Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Priemyselný rozmer bezpečnostnej únie

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/06)

Spravodajca:	José Custódio LEIRIÃO
Pomocný spravodajca:	Jan PIE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	26. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	209/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta odhodlanie novej Európskej komisie posilniť technologickú nezávislosť Únie a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam sektora bezpečnosti. Bezpečnosť neexistuje bez technológie a Európa musí ovládať technológie, ktoré sú kľúčové pre jej bezpečnosť.

1.2

V záujme dosiahnutia tohto cieľa výbor vyzýva Európsku komisiu, aby začala realizovať stratégiu, ktorá posilní priemyselnú a technickú spôsobilosť Európy v oblasti bezpečnosti. Je to veľmi potrebné najmä v citlivých oblastiach, v ktorých závislosť od mimoeurópskych dodávateľov môže byť sama osebe bezpečnostným rizikom. Stratégia musí podporovať ciele novej stratégie vnútornej bezpečnosti a doplniť ju o priemyselný rozmer. Mala by pomôcť uspokojiť súčasné a budúce potreby európskych konečných užívateľov v oblasti spôsobilosti a mala by sa zaoberať hlavnými výzvami, ktorým tento sektor v Európe čelí: fragmentovaný trh, chýbajúca dlhodobá spôsobilosť, nedostatočné plánovanie v oblasti technológií a nesúlad politík a finančných nástrojov EÚ.

1.3

Bezpečnostná priemyselná stratégia by mala byť založená na týchto zásadách: a) existencia inovatívneho bezpečnostného priemyslu je kľúčová pre technologickú nezávislosť a strategickú autonómiu Európy; b) bezpečnosť je otázkou suverenity, ktorú nemožno ponechať len na trhové sily. Na udržanie schopnosti rozvíjať komplexné bezpečnostné riešenia v oblasti najmodernejších technológií sú potrebné opatrenia a politická vôľa; c) so zreteľom na pandémiu ochorenia COVID-19 sa odolnosť voči rozsiahlym prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou musí stať najvyššou politickou prioritou Únie, ktorú možno dosiahnuť len s podporou európskeho bezpečnostného priemyslu. Stratégia by sa mala vypracovať ako súčasť bezpečnostnej únie a mala by zefektívniť politiky EÚ v oblasti bezpečnosti. Mala by sa riadiť holistickým prístupom a zahŕňať tieto ciele:

—	posúdenie zraniteľnosti Európy a kritickej závislosti v oblasti nevojenskej bezpečnosti;

—	preverovanie vznikajúcich technológií vzhľadom na možné bezpečnostné dôsledky;

—	vymedzenie kľúčových nevyhnutných technológií, pri ktorých by Európa z bezpečnostných dôvodov nemala závisieť od dodávateľov z tretích krajín;

—	určenie strategických hodnotových reťazcov v sektore bezpečnosti;

—	využívanie agentúr EÚ ako hnacích síl v oblasti plánovania spôsobilosti a harmonizácie vnútroštátnych požiadaviek;

—	využívanie nástrojov EÚ súvisiacich s bezpečnosťou [Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF), program Digitálna Európa, Horizont Európa, RescEU] na cielené investície do kľúčových bezpečnostných technológií a aplikácií;

—	využívanie iných nástrojov EÚ (štrukturálne fondy, InvestEU atď.) pre investície súvisiace s bezpečnosťou (infraštruktúra), v ideálnom prípade prostredníctvom vytvorenia nástroja na zabezpečenie Európy (analogicky s Nástrojom na prepájanie Európy);

—	využívanie európskeho obstarávania a koordinácia vnútroštátneho obstarávania s cieľom podporiť príslušnú priemyselnú základňu;

—	využívanie nástrojov financovania zameraných na spôsobilosť (ako je ISF a IBMF) s cieľom stimulovať využívanie výskumu EÚ v oblasti bezpečnosti na trhu nad rámec programu Horizont Európa;

—	určenie možných nových legislatívnych iniciatív, ako je revízia smernice na ochranu kritickej infraštruktúry, prípadne nástroj pre bezpečnosť v mestách;

—	koordinácia príslušných programov EÚ (obrana, bezpečnosť, kozmický priemysel, kybernetika).

