Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ

(2021/C 300/11)

Spravodajca: Gunārs ANSIŅŠ (LV/RE), člen zastupiteľstva mesta Liepāja Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ [COM(2020) 299 final] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti [COM(2020) 741 final] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu [COM(2020) 663 final]

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Zachovanie dodávok elektrickej energie, elektrické prepojenia Európskej únie a energetická transformácia

1.

zdôrazňuje, že súčasná kríza poukázala na potrebu zabezpečiť kontinuitu dodávok energie a elektriny vo všetkých európskych regiónoch, a to aj v situáciách, keď by mohli byť narušené globálne dodávateľské reťazce;

2.

sa domnieva, že v Európe existujú veľké rozdiely v energetických charakteristikách jej regiónov, pokiaľ ide o dopyt po elektrickej energii, potenciál výroby a dostupnú infraštruktúru, a to aj v rámci tej istej krajiny. Považuje preto za potrebné rozvíjať okrem cezhraničných prepojení medzi energetickými sústavami aj medziregionálnu infraštruktúru v rámci jednotlivých krajín, najmä s cieľom zabezpečiť prenos regionálnych prebytkov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Žiada, aby sa tento vývoj posudzoval z celkovej európskej perspektívy, pretože prispieva k súdržnosti európskeho trhu s elektrickou energiou;

3.

zdôrazňuje tiež význam posilnenej nadnárodnej spolupráce v záujme spoločnej realizácie energetických projektov a rozvoja cezhraničných kapacít elektrických prepojení s cieľom kompenzovať potenciálny nedostatok elektrickej energie v čase špičky. Nesmú však pritom klesnúť vnútroštátne minimálne úrovne bezpečnej kapacity elektrární;

4.

poukazuje na to, že Európska únia v súčasnosti zabezpečuje 58 % svojho dopytu po energii dovozom, najmä vo forme ropy a zemného plynu. Prechod na čistú energiu zníži závislosť EÚ od fosílnych palív a ich dovozu. K tomu, rovnako ako aj k splneniu cieľov v oblasti energie a klímy prispeje stratégia integrácie energetického systému EÚ. Pri prechode na čistú energiu bude EÚ spolu s vykonávaním opatrení v oblasti energetickej efektívnosti ako celok spotrebúvať menej energie, čoraz viac využívať domáce obnoviteľné zdroje, viac sa orientovať na vlastnú výrobu, vlastnú spotrebu a energetické komunity a postupne diverzifikovať svoj dovoz energie. Tieto úspory energie, diverzifikácia a miestna výroba energie by mali zvýšiť odolnosť európskeho hospodárstva a znížiť závislosť od externých zdrojov;

5.

zdôrazňuje význam čistého vodíka získaného najmä z energie z obnoviteľných zdrojov pre ďalšiu integráciu a dekarbonizáciu energetického systému tak, ako sa zdôrazňuje v stratégii integrácie energetického systému EÚ. V tejto súvislosti vyzýva na urýchlené vykonávanie vodíkovej stratégie EÚ a odkazuje na svoje stanovisko o čistom vodíku. Očakáva, že legislatívny balík „Fit for 55“, ktorý avizovala Európska komisia, a pripravovaná revízia trhu EÚ so zemným plynom splnia požiadavky tohto stanoviska a podporia odvetvovú integráciu;

6.

zdôrazňuje, že je dôležité umožniť a podporiť rôzne riešenia s prihliadnutím na technický rozvoj a rôzne okolnosti v regiónoch EÚ z hľadiska klímy, geografie, infraštruktúry, energetických systémov atď. Regulačný rámec EÚ by mal byť podľa možnosti technologicky neutrálny, pokiaľ ide o znižovanie emisií a udržateľnosť, pričom by mal zohľadňovať existujúce alternatívy, a to najmä tie, ktoré sú k dispozícii na miestnej úrovni, a mal by zabrániť nadmernej regulácii a väčšej administratívnej záťaži v prospech udržateľných a bezpečných riešení a usmerňovať znižovanie energetickej chudoby domácností. Výroba energie s použitím jadrového štiepenia nespĺňa kritérium udržateľnosti;

