Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitalizácia a udržateľnosť – status quo a potrebné kroky z hľadiska občianskej spoločnosti

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 429/24)

Spravodajca:	Peter SCHMIDT (DE – II)
Pomocný spravodajca:	István KOMORÓCZKI (HU – I)

Konzultácia	nemecké predsedníctvo Rady EÚ, 7. 4. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	31. 8. 2020
Prijaté v pléne	17. 9. 2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	216/2/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV žiada opatrenia, ktoré zaistia väčšiu integráciu digitálneho hospodárstva so zreteľom na naše spoločenské hodnoty, čím sa zabezpečí, že digitálne hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky bude čo najinkluzívnejšie a umožní, aby z neho ťažili rovnako pracovníci, spotrebitelia, MSP, veľké podniky a neziskové hospodárske subjekty, a to predovšetkým vo vidieckych oblastiach. Tieto opatrenia by mali: — rozvíjať fiškálnu politiku tak, aby sa zabezpečilo, že digitálne podniky budú platiť svoj spravodlivý podiel na daniach, — na základe všeobecného nariadenia o ochrane údajov vypracovať osobitné právne predpisy týkajúce sa ochrany údajov na pracovisku, v sociálnych médiách a elektronickom obchode, — prispôsobiť súčasné právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a monopolu s cieľom regulovať trhy digitálnych platforiem, — podporovať softvér a aplikácie s otvoreným zdrojovým kódom, — zaujať prístup „verejné financie-verejné údaje“, aby boli údaje z výskumu financovaného z verejných zdrojov verejne dostupné, — vypracovať politiku EÚ v oblasti strategickej správy údajov, vrátane novej právnej normy týkajúcej sa „verejných dátových trustov“.

1.2.

EHSV žiada národné vlády a miestne samosprávy, aby podporovali družstevné modely platforiem. Požaduje tiež transparentné, spravodlivé a ekologické výrobné reťazce v oblasti IKT, ambiciózne energetické normy a rozšírenie smernice EÚ o ekodizajne a žiada Európsku komisiu, aby: — prispôsobila právne predpisy EÚ tak, aby bolo nakupovanie online udržateľnejšie a aby vypracovala zodpovedné politiky týkajúce sa balenia, dodávok a vracania balíkov, — chránila malých prevádzkovateľov na trhu pred monopolistickými platformami, — vypracovala komplexný súbor kritérií a ukazovateľov pre udržateľné softvérové produkty a digitálny preukaz produktov, — zlepšila všeobecné nariadenie o ochrane údajov, pokiaľ ide o dostatočnosť a prepojenie údajov, — zaviedla obmedzenia pre online reklamu s cieľom vytvoriť priestory bez reklamy.

1.3.

Pandémia COVID-19 viedla k náhlemu a prudkému poklesu prepravy, výroby a spotreby; energeticky náročné pracovné postupy a životný štýl boli čiastočne nahradené zvýšeným využívaním IKT. EHSV žiada zaviesť vhodné politické opatrenia, ktoré by pomohli skonsolidovať tieto pozitívne aspekty po odznení pandémie. S tým sú, samozrejme, spojené širšie otázky týkajúce sa energetickej účinnosti cloudu a dátových centier, ktoré to umožňujú. Napríklad: — vytvoriť zoznam dátových centier v EÚ (zahŕňajúci energetickú účinnosť, životný cyklus, stavebné materiály a pod.) a systém založený na tom, kto dosahuje najlepšie výsledky, aby sa zabezpečilo, že normou budú energeticky najúčinnejšie dátové centrá, — vyžadovať, aby nové dátové centrá využívali na 100 % energiu z obnoviteľných zdrojov, — využívať umelú inteligenciu na podporu transformácie v oblasti klímy a energetiky, — navrhnúť opatrenia pre udržateľné riešenia v oblasti IT.

1.4.

EHSV uznáva zásadný význam udržateľného rozvoja inteligentných miest, vrátane inovatívnych prístupov k integrovanej mobilite, energetike a cestovnému ruchu.

2.   Súvislosti a východiská

2.1.

O toto stanovisko požiadalo nemecké predsedníctvo Rady EÚ a jeho cieľom je pozrieť sa na dva globálne megatrendy, digitalizáciu a udržateľnosť, z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. EHSV víta tento prístup na zosúladenie ekologickej a digitálnej transformácie, keďže toto zosúladenie je kľúčom k budúcej prosperite a odolnosti Európy.

2.2.

EÚ sa zaviazala v plnej miere vykonávať Agendu 2030 OSN (1) a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja a koná v rámci medzinárodných dohôd v oblasti klímy, ako je napríklad Parížska dohoda (2). Na zabezpečenie ich riadneho vykonávania musí EÚ vypracovať a sfinalizovať nadradenú stratégiu pre udržateľný rozvoj.

2.3.

EHSV víta Európsku zelenú a sociálnu dohodu (3) a jej Fond na spravodlivú transformáciu. keďže by mali priniesť rozsiahle investície potrebné na spravodlivý prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. EHSV sa domnieva, že Európska platforma pre obehové hospodárstvo (4) je kľúčom k dosiahnutiu cieľov nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo (5) a očakáva pokračovanie tejto spolupráce. EHSV zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečiť, že digitalizácia pomôže dosahovať ciele udržateľného rozvoja.

2.4.

EHSV víta balík na obnovu a rekonštrukciu Next Generation EU (6), ktorého cieľom je podporiť tých, ktorých kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 najviac ekonomicky zasiahla.

