Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prínos občianskej spoločnosti k zelenej agende a udržateľnému rozvoju západného Balkánu ako súčasť procesu pristúpenia k EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 429/16)

Spravodajkyňa:	Dragica MARTINOVIĆ DŽAMONJA
Pomocný spravodajca:	Pierre Jean COULON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy (REX)
Prijaté v sekcii	24.7.2020
Prijaté v pléne	18.9.2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	215/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporoval a naďalej sa dôrazne zasadzuje za rozšírenie Európskej únie (EÚ) o šesť krajín západného Balkánu (1) pod podmienkou, že splnia všetky potrebné kritériá členstva.

1.2.

V tejto súvislosti EHSV víta činnosť Európskej komisie, pokiaľ ide o revidovanú metodiku umožňujúcu začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom a jej úsilie o dosiahnutie dynamickejšieho a predvídateľnejšieho procesu. EHSV však vyzýva na posilnenie úlohy sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

1.3.

EHSV sa domnieva, že po zotavení sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mali podporiť ekologické politiky a že zelená transformácia musí byť neoddeliteľnou súčasťou komplexného a výhľadovo orientovaného plánu obnovy na západnom Balkáne (2). EHSV na tento účel víta oznámenie Európskej komisie o balíku pomoci na oživenie hospodárstva západného Balkánu.

1.4.

EHSV sa domnieva, že západný Balkán by mal zbližovať svoje politiky a iniciatívy s dôležitými európskymi politikami a iniciatívami a mal by sa na nich zúčastňovať, čo sa vzhľadom na jeho geografickú polohu týka najmä európskej zelenej dohody.

1.5.

Vzhľadom na nevyhnutné rozsiahle investície a regulačné úpravy je EHSV pevne presvedčený, že sociálni partneri a občianska spoločnosť zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri prechode na ekologickejšiu a udržateľnejšiu spoločnosť, najmä pokiaľ ide o osobitné politické súvislosti na západnom Balkáne.

1.6.

EHSV pripomína, že v záujme silného a účinného občianskeho dialógu je dôležité zaručiť slobodu združovania a zabezpečiť priaznivý priestor občianskej spoločnosti a potrebné zlepšiť podporu budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti.

1.7.

EHSV pripomína, že krajiny západného Balkánu sú veľmi citlivé na vplyvy zmeny klímy, ktoré vo všeobecnosti vedú k poškodeniu zdravia a hospodárstva, a vyžadujú si bezodkladné opatrenia na zlepšenie kvality života ich občanov, najmä detí a mladých ľudí, prostredníctvom spravodlivej transformácie na ekologickejší model so zreteľom na zásadu „na nikoho nezabudnúť“.

1.8.

EHSV žiada, aby sa budúce opatrenia zamerané na ekologickejší západný Balkán prispôsobili osobitným výzvam a potrebám tohto regiónu vrátane primeraného regulačného rámca, cezhraničných aktivít, inovatívnych technologických riešení, miestnej výroby a spotreby energie a energetickej efektívnosti, udržateľnej mestskej dopravy, cestných a železničných sietí, zapojenia verejného a súkromného sektora, IKT a zavedenia rýchleho internetu, agropotravinárskych opatrení atď.

1.9.

EHSV sa domnieva, že výzvy spojené s dekarbonizáciou, odstraňovaním znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, pripojením a zmenou klímy na západnom Balkáne sa môžu premeniť na príležitosti prostredníctvom investovania do výskumu a inovácií, učenia sa a prijatia alternatívnych prístupov, pokiaľ ide o obehové hospodárstvo, nakladanie s odpadmi, ekologickejšie riešenia v oblasti energie a pripojenia, ako aj aktívne opatrenia na ochranu bohatej biodiverzity v regióne.

1.10.

EHSV zdôrazňuje význam rozvoja ekologických zručností v rámci aktívnych vnútroštátnych a regionálnych stratégií vzdelávania/odbornej prípravy a zručností s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť v spolupráci s príslušnými subjektmi a v rámci účinného sociálneho dialógu.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že na západnom Balkáne je potrebné náležite zavádzať do praxe dobrú správu vecí verejných a demokratické inštitúcie, zásadu právneho štátu, úspešné protikorupčné politiky, boj proti organizovanej trestnej činnosti, dodržiavanie ľudských práv a bezpečnosť. Keďže ekologizácia hospodárstva si vyžaduje značné investície, je potrebné pripomenúť, že právny štát je kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní efektívneho podnikateľského prostredia a získavaní priamych súkromných a zahraničných investícií.

2.   Integrácia západného Balkánu do EÚ

2.1.

EHSV dôrazne podporoval rozšírenie Európskej únie o šesť krajín západného Balkánu pod podmienkou, že splnia všetky potrebné kritériá členstva. So sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou v tomto regióne vytvoril veľmi silnú sieť a je odhodlaný zabezpečiť, aby bol ich hlas vypočutý.

