Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora jednotného trhu, ktorý je naklonený podnikaniu a inováciám – podpora nových podnikateľských modelov pri riešení spoločenských výziev a transformácií

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 353/02)

Spravodajca: Giuseppe GUERINI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24.1.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4.7.2019
Prijaté v pléne	17.7.2019
Plenárne zasadnutie č.	545
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/0/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Medzičasom sa všeobecne uznáva potreba snažiť sa o sociálne trhové hospodárstvo, ktoré sa vďaka inteligentnému uplatňovaniu nových technológií dokáže vyrovnať s hlavnými problémami týkajúcimi sa trvalej udržateľnosti, zmeny klímy a znižovania nerovnosti.

1.2.

EHSV sa domnieva, že aktívnym a relevantným spôsobom môže v tomto smere prispieť okrem verejných inštitúcií aj podnikateľský sektor. Predovšetkým všetky podniky v reálnom hospodárstve, ktoré vytvárajú hodnoty a pracovné miesta, a to bez špekulatívneho využívania finančných pák.

1.3.

Vzhľadom na širokú rozmanitosť podnikateľských modelov a foriem podnikania v EÚ je dôležité, aby legislatívne návrhy týkajúce sa podnikov, hospodárstva a vnútorného trhu neboli homologizované, odmietali univerzálny prístup a namiesto toho posilňovali potenciál rozmanitosti podnikov.

1.4.

Je nevyhnutné, aby európske inštitúcie podporovali rozvoj umelej inteligencie a správne využívanie veľkých dát (big data), a to vytváraním vhodných pravidiel na zaručenie rozvoja takýchto technológií s ohľadom na práva jednotlivca, ako aj koordinovaným investovaním európskych a štátnych verejných zdrojov do zabezpečenia konkurencieschopnosti EÚ v celosvetovom meradle. Konkrétne by k veľkým dátam a k ich potenciálu mali mať prístup aj MSP.

1.5.

Zmeny, ktoré nové technológie, umelá inteligencia a veľké dáta spôsobujú vo výrobných procesoch a v hospodárstve vo všeobecnosti, takisto radikálne zmenia trh práce. Je však dôležité, aby tieto zmeny prebiehali v rámci plodného sociálneho dialógu a pri rešpektovaní práv a kvality života pracovníkov.

1.6.

Opatrenia na podporu prístupu MSP k úverom, ako je Junckerov plán, program COSME alebo vyhliadkovo program InvestEU, by mali naďalej podporovať MSP a sociálne podniky, ktoré často majú ťažkosti s rastom v dôsledku problémov s likviditou a nedostatočnej kapitalizácie. Aktívne by sa mal podporovať aj rozvoj európskeho trhu rizikového kapitálu.

1.7.

Potreba zaručiť sociálnu súdržnosť a spravodlivosť pre čoraz staršie a menej početné európske obyvateľstvo poukazuje na úlohu, ktorú budú môcť v budúcnosti zohrávať sociálne podniky a podniky založené na vzájomnosti. Je preto potrebné usilovnejšie pracovať na posilnení úlohy takýchto podnikov, ktoré ľuďom umožňujú organizovať sa a spolupracovať pri uspokojovaní neprestajne rastúcich sociálnych potrieb.

1.8.

EHSV pripomína, že je potrebné uznať a podporovať úlohu, ktorú zohrávajú MSP, rodinné podniky a podniky sociálneho hospodárstva, remeselné podniky, drobní obchodníci a poľnohospodári pri podpore a šírení podnikateľského ducha zameraného na úlohu ľudí a miestnych komunít a vytváraní európskeho modelu inkluzívneho jednotného trhu. Okrem toho tieto podniky umožňujú vykonávať hospodársku a podnikateľskú činnosť väčšiemu počtu ľudí, a tým podporujú hospodársku demokraciu.

2.   Kontext a predmet iniciatívy

2.1.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je poskytnúť príspevok európskym inštitúciám, aby sa v rámci činností zameraných na posilňovanie jednotného trhu podporovalo vytváranie kontextu vhodného na rozvoj rozmanitých foriem podnikov pripravených zvládnuť výzvy, ktorým spoločnosť čelí.

2.2.

