Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Verejné obstarávanie ako nástroj na vytváranie hodnôt a dôstojnej v práce v oblasti poskytovania upratovacích služieb a údržby budov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 429/05)

Spravodajca:	Diego DUTTO
Pomocný spravodajca:	Nicola KONSTANTINOU

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	2.9.2020
Prijaté v pléne	18.9.2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	192/7/18

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európska komisia, Európsky parlament a členské štáty musia vytvoriť nevyhnutné podporné nástroje na propagovanie využívania strategického verejného obstarávania s cieľom presadzovať systematické využívanie udržateľných, transparentných, ambicióznych a vynútiteľných strategických kritérií na zabezpečenie prísnejších sociálnych a kvalitatívnych noriem vo verejnom obstarávaní.

1.2.

S cieľom zabezpečiť, aby sa upratovacie služby zameriavali na kvalitu, a nie na cenu, musí zásadu transparentnosti dodržiavať zákazník aj poskytovateľ služby. Musia sa vymedziť špecifikácie zákazky a uviesť jednotlivé položky vrátane frekvencie, času, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a finančných nákladov na upratovanie (1). Posudzovanie uplatňovania týchto kritérií počas celej zákazky je kľúčové na hodnotenie kvality poskytovaných upratovacích služieb.

1.3.

Sociálni partneri by mali byť zapojení do odbornej prípravy a profesionalizácie verejných obstarávateľov tak, ako sa uvádza v odporúčaní Európskej komisie z 3. októbra 2017 (2).

1.4.

Európska komisia a členské štáty by mali prevziať iniciatívu v boji proti nelegálnej práci a pri ďalšom zlepšovaní podmienok zamestnávania v sektore upratovacích služieb. Posilnená regulácia a dôslednejšie mechanizmy zabezpečenia dodržiavania predpisov, ako sú mzdové kritériá a odvetvové kolektívne vyjednávanie, môžu prispieť k spravodlivej hospodárskej súťaži, prísnejším sociálnym normám a kvalitnému zamestnaniu.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament, členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby pri všetkých verejných zákazkách využívali upratovanie cez deň vždy, keď je to možné.

1.6.

Zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže možno dosiahnuť zameraním na aspekty kvality a rešpektovaním judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa možnosti podmieniť zadávanie verejných zákaziek dodržiavaním kolektívnych zmlúv. Členské štáty by mali spolu so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi podporovať rozširovanie pôsobnosti kolektívnych zmlúv na sektorovej úrovni a kontrolovať, či sa tieto zmluvy v praxi dodržiavajú.

1.7.

Pracovnú silu v tomto odvetví tvoria prevažne ženy a štátni príslušníci tretích krajín. Tieto osoby môžu byť preto bezprostrednejšie ovplyvnené nákupnou politikou verejnej správy. EHSV sa preto domnieva, že okrem kolektívnych zmlúv by sa mali vyvinúť dodatočné záruky na dodržiavanie zásad nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi. EHSV navrhuje, aby sa v kritériách na vyhodnotenie ponúk zaviedli ďalšie body, ktorými by sa ocenili rôzne formy začlenenia, ako sú osobitné kurzy odbornej prípravy, služby na podporu rodiny, ako napríklad pomoc pre maloletých po vyučovaní a iné formy podnikových služieb sociálneho zabezpečenia so sociálnym obsahom.

1.8.

EHSV v súvislosti s revíziou smerníc EÚ o verejnom obstarávaní z roku 2014 odporúča, aby sa náklady na povinnú bezpečnosť a odbornú prípravu uvádzali mimo oblasti konkurencieschopnej cenotvorby ako neredukovateľná a overiteľná položka pri členení nákladov tvoriacich ponuku.

1.9.

EHSV odporúča, aby sa dodržiavali podmienky udržateľnosti, pracovných práv a všeobecne platných dohôd o kolektívnom vyjednávaní (na základe zachovania zodpovednosti verejného obstarávateľa, hlavného dodávateľa a subdodávateľov za svojho priameho zmluvného partnera) v celom subdodávateľskom reťazci a počas celého obdobia plnenia zmlúv.

1.10.

EHSV vyzýva členské štáty, aby, ak to ešte nerobia, vo vykonávacej fáze verejného obstarávania v sektore upratovacích služieb venovali osobitnú pozornosť a účinne kontrolovali všetky zákonné a zmluvné povinnosti a aspekty BOZP týkajúce sa sociálneho a environmentálneho aspektu a aspektu udržateľnosti.