Úvod

1.4

Bezpečnostná situácia v Európe je veľmi zložitá. Súčasné bezpečnostné hrozby sa často vyznačujú mnohotvárnym, nadnárodným, rýchlo sa vyvíjajúcim a nepredvídateľným charakterom. Môžu zasiahnuť širokú škálu cieľov v celej Únii (napr. hromadné podujatia, dopravu, kritickú infraštruktúru, inštitúcie) a pochádzať z rovnako širokého spektra aktérov hrozieb (napr. individuálni páchatelia, zločinecké organizácie, teroristické skupiny, národné štáty), ktorí môžu mať veľmi odlišnú motiváciu (napríklad geopolitickú, náboženský alebo politický extrémizmus, hospodárske alebo finančné záujmy alebo duševnú poruchu) a môžu využívať najrôznejšie prostriedky na realizáciu ich škodlivého zámeru (ako sú strelné zbrane, „po domácky vyrobené“ výbušniny, chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály, kybernetické útoky alebo dezinformácie).

1.5

Okrem bezpečnostných hrozieb spôsobených človekom sú to prírodné katastrofy, ako sú povodne, suchá, búrky alebo pandémie, ktoré predstavujú čoraz väčšie riziko v dôsledku zmeny klímy, znečistenia životného prostredia a nadmerného využívania prírodných zdrojov. Prírodné katastrofy sú zvyčajne ešte ničivejšie ako katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou a bezpečnosť ohrozujú priamo aj nepriamo.

1.6

Bezpečnostné hrozby sú rozmanité, rovnako ako bezpečnostné sily a ich potreby týkajúce sa spôsobilosti. Bezpečnostné sily zároveň často spolupracujú, napríklad ako špeciálne jednotky prvého zásahu počas katastrof, a potrebujú interoperabilné vybavenie s cieľom vysporiadať sa s hrozbou, ktorej čelia.

1.7

Dnešné bezpečnostné hrozby majú napriek svojej rozmanitosti jednu vec spoločnú – nemožno ich zvládať bez technologickej podpory. Technológia sama osebe nemôže poskytnúť bezpečnosť, no v našej zložitej a prepojenej spoločnosti je nevyhnutným prostriedkom na jej zaistenie vo všetkých bezpečnostných oblastiach a vo všetkých fázach bezpečnostného cyklu (prevencia, príprava, reakcia a obnova). V dôsledku rýchleho rozvoja a šírenia nových digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika a technológia blockchain, budú technológie dokonca ešte dôležitejšie pre bezpečnosť, pretože vytvárajú nielen nové príležitosti, no zároveň znásobujú slabé miesta a možné škodlivé vplyvy.

1.8

Bez odborných znalostí v špecializovanom bezpečnostnom priemysle nemožno vyvinúť najmodernejšie technológie potrebné na zvládnutie súčasných a budúcich bezpečnostných hrozieb. Bezpečnostný priemysel je nevyhnutným partnerom najmä pri vývoji komplexných bezpečnostných systémov a ochrane pred dômyselnými aktérmi hrozieb.

1.9

Európska bezpečnostná priemyselná a technologická základňa je rovnako rozmanitá, ako sú rozmanité bezpečnostné potreby modernej spoločnosti a ekonomík. Zahŕňa spoločnosti všetkých veľkostí z celej Únie s rôznymi portfóliami a špecializáciami. Mnohé z nich vyvíjajú aktivity aj v oblasti obrany, kozmickom priemysle alebo vykonávajú komerčné činnosti v oblasti informačných technológií alebo sú dcérskymi spoločnosťami väčších skupín pôsobiacich v týchto odvetviach. Všetky vyvíjajú a vyrábajú systémy špičkovej technológie a poskytujú služby potrebné na ochranu našej spoločnosti, podnikov, inštitúcií a občanov pred všetkými druhmi bezpečnostných hrozieb a katastrof. V najnovšej komplexnej štúdii sa odhaduje, že bezpečnostný priemysel v EÚ produkuje obrat vo výške takmer 200 miliárd EUR a vytvára pracovné miesta pre 4,7 milióna ľudí (1).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Únia má hospodársky, ale aj strategický záujem na podpore dynamickej európskej bezpečnostnej priemyselnej základne. Čím je bezpečnostná oblasť kritickejšia, o to viac sa závislosť od dodávateľov z tretích krajín môže stať bezpečnostným rizikom. Je nevyhnutné využívať technológie, služby a vybavenie získané z dôveryhodných zdrojov, najmä ak treba chrániť kritickú infraštruktúru a štátne inštitúcie pred hrozbami zo strany štátnych alebo štátom podporovaných aktérov.