2.5.

Pandémia COVID-19 je príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako môžeme zmeniť a inovovať naše hospodárstvo tak, aby bolo ekologickejšie a sociálne udržateľné. Kríza by nemala odviesť pozornosť EÚ od jej cieľov v oblasti ekológie a trvalej udržateľnosti.

2.6.

EHSV už v minulosti požadoval udržateľné a inkluzívne hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky (7), ktoré pracuje tak pre ľudí, ako aj pre planétu. To zahŕňa aj vhodné využívanie digitalizácie na dosiahnutie týchto cieľov.

2.7.

EHSV sa domnieva, že systémový prístup EÚ k udržateľnej spotrebe (8) je jedným zo základných stavebných prvkov strategickej vízie EHSV o udržateľnom hospodárstve zameranom na dobré životné podmienky, v rámci ktorého sa na nikoho nezabudne.

2.8.

EHSV sa zasadzoval za európsku cestu k digitálnej budúcnosti (9), založenú na európskych sociálnych hodnotách a etických normách, s cieľom zabezpečiť, že využijeme digitálne príležitosti pre hospodárstvo a zároveň ochránime svoje súkromie a sebaurčenie a budeme rešpektovať hranice možností planéty.

2.9.

Komisia v nedávnej Bielej knihe o umelej inteligencii (10) navrhuje stratégiu na zabezpečenie rozšírenia využívania umelej inteligencie v rámci EÚ. EHSV podporuje snahu Komisie dosiahnuť, aby sa EÚ stala medzinárodným lídrom v oblasti výskumu a rozvoja umelej inteligencie, a zlepšiť tak celosvetovú konkurencieschopnosť Európy (11). EHSV by zároveň uvítal, keby sa stratégia v oblasti umelej inteligencie lepšie začlenila do súčasných stratégií EÚ na podporu udržateľnosti.

2.10.

EHSV vyzýva všetky zainteresované strany, aby zvážili vplyv digitalizácie na rôzne sektory a na jednotlivé ciele udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o základnú infraštruktúru, zlepšenie možnosti a transformáciu.

3.   Smerom k sociálne, environmentálne a hospodársky vhodnej digitalizácii

3.1.

Počas prerušenia práce z dôvodu krízy COVID-19 sme v úvahách dospeli k tomu, že udržateľná digitálna revolúcia si jednoznačne vyžaduje zosúladenie s ľudským faktorom, ako aj zachovanie nedigitálnych riešení, starostlivé posúdenie súvisiacich rizík a osobitný dôraz na odolnosť. Dôležitou prioritou bude preklenutie digitálnej priepasti medzi krajinami na celom svete a v rámci jednotlivých krajín, a to s osobitným zameraním na členské štáty a s ohľadom na rozširovanie. Riešenie problému digitálnej priepasti v členských štátoch si vyžaduje verejné aj súkromné investície. Pandémia poukázala na príležitosti a nevýhody digitálnej komunikácie, najmä pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach.

3.2.

Toto stanovisko sa zameria na ciele udržateľného rozvoja 8 (dôstojná práca), 12 (spotreba a výroba) a 13 (opatrenia v oblasti klímy) (12), a preto poukáže na úzku spätosť faktorov environmentálnej a sociálnej udržateľnosti. Zosúladenie týchto priorít je kľúčové pre stanovenie takej formy digitalizácie, ktorá bude vhodná pre nás všetkých. Medzi ďalšie osobitné oblasti záujmu patria digitálne vzdelávanie (cieľ 4), inteligentné mestá (cieľ 11) a elektronické zdravotníctvo – eHealth (cieľ 3), pričom odporúčame v budúcej práci EHSV podrobnejšie analyzovať tieto oblasti v kontexte občianskej spoločnosti.

3.3.

Pandémia zmenila mnohé naše každodenné postupy na rozsiahle praktické testovanie digitálnych technológii v praxi: vlády dočasne zatvorili školy a požiadali žiakov, študentov a učiteľov, aby pracovali online, a zamestnávatelia museli rýchlo prehodnotiť svoj prístup k práci na diaľku. Ako sa pomaly uvoľňujú opatrenia na obmedzenie pohybu, musíme sa zamyslieť nad tým, v akej miere je digitalizácia žiaduca a vhodná, a ako pri tom môžeme udržať medzigeneračnú a vnútrogeneračnú spravodlivosť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. EHSV vyzýva všetky zainteresované strany, aby vplyv tohto nečakaného „digitálneho kroku vpred“ zhodnotili v kontexte troch rozmerov digitalizácie: základnej infraštruktúry, zlepšenia možností a transformácie. Na ilustráciu uvádzame príklad nášho vzdelávacieho a pracovného prostredia, ale odporúčame využiť ho ako metódu v iných oblastiach s cieľom pochopiť tieto rozmery a výhody a riziká pre každý z nich.

3.3.1.   Základná digitálna infraštruktúra

Hoci považujeme za samozrejmé, že internet mnohým z nás v Európe poskytuje takmer neobmedzený prístup k poznatkom, musíme naďalej pracovať na zlepšení kvality, bezpečnosti, spoľahlivosti, inkluzívnosti a dostupnosti online služieb. Ako sa posúvame do veku, v ktorom čoraz viac dominuje umelá inteligencia, je nevyhnutné analyzovať vedecké, spoločenské a pedagogické skúsenosti a výsledky tejto nečakanej situácie, pričom treba poukázať na nedávnu správu UNESCO o umelej inteligencii (13). V tejto súvislosti si už uvedomujeme významné sociálne nerovnosti vrátane nedostatku elektronických zariadení, nedostatočnej odbornej prípravy a chýbajúceho pripojenia.