1.11.

Pokiaľ ide o povinnosti členských štátov, verejných obstarávateľov a Komisie stanovené v článkoch 83 až 85 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (3), EHSV žiada všetky tieto verejné orgány, aby bezodkladne sprístupnili príslušné údaje, a najmä aby poskytli kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich pomerné váhy v prípade zákaziek na upratovacie služby. Európska komisia sa vyzýva, aby finančne podporila nadväzné projekty a výskum sektorových sociálnych partnerov zaoberajúci sa otázkou zadávania verejných zákaziek v oblasti poskytovania upratovacích služieb a údržby budov.

1.12.

Európska komisia by mala posilniť legislatívnu štruktúru a vyjednávacie kapacity národných sociálnych partnerov a prideľovať na tento účel aj finančné prostriedky pre akcie zamerané na budovanie kapacít najmä v krajinách juhovýchodnej, strednej a východnej Európy (4).

1.13.

EHSV odporúča, aby sa v rámci revízie európskych smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2014 v oblasti služieb s vysokým podielom práce, ako sú upratovacie služby, v smerniciach EÚ o verejnom obstarávaní mohlo žiadať alebo vyžadovať, aby členské štáty pri zadávaní zákaziek vylúčili používanie kritéria najnižšej ceny, stanovili maximálny strop 30 % bodového hodnotenia ceny v porovnaní s bodovým hodnotením kvality a prostredníctvom osobitných sociálnych doložiek zabezpečili stabilitu pracovných miest osôb zamestnávaných v rámci zákazky v súlade so smernicou 2001/23/ES (5) podľa výkladu v judikatúre EÚ, s pracovnými podmienkami spoločnosti a kolektívnym vyjednávaním.

1.14.

EHSV vyzýva verejných obstarávateľov, aby konzultovaním špecializovaných odvetvových nástrojov, ako je príručka Best Value Guide a príklady jednotlivých štátov, používali na primerané posúdenie trhu v tomto odvetví svoje vlastné odhady nákladov na upratovacie služby a aby časť týchto služieb vyčlenili na vyhradené zákazky tak, ako sa uvádza v článku 20 smernice 2014/24/EÚ, a ako ich členské štáty transponovali do svojich vlastných predpisov o verejnom obstarávaní.

1.15.

Európska komisia by mala podporovať členské štáty v tom, aby začali proces akreditácie alebo zaviedli kvalifikačný systém pre poskytovateľov služieb, ktorí sa chcú uchádzať o verejné zákazky na upratovacie služby. Na tento proces by mal dohliadať hodnotiaci výbor zložený z rôznych zainteresovaných strán vrátane odborových zväzov a zástupcu dodávateľov zo sektora.

1.16.

V súvislosti s pretrvávajúcim rizikom ochorenia COVID-19 si riziko nákazy týmto ochorením alebo inou takouto chorobou vyžaduje, aby boli zamestnanci a verejnosť chránení. EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby s pomocou sociálnych partnerov vypracovali záväzné protokoly o BOZP.

1.17.

EHSV ďalej vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky a spolupracovali so sociálnymi partnermi s cieľom diskutovať o praktických dočasných riešeniach pre rýchly návrat k spravodlivým a na kvalitu orientovaným postupom verejného obstarávania.

1.18.

Vzhľadom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 EHSV odporúča, aby členské štáty zlepšili odbornú prípravu a profesionalizáciu upratovacích služieb. Mali by sa sprístupniť finančné zdroje, ktoré môžu verejné orgány a obstarávacie spoločnosti investovať do odbornej prípravy a zručností. Pracovníci zamestnaní v oblasti upratovacích a hygienických služieb by mali byť nabádaní k tomu, aby získali odbornú kvalifikáciu, na základe ktorej budú mať zraniteľné osoby lepšie pracovné príležitosti.

1.19.

EHSV odporúča, aby inštitúcie EÚ, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy prijali komplexný prístup k nákupu upratovacích služieb. Takýto prístup nepredstavuje kompromis medzi environmentálnymi a pracovnými podmienkami, ale posilňuje sociálnu súdržnosť, pracovné normy, rodovú rovnosť a environmentálne ciele navrhované v Európskej zelenej dohode Komisie.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Hlavným účelom tohto stanoviska je navrhnúť odporúčania pre využívanie verejného obstarávania na skvalitnenie zamestnanosti a zvýšenie dôstojnosti pri práci v oblasti upratovacích služieb a údržby budov.