7.

je hlboko znepokojený výstavbou plynovodu Nord Stream 2, ktorá ohrozuje európsku energetickú bezpečnosť, zvyšuje závislosť EÚ od Ruskej federácie, ignoruje záujmy mnohých krajín EÚ a tretích krajín a vzhľadom na ciele EÚ v oblasti dekarbonizácie predstavuje riziko, že sa plynovod ako taký stane predčasne zastaraným. Podporuje názor Európskeho parlamentu, že dokončenie tohto politického projektu sa musí okamžite zastaviť;

8.

pripomína päť rozmerov realizácie energetickej únie – zvýšenie energetickej bezpečnosti, posilnenie vnútorného trhu s energiou, zvýšenie energetickej efektívnosti, zníženie emisií CO2 („dekarbonizácia hospodárstva“), podpora výskumu a inovácií v odvetví energetiky. Bezpečnosť dodávok elektriny musí byť pritom prioritou, aby sa zabezpečilo nepretržité fungovanie kritickej infraštruktúry vo všetkých regiónoch, najmä v časoch potenciálnych kríz vrátane energetických kríz. V tejto súvislosti sú okrem dostatočných a flexibilných výrobných kapacít potrebné miestne riešenia výroby energie, uskladňovania a flexibility s cieľom zabezpečiť každú obývanú oblasť v núdzových situáciách a počas odstávok, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch, v riedko osídlených regiónoch a v regiónoch s izolovaným energetickými systémami. Zároveň by sa malo zdôrazniť, že prenos elektrickej energie sa musí zmodernizovať. Pri rozvoji stabilného elektrického prepojenia medzi všetkými regiónmi EÚ sa treba zamerať na odstránenie fyzických prekážok, aby sa zaistila skutočná integrácia systému zásobovania elektrickou energiou. Synchronizované prepojenie viacerých národných energetických sústav prispieva k výraznému zníženiu ich prevádzkových nákladov a zvýšeniu bezpečnosti tým, že sa redukuje potenciálny negatívny vplyv lokálnych výpadkov na stabilitu energetickej sústavy a uľahčuje sa údržba jej základných prevádzkových parametrov, ako je frekvencia sústavy;

9.

zdôrazňuje, že mimoriadne dôležitá je aj efektívnosť a nákladová efektívnosť riadenia systému zásobovania elektrickou energiou, ako aj miestne riešenia výroby a uskladňovania energie (nákladovo efektívne batérie, prečerpávacie vodné elektrárne a iné riešenia) a spoločnej vlastnej spotreby;

Osobitná úloha regionálnych a miestnych samospráv

10.

poukazuje na to, že stratégia integrácie energetického systému EÚ je dôležitá pre oživenie hospodárstva miestnych a regionálnych samospráv, a to aj najmä v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Pri prechode na integrovanejšiu energetickú sústavu by energetická efektívnosť mala byť hlavným cieľom miestnych a regionálnych samospráv, pričom treba mať na zreteli širší kontext, a to najmä menej rozvinuté regióny a znižovanie emisií skleníkových plynov. Zvýšenou energetickou efektívnosťou sa docielia nižšie celkové investičné potreby a nižšie náklady na výrobu a využívanie energie a príslušnú infraštruktúru. Takisto sa znižuje objem potrebnej plochy a materiálov, a teda aj súvisiace znečistenie a spomaľuje sa strata biodiverzity. Integrácia systému môže pomôcť zvýšiť energetickú efektívnosť miestnych a regionálnych samospráv, keďže dostupné zdroje možno využiť pri prechode na energeticky účinnejšie technológie;

11.

sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy by mali podporovať zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšovanie stratégií a opatrení najmä v oblasti vykurovania/chladenia a dopravy. Okrem toho je potrebné vypracovať konkrétnejší plán pre úsporu energie najmä v oblasti dopravy a budov;

12.