V duchu zásady predbežnej opatrnosti by potenciálne negatívne faktory mohli zahŕňať zvýšený čas pred obrazovkou, vystavenie zariadeniam vo všeobecnosti, držanie tela, obavy súvisiace s vplyvom 5G technológie na naše zdravie, falošné správy, internetové podvody, kybernetické šikanovanie a otázky dohľadu, pričom všetky tieto otázky si vyžadujú ďalší seriózny výskum.

3.3.2.   Digitalizácia ako nástroj na zlepšenie možností

Z pozitívneho hľadiska sa nám všetkým dramaticky pripomenul potenciál digitalizácie ako nástroja na zlepšenie možností v každodennom živote. Napríklad informácie sú ľahko dostupné, čo umožňuje človeku nezávislé celoživotné vzdelávanie a pružnú prácu. Všestranné a bohaté prostredie zahŕňa audio, video, text, animácie, prostredie na virtuálne vzdelávanie, živé chaty, rozšírenú realitu a virtuálnu realitu so zameraním na širokú škálu tém prispôsobených nášmu harmonogramu a našim potrebám, nech už sme žiaci, študenti, zamestnanci, alebo sa jednoducho len tak usilujeme získať nové poznatky či zručnosti.

Internet slúži aj ako spúšťač nových hnutí občianskej spoločnosti a má mimoriadnu silu zmobilizovať ľudí, aby sa zapojili do politických alebo environmentálnych aktivít, akými sú napríklad Piatky za budúcnosť, či ako sa to dramaticky ukázalo pri demonštráciách v uplynulých rokoch v Hongkongu.

Zároveň si uvedomujeme, že využívanie digitalizácie založenej na špičkových technológiách nevedie nevyhnutne k väčšej udržateľnosti, t. j. že pôvodné spoločenstvá alebo skupiny starších ľudí s technologicky nenáročnými prístupmi majú tendenciu prichádzať s udržateľnejšími, nedigitálnymi riešeniami.

3.3.3.   Digitalizácia ako nástroj na transformáciu

Ponaučenia z týchto skúseností „celosvetového laboratória“ predstavujú veľkú príležitosť na vyvodenie záverov o tom, ako táto situácia ovplyvní budúci vývoj, napríklad pokiaľ ide o ideálnu kombináciu prispôsobeného dištančného a prezenčného vzdelávania. Celosvetovo vedúce inštitúcie už ponúkajú hromadné otvorené online kurzy (MOOC) prostredníctvom spolupráce ako napríklad Coursera, ktoré ponúkajú každému časť výhod vysnívanej univerzity.

Environmentálne a sociálne vplyvy sú zjavné. Oveľa menej sa cestovalo z pracovných dôvodov, čo viedlo k zníženiu znečistenia ovzdušia aj životného prostredia vo všeobecnosti, zníženiu stresu u ľudí, a pravdepodobne niektoré z týchto nových vzorcov pretrvajú aj po oživení. Mnohí strávili viac času doma/s rodinou a viac sa zameriavali na miestnych dodávateľov, ako sú farmárske predajne, hoci samozrejme toto obdobie znamenalo pre niektorých obrovské problémy.

Pokiaľ ide o infraštruktúru, je to ideálna príležitosť na zvýšenie a analýzu komunitných investícií a otázok nákladovej efektívnosti.

3.4.   Cieľ udržateľného rozvoja 8: Dôstojná práca a hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky

Digitalizácia má veľký potenciál, pokiaľ ide o hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky. Prospech z nej však nie je rovnomerne rozložený a hrozí riziko, že čoraz väčšiu časť kapitálu a aktív bude mať vo svojich rukách len niekoľko aktérov. Väčšina digitálnych platforiem a softvérových spoločností má svoje sídlo v USA a v Ázii (14). Európske MSP sú závislé od ich služieb, pričom napríklad pri zasielaní spoločnosťou Amazon prichádzajú o časť svojich ziskov z predaja, keďže platia licenčné poplatky. Ak chceme zakročiť proti tomuto trendu oligopolizácie, musíme v Európe vybudovať inkluzívne hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky. EHSV podporuje myšlienku rozvíjať fiškálnu politiku tak, aby sa zabezpečilo, že digitálne podniky budú platiť svoj spravodlivý podiel na daniach (15).

3.4.1.   Digitalizácia a jej vplyvy na zamestnanosť

Digitalizácia v pracovnom prostredí ponúka mnoho príležitostí na žiaducu racionalizáciu práce (16), napríklad využitím „cobotov“ (17), prináša však so sebou aj určité riziká, ak ju nezačleníme pevne do našich európskych sociálnych hodnôt a etických noriem použitím prístupu, pri ktorom je vo vedení človek. Osobitnými výzvami v tejto oblasti sú:

—

Posun v pomere pracovných miest k príjmom v nových obchodných segmentoch, kde digitálne podniky vytvárajú väčší objem predaja s menším počtom pracovných miest. Vo väčšine vedeckých štúdií sa predpokladá, že čisté vplyvy digitalizácie na trh práce povedú k zvýšeniu nezamestnanosti (18) (19) (20) (21) (22) (23).

