—

so zreteľom na Zmluvu medzi Spojenými štátmi americkými a Zväzom sovietskych socialistických republík o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (ďalej len „zmluva INF“), ktorú 8. decembra 1987 podpísali vo Washingtone vtedajší prezident USA Ronald Reagan a prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov (1),

—

so zreteľom na správu o dodržiavaní zmlúv a plnení záväzkov súvisiacich s kontrolou zbrojenia, nešírením zbraní a odzbrojením za rok 2018, ktorú vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí USA,

—

so zreteľom na vyhlásenie prezidenta USA Donalda Trumpa z 21. októbra 2018, v ktorom varoval pred tým, že USA odstúpia od zmluvy INF,

—

so zreteľom na vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA z 2. februára 2019 o zámere USA odstúpiť od zmluvy INF (2),

—

so zreteľom na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimíra Putina z 2. februára 2019, v ktorom uviedol, že Rusko by tiež svoju účasť na zmluve pozastavilo,

—

so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí NATO zo 4. decembra 2018 o zmluve INF (3),

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie – Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa,

—

so zreteľom na obavy, ktoré vyslovili USA a NATO v roku 2019 v súvislosti s tým, že Rusko nedodržiava zmluvu INF s osobitným zreteľom na jeho nový raketový systém 9M729, naposledy vo vyhlásení z 1. februára 2019, ktoré vydala Severoatlantická rada (4),

—

so zreteľom na pripomienky podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej prednesené na siedmej konferencii EÚ o nešírení a odzbrojení, ktorá sa konala 18. a 19. decembra 2018 v Bruseli,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní (5),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO, podpísané 10. júla 2018 v Bruseli,

—

so zreteľom na program OSN pre odzbrojenie (6),

—

so zreteľom na cieľ č. 16 trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktorým sa podporujú mierové a inkluzívne spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj (7),

—

so zreteľom na výročnú správu o pokroku vo vykonávaní stratégie Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia za rok 2017 z 18. mája 2018,

—

so zreteľom na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 (NPT) a z nej vyplývajúcich záväzkov pre všetky štáty, aby sa usilovali o jadrové odzbrojenie v dobrej viere a zastavili jadrové preteky v zbrojení,

—

so zreteľom na Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 7. júla 2017,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní (8),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ktorú Európska rada schválila 12. decembra 2003,

—

so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),

—

so zreteľom na Nobelovu cenu za mier za rok 2017, ktorá bola udelená Medzinárodnej kampani za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), a jej vyhlásenie z 1. februára 2019 pod názvom Odstúpenie USA od zmluvy INF ohrozuje Európu (a celý svet),

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali Spojené štáty a Sovietsky zväz, bola jedinečnou dohodou v čase studenej vojny, pretože od oboch krajín požadovala nielen obmedzenie, ale zničenie ich arzenálu balistických rakiet odpaľovaných zo zeme a rakiet s plochou dráhou letu vybavených jadrovými a konvenčnými hlavicami s doletom od 500 do 5 500 km a zároveň zakázala zmluvným stranám vlastniť, vyrábať a testovať takéto rakety;

B.

keďže do mája 1991 bolo v súlade s podmienkami zmluvy odstránených 2 692 rakiet; keďže potom nasledovalo 10 rokov kontrol na mieste; keďže viac ako 3 000 rakiet obsahujúcich jadrové hlavice bolo napokon vďaka zmluve INF odstránených;

C.

keďže zmluva INF prispela k obmedzeniu strategickej hospodárskej súťaže medzi USA a Sovietskym zväzom, následne Ruskou federáciou, a prispela k vybudovaniu a posilneniu stability počas studenej vojny; keďže Európa mala najväčší prínos zo zmluvy INF, ktorá bola viac než tri desaťročia základom zachovania jej bezpečnosti; keďže zmluva je aj naďalej pilierom medzinárodného mieru a stability, a to najmä ako súčasť európskej bezpečnostnej architektúry;

D.

keďže vláda prezidenta Obamu v roku 2014 uviedla, že Rusko „porušuje svoje záväzky, ktoré vyplývajú zo zmluvy INF, nevlastniť, nevyrábať a netestovať strely s plochou dráhou letu odpaľované zo zeme (GLCM) s doletom 500 až 5 500 km, ani nevlastniť či nevyrábať odpaľovacie zariadenia pre takéto strely“; keďže v správach, ktoré vydalo ministerstvo zahraničných vecí USA v rokoch 2015, 2016, 2017 a 2018, sa opakovane uvádzajú tvrdenia USA, že Rusko naďalej porušuje zmluvu;

E.

keďže USA a NATO kládli Rusku opakovane otázky o jeho činnostiach spojených s vývojom rakiet, najmä pokiaľ ide o raketový systém 9M729, keďže túto činnosť považujú za rozpor so zmluvou INF;

F.