2.2.

Mnohé z týchto odporúčaní majú všeobecný rozsah a možno ich uplatniť vo všetkých hospodárskych sektoroch. Platí to osobitne pre sektory služieb náročných na ľudskú prácu, ako sú osobná bezpečnosť a catering.

3.   Súvislosti

3.1.

„Každý rok vynakladá viac ako 250 000 verejných orgánov v EÚ približne 14 % HDP (približne 2 bilióny EUR ročne) na nákup služieb, prác a dodávky tovaru“ (6). Služby, ako je upratovanie, tvoria hlavnú časť verejného obstarávania. V roku 2017 predstavovala celková hodnota zákaziek týkajúca sa sektora služieb 250 miliárd EUR (7).

3.2.

Verejné obstarávanie môže podporiť investície do reálnej ekonomiky, vytvárať kvalitné pracovné miesta a podporovať začlenenie a lepšie podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím a znevýhodnené osoby, ako aj migrujúcich pracovníkov (8). Takisto môže stimulovať dopyt po inovatívnych výrobkoch, sledovať ciele priemyselnej politiky, podporovať prechod na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a energiu (9).

3.3.

V súvislosti so smernicou 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní by mali kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky zahŕňať všetky strategické kritériá uvedené v bode 3.2. Keďže pravidlá sú naďalej nejasné, väčšina verejných zákaziek sa naďalej zadáva na základe najnižšej ponuky, niekedy dokonca uchádzačovi až s mimoriadne nízkou ponukou (10).

3.4.

Smernice o verejnom obstarávaní sa však nevyužívajú v plnej miere a medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o ich uplatňovanie. Verejný orgán musí následne rozhodnúť, aké sú jeho priority (11).

3.5.

Ide v prvom rade o politickú a až potom technickú otázku. Rozhodnutie o tom, ktoré služby sa nakúpia a ktoré kritériá na vyhodnotenie ponúk sa použijú a s akými pomernými váhami, je súčasťou politického rozhodovacieho procesu. Takéto rozhodnutia stanovujú rámec a základné parametre postupu zadávania zákaziek. Nezohľadňovanie práv pracovníkov a environmentálnych a sociálnych práv by vytvorilo nerovnaké podmienky.

4.   Kríza spôsobená ochorením COVID-19, sektor upratovacích služieb a verejné obstarávanie

4.1.

Pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila zásadnú hodnotu práce upratovačov a upratovačiek ako spoločný verejný záujem. Zmluvné spoločnosti musia spĺňať požiadavky na kvalifikáciu, efektívnosť a špecializáciu. Sociálni partneri EÚ – EFCI (Európska federácia upratovacích služieb) a UNI Europa – vo svojom spoločnom vyhlásení z 22. apríla 2020 zdôrazňujú kľúčovú úlohu, ktorú zohráva sektor upratovacích služieb a jeho pracovníci pri prevencii šírenia vírusu (12).

4.2.

V roku 2018 pracovalo v EÚ 4,11 milióna upratovačov a upratovačiek v 283 506 spoločnostiach. Obrat od polovice 10. rokov 21. storočia stabilne narastá. V roku 2017 zároveň dosiahol obrat na spoločnosť výšku 393 000 EUR. Podľa EFCI (Európska federácia upratovacích služieb) „priemerný obrat na zamestnanca dosiahol výšku 30 000 EUR“. Obrat na zamestnanca predstavuje 27 400 EUR a pracovníci dostávajú ročnú priemernú mzdu 12 200 EUR. Veľká časť pracovnej sily v európskom odvetví upratovacích služieb pracuje na čiastočný úväzok. Okrem toho marže spoločností v tomto odvetví náročnom na pracovnú silu nepresahujú 3 %. Zmluvným spoločnostiam vznikli v dôsledku pandémie COVID-19 dodatočné výdavky vyplývajúce z potreby chrániť záujmy svojich klientov aj vlastných pracovníkov. Podiel osôb zamestnaných na kratší pracovný čas, žien a osôb z radov prisťahovalcov je obzvlášť vysoký. Percentuálny podiel zamestnankýň vždy presahuje 50 % (okrem Dánska), pričom najvyšší podiel viac ako 80 % dosahuje v Litve, Luxembursku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve (13). V celej EÚ predstavujú prisťahovalci 30 % upratovačov a upratovačiek (v Belgicku 60 %).