—

Zvyšujúca sa neistota pracovných miest, teda situácia, v ktorej si pravdepodobne menej ľudí nájde uspokojivé a dobre platené pracovné miesta, zatiaľ čo čoraz väčší počet osôb sa bude musieť uspokojiť s nestabilnými pracovnými podmienkami v takzvanej príležitostnej ekonomike (gig economy), ktorá sa vyznačuje prácou na čiastočný úväzok, krátkodobými zmluvami alebo pracovnými zmluvami na nula hodín (24) (25) (26) (27) (28).

—	Polarizácia príjmov, keďže podiel hrubého domáceho produktu (HDP) pripadajúci na mzdy klesá, zatiaľ čo podiel príjmov z investícií (29) rastie (30), (31), (32). Táto polarizácia príjmov môže spôsobiť oslabenie kúpnej sily (33), (34), (35).

—

Trend externalizovať prácu a kontrolu práce. Vnímané zvýšenie samostatnosti pri práci z domu by nemalo byť na úkor záujmov pracovníkov (napr. bezpečné pracovisko, stabilné pracovné podmienky, právo na odpojenie a ochrana údajov na pracovisku). EHSV preto žiada pevný výklad všeobecného nariadenia EÚ o ochrane údajov a navrhuje zaviesť osobitné právne predpisy o ochrane údajov na pracovisku.

—

Cielené využívanie umelej inteligencie na zlepšenie fungovania trhu práce, napr. predvídaním potrebných zručností alebo vplyvov na pracovný čas alebo pracovné podmienky, s cieľom dosiahnuť hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky. (Môže to zahŕňať úvahy o zavedení základného príjmu, skrátení pracovného času v prípade práce na plný úväzok alebo znížení odvodov pre málo platené pracovné miesta.)

3.4.2.   Moc prostredníctvom zhromažďovania údajov

Vzostup „digitálnych gigantov“ s monopolizáciou a oligopolizáciou narúša hospodársku súťaž. Okrem toho má koncentrácia informácií a poznatkov vplyv na politickú suverenitu a osobné sebaurčenie, keďže veľké časti internetových dátových tokov (napr. osobné údaje a údaje súvisiace s trhom, aktuality a verejné diskusie) sú v rukách niekoľkých globálnych IT spoločností (mimo EÚ). EHSV vyzýva Komisiu, aby prispôsobila aktuálne právne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže a monopolu s cieľom regulovať trhy digitálnych platforiem (36). Okrem toho poukazuje aj na význam ochrany práv občanov v kontexte všeobecného nariadenia o ochrane údajov a upozorňuje, že o exploatačnom aspekte kapitalizmu dohľadu sa musí otvorene diskutovať a debatovať.

Okrem toho sa platformy ako Amazon čoraz viac stávajú účastníkmi trhu na svojich vlastných trhoch a zároveň kontrolujú hospodársku infraštruktúru (t. j. nákupné platformy, distribučné kanály, ako aj reklamu), v rámci ktorej tisíce konkurenčných predajcov ponúkajú svoje produkty. Amazon tieto údaje od predajcov, ktorí sú tretími stranami, využíva na podporu vlastných produktov, čím znevýhodňuje svojich konkurentov (37). Revízia právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže podľa vzoru indického zákona o priamych zahraničných investíciách (38) by mohla umožniť identifikovať a sankcionovať tieto nekalé praktiky.

Zaručenie neutrality nových digitálnych platforiem (39) je nevyhnutné na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu. EHSV navrhuje regulovať „prirodzené monopoly“ v digitálnom hospodárstve, aby sa zabezpečilo ich riadenie občianskou spoločnosťou alebo verejnými orgánmi (40). To zahŕňa interoperabilitu medzi konkurenčnými platformami, aby sa zabezpečila hospodárska súťaž na digitálnom trhu, napríklad prostredníctvom právnych predpisov o vopred určených rozhraniach na výmenu informácií.

3.4.3.   Správa údajov: Smerom k politike EÚ pre strategickú správu údajov

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali softvér a aplikácie s otvoreným zdrojovým kódom ako nástroje na podporu obchodných modelov a aplikácií, ktoré umožňujú otvorený prístup a spravodlivé spoločné využívanie výhod.

EHSV okrem toho odporúča prístup „verejné financie-verejné údaje“, ktorý by si vyžadoval výskumné a vývojové projekty financované z verejných zdrojov a zamerané na sprístupňovanie údajov, napríklad v súlade s licenciou Creative Commons alebo verejnou licenciou.

EHSV okrem toho navrhuje, aby sa vypracovala strategická politika EÚ pre správu údajov s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi sprístupňovaním údajov v čo najväčšom rozsahu a úsilím súčasne zabezpečiť, že verejní hospodárski aktéri a MSP nestratia svoju hlavnú obchodnú činnosť v prospech veľkých internetových a dátových spoločností. V minulosti už zo samotných „otvorených dát“ jednostranne profitovali veľké internetové spoločnosti. EHSV žiada, aby sa zriadili „verejné dátové trusty“, ktoré by mali slúžiť ako sprostredkovatelia medzi aktérmi, ktorí generujú údaje a/alebo majú v úmysle využívať údaje. Pre údaje súvisiace s mobilitou, mestami a pod. by sa mohli zriadiť odlišné dátové trusty. Sú potrebné nové právne predpisy na vytvorenie verejných mandátov pre vládne organizácie alebo organizácie občianskej spoločnosti, ktoré budú zastrešovať tieto dátové trusty, vrátane rozhodovania o prístupe k produktom a službám a spoločnom využívaní ich výhod. Údaje relevantné pre verejné služby by mali vyvážene zahŕňať aspekty podnikateľských inovácií, verejnej zvrchovanosti, práva na univerzálny prístup a blahobytu občanov. So zreteľom na budúcnosť je nevyhnutné ďalej rozvíjať technológie blockchainu a zaručiť algoritmickú transparentnosť.

