28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/22

Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

Pomocný spravodajca:

Mihai IVAŞCU

1.1.

EHSV sa nazdáva, že boj proti terorizmu a jeho financovaniu a praniu špinavých peňazí a iným súvisiacim formám hospodárskej trestnej činnosti musí byť stále prioritou politiky EÚ.

1.2.

EHSV súhlasí s opatreniami uvedenými v návrhu Komisie, ktorým sa zrušuje predchádzajúce nariadenie z roku 2005, na prispôsobenie regulačného rámca súčasnej situácii a riešenie nedostatkov zistených v rôznych štúdiách o jeho uplatňovaní.

1.3.

EHSV sa domnieva, že rozšírenie rozsahu kontrol a právomocí orgánov s cieľom vykonávať kontroly a zaisťovanie vo všetkých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, uľahčí odhaľovanie väčšieho počtu prípadov podvodov a umožní získanie väčšieho množstva informácií.

1.4.

EHSV sa domnieva, že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, ako aj medzi členskými štátmi, aby sa nové nariadenie uplatňovalo čo najefektívnejšie. EHSV žiada všetky členské štáty, aby Europolu sprístupnili svoje databázy týkajúce boja proti terorizmu. Komisia by mala takisto presadzovať opatrenia v oblasti spolupráce, aby mali všetky členské štáty k dispozícii prostriedky potrebné na efektívnu kontrolu rôznych druhov peňažných prostriedkov v hotovosti a spôsobov ich prepravy.

1.5.

EHSV navrhuje, aby Komisia na základe rozsiahlych konzultácií a štúdie vypracovala plán na obmedzenie používania peňažných prostriedkov v hotovosti v EÚ. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zvážiť otázku, či je hranica 10 000 EUR, na ktorú sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, primeraná.

1.6.

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala byť prísnejšia pri stanovovaní sankcií za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Sankcie by sa mali medzi členskými štátmi harmonizovať a dôsledne oznamovať Komisii, aby sa zabránilo vytváraniu vhodných príležitostí pre podvodníkov.

1.7.

EHSV pripomína svoje obavy, ktoré už vyjadril v stanovisku ECO/408 (1). Týkajú sa viacerých faktorov, ktoré môžu zásadne obmedziť účinnosť nariadenia. Hlavným problémom je skutočnosť, že daňové raje, kde sa pranie špinavých peňazí uskutočňuje v najväčšom rozsahu – a ktorých peňažné toky s EÚ by sa mali osobitne sledovať – nie sú uvedené v zozname krajín a regiónov, ktoré Komisia vo svojom návrhu nariadenia zo 14. júla 2016 považuje za vysokorizikové.

1.8.

Vyšetrovanie peňažných tokov súvisiacich s trestnou činnosťou je prepojené s vyšetrovaním iných trestných činov, najmä daňovej povahy. EHSV preto navrhuje, aby daňové orgány mali prístup aj k informáciám zhromaždeným pri kontrole peňažných tokov.

1.9.

EHSV sa domnieva, že do vymedzenia pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“ by mali byť prijatím nového nariadenia zaradené okrem zlata aj iné „vysoko likvidné komodity“.

1.10.

Hoci EHSV uznáva spoločenskú hodnotu predplatených kariet v celej EÚ, upozorňuje na hrozbu, že by ich mohli naďalej využívať páchatelia trestnej činnosti a teroristi na utajené financovanie svojich aktivít.

1.11.

V dôsledku zvýšenia množstva údajov, ktoré boli zhromaždené a ktoré si orgány medzi sebou vymieňajú, EHSV odporúča posilniť ochranu týchto údajov a preskúmať možnosť uplatnenia prísnejších administratívnych a trestných sankcií pre úradníkov a jednotlivcov, ktorí ich využívajú nevhodným alebo nezákonným spôsobom.

1.12.

Tento problém má medzinárodný rozmer, a preto sa musia do práce medzinárodných organizácií pôsobiacich v tejto oblasti v plnej miere zapojiť aj inštitúcie EÚ.

1.13.

EHSV víta skutočnosť, že 500-eurové bankovky budú od roku 2018 stiahnuté z obehu, keďže sa vo veľkej miere zaznamenalo ich používanie na platbu v hotovosti na účely nezákonného obchodovania, a to práve z dôvodu jednoduchej prepravy a skladovania veľkej sumy peňazí, ktorá nezaberá veľký priestor.

1.14.

EHSV pripomína Komisii, že najvyššou prioritou by mala byť aj naďalej ochrana európskych občanov, a to bez ohľadu na náklady a úsilie, ktoré sú s tým spojené.