2.2.

EHSV víta solidaritu s krajinami západného Balkánu, ktorú vyjadrili európski lídri na samite v Záhrebe 6. mája 2020, ale pripomína svoj príspevok (3), v ktorom zdôraznil potrebu väčšej angažovanosti v rozširovaní do budúcnosti a vyjadril poľutovanie nad nedostatočným uznaním dôležitosti hlasu občianskej spoločnosti.

2.3.

EHSV víta oznámenie s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (4), v ktorom sa navrhuje revidovaná metodika pre kandidátske krajiny a ktoré sa zameriava na dôveryhodnejší proces, aby sa rozširovanie posunulo vpred. S poľutovaním však berie na vedomie nedostatočné uznanie úlohy sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

2.4.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila úlohu občianskej spoločnosti v rámci monitorovania činnosti vlád pri plnení nevyhnutných prístupových kritérií, najmä pokiaľ ide o tematický blok „Základné hodnoty“, ako aj tematický blok „Ekologický program a udržateľná prepojenosť“.

2.5.

EHSV podporuje balík pomoci Európskej komisie na podporu západného Balkánu v jeho úsilí čeliť následkom pandémie ochorenia COVID-19, ako sa uvádza v oznámení o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (5) a v oznámení o podpore západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (6).

2.6.

EHSV posilňuje svoje záväzky vo vzťahu k tomuto regiónu, pokiaľ ide o reakciu na krízu, ako aj budúci hospodársky a investičný plán pre západný Balkán. Zároveň žiada však, aby sa kládol väčší dôraz na reformy a podmienenosť angažovanosti EÚ v závislosti od demokratických reforiem a dodržiavania základných európskych hodnôt, ako sú právny štát a základné práva.

2.7.

EHSV opakuje svoje presvedčenie, že sociálni partneri a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa musia zmysluplne zapájať do celého procesu integrácie západného Balkánu do EÚ. Je potrebné posilniť ich kapacity prostredníctvom technickej a hospodárskej podpory, ako aj tým, že sa im uľahčí prístup k európskym finančným zdrojom a že budú plne zapojené do procesu prístupových rokovaní (7).

3.   Zelená dohoda, dôležitý aspekt integrácie západného Balkánu do EÚ

3.1.

EHSV sa domnieva, že západný Balkán by mal pokračovať v zosúlaďovaní s usmerneniami, cieľmi a hodnotami EÚ, a že EÚ by sa mala usilovať o začlenenie západného Balkánu do svojich iniciatív. Platí to najmä pre európsku zelenú dohodu, ktorá musí zahŕňať západný Balkán vzhľadom na jeho geografickú polohu uprostred európskeho kontinentu a vzhľadom na to, že je zo všetkých strán obklopený EÚ. Preto nie je prekvapujúce, že v oznámení o zelenej dohode z 11. decembra 2019 sa osobitne ohlasuje zelená agenda pre západný Balkán (8) v rámci hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, ktorý sa má predložiť do konca roku 2020.

3.2.

EHSV vyzýva, aby zelená agenda pre západný Balkán účinne posilňovala a podporovala regionálnu spoluprácu, najmä v odvetví energetiky a dopravy. Aktívna účasť a zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do existujúcich komunít, zmlúv a iniciatív v oblasti regionálnej spolupráce je nevyhnutná na to, aby prinášala výhody pre blaho a zdravie občanov v regióne, a zároveň na to, aby sa uvoľnil potenciál ekologického, nízkouhlíkového a obehového hospodárstva západného Balkánu. V zelenej agende pre západný Balkán by sa tieto problémy mali riešiť prostredníctvom piatich tematických pilierov, ktorými sú: 1. dekarbonizácia, 2. obehové hospodárstvo, 3. biodiverzita, 4. znečistenie a 5. agropotravinárske opatrenia.

3.3.

EHSV súhlasí s presvedčením, že vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na občanov a podniky je obrovský, čo si vyžaduje prehodnotenie politických cieľov. EHSV sa však domnieva, že zelená transformácia musí byť neoddeliteľnou súčasťou komplexného plánu obnovy, ktorý by sa mal zameriavať na budúcnosť a mal by zahŕňať rozsiahle verejné a súkromné investície do dopravných a energetických spojení, úspory energie na strane dopytu a ekologickejšie technológie, ako sú slnečná a veterná energia, čistý vodík, batérie a zachytávanie CO2, ktoré zabraňujú vplyvu na prírodné prostredie a ľudí alebo ho minimalizujú.

3.4.