poukazuje na to, že doprava predstavuje približne 30 % konečnej spotreby energie v Európskej únii a závisí predovšetkým od ropných produktov a že jej dekarbonizácia si vyžaduje väčšiu elektrifikáciu konečnej spotreby, a to prostredníctvom elektrifikácie samotných dopravných prostriedkov, ako aj prostredníctvom výroby nových zdrojov energie ako palív, pričom nemožno bezdôvodne ignorovať žiadne technologické riešenie. Takisto považuje za potrebné rozvíjať energetickú infraštruktúru potrebnú na tento účel, a tým významne prispieť k zníženiu energetickej závislosti od tretích krajín, a teda zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy;

13.

poukazuje na to, že budovy spotrebúvajú 40 % energie v Európe, a preto môže systematický plán na zníženie spotreby energie a podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo fonde budov významne prispieť k zníženiu energetickej závislosti od tretích krajín, a tým zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy;

14.

poukazuje na to, že investície na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by sa mali podporovať prostredníctvom primeraného objemu finančných prostriedkov na podporu občanov pri týchto investíciách, ktoré majú ďalekosiahly prínos, a že miestne samosprávy by mali byť zapojené do plánovania a riadenia týchto zdrojov;

15.

vyzýva Komisiu, aby podľa možnosti podporila posúdenie možností renovácie budov, ktoré podliehajú obmedzeniam spojeným s ochranou kultúrnej krajiny alebo historickej kultúrnej výstavby, s cieľom zabezpečiť, aby sa energia z obnoviteľných zdrojov mohla v týchto budovách využívať v súlade s príslušnými požiadavkami. Okrem toho žiada, aby sa tento aspekt stal jedným z ústredných prvkov nového európskeho Bauhausu;

Rozvoj regionálnej infraštruktúry prostredníctvom regionálne diferencovanejších smerov rozvoja

16.

sa domnieva, že pri integrácii energetickej sústavy je nevyhnutné posúdiť vplyv opatrení na rast v jednotlivých regiónoch a najmä na dosiahnutie cieľov v oblasti politiky súdržnosti stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Je to jediný spôsob, ako docieliť vyvážený rozvoj a skutočnú hospodársku súťaž na otvorenom trhu. Túto situáciu žiaľ brzdia okrem iného výrazné rozdiely v cenách energie pre konečných spotrebiteľov;

17.

sa domnieva, že by sa malo zohľadniť dodatočné úsilie, ktoré sa vyžaduje v najvzdialenejších regiónoch na prekonanie technických prekážok týkajúcich sa neprepojených sústav bez prístupu na vnútorný trh s energiou a bez vlastných služieb, čo si vyžaduje obrovské investície do energetickej infraštruktúry (záložná kapacita, prenosové siete vrátane podmorských káblov medzi ostrovmi, systémy uskladňovania energie, inteligentné siete a logistika pre prístup, dopravu a uskladňovanie menej znečisťujúcich palív), ktoré môžu ako celok zaručiť bezpečnosť a kvalitu dodávok energie a integráciu ich endogénnych zdrojov, najmä obnoviteľných zdrojov energie rozličného pôvodu;

18.

upozorňuje, že bez toho, aby boli dotknuté inovačné riešenia, by sa integrácia energetickej sústavy mala zamerať na rozvoj existujúcej základnej regionálnej infraštruktúry, ktorej silné stránky a výhody sa preukázali v praxi. Vzhľadom na veľmi odlišné regionálne klimatické a infraštrukturálne podmienky by sa mali hľadať tvorivé a inteligentné riešenia, pokiaľ ide o slabiny existujúcej základnej regionálnej infraštruktúry. V dôsledku toho nie je nevyhnutné, aby sa budovy vykurovali viac elektrickou energiou vo všetkých regiónoch, keďže niektoré krajiny majú dobre rozvinutú sieť diaľkového vykurovania. Napríklad viac ako 70 % obyvateľov Lotyšska má diaľkové vykurovanie. Objem takto dodávanej energie zodpovedá približne spotrebe elektrickej energie v Lotyšsku. Diaľkové vykurovanie môže prispieť k výrobe, uskladňovaniu a využívaniu zdrojov energie, ktoré nemožno použiť na úrovni budov. Pokiaľ ide o sieť diaľkového a miestneho vykurovania a tepelných sietí, treba dbať aj na postupný prechod nosičov energie na energiu z obnoviteľných zdrojov;