2.2

Priebeh pandémie COVID-19 a jej priame a nepriame dôsledky poukázali tiež na potrebu silného európskeho bezpečnostného priemyslu. Napríklad rozsiahle využívanie digitálnych nástrojov viedlo k dramatickému nárastu kybernetických útokov zo strany neštátnych a štátnych aktérov na podniky a prevádzkovateľov základných služieb. Hlavným ponaučením z pandémie by preto malo byť zvyšovanie kybernetickej odolnosti a kybernetickej bezpečnosti všetkých digitálnych procesov spoločností a inštitúcií. Od vypuknutia pandémie spôsobenej týmto vírusom sme sa opäť stali svedkami dezinformačných kampaní, ktoré často podporujú zahraničné vlády. Proti týmto kampaniam nemožno účinne bojovať bez použitia sofistikovaných technologických nástrojov. Ochorenie COVID-19 odhalilo aj obrovské nedostatky, pokiaľ ide o spôsobilosť EÚ v oblasti krízového riadenia, ako je napríklad absencia spoločného fondu pre chemické, biologické, rádiologické a jadrové vybavenie. Stručne povedané, je potrebné prijať mnohé opatrenia na to, Európa aby bola odolnejšia voči katastrofám veľkého rozsahu. Vzhľadom na citlivú povahu väčšiny týchto opatrení je nevyhnutné, aby boli vykonané s podporou dodávateľov, ktorí sú dôveryhodní a zaisťujú bezpečnosť dodávok v čase krízy.

2.3

Únia má preto strategický záujem zachovať v Európe priemyselnú spôsobilosť potrebnú na zabezpečenie primeranej úrovne autonómie a technologickej nezávislosti v kritických bezpečnostných oblastiach. Zároveň súčasné trhové podmienky, žiaľ, sťažujú plnenie cieľov tohto strategického záujmu. Z dôvodu osobitných vlastností bezpečnostného trhu v Európe majú podniky často ťažkosti s rozvíjaním životaschopnej podnikateľskej činnosti.

2.4

Pokiaľ ide o obchodnú stránku, po nákladných najmodernejších bezpečnostných produktoch existuje len obmedzený dopyt. Keďže súkromní operátori na trhu sa neustále snažia znižovať náklady, investície do bezpečnosti zvyčajne obmedzujú iba na striktné minimum a uprednostňujú najlacnejší bežne dostupný produkt (často od dodávateľov z tretích krajín).

2.5

Pokiaľ ide o verejný dopyt na bezpečnostnom trhu, existuje široká škála kupujúcich a koncových používateľov, z ktorých väčšina má obmedzený rozpočet na obstarávanie, môže zadávať iba malé objednávky a má zákonnú povinnosť nakupovať za najnižšiu cenu. Okrem toho prevažná väčšina zákazníkov v oblasti verejnej bezpečnosti nemá plán rozvoja spôsobilosti. Táto skupina zákazníkov nakupuje bežne dostupné produkty s cieľom uspokojiť svoje bezprostredné potreby bez akéhokoľvek dlhodobého uvažovania o tom, ako sa hrozby a technológie môžu vyvíjať v budúcnosti, a už vôbec nie o investovaní do prípravy na tento vývoj.

