52017AR0831

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52017AR0831 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017AR0831

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Energetická účinnosť a budovy

Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, p. 119–129 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

12.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 342/119

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Energetická účinnosť a budovy

(2017/C 342/14)

Spravodajca:

Michiel Rijsberman (NL/ALDE), poslanec provincie Flevoland

Referenčné dokumenty:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

COM(2016) 761 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

COM(2016) 765 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Smernica o energetickej efektívnosti, odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
[…] Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 30 %.	[…] Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 40 % .

Zdôvodnenie

Ambície dosiahnuť 40 % zníženie prinesú v porovnaní s 30 % cieľom väčší hospodársky rast, vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest a zníženie dovozu fosílnych palív. Je to v súlade s doterajším postojom Európskeho parlamentu. Tento pozmeňovací návrh súvisí s pozmeňovacím návrhom 2 a politickými odporúčaniami uvedenými v bode 5.

Pozmeňovací návrh 2

Smernica o energetickej efektívnosti, odôvodnenie 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory koncovej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni 1,5 % ročného predaja energie. Túto požiadavku by mohli splniť nové politické opatrenia prijaté počas nového povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo nové individuálne opatrenia vyplývajúce z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pri ktorých sa však individuálne opatrenia prinášajúce úspory energie zavedú až v novom období.

Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory koncovej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni 2 % ročného predaja energie. Túto požiadavku by mohli splniť nové politické opatrenia prijaté počas nového povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo nové individuálne opatrenia vyplývajúce z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pri ktorých sa však individuálne opatrenia prinášajúce úspory energie zavedú až v novom období.

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh vyplýva z pozmeňovacieho návrhu 3 a súvisí s politickými odporúčaniami uvedenými v bodoch 5 a 7. Na dosiahnutie cieľovej úrovne 40 % sú potrebné najmenej 2 % ročné úspory.

Pozmeňovací návrh 3

Smernica o energetickej efektívnosti, článok 1 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 30 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti […].	Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 40 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti […].

Zdôvodnenie

Zdôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu vyplýva z pozmeňovacieho návrhu 1 a politických odporúčaní uvedených v bode 5.

Pozmeňovací návrh 4

Smernica o energetickej efektívnosti, článok 7 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.	každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 2 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.
Členské štáty budú po roku 2030 pokračovať v dosahovaní každoročných nových úspor vo výške 1,5 % v desaťročných obdobiach, pokiaľ Komisia v preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.	Členské štáty budú po roku 2030 pokračovať v dosahovaní každoročných nových úspor vo výške 2 % v desaťročných obdobiach, pokiaľ Komisia v preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.

Zdôvodnenie

Zdôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu vyplýva z pozmeňovacieho návrhu 3 a súvisí s politickými odporúčaniami uvedenými v bodoch 5, 7 a 8.

Pozmeňovací návrh 5

Smernica o energetickej efektívnosti, článok 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Povinné úspory energie

1. Členské štáty musia dosiahnuť kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:

a)	každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;

a)	každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 2,0 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;

[…]

Na účely písmena b) a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať len tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo politických opatrení zavedených v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú individuálne opatrenia prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory.

Množstvo predanej energie, ktorá sa použila v doprave, možno z týchto výpočtov sčasti alebo úplne vylúčiť.

Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaný objem nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahli požadované celkové kumulatívne úspory.

2. S výhradou odseku 3 môže každý členský štát:

a)	na výpočet požadovaný v odseku 1 písm. a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015; 1,25 % v rokoch 2016 a 2017; a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;

b)	z výpočtu vylúčiť celé množstvo alebo časť množstva predanej energie, ktorá sa použila pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

povoliť, aby sa úspory energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom vďaka uplatneniu požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písm. b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9, započítali do objemu úspor energie požadovaného podľa odseku 1;

d)	započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom novozavedených individuálnych opatrení realizovaných od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 a po ňom naďalej merateľný a overiteľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1 a

e)	vylúčiť z výpočtu požadovaných úspor energie podľa odseku 1 overiteľný objem energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení, ktoré podporujú nové inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov.