3.5.   Cieľ udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba

Digitálne aplikácie majú veľký potenciál podporiť dosiahnutie udržateľnej spotreby (41), preto EHSV vyzýva národné vlády a miestne samosprávy, aby podporovali družstevné modely platforiem, ako aj platformy elektronického obchodu ponúkajúce udržateľné produkty (42). Nový inteligentný udržateľný systém označovania potravín, ktorý nedávno navrhoval EHSV, by poskytol komplexné informácie o produktoch (43), a podporil by tak udržateľné spotrebiteľské rozhodnutia a viedol k zdravšiemu stravovaniu (44).

Na zvýšenie udržateľnosti online nakupovania EHSV navrhuje prijať právne predpisy EÚ s cieľom podporovať osvedčené postupy zamerané na zníženie počtu vracaných balíkov (napríklad obmedzením možnosti bezplatného vrátenia tovaru) (45), zakázanie likvidácie vrátených balíkov, zoskupovanie dodávok a zvýšenie miery využitia dodávkových vozidiel.

Videoprenosy tvoria 60 % všetkých dátových tokov. Ako ukázalo dobrovoľné obmedzenie počas krízy COVID-19, alternatívy s nízkym rozlíšením sú všeobecne akceptované a udržateľnejšie, takže by sa mali podporovať.

3.5.1.   Udržateľné IKT

Pri výrobe IKT hardvéru by sa mali uplatňovať normy obehového hospodárstva. Medzi hlavné problémy patrí ťažba prvkov vzácnych zemín a iných materiálov, ako aj výroba zariadení, ktorá je často spojená so zlými pracovnými a environmentálnymi podmienkami (napr. v Číne a iných krajinách globálneho Juhu).

EHSV žiada väčšiu transparentnosť vo výrobných reťazcoch IKT. Je potrebné rozšíriť smernicu EÚ o ekodizajne (46) tak, aby zahŕňala komplexné výrobné normy, ako aj tieto aspekty: i) udržateľné materiály (recyklované a obnoviteľné zdroje); ii) hardvérový dizajn (maximalizovať životnosť – zariadenia majú byť modulárne a opraviteľné); iii) aktualizácia softvéru by sa mala robiť do konca fyzickej životnosti výrobku; iv) rozšírené záručné lehoty; v) opätovné použitie funkčných zariadení a zvýšenie recyklácie materiálov; vi) ambiciózne energetické normy vrátane dynamickej regulácie na základe toho, kto dosahuje najlepšie výsledky, v ktorej sa výrobok s najvyššou energetickou účinnosťou stáva minimálnou normou; vii) normy udržateľnosti pre vývoj softvéru a aplikácií, ktoré stimulujú vývojárov na navrhovanie softvéru tak, aby dátové toky a využívanie hardvéru počas aplikácie boli čo najnižšie. EHSV víta Karlskronský manifest pre udržateľnosť dizajnu a vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné kritériá pre udržateľné softvérové produkty (47), (48).

3.5.2.   Transparentné výrobné reťazce

Digitalizácia musí priniesť pokrok v oblasti transparentnosti a zodpovednosti v rámci celého produktového reťazca. EHSV víta návrh z európskej zelenej dohody, ktorý nemecká vláda zopakovala vo svojom nedávnom „Programe digitálnej politiky pre životné prostredie“, a to vytvoriť digitálny preukaz výrobku, ktorý by obsahoval informácie o materiáloch a normách použitých pri výrobe s cieľom identifikovať nedostatky v oblasti udržateľnosti výroby v súlade s európskou stratégiou sociálnej zodpovednosti podnikov (49) vrátane pracovných noriem.

3.5.3.   Posilnenie platformových družstiev

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali rozvoj internetových platformových družstiev, ktoré pôsobia ako neutrálni sprostredkovatelia s cieľom lepšie rozdeľovať výhody medzi výrobcov/poskytovateľov služieb, a zapájajú občanov/spotrebiteľov do riadenia, rozhodovania a spoločného využívania výhod.

Napríklad družstevne riadená federácia CoopCycle poskytuje platformový softvér pre družstvá doručovania na bicykloch v deviatich európskych mestách. Platforma na prenájmy Fairbnb zahŕňa ako zainteresované strany mestá a regióny. Tým, že 50 % svojich príjmov vyčleňuje na komunitné projekty, podporuje nové chápanie európskeho cestovného ruchu, z ktorého majú prospech cestovatelia aj hostitelia.

EHSV vyzýva na politickú podporu takýchto platforiem, aby sa mohli rozrastať do celej Európy. Právne predpisy v oblasti verejného obstarávania by sa mali prispôsobiť tak, aby im miestne orgány mohli poskytnúť preferenčné zaobchádzanie.

3.5.4.   Online reklama a spotreba

EHSV znepokojuje silnejúci trend platforiem elektronického obchodu, ktoré podporujú neudržateľné formy spotreby. Sledovanie nákupných rozhodnutí online a personalizácia reklamy podporujú neudržateľnú masovú spotrebu. EHSV sa domnieva, že používanie údajov na účely tretích strán nie je vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov dostatočne vyriešené, a vyzýva Komisiu, aby posilnila tieto právne predpisy týkajúce sa zásad dostatočnosti údajov (minimalizácia údajov) a prepojenia údajov.

