurencieschopnosť, keďže ostatné jurisdikcie už zaviedli opatrenia na umožnenie experimentovania s technológiou DLT vo finančných službách. Nakoniec, pilotný režim by umožnil prípady skutočného používania a pomohol by vybudovať potrebné skúsenosti a dôkazy, ktorými by sa mohol inšpirovať stály regulačný režim EÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Pravidlá upravujúce finančné služby, a najmä trhové infraštruktúry v rámci Únie sú v prevažnej miere stanovené na úrovni EÚ. To je dôvod, pre ktorý sa odchýlky alebo výnimky z konkrétnych ustanovení musia uskutočniť na úrovni EÚ.

Opatrením na úrovni EÚ, akým je aj navrhované nariadenie, by sa ďalej zaistila konzistentnosť a rovnaké podmienky udelením právomocí orgánu ESMA, ktorý by dohliadal na experimentovanie a koordinoval by ho, pričom príslušné orgány členských štátov by predkladali hodnotené žiadosti od účastníkov trhu.

Napokon, dlhodobý cieľ získať skúsenosti v súvislosti s uplatňovaním a obmedzeniami existujúcich právnych predpisov v oblasti finančných služieb v trhových infraštruktúrach DLT si vyžaduje, aby sa tento proces uskutočnil na úrovni EÚ. Orgán ESMA preto bude každoročne hodnotiť výsledky a spolu s Komisiou bude hodnotiť pilotný režim najneskôr po uplynutí piatich rokov a predloží o ňom správu Rade a Parlamentu.

•Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality obsah a forma opatrenia EÚ neprekročia rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Navrhnuté pravidlá neprekročia rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov tohto návrhu. Budú sa vzťahovať len na tie aspekty, ktoré členské štáty nedokážu dosiahnuť samy, a na prípady, v ktorých administratívne zaťaženie a náklady zodpovedajú konkrétnym a všeobecným cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť.

Navrhovaný pilotný režim zaistí proporcionalitu tým, že orgánom dohľadu poskytne primeranú flexibilitu pri určovaní toho, ktoré ustanovenia sa nepoužijú pri teste účastníka trhu, aby sa umožnilo vykonanie rôznych skúšobných prípadov. Pilotný režim umožní regulačným orgánom odstrániť regulačné obmedzenia, ktoré môžu brániť rozvoju trhových infraštruktúr DLT, ktoré by mohli umožniť prechod na tokenizované finančné nástroje a trhové infraštruktúry DLT, čo by viedlo k inovácii a zaisteniu svetovej konkurencieschopnosti EÚ.

Prístup pilotného režimu sa v tomto štádiu považuje za najprimeranejší vo vzťahu k cieľom, keďže v súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by podporili významnejšie a rozsiahlejšie stále zmeny existujúceho rámca pre finančné služby pri úsilí umožniť používanie technológie DLT. Podrobnejšie informácie v tejto súvislosti sa nachádzajú v sprievodnom posúdení vplyvu, napríklad v kapitolách 6 a 7 19 .

•Výber nástroja

V článku 114 ZFEÚ sa umožňuje prijímanie aktov v podobe nariadenia alebo smernice. Na účel tohto návrhu bolo vybraté nariadenie s cieľom stanoviť jednotný súbor pravidiel, ktoré budú okamžite uplatniteľné v rámci celého jednotného trhu.

Navrhovaným nariadením sa zavádzajú harmonizované požiadavky na účastníkov trhu, ktorí chcú požiadať o povolenie zriadiť trhovú infraštruktúru DLT. Na tieto trhové infraštruktúry DLT sa nesmú vzťahovať osobitné vnútroštátne pravidlá. Nariadenie je preto vhodnejšie ako smernica.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

i)Komisia uskutočnila špecializovanú otvorenú verejnú diskusiu (19. decembra 2019 – 19. marca 2020) 20 ,

ii)Komisia konzultovala s verejnosťou o úvodnom posúdení vplyvu (19. decembra 2019 – 16. januára 2020) 21 ,

iii)útvary Komisie pri dvoch príležitostiach konzultovali s odborníkmi z členských štátov v rámci expertnej skupiny pre bankové, platobné a poisťovacie služby (EGBPI) (18. mája 2020 a 16. júla 2020) 22 .

Účelom verejnej konzultácie bolo informovať Komisiu o vývoji potenciálneho rámca EÚ pre kryptoaktíva. Jej súčasťou boli otázky týkajúce sa kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ v oblasti finančných služieb, kryptoaktív, na ktoré sa existujúce právne predpisy EÚ v oblasti finančných služieb vzťahujú (napr. kryptoaktíva považované za prevoditeľné cenné papiere alebo elektronické papiere), konkrétne otázky týkajúce sa tzv. „stablecoinov“, ako aj všeobecnejšie otázky týkajúce sa uplatňovania technológie DLT v oblasti finančných služieb.

Mnohí respondenti sa domnievajú, že uplatňovanie technológie DLT v oblasti finančných služieb by vo všeobecnosti mohlo viesť k zvýšeniu efektívnosti a že by mohlo ovplyvniť súčasné infraštruktúry finančných trhov. Dospelo sa aj k všeobecnej zhode, že keď sú kryptoaktíva finančné nástroje, mali by sa uplatniť existujúce pravidlá upravujúce finančné nástroje. Nakoniec sa všeobecne uznalo, že uplatnenie existujúcich pravidiel na kryptoaktíva a obchodné modely založené na technológii DLT môže vyvolať zložité otázky v oblasti práva a dohľadu.

Zástupcovia členských štátov vyjadrili všeobecnú podporu prístupu vybratému pri vytváraní pilotného režimu, ktorý má umožniť experimentovanie s uplatňovaním technológie DLT v oblasti finančných služieb. Zdôraznili, že režim by nemal byť príliš obmedzujúci, ale zároveň nemôže viesť k fragmentácii trhu ani narušiť dôležité existujúce regulatórne požiadavky.

V návrhu je takisto zahrnutá spätná väzba prijatá na stretnutiach so zainteresovanými stranami a orgánmi a inštitúciami EÚ.

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

Komisia sa pri príprave tohto návrhu spoľahla na kvalitatívne a kvantitatívne dôkazy zozbierané z uznávaných zdrojov vrátane správ predložených orgánmi EBA a ESMA 23 . Tieto dôkazy boli doplnené o dôverné informácie a verejne dostupné správy orgánov dohľadu, medzinárodných normalizačných orgánov a popredných výskumných ústavov, ako aj o kvantitatívne a kvalitatívne informácie od identifikovaných zainteresovaných strán naprieč globálnym finančným sektorom.

•Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu je priložené posúdenie vplyvu, ktoré bolo predložené výboru pre kontrolu regulácie 29. apríla 2020 a schválené 29. mája 2020 24 . Výbor pre kontrolu regulácie odporučil zlepšenia v niektorých oblastiach s cieľom: i) lepšie začleniť iniciatívu do kontextu s prebiehajúcim regulačným úsilím na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni; ii) lepšie objasniť, ako iniciatíva zníži riziká podvodov, hackingu a zneužívania trhu, ako aj vysvetliť súlad s nadchádzajúcou revíziou právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; a iii) lepšie vysvetliť obavy týkajúce sa finančnej stability v súvislosti so „stablecoinmi“ a takisto objasniť, ako orgány dohľadu zaistia ochranu investorov a spotrebiteľov. Posúdenie vplyvu sa zmenilo zodpovedajúcim spôsobom tak, že sa v ňom riešili aj podrobnejšie pripomienky výboru pre kontrolu regulácie.

Komisia zvažovala viaceré možnosti politiky týkajúce sa kryptoaktív, ktoré sa považujú za finančné nástroje podľa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) 25 , konkrétne:

–možnosť 1: nelegislatívne opatrenia na poskytnutie usmernení v súvislosti s uplatniteľnosťou rámca EÚ pre finančné služby na kryptoaktíva, ktoré sa považujú za finančné nástroje, a na technológiu DLT,

–možnosť 2: cielené zmeny rámca EÚ pre finančné služby,

–možnosť 3: pilotný režim – vytvorenie trhovej infraštruktúry DLT.

Možnosť 1 by mohla objasniť, kedy by sa kryptoaktíva mohli považovať za finančné nástroje podľa smernice MiFID II. Pomocou usmernení by sa takisto mohol podporiť primárny trh (napr. poskytnutím podrobnejšieho objasnenia toho, ako by sa nariadenie o prospekte mohlo uplatniť na tento druh emisií) a v určitom rozsahu aj sekundárny trh (stanovením toho, ako by sa obchodná platforma pre kryptoaktíva mohla prevádzkovať podľa rámca poskytovaného smernicou MiFID II/nariadením MiFIR 26 ), ako aj rozvoj poobchodných infraštruktúr pre finančné nástroje vo forme kryptoaktív. Nelegislatívne opatrenia podľa možnosti 1 by však takisto mohli mať obmedzený účinok. Právne nezáväzné opatrenia nie sú vo svojej podstate záväzné a jeden členský štát alebo jeden príslušný vnútroštátny orgán by sa mohol rozhodnúť poradenstvo neuplatniť. Usmernenie týkajúce sa toho, ktoré kryptoaktíva predstavujú „finančné nástroje“ podľa smernice MiFID II, by mohlo mať obmedzený účinok z dôvodu rozdielov v transponovaní pojmu „finančné nástroje“ vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Možnosťou 2 by sa mohol poskytnúť vysoký stupeň právnej istoty účastníkom trhu a príslušným vnútroštátnym orgánom v súvislosti so spôsobom uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb na služby týkajúce sa emisie finančných nástrojov vo forme kryptoaktív, obchodovania a vyrovnania transakcií s nimi, ako aj používania technológie DLT. V zásade by cielené zmeny v presne vymedzených oblastiach (napr. nariadenie o prospekte 27 , nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov 28 a smernica o konečnom zúčtovaní 29 ) mohli byť účinné pri umožnení používania technológie DLT zo strany účastníkov trhu. Uvedené cielené zmeny by však pri samostatnom posúdení mohli mať obmedzený vplyv na podporu prijímania finančných nástrojov vo forme kryptoaktív a technológie DLT vo finančnom sektore. Podľa možnosti 2 by bol počet zmien existujúcich právnych predpisov pomerne obmedzený. Keďže technológia DLT a finančné nástroje vo forme kryptoaktív sú vo fáze vzniku, je ťažké určiť všetky regulačné prekážky, v prípade ktorých by boli potrebné okamžité legislatívne opatrenia.

Na záver, možnosťou 3 by sa mohla existujúcim investičným spoločnostiam a účastníkom trhu poskytnúť možnosť vyskúšať používanie technológie DLT v širšom meradle tak, že by sa zároveň ponúkli služby týkajúce sa obchodovania aj vyrovnávania transakcií. Technológia DLT môže umožniť vyrovnanie transakcií v takmer reálnom čase, čím znižuje riziko protistrany počas procesu vyrovnania. Distribuovaná povaha technológie DLT by takisto mohla zmierniť niektoré kybernetické riziká, ktoré vznikajú v súvislosti s centralizovanými trhovými infraštruktúrami, napr. jediné miesto zlyhania. Používanie technológie DLT by mohlo znížiť náklady uvoľnením kapitálu vďaka nižšej potrebe skladania kolaterálu a vďaka automatizovaným procesom (s použitím inteligentných zmlúv), ktoré by mohli zjednodušiť niektoré procesy backoffice (napr. zosúhlasenie).

Usúdilo sa, že tieto tri možnosti sú v súlade s existujúcimi právnymi predpismi a cieľmi Komisie, pokiaľ ide o digitálne hospodárstvo, a zároveň sa nepovažovali za možnosti, ktoré by sa navzájom vylučovali, ale nahliada sa na ne ako na doplnenie postupného regulačného prístupu, ktorý sa začína pilotným režimom.

•Základné práva

EÚ sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv a je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach. V tejto súvislosti je nepravdepodobné, že návrh bude mať priamy vplyv na tieto práva uvedené v hlavných dohovoroch OSN o ľudských právach, v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv EÚ, a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh má vplyv z hľadiska nákladov a administratívneho zaťaženia pre príslušné vnútroštátne orgány a pre orgán ESMA. Rozsah a rozdelenie týchto nákladov bude závisieť od presných požiadaviek vzťahujúcich sa na trhové infraštruktúry DLT a od súvisiacich úloh v oblasti dohľadu a monitorovania.

Odhadované ročné náklady na dohľad v každom členskom štáte (vrátane nákladov na zamestnancov, odbornú prípravu, infraštruktúru IT) sa môžu pohybovať v rozmedzí od 150 000 do 250 000 EUR za trhovú infraštruktúru DLT. Tieto náklady by však boli čiastočne vyvážené poplatkami za dohľad, ktoré by príslušné vnútroštátne orgány účtovali trhovým infraštruktúram DLT.

Odhadované náklady orgánu ESMA v súvislosti s preskúmavaním a koordináciou sú 150 000 až 300 000 EUR celkom, nie za trhovú infraštruktúru DLT, keďže nebudú mať priamy dohľad. Tieto náklady sa pokryjú z prevádzkového rozpočtu orgánu ESMA, ktorý sa navýši. Od orgánu ESMA sa okrem toho očakáva, že bude viesť register trhových infraštruktúr DLT v prevádzke, pričom sa zvažuje, že náklady v tejto súvislosti sa pokryjú nákladmi týkajúcimi sa vedenia registra, ako sa uvádza v nariadení o trhoch s kryptoaktívami.