Medzičasom sa všeobecne uznáva, že je potrebné snažiť sa o sociálne trhové hospodárstvo, ktoré sa vďaka inteligentnému uplatňovaniu nových technológií dokáže vyrovnať s hlavnými problémami súvisiacimi s udržateľnosťou, obmedzovaním škodlivých účinkov zmeny klímy, znižovaním nerovnosti, s demografickým napätím, so silným migračným tlakom na vonkajších hraniciach EÚ a s energetickou transformáciou.

2.3.

EHSV sa domnieva, že významným spôsobom môže v tomto smere prispieť práve podnikateľský sektor, ako aj samozrejme verejné inštitúcie. Veľké zmeny, na ktoré sa odkazuje v predchádzajúcom odseku, možno v skutočnosti riešiť aj využitím inovačného potenciálu každej podnikateľskej činnosti. Niektoré modely hospodárskeho rozvoja a niektoré formy podnikania však poukázali na väčší sklon k sociálnym inováciám, ktoré sa čoraz častejšie javia ako nevyhnutné na presadenie udržateľnejšieho a inkluzívnejšieho hospodárstva.

2.4.

EHSV sa domnieva, že medzi jednotným trhom, ktorý je naklonený inováciám a novému podnikaniu, a Agendou 2030 OSN sa dajú nájsť významné konvergencie v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, pretože ciele rastu a inovácie, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie blahobytu v krajinách Európskej únie, musia byť nielen veľké, ale aj udržateľné.

2.5.

V uplynulých rokoch EHSV prijal mnoho osobitných stanovísk týkajúcich sa týchto základných otázok: — hľadanie nových hospodárskych modelov (1), — rôzne formy podnikania (2), — transformácie v digitálnom veku (3).

2.6.

EHSV sa domnieva, že existuje niekoľko hospodárskych „ekosystémov“, ktoré by si zaslúžili pozornosť európskeho zákonodarcu, aby sa podporila funkčnosť vnútorného trhu. Hospodársky systém EÚ je diferencovaný a zahŕňa nadnárodné spoločnosti, vnútroštátne podniky a veľký počet miestnych podnikov. Tieto podniky sa často formujú v oblastných výrobných reťazcoch: metropolitných oblastiach, mestských systémoch s vysokou hustotou a vidieckych a periférnych oblastiach, kde nie je vždy ľahké zaručiť blahobyt a sociálnu súdržnosť, ak sa nevenuje pozornosť zabezpečeniu dostupnosti technologických inovácií aj v decentralizovaných oblastiach.

2.7.

Vo všetkých týchto kontextoch je potrebné zosúladiť a integrovať rôzne formy podnikania, ale každá z týchto oblastí si zaslúži osobitnú pozornosť z hľadiska legislatívneho zásahu a verejných investícií. Preto je dôležité, aby návrhy právnych a hospodárskych predpisov o podnikoch, hospodárstve a vnútornom trhu neboli v plnej miere homologizované, a aby sa teda zamietol univerzálny prístup.

3.   Smerom k novému európskemu technologickému, udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu

3.1.

Je potrebné rozvíjať nové výrobné paradigmy v oblasti tovaru a služieb vďaka digitálnemu hospodárstvu a novým technológiám, ktoré majú potenciál zmeniť spôsob, akým sa vyvíjajú činnosti európskych podnikov.

3.2.

V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby európske inštitúcie primerane podporovali rozvoj umelej inteligencie, a to jednak vytváraním vhodných pravidiel, ktoré by zaručili rozvoj tejto technológie s ohľadom na práva jednotlivca, jednak koordinovaným investovaním európskych a štátnych verejných zdrojov, aby sme nezaostali za takými aktérmi, ako sú Spojené štáty a Čína.

3.3.

Zásadnú úlohu pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti na európskom trhu bude zohrávať aj využívanie veľkých dát, ich spracovanie a uchovávanie vzhľadom na to, že neprestajne rastú kapacity na spracovanie údajov a možnosti využívať tieto údaje pri stratégiách hospodárskeho rozvoja a službách poskytovaných osobám. Bude však potrebné zabezpečiť, aby sa spracovanie a rozvoj takýchto údajov uskutočňovali v súlade s právami jednotlivcov, základnými slobodami a novými európskymi ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

3.4.