Zdôvodnenie

Povinnými úsporami energie by sa mala dosiahnuť podstatná časť nárastu energetickej účinnosti. Preto je dôležité, aby sa predišlo príliš veľkému počtu výnimiek, čo tiež zvyšuje zrozumiteľnosť právnych predpisov.

Pozmeňovací návrh 6

Smernica o energetickej efektívnosti, článok 9a

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá.	2. V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá , ak je to technicky uskutočniteľné a nákladovo efektívne, ako aj primerané vo vzťahu k celkovému zlepšeniu energetickej hospodárnosti budovy, ako je vymedzená v smernici 2010/31/EÚ.
Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré merajú spotrebu tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že inštalácia takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov by nebola nákladovo efektívna. V takých prípadoch sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky technickej ne uskutočniteľnosti a nákladovej ne efektívnosti.	Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne alebo primerané , použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré merajú spotrebu tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že inštalácia takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov by nebola nákladovo efektívna alebo primeraná . V takých prípadoch sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky technickej uskutočniteľnosti, nákladovej efektívnosti a primeranosti .
Pri nových budovách druhu uvedeného v prvom pododseku alebo v prípade významnej obnovy takejto budovy v zmysle smernice 2010/31/EÚ sa individuálne meradlá poskytnú vždy.
[…]	[…]
4. Na účely tohto článku musia od 1. januára 2020 inštalované meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov umožňovať diaľkový odpočet.	4. Na účely tohto článku musia od 1. januára 2020 novo inštalované meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov umožňovať diaľkový odpočet.
Meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov, ktoré už boli nainštalované, ale ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.

Zdôvodnenie

Bezpodmienečné zavedenie individuálnych meracích systémov pre nové budovy a budovy prechádzajúce rozsiahlou rekonštrukciou podľa článku 9a ods. 2 by mohlo mať veľmi negatívny vplyv na sociálnu politiku a politiku v oblasti energetickej účinnosti v niektorých členských štátoch.

V niektorých členských štátoch, napr. Fínsku a Švédsku, existuje režim „hrubého nájomného“, podľa ktorého má prenajímateľ zákonnú povinnosť pokryť všetky náklady nájomcu na energiu. Cieľom tejto regulácie nájomného je chrániť občanov pred energetickou chudobou. Je tiež veľmi pozitívne z hľadiska energetickej účinnosti, pretože v režime „hrubého nájomného“ nájomca nemá žiadnu motiváciu šetriť energiu, a tak je renovácia na zvýšenie energetickej efektívnosti jediným spôsobom, ktorým môže vlastník dosiahnuť zníženie spotreby energie nájomcu. Smernica v súčasnom znení by prinútila krajiny ako Fínsko a Švédsko, aby buď:

—	nariadili povinnú inštaláciu individuálnych meračov a zachovali režim „hrubého nájomného“, čo znamená, že meracie zariadenia budú namontované s veľkými nákladmi bezúčelne,

—	alebo nariadili povinnú inštaláciu individuálnych meračov a prešli na režim „čistého nájomného“, kde nájomca platí za svoju spotrebu energie.

Ukončenie režimu „hrubého nájomného“ by malo za následok značné obmedzenie sociálnej ochrany pred energetickou chudobou, pretože tento režim zabezpečuje nepretržité vykurovanie na optimálnej úrovni pre tých, ktorým hrozí riziko energetickej chudoby.

Členské štáty, v ktorých nejestvuje režim „hrubého nájomného“, ale existuje naliehavá potreba renovovať veľké množstvo bytového fondu, by mali mať možnosť dať prioritu rekonštrukcii pred montážou individuálnych meračov, najmä ak bezvýhradná povinnosť ich inštalácie vytvára stimuly na vykonávanie renovácií pod úrovňou „rozsiahlej rekonštrukcie“ len s cieľom vyhnúť sa povinnosti merania individuálnej spotreby. Členské štátu nesmú o účtovaní na základe merania individuálnej spotreby rozhodovať oddelene od celkovej problematiky spôsobu zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.

