Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020IE1349

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zlučiteľnosť obchodnej politiky EÚ s európskou zelenou dohodou (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

    EESC 2020/01349

    Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, p. 66–76 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    11.12.2020   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 429/66


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zlučiteľnosť obchodnej politiky EÚ s európskou zelenou dohodou

    (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

    (2020/C 429/10)

    Spravodajca:

    John BRYAN

    Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

    20. 2. 2020

    Právny základ

    článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku

     

    stanovisko z vlastnej iniciatívy

    Príslušná sekcia

    sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

    Prijaté v sekcii

    8. 7. 2020

    Prijaté v pléne

    18. 9. 2020

    Plenárne zasadnutie č.

    554

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    216/1/3

    1.   Závery a odporúčania

    1.1.

    EHSV víta európsku zelenú dohodu, najmä stratégiu „z farmy na stôl“ (Farm to Fork) a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré sú ambiciózne, budú mať výrazný vplyv na poľnohospodársky a agropotravinársky sektor EÚ a budú zohrávať ústrednú úlohu v budúcich obchodných dohodách.

    1.2.

    EHSV zastáva názor, že EÚ musí na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 reagovať okamžitým vykonávaním európskeho plánu na oživenie hospodárstva, aby sa hospodárstvo EÚ čo najrýchlejšie zotavilo a opäť riadne fungovalo, a to pri zohľadnení zdravotných a environmentálnych rizík. Zelená dohoda by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou obnovy.

    1.3.

    Vzhľadom na to, že svetové hospodárstvo čelí v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bezprecedentnej výzve v súvislosti s recesiou, spravodlivý obchod založený na rovnakých zásadách podliehajúci pravidlám nebol pre oživenie hospodárstva nikdy tak dôležitý ako dnes. Nevyhnutnosťou je dobre fungujúci, otvorený jednotný trh EÚ a medzinárodný obchod. EHSV zastáva názor, že EÚ nemôže dovoliť, aby sa jej obchodná politika dostala do obrannej pozície.

    1.4.

    Medzi základné ponaučenia, ktoré si musí EÚ vziať z krízy spôsobenej ochorením COVID-19, patria:

    1.

    kľúčový význam koncepcie „jedno zdravie“, potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti pre Európu;

    2.

    potreba silnej SPP a udržateľného a odolného potravinového dodávateľského reťazca a základných produktov súvisiacich so zdravím;

    3.

    potreba, aby EÚ mala silný, dobre financovaný rozpočet z vlastných zdrojov na riešenie krízy;

    4.

    význam obchodu a ochrany jednotného trhu EÚ s cieľom zabrániť opätovnej nacionalizácii a opakovaniu vývoja, ako je brexit.

    1.5.

    EHSV žiada, aby sa v plnej miere posúdil vplyv stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, na obchodné dohody, poľnohospodárstvo a agropotravinársky sektor EÚ prostredníctvom dôkladného posúdenia vplyvu.

    1.6.

    Je dobre známe, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii väčšiny, ak nie všetkých cieľov udržateľného rozvoja, že WTO musí zohrávať významnú úlohu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a že by to bolo oveľa náročnejšie bez účinného multilaterálneho obchodného mechanizmu.

    1.7.

    EHSV navrhuje, aby všetky budúce obchodné dohody EÚ zahŕňali stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, ako globálne normy udržateľnosti, pričom uznáva, že zahrnutie cieľov udržateľného rozvoja a vyšších noriem do multilaterálnych obchodných dohôd a ich vykonávanie v rámci takýchto dohôd je mimoriadne náročné. V dvojstranných obchodných dohodách sa v krátkodobom horizonte javí ako možné dosiahnuť väčší pokrok v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a základných environmentálnych a sociálnych noriem.

    1.8.

    EÚ musí zaručiť, že obchodné dohody nebudú externalizovať tento problém a zintenzívňovať odlesňovanie v iných krajinách.

    1.9.

    EHSV považuje za nevyhnutné, aby životaschopnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a agropotravinárskeho sektora EÚ neboli narušené stanovením vyšších nákladov a noriem prostredníctvom stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, ktoré môžu konkurenti odmietnuť prijať a vykonať.

    1.10.

    EHSV sa domnieva, že medzi politikami EÚ, ako je stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, SPP, obchodná politika a sociálna politika, ako aj v rámci nich musí existovať oveľa väčšia súdržnosť a koordinácia.

    1.11.

    Poľnohospodárstvo musí v súlade s modelom rodinných poľnohospodárskych podnikov EÚ zohrávať zásadnú úlohu pri vykonávaní stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, pričom je nevyhnutné, aby bol na pokrytie dodatočných požiadaviek na poľnohospodárov k dispozícii primeraný rozpočet SPP.

    1.12.

    Pokiaľ ide o konverziu pôdy na ekologickú poľnohospodársku výrobu, musí sa posúdiť vplyv výsledného poklesu výroby. Musí sa zintenzívniť výskum s cieľom lepšie definovať pojem „ekologický“ a vyhodnotiť skutočný čistý príspevok „ekologického“ poľnohospodárstva ku globálnej udržateľnosti vrátane biodiverzity.

    1.13.