2.6

Vzhľadom na osobitosti oboch strán v súvislosti s dopytom v oblasti bezpečnosti existuje len malý trh pre kritické technológie a aplikácie. Zložité bezpečnostné riešenia sú často individuálne prispôsobené pre jediného zákazníka, respektíve pre veľmi malý počet zákazníkov, v dôsledku čoho sú úspory z rozsahu a objem výroby obmedzené na minimum. V najlepšom prípade sa technológie používané pre takéto systémy môžu používať pre iné, menej citlivé aplikácie určené pre širší komerčný zákaznícky trh. Súčasné trhové podmienky tak znemožňujú zachovať v EÚ technologickú a priemyselnú základňu schopnú rozvíjať bezpečnostné spôsobilosti, ktoré Európa potrebuje na ochranu svojich vonkajších hraníc, územia a občanov. Tým sa oslabuje dôveryhodnosť bezpečnostnej únie a vzniká požiadavka na posilnenie opatrení EÚ.

Súčasný stav bezpečnostných politík EÚ

2.7

EÚ sa od zavedenia Európskeho programu v oblasti bezpečnosti v apríli 2015 usiluje vytvoriť skutočnú bezpečnostnú úniu, ktorá poskytuje nástroje, infraštruktúru a prostredie, v ktorom vnútroštátne orgány a orgány EÚ účinne spolupracujú pri riešení spoločných výziev, pričom zároveň chráni práva a slobody občanov (2). Celkový počet iniciatív v tejto súvislosti poukazuje na to, že bezpečnosť sa definitívne stala jednou z kľúčových politických priorít Únie: — smernica o boji proti terorizmu (3), — revidované pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí (4), — vytvorenie Schengenského informačného systému (SIS) (5), — interoperabilita informačných systémov EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie (6), — zriadenie Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) (7), — akt o kybernetickej bezpečnosti (8), — posilnená európska pohraničná a pobrežná stráž („Frontex“) (9), — európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (10). Tieto iniciatívy dopĺňajú už zavedené programy a nástroje financovania, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť.

2.8

Návrh budúceho viacročného finančného rámca vypracovaného Komisiou zahŕňal v porovnaní s predchádzajúcim VFR výrazné zvýšenie v hlavných relevantných rozpočtových riadkoch (napr. 35,3 mld. EUR na ochranu hraníc a riadenie migrácie, 4 mld. EUR na vnútornú bezpečnosť, 15,6 mld. EUR na odolnosť a reakciu na krízu) (11). Únia bude financovať aj ďalší program bezpečnostného výskumu v rámci programu Horizont Európa, ktorý už významne prispel k navrhovaniu a vývoju budúcich bezpečnostných spôsobilostí v rámci programu Horizont 2020.

2.9

Pokiaľ ide o digitálne technológie, Európska komisia tiež navrhuje výrazne zvýšiť výdavky (napr. programy Horizont Európa alebo Digitálna Európa) na posilnenie technologickej nezávislosti Európy v oblastiach strategického významu. V tejto súvislosti Komisia takisto oznámila svoj zámer podporovať synergie medzi vesmírnym a obranným sektorom a sektorom bezpečnosti.

2.1.0

Technologická nezávislosť je aj kľúčovým pojmom novej priemyselnej stratégie pre Európu, v ktorej Komisia zdôrazňuje, že „digitálna transformácia, bezpečnosť a budúca technologická nezávislosť Európy závisia od našich strategických digitálnych infraštruktúr“ a oznamuje, že bude podporovať „rozvoj kľúčových podporných technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre priemyselnú budúcnosť Európy (12).“

Konkrétne pripomienky

2.1.1

Právomoci EÚ v oblasti bezpečnosti zostávajú limitované a veľmi často sa obmedzujú iba na koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi. Bezpečnostné politiky sú preto aj naďalej roztrieštené a často neúčinné. Rovnako to platí aj v iných sektoroch súvisiacich s bezpečnosťou, ako je verejné zdravie.