Článok 9a ods. 4 pododsek 2 neznamená nič iné ako do 1. januára 2027 výmenu alebo transformáciu všetkých individuálnych meradiel alebo pomerových rozdeľovačov nákladov, ktoré už boli alebo do roku 2020 budú inštalované, ale neumožňujú diaľkový odpočet. To sa týka väčšiny meračov v prípade vykurovania, chladenia a teplej vody. Vzhľadom na obrovské úsilie a finančné investície, ktoré už boli alebo majú byť vynaložené na zavedenie týchto individuálnych meračov vo viacbytových a/alebo komerčných budovách, proporčnosť tohto opatrenia v porovnaní s obmedzenými dodatočnými predpokladanými výhodami – medzi meradlami, ktoré umožňujú a ktoré neumožňujú diaľkový odpočet – nebola zjavne preukázaná. V duchu tejto proporčnosti by sa preto meradlá, ktoré umožňujú diaľkový odpočet, mali vyžadovať len v prípade, že je merač tepla alebo pomerový rozdeľovač nákladov nahradený, čo článok 9a ods. 4 pododsek 1 už požaduje od roku 2020.

Pozmeňovací návrh 7

Smernica o energetickej hospodárnosti budov, odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na prispôsobenie tejto smernice technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa smernica doplnila o vymedzenie ukazovateľa inteligentnosti a aby sa umožnila jeho implementácia. Ukazovateľom inteligentnosti by sa mala merať schopnosť budov využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky a interakciu so sieťou. Ukazovateľ inteligentnosti zvýši povedomie vlastníkov a užívateľov budov o hodnote automatizácie budov a elektronického monitorovania ich technických systémov a užívateľom budov potvrdí skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií.

Zdôvodnenie

Toto ustanovenie je nadbytočné a malo by sa vypustiť, pretože diskusia o tom, čo znamená pojem „inteligentnosť“ budovy alebo domu, sa ešte neskončila. Zavedenie nástroja tohto druhu si vyžaduje rozsiahle konzultácie s rôznymi zainteresovanými subjektmi. Navyše predstavuje zbytočné zvýšenie administratívneho zaťaženia podnikov a domácností. Preto by sa mala preukázať jeho pridaná hodnota a nákladová účinnosť a nástroj by sa mal vyhodnotiť. Ustanovenie týkajúce sa ukazovateľa inteligentnosti nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Tento pozmeňovací návrh súvisí s pozmeňovacím návrhom 6 a politickými odporúčaniami uvedenými v bode 17.

Pozmeňovací návrh 8

Smernica o energetickej hospodárnosti budov, článok 1 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Za článok 2 sa vkladá článok 2a – „Dlhodobá stratégia obnovy“, ktorá sa má predložiť v súlade s integrovanými plánmi v oblasti energetiky a klímy podľa nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]:

Za článok 2 sa vkladá článok 2a – „Dlhodobá stratégia obnovy v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi samosprávami “, ktorá sa má predložiť v súlade s integrovanými plánmi v oblasti energetiky a klímy podľa nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]:

a)	Prvý odsek pozostáva z článku 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti okrem jeho posledného pododseku;

a)	Prvý odsek pozostáva z článku 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti okrem jeho posledného pododseku;

b)	Vkladajú sa tieto odseky 2 a 3:

b)	Vkladajú sa tieto odseky 2, 3 a 4:

„2. V dlhodobej stratégii obnovy uvedenej v odseku 1 členské štáty stanovia plán s jasnými míľnikmi a opatreniami na dosiahnutie dlhodobého cieľa dekarbonizovať do roku 2050 vnútroštátny fond budov, s konkrétnymi míľnikmi na rok 2030.

Okrem toho musí dlhodobá stratégia obnovy prispievať k zmierneniu energetickej chudoby.

Pri koncipovaní a monitorovaní takýchto národných stratégií by sa mali stanoviť mechanizmy potrebné na vypracovanie systému viacúrovňového riadenia, ktorého cieľom by bolo zabezpečiť územný vplyv renovačných opatrení.