    Všetky obchodné dohody EÚ musia rešpektovať ustanovenia týkajúce sa sanitárnych a fytosanitárnych noriem EÚ a dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti.

    2.   Súvislosti

    Európska zelená dohoda

    2.1.

    Európska zelená dohoda (1) je ambicióznym oznámením a záväzkom zaoberať sa klimatickými a environmentálnymi výzvami.

    2.2.

    Zelená dohoda je nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

    2.3.

    Cieľom zelenej dohody je ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál EÚ a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia však musí byť spravodlivá a inkluzívna. Musí klásť dôraz na ľudí a venovať pozornosť regiónom, priemyselným odvetviam a pracovníkom.

    2.4.

    Európska komisia uviedla, že zelená dohoda je neoddeliteľnou súčasťou stratégie Komisie pre obchodnú politiku na plnenie Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja formulovaných OSN (2).

    2.5.

    Hlavné ciele stanovené v európskej zelenej dohode sú uvedené na nasledujúcom obrázku (3):

    Image 1

    Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity

    2.6.

    V zelenej dohode je cieľom stratégie „z farmy na stôl“ (4) urobiť z potravinového systému EÚ celosvetový štandard udržateľnosti.

    2.7.

    Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity (5) je zvrátiť stratu biodiverzity a obnoviť prírodu.

    2.8.

    Medzi kľúčové ciele stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity patrí:

    zníženie používania chemických pesticídov o 50 % do roku 2030,

    zníženie úniku živín o 50 % a používania hnojív o 20 % do roku 2030,

    zníženie predaja antimikrobík pre hospodárske zvieratá o 50 % do roku 2030,

    revízia a zlepšenie právnych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na základe vedeckých dôkazov,

    zvýšenie ekologického poľnohospodárstva na 25 % rozlohy EÚ do roku 2030,

    objasnenie pravidiel hospodárskej súťaže pre kolektívne iniciatívy na posilnenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci,

    vývoj ekologického modelu odmeňovania poľnohospodárov za zachytávanie uhlíka prostredníctvom SPP alebo trhu,

    výsadba 3 miliárd stromov do roku 2030,

    zvrátenie úbytku opeľovačov,

    obnovenie 25 000 km voľne tečúcich riek v EÚ,

    ochrana 30 % suchozemských a morských oblastí EÚ,

    stimulácia udržateľnej spotreby potravín a propagácia dostupných zdravých potravín pre všetkých.

    2.9.

    Stručne povedané, cieľom týchto stratégií je zabezpečiť dostupné a udržateľné potraviny pre Európanov, bojovať proti zmene klímy, chrániť životné prostredie a zachovať biodiverzitu.

    2.10.

    EHSV víta stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, a stanovené ciele (6).

    Obchodná politika EÚ

    2.11.

    V poverovacom liste predsedníčky Komisie adresovanom komisárovi pre obchod Philovi Hoganovi z decembra 2019 sú rovnaké podmienky pre všetkých kľúčovým odkazom týkajúcim sa obchodnej politiky EÚ a postavenia Európy v centre mnohostranného systému založeného na pravidlách (7). Predsedníčka uvádza, že komisár pre obchod zabezpečí plnenie cieľov udržateľného rozvoja v oblasti obchodnej politiky prostredníctvom požiadavky, aby každá nová obchodná dohoda mala osobitnú kapitolu o udržateľnom rozvoji.

    2.12.

    EÚ zdôrazňuje, že bude podporovať celosvetový prechod na udržateľné agropotravinové systémy v súlade s cieľmi stratégie „z farmy na stôl“ a cieľmi udržateľného rozvoja. Prostredníctvom svojich vonkajších politík vrátane obchodnej politiky sa EÚ bude venovať rozvíjaniu ekologických aliancií zameraných na udržateľné potravinové systémy so všetkými svojimi partnermi v kontexte dvojstranných, regionálnych i viacstranných fór. Zabezpečí úplné vykonávanie a presadzovanie ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji zakotvených vo všetkých jej obchodných dohodách, a to aj prostredníctvom hlavného úradníka EÚ pre presadzovanie práva v oblasti obchodu.

    3.   Hlavné oblasti diskusie

    Význam a hodnota obchodu

    3.1.

    EÚ je najväčším hospodárstvom na svete s HDP na obyvateľa vo výške 25 000 EUR pre svojich 450 miliónov spotrebiteľov (8). Je to najväčší obchodný blok na svete. EÚ je najväčším obchodným partnerom pre 80 krajín.

    3.2.

    Obchod a investície majú pre EÚ zásadný význam. V oznámení Obchod pre všetkých bolo zdôraznené, že viac ako 36 miliónov pracovných miest v EÚ, t. j. jedno zo siedmich, závisí od vývozu do krajín mimo EÚ, a že sa očakáva, že 90 % celosvetového hospodárskeho rastu sa bude v nasledujúcich 15 rokoch dosahovať mimo Európy.

    3.3.

    Vnútorný a vonkajší obchod fungujúci na jednotnom trhu EÚ a na základe slobodnej, spravodlivej politiky založenej na pravidlách na svetovom trhu je mimoriadne dôležitý pre EÚ a jej 450 miliónov občanov (9). Obchod EÚ s tovarom so zvyškom sveta dosiahol v roku 2018 hodnotu 3 936 miliárd EUR.