Zvláštnosťou európskej podnikateľskej a hospodárskej štruktúry je prítomnosť prvkov, ktoré umožňujú čeliť digitálnej transformácii a sú štruktúrované ako účinný ekosystém zložený z rôznorodej skupiny medzinárodných a miestnych podnikov s globálnymi ambíciami. Na to, aby sa tak stalo, je naliehavo potrebná jednotná, prepojená, súdržná a konkurencieschopná Európa. Pozitívnou skúsenosťou v tejto súvislosti sú centrá digitálnych inovácií, ktoré sa vytvárajú v mnohých miestnych hospodárskych systémoch.

3.5.

Veľké zmeny, ktoré nové technológie, umelá inteligencia a veľké dáta spôsobujú vo výrobných procesoch a v hospodárstve vo všeobecnosti, takisto radikálne zmenia trh práce. Niektoré pracovné miesta zaniknú, iné vzniknú a ďalšie sa zásadne zmenia. Je dôležité, aby tieto zmeny prebiehali v rámci plodného sociálneho dialógu a pri rešpektovaní práv pracovníkov, ktorých bude potrebné podporovať z hľadiska ochrany a celoživotného vzdelávania.

3.6.

Ďalším zásadným faktorom rastu je fiškálna politika. Európska komisia počas súčasného legislatívneho obdobia veľa pracovala na problematike zdaňovania. EHSV sa domnieva, že účinnosť daňových pravidiel a ich primeraná úroveň harmonizácie sú základom posilnenia vnútorného trhu. Fiškálne politiky presadzované na európskej úrovni by okrem toho mali podporovať nástroje potrebné na rast podnikov, napr. investície do výskumu a vývoja a prístup ku kapitálu vo forme vlastného kapitálu.

3.7.

Ešte aj v súčasnosti európske MSP a podniky sociálneho hospodárstva trpia v dôsledku štrukturálnych problémov a nedostatku priaznivých podmienok na svoj rozvoj, a to napriek mnohému úsiliu na ich podporu. Okrem toho MSP často pôsobia vo vývoji technológií strednej a nízkej úrovne a v službách s nižšími nárokmi na vedomosti a len s ťažkosťami prenikajú na cezhraničný trh. Tieto podniky je potrebné ďalej podporovať, pretože, ako nám pripomína Komisia, predstavujú 99 % európskych podnikov a 67 % zamestnanosti (4). Z tohto dôvodu, hoci s ohľadom na potrebu rešpektovať zásady voľného trhu a hospodárskej súťaže, musia byť tieto podniky primerane podporované takými priemyselnými a fiškálnymi politikami, ktoré budú uprednostňovať vytváranie spoločnej hodnoty pred koncentráciou bohatstva.

3.8.

Z tohto hľadiska by opatrenia na podporu prístupu MSP k úverom, napríklad Junckerov plán so systémom verejných záruk, program COSME alebo program InvestEU, mali naďalej podporovať MSP a sociálne podniky. Z tohto pohľadu by sa súkromná účasť v startupoch a malých a stredných podnikoch mala viac podporovať rozvojom európskeho kapitálového trhu s rizikovým a vysoko rizikovým kapitálom, ktorý má ešte aj v súčasnosti úplne odlišné rozmery než v Spojených štátoch. Prijatie politík, ktoré uprednostňujú investovanie súkromného kapitálu do európskych podnikov, by malo byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami na získavanie talentovaných a zručných osôb s bydliskom mimo EÚ.

3.9.

Z údajov Svetovej banky vyplýva, že Európska únia (5) sa v priemere umiestňuje na 53. mieste v celosvetovom rebríčku, pokiaľ ide o jednoduchosť založenia podniku, a na 29. mieste v rebríčku celkovej jednoduchosti vykonávania hospodárskej činnosti. Spojené štáty sú na 8. mieste, pokiaľ ide o jednoduchosť vykonávania hospodárskej činnosti. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a povzbudzovať podnikateľské činnosti prostredníctvom administratívnych zjednodušujúcich opatrení v oblasti výrobných činností týkajúcich sa tovaru a služieb, ako aj byrokratickej záťaže európskych podnikateľov.