4.3.

Prekážky brániace vstupu na trh s upratovacími službami a údržbou budov sú nízke alebo žiadne neexistujú. Upratovacie služby sú náročné na pracovnú silu, pričom náklady na ňu predstavujú takmer 80 % príjmov spoločností a marže poskytovateľov upratovacích služieb sú veľmi malé. Rozhodnutia verejných alebo súkromných zákazníkov o nákupe týchto služieb tak vedú k tlaku na znižovanie cien, čo znižuje sociálne normy a dôstojnosť upratovacích činností.

4.4.

Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a po nej možno hodnotu a dodržiavanie vysokých noriem kvalitného zamestnania v prípade upratovacích služieb a služieb v oblasti údržby budov naďalej zabezpečovať iba vtedy, ak budú upratovači a upratovačky dostatočne kvalifikovaní a budú mať správne technické vybavenie a ak sa jasne vymedzia práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov. Verejné orgány by tak mohli byť donútené platiť za upratovacie služby viac. V dôsledku pozastavenia činností počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 mnohí poskytovatelia obchodných služieb čelili vážnym problémom s peňažnými tokmi a znášali zvýšené náklady na vykonávanie opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia potrebných na ochranu pracovníkov aj klientov. Tieto finančné problémy zhoršujú zlé postupy uzatvárania zmlúv používané verejnými aj súkromnými kupujúcimi. Na podporu upratovacích spoločností pri ďalšom zabezpečovaní ochrany zdravia a bezpečnosti ich zamestnancov, ako aj pri udržiavaní a zvyšovaní kvality ich pracovných podmienok, EHSV vyzýva verejných a súkromných kupujúcich, aby sa rýchlo vrátili k efektívnemu verejnému obstarávaniu, spravodlivým zmluvným praktikám a lepšiemu zohľadňovaniu kritérií kvality (14). Upratovači a upratovačky často pracujú v nebezpečných a rizikových podmienkach, ktoré môžu ohroziť ich zdravie (15). Hoci niektorí pracovníci uprednostňujú kratší pracovný čas, iní si želajú pracovať dlhšie alebo na plný úväzok. Pre zamestnávateľov môže byť niekedy ťažké dokázať ponúknuť pracovnú zmluvu na plný úväzok. Okrem toho, napriek záväzku sociálnych partnerov upratovať počas dňa, upratovacie služby často poskytujú pracovníci, ktorí pracujú počas noci sami. Častým dôvodom je požiadavka klienta. Takéto spôsoby zamestnávania prispievajú k tomu, že práca upratovačov a upratovačiek zostáva neviditeľná (16), nedostatočne ocenená a neuznaná (17). V niektorých členských štátoch žiaľ stále existujú zmluvy s nestanoveným pracovným časom. Zodpovednosť za to nesú verejné orgány, ktoré danú zákazku riadia, sledujú a posudzujú jej kvalitu. Cieľom by malo byť ponúknuť pracovníkom viac príležitostí pracovať počas dňa v rámci jedinej zmeny a byť zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok v záujme zvýšenia kvality života.

4.5.

Uplatňovanie najnižšej ceny ako jediného kritéria na vyhodnotenie ponúk pri zadávaní verejných zákaziek znižuje kvalitu poskytovaných služieb a vedie k zhoršovaniu pracovných podmienok, zhoršovaniu kvality upratovacích služieb (nižšia kvalita) a neplneniu povinností (menšia snaha) (18). Keďže upratovanie je heterogénna úloha a nie je ľahko kvantifikovateľné, je ťažké posúdiť kvalitu počas procesu a po ňom. Preto je dôležité, aby sa kvalita zakladala na výsledku počas celého trvania zmluvy, a nie na procese.

4.6.