EHSV s poľutovaním berie na vedomie niektoré znepokojujúce analýzy a trendy v regióne, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia. Ekonomiky na západnom Balkáne sú stále silne závislé od tuhých fosílnych palív a majú vysokú energetickú náročnosť. Región je výrazne ovplyvnený zmenou klímy (suchá, povodne) a očakáva sa, že do konca storočia sa teplota v tomto regióne zvýši o 4 oC (9). Väčšina cestnej dopravy sa uskutočňuje v starších vozidlách s nižšou palivovou účinnosťou. Niektoré mestá regiónu (Sarajevo, Priština, Skopje, Belehrad) sú na prvých miestach európskeho rebríčka znečistenia tuhými časticami PM2,5 a PM10,0.

3.5.

EHSV však pripomína, že región má významný potenciál obnoviteľnej energie (vodná, veterná a slnečná energia), ako aj významný potenciál v oblasti prírodných zdrojov a mimoriadnej biodiverzity. Výzvy, ktorým čelí v súvislosti s dekarbonizáciou, odstraňovaním znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, pripojením a zmenou klímy, sa môžu premeniť na príležitosti využívaním výskumu a inovácií a prijatím alternatívnych prístupov, obehového hospodárstva, nakladania s odpadmi, ekologickejšej energie, ekologickejších riešení v oblasti energetickej efektívnosti a pripojenia.

3.6.

EHSV pripomína, že na samite v Poznani o západnom Balkáne (10) EÚ potvrdila svoj záväzok v oblasti životného prostredia a klímy a schválila spoločné vyhlásenie na tému „Prechod západného Balkánu na čistú energiu“ z 21. februára 2019.

3.7.

Prechod od fosílnych palív k zeleným hospodárstvam zahŕňa aj prepojenie, a to od energetických, dopravných a distribučných infraštruktúr až po digitálnu agendu. Pri dosahovaní prechodu na zelené hospodárstvo sa podnikanie musí považovať za súčasť riešenia. Pri uhlíkovo neutrálnom prechode sa pri správnom rámci a podpore zmodernizuje priemysel a vytvoria nové vysokokvalitné pracovné miesta a viac pracovných príležitostí. Zapojenie sociálnych partnerov, podnikov a iných združení občianskej spoločnosti na západnom Balkáne do formovania a vykonávania opatrení na podporu moderného a inteligentného, obehového a nízkouhlíkového hospodárstva je nevyhnutné. V tomto procese sú sociálne politiky a sociálny dialóg nevyhnutnou zárukou súdržnej spoločnosti, ktorá sa usiluje o pracovné miesta pre všetkých a zmierňuje nerovnosti a vylúčenie.

3.8.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli do definovania udržateľného rozvoja ako prioritného politického cieľa v plnej miere zapojení sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti v záujme presadzovania „zelených investícií“ na investovanie v regióne. Akademická obec, zamestnávatelia a zamestnanci, sociálne katalyzátory, napr. podnikatelia, médiá a náboženskí alebo iní vodcovia za hranicami štátov sú dôležitými vektormi pre inkluzívny a udržateľný rozvoj. Vedecké komunity, kultúrne skupiny, priemyselné zoskupenia a združenia spotrebiteľov majú okrem iného významné odborné znalosti na podporu tejto dôležitej voľby pre región, čo z nej robí správny výber pre hospodárstvo a spoločnosť.

3.9.

Ekologické zručnosti sa musia rozvíjať v rámci aktívnych vnútroštátnych a regionálnych stratégií vzdelávania/odbornej prípravy a zručností v spolupráci s príslušnými subjektmi a v rámci účinného sociálneho dialógu vrátane študentov, učiteľov a rodičov v záujme nízkouhlíkového a ekologickejšie hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Vzhľadom na prechod na obehové hospodárstvo ako strategický cieľ pre západný Balkán by sa podpora ekologických zručností mala zosúladiť s národnými stratégiami rastu, aby sa zabezpečilo, že iniciatívy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy spĺňajú národné strategické ciele a sú podporované dostatočnými finančnými prostriedkami. EHSV žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala účasti žien na vypracovávaní nových politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia) a ich vykonávaní v snahe zabezpečiť lepšiu rodovú rovnosť a spravodlivejší prechod na ekologickejšie hospodárstvo.

3.10.

S cieľom riešiť nezamestnanosť a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami by sa mala zaviesť lepšia prognóza zručností, aby sa zabezpečilo, že zručnosti študentov a pracovnej sily zodpovedajú zručnostiam potrebným na trhu práce. Malo by sa tiež posilniť odborné vzdelávanie a príprava, a najmä systémy učenia sa na pracovisku a systémy duálneho vzdelávania, ktoré pomohli úspešne vyriešiť nezamestnanosť mladých ľudí v niektorých členských štátoch EÚ. Na dosiahnutie týchto cieľov by sa malo realizovať a podporovať aktívne zapojenie podnikov a ich obchodných združení, ako sú obchodné komory.

3.11.