Nákladová efektívnosť pre občanov a podniky

19.

zdôrazňuje, že v rámci ďalšieho rozvoja energetickej sústavy by sa malo vždy posudzovať, či tým podniky a občania môžu ušetriť náklady. Cieľom zásady prvoradosti energetickej efektívnosti by malo byť znižovanie vplyvu na klímu a zvyšovanie efektívnosti zdrojov, pokiaľ ide o integrované systémy zásobovania energiou, ako aj zvyšovanie efektívnosti pre konečných používateľov. Zároveň však treba dbať na to, aby prechod nepoškodzoval záujmy spotrebiteľov. Úsilie zlepšiť energetickú efektívnosť nesmie vyvolať nárast cien energie alebo spôsobiť iné náklady pre občanov a podniky bez primeranej kompenzácie;

20.

zastáva názor, že cieľ znižovať objem emisií skleníkových plynov by sa mal realizovať čo najvýhodnejším a najefektívnejším spôsobom z pohľadu príslušného členského štátu, najmä pre jeho sociálne zraniteľné skupiny. V rámci budúceho prechodu na obnoviteľné zdroje energie je tiež dôležité mať na zreteli výsadné právo každého členského štátu, ako aj každej regionálnej a miestnej samosprávy určiť svoj energetický mix a všeobecnú štruktúru svojich dodávok energie;

21.

zdôrazňuje, že Komisia by v rámci právnych predpisov EÚ, ako aj svojej budúcej činnosti mala v plnej miere prispievať k zlepšovaniu vedomostí a informovanosti verejnosti v EÚ o využívaní technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a o podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov, keďže odpor verejnosti voči niektorým technológiám, resp. výrobným postupom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov spolu s predpismi, ktoré nie sú prispôsobené technologickému vývoju, predstavuje hlavnú prekážku rozvoja energie z týchto zdrojov. Okrem toho je dôležité nielen zvyšovať povedomie miestneho spoločenstva, ale aj informovať o tom, že energia z obnoviteľných zdrojov prináša konkrétne výhody najmä miestnemu spoločenstvu;

22.

konštatuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať riešeniam, ktoré by mohli odstrániť výrazné rozdiely v cenách energie (vrátane všetkých súvisiacich nákladov) pre konečných spotrebiteľov. Zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie v energetickom systéme by sa malo posudzovať aj z hľadiska nákladov konečných spotrebiteľov. V tejto oblasti ešte zďaleka nie sú vyčerpané príležitosti na rozvoj inovatívnych a nákladovo efektívnych riešení;

Smerom ku klimatickej neutralite do roku 2050

23.

pripomína, že by sa malo zohľadniť dodatočné úsilie regiónov s izolovanými elektrizačnými sústavami, pre ktoré ešte nie sú k dispozícii inovatívne technologické riešenia umožňujúce prepojenie s inými integrovanými sieťami. Ide napríklad o najvzdialenejšie regióny, kde je potrebné zvážiť alternatívne riešenia, ktoré ako celok môžu zaručiť bezpečnosť a kvalitu dodávok energie a zároveň dosiahnuť klimatickú neutralitu;

24.

domnieva sa, že nulovú bilanciu skleníkových plynov a klimatickú neutralitu možno do roku 2050 dosiahnuť len prepojením úsilia v oblasti úspory energie, energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a využívania odpadového tepla. S cieľom znížiť emisie skleníkových plynov vo všetkých odvetviach sa okrem zvyšovania energetickej účinnosti a podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov musia rozvíjať aj prepojenia so základnou infraštruktúrou;

25.