3.10.

Trh s verejnými zákazkami dnes predstavuje približne 16 % európskeho HDP v hodnote približne 1,9 trilióna EUR. Zámerom nových smerníc o verejnom obstarávaní (6) a koncesiách (7) bolo zahrnutie väčšieho zohľadnenia sociálnych a environmentálnych aspektov do výberových konaní riadených štátnymi správnymi orgánmi. Komisia sama priznala, že tento cieľ ešte ani zďaleka nedosiahla. EHSV odporúča, aby Komisia posilnila a zefektívnila zohľadnenie sociálnych a environmentálnych aspektov v sektore, ktorý je historicky kľúčový pre európsky jednotný trh.

3.11.

Narastajúce výzvy na medzinárodnej úrovni na jednej strane a potreba zaručiť sociálnu súdržnosť a spravodlivosť na druhej strane vyzdvihujú úlohu, ktorú môžu v súčasnom kontexte zohrávať sociálne podniky. Musíme preto usilovnejšie pracovať na tom, aby sme uznali existenciu a úlohu podnikov, v ktorých sa v plnej miere prejavuje tendencia ľudí organizovať sa samostatne, a tak poskytovať odpovede na sociálne potreby.

3.12.

V malých podnikoch a sociálnych podnikoch je pohnútkou konať a motiváciou vždy človek, a nie kapitál, ktorý aktívne vyhľadáva „zamestnanie“, ktoré zaručí návratnosť. Tým, že začínajú od človeka, sú tieto podniky zakorenené v miestnych komunitách a s nimi vytvárajú väzby pretrvávajúce v čase, čo prispieva k miestnemu blahobytu a sociálnej súdržnosti. V tejto súvislosti sú významným príkladom belgické a švédske (8) systémy poukazov pre pomocníkov v domácnosti. Tieto systémy zahŕňajú osobitné daňové zľavy pre používateľov a podporujú prechod od nelegálnej práce k legálnemu zamestnaniu, z čoho majú prospech jednak poskytovatelia služieb, ktorí získavajú väčšiu ochranu, jednak štátne rozpočty.

3.13.

Naviazanosť na miestne komunity a územia sa stáva konkurenčným faktorom, pretože živí motiváciu a vytvára pridané spoločenské a vzťahové hodnoty. Takýmto spôsobom podniky sociálneho hospodárstva umožňujú vykonávať hospodársku a podnikateľskú činnosť väčšiemu počtu ľudí, čo prispieva k modelu inkluzívnejšieho rozvoja.

3.14.

Ďalším zásadným prínosom sociálnych podnikov je určite prispievanie k hospodárskej demokracii, keďže zaručujú miliónom ľudí možnosť vykonávať hospodársku činnosť a samostatne si vymýšľať prácu v závislosti od svojich spôsobilostí, schopností a ambícií.

3.15.

S týmto cieľom pôsobia napr. družstvá, vzájomné podniky, nadácie s účasťou miestnych komunít a sociálne podniky. Uznanie týchto spoločností sa zvyšuje aj v dôsledku Iniciatívy pre sociálne podnikanie, ktorú zaviedla Európska komisia v roku 2011 a po ktorej by dnes mohla nasledovať odvážnejšia a integrovanejšia iniciatíva.

3.16.

Je potrebné osobitne sa zmieniť o regionálnych a miestnych bankách, ktoré predstavujú nenahraditeľnú príležitosť na prístup k úverom pre milióny ľudí. Európska regulácia pristupuje k týmto bankám stále príliš nepriaznivo a nie v súlade so zásadou proporcionality, keďže uplatnením univerzálneho prístupu podrobuje globálne banky a banky s výlučnou miestnou pôsobnosťou rovnakým technickým pravidlám.

4.   Európske podniky v sociálnom a globálnom makroekonomickom scenári

4.1.

Musíme si uvedomiť, že globálny scenár sa v nasledujúcich rokoch výrazne zmení, najmä pokiaľ ide o demografické údaje, výrobnú kapacitu a ekonomickú váhu jednotlivých národov a kontinentov.

4.2.