    3.4.

    Zo štatistík agropotravinárskeho obchodu EÚ (10) vyplýva, že rok 2019 bol rekordným rokom. Vývozná hodnota agropotravinárskych výrobkov dosiahla spolu 151,2 miliardy EUR, zatiaľ čo dovoz predstavoval 119,3 miliardy EUR, takže celková hodnota obchodu sa za rok zvýšila na 270,5 miliardy EUR. Prebytok obchodnej bilancie vzrástol od roku 2018 o 10,9 miliárd EUR na historicky najvyššiu hodnotu 31,9 miliárd EUR. Potravinársky spracovateľský priemysel zohráva významnú úlohu v obchode a vo vývoze.

    3.5.

    EHSV už zdôraznil význam obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pre budúci rozvoj poľnohospodárstva a poľnohospodárskej ekonomiky v EÚ v kontexte celosvetovej potravinovej bezpečnosti (11).

    3.6.

    EHSV prijal stanovisko na tému Úloha poľnohospodárstva v multilaterálnych, bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaniach v súvislosti so stretnutím ministrov krajín WTO v Nairobi (12). V stanovisku sa tvrdí, že WTO zostáva vhodným a účinným fórom obchodných rokovaní, hlavne o poľnohospodárstve.

    3.7.

    Neúspech WTO pri dosahovaní pokroku v oblasti multilaterálneho obchodu a kríza mechanizmu urovnávania sporov predstavujú vážne ohrozenie multilateralizmu a obchodu založeného na pravidlách.

    3.8.

    To by však nemalo oslabiť úlohu riadne fungujúcej WTO v kontexte svetového obchodu a význam multilaterálneho systému založeného na pravidlách, ktorý podporuje EÚ.

    3.9.

    V stanovisku na tému Reforma WTO s cieľom prispôsobiť sa vývoju svetového obchodu EHSV vyjadril presvedčenie nielen o tom, že neodkladné reformy by sa mali vykonať čo najskôr, najmä pokiaľ ide o fungovanie Odvolacieho orgánu v rámci orgánu na urovnávanie sporov, ale aj o tom, že členovia WTO by sa mali zaviazať k ambicióznejším a systematickým zmenám. Tieto návrhy, ktoré podporuje EHSV, sa týkajú najmä týchto troch oblastí: pracovných noriem a dôstojnej práce, cieľov v oblasti zmeny klímy a plnenia cieľov udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 (13).

    3.10.

    EHSV zastáva názor, že EÚ nemôže dovoliť, aby sa jej obchodná politika dostala do obrannej pozície. Význam a hodnota obchodu neboli nikdy zásadnejšie ako teraz v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a snahy o hospodárske oživenie v EÚ a vo svete.

    3.11.

    EHSV sa domnieva, že EÚ musí prijať ambiciózny prístup k podpore a uľahčeniu hospodárskeho oživenia prostredníctvom zelenej dohody a európskeho plánu na oživenie hospodárstva.

    3.12.

    Zelená dohoda musí vytvoriť rovnováhu medzi udržaním silného obchodu s ochranou pracovných miest a životného prostredia a tiež zachovaním európskej konkurencieschopnosti. Stratégia nemôže viesť ani ku konkurenčnej výhode pre dovoz na trh EÚ z krajín mimo EÚ vrátane produktov ekologickej výroby z krajín mimo EÚ, ktoré sa majú dovážať do EÚ. Tieto produkty sa musia vyrábať podľa rovnakých predpisov EÚ, ktoré sa uplatňujú na výrobcov EÚ (14). Bolo by potrebné zaviesť systém certifikácie EÚ pre vysledovateľnosť a ekologickú kvalitu a v čitateľnej veľkosti osobitne označovať produkty vyrobené v EÚ ako „ekologické produkty EÚ“ a výrobky vyrobené v medzinárodnom meradle ako „ekologické produkty z krajín mimo EÚ“. Nezávislý a dynamický akreditačný systém na úrovni EÚ, ktorý v súčasnosti vykonáva jediný vnútroštátny akreditačný orgán konajúci v rámci verejného orgánu, by bol potrebný aj v prípade záležitostí týkajúcich sa akreditácie súkromných inšpekčných organizácií a predchádzania ekologickým podvodom pri obchodovaní a aktivitách v odvetví ekologickej výroby.

    3.13.

    Prvoradé je efektívne a riadne fungovanie jednotného trhu EÚ. EHSV je pevne presvedčený, že nesmie dôjsť k žiadnej opätovnej nacionalizácii trhov EÚ.

    3.14.

    EHSV uznáva význam a hodnotu obchodu založeného na pravidlách, ktorý funguje za rovnakých podmienok, a hlavný prínos, ktorý bude mať pre oživenie hospodárstva po skončení pandémie ochorenia COVID-19.

    Obchod a udržateľný rozvoj

    3.15.

    Udržateľný rozvoj znamená uspokojovať súčasné potreby a zároveň zabezpečiť, aby budúce generácie mohli uspokojiť vlastné potreby. V Agende 2030 OSN sa stanovuje 17 kľúčových cieľov udržateľného rozvoja a 169 čiastkových cieľov.