upozorňuje na to, že ak má Európa ako celok dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, v rámci energetickej sústavy jednotlivých regiónov ide v menšej miere o to, o aký aktuálny percentuálny podiel sa zvýši spotreba ekologickej energie na celkovej spotrebe energie. Požadujú sa skôr konkrétne plány zamerané na to, ako každý región dosiahne spoločne dohodnutý cieľ v EÚ, t. j. aký celkový podiel má zelená energia na spotrebe energie v príslušnom regióne. Vzhľadom na to, čo sa doteraz dosiahlo (1), je jasné, že na integráciu energetického systému sa v jednotlivých členských štátoch a regiónoch bude musieť vyvinúť úsilie veľmi rozdielnej intenzity. Niektoré regióny budú musieť prijať opatrenia na zvýšenie podielu ekologickej energie na spotrebe energie. Pre iné regióny bude výzvou prijať potrebné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a niektoré regióny budú musieť zlepšiť základnú infraštruktúru. Predpokladom dynamického klimaticky neutrálneho hospodárstva je preto regionálny prístup k vykonávaniu stratégie EÚ pre integráciu energetického systému v praxi;

Výhľad technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori

26.

víta a považuje za realistickú Stratégiu EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti a zdôrazňuje, že na zvýšenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a v rámci toho aj inštalovanej kapacity veternej energie na mori je potrebné konkrétne plánovanie. Dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a 2040 si vyžaduje včasný rozvoj zavedených a nákladovo efektívnych obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná energia na pevnine a solárna energia. Členské štáty potrebujú rozvíjať energiu z obnoviteľných zdrojov, aby sa do roku 2050 dosiahol cieľ nulového znečistenia a klimatická neutralita; Rozvoj je napríklad dôležitý pre výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov energie na dekarbonizáciu odvetví, v ktorých sa emisie ťažko znižujú;

27.

súhlasí s názorom vyjadreným v stratégii EÚ na využitie potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti, že by sa mali cielene podporovať nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori (ako je využívanie vodnej, geotermálnej, solárnej, prílivovej energie, energie vĺn a plávajúce veterné a solárne parky, výroba vodíka na mori). Príslušné technologické riešenia by zároveň mali pomôcť zosúladiť hospodárske a ekologické ciele EÚ. Zároveň zdôrazňuje, že je potrebný jasný plán ďalšieho rozvoja budúcich sietí a zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako napr. sietí na mori a výroby veternej energie na mori s priamym napojením na cezhraničné prepojovacie vedenia. Výroba energie na mori v kombinácii s cezhraničným prenosom energie by viedla k značným úsporám nákladov a využívania námorného priestoru. Nesmie to však obmedziť rybolov, ani lodnú dopravu;

28.

v súvislosti s biodiverzitou požaduje jasné a praktické ustanovenia týkajúce sa využívania obnoviteľných zdrojov energie na mori. Ciele zelenej energie a biodiverzity by sa nemali vnímať ako protichodné ciele. Naopak, je potrebné nájsť konkrétne spôsoby, ako ich dosiahnuť, aby sa mohlo urýchliť využívanie energetického potenciálu na mori a zabezpečilo sa konkrétne námorné priestorové plánovanie, ktoré je nielen v súlade potrebami biodiverzity a menej narúša morské prostredie, ale reaguje aj na želanie občanov zachovať morské prostredie a na čoraz väčší potenciál ekoturizmu a požiadavku týkajúcu sa príťažlivosti prírodného prostredia;

29.

pripomína potenciál ostrovov a najvzdialenejších regiónov pri rozvoji energie z obnoviteľných morských zdrojov, ktoré by mohli zohrávať zásadnú úlohu pri prechode na neutrálne hospodárstvo, a ktoré by mohli byť prínosom pre priemysel, hospodárstvo a spoločnosť v celej EÚ;

30.

poukazuje na to, že využívanie energie na mori môže napomôcť vytvoriť nové pracovné miesta alebo rekvalifikovať viac pracovníkov. Tým by sa však nemali obmedzovať existujúce formy zamestnaní a s nimi súvisiace príležitosti, ktoré ponúkajú. Pracovnú silu je nevyhnutné rekvalifikovať v súlade s osobitnými potrebami odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov na mori;

31.