keďže vláda prezidenta Trumpa v decembri 2017 pri príležitosti 30. výročia podpísania zmluvy oznámila „integrovanú stratégiu“ diplomatických, vojenských a hospodárskych opatrení s cieľom dosiahnuť, aby Rusko dodržiavalo podmienky zmluvy; keďže tieto opatrenia zahŕňali diplomatické úsilie prostredníctvom osobitnej overovacej komisie, spustenie programu vojenského výskumu a vývoja a hospodárske opatrenia namierené proti ruským subjektom zapojeným do vývoja a výroby rakiet v rozpore so zmluvou;

G.

keďže USA a Rusko nedokázali vyriešiť vzájomné obavy diplomatickým dialógom; keďže osobitná overovacia komisia zriadená podľa zmluvy, ktorá sa okrem iného zaoberá obavami týkajúcimi sa dodržiavania zmluvy, nebola zvolaná;

H.

keďže 20. októbra 2018 prezident Trump oznámil, že USA od zmluvy odstúpia s odvolaním sa na to, že Rusko zmluvu nedodržuje a Čína sa na nej nezúčastňuje; keďže 4. decembra 2018 po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo oznámil, že Spojené štáty americké majú dôkazy o tom, že Rusko závažným spôsobom porušuje ustanovenia zmluvy a že preto pozastavia plnenie svojich záväzkov, pokiaľ Rusko v lehote 60 dní neobnoví plný a overiteľný súlad so zmluvou;

I.

keďže 1. februára 2019 Spojené štáty americké oznámili, že po uplynutí 60-dňovej lehoty, ktoré Rusko malo na obnovenie plného súladu so zmluvou, pozastavia plnenie svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy INF a začnú proces odstúpenia od zmluvy, pokiaľ Rusko, ktoré podľa USA vecne porušuje ustanovenia zmluvy, v lehote šiestich mesiacov neobnoví súlad so zmluvou; keďže generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval Rusko, aby využilo obdobie šiestich mesiacov, ktoré im ponúkajú USA, na to, aby sa vrátili k úplnému dodržiavaniu podmienok zmluvy;

J.

keďže 4. decembra 2018 ministri zahraničných vecí NATO vydali vyhlásenie, v ktorom uznali, že Rusko porušuje zmluvu INF, a vyzvali ho, aby sa bezodkladne vrátilo k úplnému a overiteľnému dodržiavaniu zmluvy;

K.

keďže 2. februára 2019 Rusko oznámilo, že pozastaví plnenie zmluvy INF a bude vyvíjať nové typy rakiet; keďže ruské orgány opakovane vyjadrili obavy v súvislosti s raketovými obrannými zariadeniami NATO;

L.

keďže Čína spolu s ďalšími štátmi, ktoré nie sú signatármi zmluvy INF, výrazne rozširuje svoj raketový arzenál, čo dokazuje potrebu novej zmluvy záväznej pre USA, Rusko a Čínu;

M.

keďže potenciálne ukončenie zmluvy by mohlo viesť k eskalácii napätia medzi jadrovými mocnosťami, k nedorozumeniam a k novým pretekom v zbrojení;

N.

keďže zmluva INF je základným kameňom zachovania globálnej strategickej stability, svetového mieru a regionálnej bezpečnosti; keďže zachovanie zmluvy by prispelo k úsiliu o zachovanie iných existujúcich dohôd na kontrolu zbrojenia a na odzbrojenie, ako aj k vytvoreniu priaznivejších podmienok na rokovania o obmedzení zbrojenia, odzbrojení a nešírení zbraní; keďže oznámenia o odstúpení od zmluvy znižujú pravdepodobnosť, že budú predĺžené iné významné zmluvy o kontrole zbraní, napríklad Zmluvy medzi USA a Ruskou federáciou o opatreniach na ďalšie zníženie počtu a obmedzenie strategických útočných zbraní (zmluva nový START), čo by vážne poškodilo medzinárodný režim kontroly zbraní, ktorý po niekoľko desaťročí zabezpečoval stabilitu v oblasti jadrových zbraní, a viedlo k tomu, že by na svete už neexistovalo žiadne právne záväzné a overiteľné obmedzenie jadrového arzenálu;

O.

keďže generálny tajomník OSN otvoril Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní na podpis 20. septembra 2017 a do dnešného dňa ju podpísalo 70 štátov, z ktorých 21 sa stalo zmluvnými štátmi na základe ratifikácie pristúpenia vrátane Rakúska, ktoré je členským štátom EÚ, pričom Írsko v najbližších niekoľkých mesiacoch pravdepodobne doručí svoje ratifikačné listiny generálnemu tajomníkovi OSN;

P.

keďže organizácia ICAN, ktorá je nositeľkou Nobelovej ceny za mier, vyzvala všetky štáty, aby ratifikovali Zmluvu o zákaze jadrových zbraní;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.