EHSV pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo podporuje zásadu „na nikoho nezabudnúť“. Osobitná pozornosť by sa mala venovať občanom a najmä zraniteľným skupinám tým, že sa zabezpečí cenová dostupnosť a prístupnosť energie a že tieto skupiny budú mať prospech z opatrení na podporu energetickej účinnosti. Regióny závislé od uhlia sa musia podporovať pri ich spravodlivom prechode, aby sa v záujme zmiernenia strát pracovných miest vypracovali plány participatívnej obnovy zdola nahor. Spotrebitelia musia byť informovaní, usmerňovaní a zapájaní do prijímania zodpovedných postojov a ich zavádzania do praxe, čo prispeje k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy.

3.12.

EHSV uznáva geopolitický a geoekonomický význam tohto regiónu pre EÚ a žiada o ostražitosť, pokiaľ ide o investície z tretích krajín, často s menším zreteľom na ciele udržateľnosti. EHSV vyzýva orgány a občiansku spoločnosť v regióne, aby podporovali a zvyšovali informovanosť o pozitívnej angažovanosti a finančnej podpore EÚ v súvislosti so zavádzaním ekologickejších technológií.

3.13.

EHSV žiada, aby sa vykonalo hodnotenie ex ante týkajúce sa financovania činností súvisiacich s udržateľným rozvojom na západnom Balkáne a uplatňovania zásady podmienenosti na udržateľnosť projektov.

4.   Zmena klímy a západný Balkán

4.1.

EHSV pripomína, že krajiny západného Balkánu sú veľmi citlivé na vplyvy zmeny klímy, pričom v predchádzajúcich rokoch boli postihnuté veľmi ničivými záplavami a suchami. Rada pre regionálnu spoluprácu (11) vo svojej štúdii o zmene klímy uvádza, že už bolo pozorované zvýšenie teploty o 1,2 oC, pričom ďalšie zvýšenie o 1,7 – 4,0 oC sa očakáva do konca storočia. Okrem toho boli dobre zdokumentované problémy so znečistením ovzdušia, čo vo všeobecnosti vedie k poškodzovaniu zdravia a hospodárstva. Keďže zmena klímy narúša základné životné potreby (prístrešok, potrava a voda), deti a mladí ľudia patria medzi najzraniteľnejšie skupiny, pokiaľ ide o priame a nepriame vplyvy zmeny klímy, ktoré pandémia ochorenia COVID-19 (12) zvýraznila.

4.2.

EHSV uznáva dôležitosť záväzkov krajín západného Balkánu v rámci Parížskej dohody o zmene klímy (13) z roku 2015 znížiť emisie skleníkových plynov a postupne zvýšiť ambície ich vnútroštátne stanovených príspevkov v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami. Pri vykonávaní Parížskej dohody musia okrem vlád zohrávať kľúčovú úlohu aj ďalšie zainteresované strany, ako sú podniky, mestá a mimovládne organizácie.

4.3.

EHSV takisto uznáva záväzky krajín v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, čo je koncepcia riešenia problémov udržateľného rozvoja vrátane chudoby, nerovnosti, zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia, mieru a spravodlivosti. Je nanajvýš dôležité, aby nový model rozvoja podporovali v každej krajine a na medzinárodnej úrovni občania, podniky a finančný sektor.

4.4.

EHSV si je vedomý skutočnosti, že rokovania o životnom prostredí a zmene klímy sú jednou z najnáročnejších rokovacích kapitol, najmä pokiaľ ide o investične náročné smernice, napríklad smernice o vode, odpade, priemyselných emisiách a smernice o obchodovaní s emisiami. Domnieva sa však, že zmena klímy si vyžaduje radikálne a transformačné kroky, pri ktorých je potrebné nielen zosúladenie politík a právnych predpisov, ale aj presun hospodárskej paradigmy a prechod na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť odolnú proti zmene klímy a efektívne využívajúcu zdroje. Takýmto spôsobom sú stratégie v oblasti klímy alebo dekarbonizácie na miestnej a národnej úrovni v skutočnosti novými stratégiami rastu.

4.5.

EHSV si uvedomuje, že proces rozvoja stratégie v oblasti klímy si vyžaduje hlboké reformy a transformáciu všetkých sektorov, a vyzýva krajiny západného Balkánu, aby rozvíjali a vykonávali svoje stratégie v súlade s požiadavkami acquis EÚ a koordinovali prácu na vypracovaní dlhodobých stratégií nízkoemisného rozvoja do roku 2050 ako strany dohovoru UNFCCC, s aktívnou účasťou a posilneným zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane organizácií občianskej spoločnosti.

4.6.