žiada, aby prístavy zohrávali osobitnú úlohu v stratégii EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori. Mali by sa modernizovať a využívať tieto nové obchodné príležitosti – montáž, výroba a údržba zariadení na výrobu energie na mori;

32.

víta názor Komisie, že, ak sa má dosiahnuť rozšírenie navrhované v stratégii EÚ na využitie potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti, musia spolupracovať všetky zainteresované strany (členské štáty, miestne a regionálne samosprávy, občania EÚ, sociálni partneri a mimovládne organizácie). Zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia trvalého a zlepšujúceho sa pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori je potrebná právna istota a zrozumiteľnosť, keďže investície sú vo všeobecnosti najmä v počiatočnej fáze projektov kapitálovo mimoriadne náročné;

Stratégia EÚ na zníženie emisií metánu – nové príležitosti

33.

konštatuje, že podľa stratégie EÚ na zníženie emisií metánu EÚ produkuje len 5 % celosvetových emisií metánu. Preto by aj najambicióznejšie plány EÚ na zníženie emisií metánu mali len malý vplyv na znižovanie celosvetových emisií skleníkových plynov. Dovoz na jednotný trh EÚ by sa mal povoliť len z krajín (alebo ich častí), ktoré majú rovnaké normy znižovania emisií skleníkových plynov ako EÚ. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby ciele EÚ v oblasti klímy neohrozovali globálnu konkurencieschopnosť EÚ a jej podnikov;

34.

požaduje rýchlejšie odhaľovanie úniku metánu prostredníctvom programu Copernicus, ako aj iných nástrojov, ak program Copernicus nie je schopný poskytnúť dostatočné údaje. Je nevyhnutné presne určiť, kde sa v tretích krajinách uvoľňujú veľké množstvá metánu. Tieto informácie sa musia zverejniť, aby sa občania EÚ mohli informovane rozhodnúť, či kúpia tovar vyrobený na týchto miestach. Podľa svetového energetického výhľadu (World Energy Outlook) Medzinárodnej agentúry pre energiu zariadenia na ťažbu ropy a zemného plynu vypúšťajú v celosvetovom meradle veľmi odlišné množstvá metánu. V tejto oblasti preto existuje veľký potenciál na zníženie emisií metánu. VR preto žiada zabrániť úniku metánu vo výrobných, dopravných a recyklačných reťazcoch v rámci EÚ, ako aj vyhnúť sa dovozu fosílnych palív spôsobujúcich znečistenie v dôsledku úniku metánu pri ťažbe, spracovaní a preprave;

35.

poukazuje na to, že podľa stratégie EÚ na zníženie emisií metánu približne 41 % celosvetových emisií metánu pochádza z prírodných (biogenických) zdrojov, ako sú mokrade alebo lesné požiare. Predchádzanie lesným požiarom a účinný boj proti nim by sa mali stať v EÚ prioritným cieľom. Majú vplyv nielen na globálne otepľovanie, ale môžu spôsobovať výrazné škody prírode, ľuďom a podnikom v Európe. VR tiež žiada, aby sa zvážilo, do akej miery by EÚ mohla účinnejšie prispievať k haseniu lesných požiarov a ich zabráneniu v tretích krajinách, kde každoročne zhoria veľké lesné plochy;

36.

zároveň žiada, aby sa zabezpečilo, že ciele v oblasti znižovania emisií metánu neohrozia konvergenciu európskych regiónov a nebudú sa medzi nimi zväčšovať sociálno-ekonomické rozdiely;

37.

v rámci realizácie SPP (spoločná poľnohospodárska politika) požaduje účinné opatrenia na zníženie emisií metánu z poľnohospodárstva. Pokiaľ ide o nové ekologické režimy, v tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu systémy s nízkymi vstupmi, ako napríklad pastva, ako aj opatrenia na ochranu pôdy;

38.