    3.16.

    Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity ďaleko prekračujú ciele udržateľného rozvoja a stanovuje sa v nich celý nový súbor kritérií s cieľom vytvoriť „nový globálny štandard udržateľnosti“.

    3.17.

    Podľa právnych predpisov EÚ musia všetky príslušné politiky EÚ vrátane obchodnej politiky a politiky hospodárskej súťaže podporovať udržateľný rozvoj. Cieľom obchodnej politiky EÚ je zabezpečiť, aby bol hospodársky rozvoj spojený: so sociálnou spravodlivosťou; s dodržiavaním ľudských práv; vysokými pracovnými normami a vysokými environmentálnymi normami. Zároveň je potrebné chrániť fytosanitárne ustanovenia EÚ a dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti.

    3.18.

    EHSV v priebehu rokov vypracoval niekoľko stanovísk o rôznych aspektoch obchodu a udržateľného rozvoja vrátane stanoviska o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (15) a stanoviska o kľúčovej úlohe obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja (16).

    3.19.

    V prvom uvedenom stanovisku EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola ambicióznejšia, pokiaľ ide o posilnenie efektívneho presadzovania záväzkov v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji, a upozorňuje na úzky prístup k obchodu a udržateľnému rozvoju, pokiaľ ide o záujmy spotrebiteľov. Zdôrazňuje sa v ňom aj otázka financovania a zdrojov v súvislosti s fungovaním domácich poradných skupín a využívanie sankcií.

    3.20.

    Výbor sa v druhom uvedenom stanovisku domnieva, že ciele udržateľného rozvoja, ako aj Parížska dohoda zásadne zmenia program svetového obchodu, najmä v oblasti obchodu s priemyselným tovarom a poľnohospodárstvom. EHSV však poukazuje na to, že ciele udržateľného rozvoja nie sú právne záväzné a že neexistuje žiadny mechanizmus riešenia sporov. V stanovisku sa zdôrazňuje úloha zodpovedného obchodného správania pri pomoci plniť ciele udržateľného rozvoja, ako aj to, že vplyv súkromného sektora bude kľúčový. Okrem toho sa v ňom vyzýva na úplné posúdenie vplyvu pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížska dohoda na obchodnú hospodárska súťaž politiku EÚ vrátane poľnohospodárstva.

    3.21.

    Je dobre známe, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii väčšiny, ak nie všetkých cieľov udržateľného rozvoja, že WTO musí zohrávať významnú úlohu pri plnení týchto cieľov a že by to bolo oveľa náročnejšie bez účinného multilaterálneho obchodného mechanizmu (17).

    3.22.

    V súvislosti so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, obchodnou politikou EÚ a udržateľným rozvojom vyvstávajú kľúčové otázky, napríklad: Aké reálne je, že EÚ stanoví a vykoná nový súbor vyšších noriem nad rámec cieľov udržateľného rozvoja? Môže EÚ prinútiť svojich obchodných partnerov, aby sa zapojili do realizácie obchodu a udržateľného rozvoja? Môže EÚ urobiť ďalší krok a prinútiť obchodných partnerov alebo dokonca členské štáty EÚ, aby sa prostredníctvom zelenej dohody zapojili do inej, vyššej úrovne udržateľného rozvoja? Do akej miery bude EÚ v budúcich obchodných rokovaniach presadzovať ciele udržateľného rozvoja a/alebo stratégiu „z farmy na srtôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity? Aké náklady prinesie zelená dohoda európskym poľnohospodárom a poľnohospodárstvu? Aký to bude mať vplyv na konkurencieschopnosť obchodu EÚ?

    3.23.

    EHSV zastáva názor, že EÚ by mala vykonávať právne predpisy, ktorými sa spoločnostiam v celom ich dodávateľskom reťazci ukladá povinnosť náležitej starostlivosti s cieľom identifikovať environmentálne a sociálne riziká, ako aj prípady porušovania ľudských práv, predchádzať im a zmierňovať ich.

    Presadzovanie

    3.24.

    EÚ musí zintenzívniť svoje zameranie na presadzovanie a vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a noriem v dohodách o voľnom obchode. Správne a dôkladné monitorovanie, vykonávanie a presadzovanie všetkých aspektov obchodných dohôd je veľmi dôležité vzhľadom na to, že sa stávajú podrobnejšími a inkluzívnejšími, a najmä, že zasahujú do oblastí ekonomicky nehmotného udržateľného rozvoja, ako sú životné prostredie a zmena klímy. Na monitorovanie kľúčových otázok, ako je odlesňovanie, by sa mali používať najnovšie technológie, aké má k dispozícii Spoločné výskumné centrum (JRC) (18).

    3.25.

    Postupy monitorovania a presadzovania musia byť jasné, rýchle, efektívne a finančne transparentné; náklady sa musia rozdeliť spravodlivo, pričom sa musí zohľadniť to, čo je pre malých poľnohospodárov cenovo dostupné.

    Doprava a energetika

    3.26.