2.1.

V súlade s akčným plánom (2) na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu Komisia navrhuje nové nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie, resp. opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie z roku 2005, ktoré je v súčasnosti platné (3).

2.2.

EÚ prijala v máji 2015 štvrtý balík predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý okrem iných iniciatív zahŕňa aj štvrtú smernicu o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) a nariadenie o informáciách sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (4), ktoré sú v súčasnosti vo fáze transpozície. EHSV vyjadril svoj názor na tento legislatívny balík vo svojom stanovisku na tému Balík opatrení proti praniu špinavých peňazí (5).

2.3.

Vo februári 2016 Komisia zverejnila akčný plán na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu (6), ktorý sa vykonáva v dvoch legislatívnych fázach. V prvej fáze (júl 2016) Komisia vypracovala návrhy dvoch smerníc: piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa menia rozličné aspekty štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a smernice o prístupe daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí (7), a delegované nariadenie Komisie (8) o identifikácii vysokorizikových tretích krajín (daňových rajov), ktorým sa dopĺňa štvrtá a piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (9). EHSV schválil stanovisko k piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a uvedenému nariadeniu, ako aj stanovisko k druhej smernici (10).

2.4.

Počas druhej fázy (december 2016) Komisia okrem nariadenia, ktoré je predmetom tohto stanoviska, predložila návrh smernice o boji proti praniu peňazí prostredníctvom trestného práva (11) a nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu (12).

2.5.

Nariadením z roku 2005 sa dopĺňa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, pričom sa zavádzajú kontroly zásielok peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 10 000 EUR a viac. Cieľom súčasného návrhu Komisie (13) je prekonať nedostatky platných právnych predpisov so zreteľom na vyšetrovania zo strany polície, colných a súdnych orgánov, rozpracovať a doplniť štvrtú (14) a piatu (15) smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prispôsobiť právne predpisy EÚ medzinárodným normám a odporúčaniam, najmä odporúčaniu č. 32 FATF.

2.6.

Tento návrh sa zaoberá nedokonalým pokrytím cezhraničných pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti, ťažkosťami pri výmene informácií medzi orgánmi, nemožnosťou zaistiť sumy pod stanovenou hranicou (10 000 EUR), nedokonalým vymedzením pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“, rozdielnymi sankciami, ktoré uvaľujú členské štáty za nesplnenie oznamovacej povinnosti, a rozdielnou mierou implementácie.

2.7.

V návrhu nového nariadenia, ktorým sa má nahradiť súčasný právny predpis, sa rozširuje a spresňuje vymedzenie pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“, ktorý sa rozdeľuje do štyroch kategórií: mena, obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa (šeky, cestovné šeky, vlastné zmenky a peňažné poukážky), komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty (zlaté mince a tehly) a predplatené karty.

2.8.

Zavádza sa oznamovacia povinnosť v prípade pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu, t. j. zasielaných poštou, kuriérom alebo nákladnou dopravou, a to vo výške 10 000 EUR alebo viac. Niektoré členské štáty takisto vykonávajú kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti v rámci EÚ.

2.9.

Príslušným orgánom sa umožňuje kontrolovať zásielky peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške do 10 000 EUR a oznamovať a vyšetrovať všetky prípady, keď existujú vážne indície o páchaní trestnej činnosti.

2.10.

Umožňuje sa zaistenie finančných prostriedkov v prípade neoznámenej zásielky peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 10 000 EUR a viac alebo ak v prípade zásielky v akejkoľvek hodnote existuje podozrenie z trestnej činnosti.

2.11.

Návrhom sa zlepšuje výmena informácií tým, že sa vyžaduje aktívna komunikácia s finančnými spravodajskými jednotkami (FIU); v súčasnosti sú príslušné orgány povinné iba sprístupniť informácie. V prípade indícií o páchaní trestnej činnosti musia byť informácie o nezákonných operáciách sprístupnené aj príslušným orgánom ostatných členských štátov a Komisii. Ak budú splnené určité požiadavky, bude možné tieto informácie poskytnúť aj tretím krajinám.

2.12.

Podporuje sa zavedenie sankcií vo všetkých členských štátoch za nedodržanie oznamovacej povinnosti nad rámec zákonných sankcií za trestnú činnosť. Sankcie v jednotlivých členských štátoch sa musia oznámiť Komisii.

3.1.