Výraz „najnižšia cena“ bol zo znenia smernice 2014/24/EÚ vypustený, ale zadávanie zákaziek založené iba na cene je dovolené (článok 67 ods. 2 posledná veta). Znamená to, že niektorí verejní obstarávatelia naďalej zadávajú zákazky na základe ponuky s najnižšou cenou, niekedy dokonca uchádzačovi až s „mimoriadne nízkou ponukou“. Krajiny, ktoré chcú uplatňovať kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v prípade služieb s vysokým podielom práce, budú musieť urobiť ďalší krok a svojim správnym orgánom nariadiť účinné uplatňovanie tohto kritéria tým, že stanovia strop pre závažnosť ceny a použijú vzorce, ktoré nebudú zvyšovať cenové rozdiely medzi ponukami. Na tento účel je potrebná špecifická odborná príprava na profesionalizáciu úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie. Okrem toho by sa v ďalšej revízii smerníc mali zaviesť povinné pravidlá na a) identifikáciu potenciálnych možných mimoriadne nízkych ponúk stanovením 20 % rozdielu oproti najbližšej najnižšej ponuke, aby vznikla povinnosť overiť dôvody; b) dôkladnú kontrolu toho, či má uchádzač objektívne a prijateľné dôvody na svoju nízku ponuku; a c) vylúčenie takýchto ponúk, ak uchádzač neuvedie takéto dôvody.

4.7.

Pre upratovacie spoločnosti a ich pracovníkov je teda kríza príležitosťou na to, aby v očiach verejnosti a svojich priamych zákazníkov vyzdvihli hodnotu a zásadný význam upratovacích činností. Príručka Best Value Guide (19) vypracovaná sociálnymi partnermi sektora upratovacích služieb EÚ v roku 2017 môže verejné a súkromné organizácie zadávajúce zákazky na upratovacie služby nasmerovať k tomu, aby uzatvárali zmluvy ponúkajúce najlepší pomer ceny a kvality. Niektorí národní sociálni partneri vyvinuli podobné nástroje.

4.8.

Digitalizácia vytvára príležitosti a výzvy pre nízkokvalifikovaných pracovníkov v tomto sektore a sociálni partneri EÚ sa domnievajú, že technológie možno použiť na väčšie uznanie hodnoty upratovacích prác, ako aj významu upratovania vo všeobecnosti, a vytvoriť tak vyššiu hodnotu upratovacích služieb pre tých, ktorí si tieto služby kupujú (20). Projekt EFCI SK-Clean zmapuje meniace sa potreby v tomto sektore týkajúce sa zručností a stane sa nástrojom na ďalšiu profesionalizáciu upratovačov a upratovačiek (21).

4.9.

Nová núdzová situácia spôsobená ochorením COVID-19 si vyžaduje, aby príslušné orgány zabezpečili šírenie informácií o tom, ako používať osobné ochranné prostriedky, ako aj ich vhodné poskytovanie na ochranu pracovníkov a jednotlivcov. Podniky požadujú finančnú podporu na pokrytie rastúcich dodatočných nákladov na organizačné opatrenia, posudzovanie rizika, analýzu a distribúciu osobných ochranných prostriedkov pre pracovníkov (22). Zásadný význam majú aj investície zmluvných spoločností, pretože vďaka nim možno ponúknuť svojim klientom riešenia týkajúce sa upratovania, ktoré sú inovatívne a účinnejšie v dôsledku toho, že sú založené na chemickom a biologickom výskume.

5.   Verejné obstarávanie a zelená dohoda

5.1.

V zelenej dohode sa navrhuje, aby sa verejné obstarávanie mohlo využívať na zníženie emisií uhlíka. Je však potrebný komplexný prístup.

5.2.

Uplatňovaním environmentálnych značiek v prípade ekologických čistiacich prostriedkov, mydla, toaletného papiera, papierových utierok a dôsledným triedením odpadu môže sektor upratovacích služieb prispieť k zelenej transformácii a obehovému hospodárstvu. To je takisto cieľom environmentálnych značiek pre upratovacie služby (23) a čistiace prostriedky (24), hoci ich účinnosť v praxi nie je zjavná. Ak klient neakceptuje používanie ekologických výrobkov a postupov, môže to viesť k zvýšeniu nákladov, čo by vyvíjalo vyšší tlak na všetky nákladové položky. Takisto to môže viesť k zhoršeniu sociálnych a pracovných podmienok a podmienok BOZP. Okrem toho všetky tieto prvky môžu viesť k obmedzenejšiemu prístupu MSP k príležitostiam v oblasti verejného obstarávania (25). Preto je potrebný komplexný prístup k verejnému obstarávaniu.

5.3.

Z výskumu vyplýva, že environmentálne kritériá sú príliš slabé na to, aby dodávateľov skutočne motivovali k zmenám (26). Súkromní poskytovatelia služieb, ktorým záleží na životnom prostredí, nemôžu využiť svoj plný potenciál, ak verejní obstarávatelia nie sú ochotní hradiť dodatočné náklady. Je teda potrebné, aby došlo k väčšej profesionalizácii obstarávateľov.