3. Na usmernenie investičných rozhodnutí podľa odseku 1 písm. d) členské štáty zavedú mechanizmy:

a)	zlučovania projektov, aby sa investorom uľahčilo financovanie obnov uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

a)	zlučovania projektov, aby sa investorom uľahčilo financovanie obnov uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

b)	znižovania rizikovosti operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor a

b)	znižovania rizikovosti operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor a

c)	využívania verejných financií ako páky na získanie súkromných investícií alebo pri riešení osobitných zlyhaní trhu.“

c)	využívania verejných financií ako páky na získanie súkromných investícií alebo pri riešení osobitných zlyhaní trhu.“

4. Na usmernenie ďalšieho rozvoja energeticky účinnej obnovy budov členské štáty zavedú mechanizmy s cieľom:

a)	povzbudiť spoluprácu MSP v skupinách a konzorciách, aby potenciálnym klientom mohli ponúkať balíky služieb;

b)	podporiť nové formy odbornej prípravy a získavania kvalifikácie, ako aj štrukturálne zlepšiť existujúce kurzy odbornej prípravy;

c)	posilniť neformálne vzdelávanie;

d)	vyčleniť prostriedky z Európskeho sociálneho fondu na vzdelávanie a odbornú prípravu robotníkov v stavebníctve, pokiaľ ide o energetickú účinnosť;

e)	zabezpečiť správcom a užívateľom budov podporu a školenia v súvislosti s nevyhnutnosťou renovácie budov .

Zdôvodnenie

Dlhodobá stratégia obnovy by sa mala vypracovať v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi samosprávami, pretože sú najviac zapojené do jej uskutočňovania. Okrem toho majú znalosti a zručnosti robotníkov v stavebníctve kľúčový vplyv na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Spolupráca stavebných podnikov umožňuje ponúkať potenciálnym klientom komplexnejší balík služieb. Takisto by mali byť predovšetkým správcom a užívateľom budov určené podporné opatrenia a školenia s cieľom zvýšiť ich informovanosť o účelnosti renovácie budov.

Pozmeňovací návrh 9

Smernica o energetickej hospodárnosti budov, článok 8 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, ktorými sa táto smernica doplní o vymedzenie pojmu „ukazovateľ inteligentnosti“, ako aj o podmienky, za ktorých sa „ukazovateľ inteligentnosti“ poskytne potenciálnym novým nájomcom alebo záujemcom o kúpu ako doplňujúca informácia.

Ukazovateľ inteligentnosti zahŕňa prvky flexibility, rozšírené funkcie a schopnosti prameniace z integrácie prepojenejších a vstavaných inteligentných zariadení do bežných technických systémov budov. Tieto prvky musia posilňovať schopnosť užívateľov a samotnej budovy reagovať na požiadavky pohodlia alebo prevádzky, zapájať sa do riadenia odberu a prispievať k optimálnej, hladkej a bezpečnej prevádzke rôznych energetických systémov a centrálnych infraštruktúr, ku ktorým je budova pripojená.“;

Zdôvodnenie

Toto ustanovenie je nadbytočné a malo by sa vypustiť. Tento pozmeňovací návrh vyplýva z pozmeňovacieho návrhu 7 a súvisí s politickými odporúčaniami o subsidiarite uvedenými v bode 17.

Pozmeňovací návrh 10

Smernica o energetickej hospodárnosti budov, článok 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 10 sa mení takto:

a)	Odsek 6 sa nahrádza takto:

a)	Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s úsporami energie, ktoré sa takouto obnovou dosiahnu. Tieto úspory sa určia porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.“;

b)	Vkladajú sa tieto odseky 6a a 6b:

b)	Vkladajú sa tieto odseky 6a, 6b a 7:

„6a. Keď členské štáty zavedú databázu na účely evidencie energetických certifikátov, tá musí umožňovať sledovanie skutočnej spotreby energie dotknutých budov bez ohľadu na ich veľkosť a kategóriu. Databáza musí obsahovať údaje o skutočnej spotrebe energie v budovách, ktoré často navštevuje verejnosť, s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m2, pričom tieto údaje sa musia pravidelne aktualizovať.

6b. Súhrnné anonymizované údaje spĺňajúce požiadavky EÚ na ochranu údajov sa na požiadanie sprístupnia aspoň verejným orgánom na štatistické a výskumné účely.“

6b. Súhrnné anonymizované údaje spĺňajúce požiadavky EÚ na ochranu údajov sa na požiadanie sprístupnia aspoň verejným orgánom na štatistické a výskumné účely.