Všetky krajiny s výnimkou Bosny a Hercegoviny zriadili koordinačné orgány na vysokej úrovni pre oblasť zmeny klímy s cieľom začleniť opatrenia v oblasti zmeny klímy do iných odvetvových politík, najmä do oblasti hospodárskeho rozvoja, energetiky, dopravy a poľnohospodárstva s cieľom zohľadniť obavy a pripomienky všetkých príslušných zainteresovaných strán pri príprave strategických a politických dokumentov a právnych predpisov. EHSV odporúča, aby do všetkých z nich boli od samého začiatku regulačných a/alebo legislatívnych konzultácií zapojení zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti a sociálni partneri. EHSV odporúča, aby bol vyvinutý mechanizmus, ktorý umožní včasné, transparentné a kolektívne riešenie všetkých problémov.

4.7.

Keďže väčšinu nákladov na zosúladenie so smernicou EÚ o systéme obchodovania s emisiami bude musieť znášať priemysel, EHSV odporúča, aby sa do aktivít zameraných na zvyšovanie povedomia a budovanie kapacít v súvislosti so systémom obchodovania s emisiami zapojila najmä občianska spoločnosť, priemysel a obchodné združenia. Pre západný Balkán to predstavuje veľkú investíciu, najmä pre krajiny, ktoré majú veľké priemyselné odvetvia, pretože nemajú dostatočnú kapacitu na riešenie dôsledkov vyplývajúcich zo smernice, ktoré nesúvisia iba s investíciami, ale vyžadujú si aj zmeny v oblastiach regulačného prostredia, riadenia, monitorovania, podávania správ, overovania a akreditácie emisií.

5.   Energetika na západnom Balkáne

5.1.

EHSV podporuje energetickú úniu a rámcové politiky v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 v záujme dosiahnutia cieľov Parížskej dohody. Krajiny západného Balkánu sú povinné dosiahnuť súlad s týmito politikami, ale mali by sa aktívnejšie angažovať v energetickej únii a zapájať sa už od prvých diskusií.

5.2.

EHSV podporuje spoločné vyhlásenie z roku 2019 o „Prechode západného Balkánu na čistú energiu“, na ktorom sa dohodli ministri energetiky a životného prostredia západného Balkánu a ktoré sa týka zásad udržateľného rozvoja vodnej energie na západnom Balkáne (14), a pripomína, že príspevok a silné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti boli pri ich prijímaní nápomocné. EHSV sa domnieva, že hoci ide o prvé dobré kroky, je potrebné urobiť viac.

5.3.

V súlade s tým EHSV odporúča, aby v rámci činnosti Strediska EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby mali sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zo západného Balkánu možnosť zohrávať aktívnu a konkrétnu úlohu vrátane predkladania návrhov.

5.4.

EHSV sa domnieva, že snahy o dosiahnutie parížskych cieľov a udržateľný rast vo všeobecnosti musia byť podporené modernými primeranými opatreniami pre tento región vhodnými na daný účel. To zahŕňa rozvoj modernej a výhľadovo orientovanej infraštruktúry, vytvorenie primeraného legislatívneho a regulačného rámca a zahrnutie nových technológií a zodpovedajúcich obchodných modelov pre „ekologický a inkluzívny“ rozvoj hospodárstiev tohto regiónu. Konkrétne to bude znamenať výstavbu „inteligentných“ sietí na prenos a distribúciu energie s cieľom prispôsobiť sa stále rastúcemu podielu nepravidelnej skladby obnoviteľných zdrojov na výrobu energie. Rozvoj vnútrodenných, vyrovnávacích a skladovacích trhov rovnako prospieva vytváraniu trhovo orientovaných riešení pre primerané rozdelenie zdrojov v rámci energetického mixu, ktorý sa už mení z fosílnych palív smerom k čistejším energiám.

5.5.

EHSV sa domnieva, že spoľahlivý, moderný a transparentný legislatívny a regulačný rámec je kľúčom k rozvoju trhu s energiou a priláka nové investície potrebné na financovanie novej infraštruktúry a kapacity. Úloha Energetického spoločenstva (15) a transpozícia a implementácia acquis Spoločenstva je podmienkou sine qua non. Cezhraničné činnosti, ako napríklad obchodovanie s energiou, môžu takisto viesť k veľkej efektívnosti a úsporám energie a nákladov za predpokladu, že všetci účastníci trhu dodržiavajú podobné pravidlá týkajúce sa environmentálneho súladu a stanovovania cien uhlíka. Úloha regulačného výboru Energetického spoločenstva (ECRB) je preto prvoradá a bude sa musieť posilniť, pričom treba mať na zreteli, že udržateľné alternatívy si vyžadujú dobre fungujúce cezhraničné trhy. EÚ by mala podporovať sekretariát Energetického spoločenstva a regionálnym vládam pomáhať pri vytváraní spoľahlivých integrovaných národných energetických a klimatických plánov (NEKP), ktoré sa riadia cieľmi do roku 2030 pre tento región. NEKP by mali odrážať ambície potrebné na dekarbonizáciu hospodárstva, pričom by sa v nich mali zohľadniť environmentálne záruky. Mali by obsahovať politiky a opatrenia súvisiace so znížením emisií skleníkových plynov vo všetkých kľúčových emisných odvetviach, aby sa splnili ciele do roku 2030 a ich príspevky podľa Parížskej dohody, ako aj perspektívu na to, aby sa do roku 2050 stalo hospodárstvo uhlíkovo neutrálnym.