6.   Sociálna otázka a otázka kvality vo verejnom obstarávaní

6.1.

V článku 18 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ sa uvádza, že „členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejných zákaziek plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe X“.

6.2.

V dokumente Európskej komisie z októbra 2010 s názvom „Sociálne nakupovanie – Príručka o zohľadňovaní sociálneho hľadiska pri verejnom obstarávaní“ pre verejných obstarávateľov sa uvádzajú rôzne sociálne aspekty, ako je zákaz detskej a nútenej práce, požiadavky BOZP, povinnosť minimálnej mzdy, požiadavky na sociálne zabezpečenie a vo všeobecnosti dôstojnejšie pracovné normy (27). Keďže ide o zákonné povinnosti, musia sa dodržiavať bez ohľadu na to, či sú uvedené v doložkách o plnení zákazky alebo nie.

6.3.

V súlade s odôvodnením (98) smernice 2014/24/EÚ môže byť cieľom plnenia zákazky takisto uľahčenie vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci a zosúladenie pracovného a súkromného života.

6.4.

S cieľom zabrániť tomu, aby sa náklady práce používali ako hlavný nástroj hospodárskej súťaže medzi uchádzačmi, musia všetci uchádzači (vrátane subdodávateľov) dodržiavať miestne minimálne normy stanovené zákonom alebo záväzne a všeobecne platné kolektívne zmluvy týkajúce sa nákladov práce a štandardné doložky v zmluvách o verejných zákazkách. Záväzné a všeobecne uplatniteľné odvetvové kolektívne zmluvy môžu zaručiť rovnaké podmienky.

6.5.

Aj keď nástroje, ako je príručka Best Value Guide, môžu zmierniť chudobu pracujúcich a prispieť k sociálnej súdržnosti v členských štátoch EÚ, neposilňujú sociálnych partnerov na odvetvovej úrovni a taktiež neprispievajú k ich schopnosti vytvoriť záväzné odvetvové systémy kolektívneho vyjednávania. Členské štáty, ktoré majú právomoc v tejto oblasti, budú musieť sprísniť pravidlá uplatňovania kolektívneho vyjednávania pri obstarávaní.

6.6.

Verejné inštitúcie, ako sú materské školy, školy, opatrovateľské ústavy a nemocnice, sa stali značkami a konkurujú ďalším inštitúciám v boji o klientov. „Čistota“ a kvalita upratovacích služieb sa v rámci hospodárskej súťaže teda považujú za rozlišovací faktor, ktorý priamo prispieva k spokojnosti používateľov a konkurencieschopnosti.

6.7.

Nedostatočné využívanie kvalitatívnych a sociálnych aspektov vo verejnom obstarávaní má takisto negatívny vplyv na obrat z práce, čo predstavuje trojitú stratu pre zamestnávateľov, zákazníkov a pracovníkov (28).

6.8.

Podpora vzdelávania a odbornej prípravy na pracovisku zabezpečuje vyššiu kvalitu a práva pracovníkov vo verejnom obstarávaní. K uznaniu tohto sektora prispieva odborné vzdelávanie a príprava, certifikácia a oficiálne uznávanie kvalifikácií. Uznanie ich významu vo verejnom obstarávaní by zvýšilo ich hodnotu a umožnilo lepšie pochopiť náklady, ktoré vznikajú spoločnostiam a ktoré sa musia dostatočne zohľadniť v cenách, ako aj mzdách. Za odbornú prípravu pracovníkov je zodpovedná upratovacia spoločnosť. Akceptovaním najnižšej ponuky vzniká riziko, že spoločnosti si nebudú môcť dovoliť investovať do odbornej prípravy a bezpečnosti (alebo do strojov, inovácie a súvisiacej odbornej prípravy) viac, než je zákonom stanovené minimum.

---

(1)  http://www.europeancleaningjournal.com/magazine/articles/latest-news/managing-quality-in-german-contract-cleaning.

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32017H1805&from=EN Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 (Ú. v. EÚ L 259, 7.10.2017, s. 28).

(3)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(4)  https://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2019/representativeness-of-the-european-social-partner-organisations-industrial-cleaning-sector#tab-01.

(5)  Smernica Rady 2001/23/ES (Ú. v. EÚ L 82, 22.3.2001, s. 16).