    Zelená dohoda by sa mala v oveľa väčšej miere zameriavať na dopravnú a energetickú politiku. Doprava predstavuje 24 % celosvetových emisií CO2, pričom podľa prognóz by mali do roku 2030 dosiahnuť 40 % z celkového objemu emisií (19). Širšie využívanie energie bude tiež podrobené intenzívnej kontrole a budú potrebné väčšie stimuly pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

    Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity v rámci zelenej dohody

    3.27.

    Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, musia výrazne podporovať hospodársku udržateľnosť európskych poľnohospodárov a poľnohospodárskeho sektora a zlepšiť fungovanie trhov, pričom zároveň prispejú k udržateľnejšiemu agropotravinárskemu sektoru z ekonomického, environmentálneho a sociálneho hľadiska. Je to v súlade s víziou EHSV pre „udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme“ (20).

    3.28.

    EHSV vo svojom stanovisku o vytvorení komplexnej potravinovej politiky v EÚ (21) vyzýva na udržateľnejšiu potravinovú politiku, ktorá by umožňovala zdravé stravovanie na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré by chránili zdravie všetkých vrstiev európskej spoločnosti.

    3.29.

    Stratégia „z farmy na stôl“ odráža množstvo myšlienok uvedených v týchto stanoviskách a EHSV prispel k vytvoreniu tohto impulzu.

    3.30.

    Pokiaľ ide o konkrétny návrh na zníženie používania pesticídov, poľnohospodári musia byť schopní nahradiť tieto výrobky bezpečnými a udržateľnými alternatívami, ktoré chránia výnosy a pred všetkými hrozbami pre potravinovú bezpečnosť. Výskum a inovácie založené na spoľahlivých vedeckých poznatkoch sú kľúčom k zavádzaniu alternatívnych riešení udržateľnej ochrany proti škodcom.

    3.31.

    Obmedzenie používania hnojív musí byť založené na spoľahlivých vedeckých poznatkoch týkajúcich sa plánov hospodárenia so živinami, testovania pôdy, splnenia potrieb plodiny týkajúcich sa živín, uplatňovania presnosti a udržiavania rovnováhy živín v pôde.

    3.32.

    Obmedzenie používania antimikrobiálnych látok je z hľadiska zdravia a bezpečnosti ľudí mimoriadne dôležité (prístup „jedno zdravie“ (22)).

    3.33.

    Zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat je dôležitým a želaným cieľom, ale na trhu nie je vždy odmenené a súvisiace náklady sa často nevrátia. SPP má veľmi silnú politiku, ktorá zaručuje, že európske zvieratá sú chované v súlade s najprísnejšími normami vysledovateľnosti, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a environmentálnymi normami na svete. Pokiaľ ide o medzinárodný obchod, reciprocita v oblasti noriem dobrých životných podmienok zvierat by mala byť jednou z hlavných požiadaviek obchodných dohôd s tretími krajinami.

    3.34.

    V súvislosti s cieľmi znižovania emisií antimikrobiálnych látok, pesticídov a hnojív, ktoré sú stanovené v stratégii „z farmy na stôl“, treba na základe referenčného porovnávania zohľadniť pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v mnohých členských štátoch.

    3.35.

    Pokiaľ ide o konverziu väčšieho množstva pôdy na ekologickú poľnohospodársku výrobu, musí sa posúdiť vplyv výsledného poklesu výroby. Musí sa zintenzívniť výskum s cieľom lepšie definovať pojem „ekologický“ a vyhodnotiť skutočný čistý príspevok „ekologického“ poľnohospodárstva ku globálnej udržateľnosti. Okrem toho náklady na výrobu môžu byť pri ekologickom poľnohospodárstve vyššie, čo sa opäť nemusí odraziť na maloobchodnej úrovni. To môže viesť k tomu, že ekologické poľnohospodárstvo s vyššími nákladmi bude neudržateľné. EÚ musí tiež posúdiť vplyv na trh z hľadiska cenovej prirážky/realizovateľnosti štvornásobného zvýšenia ekologickej výroby.

    SPP, stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity v rámci zelenej dohody

    3.36.

    Súčasný proces reformy SPP sa začal v roku 2018, keď boli v júni 2018 predložené legislatívne návrhy (23). V novej SPP sa načrtávajú vyššie ambície, najmä pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy.

    3.37.

    V nových návrhoch SPP sú stanovené tieto špecifické ciele:

    podporovať životaschopné príjmy a odolnosť poľnohospodárskych podnikov na území EÚ na podporu potravinovej bezpečnosti,

    posilniť trhovú orientáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu,

    zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci,

    prispieť k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu, ako aj k využívaniu udržateľnej energie,

    podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch,

    prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti,

    pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť rozvoj podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach,

    podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva,

    zlepšiť reakciu poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.

    3.38.

    Osobitnou požiadavkou podľa novej SPP je, aby priame platby boli podmienené zvýšenými požiadavkami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Členské štáty budú musieť ponúknuť ekologické režimy, ktoré budú slúžiť na podporu poľnohospodárov pri presahovaní rámca povinných požiadaviek.

    3.39.

    V nových návrhoch SPP sa stanovuje, že aspoň 30 % každého národného prídelu na rozvoj vidieka sa vyčlení na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Očakáva sa, že 40 % z celkového rozpočtu SPP sa prispeje na opatrenia v oblasti klímy (24).

    3.40.