V rámci tejto zmeny Európa so svojimi 500 miliónmi obyvateľov stratí centrálne postavenie vzhľadom na svetovú populáciu, ktorá sa do roku 2050 zvýši zo súčasných 7,6 mld. na 9,8 miliardy, pričom rast bude sústredený v deviatich krajinách (India, Nigéria, Kongo, Pakistan, Etiópia, Tanzánia, Spojené štáty americké, Uganda a Indonézia) (9).

4.3.

Zároveň sa zvýši percento starších ľudí a počet ľudí, ktorí budú mať v roku 2050 vyše 80 rokov, sa strojnásobí zo súčasných 137 miliónov na vyše 425 miliónov, pričom sa tento trend bude sústreďovať v Európe, kde už dnes je priemerný vek okolo 40 – 45 rokov, zatiaľ čo v „rozvíjajúcich sa krajinách“ je 25 – 30 rokov.

4.4.

EHSV sa domnieva, že veľké zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú, si vyžadujú holistický prístup, ktorý by koordinoval európske hospodárske a regulačné politiky s politikami sociálnej súdržnosti a ochranou najslabších kategórií bez toho, aby sa zanedbali staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a znevýhodnené osoby a slabšie spoločenské vrstvy.

4.5.

Popri plánoch priemyselného rozvoja a hospodárskych politikách spočíva výzva budovania trhu nakloneného podnikaniu a inováciám v docenení potenciálu jedinej veľkej istoty, na ktorú sa možno spoľahnúť v čoraz neistejšom svete: človeka.

4.6.

Z valorizácie ľudského kapitálu môže mať prospech celý hospodársky systém, pretože potvrdzuje, že správanie ľudí a podnikov v ekonomickej oblasti nie je zamerané výlučne na maximalizáciu zisku. Tak sa bude dať umocniť presvedčenie, že to, čo hýbe ekonomickou aktivitou, je túžba podnikať, ktorá ďaleko presahuje jednoduchú potrebu akumulovať kapitál. To neznamená zníženie významu hospodárskeho úspechu, ale znamená to inak merať hodnotu.

4.7.

V posledných desaťročiach sa úspech podnikov, najmä veľkých podnikov v digitálnom hospodárstve, hodnotil a meral najmä vo vzťahu k možnosti získavania hodnoty z finančného hľadiska, a nie k vytváraniu hodnôt a zamestnanosti prostredníctvom práce.

4.8.

EHSV sa napokon domnieva, že je potrebné investovať do celoživotného vzdelávania občanov, aby boli pripravení čeliť neprestajným zmenám súčasnosti. Preto je nevyhnutné investovať do vzdelávacích programov, ktoré podporujú sklon k podnikaniu a ponúkajú nástroje a zručnosti v oblasti samostatnej organizácie už od mladosti, ako aj znalosti schopné podporiť ducha iniciatívy, tvorivosti a odvahy riskovať. Politiky odbornej prípravy a podpory budú zároveň musieť zaručiť, aby sa čoraz staršie a v rámci globálneho scenára čoraz menej početné európske obyvateľstvo (v súvislosti s ktorým dnes hovoríme o „striebornej ekonomike“) mohlo tešiť z dobrej kvality života a byť aktívnym prínosom.

4.9.

Každá osoba by sa mala považovať za prioritnú hodnotu, o čom svedčia úspešné príklady pracovnej integrácie v sociálnych podnikoch, z ktorých sa stali stabilné a konkurencieschopné podniky zamestnávajúce pracovníkov, ktorí sú zraniteľní alebo vylúčení z tradičného trhu práce.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 57; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 1 a Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 28.

(2)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 20; Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 1; Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 8; Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 152; Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 14 a Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 15.

(3)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 73; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 102; Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 33; Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 70; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 6 a Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 131.

(4)  https://ec.europa.eu/growth/smes/business-friendly-environment/performance-review_en

(5)  http://www.doingbusiness.org/content/dam/doingBusiness/media/Annual-Reports/English/DB2019-report_print-version.pdf

(6)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(7)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.

(8)  http://impact-phs.eu/national-practices/sweden-rot-rut-avdrag/

(9)  United Nations, World Population Prospects 2017 revision; https://population.un.org/wpp/Publications/Files/WPP2017_KeyFindings.pdf