žiada, aby sa v rámci vývoja technológií a ich používaní venovala väčšia pozornosť európskym výrobcom, aby ciele v oblasti znižovania emisií metánu neviedli k ešte vyšším nákladom pre občanov a podniky, najmä pre poľnohospodárov a chovateľov. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby zníženie emisií metánu v poľnohospodárstve a sektore chovu hospodárskych zvierat neviedlo k zvýšeniu cien potravín;

Závery

39.

zdôrazňuje, že okrem využívania nových príležitostí v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je naďalej dôležité zabezpečiť prednostné rozšírenie európskej siete a pripojenie každého regiónu k spoločnej európskej energetickej sieti. Tým sa umožní, aby sa obnoviteľné zdroje dostupné na rôznych miestach navzájom viac dopĺňali. Naliehavo potrebné sú aj minimálne normy pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie a zachovanie stability sústavy;

40.

poukazuje na to, že je dôležité zohľadniť existujúce regionálne rozdiely, najmä v najvzdialenejších regiónoch, pričom treba osobitnú pozornosť venovať vidieckym a riedko osídleným regiónom, a tiež podporovať nákladovo efektívne riešenia tým, že sa zabezpečí, aby európski občania a podniky, a predovšetkým zraniteľné skupiny, boli oslobodení od nákladov na znižovanie spotreby energie, čím sa zabráni zhoršeniu situácie najzraniteľnejších skupín, ktoré môžu byť vystavené energetickej chudobe;

41.

konštatuje, že v dôsledku pandémie COVID-19 je ešte potrebnejšia energetická transformácia, ktorá prispeje k udržateľnejšej spoločnosti a hospodárstvu a zabezpečí, aby každý európsky región bol schopný poskytovať základné služby v krízových situáciách. Tento prechod musí byť spravodlivý, odstupňovaný a nezvratný, pretože krátkodobé a neudržateľné riešenia by mohli skôr škodiť než byť prínosom;

42.

zdôrazňuje, že v spojitosti s energetickou transformáciou je potrebné systematickejšie zapájať miestne a regionálne samosprávy do rozhodovania. Je potrebné zabezpečiť, aby boli príslušné miestne a regionálne samosprávy, prípadne prostredníctvom viacúrovňového dialógu o klíme a energetike, zapojené do prípravy národných plánov v oblasti energetiky a klímy. VR opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom a Komisii, aby zriadili stálu platformu pre viacúrovňový dialóg o energetických otázkach. Mohlo by sa tým podporiť aktívne zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, organizácií občianskej spoločnosti, podnikov a iných zainteresovaných strán do navrhovania energetickej transformácie. VR poukazuje na to, že smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (2) o obnoviteľných zdrojoch energie poskytla veľmi dobrý základ pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty sa vyzývajú, aby vykonali túto transpozíciu smernice s cieľom zvýšiť účasť občanov v občianskych energetických spoločenstvách;

43.

poukazuje na to, že na dosiahnutie nových cieľov je nevyhnutná spolupráca s miestnymi a regionálnymi samosprávami, pokiaľ ide o tvorbu a vykonávanie politiky a zaistenie toho, aby občania a podniky boli o nich riadne informovaní a aby sa zvýšilo ich povedomie. To je základ pre udržateľné formovanie našej budúcnosti;

44.

zdôrazňuje, že vzhľadom na význam účasti občanov treba zohľadniť, že úspešné vykonávanie stratégie integrácie energetického systému EÚ je nemysliteľné bez iniciatív, ktoré podporujú tok informácií zdola nahor, výmenu informácií a vzdelávanie na miestnej úrovni. VR konštatuje, že primerané zapojenie zainteresovaných strán uľahčí nielen akceptáciu politických opatrení zo strany verejnosti, ale aj komplexné a transparentné posúdenie dosiahnutého pokroku.

---

(1)  Eurostat, Share of renewable energy in the EU up to 19,7 % in 2019 (Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ v roku 2019 dosiahol 19,7 %), https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20201218-1.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).