    V rámci SPP sú členské štáty povinné vypracovať strategické plány, v ktorých sa stanoví, ako dosiahnuť konkrétne ciele SPP. Členské štáty stanovia cieľové hodnoty, ktoré chcú dosiahnuť v programovom období, s použitím spoločne vymedzených ukazovateľov výsledku.

    3.41.

    Inštitúcie EÚ už v posledných dvoch rokoch dosiahli značný pokrok pri presadzovaní návrhov SPP a je veľmi dôležité, aby návrhy v rámci zelenej dohody tento pokrok nezvrátili. Zosúladenie strategických plánov SPP s európskou zelenou dohodou bude ťažké, ale musí sa uskutočniť.

    Smerovanie trhu EÚ a spravodlivé ceny

    3.42.

    V stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, sa veľmi jasne uvádza, že priemerný poľnohospodár v EÚ v súčasnosti zarába približne polovicu mzdy priemerného pracovníka v hospodárstve ako celku.

    3.43.

    Na dosiahnutie udržateľného príjmu je dôležité, aby európski poľnohospodári dostávali na trhu spravodlivú cenu za potraviny, a to vyššiu, ako sú výrobné náklady. Stratégia „z farmy na stôl“ musí priniesť také usmernenia pre trh, aby bolo jasné, že vysoké normy európskych poľnohospodárov týkajúce sa výroby potravín sú dôležité a že sa za ne musí zaplatiť. Stratégia „z farmy na stôl“ to musí dosiahnuť prostredníctvom iniciatív smerujúcich k zákazu nekalých obchodných praktík (25), zabráneniu predaja pod cenu a zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia trhovej ceny v celom dodávateľskom reťazci.

    Rozpočet

    3.44.

    Návrhy viacročného finančného rámca (VFR) vrátane skutočného zníženia rozpočtu SPP o 9 % nie sú zlučiteľné s ambíciami stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody.

    3.45.

    Na dosiahnutie cieľov stratégií nesmie dôjsť k zníženiu rozpočtu SPP. Rozpočet sa musí zvýšiť, aby sa zohľadnili ďalšie požiadavky na poľnohospodárov a aby sa zohľadnila inflácia a chránili základné platby poľnohospodárov a poľnohospodárske režimy v rámci programu rozvoja vidieka.

    3.46.

    Akékoľvek zníženie výroby a príjmu poľnohospodárov vyplývajúce z vykonávania tejto stratégie sa musí kompenzovať.

    3.47.

    EHSV opätovne potvrdzuje svoju podporu tomu, aby sa rozpočet EÚ zvýšil, aby sa ním zabezpečilo primerané financovanie SPP a plnenie nových politických cieľov, ako aj riešenia zistených problémov (26).

    Vedecký základ

    3.48.

    Opatrenia v oblasti klímy musia byť založené na presnom meraní poľnohospodárskej činnosti. Spôsob započítavania metánu v súčasnosti neodráža najmodernejšie vedecké poznatky (27) a poľnohospodárom sa neuznáva uhlík zachytávaný na ich pastvinách a v živých plotoch. Tieto otázky sa musia riešiť v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii v oblasti biodiverzity, aby sa zabezpečilo, že všetky emisie vypúšťané a zachytávané týmto odvetvím budú spravodlivo a presne započítané.

    Spravodlivá transformácia

    3.49.

    Spravodlivá transformácia pre všetkých má v rámci novej ekologickej politiky prvoradý význam. Náklady na vykonávanie novej politiky musia znášať všetci, od poľnohospodárov a spracovateľov až po maloobchodníkov a spotrebiteľov. Musíme zaviesť koncepciu „na nikoho nezabudnúť“ (28) a chrániť najzraniteľnejšie osoby pred neplánovanými dôsledkami novej politiky.

    Zabezpečenie rovnocennosti noriem

    3.50.

    Dohoda WTO o sanitárnych a fytosanitárnych normách (SPS) z roku 1995 zahŕňa uplatňovanie predpisov o bezpečnosti potravín a zdraví zvierat a rastlín. V článku 5 ods. 7 je zahrnutá zásada obozretnosti, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve. Akákoľvek snaha zmeniť to na inej ako mnohostrannej úrovni by mala zásadný vplyv na usporiadanie svetového obchodu a budúcu kredibilitu samotnej dohody (29).

    3.51.

    EÚ musí trvať na oveľa prísnejších rovnocenných sociálnych a environmentálnych normách, normách v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a fytosanitárnych normách v tretích krajinách vyvážajúcich do EÚ, ktoré sú podobné tým, ktoré tieto krajiny požadujú od európskych poľnohospodárov. Dovoz podradných výrobkov do EÚ sa nemôže použiť na vytlačenie európskych výrobkov s vysokým štandardom, ktoré sa vyrábajú podľa prísnejšej stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity. Európa takisto nemôže externalizovať svoje ambície dosiahnuť ciele v oblasti zmeny klímy prostredníctvom úniku uhlíka.

    3.52.

    EÚ musí odolať pokušeniu robiť väčšie ústupky v oblasti poľnohospodárstva, ktoré by ohrozili domácu produkciu. EÚ musí zrušiť aj používanie dvojakých noriem v poľnohospodárstve, konkrétne v súvislosti s dohodou o SPS a dohodou o technických prekážkach obchodu (TBT) v partnerských krajinách.