7. Komisia zabezpečí šírenie poznatkov o osvedčených postupoch vo vzťahu k verejným a súkromným mechanizmom financovania a o združovaní malých projektov energetickej obnovy budov. Komisia tiež zabezpečuje šírenie informácií o finančných stimuloch týkajúcich sa obnovy budov. “

Zdôvodnenie

Okrem toho je potrebné vymieňať si poznatky o osvedčených postupoch. V regiónoch i členských štátov sa v uplynulých rokoch zrodili rôzne inšpirujúce príklady.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Všeobecné odporúčania

oceňuje predstavu o úlohe regiónov a miest, ktorú im Európska komisia pripisuje v rámci myšlienky „čistej energie pre všetkých Európanov“. Mestá a regióny sú miestami, na ktorých energetická transformácia skutočne prebieha. Výbor navrhuje, aby sa táto predstava rozpracovala tak, že sa uvedie, ako bude Európska komisia regióny pri tejto energetickej transformácii podporovať.

Podporuje a oceňuje návrhy predpisov sformulované Európskou komisiou, ktorými sa majú dosiahnuť ciele rozumnejšieho využívania energie, čistejšej energie pre všetkých a Parížskeho dohovoru, podporiť hospodársky rast, investície a vedúce postavenie v oblasti technológií, vytvoriť nové pracovné príležitosti a zvýšiť blahobyt občanov. Návrhy ovplyvňujú politiku regiónov a výbor je presvedčený, že pri ich vykonávaní majú regióny svoju úlohu. Výbor regiónov vyzýva členské štáty, aby miestne a regionálne samosprávy zapojili do tvorby národných integrovaných plánov v oblasti energetiky a klímy.

Podporuje a oceňuje pohnútky Komisie dať prednosť energetickej účinnosti. Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme a samotná energetická účinnosť sa môže považovať za zdroj energie, ktorý je nevyčerpateľný a všade dostupný. Energetická účinnosť má rozhodujúci význam pri dosahovaní klimatických a energetických hodnôt a je nákladovo najefektívnejším spôsobom ako dosiahnuť ciele energetickej únie.

Pripomína, že boj proti energetickej chudobe je zásadnou výzvou pre európsku energetickú politiku a vyžaduje si viacúrovňovú reakciu. Žiada preto vypracovať spoločnú definíciu energetickej politiky, ako aj súbor cielených politických opatrení na jej riešenie. V tejto súvislosti navrhuje, aby pevne stanovený podiel (aspoň 10 %) povinných úspor energie pochádzal z opatrení alebo politík zameraných na najzraniteľnejších spotrebiteľov, a aby sa vytvorili osobitné finančné nástroje, ktoré by najzraniteľnejším spotrebiteľom umožnili podieľať sa na opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti a mať z nich prospech.

Poukazuje na to, že možnosť voľby, pokiaľ ide o využívanie určitej kombinácie energetických zdrojov, so sebou prináša riziko, že ciele v oblasti energetickej politiky do a po roku 2030 sa nebudú môcť dosiahnuť. Smernice by preto mali byť záväzné na úrovni EÚ a mali by ich dopĺňať opatrenia na úrovni členských štátov.

Odporúčania k smernici o energetickej účinnosti

Konštatuje, že dosiahnutie cieľov Parížskej dohody je pre Európu veľkou výzvou. Na ich dosiahnutie si Európa bude musieť stanoviť vyššie ciele, pokiaľ ide o energetickú účinnosť (40 % v roku 2030). Nestačí pokračovať v začatej ceste s 1,5 % ušetrením energie ročne. Zvýšenie úrovne ambícií v oblasti úspory energie na 2 % ročne prinesie väčší hospodársky rast, viac pracovných príležitostí a menší dovoz energie. V tejto súvislosti bude tiež nevyhnutné prispôsobiť prílohu V revidovanej smernice, aby sa zabezpečilo, že do povinných úspor energie možno započítať iba tie opatrenia na úsporu energie, ktoré neohrozujú iné ciele politiky EÚ v oblasti zmeny klímy (napr. zníženie emisií CO2) a stimulujú dlhodobé udržateľné riešenia.