Všetky vplyvy tohto návrhu na rozpočet sú podrobnejšie opísané v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu nariadenia o trhoch s kryptoaktívami.

5.INÉ PRVKY

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Cieľom tohto návrhu je poskytnúť právnu istotu a flexibilitu účastníkom trhu, ktorí chcú prevádzkovať trhovú infraštruktúru DLT, zavedením jednotných požiadaviek na prevádzku týchto infraštruktúr. Povolenia udelené podľa tohto nariadenia by účastníkom trhu umožnili prevádzkovať trhovú infraštruktúru DLT a poskytovať svoje služby vo všetkých členských štátoch.

V článku 1 sa vymedzuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti. Týmto nariadením sa stanovujú najmä prevádzkové podmienky trhových infraštruktúr DLT, povolenia na ich využívanie a dohľad a spolupráca príslušných orgánov a orgánu ESMA. Nariadenie sa vzťahuje na účastníkov trhu (investičné spoločnosti, organizátorov trhu alebo centrálne depozitáre cenných papierov), ktorí majú povolenie v súlade s článkom 7 alebo článkom 8. V článku 2 sú stanovené pojmy a ich vymedzenie, okrem iného aj: „trhová infraštruktúra DLT“, „multilaterálny obchodný systém DLT“ (alebo „MTF DLT“), „DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi“ a „DLT prevoditeľné cenné papiere“. V článku 3 sú opísané obmedzenia v súvislosti s DLT prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie v trhových infraštruktúrach DLT alebo evidovaných týmito infraštruktúrami. V prípade akcií by trhová kapitalizácia alebo predbežná trhová kapitalizácia emitenta DLT prevoditeľných cenných papierov mala byť nižšia ako 200 miliónov EUR. V prípade dlhopisov iných ako štátne dlhopisy, kryté dlhopisy a podnikové dlhopisy je limit vo výške 500 miliónov EUR. Trhové infraštruktúry DLT by nemali prijať na obchodovanie ani evidovať štátne dlhopisy. Okrem toho celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov evidovaných centrálnym depozitárom cenných papierov, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, alebo multilaterálnym obchodným systémom DLT (ak takéto DLT prevoditeľné cenné papiere môže evidovať), nesmie presiahnuť 2,5 miliardy EUR.

V článku 4 sú stanovené požiadavky na multilaterálny obchodný systém DLT, ktoré sú rovnaké ako požiadavky na multilaterálny obchodný systém podľa smernice 2014/65/EÚ, a upresňujú sa výnimky možné podľa tohto nariadenia. V článku 5 sú stanovené požiadavky na centrálny depozitár cenných papierov, ktorý prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré sú rovnaké ako požiadavky na centrálny depozitár cenných papierov podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, a upresňujú sa výnimky možné podľa tohto nariadenia. V článkoch 4 a 5 sa nachádza obmedzený zoznam výnimiek, o ktoré môžu trhové infraštruktúry DLT požiadať, a podmienky, ktoré sa na takéto výnimky vzťahujú.

V článku 6 sú stanovené doplňujúce požiadavky, ktoré sú uplatniteľné na trhové infraštruktúry DLT, s cieľom riešiť nové formy rizík vyplývajúcich z používania technológie DLT. Trhové infraštruktúry DLT musia poskytnúť všetkým členom, účastníkom, klientom a investorom jasné a jednoznačné informácie v súvislosti s tým, ako vykonávajú svoje funkcie, služby a činnosti, a ako sa tieto funkcie, služby a činnosti odlišujú od tradičných multilaterálnych obchodných systémov alebo centrálnych depozitárov cenných papierov. Trhové infraštruktúry DLT takisto musia zaistiť primerané IT a kybernetické mechanizmy týkajúce sa používania technológie DLT. Ak obchodný model trhovej infraštruktúry DLT zahŕňa úschovu finančných prostriedkov alebo DLT prevoditeľných cenných papierov klientov, alebo prostriedkov prístupu k nim, musia mať primerané opatrenia na ochranu uvedených aktív.

V článkoch 7 a 8 je stanovený postup na získanie osobitného povolenia prevádzkovať multilaterálny obchodný systém DLT, resp. DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pričom sa v nich uvádzajú aj podrobnosti o informáciách, ktoré sa musia predložiť príslušnému orgánu.

V článku 9 je vymedzená spolupráca medzi trhovou infraštruktúrou DLT, príslušnými orgánmi a orgánom ESMA. Trhové infraštruktúry DLT musia informovať príslušné orgány a orgán ESMA napr. o: navrhovaných podstatných zmenách vo svojich podnikateľských plánoch vrátane kritického personálu, dôkazoch o hackingu, podvode alebo inom závažnom zneužití, podstatných zmenách v informáciách obsiahnutých v prvej žiadosti, technických alebo prevádzkových ťažkostiach pri realizácii činností alebo služieb, na ktoré sa povolenie vzťahuje, a všetkých rizikách týkajúcich sa ochrany investorov, integrity trhu alebo finančnej stability, ktoré mohli vzniknúť a nebolo možné predvídať v čase udelenia povolenia. Keď sa tieto informácie oznámia príslušnému orgánu, môže požiadať trhovú infraštruktúru DLT o predloženie žiadosti o ďalšie povolenie, výnimku alebo prijať nápravné opatrenie, ktoré považuje za primerané. Trhová infraštruktúra DLT je povinná poskytnúť príslušnému orgánu, ktorý udelil povolenie, a orgánu ESMA všetky informácie, o ktoré požiadajú. Príslušný orgán môže po konzultácii s orgánom ESMA odporučiť trhovej infraštruktúre DLT nápravné opatrenia s cieľom zaistiť ochranu investorov, integritu trhu alebo finančnú stabilitu. Je potrebné, aby trhová infraštruktúra DLT podrobne uviedla, ako tieto opatrenia zohľadnila. Trhová infraštruktúra DLT okrem toho musí vypracovať a predložiť správu príslušnému orgánu a orgánu ESMA, v ktorej podrobne uvedie všetky uvedené informácie vrátane možných ťažkostí pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb. Orgán ESMA bude pravidelne informovať všetky príslušné orgány o uvedených správach vypracovaných trhovými infraštruktúrami DLT a o výnimkách udelených v súlade s článkami 7 a 8, bude monitorovať uplatňovanie týchto výnimiek a predkladať Komisii ročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

V článku 10 sa uvádza, že najneskôr po piatich rokoch predloží orgán ESMA Komisii podrobnú správu o pilotnom režime. Komisia na základe posúdenia orgánu ESMA vypracuje správu, v ktorej bude zahrnutá analýza nákladov a prínosov týkajúca sa toho, či by sa mal pilotný režim zachovať v aktuálnej podobe alebo by sa mal zmeniť, či by sa mal rozšíriť o nové kategórie finančných nástrojov, či by sa cielené zmeny právnych predpisov EÚ mali považovať za zmeny, ktoré umožňujú široké využívanie technológie DLT a či by sa mal pilotný režim ukončiť.

V článku 11 sa uvádza, že nariadenie sa začne uplatňovať 12 mesiacov od jeho nadobudnutia účinnosti.

2020/0267 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 30 ,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 31 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Cieľom oznámenia Európskej komisie o stratégii v oblasti digitálnych financií 32 je zabezpečiť, aby právne predpisy Únie v oblasti finančných služieb boli vhodné pre digitálny vek a prispievali k hospodárstvu pripravenému na budúcnosť, ktoré pracuje v prospech ľudí, a to aj umožnením využívania inovatívnych technológií. Únia má politický záujem na vývoji a podpore zavádzania transformačných technológií, ako sú blockchain a technológia distribuovanej databázy transakcií (DLT), vo finančnom sektore. Jednou z hlavných aplikácií DLT v oblasti financií sú kryptoaktíva.

(2)Väčšina kryptoaktív nepatrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ a navyše znamená výzvy, pokiaľ ide o ochranu investorov, integritu trhu a finančnú stabilitu. Preto si tieto kryptoaktíva vyžadujú osobitný režim na úrovni Únie. Naopak, iné kryptoaktíva sa kvalifikujú ako finančné nástroje v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) 33 . Pokiaľ sa kryptoaktívum kvalifikuje ako finančný nástroj podľa uvedenej smernice, môže sa na jeho emitenta a na firmy vykonávajúce súvisiace činnosti vzťahovať celý súbor finančných pravidiel Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (nariadenie o prospekte) 34 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ (smernica o transparentnosti) 35 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (nariadenie o zneužívaní trhu) 36 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 (nariadenie o predaji nakrátko) 37 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) 38 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (smernica o konečnom zúčtovaní) 39 . Očakáva sa, že tzv. tokenizácia finančných nástrojov, t. j. ich transformácia na kryptoaktíva tak, aby mohli byť emitované, uchovávané a prevádzané v rámci distribuovanej databázy transakcií, otvorí príležitosti na zlepšenie efektívnosti v celej oblasti obchodovania a poobchodných záležitostí.

(3)Právne predpisy Únie v oblasti finančných služieb neboli navrhnuté so zreteľom na DLT a kryptoaktíva 40 a v existujúcich právnych predpisoch EÚ o finančných službách existujú ustanovenia, ktoré môžu vylúčiť alebo obmedziť používanie DLT pri emisii kryptoaktív, obchodovaní s kryptoaktívami a pri vyrovnávaní transakcií s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje. V súčasnosti takisto chýbajú trhové infraštruktúry využívajúce DLT a poskytujúce služby obchodovania a vyrovnania pre kryptoaktíva, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje. Bez sekundárneho trhu schopného poskytovať likviditu a umožniť investorom nakupovať a predávať takéto aktíva sa primárny trh s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje, nikdy nerozšíri udržateľným spôsobom.

(4)Zároveň existujú regulačné medzery v dôsledku právnych, technologických a prevádzkových špecifík súvisiacich s používaním DLT a kryptoaktív, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje. Neexistujú napríklad žiadne požiadavky na transparentnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť protokolov a inteligentných zmlúv, ktoré sú základom kryptoaktív, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje. Základná technológia by mohla predstavovať aj niektoré nové formy kybernetických rizík, ktoré nie sú primerane riešené v rámci existujúcich pravidiel. V Únii sa vypracovalo niekoľko projektov v oblasti obchodovania a poobchodných záležitostí s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje, ale len málo projektov sa už využíva alebo majú obmedzený rozsah. Vzhľadom na tieto obmedzené skúsenosti týkajúce sa obchodovania a poobchodných záležitostí s transakciami s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje, by bolo v súčasnosti predčasné uskutočňovať významné úpravy právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb s cieľom umožniť úplné zavedenie takýchto kryptoaktív a ich základnej technológie. Vytváranie infraštruktúr finančného trhu pre kryptoaktíva, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje, je v súčasnosti takisto obmedzené niektorými požiadavkami zakotvenými v právnych predpisoch Únie v oblasti finančných služieb, ktoré by neboli plne prispôsobené kryptoaktívam, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje, a používaniu DLT. Napríklad obchodné platformy pre kryptoaktíva zvyčajne poskytujú retailovým investorom priamy prístup, zatiaľ čo tradičné obchodné miesta zvyčajne poskytujú prístup prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

(5)S cieľom umožniť vývoj kryptoaktív, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje a DLT, a zároveň zachovať vysokú úroveň finančnej stability, integrity trhu, transparentnosti a ochrany investorov by bolo užitočné vytvoriť pilotný režim pre trhové infraštruktúry DLT. Pilotný režim pre trhové infraštruktúry DLT by mal umožniť, aby takéto trhové infraštruktúry DLT boli dočasne oslobodené od niektorých osobitných požiadaviek podľa právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb, ktoré by im inak mohli brániť pri vypracúvaní riešení týkajúcich sa obchodovania a vyrovnávania transakcií s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje. Pilotný režim by mal takisto umožniť európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a príslušným orgánom získať skúsenosti, pokiaľ ide o príležitosti a konkrétne riziká vyplývajúce z kryptoaktív, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje, a ich základnej technológie.

(6)Na splnenie tohto cieľa by sa mal vytvoriť nový štatút Únie pre trhové infraštruktúry DLT. Tento štatút pre trhové infraštruktúry DLT by mal byť dobrovoľný a nemal by infraštruktúram finančného trhu, ako sú obchodné miesta, centrálne depozitáre cenných papierov a centrálne protistrany, brániť v rozvoji obchodných a poobchodných služieb a činností pre kryptoaktíva, ktoré sa podľa existujúcich právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb kvalifikujú ako finančné nástroje alebo sú založené na DLT.

(7)Trhová infraštruktúra DLT by mala byť vymedzená buď ako multilaterálny obchodný systém DLT alebo ako DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(8)Multilaterálny obchodný systém DLT by mal byť multilaterálny obchodný systém prevádzkovaný investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu, ktorí prevádzkujú podnik alebo regulovaný trh, a možno samotný regulovaný trh, ktorému bolo udelené povolenie podľa smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) a ktorý získal osobitné povolenie podľa tohto nariadenia. Takýto multilaterálny obchodný systém DLT by mal podliehať všetkým požiadavkám uplatniteľným na multilaterálny obchodný systém v rámci smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFIR) 41 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb, okrem prípadov, keď mu jeho príslušný vnútroštátny orgán udelil jednu alebo viacero výnimiek v súlade s týmto nariadením a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../... 42 .