    Práca

    3.53.

    Z výskumu vyplýva, že dohody o voľnom obchode sú vhodným nástrojom na zlepšenie pracovnej situácie v partnerských krajinách (30). MOP v štúdii o pracovných ustanoveniach v 76 dohodách z viac ako 260 dohôd o voľnom obchode v roku 2016 dospela k záveru, že kombinácia technickej spolupráce, mechanizmov overovania a účasti občianskej spoločnosti prispela k zlepšeniu situácie v oblasti pracovných práv v rôznych odvetviach.

    Posúdenie vplyvu

    3.54.

    Dobré právne predpisy sú tie, ktoré boli pred zavedením riadne preskúmané. Akékoľvek opatrenia navrhnuté ako súčasť stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity v rámci zelenej dohody musia pred prijatím akýchkoľvek politických alebo regulačných rozhodnutí zahŕňať podrobné posúdenie vplyvu regulácie (RIA) vrátane referenčného porovnávania.

    Lesné hospodárstvo a odlesňovanie

    3.55.

    Zväčšenie oblasti lesného hospodárstva v EÚ je pozitívnym krokom a bude mať veľmi priaznivý vplyv na zmenu klímy. Musí byť spojené so silným financovaním, aby poľnohospodárom nehrozila strata príjmov vzhľadom na dĺžku investícií.

    3.56.

    EÚ musí vo svojej obchodnej politike v súlade s dosiahnutím cieľov stanovených v zelenej dohode a stratégii „z farmy na stôl“ dôkladne zabezpečiť, aby dovoz EÚ nezvyšoval odlesňovanie v obchodných partnerských krajinách mimo EÚ. Problematický je napríklad dovoz hovädzieho mäsa a sóje z krajín Mercosuru (Brazília), dovoz hovädzieho a ovčieho mäsa z Austrálie a palmového oleja z Indonézie.

    3.57.

    EHSV vyzýva Komisiu, aby lepšie informovala a zvyšovala povedomie európskych spotrebiteľov o výzvach spojených s odlesňovaním, a to zlepšením environmentálneho označovania výrobkov a vytvorením európskeho strediska na monitorovanie odlesňovania a mechanizmu včasného varovania.

    3.58.

    EHSV žiada Komisiu, aby spolu s miestnym obyvateľstvom podporovala obnovu lesa v odlesnených oblastiach a zalesňovanie, najmä v Latinskej Amerike, subsaharskej Afrike a rozvíjajúcich sa krajinách. Komisia musí tiež poskytnúť finančnú podporu a technickú pomoc tretím krajinám (vrátane štátnych a neštátnych subjektov), najmä na ochranu pralesných ekosystémov.

    3.59.

    EHSV žiada Komisiu, aby zlepšila kvalitu a kredibilitu označenia „nulové odlesňovanie z dovozu“ tým, že podporí zbližovanie nástrojov a rozšírenie existujúcich osvedčení, bude sa opierať o mapovanie využívania pôdy diaľkovým snímaním a podporí výrobcov prostredníctvom vykonávania a sprísňovania kontrol v celom dodávateľskom reťazci.

    4.   Vplyvy ochorenia COVID-19

    4.1.

    Koronavírusová kríza poukazuje na našu zraniteľnosť voči globalizovaným výrobným reťazcom a medzinárodnému obchodu realizovanému na základe systému presne načasovaných dodávok („just in time“), ktorý nám bráni v tom, aby sme v prípade otrasov mali v zásobe základný tovar: rúška, základné lieky atď. Podobné krízy sa budú opakovať. Premiestnenie činností v priemysle, poľnohospodárstve a službách by malo umožniť lepšiu autonómiu vo vzťahu k medzinárodným trhom, opätovne získať kontrolu nad výrobnými metódami a začať proces environmentálnej a sociálnej transformácie činností.

    4.2.

    Pandémia nám pripomenula našu silnú väzbu na prírodu a potrebu chrániť biodiverzitu a predchádzať odlesňovaniu.

    4.3.

    Vplyv prebiehajúcej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na svetovú ekonomiku je taký závažný, že Medzinárodný menový fond (MMF) varoval, že svet čelí najhoršej hospodárskej recesii od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch.

    4.4.

    MMF predpovedá, že svetový HDP sa v roku 2020 zníži o 3 %, pričom podľa ostatných dôjde k spomaleniu svetovej ekonomiky na úrovni 2,3 % až 4,8 % a k nákladom 2 až 4 bilióny USD. MMF predpovedal, že v USA dôjde v roku 2020 k poklesu o 5,9 % a v eurozóne o 7,5 % (31). HDP EÚ v druhom štvrťroku 2020 klesol o 15 % a celkovo sa v roku 2020 očakáva pokles hospodárstva o 7 % (32).

    4.5.

    Jedným z hlavných dôsledkov veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia bola nedostatočná potravinová bezpečnosť a sebestačnosť, ktoré v niektorých európskych krajinách a štátoch USA spôsobili nedostatok potravín a hladomor, čo následne viedlo k občianskym nepokojom a vzniku extrémistických politických skupín.

    4.6.