EHSV tiež žiada obmedzenie online reklamy. V mnohých členských štátoch sú zakázané reklamy vo verejných priestoroch, ako napríklad v školách. EHSV by podporil priestory bez reklamy na internete, predovšetkým na stránkach vyhľadávačov a sociálnych médií. EHSV konštatuje, že približne polovicu celosvetových príjmov z reklamy online (viac ako 300 miliárd USD ročne (50)) inkasujú dve spoločnosti z USA: Google a Facebook.

EHSV víta iniciatívy ako je iniciatíva založená na umelej inteligencii Green Consumption Assistant, ktorú v súčasnosti vyvíjajú Einstein Centre Digital Future a Ecosia.org a ktorá má zdokonaliť vyhľadávače tak, aby pomáhali spotrebiteľom nakupovať udržateľnejšie výrobky a služby.

3.6.   Cieľ udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy

3.6.1.   Digitalizácia v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy

EHSV víta digitálne riešenia, ktoré umožňujú ochranu životného prostredia a prechod na udržateľnosť dopravy, energetických systémov, budov, poľnohospodárstva a ďalších sektorov. Podľa jednej švajčiarskej štúdie by IKT mohli ušetriť až 6,99 milióna ton ekvivalentu CO2 (CO2e) ročne, s vlastnou uhlíkovou stopou 2,69 milióna ton CO2e ročne (51). Podľa iných štúdií je tento potenciál ešte väčší (52). EHSV však konštatuje, že všeobecná digitalizácia hospodárstva a spoločnosti zatiaľ nepomohla znížiť dopyt po energii a emisie CO2 (53). Na to, aby sa pri ochrane klímy a životného prostredia mohol využiť potenciál IKT, sú preto potrebné podporné politiky, napríklad na zmiernenie odrazového a indukčného efektu.

3.6.2.   Energetická spotreba serverových fariem

Cloud pozostáva z fyzických dátových centier, ktorých vybudovanie je veľmi náročné na zdroje a ktorých prevádzka je energeticky náročná. EHSV vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi EÚ pri vytváraní zoznamu dátových centier v EÚ, ktorý by zahŕňal oblasti ako energetická účinnosť, životný cyklus a stavebné materiály. Okrem toho by EHSV uvítal právne predpisy Komisie týkajúce sa integrácie dátových centier do mestských obydlí alebo komerčných zón s cieľom čo najlepšie využívať odpadové teplo.

EHSV odporúča vytvoriť systém, ktorý bude založený na tom, kto dosahuje najlepšie výsledky, a v ktorom bude normou energeticky najúčinnejšie dátové centrum. EHSV by uvítal spoločnú dohodu medzi členskými štátmi o mandáte na budovanie nových dátových centier, ktoré by využívali na 100 % energiu z obnoviteľných zdrojov.

EHSV odporúča využívať umelú inteligenciu na podporu verejnej ochrany klímy a na energetickú transformáciu.

—	Ako sa navrhuje v bielej knihe o umelej inteligencii, Komisia by mala navrhnúť opatrenia, prostredníctvom ktorých môžu členské štáty podporovať udržateľné riešenia v oblasti umelej inteligencie.

—	Autonómne vozidlá riadené umelou inteligenciou by mohli znížiť emisie skleníkových plynov v mestskej doprave prostredníctvom optimalizácie dopravy/algoritmov na ekologickú jazdu alebo služieb spoločného využívania vozidiel, kde by všetky vozidlá boli plne elektrické a autonómne.

—	Umelá inteligencia môže zlepšiť predvídateľnosť dopytu a ponuky obnoviteľných zdrojov v rámci distribučnej siete alebo zlepšiť uskladňovanie energie, energetickú účinnosť a riadenie zaťaženia.

3.7.   Inteligentné mestá a ďalšie príklady

EHSV víta cloudové aplikácie technológií inteligentných miest, ktoré spravujú údaje v reálnom čase s cieľom umožniť lepšie rozhodovanie, napríklad pokiaľ ide o zefektívnenie zberu odpadu, zníženie dopravného preťaženia, lepšiu kvalitu ovzdušia, a zlepšenie distribúcie energie (systémy so 100 % využívaním energie z obnoviteľných zdrojov, riadenie siete a kolísanie ponuky elektriny a dopytu po nej).

3.7.1.

Kľúčovou oblasťou je mobilita vrátane koncepcie mobilita ako služba, ktorá vedie k lepšiemu využívaniu verejných priestorov, údajov a infraštruktúry s cieľom znížiť emisie zlúčením uhlíka integráciou verejnej a súkromnej dopravy. Multimodálna doprava vrátane spoločného využívania bicyklov, spoločného využívania automobilov, verejnej dopravy, taxíkov a ďalších druhov dopravy môže podstatne zvýšiť atraktívnosť verejnej a spoločnej dopravy a znížiť závislosť od áut. Uveďme tri hlavné príklady z členských štátov: — Amsterdam zdieľa údaje o doprave so zainteresovanými stranami s cieľom umožniť rozvoj aplikácií na mapovanie integrovaných s verejnou dopravou. — Barcelonská známa linka metra 9 povedie v dĺžke 47,8 km na letisko a železničné stanice a premávať tu budú súpravy bez vodiča. — Kodanský inovatívny systém inteligentných bicyklov sa využíva na monitorovanie a riadenie kvality ovzdušia a dopravného preťaženia.