5.6.

EHSV žiada, aby sa v nástroji predvstupovej pomoci (IPA) vyčlenilo na zelenú transformáciu primerané percento rozpočtových prostriedkov. Vyjadruje poľutovanie nad nízkou intenzitou výskumu, vývoja a inovácií na západnom Balkáne a vyzýva ho na lepšiu účasť v dostupných programoch EÚ vrátane programu Horizont Európa, pretože takéto investície sú kľúčové pre rozvoj nových technológií v záujme účinnej zelenej transformácie.

5.7.

Keďže inovácie v tomto meniacom sa energetickom prostredí zohrávajú zásadnú úlohu, EHSV odporúča, aby sa v prípade západného Balkánu seriózne zvážila možnosť decentralizovanej energie, t. j. energie vyrobenej a spotrebovanej na miestnej úrovni. Keďže región má rozsiahle pohoria, nie je ľahké ani nákladovo efektívne podporovať rozsiahle zavádzanie elektrických sietí s vysokým a stredným napätím. Súčasné technologické riešenia na podporu distribuovanej energie sú oveľa vyspelejšie a ekonomicky spoľahlivejšie. Tento nový prístup môžu podporiť súčasné skúsenosti EÚ a podporný legislatívny a regulačný rámec EÚ pre výrobcov-spotrebiteľov a energetické spoločenstvá. Takéto nové obchodné modely môžu priniesť vhodnejšie riešenia na uspokojenie miestnych potrieb a charakteristík, v ktorých môžu byť miestni aktéri priamo zapojení do udržateľných riešení, a teda niesť zodpovednosť za prechod na udržateľný rozvoj.

5.8.

EHSV sa okrem toho domnieva, že energetická efektívnosť má na západnom Balkáne veľký potenciál. Rekonštrukcia bytového fondu vrátane verejných a súkromných budov, priemyselných a iných činností prinesie významné úspory energie a nákladov, a zároveň bude riešiť aj významný problém energetickej chudoby. Úspora energie je takisto dôležitou súčasťou obchodného a sociálneho modelu „miestnej energie“, pretože rekuperácia tepla na priemyselné a/alebo obytné účely má zmysel na miestnej alebo regionálnej úrovni. Vo väčšine krajín v tomto regióne sú takisto vysoké distribučné straty, ktoré si vyžadujú značné investície. Aj tu by preto financovanie EÚ a medzinárodné financovanie mohli byť nápomocné pri rozvoji účinnej, miestnej výroby a spotreby energie s malým vplyvom. Vzhľadom na obmedzené prostriedky krajín v tomto regióne bude takéto financovanie potrebné z dôvodu počiatočnej kapitálovej náročnosti investícií a ich relatívne rozsiahlej doby odpisovania. Európske technológie sú technicky a ekonomicky vyspelé, a preto sú vhodné pre tento región. EHSV vyzýva EÚ a príslušné finančné orgány, aby posilnili svoju angažovanosť v miestnych a regionálnych projektoch energetickej efektívnosti.

5.9.

EHSV žiada, aby sa Energetické spoločenstvo, ktorého cieľom je rozšíriť acquis EÚ v oblasti energetiky, klímy a životného prostredia do krajín zapojených do procesu rozširovania a krajín európskeho susedstva, naďalej a úzko zapájalo do projektu energetickej únie, najmä pokiaľ ide o uvedené prioritné činnosti. Organizácie občianskej spoločnosti by sa mali systematicky zapájať a integrovať do stretnutí Energetického spoločenstva.

6.   Prepojenie západného Balkánu

Doprava

6.1.

EHSV plne podporuje rozvoj moderných a nadčasových dopravných sietí v regióne s cieľom posilniť cezhraničný obchod a mobilitu. Vzhľadom na potrebu drastického zlepšenia existujúcich mestských, cestných a najmä zastaraných železničných sietí na západnom Balkáne by každá nová výstavba mala od začiatku podporovať elektronickú mobilitu alebo čistý vodík, ale podľa potreby aj vozidlá na plynový pohon. Tým by sa umožnilo, aby bola infraštruktúra účelná a relevantná niekoľko desaťročí, pričom by sa zlepšila kvalita ovzdušia a znížil dovoz palív.

6.2.