2.1.2

Bezpečnosť v EÚ je politickou prioritou bez priemyselného rozmeru. Existuje veľký počet bezpečnostných politík a nástrojov financovania s významným rozpočtom. Neexistuje však koordinácia potrieb v oblasti spôsobilostí ani súdržná politika na podporu príslušnej priemyselnej a technologickej základne. V diskusii o bezpečnostnej únii chýbali koncepcie ako konkurencieschopnosť priemyslu, strategická autonómia, plánovanie spôsobilosti a kritické technológie, ktoré sa nikdy nepovažovali za ciele programov financovania súvisiacich s bezpečnosťou.

2.1.3

Akčný plán Komisie s názvom Akčný plán pre inovatívny a konkurencieschopný bezpečnostný priemysel z roku 2012 nebol ambiciózny, mal obmedzený rozsah, a preto nemal výrazný vplyv.

2.1.4

Program bezpečnostného výskumu EÚ sústreďuje značné zdroje, no má závažné nedostatky. Využívanie výsledkov výskumu na trhu je naďalej veľkou výzvou, pretože neexistuje spoločný proces plánovania spôsobilosti v oblasti bezpečnosti, ktorý by pomohol konsolidovať dopyt verejných konečných používateľov, ani systematické využívanie iných nástrojov financovania EÚ zameraných na spôsobilosť ako spôsobu na podporu zavádzania bezpečnostných riešení.

2.1.5

Nová stratégia vnútornej bezpečnosti usmerňuje bezpečnostné politiky EÚ, a preto by sa mala usilovať o odstránenie týchto nedostatkov. Mala by sa venovať rýchlemu vývoju technológií a jej účinkom na bezpečnosť, presadzovať spoločné vymedzenie potrieb v oblasti bezpečnostnej spôsobilosti a podporovať európsku spoluprácu s cieľom uspokojiť tieto potreby. Tým by sa posilnila bezpečnostná únia, výrazne prispelo k vytvoreniu skutočného vnútorného trhu v oblasti bezpečnosti a pomohlo udržať konkurencieschopný bezpečnostný priemysel v Európe.

2.1.6

Priemysel je nevyhnutný na to, aby sa technológie premietli do riešení. Politickou prioritou Únie by preto mala byť ambiciózna priemyselná politika pre hlavné oblasti suverenity. Rozvoj takejto politiky je mimoriadne naliehavý pre sektor bezpečnosti, ktorý je v súčasnosti v závažnej miere postihnutý zlyhaním trhu. V dôsledku toho je veľmi ťažké udržať kritickú priemyselnú a technologickú kapacitu.

2.1.7

Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala konkrétnu bezpečnostnú priemyselnú stratégiu na podporu novej stratégie vnútornej bezpečnosti a zvýšenie účinnosti bezpečnostnej únie. Táto priemyselná stratégia by mala byť ambiciózna a komplexná, pričom by mala zabezpečiť, aby všetky príslušné politiky a nástroje prispievali k technologickej nezávislosti Únie v kritických bezpečnostných oblastiach. Mala by tiež zabezpečiť, aby všetky nástroje EÚ súvisiace s bezpečnosťou (ISF, IBMF, RescEU) zahŕňali priemyselný rozmer a aby všetky programy v oblasti technológií (Digitálna Európa, Európsky horizont) zahŕňali bezpečnostný rozmer. To by pomohlo uspokojiť bezpečnostné potreby zákazníkov z verejného sektora, prinieslo nové príležitosti pre európsky priemysel a uľahčilo vyrovnať sa v primeranom čase s účinkami vznikajúcich technológií.

2.1.8

Na tento účel je potrebné ďalej vymedziť a sfunkčniť koncepciu technologickej nezávislosti. Súčasné zameranie Komisie na digitálne technológie je vítané, ale nemalo by byť výlučné. Uprednostniť by sa mali všetky kľúčové technológie v hlavných oblastiach suverenity, konkrétne v bezpečnostnej oblasti a v oblasti obrany a kozmického priemyslu. Táto koncepcia by sa mala prehodnotiť aj so zreteľom na pandémiu ochorenia COVID-19 a ako strategický cieľ by mala zahŕňať odolnosť.