(9)Používanie technológie distribuovanej databázy transakcií so všetkými transakciami zaznamenanými v decentralizovanej databáze transakcií môže urýchliť a skrátiť obchodovanie a vyrovnanie takmer na reálny čas a mohlo by umožniť zlúčenie obchodných a poobchodných činností. V súčasných pravidlách sa však predpokladá vykonávanie činností obchodovania a vyrovnania prostredníctvom samostatných trhových infraštruktúr. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) sa vyžaduje, aby sa finančné nástroje prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v zmysle smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) evidovali v centrálnom depozitári cenných papierov (ďalej len „centrálny depozitár“), zatiaľ čo distribuovaná databáza transakcií by sa mohla potenciálne používať ako decentralizovaná verzia takéhoto depozitára. Preto by bolo odôvodnené umožniť multilaterálnemu obchodnému systému DLT vykonávať niektoré činnosti, ktoré bežne vykonáva centrálny depozitár. Multilaterálny obchodný systém DLT by preto mal mať možnosť zabezpečiť prvotnú evidenciu DLT prevoditeľných cenných papierov, vyrovnanie transakcií s DLT prevoditeľnými cennými papiermi a úschovu DLT prevoditeľných cenných papierov, ak mu bola udelená príslušná výnimka (výnimky).

(10)DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi by mal byť systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) a ktorý získal osobitné povolenie podľa tohto nariadenia. DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi a centrálny depozitár, ktorý ho prevádzkuje, by mali podliehať príslušným požiadavkám nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) s výnimkou prípadov, keď v súlade s týmto nariadením príslušný vnútroštátny orgán udelil centrálnemu depozitáru, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, jednu alebo viacero výnimiek.

(11)Multilaterálny obchodný systém DLT alebo centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mali prijať na obchodovanie alebo evidovať vo svojej distribuovanej databáze transakcií len DLT prevoditeľné cenné papiere. DLT prevoditeľné cenné papiere by mali byť kryptoaktíva, ktoré sa kvalifikujú ako „prevoditeľné cenné papiere“ v zmysle smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) a ktoré sú emitované, prevádzané a uchovávané v distribuovanej databáze transakcií.

(12)S cieľom umožniť inováciu a experimentovanie v zdravom regulačnom prostredí pri súčasnom zachovaní finančnej stability by druh prevoditeľných cenných papierov prijatých na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT alebo zaevidovaných v centrálnom depozitári, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, mal byť obmedzený na cenné papiere, ako sú akcie a dlhopisy, ktoré nie sú likvidné. V záujme určenia, či sú akcia alebo dlhopis likvidné alebo nie, by sa v tomto nariadení mali stanoviť určité prahové hodnoty. S cieľom zabrániť vzniku akéhokoľvek rizika pre finančnú stabilitu by sa mala obmedziť aj celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných centrálnym depozitárom, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, alebo prijatých na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT. Takisto by sa malo zabrániť tomu, aby trhové infraštruktúry DLT prijímali na obchodovanie alebo evidovali v distribuovanej databáze transakcií štátne dlhopisy. V záujme overenia, či DLT prevoditeľné cenné papiere obchodované v trhovej infraštruktúre DLT alebo zaevidované touto infraštruktúrou spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení, by príslušné vnútroštátne orgány mali mať možnosť požadovať, aby takéto trhové infraštruktúry DLT predkladali správy.

(13)S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie na tradičnom obchodnom mieste v zmysle smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) a vysokú úroveň integrity trhu by DLT prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT mali vždy podliehať ustanoveniam zakazujúcim zneužívanie trhu uvedeným v nariadení (EÚ) č. 596/2014 (nariadenie o zneužívaní trhu).

(14)Multilaterálny obchodný systém DLT by mal mať možnosť dočasne požiadať príslušný orgán o udelenie jednej alebo viacerých výnimiek uvedených v tomto nariadení, ak spĺňa podmienky spojené s takýmito výnimkami, ako aj dodatočné požiadavky stanovené v tomto nariadení na riešenie nových foriem rizík vyplývajúcich z používania DLT. Multilaterálny obchodný systém DLT by mal byť takisto v súlade s akýmkoľvek kompenzačným opatrením uloženým príslušným orgánom, aby sa splnili ciele sledované ustanovením, v súvislosti s ktorými sa požaduje výnimka.

(15)Ak je finančný nástroj prijatý na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme, má sa zaevidovať v centrálnom depozitári cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov). Zatiaľ čo evidencia prevoditeľného cenného papiera a vyrovnanie súvisiacich transakcií by sa potenciálne mohli uskutočniť v distribuovanej databáze transakcií, nariadením (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje sprostredkovanie zo strany centrálneho depozitára a ukladá sa povinnosť zopakovať evidenciu v distribuovanej databáze transakcií na úrovni centrálneho depozitára, čo by mohlo viesť k funkčne nadbytočnému prekrývaniu v životnom cykle obchodovania s finančným nástrojom, ktorý sa spravuje trhovými infraštruktúrami DLT, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Multilaterálny obchodný systém DLT by preto mal mať možnosť požiadať o výnimku z požiadavky na zaknihovanie a evidenciu v centrálnom depozitári stanovenej nariadením (EÚ) č. 909/2014, ak multilaterálny obchodný systém DLT spĺňa rovnaké požiadavky, ako sú tie, ktoré sa vzťahujú na centrálny depozitár. Multilaterálny obchodný systém DLT by mal evidovať prevoditeľné cenné papiere vo svojej distribuovanej databáze transakcií, zabezpečovať integritu emisií v distribuovanej databáze transakcií, zavádzať a udržiavať postupy na zabezpečenie úschovy DLT prevoditeľných cenných papierov, dokončiť vyrovnanie transakcií a predchádzať zlyhaniam vyrovnania.

(16)Pri vyrovnávaní transakcií s DLT prevoditeľnými cennými papiermi by mal multilaterálny obchodný systém DLT zabezpečiť, aby sa platba za DLT prevoditeľné cenné papiere od kupujúceho uskutočnila súčasne s dodaním DLT prevoditeľných cenných papierov od predávajúceho (dodanie proti zaplateniu). Ak je to možné a dostupné, hotovostné platby by sa mali vyrovnať prostredníctvom peňazí centrálnych bánk a, ak to nie je možné alebo dostupné, prostredníctvom peňazí komerčných bánk. S cieľom otestovať inovatívne riešenia a umožniť, aby sa hotovostné platby uskutočňovali v distribuovanej databáze transakcií, by sa multilaterálnemu obchodnému systému DLT malo umožniť aj používanie tzv. zúčtovacích tokenov, t. j. peňazí komerčných bánk v tokenizovanej forme alebo tokenov elektronických peňazí vymedzených v nariadení 2021/XX o trhoch s kryptoaktívami 43 . Pri používaní peňazí komerčných bánk na hotovostné platby by multilaterálny obchodný systém DLT mal obmedziť riziko protistrany stanovením prísnych kritérií pre úverové inštitúcie, ako sú ich regulácia a dohľad nad nimi, úverová bonita, kapitalizácia, prístup k likvidite a prevádzková spoľahlivosť, a monitorovaním dodržiavania týchto kritérií zo strany úverových inštitúcií, prostredníctvom ktorých sa vyrovnávajú hotovostné platby.

(17)Podľa smernice (EÚ).../... 44 , ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II), môže multilaterálny obchodný systém DLT požiadať o výnimku z povinnosti sprostredkovania. Tradičné multilaterálne obchodné systémy môžu prijať ako členov alebo účastníkov iba investičné spoločnosti, úverové inštitúcie a iné osoby, ktoré majú dostatočnú úroveň obchodných schopností a spôsobilosti a primerané organizačné opatrenia a zdroje. Naopak, mnohé obchodné platformy pre kryptoaktíva ponúkajú nesprostredkovaný prístup a poskytujú priamy prístup retailovým klientom. Jednou z potenciálnych regulačných prekážok rozvoja multilaterálneho obchodného systému pre DLT prevoditeľné cenné papiere by mohla byť povinnosť sprostredkovania zakotvená v smernici 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II). Multilaterálny obchodný systém DLT môže požiadať o dočasnú výnimku z takejto povinnosti sprostredkovania a poskytnúť prístup retailovým investorom za predpokladu, že by boli zavedené primerané záruky ochrany investorov a že títo retailoví investori spĺňajú požiadavky na odbornosť a vhodnosť na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(18)Na udelenie výnimky podľa tohto nariadenia by multilaterálny obchodný systém DLT mal preukázať, že výnimka je primeraná a obmedzená na používanie DLT, ako je opísané v jeho podnikateľskom pláne, a že požadovaná výnimka je obmedzená na multilaterálny obchodný systém DLT a nevzťahuje sa na žiadny iný multilaterálny obchodný systém prevádzkovaný tou istou investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu.

(19)Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mal mať možnosť dočasne požiadať dotknutý príslušný orgán o udelenie jednej alebo viacerých výnimiek uvedených v tomto nariadení, ak splnil podmienky týkajúce sa takýchto výnimiek, ako aj dodatočné požiadavky na riešenie nových foriem rizík vyplývajúcich z používania DLT. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mal dodržiavať akékoľvek kompenzačné opatrenie uložené príslušným orgánom, aby splnil ciele sledované ustanovením, v súvislosti s ktorými sa požaduje výnimka.

(20)Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mal mať možnosť požiadať o výnimky z rôznych ustanovení, ktoré pravdepodobne vytvoria regulačné prekážky pre rozvoj systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi pre prevoditeľné cenné papiere. Centrálny depozitár by mal mať napríklad možnosť požiadať o výnimku z niektorých vymedzení pojmov nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov), ako je napríklad pojem „dematerializovaná podoba“, „účet cenných papierov“, „prevodné príkazy“, ako aj výnimky z ustanovení, ktoré odkazujú na pojem „účet cenných papierov“, ako sú pravidlá týkajúce sa evidencie cenných papierov, integrity emisie alebo oddelenia účtov. Centrálne depozitáre prevádzkujú systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi prostredníctvom pripisovania v prospech účtov cenných papierov svojich účastníkov a odpisovania na ťarchu uvedených účtov. Podvojné (alebo viacnásobné) účtovníctvo v prípade účtov cenných papierov však v systéme DLT nemusí vždy existovať. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by preto mal mať možnosť požiadať o výnimku z pravidiel odkazujúcich na pojem „účet cenných papierov“ alebo „zaknihovaná podoba“, ak by bolo potrebné umožniť evidenciu DLT prevoditeľných cenných papierov v distribuovanej databáze transakcií, zabezpečiť integritu emisie DLT prevoditeľných cenných papierov v distribuovanej databáze transakcií a oddelenie DLT prevoditeľných cenných papierov patriacich rôznym účastníkom.

(21)Podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) môže centrálny depozitár externe zabezpečovať jednu zo svojich hlavných činností len po získaní povolenia od príslušného orgánu. Od centrálneho depozitára sa takisto vyžaduje dodržiavanie niekoľkých podmienok, aby externé zabezpečovanie činností neviedlo k delegovaniu jeho zodpovednosti alebo k úprave povinností centrálneho depozitára voči jeho účastníkom alebo emitentom. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mohol byť v závislosti od svojho podnikateľského plánu ochotný rozdeliť zodpovednosť za vedenie svojej distribuovanej databázy transakcií, v ktorej sú evidované prevoditeľné cenné papiere, s inými subjektmi vrátane jeho účastníkov. DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi by mal mať možnosť požiadať o výnimku z požiadaviek na externé zabezpečovanie činností s cieľom rozvíjať takéto inovatívne obchodné modely. V takom prípade by mali preukázať, že ustanovenia o externom zabezpečovaní činností sú nezlučiteľné s používaním DLT, ako sa predpokladá v ich podnikateľskom pláne, a takisto by mali preukázať, že sú splnené určité minimálne požiadavky na externé zabezpečovanie činností.

(22)Povinnosť sprostredkovania prostredníctvom úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti tak, aby retailoví investori nemohli získať priamy prístup k systémom vyrovnania a dodania, ktoré prevádzkuje centrálny depozitár, by potenciálne mohla vytvoriť regulačnú prekážku pre vývoj alternatívnych modelov vyrovnania založených na DLT, ktoré retailovým klientom umožňujú priamy prístup. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by preto mal mať možnosť požiadať o výnimku z pojmu účastník, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov). V prípade žiadosti o výnimku z povinnosti sprostredkovania podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) by centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, mal zabezpečiť, aby tieto osoby mali dostatočnú dobrú povesť a aby spĺňali požiadavky na odbornosť a vhodnosť na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mal takisto zabezpečiť, aby títo účastníci mali dostatočnú úroveň schopností, spôsobilosti, skúseností a znalostí v oblasti poobchodných záležitostí a fungovania DLT.

(23)Subjekty, ktoré sú oprávnené zúčastňovať sa na centrálnom depozitári, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov), sú založené na subjektoch, ktoré sú oprávnené zúčastňovať sa na systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý je určený a oznámený v súlade so smernicou 98/26/ES (smernica o konečnom zúčtovaní), pretože v nariadení (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) sa vyžaduje, aby systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkované centrálnymi depozitármi boli určené a oznámené podľa smernice 98/26/ES. DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý požiada o oslobodenie od požiadaviek na účasť podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov), by nebol v súlade s požiadavkami na účasť stanovenými v smernici 98/26/ES. Takýto DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi by preto nebolo možné určiť a oznámiť podľa uvedenej smernice. To by však nebránilo tomu, aby DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý spĺňa všetky požiadavky smernice 98/26/ES, bol takto určený a oznámený.