EHSV víta sústavné úsilie Komisie v celosvetovom boji proti praniu špinavých peňazí a terorizmu. Takisto súhlasí so zmenami predloženými v tomto návrhu, ktorých cieľom je zlepšiť súčasné právne predpisy.

3.2.

Komisia a ďalšie inštitúcie EÚ musia vhodným spôsobom vynaložiť úsilie na to, aby si európska verejnosť bola plne vedomá ich ochoty bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pomocou všetkých potrebných právnych nástrojov, presadzovania práva, spravodajskej činnosti, a súdnych opatrení. Vedomie, že kroky inštitúcií v tejto oblasti sa prijímajú v spolupráci so všetkými členskými štátmi, posilní ich dôveryhodnosť a legitimitu. Súbor ukazovateľov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa už využíva, avšak nemožno zverejniť všetky príslušné podrobnosti.

3.3.

Výbor vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej spolupracovali na medzinárodnej úrovni v boji proti terorizmu, praniu špinavých peňazí a závažnej trestnej činnosti, ktorá sa s nimi spája. Všetky inštitúcie EÚ sa musia snažiť zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré navrhla Komisia, boli prijaté aj na medzinárodnej úrovni. To je jeden zo spôsobov, ako zvýšiť ich efektívnosť.

3.4.

Cieľom návrhu nového nariadenia je bojovať proti nezákonným peňažným tokom medzi EÚ a tretími krajinami. Na to, aby bol tento návrh úspešný, musí Európska komisia spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby ich príslušné orgány boli vybavené čo najefektívnejšími technickými, ľudskými a akýmikoľvek ďalšími potrebnými zdrojmi (napr. vycvičenými policajnými psami).

3.5.

Systémy financovania terorizmu môžu byť veľmi rôznorodé – od zneužívania legálneho podnikania alebo legitímnych neziskových organizácií až po trestnú činnosť či zneužívanie medzinárodného obchodného systému. Teroristické organizácie svoje spôsoby financovania neustále zdokonaľujú, aby sa vyhli platným legislatívnym ustanoveniam, a preto je zjavne potrebné sústavne aktualizovať právny rámec. Páchatelia trestnej činnosti a teroristi často využívajú rozdiely v právnych predpisoch medzi jednotlivými členskými štátmi a na uskutočňovanie svojich finančných transakcií si vyberajú krajiny s najlaxnejšou legislatívou.

3.6.

Vzhľadom na vytvorenie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti (16), reakciu na teroristické útoky v Európe a inde vo svete, ako aj záujem verejnosti o prípady týkajúce sa prania špinavých peňazí, daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam prostredníctvom daňových rajov Komisia prijala v uplynulých dvoch rokoch veľké množstvo legislatívnych iniciatív.

3.7.

Podľa správy Finančnej akčnej skupiny (FATF) (17) sa peňažné prostriedky v hotovosti často používajú v hospodárskej trestnej činnosti a sú aj naďalej najvýznamnejším zdrojom financovania terorizmu. Je ťažké odhadnúť objem peňazí „vypraných“ týmto spôsobom, no v správe FATF sa uvádza, že ide o sumu „medzi stovkami miliárd a biliónom USD ročne“.

3.8.

Z analýzy efektívnosti súčasného nariadenia vyplýva, že počet zásielok s peňažnými prostriedkami v hotovosti, ktoré vstupujú do EÚ, resp. opúšťajú EÚ, je naďalej vysoký. Počet kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti je však nízky (dovedna 100 000 kontrol ročne vo všetkých členských štátoch), kontroly sa medzi jednotlivými krajinami líšia a počet vyšetrovaných podozrivých prípadov je výrazne odlišný. Na poslednej konzultácii na túto tému sa zúčastnilo iba deväť krajín a údaje týkajúce sa počtu prípadov a ich analýzy boli obmedzené a nesúrodé.

3.9.

V dôsledku nedostatkov súčasného nariadenia je zasielanie peňažných prostriedkov v hotovosti poštou, kuriérom alebo nákladnou dopravou možné bez dostatočnej osobitnej kontroly. Príslušným orgánom v mnohých prípadoch chýbajú potrebné nástroje na uskutočňovanie primeraných kontrol.

3.10.