Bez ohľadu na to, aké udržateľné riešenia sa zvolia (napr. elektromobilita, biopalivá, čistý vodík), pri ich bezproblémovom zavádzaní v regióne môžu pomôcť EÚ, európske spoločnosti a odborné znalosti. EHSV vyzýva krajiny západného Balkánu, aby aktívne spolupracovali s verejnými a súkromnými subjektmi z EÚ a podnikli odvážne kroky pri rozvoji svojich dopravných sietí. EHSV takisto odporúča vziať do úvahy príklady najlepších postupov EÚ, ako napríklad plány udržateľnej mestskej mobility (SUMP). Tieto iniciatívy by sa mohli realizovať prostredníctvom Dopravného spoločenstva, t. j. organizácie, ktorá zatiaľ nie je veľmi aktívna.

IKT

6.3.

Dátové siete a IKT tvoria základ hospodárskej, priemyselnej a sociálnej činnosti. Okrem toho existuje priame kľúčové spojenie medzi IKT, rýchlymi internetovými sieťami a udržateľným rozvojom z dôvodu efektívnosti rozhodnutí uľahčených automatizáciou, ktoré sú inteligentné siete schopné podporovať, napr. internet vecí, inteligentné mestá a obce, inteligentné meradlá, prepojené vozidlá atď. Rozsah je potrebný na financovanie takých sietí a technológií, ktoré sú v súčasnosti nákladné, ale pre hospodárstva regiónu môžu mať potenciálne transformačný charakter. EHSV preto žiada, aby finančné prostriedky EÚ smerovali na tento účel, ale zároveň vyzýva krajiny západného Balkánu, aby spolupracovali na vypracovaní hlavného regionálneho plánu na zavedenie rýchleho internetu, čo by im umožnilo rokovať o spoločných zmluvách a dosiahnuť lepšie podmienky prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a rozsahu.

7.   Prírodné zdroje, biodiverzita a agropotravinárske opatrenia na západnom Balkáne – príležitosti rastu

7.1.

Západný Balkán má bohatú biodiverzitu a nedotknuté biotopy s vysokým stupňom zalesňovania, ktoré čelia mnohým hrozbám vrátane rozšírenia zastavaných oblastí v mestských a pobrežných zónach, banských činností, slabo regulovaného rozvoja malých vodných elektrární postavených bez komplexnej analýzy ich vplyvu na biodiverzitu a neregulovaného lovu a ťažby dreva. Vlády podnikli sériu opatrení na ochranu druhov a biotopov a zvýšili podiel chráneného územia.

7.2.

EHSV odporúča, aby krehké ekonomiky západného Balkánu preskúmali možnosti efektívnejšieho využívania zdrojov a prešli na obehové hospodárstvo, aby vyvinuli a uplatňovali mechanizmy trvalej ochrany pre ohrozené krajiny a biotopy (vrátane riek) s vysokým stupňom ochrany a spoločenskej hodnoty, ako aj na nové zelené technológie. Bohatá biodiverzita a nedotknuté biotopy tohto regiónu majú významný hospodársky potenciál pre ekoturistiku a agroturistiku, je však potrebné zlepšiť kapacity a dodržiavanie predpisov. Miera efektívneho využívania zdrojov je v priemere veľmi nízka, zatiaľ čo produktivita zdrojov je päťkrát nižšia ako priemer v EÚ, so slabými recyklačnými postupmi a odpadovým hospodárstvom. Na zlepšenie situácie je potrebný prechod na obehové hospodárstvo, ako aj rozvoj a využívanie nových zelených technológií v regióne.

7.3.

EHSV odporúča, aby krajiny v plnej miere prijali zásady nedávno navrhovanej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity (16), s osobitným zameraním na rozšírenie pokrytia chráneného územia vrátane prísnej ochrany a obnovy degradovaných biotopov. Preto sa dôrazne odporúča čo najskôr revidovať národné stratégie a akčné plány pre biodiverzitu a/alebo prinajmenšom predkladať národné záväzky týkajúce sa najdôležitejších cieľov.

7.4.

Zmena klímy ovplyvňuje aj produkciu potravín a hodnotové reťazce a spôsobuje značné škody a výrobné straty v odvetviach plodín, chovu dobytka, rybolovu a lesného hospodárstva. V nedávno navrhnutej stratégii EÚ „z farmy na stôl“ (17) by sa mali stanoviť hlavné zásady pre rozvoj regionálnej a vnútroštátnej poľnohospodárskej stratégie vrátane zníženia množstva pesticídov, hnojív a antibiotík s cieľom vyrábať udržateľné potraviny a zabezpečiť poľnohospodárom dôstojný príjem a primerané ceny a zároveň postupne rušiť dotácie, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.

8.   Prierezové podmienky pre úspešný udržateľný prechod západného Balkánu

8.1.

EHSV pripomína, že k úspešnému prechodu na ekologickejší západný Balkán nemôže dôjsť bez základných podmienok umožňujúcich predovšetkým stabilitu a transparentnosť národných politických rámcov a bez politickej vôle. Zásada právneho štátu v rámci základného tematického bloku stanoveného v revidovanej metodike pristúpenia je základnou hodnotou, na ktorej je založená EÚ, ktorá oprávnene určuje tempo procesu rozširovania. Jeho nedostatok vytvára nepriaznivé prostredie pre zmenu, investície a potrebný prechod na udržateľnejšie spoločnosti.