(24)Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) podporuje vyrovnanie transakcií v peniazoch centrálnych bánk. Ak vyrovnanie hotovostných platieb v peniazoch centrálnych bánk nie je dostupné a uskutočniteľné, toto vyrovnanie sa môže uskutočniť v peniazoch komerčných bánk. Toto ustanovenie sa môže ťažko uplatňovať na centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, keďže takýto centrálny depozitár by musel vykonávať pohyby na peňažných účtoch súčasne s dodaním cenných papierov do DLT. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, by mal mať možnosť požiadať o výnimku z pravidiel nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) o finančnom vyrovnaní s cieľom vyvinúť inovatívne riešenia, ako je používanie zúčtovacích tokenov alebo „tokenov elektronických peňazí“ vymedzených v nariadení 2021/XX o trhoch s kryptoaktívami 45 .

(25)V nariadení (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov) sa vyžaduje, aby centrálny depozitár poskytol prístup inému centrálnemu depozitáru alebo iným trhovým infraštruktúram. Prístup k centrálnemu depozitáru, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, môže byť zaťažujúci alebo ťažko dosiahnuteľný, keďže ešte nebola testovaná interoperabilita pôvodných systémov s DLT. DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi by takisto mal mať možnosť požiadať o výnimku z takýchto pravidiel, ak môže preukázať, že uplatňovanie takýchto pravidiel je neprimerané veľkosti DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(26)Bez ohľadu na pravidlo, v súvislosti s ktorým sa požaduje výnimka, by centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, mal preukázať, že požadovaná výnimka je primeraná a odôvodnená používaním DLT. Výnimka by sa mala takisto obmedziť na DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi a nemala by sa vzťahovať na iné systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkované tým istým centrálnym depozitárom.

(27)Trhové infraštruktúry DLT by mali podliehať aj ďalším požiadavkám v porovnaní s tradičnými trhovými infraštruktúrami. Tieto požiadavky sú potrebné na to, aby sa zabránilo rizikám vyplývajúcim z používania DLT alebo nového spôsobu, akým by trhová infraštruktúra DLT vykonávala svoje činnosti. Trhová infraštruktúra DLT by preto mala vypracovať jasný podnikateľský plán, v ktorom sa podrobne opíše, ako sa bude používať DLT, a zavedú sa právne opatrenia.

(28)Ak centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, alebo multilaterálny obchodný systém DLT majú povolenie vyrovnávať transakcie s DLT prevoditeľnými cennými papiermi sami, mali by stanoviť pravidlá fungovania proprietárnych DLT, ktoré prevádzkujú, vrátane pravidiel prístupu k DLT a prijímania v rámci DLT, pravidiel pre zúčastnené uzly a pravidiel riešenia potenciálnych konfliktov záujmov, ako aj opatrenia na riadenie rizík.

(29)Od trhových infraštruktúr DLT by sa malo vyžadovať, aby členov, účastníkov, emitentov a klientov informovali o tom, ako plánujú vykonávať svoje činnosti, a ako sa používaním DLT vytvoria odchýlky v porovnaní so spôsobom, akým službu bežne poskytuje tradičný multilaterálny obchodný systém alebo centrálny depozitár, ktoré prevádzkujú systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(30)Trhová infraštruktúra DLT by mala mať osobitné a spoľahlivé IT a kybernetické mechanizmy súvisiace s používaním DLT. Tieto opatrenia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti podnikateľského plánu trhovej infraštruktúry DLT. Týmito opatreniami by sa mala zabezpečiť aj nepretržitá spoľahlivosť, kontinuita a bezpečnosť poskytovaných služieb vrátane spoľahlivosti inteligentných zmlúv, ktoré sa prípadne využívajú. Trhové infraštruktúry DLT by mali takisto zabezpečiť integritu, bezpečnosť, dôvernosť, dostupnosť a prístupnosť údajov uchovávaných v DLT. Príslušný orgán trhovej infraštruktúry DLT by mal mať možnosť požiadať o audit s cieľom zabezpečiť, aby celkové IT a kybernetické mechanizmy boli vhodné na daný účel. Náklady na takýto audit by mala znášať trhová infraštruktúra DLT.

(31)Ak by podnikateľský plán trhovej infraštruktúry DLT zahŕňal úschovu finančných prostriedkov klientov, ako sú peňažné platby alebo peňažný ekvivalent, DLT prevoditeľné cenné papiere alebo prostriedky prístupu k takýmto DLT prevoditeľným cenným papierom, a to aj vo forme šifrovacích kľúčov, trhová infraštruktúra DLT by mala mať zavedené primerané opatrenia na ochranu aktív svojich klientov. Aktíva klientov by nemala používať na vlastný účet, s výnimkou prípadov, keď na to jej klienti vopred dali výslovný súhlas. Trhová infraštruktúra DLT by mala oddeliť finančné prostriedky klientov, DLT prevoditeľné cenné papiere alebo prostriedky prístupu k takýmto aktívam od svojich vlastných aktív alebo aktív iných klientov. Celkové IT a kybernetické mechanizmy trhových infraštruktúr DLT by mali zabezpečiť, aby boli aktíva klientov chránené pred podvodmi, kybernetickými hrozbami alebo inými poruchami.

(32)V čase udelenia osobitného povolenia by trhové infraštruktúry DLT mali mať aj dôveryhodnú stratégiu ukončenia v prípade, že by sa režim pre trhové infraštruktúry DLT prerušil alebo by sa malo odňať osobitné povolenie či niektoré udelené výnimky.

(33)Osobitné povolenie udelené trhovej infraštruktúre DLT by sa malo riadiť rovnakými postupmi ako povoľovanie tradičného multilaterálneho obchodného systému alebo centrálneho depozitára, ak takýto centrálny depozitár chce prevádzkovať nový systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Pri žiadosti o povolenie by však žiadajúca infraštruktúra DLT mala uviesť výnimky, o ktoré chce požiadať. Pred udelením povolenia trhovej infraštruktúre DLT by mal príslušný orgán konzultovať s orgánom ESMA. Orgán ESMA by mal vydať nezáväzné stanovisko a vydať odporúčania týkajúce sa žiadosti alebo požadovaných výnimiek. Orgán ESMA by mal konzultovať aj s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Pri vydávaní svojho nezáväzného stanoviska by sa mal orgán ESMA zamerať na zabezpečenie finančnej stability, integrity trhu a ochrany investorov. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu by sa orgán ESMA vo svojom nezáväznom stanovisku mal zamerať aj na zabezpečenie konzistentnosti a proporcionality výnimiek udelených rôznymi príslušnými orgánmi v celej Únii.

(34)Príslušný orgán, ktorý by preskúmal žiadosť predloženú potenciálnou trhovou infraštruktúrou DLT, by mal mať možnosť zamietnuť povolenie, ak by existovali dôvody domnievať sa, že trhová infraštruktúra DLT by predstavovala hrozbu pre finančnú stabilitu, ochranu investorov alebo integritu trhu, alebo ak by sa v žiadosti pokúšala obísť existujúce požiadavky.

(35)V osobitnom povolení, ktoré príslušný orgán udelil danej trhovej infraštruktúre DLT, by sa mali uviesť výnimky udelené uvedenej trhovej infraštruktúre DLT. Takéto povolenie by malo platiť v rámci Únie. Orgán ESMA by mal na svojom webovom sídle uverejniť zoznam trhových infraštruktúr DLT a zoznam výnimiek udelených každej z nich.

(36)Osobitné povolenie a výnimky udeľované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by sa mali udeliť dočasne na obdobie najviac šiestich rokov od dátumu udelenia osobitného povolenia. Po uplynutí päťročného obdobia od začatia uplatňovania nariadenia by sa od orgánu ESMA a Komisie vyžadovalo, aby vykonali posúdenie tohto pilotného režimu pre trhové infraštruktúry založené na technológii digitálnej databázy transakcií. Uvedené šesťročné obdobie poskytuje trhovým infraštruktúram DLT dostatočný čas na to, aby prispôsobili svoje obchodné modely akýmkoľvek úpravám tohto režimu a fungovali v rámci pilotného projektu komerčne životaschopným spôsobom. Orgánu ESMA a Komisii by to umožnilo zhromaždiť užitočný súbor údajov zahŕňajúci približne tri kalendárne roky prevádzky pilotného režimu po udelení kritického množstva osobitných povolení a súvisiacich výnimiek a podávať o ňom správy. Zároveň by sa poskytol čas na to, aby trhové infraštruktúry DLT podnikli potrebné kroky buď na ukončenie prevádzky alebo na prechod na nový regulačný rámec na základe správ orgánu ESMA a Komisie.

(37)Bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) alebo nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov), by príslušné orgány mali mať právomoc odňať osobitné povolenie alebo akékoľvek výnimky udelené trhovej infraštruktúre DLT, ak sa v základnej technológii, službách alebo činnostiach poskytovaných infraštruktúrou DLT zistí nedostatok, a to za predpokladu, že tento nedostatok prevažuje nad výhodami, ktoré poskytuje predmetná služba, alebo ak trhová infraštruktúra DLT porušila nejaké podmienky, ktoré k uloženým výnimkám pripojil príslušný orgán v čase udelenia osobitného povolenia, alebo ak trhová infraštruktúra DLT zaevidovala finančné nástroje, ktoré nespĺňajú podmienky DLT prevoditeľných cenných papierov podľa tohto nariadenia. V rámci svojej činnosti by trhová infraštruktúra DLT mala mať možnosť požiadať o dodatočné výnimky k tým, ktoré boli požadované v čase udelenia povolenia. V takom prípade by tieto dodatočné výnimky požadované trhovými infraštruktúrami DLT mali podliehať osobitnému povoleniu príslušných orgánov, rovnako ako tie, ktoré boli požadované v čase prvotného povolenia trhovej infraštruktúry DLT.

(38)Keďže trhové infraštruktúry DLT by mohli získať dočasné výnimky z existujúcich právnych predpisov Únie, mali by počas platnosti osobitného povolenia úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Trhové infraštruktúry DLT by mali príslušné orgány a orgán ESMA informovať o každej podstatnej zmene týkajúcej sa ich podnikateľského plánu a kritických zamestnancov, o akýchkoľvek dôkazoch o kybernetických hrozbách alebo útokoch, podvodoch alebo závažných pochybeniach, o akejkoľvek zmene informácií poskytnutých v čase podania prvej žiadosti o povolenie, o akýchkoľvek technických ťažkostiach, a najmä o tých, ktoré súvisia s používaním DLT, a o akýchkoľvek nových rizikách týkajúcich sa ochrany investorov, integrity trhu a finančnej stability, ktoré sa v čase udelenia osobitného povolenia nepredpokladali. príslušný orgán by mal v prípade, že mu je oznámená takáto podstatná zmena, od trhovej infraštruktúry DLT vyžadovať, aby požiadala o nové povolenie alebo výnimku, alebo by mal prijať všetky nápravné opatrenia, ktoré považuje za vhodné. Trhové infraštruktúry DLT by mali príslušným orgánom a orgánu ESMA poskytnúť všetky relevantné údaje vždy, keď o to požiadajú. S cieľom zabezpečiť ochranu investorov, integritu trhu a finančnú stabilitu by príslušný orgán, ktorý trhovej infraštruktúre DLT udelil osobitné povolenie, mal mať možnosť odporučiť akékoľvek nápravné opatrenia, a to po konzultácii s ESMA.

(39)Trhové infraštruktúry DLT by okrem toho mali pravidelne podávať správy svojim príslušným orgánom a orgánu ESMA. Orgán ESMA by mal organizovať diskusie o týchto správach s cieľom umožniť všetkým príslušným orgánom v celej Únii získať skúsenosti, pokiaľ ide o vplyv používania DLT a o akékoľvek úpravy právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb, ktoré by mohli byť potrebné na to, aby sa umožnilo používanie DLT vo väčšom rozsahu.

(40)Päť rokov po začatí uplatňovania tohto nariadenia by mal orgán ESMA podať Komisii správu o tomto pilotnom režime pre trhové infraštruktúry DLT vrátane potenciálnych prínosov spojených s používaním DLT, vzniknutých rizík a technických ťažkostí. Na základe správy orgánu ESMA by Komisia mala podať správu Rade a Európskemu parlamentu. V tejto správe by sa mali posúdiť náklady a prínosy, pokiaľ ide o predĺženie tohto režimu pre trhové infraštruktúry DLT na ďalšie obdobie, rozšírenie tohto režimu na nový typ finančných nástrojov, zabezpečenie, aby bol tento režim trvalý, a to so úpravami alebo bez nich, vykonanie úprav v právnych predpisoch Únie v oblasti finančných služieb alebo ukončenie tohto režimu.