Rozšírenie rozsahu kontrol a udelenie právomoci príslušným orgánom vykonávať kontroly a konfiškáciu v prípade podozrenia z trestnej činnosti, a to aj pod hranicou 10 000 EUR, umožní odhaliť viac podvodných prípadov a zhromaždiť viac informácií. V súčasnosti sa získané informácie nevyužívajú tak, ako by sa mali. V niektorých členských štátoch sú sprístupňované pasívne a neexistujú žiadne opatrenia na zabezpečenie ich správneho spracovania. Je nevyhnutné zlepšiť komunikáciu medzi príslušnými orgánmi: medzi colnými orgánmi, ktoré sú vo všeobecnosti zodpovedné za vykonávanie kontrol, a FIU zodpovednými za prijímanie informácií a ich analýzu; medzi FIU a daňovými a súdnymi orgánmi; medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch a tretích krajinách, najmä v tých, ktoré sú zodpovedné za zvýšený tok nelegálnych peňažných prostriedkov v hotovosti do EÚ a z EÚ, ako je to v prípade daňových rajov.

3.11.

Sankcie uplatňované podľa súčasného nariadenia za neoznámenie peňažných prostriedkov v hotovosti nie sú harmonizované a z vykonaných hodnotení vyplýva, že nemajú požadovaný odrádzajúci účinok. Nové nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti bez ohľadu na to, či existuje podozrenie z trestnej činnosti alebo či sú peňažné prostriedky v hotovosti spojené s vyšetrovaním iných priestupkov alebo trestných činov. Takisto sa zavádza povinnosť oznámiť tieto sankcie Komisii. EHSV navrhuje zaviesť vo všetkých členských štátoch spoločný postup oznamovania. Každý členský štát by si však mohol stanoviť svoje vlastné sankcie. Sankcie stanovené podľa článku 13 sa musia harmonizovať, aby sa tak páchateľom trestnej činnosti neumožnilo vyvíjať činnosť prostredníctvom konkrétnych krajín.

3.12.

Uplatňovanie nariadenia a ostatných uvedených opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí výrazne zvýši množstvo osobných údajov, ktoré sa zhromažďujú, ukladajú a sprístupňujú príslušným orgánom a úradom v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V záujme dodržiavania základných práv občanov, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, je dôležité posúdiť, či sú nutné nové ochranné mechanizmy, v prípade potreby ich zaviesť a podporiť prísnejšie trestné sankcie pre jednotlivcov alebo verejných činiteľov, ktorí tieto informácie využívajú protiprávne.

3.13.

Prostriedky a postupy používané v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane nezákonných zásielok peňažných prostriedkov v hotovosti viedli Komisiu oprávnene k prijatiu legislatívnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na oba trestné činy. Oba sa totiž spájajú s ďalšími činmi rovnakého alebo väčšieho rozsahu. Na zabezpečenie účinného uplatňovania nariadenia a ďalších príslušných legislatívnych opatrení je potrebná úzka koordinácia – pomocou vhodných mechanizmov – medzi všetkými zainteresovanými úradmi a národnými orgánmi a členskými štátmi. Treba poznamenať, že spolupráca medzi rôznymi orgánmi a inštitúciami v členských štátoch (ako je napr. polícia, spravodajské služby, súdne, colné a daňové orgány) nie je ani zďaleka optimálna. EHSV je znepokojený najmä nedostatkom spolupráce medzi národnými policajnými zbormi a Europolom, o čom svedčí aj skutočnosť, že väčšina členských štátov nesprístupnila svoje databázy určené na boj proti terorizmu európskej agentúre pre presadzovanie práva. EHSV preto vyzýva orgány EÚ a členské štáty, aby tento stav napravili.

3.14.

Ďalšou závažnou prekážkou účinného uplatňovania nariadenia a ďalších príslušných legislatívnych ustanovení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je absencia skutočnej politickej vôle odstrániť daňové raje. Najpresvedčivejším dôkazom je v tejto súvislosti zoznam „vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami“ uvedený v prílohe nariadenia (EÚ) 2016/1675, ktorým sa dopĺňa štvrtá a piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí. V zozname nie je uvedený ani jeden z daňových rajov zodpovedných za väčšinu nezákonných transakcií, a najmä za peňažné toky, ktoré sú predmetom tohto návrhu nariadenia. EHSV musí zopakovať svoju požiadavku, ktorú vyslovil v stanovisku ECO/408: Komisia by mala predložiť nový zoznam daňových rajov a začleniť ho do jediného zoznamu tretích krajín a území, ktoré nespolupracujú pri vyšetrovaní finančnej trestnej činnosti a financovania terorizmu.

4.1.