8.2.

EHSV preto vyzýva vnútroštátne orgány regiónu, aby prijali naliehavé, dôkladné a zmysluplné opatrenia na zabezpečenie účinného a transparentného fungovania verejnej správy, na boj proti korupcii a jej odstránenie, na zabezpečenie úplnej nezávislosti súdnictva, na vytvorenie predvídateľného a príťažlivého podnikateľského prostredia a rovnakých podmienok (t. j. zabezpečenie transparentnosti trhu, regulačnej zrozumiteľnosti a otvorených konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami), na podporu inovácií a konkurencieschopnosti a posilnenie zapojenia sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, pretože je to jediný spôsob, ako dosiahnuť hmatateľné a dlhodobé výsledky.

8.3.

Všetky zložky organizovanej občianskej spoločnosti, sociálni partneri a iné organizácie zohrávajú ústrednú a aktívnu rolu v úsilí o udržateľný rozvoj západného Balkánu. Ich spojenie so spoločnosťou je také, že môže vyvolať silnú podporu verejnosti a legitimitu pre cieľ tejto politiky. Organizovaná občianska spoločnosť bude pomáhať pri presadzovaní udržateľného rozvoja ako „aktívnej spoločenskej voľby“, teda voľby, ktorá je akceptovaná a podporovaná celým politickým a sociálnym spektrom bez ohľadu na deliace čiary.

8.4.

EHSV pripomína orgánom západného Balkánu, že v záujme silného a účinného občianskeho dialógu je dôležité zaručiť slobodu združovania a zabezpečiť priaznivý priestor občianskej spoločnosti. Vyzýva vlády všetkých krajín západného Balkánu, aby prijali národné stratégie pre priaznivé prostredie a budovanie kapacít, pokiaľ ide o sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti a aby prijali aj ich sprievodné akčné plány.

---

(1)  Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo (označením nie je dotknutá pozícia k štatútu Kosova a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova), Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko.

(2)  COM(2020) 315 final (29. apríla 2020), Oznámenie o podpore západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii.

(3)  Príspevok EHSV k samitu EÚ – západný Balkán 6. mája 2020 (28. apríla 2020).

https://www.eesc.europa.eu/en/news-media/presentations/eesc-contribution-eu-western-balkans-summit-6-may-2020.

(4)  COM(2020) 57 final (5. februára 2020), Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán.

(5)  JOIN(2020) 11 (8. apríla 2020), Oznámenie o globálnej reakcii EÚ na COVID-19.

(6)  COM(2020) 315 final (29. apríla 2020), Oznámenie o podpore západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii.

(7)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 15.

(8)  COM(2019) 640 final (11. decembra 2019), Príloha k oznámeniu o európskej zelenej dohode.

(9)  https://www.rcc.int/pubs/62.

(10)  Súčasťou iniciatívy šiestich krajín západného Balkánu (známej aj ako berlínsky proces), ktorá sa začala v roku 2014, je podpora šiestich zmluvných strán Energetického spoločenstva v juhovýchodnej Európe: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo*, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko pri posilňovaní regionálnej spolupráce a podpore udržateľného rastu a zamestnanosti.

(11)  https://www.rcc.int/pubs/62.

(12)  Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že viac ako 80 % chorôb, zranení a úmrtí, ktoré možno pripísať zmene klímy, postihne deti.

(13)  Kosovo nie je zmluvnou stranou Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), a preto nemá vnútroštátne stanovený príspevok (NDC). Prijalo však stratégiu o zmene klímy.

(14)  Vodná energia okrem iných obnoviteľných zdrojov energie; obnova existujúcich štruktúr ako priorita, obmedzený počet ďalších veľkých vodných zdrojov; integrácia obnoviteľných zdrojov energie do siete a regionálny trh s elektrinou; integrované hospodárenie s vodami; zohľadnenie vplyvov zmeny; zohľadnenie environmentálnych vplyvov rozvoja vodnej energie; ako aj cezhraničné úvahy a zásady udržateľnosti pri plánovaní vodnej energie.

(15)  Cieľom Energetického spoločenstva, ktoré bolo zriadené v roku 2006 (mandát bol predĺžený do roku 2016), je rozšíriť pravidlá a zásady vnútorného trhu EÚ s energiou medzi jeho členov, ktorými sú: Európska únia, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora, Srbsko, Moldavsko a Ukrajina. Pridruženými členmi sú: Arménsko, Gruzínsko, Nórsko a Turecko. Sídlo spoločenstva je vo Viedni: www.energy-community.org.

(16)  Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, COM(2020) 380 final (20. mája 2020).

(17)  Stratégia „z farmy na stôl“, COM(2020) 381 final.