(41)V existujúcich pravidlách EÚ v oblasti finančných služieb sa zistili určité potenciálne nedostatky, pokiaľ ide o ich uplatňovanie na kryptoaktíva, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje 46 . Najmä niektoré regulačné technické predpisy podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi) týkajúce sa určitých požiadaviek na vykazovanie údajov a požiadaviek na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť nie sú dostatočne prispôsobené finančným nástrojom emitovaným v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií. Sekundárne trhy s finančnými nástrojmi emitovanými v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie ešte len vznikajú, a preto sa ich vlastnosti môžu odlišovať od trhov s finančnými nástrojmi, ktoré používajú tradičné technológie. Pravidlá stanovené v týchto regulačných technických predpisoch by sa mali dať účinne uplatňovať na všetky finančné nástroje bez ohľadu na použitú technológiu. Orgán ESMA by preto mal byť poverený vykonaním komplexného posúdenia týchto regulačných technických predpisov prijatých na základe nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a navrhnutím akýchkoľvek potrebných zmien zameraných na zabezpečenie toho, aby sa pravidlá v ňom stanovené mohli účinne uplatňovať na finančné nástroje emitované v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií. Pri vykonávaní tohto posúdenia by mal orgán ESMA zohľadniť špecifiká uvedených finančných nástrojov emitovaných v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií a to, či si vyžadujú prispôsobené predpisy, ktoré by umožnili ich vývoj bez toho, aby boli ohrozené ciele pravidiel stanovených v regulačných technických predpisoch prijatých na základe nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(42)Ak ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože v právnych predpisoch Únie v oblasti finančných služieb sú zakotvené určité regulačné prekážky rozvoja trhových infraštruktúr DLT pre kryptoaktíva, ktoré sa podľa smernice 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFID II) kvalifikujú ako finančné nástroje, takéto ciele možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)Na to, aby Únia udržala krok s inováciami, je dôležité, aby sa režim trhových infraštruktúr DLT začal uplatňovať čo najskôr po tom, ako členské štáty transponujú smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../... 47 .

(44)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (ES) 48 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov, ktorí zaujali stanovisko... [dátum stanoviska (stanovísk)],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky na multilaterálne obchodné systémy a systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi využívajúce technológiu distribuovanej databázy transakcií „trhové infraštruktúry DLT“, ktorým sa udeľujú osobitné povolenia na prevádzku v súlade s článkami 7 a 8.

2.V tomto nariadení sa stanovujú požiadavky na:

a)udeľovanie a odoberanie takýchto osobitných povolení;

b)udeľovanie, úpravu a zrušenie príslušných výnimiek;

c)splnomocnenie, úpravu a zrušenie súvisiacich podmienok, kompenzačných alebo nápravných opatrení;

d)prevádzkovanie takýchto trhových infraštruktúr DLT;

e)dohľad nad takýmito trhovými infraštruktúrami DLT a

f)spoluprácu medzi prevádzkovateľmi trhových infraštruktúr DLT, príslušnými orgánmi a orgánom ESMA.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„technológia distribuovanej databázy transakcií“ alebo „DLT“ je trieda technológií, ktoré podporujú distribuované zaznamenávanie šifrovaných údajov;

2.„trhová infraštruktúra DLT“ je buď „multilaterálny obchodný systém DLT“ alebo „DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi“;

3.„multilaterálny obchodný systém DLT“ alebo „DLT MTF“ je „multilaterálny obchodný systém“ prevádzkovaný investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu, v rámci ktorého sa prijímajú na obchodovanie len DLT prevoditeľné cenné papiere a ktorému môže byť na základe transparentných, nediskrečných a jednotných pravidiel a postupov povolené:

a)zabezpečovať prvotnú evidenciu DLT prevoditeľných cenných papierov;

b)vyrovnávať transakcie s DLT prevoditeľnými cennými papiermi za odplatu a

c)poskytovať služby úschovy (safekeeping) vo vzťahu k DLT prevoditeľným cenným papierom alebo prípadne vo vzťahu k súvisiacim platbám a kolaterálu poskytnutým prostredníctvom multilaterálneho obchodného systému DLT;

4.„DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi“ je systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaný „centrálnym depozitárom cenných papierov“, v rámci ktorého sa vyrovnávajú transakcie s DLT prevoditeľnými cennými papiermi za odplatu;

5.„DLT prevoditeľné cenné papiere“ sú „prevoditeľné cenné papiere“ v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 44 písm. a) a b) smernice 2014/65/EÚ, ktoré sa emitujú, evidujú, prevádzajú a uchovávajú prostredníctvom DLT;

6.„multilaterálny obchodný systém“ je „multilaterálny obchodný systém“, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ;

7.„centrálny depozitár cenných papierov“ alebo „centrálny depozitár“ je „centrálny depozitár cenných papierov“, ako je vymedzené v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

8.„finančný nástroj“ je „finančný nástroj“, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

9.„vyrovnanie“ je „vyrovnanie“, ako je vymedzené v článku 2 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

10.„pracovný deň“ je „pracovný deň“, ako je vymedzené v článku 2 ods. 14 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

11.„dodanie proti zaplateniu“ je „dodanie proti zaplateniu“, ako je vymedzené v článku 2 ods. 27 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

12.„zlyhanie vyrovnania“ je „zlyhanie vyrovnania“, ako je vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

13.„štátny dlhopis“ je dlhopis vydaný štátnym emitentom, ktorým je buď:

a)Únia;

b)členský štát vrátane ministerstva, agentúry alebo účelovo vytvoreného subjektu členského štátu alebo iného štátneho subjektu;

c)štátny subjekt, ktorý nie je uvedený v písmenách a) a b);

14.„iný verejný dlhopis“ je dlhopis vydaný niektorým z týchto verejných emitentov:

a)v prípade federatívneho členského štátu členom danej federácie;

b)účelovo vytvoreným subjektom pre niekoľko členských štátov;

c)medzinárodnou finančnou inštitúciou zriadenou dvoma alebo viacerými členskými štátmi, ktorej účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech svojich členov s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny ako celku;

d)Európskou investičnou bankou;

e)verejným subjektom, ktorý nie je emitentom štátneho dlhopisu, ako sa uvádza v bode 13.

15.„konvertibilný dlhopis“ je nástroj pozostávajúci z dlhopisu alebo sekuritizovaného dlhového nástroja s vloženým derivátom, ako napríklad opcia na kúpu podkladovej akcie;

16.„krytý dlhopis“ sú dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES 49 ;

17.„podnikový dlhopis“ je dlhopis vydaný európskou spoločnosťou zriadenou v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2157/2001 50 alebo niektorou z foriem spoločností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2017/1132/ES 51 alebo ich ekvivalentom v tretích krajinách;

18.„iný dlhopis“ je dlhopis, ktorý nepatrí k žiadnemu z druhov dlhopisov, ktoré sú uvedené v bodoch 13 až 17;

19.„investičná spoločnosť“ je „investičná spoločnosť“, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2014/65/EÚ;

20.„organizátor trhu“ je „organizátor trhu“, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 18 smernice 2014/65/EÚ;

21.„príslušný orgán“ je jeden alebo viac príslušných orgánov určených buď:

a)v súlade s článkom 67 smernice 2014/65/EÚ pre investičné spoločnosti a organizátorov trhu prevádzkujúcich multilaterálny obchodný systém DLT;

b)v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 pre centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi; alebo

c)inak určených členskými štátmi na účely dohľadu nad uplatňovaním tohto nariadenia;

22.„domovský členský štát“ je v prípade:

a)investičnej spoločnosti prevádzkujúcej multilaterálny obchodný systém DLT členský štát určený v súlade s článkom 4 ods. 55 písm. a) bodmi ii) a iii) smernice 2014/65/EÚ;

b)organizátora trhu prevádzkujúceho multilaterálny obchodný systém DLT členský štát, v ktorom je organizátor trhu multilaterálneho obchodného systému DLT zaregistrovaný, alebo ak podľa práva uvedeného členského štátu nemá registrované sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie organizátora trhu multilaterálneho obchodného systému DLT;

c)centrálneho depozitára prevádzkujúceho DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi členský štát určený v súlade s článkom 2 ods. 23 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

23.„tokeny elektronických peňazí“ sú „tokeny elektronických peňazí“, ako je vymedzené v článku XX nariadenia 2021/XX o trhoch s kryptoaktívami 52 .

Článok 3

Obmedzenia týkajúce sa prevoditeľných cenných papierov prijatých na obchodovanie v rámci trhovej infraštruktúry DLT alebo vyrovnávaných v rámci takejto infraštruktúry

1.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi môže prijať na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT a zaevidovať v distribuovanej databáze transakcií len DLT prevoditeľné cenné papiere, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)akcie, ktorých emitent má trhovú kapitalizáciu alebo predbežnú trhovú kapitalizáciu nižšiu ako 200 miliónov EUR; alebo

b)konvertibilné dlhopisy, kryté dlhopisy, podnikové dlhopisy, iné verejné dlhopisy a iné dlhopisy s veľkosťou emisie menšou ako 500 miliónov EUR.

2.Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT neprijímajú podľa tohto nariadenia na obchodovanie štátne dlhopisy. Centrálny depozitár, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, alebo investičná spoločnosť alebo organizátor trhu, ktorým sa v súlade s článkom 4 ods. 2 a 3 povoľuje evidovať DLT prevoditeľné cenné papiere v multilaterálnom obchodnom systéme DLT, neevidujú podľa tohto nariadenia štátne dlhopisy.

3.Celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných v centrálnom depozitári, ktorý prevádzkuje DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, nesmie presiahnuť 2,5 miliardy EUR. Ak sa DLT prevoditeľné cenné papiere evidujú v súlade s článkom 4 ods. 2 a 3 v multilaterálnom obchodnom systéme DLT namiesto v centrálnom depozitári, celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu prevádzkujúcimi multilaterálny obchodný systém DLT nesmie presiahnuť 2,5 miliardy EUR.

4.Na účely určenia a monitorovania celkovej trhovej hodnoty DLT prevoditeľných cenných papierov podľa odseku 1 sa celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov:

a)určuje denne, pričom ju určuje buď centrálny depozitár, alebo dotknutá investičná spoločnosť či organizátor trhu, a

b)rovná sa súčtu: dennej záverečnej ceny každého DLT prevoditeľného cenného papiera prijatého na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT vynásobenej počtom DLT prevoditeľných cenných papierov s rovnakým číslom ISIN, ktoré boli v daný deň úplne alebo čiastočne vyrovnané v DLT systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo v príslušnom multilaterálnom obchodnom systéme DLT.

5.Prevádzkovateľ trhovej infraštruktúry DLT predkladá príslušnému orgánu, ktorý udelil osobitné povolenie v súlade s článkom 7 alebo 8, mesačné správy, v ktorých preukazuje, že všetky DLT prevoditeľné cenné papiere, ktoré sa evidujú a vyrovnávajú v multilaterálnom obchodnom systéme DLT, ktorému bolo v súlade s článkom 4 ods. 2 a 3 na tento účel udelené povolenie, alebo prostredníctvom centrálneho depozitára v DLT systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, spĺňajú podmienky podľa odsekov 1 až 3.

Ak celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov vykázaných v správach podľa odseku 1 dosiahne 2,25 miliardy EUR, investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci príslušný multilaterálny obchodný systém DLT alebo centrálny depozitár prevádzkujúci príslušný DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi aktivujú stratégiu prechodu uvedenú v článku 6 ods. 6. Príslušnému orgánu oznámia vo svojej mesačnej správe aktiváciu stratégie prechodu a časový horizont takéhoto prechodu.

Dotknutý príslušný orgán môže povoliť, aby príslušná trhová infraštruktúra DLT pokračovala v prevádzke dovtedy, kým celková trhová hodnota DLT prevoditeľných cenných papierov vykázaných v správach podľa odseku 1 nedosiahne 2,75 miliardy EUR, a to za predpokladu, že o takýto priestor požiada prevádzkovateľ príslušnej trhovej infraštruktúry DLT a že takýto priestor je objektívne nevyhnutný na riadne vykonávanie stratégie prechodu.

6.Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 sa uplatňuje na DLT prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT.

Článok 4

Požiadavky a výnimky týkajúce sa multilaterálnych obchodných systémov DLT

1.Na multilaterálny obchodný systém DLT sa vzťahujú všetky požiadavky uplatniteľné podľa smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 na multilaterálny obchodný systém okrem prípadov, ak investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT:

a)požiadali o výnimku uvedenú v odseku 2 alebo v smernici (EÚ) .../.. 53 a príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie v súlade s článkom 7, im takúto výnimku udelil; a

b)dodržiavajú povinnosti stanovené v článku 6 a

c)spĺňajú podmienky stanovené v odsekoch 2 až 4 a dodržiavajú akékoľvek ďalšie kompenzačné opatrenia, ktoré príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie, považuje za vhodné na splnenie cieľov sledovaných ustanoveniami, v súvislosti s ktorými sa žiada o výnimku, alebo na zabezpečenie ochrany investorov, integrity trhu a/alebo finančnej stability.

2.Investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcim multilaterálny obchodný systém DLT sa na ich žiadosť môže povoliť, aby prijali na obchodovanie DLT prevoditeľné cenné papiere, ktoré nie sú zaevidované v centrálnom depozitári v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale sú namiesto toho zaevidované v distribuovanej databáze transakcií multilaterálneho obchodného systému DLT.

Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu, ktorí žiadajú o výnimku podľa odseku 1, navrhnú kompenzačné opatrenia na splnenie cieľov sledovaných ustanoveniami, v súvislosti s ktorými sa žiada o výnimku, a zabezpečia minimálne:

a)evidenciu DLT prevoditeľných cenných papierov v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií;

b)to, aby sa počet DLT prevoditeľných cenných papierov evidovaných v multilaterálnom obchodnom systéme DLT rovnal celkovému počtu takýchto DLT prevoditeľných cenných papierov, ktoré sú v ktoromkoľvek okamihu v obehu v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií;

c)to, aby sa v rámci multilaterálneho obchodného systému DLT viedli záznamy, ktoré investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcim multilaterálny obchodný systém DLT umožnia v ktoromkoľvek okamihu bezodkladne oddeliť DLT prevoditeľné cenné papiere člena, účastníka, emitenta alebo klienta od DLT prevoditeľných cenných papierov ktoréhokoľvek iného člena, účastníka, emitenta alebo klienta.

Ak nebola v rámci multilaterálneho obchodného systému DLT podaná žiadosť o výnimku v súlade s prvým pododsekom, DLT prevoditeľné cenné papiere sa buď zaevidujú v zaknihovanej podobe v centrálnom depozitári alebo v technológii distribuovanej databázy transakcií centrálneho depozitára prevádzkujúceho DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

3.Ak investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT požiadali o výnimku podľa odseku 2, musia prostredníctvom spoľahlivých postupov a mechanizmov zabezpečiť, aby sa multilaterálnym obchodným systémom DLT:

a)zaručovalo, že počet DLT prevoditeľných cenných papierov v emisii alebo v časti emisie prijatých investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu, ktorí prevádzkujú multilaterálny obchodný systém DLT, sa v ktoromkoľvek okamihu rovná súčtu DLT prevoditeľných cenných papierov tvoriacich takúto emisiu alebo časť emisie evidovaných v DLT;

b)zaručovala úschova (safekeeping) akýchkoľvek DLT prevoditeľných cenných papierov, ako aj akýchkoľvek finančných prostriedkov na uskutočnenie platieb za takéto cenné papiere alebo akéhokoľvek kolaterálu poskytnutého v súvislosti s takýmito transakciami prostredníctvom multilaterálneho obchodného systému DLT;

c)umožňovalo jasné, presné a včasné potvrdenie podrobností o transakciách s DLT prevoditeľnými cennými papiermi vrátane všetkých platieb uskutočnených v súvislosti s nimi, ako aj o uvoľnení alebo uplatnení súvisiaceho kolaterálu;

d)poskytovali jasné, presné a včasné informácie v súvislosti s vyrovnaním transakcií vrátane konečného zúčtovania, a to vymedzením okamihu, od ktorého člen, účastník, emitent alebo klient nemôže odvolať prevodné príkazy alebo iné vopred určené inštrukcie;

e)vyrovnávali transakcie s DLT prevoditeľnými cennými papiermi takmer v reálnom čase alebo počas daného dňa a v každom prípade najneskôr druhý pracovný deň po uzatvorení obchodu;

f)zabezpečovalo dodanie proti zaplateniu.

Vyrovnanie platieb sa môže uskutočňovať prostredníctvom peňazí centrálnych bánk, ak je to možné a dostupné, alebo ak to nie je možné a dostupné, prostredníctvom peňazí komerčných bánk vrátane peňazí komerčných bánk v podobe tokenov alebo v tokenoch elektronických peňazí.

Ak sa vyrovnanie uskutočňuje prostredníctvom peňazí komerčných bánk alebo tokenov elektronických peňazí, investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT identifikujú, merajú, monitorujú, riadia a minimalizujú akékoľvek riziko protistrany vyplývajúce z používania takýchto peňazí, a

g)buď zabraňovalo zlyhaniam vyrovnania, alebo v prípade, že to nie je možné, aby sa ním takéto zlyhania vyrovnania riešili.

4.Ak investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT žiadajú o výnimku v súlade s odsekom 2 alebo v súlade so smernicou (EÚ) .../.. 54 , v každom prípade preukážu, že požadovaná výnimka je:

a)primeraná a odôvodnená vzhľadom na používanie DLT a

b)obmedzená na multilaterálny obchodný systém DLT, pričom sa nevzťahuje na žiadny iný multilaterálny obchodný systém prevádzkovaný uvedenou investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu.

Článok 5

Požiadavky a výnimky týkajúce sa DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi

1.Na centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi sa vzťahujú požiadavky uplatniteľné na centrálny depozitár podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 okrem prípadov, ak takýto centrálny depozitár:

a)požiadal o výnimky uvedené v odsekoch 2 až 6 a príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie v súlade s článkom 8, mu takéto výnimky udelil;

b)dodržiava povinnosti stanovené v článku 6 a

c)spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 2 až 7 a dodržiava akékoľvek ďalšie kompenzačné opatrenia, ktoré príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie, považuje za vhodné na splnenie cieľov sledovaných ustanoveniami, v súvislosti s ktorými sa žiada o výnimku, alebo na zabezpečenie ochrany investorov, integrity trhu a/alebo finančnej stability.

2.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi môže byť na vlastnú žiadosť oslobodený príslušným orgánom od uplatňovania článku 2 ods. 4 týkajúceho sa dematerializovanej podoby, článku 2 ods. 9 týkajúceho sa prevodných príkazov, článku 2 ods. 28 týkajúceho sa účtov cenných papierov, článku 3 týkajúceho sa evidovania cenných papierov, článku 37 týkajúceho sa integrity emisie a článku 38 týkajúceho sa oddeľovania aktív nariadenia (EÚ) č. 909/2014 za predpokladu, že centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi:

a)preukáže, že používanie „účtu cenných papierov“ vymedzeného v článku 2 ods. 28 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 alebo používanie zaknihovanej podoby je nezlučiteľné s používaním jeho konkrétnej DLT;

b)navrhne kompenzačné opatrenia na splnenie cieľov sledovaných ustanoveniami, v súvislosti s ktorými sa žiada o výnimku, a zabezpečí minimálne:

c)evidenciu DLT prevoditeľných cenných papierov v distribuovanej databáze transakcií;

d)to, aby sa počet DLT prevoditeľných cenných papierov v emisii alebo v časti emisie prijatých centrálnym depozitárom prevádzkujúcim DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi rovnal súčtu DLT prevoditeľných cenných papierov tvoriacich takúto emisiu alebo časť emisie evidovaných v ktoromkoľvek okamihu v distribuovanej databáze transakcií, a

e)vedenie záznamov, ktoré centrálnemu depozitáru umožnia v ktoromkoľvek okamihu bezodkladne oddeliť DLT prevoditeľné cenné papiere člena, účastníka, emitenta alebo klienta od DLT prevoditeľných cenných papierov ktoréhokoľvek iného člena, účastníka, emitenta alebo klienta.

3.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi môže byť na vlastnú žiadosť oslobodený príslušným orgánom od uplatňovania článku 19 a článku 30 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 za predpokladu, že:

1.takéto ustanovenia sú nezlučiteľné s používaním DLT plánovaným v rámci konkrétnej DLT prevádzkovanej dotknutým centrálnym depozitárom a

2.centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi zabezpečí, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 30 ods. 1 písm. c) až i) a v článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

4.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi môže byť na vlastnú žiadosť oslobodený príslušným orgánom od uplatňovania článku 2 ods. 19 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 týkajúceho sa účastníkov a možno mu povoliť, aby ako účastníkov prijímal fyzické a právnické osoby iné než tie, ktoré sa uvádzajú v článku 2 ods. 19, za predpokladu, že tieto osoby:

1.majú dostatočne dobrú povesť, odbornosť a vhodnosť a

2.majú dostatočnú úroveň schopností, spôsobilostí, skúseností a znalostí v oblasti poobchodných záležitostí a fungovania DLT.

5.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi môže byť na vlastnú žiadosť oslobodený príslušným orgánom od uplatňovania článku 40 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 týkajúceho sa finančného vyrovnania za predpokladu, že centrálny depozitár zabezpečí dodanie proti zaplateniu.

Vyrovnanie platieb sa môže uskutočňovať prostredníctvom peňazí centrálnych bánk, ak je to možné a dostupné, alebo ak to nie je možné a dostupné, prostredníctvom peňazí komerčných bánk vrátane peňazí komerčných bánk v podobe tokenov alebo v tokenoch elektronických peňazí.

Ak sa vyrovnanie uskutočňuje prostredníctvom peňazí komerčných bánk alebo tokenov elektronických peňazí, investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT identifikujú, merajú, monitorujú, riadia a minimalizujú akékoľvek riziko protistrany vyplývajúce z používania takýchto peňazí.

6.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi môže byť na vlastnú žiadosť oslobodený príslušným orgánom od uplatňovania článku 50 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 týkajúceho sa prístupu v rámci štandardného prepojenia a/alebo článku 53 uvedeného nariadenia týkajúceho sa prístupu medzi centrálnymi depozitármi a inými trhovými infraštruktúrami, a to za predpokladu, že preukáže, že používanie DLT je nezlučiteľné s pôvodnými systémami iných centrálnych depozitárov alebo iných trhových infraštruktúr alebo že udelenie takéhoto prístupu inému centrálnemu depozitáru alebo inej trhovej infraštruktúre používajúcej pôvodné systémy by vzhľadom na veľkosť DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi viedlo k vzniku neprimeraných nákladov.

7.Ak centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi požiada o výnimku v súlade s prvým pododsekom, udelí prístup iným centrálnym depozitárom prevádzkujúcim DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo multilaterálnym obchodným systémom DLT.

Ak centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi požiada o výnimku v súlade s odsekmi 2 až 6, v každom prípade preukáže, že:

a)požadovaná výnimka je primeraná a odôvodnená vzhľadom na používanie DLT a

b)požadovaná výnimka je obmedzená na DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi a nevzťahuje sa na žiaden iný systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi vymedzený v článku 2 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý je prevádzkovaný tým istým centrálnym depozitárom.

8.Ak centrálny depozitár požiadal o výnimku podľa odseku 3 a takáto výnimka mu bola udelená, na DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi sa neuplatňuje požiadavka uvedená v článku 39 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, aby členské štáty v súlade so smernicou 98/26/ES určili a oznámili systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár. Uvedená skutočnosť nebráni členským štátom v tom, aby v súlade so smernicou 98/26/ES určili a oznámili DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ak DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi spĺňa všetky požiadavky uvedenej smernice.

Článok 6

Dodatočné požiadavky na trhové infraštruktúry DLT

1.Prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT vypracujú jasný a podrobný podnikateľský plán, v ktorom opíšu, ako plánujú vykonávať svoje služby a činnosti, vrátane opisu kritických zamestnancov, technických aspektov, používania DLT a informácií požadovaných v odseku 3.

Okrem toho disponujú aktualizovanou, jasnou a podrobnou verejne dostupnou písomnou dokumentáciou, ktorá môže byť sprístupnená elektronickými prostriedkami a v ktorej sa vymedzujú pravidlá, podľa ktorých musí trhová infraštruktúra DLT fungovať, vrátane dohodnutých súvisiacich právnych podmienok vymedzujúcich práva, povinnosti, úlohy a záväzky prevádzkovateľa trhovej infraštruktúry DLT, ako aj členov, účastníkov, emitentov a/alebo klientov používajúcich príslušnú trhovú infraštruktúru DLT. V takýchto právnych opatreniach sa upresní rozhodné právo, mechanizmus urovnávania sporov pred začatím súdneho konania a súdna príslušnosť na podanie žaloby.

2.Centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi a investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT, ktorí žiadajú o výnimku z článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, stanovia pravidlá fungovania DLT, ktorú prevádzkujú, vrátane pravidiel prístupu k technológii distribuovanej databázy transakcií, účasti overovacích uzlov, riešenia prípadných konfliktov záujmov a riadenia rizík vrátane akýchkoľvek zmierňujúcich opatrení.

3.Prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT poskytujú svojim členom, účastníkom, emitentom a klientom na svojom webovom sídle jasné a jednoznačné informácie o tom, ako vykonávajú svoje funkcie, služby a činnosti a ako sa toto vykonávanie funkcií, služieb a činností líši od multilaterálneho obchodného systému alebo systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi. Tieto informácie zahŕňajú typ použitej DLT.

4.Prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT zabezpečia, aby celkové IT a kybernetické mechanizmy súvisiace s používaním ich DLT boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti ich podnikania. Týmito mechanizmami sa zabezpečí nepretržitá transparentnosť, dostupnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť ich služieb a činností vrátane spoľahlivosti inteligentných zmlúv používaných v rámci DLT. Týmito mechanizmami sa takisto zabezpečí integrita, bezpečnosť a dôvernosť všetkých uchovávaných údajov, ako aj ich dostupnosť a prístupnosť.

Prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT disponujú osobitným postupom pre prevádzkové riziká, ktorý sa týka rizík spojených s používaním DLT a kryptoaktív, ako aj toho, ako by sa tieto riziká riešili, keby sa naplnili.

Na posúdenie spoľahlivosti celkových IT a kybernetických mechanizmov trhovej infraštruktúry DLT môže príslušný orgán požadovať audit. Príslušný orgán vymenuje nezávislého audítora, ktorý audit vykoná. Náklady na takýto audit znáša trhová infraštruktúra DLT.