    Hlavným ponaučením z núdzovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 je význam potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti pre EÚ a opätovne sa zdôrazňuje zásadný význam dobre financovanej SPP pre EÚ.

    4.7.

    Núdzová situácia spôsobená ochorením COVID-19 by mala posilniť význam SPP pre EÚ (33) a posilniť pôvodné politické ciele SPP stanovené v článku 39 ZFEÚ, najmä:

    zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve,

    zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

    4.8.

    Význam ráznej hospodárskej reakcie EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú ochorením COVID-19 sa nedá dostatočne zdôrazniť. Reakcia Komisie v oblasti poľnohospodárstva je zatiaľ sklamaním, pokiaľ ide o núdzové trhové opatrenia, ktoré zahŕňajú financovanie vo výške iba 78 miliónov EUR.

    4.9.

    Pokiaľ ide o oživenie európskeho hospodárstva v nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, EÚ spustila plán obnovy s názvom Next Generation, ktorý zahŕňa ďalších 750 miliárd EUR a spolu s rozpočtom EÚ na roky 2021 – 2027 dosiahne výšku 1,85 bilióna EUR.

    4.10.

    Význam ráznej hospodárskej reakcie EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú ochorením COVID-19 sa nedá dostatočne zdôrazniť. Reakcia Európskej komisie musí pomôcť pri obnove a posilňovaní hospodárstva, potravinovej bezpečnosti, udržateľných dodávateľských reťazcov, poskytovania a – v nadväznosti na prístup „jedno zdravie“ – dostupnosti zdravotníckych pomôcok, poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sektora, ako aj ochrany životného prostredia.

    V Bruseli 18. septembra 2020

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Luca JAHIER


    (1)  COM(2019) 640 final.

    (2)  Ciele udržateľného rozvoja.

    (3)  COM(2019) 640 final – Obrázok 1.

    (4)  Stratégia „z farmy na stôl“.

    (5)  Stratégia v oblasti biodiverzity.

    (6)  Pozri stanoviská EHSV o stratégii „z farmy na stôl“ (From farm to fork": a sustainable food strategy) a o biodiverzite (2030 biodiversity strategy) (pozri stranu 51 a 259 tohto úradného vestníka).

    (7)  Pozri list (v angličtine).

    (8)  https://ec.europa.eu/trade/policy/eu-position-in-world-trade/.

    (9)  Eurostat.

    (10)  https://ec.europa.eu/info/news/2019-record-year-eu-agri-food-trade-2020-mar-27_en#moreinfo.

    (11)  Stanovisko EHSV na tému Význam obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pre budúci rozvoj poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat v EÚ v kontexte celosvetovej potravinovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 97).

    (12)  Stanovisko EHSV na tému Úloha poľnohospodárstva v multilaterálnych, bilaterálnych a regionálnych obchodných rokovaniach v súvislosti so stretnutím ministrov krajín WTO v Nairobi, (Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 20).

    (13)  https://www.eesc.europa.eu/sk/node/63550.

    (14)  Pozri právne predpisy EÚ pre sektor ekologickej výroby: https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/farming/organic-farming/legislation_sk.

    (15)  Stanovisko EHSV zo 14. februára 2018 na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27).

    (16)  Stanovisko EHSV na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 27).

    (17)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

    (18)  https://ec.europa.eu/info/departments/joint-research-centre_sk.

    (19)  Stanovisko EHSV na tému Úloha obchodnej a investičnej politiky EÚ pri zvyšovaní hospodárskej výkonnosti EÚ (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 38) – najmä kapitola 5, ktorá sa týka obchodu a udržateľného rozvoja, zvlášť pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoj a Parížsku dohodu.

    (20)  Stanovisko EHSV na tému Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

    (21)  Stanovisko EHSV na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

    (22)  https://onehealthejp.eu/about/.

    (23)  https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/budget-may2018-modernising-cap_sk.pdf.

    (24)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_18_3985.

    (25)  Stanovisko EHSV o zlepšení potravinového dodávateľského reťazca (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165).

    (26)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/cap-legislative-proposals.

    (27)  Allen, M.R., Shine, K.P., Fuglestvedt, J.S., Millar, R.J., Cain, M., Frame, D.J. a Macey, A.H., (2018) A solution to the misrepresentations of CO2-equivalent emissions of short-lived climate pollutants under ambitious mitigation (Riešenie problému skresľovania údajov emisií ekvivalentu CO2 znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou ovplyvňujúcich klímu v rámci úsilia o zmierňovanie. npj Climate and Atmospheric Science, 1(1), s. 16.

    (28)  Stanovisko EHSV na tému Na nikoho nezabudnúť (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 30).

    (29)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

    (30)  Innovation in the social pillars of sustainable development (Inovácia v sociálnych pilieroch trvalo udržateľného rozvoja), Dr. Evita Schmieg, Stiftung Wissenschaft und Politik – SWP (Nemecký inštitút pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti – SWP).

    (31)  https://blogs.imf.org/2020/04/14/the-great-lockdown-worst-economic-downturn-since-the-great-depression/.

    (32)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0456.

    (33)  Stanovisko EHSV na tému Legislatívne návrhy týkajúce sa SPP (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 214).


    Top