Pre niektoré regióny a členské štáty je táto úloha náročnejšia než pre iné, ale celkovo prinesú úspory energie a energetická účinnosť väčší počet pracovných príležitostí a vyšší hospodársky rast.

Chápe zložitosť situácie, v ktorej sa Európska komisia nachádza, ale pripája sa k Európskemu parlamentu, ktorý navrhol, aby sa od roku 2030 dosiahol cieľ 40 %.

Záväzky

Konštatuje, že energetické záväzky sú najdôležitejším nástrojom na realizáciu energetickej účinnosti. Tento systém zavádza čoraz viac členských štátov. Za päť rokov sa počet členských štátov využívajúcich tento nástroj zvýšil z 5 na 15. Regióny v krajinách, ktoré ho uplatňujú, sú s ním spokojné. Výbor odporúča, aby aj ostatné členské štáty prešli na uplatňovanie tohto nástroja.

10.

Odporúča, aby sa pri revízii článku 8 kriticky posúdila veľkosť podnikov, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, nakoľko aj v menších podnikoch existuje veľký potenciál úspor.

Audity

11.

Konštatuje, že v článku 8 sa upravuje, že určité podniky musia vykonávať energetické audity. Európska komisia nenavrhuje zmenu tohto článku. Výbor navrhuje tento článok predsa prepracovať tak, aby sa vo všetkých členských štátoch táto smernica uplatňovala na tie isté podniky. Vzniknú tak rovnaké podmienky vo všetkých členských štátoch a dosiahne sa jednotnosť právnych predpisov. Povinnosť vykonávať energetické audity vo veľkých podnikoch by mala zahŕňať aj množstvo spotreby energie ako výberové kritérium. Bolo by to vhodnejšie než len uplatňovanie obratu a počtu zamestnancov ako kritérií. Aby sa zamedzilo dvojitej regulácii, malo by sa v článku 8 umožniť vyňať z auditu spotrebu energie, ktorá je už zahrnutá do energetických osvedčení podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov.

12.

Odporúča, aby sa s energetickými auditmi spojila povinnosť vykonať všetky energetické opatrenia, ktoré majú päťročnú návratnosť. Napríklad v Holandsku je takáto povinnosť v podobe balíkov uznaných opatrení pre jednotlivé odvetvia, čo uľahčuje ich presadzovanie.

Meranie

13.

Súhlasne konštatuje, že Európska komisia navrhla posilniť postavenie spotrebiteľov na energetickom trhu tým, že sa im budú poskytovať lepšie informácie o ich spotrebe energie na vykurovanie a chladenie a zároveň sa posilnia ich práva z hľadiska merania a účtovania tepelnej energie. Platí to najmä pre obyvateľov bytových domov. Povinnosť individuálneho merania a účtovania tepla však musí byť podmienená nákladovou účinnosťou a technickou uskutočniteľnosťou. Vzhľadom na obrovské úsilie a finančné investície, ktoré už boli vynaložené na zavedenie individuálnych meračov je okrem toho otázna primeranosť tejto povinnosti v porovnaní s obmedzeným očakávaným prínosom. V záujme častejšieho poskytovania informácií sa zavádza povinnosť, aby merače tepla umožňovali diaľkový odpočet. Táto povinnosť sa môže vnímať ako za porušenie súkromia. Výbor odporúča členským štátom, aby urobili opatrenia na ochranu súkromia a zaručili primeranú bezpečnosť osobných údajov a aby inštalácia meračov nebola povinná, ale dobrovoľná.

14.

Oceňuje používanie týchto opatrení za predpokladu, že sa overí ich nákladová účinnosť a technická uskutočniteľnosť. Ide o dôležitú záruku z hľadiska rozdielov v systémoch nájomného používaných v jednotlivých členských štátoch.

Fondy

15.