5.Ak prevádzkovateľ trhovej infraštruktúry DLT zabezpečuje úschovu (safekeeping) finančných prostriedkov, kolaterálu a DLT prevoditeľných cenných papierov účastníkov, členov, účastníkov, emitentov alebo klientov, ako aj prostriedkov na zabezpečenie prístupu k takýmto DLT prevoditeľným cenným papierom, a to aj vo forme šifrovacích kľúčov, prevádzkovatelia takýchto trhových infraštruktúr DLT musia mať zavedené primerané mechanizmy na zabránenie použitiu uvedených finančných prostriedkov, kolaterálu alebo DLT prevoditeľných cenných papierov na ich vlastnom účte inak než s výslovným súhlasom príslušného účastníka, člena, emitenta alebo klienta v písomnej podobe, ktorý môže byť udelený prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Prevádzkovateľ trhovej infraštruktúry DLT vedie bezpečné, presné, spoľahlivé a vyhľadateľné záznamy o finančných prostriedkoch, kolaterále a DLT prevoditeľných cenných papieroch, ktoré sú vedené v rámci jeho trhovej infraštruktúry DLT pre členov, účastníkov, emitentov alebo klientov, ako aj o prostriedkoch na zabezpečenie prístupu k takýmto aktívam.

Prevádzkovateľ trhovej infraštruktúry DLT oddeľuje finančné prostriedky, kolaterál a DLT prevoditeľné cenné papiere členov, účastníkov, emitentov alebo klientov, ktorí používajú jeho trhovú infraštruktúru DLT, ako aj ich prostriedky na zabezpečenie prístupu k takýmto aktívam od svojich vlastných aktív a od rovnakých aktív iných členov, účastníkov, emitentov alebo klientov.

Celkovými IT a kybernetickými mechanizmami uvedenými v odseku 4 sa zabezpečí, aby uvedené finančné prostriedky, kolaterál a DLT prevoditeľné cenné papiere, ako aj prostriedky na zabezpečenie prístupu k takýmto aktívam boli chránené pred rizikami neoprávneného prístupu, hackingu, znehodnotenia, straty, kybernetických útokov alebo krádeže.

6.Prevádzkovateľ trhovej infraštruktúry DLT vypracuje jasnú, podrobnú a verejne dostupnú stratégiu na prechod z konkrétnej trhovej infraštruktúry DLT alebo na jej zrušenie (ďalej len „stratégia prechodu“), ktorá bude pripravená na včasné uplatnenie v prípade, že sa povolenie alebo niektorá z výnimiek udelených v súlade s článkom 4 alebo 5 budú musieť odňať alebo sa ich uplatňovanie bude musieť inak prerušiť, alebo v prípade akéhokoľvek dobrovoľného alebo nedobrovoľného ukončenia činnosti multilaterálneho obchodného systému DLT alebo DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi. V stratégii prechodu sa stanoví, ako sa má zaobchádzať s členmi, účastníkmi, emitentmi a klientmi v prípade takéhoto odňatia, prerušenia uplatňovania alebo ukončenia činnosti. Stratégia prechodu sa priebežne aktualizuje, a to na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie na prevádzku a súvisiace výnimky podľa článkov 4 a 5.

Článok 7

Osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT

1.Právnická osoba, ktorej bolo podľa smernice 2014/65/EÚ udelené povolenie buď ako investičnej spoločnosti, alebo na prevádzkovanie regulovaného trhu, môže požiadať o osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT podľa tohto nariadenia.

2.K žiadostiam o osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT podľa tohto nariadenia sa prikladajú tieto informácie:

a)informácie požadované podľa článku 7 ods. 4 smernice 2014/65/EÚ;

b)podnikateľský plán, pravidlá multilaterálneho obchodného systému DLT a súvisiace právne opatrenia uvedené v článku 6 ods. 1, ako aj informácie týkajúce sa fungovania, služieb a činností multilaterálneho obchodného systému DLT uvedené v článku 6 ods. 3;

c)prípadne fungovanie jej proprietárnej DLT, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2;

d)jej celkové IT a kybernetické mechanizmy uvedené v článku 6 ods. 4;

e)prípadne opis mechanizmov úschovy (safekeeping) DLT prevoditeľných cenných papierov klientov, ako sa uvádza v článku 6 ods. 5;

f)stratégia prechodu uvedená v článku 6 ods. 6 a

g)výnimky, o ktoré žiada v súlade s článkom 4, odôvodnenie každej požadovanej výnimky, akékoľvek navrhované kompenzačné opatrenia, ako aj plánované prostriedky na splnenie podmienok spojených s takýmito výnimkami podľa článku 4.

3.Príslušný orgán domovského členského štátu pred tým, ako rozhodne o žiadosti o osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT podľa tohto nariadenia, oznámi a poskytne orgánu ESMA všetky relevantné informácie o multilaterálnom obchodnom systéme DLT, vysvetlenie týkajúce sa požadovaných výnimiek, ich odôvodnenia a akékoľvek kompenzačné opatrenia navrhované žiadateľom alebo požadované príslušným orgánom.

Orgán ESMA do troch mesiacov od prijatia oznámenia poskytne príslušnému orgánu nezáväzné stanovisko k žiadosti a vydá prípadné odporúčania týkajúce sa výnimiek požadovaných žiadateľom, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ochrany investorov, integrity trhu a finančnej stability. Orgán ESMA takisto podporuje konzistentnosť a primeranosť výnimiek, ktoré príslušné orgány udeľujú investičným spoločnostiam alebo organizátorom trhu prevádzkujúcim multilaterálne obchodné systémy DLT v celej Únii. Na tento účel orgán ESMA včas konzultuje s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov a ich názory v čo najväčšej miere zohľadňuje vo svojom stanovisku.

4.Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 44 smernice 2014/65/EÚ, príslušný orgán odmietne udeliť žiadateľovi povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT podľa tohto nariadenia, ak existujú objektívne dôvody domnievať sa, že došlo k niektorej z týchto skutočností:

a)žiadateľ riadne nerieši a nezmierňuje značné riziká ohrozujúce ochranu investorov, integritu trhu alebo finančnú stabilitu; alebo

b)osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT podľa tohto nariadenia a požadované výnimky sa žiadajú s cieľom obísť právne a/alebo regulačné požiadavky.

5.Osobitné povolenie udelené investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT je platné v celej Únii, a to najviac šesť rokov od dátumu jeho udelenia. Uvádzajú sa v ňom výnimky, ktoré sa udeľujú v súlade s článkom 4.

Orgán ESMA uverejňuje na svojom webovom sídle zoznam multilaterálnych obchodných systémov DLT, dátum začatia a skončenia platnosti ich osobitných povolení a zoznam výnimiek udelených každému z nich.

6.Bez toho, aby boli dotknuté články 8 a 44 smernice 2014/65/EÚ, príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie podľa tohto nariadenia, odníme takéto povolenie alebo ktorúkoľvek z udelených výnimiek po konzultácii s orgánom ESMA v súlade s odsekom 3, ak došlo k niektorej z týchto skutočností:

a)vo fungovaní DLT alebo v službách a činnostiach poskytovaných prevádzkovateľom multilaterálneho obchodného systému DLT sa zistil nedostatok, ktorý predstavuje riziko pre ochranu investorov, integritu trhu alebo finančnú stabilitu, ktoré prevažuje nad prínosmi služieb a činností, ktoré sú predmetom experimentovania;

b)investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT porušili podmienky spojené s výnimkami udelenými príslušným orgánom;

c)investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT prijali na obchodovanie finančné nástroje, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 a 2;

d)investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT, ktorí požiadali o výnimku z článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, zaevidovali DLT prevoditeľné cenné papiere, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 a 2;

e)investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT, ktorí požiadali o osobitné povolenie na oslobodenie od uplatňovania článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, presiahli prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 3 alebo v článku 3 ods. 5 treťom pododseku; alebo

f)príslušný orgán sa dozvie, že investičná spoločnosť alebo organizátor trhu, ktorí požiadali o osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT, získali takéto povolenie alebo súvisiace výnimky na základe zavádzajúcich informácií vrátane akéhokoľvek podstatného vynechania informácií.

7.Ak investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT v priebehu svojej činnosti navrhnú, že vo fungovaní DLT alebo vo svojich službách alebo činnostiach vykonajú podstatnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové povolenie, novú výnimku alebo úpravu jednej alebo viacerých z ich existujúcich výnimiek alebo akýchkoľvek podmienok, ktoré sú s nimi spojené, požiadajú o takéto povolenie, výnimku alebo úpravu v súlade s článkom 4. Takéto povolenie, výnimku alebo úpravu spracúva príslušný orgán v súlade s odsekmi 2 až 5.

Ak investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT v priebehu svojej činnosti požiadajú o nové povolenie alebo výnimku, urobia to v súlade s článkom 4. Takéto povolenie alebo výnimku spracúva príslušný orgán v súlade s odsekmi 2 až 5.

Článok 8

Osobitné povolenie na prevádzkovanie DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi

1.Právnická osoba, ktorej bolo podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 udelené povolenie ako centrálnemu depozitáru, môže požiadať o osobitné povolenie na prevádzkovanie DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi podľa tohto nariadenia.

2.K žiadostiam o osobitné povolenie na prevádzkovanie DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi podľa tohto nariadenia sa prikladajú tieto informácie:

a)informácie požadované podľa článku 7 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)podnikateľský plán, pravidlá DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a súvisiace právne opatrenia uvedené v článku 6 ods. 1, ako aj informácie týkajúce sa fungovania, služieb a činností DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi uvedené v článku 6 ods. 3;

c)fungovanie jej proprietárnej DLT uvedené v článku 6 ods. 2;

d)jej celkové IT a kybernetické mechanizmy uvedené v článku 6 ods. 4;

e)mechanizmy úschovy (safekeeping) uvedené v článku 6 ods. 5;

f)stratégia prechodu uvedená v článku 6 ods. 6;

g)výnimky, o ktoré žiada v súlade s článkom 5, odôvodnenie každej požadovanej výnimky, akékoľvek navrhované kompenzačné opatrenia, ako aj plánované opatrenia na splnenie podmienok spojených s takýmito výnimkami podľa článku 5.

3.Príslušný orgán pred tým, ako rozhodne o žiadosti o osobitné povolenie na prevádzkovanie multilaterálneho obchodného systému DLT podľa tohto nariadenia, oznámi a poskytne orgánu ESMA všetky relevantné informácie o DLT systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, vysvetlenie týkajúce sa požadovaných výnimiek, ich odôvodnenie a akékoľvek kompenzačné opatrenia navrhované žiadateľom alebo požadované príslušným orgánom.

Orgán ESMA do troch mesiacov od prijatia oznámenia poskytne príslušnému orgánu nezáväzné stanovisko k žiadosti a vydá prípadné odporúčania týkajúce sa výnimiek požadovaných žiadateľom, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ochrany investorov, integrity trhu a finančnej stability. Orgán ESMA takisto podporuje konzistentnosť a primeranosť výnimiek, ktoré príslušné orgány udeľujú centrálnym depozitárom prevádzkujúcim DLT systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi v celej Únii. Na tento účel orgán ESMA včas konzultuje s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov a ich názory v čo najväčšej miere zohľadňuje vo svojom stanovisku.

4.Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, príslušný orgán odmietne udeliť osobitné povolenie podľa tohto nariadenia, ak existujú dôvody domnievať sa, že došlo k niektorej z týchto skutočností:

a)žiadateľ riadne nerieši a nezmierňuje značné riziká ohrozujúce ochranu investorov, integritu trhu alebo finančnú stabilitu; alebo

b)osobitné povolenie na prevádzkovanie DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi a požadované výnimky sa žiadajú s cieľom obísť právne a/alebo regulačné požiadavky.

5.Osobitné povolenie udelené na prevádzkovanie DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi je platné v celej Únii, a to najviac šesť rokov od dátumu jeho udelenia. Uvádzajú sa v ňom výnimky, ktoré sa udeľujú v súlade s článkom 5.

Orgán ESMA uverejňuje na svojom webovom sídle zoznam DLT systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, dátum začatia a skončenia platnosti ich osobitných povolení a zoznam výnimiek udelených každému z nich.

6.Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 20 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie podľa tohto nariadenia, odníme takéto povolenie alebo ktorúkoľvek z udelených výnimiek po konzultácii s orgánom ESMA v súlade s odsekom 3, ak došlo k niektorej z týchto skutočností:

a)vo fungovaní DLT alebo v službách a činnostiach poskytovaných centrálnym depozitárom prevádzkujúcim DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi sa zistil nedostatok, ktorý predstavuje riziko pre integritu trhu, ochranu investorov alebo finančnú stabilitu, ktoré prevažuje nad prínosmi služieb a činností, ktoré sú predmetom experimentovania; alebo

b)centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi porušil podmienky spojené s výnimkami udelenými príslušným orgánom; alebo

c)centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi zaevidoval finančné nástroje, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 a 2; alebo

d)centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi presiahol prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 3 a v článku 3 ods. 5 treťom pododseku; alebo

e)príslušný orgán sa dozvie, že centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý požiadal o osobitné povolenie na prevádzkovanie DLT systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, získal takéto povolenie alebo súvisiace výnimky na základe zavádzajúcich informácií vrátane akéhokoľvek podstatného vynechania informácií.

7.Ak centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi v priebehu svojej činnosti navrhne, že vo fungovaní DLT alebo vo svojich službách alebo činnostiach vykoná podstatnú zmenu, ktorá si vyžaduje nové povolenie, novú výnimku alebo úpravu jednej alebo viacerých z jeho existujúcich výnimiek alebo akýchkoľvek podmienok, ktoré sú s nimi spojené, požiada o takéto povolenie, výnimku alebo úpravu v súlade s článkom 5. Takéto povolenie, výnimku alebo úpravu spracúva príslušný orgán v súlade s odsekmi 2 až 5.