3.7.2.

EHSV víta inteligentné a udržateľné opatrenia zavádzané v Barcelone a projekty EÚ v oblasti inteligentných miest, ako napríklad tieto: — V rámci projektu REMOURBAN (54) sa bude testovať celá škála technických inovácií a obchodných modelov mestskej obnovy a zapojí sa doňho Valladolid (Španielsko) a prípadne Serain (Belgicko) a Miškovec (Maďarsko). — Turisticky vyhľadávané mestá, ako je Valencia (Španielsko), Drážďany (Nemecko) a Antalya (Turecko), sú „majákmi“ v projekte EÚ v oblasti inteligentných miest MAtchUP (55).

3.7.3.

Udržateľný cestovný ruch má kľúčový význam pre obnovu po pandémii COVID-19. Mali by sme vychádzať z nedávnych stanovísk EHSV na túto tému (56). Predovšetkým by sme mali podporovať spôsoby dopravy bez znečistenia, ako sú napríklad bicykle a hromadná doprava, vyvíjať palivovo účinné letecké motory a podporovať renováciu ubytovacích zariadení s certifikáciou environmentálnej značky.

3.7.4.

EHSV víta udržateľné prístupy v digitalizácii poľnohospodárstva a odkazuje na aktuálne stanovisko EHSV k stratégii Komisie „z farmy na stôl“ (57). Ambíciou výboru je zabezpečiť, aby aj malé a stredné farmy mali prospech z digitálnych riešení na potrebnú agroekologickú transformáciu, ak si to želajú a za predpokladu, že sú finančne udržateľné a zostanú pod kontrolou poľnohospodárov, ktorí ich prevádzkujú. Je množstvo inovatívnych spôsobov využitia technológií, z ktorých mnohé sú pri prechode spoločnosti na udržateľnejšiu výrobu potravín jednoznačne prínosné (napr. drony na monitorovanie plodín a zvierat, roboty na sejbu, odburinenie, zber či dojenie, ako aj vyhliadky na vertikálne farmy v mestách s nižšou spotrebou vody a miestnymi dodávkami). V tejto súvislosti podporujeme spoluvlastníctvo, systémy spoločného využívania údajov (58) a ďalšie inovatívne modely. Riadenie digitálnej revolúcie v poľnohospodárstve so sebou prináša viacero zložitých výziev a my berieme na vedomie význam iniciatív ako FAIRshare (59), ktoré podporujú využívanie digitálnych nástrojov na optimalizáciu poľnohospodárskej praxe. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité budovať zručnosti a dôveru a súčasne riešiť osobitný problém digitálnej priepasti na vidieku.

3.7.5.

E-health, teda elektronické zdravotníctvo, má zásadný význam pre informované rozhodovanie sa na základe dôkazov, transparentnosť procesov starostlivosti, zlepšenie diagnostickej presnosti a nákladovú efektívnosť, ako aj pre skrátenie čakacích lehôt a zníženie odpadu. Dodržiavanie sociálnych odstupov a karanténa v reakcii na pandémiu prudko pozdvihli povedomie širokej verejnosti o potenciáli elektronického zdravotníctva.

---

(1)  https://www.un.org/sustainabledevelopment/development-agenda/.

(2)  https://unfccc.int/process-and-meetings/the-paris-agreement/the-paris-agreement.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1597146445269&uri=CELEX:52019DC0640R(01).

(4)  Európska platforma pre obehové hospodárstvo, https://circulareconomy.europa.eu/platform/en.

(5)  CEAP, https://ec.europa.eu/environment/circular-economy/.

(6)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/factsheet_1_en.pdf.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme, Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1.

(8)  Stanovisko EHSV na tému Vytvoriť európsku stratégiu pre udržateľnú spotrebu (pozri stranu 51 tohto úradného vestníka).

(9)  Stanovisko EHSV na tému Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 101).

(10)  Biela kniha o umelej inteligencii: európsky prístup k excelentnosti a dôvere, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/commission-white-paper-artificial-intelligence-feb2020_sk.pdf.

(11)  Konkurencieschopnosť sa v tomto kontexte nesmie definovať len kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, aby sa dosiahla rovnováha medzi hospodárskou prosperitou, environmentálnymi aspektmi a sociálnou inkluzívnosťou.

(12)  Ide o ciele udržateľného rozvoja, ktoré boli podľa 7. výročného prieskumu Svetovej obchodnej rady pre udržateľný rozvoj z roku 2019 zameraného na podnikové environmentálne, sociálne vykazovanie a vykazovanie o riadení spoločností uvádzané najčastejšie.

(13)  UNESCO: Steering AI and advanced ICTs for knowledge societies: a Rights, Openness, Access, and Multi-stakeholder Perspective.

(14)  Ako napríklad Google/Alphabet, Apple, Facebook, Amazon či Microsoft v USA a Alibaba či Tencent v Číne.

(15)  Akým je napríklad daň z digitálnych služieb, ktorú zaviedlo Francúzsko. Tú sme však považovali za diskriminačnú voči spoločnostiam mimo EÚ.

(16)  Racionalizácia v dôsledku robotizácie, automatizácie, umelej inteligencie, zlepšenia efektivity práce a sektorových zmien.

(17)  Cobot je spolupracujúci robot, ktorý môže pracovať s ľuďmi tak, že preberie opakujúce sa úlohy, úlohy, ktoré nikto nechce robiť, alebo nebezpečné úlohy, a vytvorí tak pre ľudí nové úlohy, ktoré ich viac napĺňajú.