2.1.9

Nová priemyselná stratégia pre Európu vypracovaná Komisiou obsahuje dôležité prvky na podporu technologickej nezávislosti v kritických bezpečnostných oblastiach. Koncepcia strategických hodnotových reťazcov by sa mala využívať najmä ako rámec pre komplexný prístup, ktorý pokrýva celý priemyselný cyklus, počnúc dodávkami kritických materiálov až po industrializáciu a údržbu, a prostredníctvom ktorého sa koordinuje využívanie všetkých vhodných politických nástrojov vrátane kontroly priamych zahraničných investícií.

2.2.0

Budúci viacročný finančný rámec sa bude musieť prispôsobiť potrebám, ktoré vznikli v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a sa objavia, keď táto pandémia skončí To platí aj pre politiky, ktoré VFR podporuje, a programy, ktoré sa prostredníctvom neho financujú. Už vymedzené priority a nástroje sa musia prehodnotiť a musia zohľadniť ponaučenia z ťažkostí Európy pri zvládaní pandémie. Vzťahuje sa to aj na bezpečnostnú úniu a novú stratégiu vnútornej bezpečnosti, ktorá by mala klásť dôraz na potrebu väčšej technologickej nezávislosti a odolnosti.

2.2.1

S cieľom prekonať recesiu, ktorú vyvolala pandémia, by EÚ mala počas budúceho rozpočtového cyklu nasmerovať investície do odvetví špičkových technológií, keďže majú najvyššiu pridanú hodnotu a multiplikačné účinky pre hospodárstvo ako celok (13). Bezpečnostná priemyselná stratégia EÚ, ktorá prispieva k tomu, aby sa Európa stala autonómnejšou a odolnejšou, by dokonale zodpovedala tomuto prístupu, a preto by sa mala naliehavo iniciovať v rámci plánu obnovy EÚ po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

---

(1)  Vzhľadom na rôznorodosť odvetvia v súčasnosti neexistuje žiadne jasné vymedzenie bezpečnostného priemyslu a známe sú len hrubé odhady týkajúce sa veľkosti trhu. Metodickej klasifikácii tohto priemyslu bráni množstvo faktorov: 1) bezpečnostný priemysel ako taký nie je zahrnutý do hlavných štatistických nomenklatúr (NACE, Prodcom atď.); 2) výroba tovaru súvisiaceho s bezpečnosťou sa skrýva v širokej škále položiek. V štatistike týkajúcej sa týchto položiek sa nerozlišuje, či daná činnosť súvisí alebo nesúvisí s bezpečnosťou; 3) na európskej úrovni neexistuje žiadny zdroj štatistických údajov, ktoré by poskytovalo samotné odvetvie. Pozri štúdiu o vývoji štatistických údajov o európskej bezpečnostnej technologickej a priemyselnej základni, záverečná správa spoločnosti Ecorys pre Európsku komisiu, GR pre migráciu a vnútorné záležitosti, jún 2015.

(2)  Oznámenie Komisie: Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu, 20. 4. 2016, Brusel, COM(2016) 230 final https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9aeae420-0797-11e6-b713-01aa75ed71a1.0001.02/DOC_1&format=PDF.

(3)  Smernica o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(4)  Smernica o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(5)  Nariadenie o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 14) a nariadenie o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).

(6)  Nariadenie o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti hraníc a víz (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 27) a nariadenie o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 85).

(7)  Nariadenie o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

(8)  Nariadenie o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15).

(9)  Nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(10)  Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1).

(11)  V bežných cenách. Pozri Oznámenie Komisie – Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy, 27. 5. 2020, Brusel, COM (2020) 442, final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1601035899164&uri=CELEX:52020DC0442.

(12)  Oznámenie Komisie – Nová priemyselná stratégie pre Európu, 10. 3. 2020, Brusel, COM(2020) 102 final https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0102&from=ES.

(13)  Pozri napríklad Il ruolo dell'innovazione et dell'alta technologia in Italia nel confronto con il contesta internazionale, Centro economia digitale, Rím, október 2019.