Financovanie terorizmu má jasné prvky globalizácie, čo znamená, že teroristické operácie v jednej krajine sú často financované z trestnej činnosti v inej krajine. Je nevyhnutné kontrolovať peňažné prostriedky v hotovosti a uskutočniť zásadné legislatívne zmeny s cieľom zablokovať pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti, sledovať a obmedziť finančné operácie a získavať dôležité informácie o teroristoch a subjektoch, ktoré ich financujú. Keďže EHSV si plne uvedomuje vonkajší rozmer financovania terorizmu, odporúča, aby sa všetky inštitúcie EÚ v plnom rozsahu zapojili do činnosti všetkých relevantných medzinárodných organizácií, v ktorých sú zastúpené, s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli podobné opatrenia uplatňovať na celom svete.

4.2.

Hlavným spôsobom, pomocou ktorého sa uskutočňuje pranie špinavých peňazí a ďalšie druhy finančnej trestnej činnosti, je aj naďalej zasielanie peňažných prostriedkov v hotovosti (18). EHSV odporúča, aby Komisia po realizácii komplexnej štúdie, konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami a nadviazaní úzkeho pracovného vzťahu s členskými štátmi, ECB a národnými bankami jednotlivých krajín vypracovala plán na zníženie používania peňažných prostriedkov v hotovosti v EÚ. Zrušenie bankoviek v hodnote 500 EUR je krok správnym smerom. V rámci tejto štúdie by sa tiež mala zvážiť otázka, či je hranica pre povinné oznamovanie vo výške 10 000 EUR primeraná.

4.3.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na dosiahnutie jednotnej ratifikácie záverov Varšavského dohovoru (19) v celej EÚ. Dohovor podpísalo 26 členských štátov, no ratifikovalo ho zatiaľ iba 17.

4.4.

EHSV uznáva, že návrhom nariadenia by sa mohli výraznejšie zlepšiť nástroje, ktoré sa používajú na boj proti financovaniu terorizmu, pričom jeho dosah na európske MSP by bol minimálny.

4.5.

EHSV sa domnieva, že v záujme uľahčenia transparentných finančných transakcií a zníženia nákladov je mimoriadne dôležité vypracovať politiky v oblasti finančnej spolupráce so susednými krajinami a krajinami, z ktorých prichádzajú do EÚ masy migrantov. Prekážky a vysoké náklady na prevod peňazí do týchto krajín, resp. z týchto krajín podnecujú využívanie zásielok s peňažnými prostriedkami v hotovosti a nepriehľadných transakcií, čo uľahčuje využívanie týchto možností na trestnú činnosť.

4.6.

Pri nedávnych útokoch na území EÚ vyšlo najavo, že teroristi používali predplatené karty napríklad na zaplatenie ubytovania v hoteli (napr. pri útoku v Paríži z 13. novembra 2015). Hoci je spoločenská hodnota týchto nástrojov zjavná, pretože umožňujú zraniteľným alebo vylúčeným osobám vykonávať platby online aj offline, EHSV upozorňuje na nebezpečenstvo, že páchatelia trestnej činnosti alebo teroristi budú tieto nástroje využívať aj naďalej.

4.7.

Nezákonná preprava peňažných prostriedkov v hotovosti sa spája s ďalšími druhmi trestnej činnosti – daňovými trestnými činmi, praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Návrh nariadenia, ktorý predložila Komisia, neumožňuje výmenu údajov z oznámení peňažných prostriedkov v hotovosti na daňové účely. EHSV sa domnieva, že stíhanie týchto trestných činov by malo vykonávať komplexne. Predovšetkým sa nazdáva, že by sa mala umožniť spomenutá výmena, a to vzhľadom na zjavnú spojitosť medzi daňovými podvodmi a praním špinavých peňazí, čo v mnohých prípadoch zahŕňa pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti.

4.8.

Hoci sa Komisii v článku 2 ods. 2 a článku 14 návrhu nariadenia udeľuje právomoc prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu, a najmä odsek so špecifikáciou „komodít používaných ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty“, ktoré sa považujú za peňažné prostriedky v hotovosti, EHSV je presvedčený, že nie je dôvod obmedzovať túto kategóriu už od začiatku len na zlato. Do prvého zoznamu schváleného Parlamentom a Radou by mohli byť zaradené aj ďalšie mimoriadne cenné komodity, ako sú drahé kovy alebo drahokamy, a to neopracované aj brúsené.

4.9.

EHSV pripomína skutočnosť, že jedným z hlavných záujmov EÚ a členských štátov musí byť aj naďalej zaručiť bezpečnosť našich občanov, a to bez ohľadu úsilie, ktoré si to bude vyžadovať.