(6)  https://ec.europa.eu/growth/single-market/public-procurement_sk.

(7)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/631048/IPOL_STU(2018)631048_EN.pdf, s. 14.

(8)  https://ec.europa.eu/info/policies/public-procurement/support-tools-public-buyers/social-procurement_sk.

(9)  Komisia poskytuje celý rad podporných nástrojov pre verejných obstarávateľov a nielen nástroje pre sociálne obstarávanie. Preto by sa mali zohľadniť všetky tieto aspekty: https://ec.europa.eu/info/policies/public-procurement/support-tools-public-buyers_sk.

(10)  Touto otázkou sa zaoberá smernica EÚ o verejnom obstarávaní z roku 2014, článok 69.

(11)  Prassl, J. The Future of EU Labour Law.

(12)  Spoločné vyhlásenie o vplyve ochorenia COVID-19 na sektor služieb v oblasti priemyselného upratovania a údržby budov a opatreniach, ktoré treba prijať na jeho ochranu, https://www.uni-europa.org/2020/04/22/joint-statement-on-the-covid-19-impact-to-the-industrial-cleaning-and-facility-services-sector-and-the-necessary-measures-to-protect-it/.

(13)  Štúdia o reprezentatívnosti sektora služieb v oblasti priemyselného upratovania nadácie Eurofund (2019), s. 19, https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef19012en.pdf.

(14)  http://servicealliance.eu/wp-content/uploads/2020/05/EBSA-Statement_Contracting-recommendations-during-COVID_13-5-2020.pdf.

(15)  Bergfeld, M. (2020) The Insanity of Making Sick People work, Jacobin Magazine: https://jacobinmag.com/2020/03/coronavirus-workers-rights-health-care-cleaners-gig-economy.

(16)  Bergfeld, M., Ylitalo, J. Putting Europe’s invisible precariat in the spotlight, Social Europe, 18. apríla 2019, https://www.socialeurope.eu/europes-invisible-precariat.

(17)  When Creativity Meets Value Creation. A Case Study on Daytime Cleaning: Volume VIII: Ergonomics and Human Factors in Manufacturing, Agriculture, Building and Construction, Sustainable Development and Mining.

(18)  Evidence from Public Administration Review (Dôkazy získané na základe prieskumu verejnej správy), zv. 79, roč. 2, s. 193 – 202.

(19)  http://www.cleaningbestvalue.eu/.

(20)  Pozri EFCI: https://www.efci.eu/wp-content/uploads/2019/02/Digital-transition-in-cleaning-industry-in-FR.pdf https://www.efci.eu/wp-content/uploads/2019/10/2019-10-29_Joint-statement-on-digitalisation-EFCI-UNI-Europa-29.10.2019.pdf a https://www.efci.eu/wp-content/uploads/2019/10/2019-10-29_Joint-statement-on-digitalisation-EFCI-UNI-Europa-29.10.2019.pdf.

(21)  Projekt SK-Clean.

(22)  Vyhlásenie organizácie UNI a Konfederácie európskych poskytovateľov bezpečnostných služieb (CoESS): https://www.uni-europa.org/2020/05/08/private-secruity-joint-declaration-ensuring-business-continuity-and-protection-of-workers-in-the-covid-19-pandemic/.

(23)  https://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/Cleaning_Services_Factsheet_Final.pdf a http://www.ecolabelindex.com/ecolabel/cleaning-industry-management-standard-cims.

(24)  http://www.ecolabelindex.com/ecolabels/?st=category,cleaning.

(25)  Sofia Lundberg a Per-Olov Marklund (2016) Influence of Green Public Procurement on Bids and Prices (Vplyv zeleného verejného obstarávania na ponuky a ceny), https://www.nhh.no/globalassets/departments/business-and-management-science/seminars/2016-spring/120516.pdf.

(26)  Sofia Lundberg a Per-Olov Marklund (2016) Influence of Green Public Procurement on Bids and Prices (Vplyv zeleného verejného obstarávania na ponuky a ceny), https://www.nhh.no/globalassets/departments/business-and-management-science/seminars/2016-spring/120516.pdf.

(27)  Sociálne nakupovanie (pozn. pod čiarou č. 43), s. 47.

(28)  Market Exposure and the Labour Process: The Contradictory Dynamics in Managing Subcontracted Services Work (Expozícia trhu a zmeny pracovnej sily: protichodná dynamika v riadení práce v oblasti subdodávateľských služieb).