21.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 66/44

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

—

so zreteľom na záverečný dokument z 23. osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v roku 2000, v ktorom sa informačné a komunikačné technológie (IKT) považujú za výdobytok, ktorý prináša nové možnosti na posilnenie postavenia žien, ale aj potenciálne riziká,

—

so zreteľom na deklaráciu zásad a ženevský akčný plán prijaté počas prvej fázy svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS), ktorý sa konal v Ženeve v roku 2003,

—

so zreteľom na tuniský záväzok a tuniský program pre informačnú spoločnosť s podrobným opisom finančných a medzinárodných mechanizmov na implementáciu programov WSIS, ktoré boli prijaté počas druhej fázy WSIS v Tunise od 16. do 18. novembra 2005,

—

so zreteľom na odkazy na práva žien a rodovú rovnosť vo vyhlásení o vykonávaní záverov WSIS a v súvisiacom výhľade WSIS+10 pre WSIS po roku 2015,

—

so zreteľom na výsledky fóra WSIS, ktoré sa konalo 25. – 29. mája 2015 v Ženeve na tému Spoločné inovácie: využívanie IKT v záujme trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom sa zúčastnila delegácia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na smery činnosti WSIS z roku 2014, ktoré boli skombinované s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa zvýšila súčinnosť medzi týmito globálnymi stratégiami vrátane opatrení na posilnenie a podporu sociálneho, hospodárskeho a politického začlenenia všetkých osôb bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, genetické vlastnosti, rod, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rasu, sociálny alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru či ekonomické alebo iné postavenie do roku 2030,

—

so zreteľom na stratégiu Komisie v oblasti rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 (SEC(2010)1079), ktorá obsahuje súbor opatrení týkajúcich sa žien a internetu, najmä pokiaľ ide o IKT, a na preskúmanie stratégie v polovici jej trvania,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) z júna 2014 s názvom Ženy a hospodárstvo: ekonomická nezávislosť z hľadiska práce na kratší pracovný čas a samostatnej zárobkovej činnosti, kde sa uvádza, že stratégia Európa 2020 určuje niekoľko prioritných oblastí rastu vrátane bielej ekonomiky a vedeckého a technologického odvetvia; v záujme plného využitia rastového potenciálu Európy v týchto oblastiach je dôležité prekonať rodové stereotypy a bojovať proti segregácii vo vzdelávaní a v povolaniach,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť (6), a najmä na veľkú koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta,

—

so zreteľom na opatrenie 60 digitálnej agendy, ktoré sa týka podpory žien pri výbere povolaní súvisiacich s IKT a zvyšovania podielu žien v odvetví IKT,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

—

so zreteľom na druhý pilier stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorý je zameraný na vytváranie priaznivých a rovnakých podmienok a prostredia pre rozvoj digitálnych sietí a inovačných služieb, a so zreteľom na tretí pilier, ktorý podporuje inkluzívnu digitálnu spoločnosť, kde občania majú správne zručnosti na využitie príležitostí, ktoré prináša internet, a na zvýšenie svojich šancí získať zamestnanie,

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, ktorá bola zverejnená v roku 2015,

—

so zreteľom na článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 (7) o podpore rovnosti medzi mužmi a ženami a nediskriminácie,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a konkrétnejšie jej ciele so zreteľom na oblasť Ženy a médiá, v ktorej sa vyzýva na zvýšenie účasti a prístupu žien, pokiaľ ide o možnosti prejavu a rozhodovanie v médiách a nových komunikačných technológiách a prostredníctvom nich, ako aj na podporu vyváženého a nestereotypného zobrazovania žien v médiách,

—

so zreteľom na európsky kódex najlepších postupov pre ženy v IKT, ktorý v roku 2013 vypracovala Komisia,

—

so zreteľom na svoju hĺbkovú analýzu z roku 2012 s názvom Ženy v IKT,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Violence against women – an EU-wide survey. Main results (Násilie páchané na ženách – prieskum v celej EÚ – hlavné výsledky), ktorá bola zverejnená v marci 2014,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi a na správu o jeho vykonávaní v polovici trvania,

—

so zreteľom na cyklus politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, ktorý sa začal v roku 2014, a na prioritnú oblasť obchodovania s ľuďmi,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0048/2016),

A.