Žiada Európsku komisiu, aby aj po roku 2020 vyčlenila prostriedky na čistú energiu pre všetkých Európanov, a to nielen prostredníctvom štrukturálnych fondov, ale aj prostredníctvom priamo spravovaných fondov a nástrojov finančného inžinierstva. Podporuje, že sa Európska komisia zasadzuje za potláčanie energetickej chudoby a navrhuje, aby sa po roku 2020 prostredníctvom štrukturálnych fondov (sociálny fond, regionálny fond, kohézny fond) vyčlenili prostriedky tak, aby miestne a regionálne samosprávy mohli bojovať proti energetickej chudobe.

16.

Vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula primerané nástroje a opatrenia na mobilizáciu verejných prostriedkov a prilákanie súkromných investícií z európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovne v odvetví energetickej účinnosti.

Odporúčania k smernici o energetickej hospodárnosti budov

17.

Oceňuje, že podľa návrhu Európskej komisie sa má pracovať na zvýšení energetickej hospodárnosti budov. Približne 75 % európskych budov je energeticky nehospodárnych a ročne sa renovuje iba 0,4 až 1,2 % všetkých budov. Zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, najmä v strednej a východnej Európe, má obrovský potenciál ušetriť energiu.

18.

Výbor odporúča orgánom verejnej správy a účastníkom trhu, aby vlastníkov budov lepšie informovali o možnostiach energetickej obnovy budov (čo, ako a kde), a to napríklad prostredníctvom ľahko prístupnej internetovej stránky a lákavých ponúk. Okrem toho odporúča zaviesť povinnosť zaradiť poznatky o energetickej obnove domov a budov do osnov odbornej prípravy pracovníkov v stavebníctve, so zameraním na malých a stredných podnikateľov a zamestnancov v tomto odvetví.

Elektrické prípojky pri neobytných budovách

19.

Pripája sa k predstave Európskej komisie o prechode na udržateľnú dopravu (elektromobilita). Podporuje návrh, aby sa pri všetkých nových neobytných budovách, jestvujúcich neobytných budovách (pri rozsiahlej renovácii) a veľkých nových obytných budovách vybudovala infraštruktúra pre dopravu elektromobilmi. Odporúča Európskej komisii, aby vyvinula európsku normu pre nabíjacie stanice pre elektromobily a urýchlila tým transformáciu smerom k udržateľnej doprave (elektromobilite).

20.

Od iniciatívy za inteligentné financovanie inteligentných budov očakáva, že prispeje k zmobilizovaniu a prilákaniu rozsiahlejších súkromných investícií a súhlasí s touto iniciatívou na podporu pravidiel. Podmienkou je, aby sa finančné aspekty neprenášali na regióny a obce. Miestne a regionálne samosprávy môžu zohrávať aktívnu úlohu pri spájaní žiadostí o financovanie.

Verejné budovy

21.

Súhlasí s presunutím článku 4 smernice o energetickej účinnosti do smernice energetickej hospodárnosti budov. Vyslovuje však poľutovanie na skutočnosťou, že v tejto revízii nebol prevzatý článok 5 smernice o energetickej efektívnosti, v ktorom sa hovorí o príkladnej úlohe budov verejných orgánov. Výbor zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy musia ísť príkladom, čo sa týka energetickej účinnosti využívania verejných budov. Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby sa tejto úlohy ujali.

Kompetencia, subsidiarita a proporcionalita

22.

Súhlasí s poukázaním na právny základ, ktorým Európska komisia odôvodňuje právomoc EÚ. Na základe článku 194 ZFEÚ je EÚ oprávnená prijať opatrenia okrem iného na stimuláciu zlepšovania energetickej účinnosti. Právnym základom pre boj proti energetickej chudobe by mal byť článok 151 ZFEÚ. Dodržanie zásady subsidiarity výbor posudzuje čiastočne kladne a čiastočne záporne. Považuje za odôvodnené, aby sa ciele energetickej účinnosti stanovili a dosiahli na európskej úrovni. Odmietavo sa však stavia k myšlienke zaviesť delegovaným aktom ukazovateľ inteligentnosti, pretože diskusia o tomto ukazovateli sa ešte neskončila. Dodržanie zásady proporcionality posudzuje kladne.

V Bruseli 13. júla 2017

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA

Top

Choose the experimental features you want to try