(18)  Muro/Maxim/Whiton, Automation and Artificial Intelligence: How machines are affecting people and places, 2019.

(19)  Frey/Osborne, The future of employment: How susceptible are Jobs to Computerisation?, 2013 The authors do not make any precise statements about how rapidly this process could unfold, speaking instead, relatively vaguely, of one to two decades.

(20)  Ziehran/Gregory/Arntz, The risk of automation for jobs in OECD countries: a comparative analysis, OECD Social, Employment and Migration, 2016.

(21)  International Federation of Robotics: The Impact of Robots on Productivity, Employment and Jobs, 2017.

(22)  Ziehran/Gregory/Arntz: Racing With or Against the Machine?, 2016.

(23)  World Economic Forum: Future of Jobs Report, 2018.

(24)  Muntaner, Digital Platforms, Gig Economy, Precarious Employment, and the Invisible Hand of Social Class, 2018.

(25)  For a typology of Crowdwork Platforms see: Howcroft/Bergvall-Kåreborn, A Typology of Crowdwork Platforms, 2019.

(26)  Uws et al., Crowd work in Europe: Preliminary results from a survey in the UK, Sweden, Germany, Austria and the Netherlands, 2016.

(27)  Berg, Income security in the on-demand economy: Findings and policy lessons from a survey of crowdworkers, 2015.

(28)  Bartmann, The Return of the Servant, 2016.

(29)  Vrátane hodnoty pre akcionárov a dividend z digitálnych platforiem, firiem, ktoré sú priekopníkmi v oblasti umelej inteligencie, robotizácie a pod.

(30)  Stockhammer, Determinants of the Wage Share, 2017.

(31)  Hudson, The Road to Debt Deflation, Debt Peonage, and Neofeudalism, 2017.

(32)  Lange/Santarius, Smart Green World? Making Digitalisation Work for Sustainability, 2020.

(33)  Cf. Staab, The consumption dilemma of digital capitalism., 2017.

(34)  Summers, Larry Summers at IMF Economic Forum, 2013.

(35)  Teulings/Baldwin, Secular Stagnation: Facts, Causes and Cures, 2014.

(36)  Napr. vyhľadávače alebo internet vecí, elektronický obchod a platformy sociálnych médií.

(37)  Feiner, Amazon admits to Congress that it uses „aggregated“ data from third-party sellers to come up with its own products, 2019.

(38)  Podľa indického zákona o priamych zahraničných investíciách (odsek 5.2.15.2.4. v) nesmie podnikateľ, ktorý má majetkovú účasť na firme elektronického trhoviska, predávať svoje produkty na platforme, ktorú prevádzkuje táto firma.

(39)  Predovšetkým tých, ktoré pôsobia v oblasti verejných statkov (zdravie, mobilita, mesto).

(40)  T. j. verejný vyhľadávač, cloudové servery typu GAIA X alebo platformy sociálnych médií spravované občianskou spoločnosťou.

(41)  Napríklad spoločné nakupovanie (a výmena skúseností) medzi spotrebiteľmi, výmenné burzy použitého tovaru, digitálne formy „výroby-spotreby“, miestne digitálne platformy na podporu miestnych podnikov a tam, kde je to vhodné, krátke dodávateľské reťazce.

(42)  Napr. „La ruche qui dit oui“, belgická platforma s organickými a sezónnymi poľnohospodárskymi produktmi.

(43)  Ako napríklad informácie o výrobe, environmentálnych vplyvoch, zložení, využití, opraviteľnosti a použiteľnosti akéhokoľvek výrobku.

(44)  Stanovisko EHSV na tému Podpora zdravého a udržateľného stravovania v EÚ (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 9).

(45)  Treba si uvedomiť, že v priemere sa vracia každý piaty balík kúpený online. https://www.salecycle.com/blog/featured/ecommerce-returns-2018-stats-trends/.

(46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(47)  C. Becker a kol. (2015), Sustainability Design and Software: The Karlskrona Manifesto, v: IEEE/ACM 37th IEEE International Conference on Software Engineering, s. 467 – 476, doi: 10.1109/ICSE.2015.179.

(48)  Pozri tiež Kern a kol. (2018), Sustainable software products – Towards assessment criteria for resource and energy efficiency, Future Generation Computer Systems, Zv. 86, s. 199 – 210, doi: 10.1016/j.future.2018.02.044.

(49)  Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014, COM(2011) 681 final.

(50)  Emarketer.com.

(51)  Hilty & Bieser (2017): Opportunities and risks of digitalisation for climate protection in Switzerland.

(52)  Napríklad GESI/Accenture (2015): SMARTer2030. ICT Solutions for 21st Century Challenges.

(53)  Lange & Santarius (2020) Smart Green World. Making Digitalization Work for Sustainability; Lange, Pohl & Santarius (2020): Digitalization and Energy Consumption. Does ICT Reduce Energy Demand?

(54)  http://www.remourban.eu/.

(55)  https://www.matchup-project.eu/.

(56)  Stanovisko EHSV na tému Medzinárodný obchod a cestovný ruch – globálny program udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 40), Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období (pozri stranu 219 tohto úradného vestníka).

(57)  Stanovisko EHSV na tému „Z farmy na stôl“: udržateľná potravinová stratégia, 2020 (pozri stranu 268 tohto úradného vestníka).

(58)  Ako napríklad JoinData, nezávislá dátová platforma pre poľnohospodárov (join-data.nl).

(59)  https://www.h2020fairshare.eu/.