Ak centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi v priebehu svojej činnosti požiada o nové povolenie alebo výnimku, požiada o takéto povolenie alebo výnimku v súlade s článkom 5. Takéto povolenie, výnimku alebo úpravu spracúva príslušný orgán v súlade s odsekmi 2 až 5.

Článok 9

Spolupráca medzi prevádzkovateľmi trhových infraštruktúr DLT, príslušnými orgánmi a orgánom ESMA

1.Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie akýchkoľvek relevantných ustanovení smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 909/2014, prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT spolupracujú s príslušnými orgánmi, ktoré sú poverené udeľovaním osobitných povolení podľa tohto nariadenia, a s orgánom ESMA.

Prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT predovšetkým ihneď, ako sa dozvedia o ktorejkoľvek z ďalej uvedených skutočností, oznámia túto skutočnosť uvedeným príslušným orgánom a orgánu ESMA. Takéto skutočnosti zahŕňajú okrem iného:

a)akúkoľvek navrhovanú podstatnú zmenu ich podnikateľského plánu vrátane kritických zamestnancov, pravidiel trhovej infraštruktúry DLT a súvisiacich právnych opatrení aspoň štyri mesiace pred plánovanou zmenou bez ohľadu na to, či si navrhovaná podstatná zmena vyžaduje zmenu osobitného povolenia alebo súvisiacich výnimiek alebo podmienok, ktoré sú s nimi spojené, v súlade s článkom 7 alebo článkom 8;

b)akékoľvek dôkazy o neoprávnenom prístupe, podstatnej poruche, strate, kybernetických útokoch alebo iných kybernetických hrozbách, podvode, krádeži alebo iných závažných pochybeniach, ktoré zasiahli trhovú infraštruktúru DLT;

c)akúkoľvek podstatnú zmenu informácií poskytnutých príslušnému orgánu, ktorý udelil osobitné povolenie;

d)akékoľvek technické alebo prevádzkové ťažkosti pri poskytovaní činností alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje osobitné povolenie, vrátane ťažkostí súvisiacich s vývojom alebo používaním DLT a DLT prevoditeľných cenných papierov; alebo

e)akékoľvek vzniknuté riziká pre ochranu investora, integritu trhu alebo finančnú stabilitu, s ktorými sa v žiadosti o osobitné povolenie alebo v čase udelenia osobitného povolenia nepočítalo.

Ak sa príslušnému orgánu oznámia takéto informácie, príslušný orgán môže požiadať dotknutú trhovú infraštruktúru DLT, aby podala žiadosť podľa článku 7 ods. 7 alebo článku 8 ods. 7, a/alebo môže prijať akékoľvek požadované nápravné opatrenia uvedené v odseku 3.

2.Prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT poskytnú príslušnému orgánu, ktorý udelil osobitné povolenie, a orgánu ESMA všetky relevantné informácie, ktoré môžu požadovať.

3.Príslušný orgán, ktorý udelil osobitné povolenie, môže požadovať akékoľvek nápravné opatrenia v súvislosti s podnikateľským plánom, pravidlami trhovej infraštruktúry DLT a súvisiacimi právnymi opatreniami s cieľom zabezpečiť ochranu investorov, integritu trhu alebo finančnú stabilitu. Príslušný orgán pred tým, ako požiada o nápravné opatrenia, konzultuje s orgánom ESMA v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo článkom 8 ods. 3. Trhová infraštruktúra DLT oznamuje opatrenia, ktoré boli prijaté s cieľom vykonávať nápravné opatrenia požadované príslušným orgánom, vo svojich správach uvedených v odseku 4.

4.Každých šesť mesiacov od dátumu udelenia osobitného povolenia prevádzkovateľ trhovej infraštruktúry DLT predkladá správu príslušnému orgánu a orgánu ESMA. Takáto správa zahŕňa okrem iného:

a)zhrnutie všetkých informácií uvedených v odseku 1 druhom pododseku;

b)počet a hodnotu DLT prevoditeľných cenných papierov prijatých na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme DLT, počet a hodnotu DLT prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných centrálnym depozitárom prevádzkujúcim DLT systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a prípadne počet a hodnotu prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu prevádzkujúcimi multilaterálny obchodný systém DLT;

c)počet a hodnotu transakcií, s ktorými sa obchoduje v multilaterálnom obchodnom systéme DLT a ktoré vyrovnáva buď centrálny depozitár prevádzkujúci DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, alebo prípadne investičná spoločnosť či organizátor trhu prevádzkujúci multilaterálny obchodný systém DLT;

d)odôvodnené posúdenie akýchkoľvek ťažkostí pri uplatňovaní právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb alebo vnútroštátnych právnych predpisov a

e)opatrenia prijaté na vykonanie akýchkoľvek kompenzačných alebo nápravných opatrení požadovaných príslušným orgánom alebo podmienok uložených príslušným orgánom.

5.Orgán ESMA plní koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie technológie distribuovanej databázy transakcií a trhovej infraštruktúry DLT, ako aj spoločnú kultúru dohľadu a konvergenčné postupy dohľadu, pričom zabezpečuje konzistentné prístupy a konvergenciu výsledkov v oblasti dohľadu.

Orgán ESMA pravidelne informuje všetky príslušné orgány o:

a)správach predložených v súlade s odsekom 4;

b)osobitných povoleniach a výnimkách udelených v súlade s článkami 7 a 8, ako aj podmienkach, ktoré sú s nimi spojené;

c)akomkoľvek odmietnutí zo strany príslušného orgánu udeliť osobitné povolenie alebo výnimku v súlade s článkami 7 a 8, akomkoľvek odňatí takéhoto osobitného povolenia alebo výnimiek a akomkoľvek ukončení činnosti trhovej infraštruktúry DLT.

6.Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie osobitných povolení, súvisiacich výnimiek a podmienok, ktoré sú s nimi spojené, udelených v súlade s článkami 7 a 8, ako aj akýchkoľvek požadovaných nápravných opatrení a predkladá Komisii výročnú správu o tom, ako sa uplatňujú v praxi.

Článok 10

Podávanie správ a preskúmanie

1.Najneskôr päť rokov od začatia uplatňovania tohto nariadenia orgán ESMA predloží Komisii správu o:

a)fungovaní trhových infraštruktúr DLT v celej Únii;

b)počte multilaterálnych obchodných systémov DLT a centrálnych depozitárov prevádzkujúcich DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorým bolo udelené osobitné povolenie podľa tohto nariadenia;

c)druhu výnimiek požadovaných trhovými infraštruktúrami DLT a druhu výnimiek udelených príslušnými orgánmi;

d)počte a hodnote DLT prevoditeľných cenných papierov prijatých na obchodovanie v multilaterálnych obchodných systémoch DLT, počte a hodnote DLT prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných centrálnymi depozitármi prevádzkujúcimi DLT systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a prípadne počte a hodnote prevoditeľných cenných papierov zaevidovaných multilaterálnymi obchodnými systémami DLT;

e)počte a hodnote transakcií, s ktorými sa obchoduje v multilaterálnych obchodných systémoch DLT a ktoré sú vyrovnávané centrálnymi depozitármi prevádzkujúcimi DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi a prípadne multilaterálnymi obchodnými systémami DLT;

f)druhu použitej DLT a technických otázkach súvisiacich s používaním DLT vrátane skutočností uvedených v článku 9 ods. 1 druhom pododseku písm. b);

g)postupoch zavedených v rámci multilaterálnych obchodných systémov DLT v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. g);

h)akýchkoľvek rizikách, ktoré predstavuje používanie DLT;

i)akýchkoľvek problémoch s interoperabilitou medzi trhovými infraštruktúrami DLT a inými infraštruktúrami využívajúcimi pôvodné systémy;

j)prínosoch vyplývajúcich z používania DLT, pokiaľ ide o akékoľvek zlepšenie efektívnosti a znižovanie rizík v celom obchodnom a poobchodnom reťazci, okrem iného aj pokiaľ ide o evidenciu a úschovu (safekeeping) DLT prevoditeľných cenných papierov, vysledovateľnosť transakcií, korporátne udalosti, podávanie správ a funkcie dohľadu na úrovni trhovej infraštruktúry DLT;

k)akýchkoľvek odmietnutiach zo strany príslušného orgánu udeliť osobitné povolenia alebo výnimky v súlade s článkami 7 a 8, úpravách alebo odňatiach takýchto osobitných povolení alebo výnimiek, ako aj akýchkoľvek kompenzačných alebo nápravných opatreniach a

l)akomkoľvek ukončení činnosti trhovej infraštruktúry DLT a dôvodoch takéhoto ukončenia.

2.Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu vrátane analýzy nákladov a prínosov o tom, či by sa režim pre trhové infraštruktúry DLT podľa tohto nariadenia mal:

a)predĺžiť na ďalšie obdobie;

b)rozšíriť na ďalšie druhy finančných nástrojov, ktoré možno emitovať, evidovať, prevádzať alebo uchovávať v rámci DLT;

c)zmeniť;

d)stať trvalým so zmenami alebo bez nich; alebo

e)ukončiť.

Komisia môže vo svojej správe navrhnúť akékoľvek vhodné úpravy rámca Únie pre právne predpisy v oblasti finančných služieb alebo harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by uľahčili používanie technológie distribuovanej databázy transakcií vo finančnom sektore, ako aj akékoľvek opatrenia potrebné na preklenutie prechodu trhových infraštruktúr DLT z pilotného režimu.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [vložiť dátum: 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členské štáty oznámia orgánu ESMA a Komisii svoje príslušné orgány, ak existujú, v zmysle článku 2 ods. 21 písm. c). Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle zoznam takýchto príslušných orgánov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ“ – COM(2020) 591.

(2)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593.

(3)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 – COM(2020) 595.

(4)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/EÚ, 2011/61/EÚ, EÚ/2013/36, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a EÚ/2016/2341 – COM(2020) 596.

(5)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Akčnom pláne pre finančné technológie – COM(2018) 109 final, 8.3.2018.

(6)    ESMA, odporúčanie s názvom Initial Coin Offerings and Crypto-Assets (Primárne ponuky tokenov a kryptoaktíva), 2019; správa orgánu EBA s odporúčaním v súvislosti s kryptoaktívami, 2019.

(7)    Poverovací list zvolenej predsedníčky von der Leyenovej podpredsedovi Dombrovskisovi, 10. septembra 2019.

(8)    Spoločné vyhlásenie Európskej komisie a Rady o „stablecoinoch“, 5. decembra 2019.

(9)    https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/ECON-PR-650539_SK.pdf.

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ.

(11)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/EÚ, 2011/61/EÚ, EÚ/2013/36, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a EÚ/2016/2341 – COM(2020) 596.

(12)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593.

(13)    Európska komisia, Akčný plán pre finančné technológie – COM(2018) 109 final.

(14)    ESMA, odporúčanie s názvom Initial Coin Offerings and Crypto-Assets (Primárne ponuky tokenov a kryptoaktíva), 2019; správa orgánu EBA s odporúčaním v súvislosti s kryptoaktívami, 2019.

(15)    Predsedníčka Ursula von der Leyenová, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024.

(16)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ – COM(2020) 67 final.

(17)    Odporúčanie 7 záverečnej správy Fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov. ( https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/business_economy_euro/growth_and_investment/documents/200610-cmu-high-level-forum-final-report_en.pdf ). 

(18)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu – COM(2020) 605 final, 24.7.2020.

(19)    Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – SWD(2020) 380.

(20)    https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/business_economy_euro/banking_and_finance/documents/2019-crypto-assets-consultation-document_en.pdf.

(21)    Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – SWD(2020) 380.

(22)    https://ec.europa.eu/info/publications/egbpi-meetings-2020_sk.

(23)    ESMA, odporúčanie s názvom Initial Coin Offerings and Crypto-Assets (Primárne ponuky tokenov a kryptoaktíva), 2019; správa orgánu EBA s odporúčaním v súvislosti s kryptoaktívami, 2019.

(24)    Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – SWD(2020) 380.

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ.

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012.

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES.

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov.

(30)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(31)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(32)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii v oblasti digitálnych financií pre EÚ – COM(2020) 591.

(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

(35)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 13).

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(40)    Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Správa s poradenstvom o primárnych ponukách tokenov a kryptoaktívach (ESMA50-157-1391).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(42)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/EÚ, 2011/61/EÚ, EÚ/2013/36, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a EÚ/2016/2341 – COM(2020) 596.

(43)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593.

(44)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, smernica 2014/65/EÚ, smernica (EÚ) 2015/2366, smernica 2009/138/ES, smernica (EÚ) 2016/2341, smernica 2009/65/ES, smernica 2011/61/EÚ a smernica 2006/43/ES – COM(2020) 596.

(45)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593.

(46)    Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Správa s poradenstvom o primárnych ponukách tokenov a kryptoaktívach (ESMA50-157-1391).

(47)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/EÚ, 2011/61/EÚ, EÚ/2013/36, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a EÚ/2016/2341 – COM(2020) 596.

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(50)    Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE)    (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1 – 21).

(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(52)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593.

(53)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/EÚ, 2011/61/EÚ, EÚ/2013/36, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341 – COM(2020) 596.

(54)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/EÚ, 2011/61/EÚ, EÚ/2013/36, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341 – COM(2020) 596.