keďže digitalizácia spôsobila zásadný prevrat a od základov zmenila spôsob, akým ľudia získavajú a poskytujú informácie, komunikujú, stýkajú sa, študujú a pracujú, pričom vytvára nové príležitosti na účasť vo verejných a politických diskusiách, vzdelávaní a na trhu práce, otvára nové možnosti pre rozhodovanie o vlastnom živote a má obrovský hospodársky potenciál pre Európsku úniu i oblasti mimo nej; keďže digitalizácia má vplyv nielen na trhy, ale aj na spoločnosť ako celok;

B.

keďže informačná spoločnosť podporovaná informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) prináša obrovské príležitosti pre vytváranie a distribúciu bohatstva a znalostí, čo preukazuje napríklad odvetvie slobodného softvéru a softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré zmenilo spôsob, akým sa softvér vyrába, distribuuje, podporuje a používa, čím umožňuje širšiu digitálnu inklúziu; keďže digitalizácia navyše poskytuje možnosti na flexibilnejšie a rozmanitejšie využívanie času a priestoru, pričom dochádza k prechodu na spravodlivejšie modely spoločnosti; keďže digitalizácia trhu práce môže zároveň vytvoriť nové dimenzie vylúčenia, napríklad riziko hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a rodovej segregácie;

C.

keďže iba 9 % vývojárov v Európe tvoria ženy, iba 19 % vedúcich pracovníkov v odvetví IKT a komunikácií sú ženy (v porovnaní so 45 % v iných odvetviach služieb) a ženy predstavujú iba 19 % podnikateľov (v porovnaní s 54 % v iných odvetviach služieb) (9);

D.

keďže tento vývoj má veľký potenciál pre posilnenie postavenia žien, pretože umožňuje prístup k informáciám a vedomostiam nad rámec tradičných prostriedkov a poskytuje platformu na vyjadrenie, čo môže inšpirovať ostatných, aby konali, pričom sa otvárajú nové príležitosti na interakciu a kampane zamerané na ochranu práv a slobôd žien, dievčat a osôb LGBTI, ale aj ľudí s osobitnými potrebami, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím; keďže aktívne zapojenie žien do informačnej spoločnosti je nielen otázkou spravodlivosti a rovnosti, ale prispeje aj k zlepšeniu sociálnych a hospodárskych podmienok v spoločnosti a k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ;

E.

keďže existuje výrazný rodový rozdiel v prístupe k profesijným a vzdelávacím možnostiam, čo sa týka informačných a komunikačných technológií a počítačových zručností; keďže digitalizácia má veľký vplyv na spotrebu a distribúciu médií, čo je ešte badateľnejšie u mladších užívateľov, pretože otvára nové cesty a umožňuje vytváranie menej hierarchického mediálneho prostredia; keďže digitalizácia môže uľahčiť posilňovanie postavenia žien, ale zároveň môže v tejto súvislosti vytvárať nové výzvy prostredníctvom šírenia negatívneho, ponižujúceho a stereotypného zobrazovania žien;

F.

keďže digitálne komunikačné kanály a sociálne siete sú mimoriadne dôležité pre rodičov na rodičovskej dovolenke a osoby pracujúce z domu;

G.

keďže digitalizácia má obrovský dosah na trh práce tým, že mení hodnotové reťazce a vytvára nové pracovné príležitosti a pružnejšie pracovné modely; keďže možnosti pružných foriem organizácie práce a telepráce, ktoré prináša digitalizácia, môžu slúžiť ako dôležitý nástroj na zabezpečenie lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života pre ženy aj mužov; keďže tieto pružné formy organizácie práce môžu hrať pozitívnu úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k začleneniu znevýhodnených skupín žien do trhu práce; keďže však existuje možnosť negatívnych následkov, ktoré môžu mať vplyv najmä na ženy, ako je napríklad porušovanie práv pracovníkov a vymedzovanie pracovného času a pracovných i mimopracovných povinností, čo vedie k zvyšovaniu počtu málo platených a menej istých druhov pracovných miest;

H.

keďže zlepšovanie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT predstavuje jedinečnú príležitosť na zvýšenie začlenenia žien a dievčat, ale aj ľudí s osobitnými potrebami, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, do trhu práce; keďže zvyšovanie počtu žien v odvetví IKT, ktoré je jedným z odvetví s najvyššími platmi, by mohlo prispieť k posilneniu ich finančného postavenia a nezávislosti, čo by viedlo k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov;

I.

keďže na digitalizovanom trhu práce sa zodpovednosť čoraz viac presúva zo spoločnosti na jednotlivca, pričom sa menia podmienky členstva v systéme sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby a nezávislých pracovníkov; keďže politické rozhodnutia jasne ovplyvňujú výsledok týchto zmien;

J.

keďže monitorovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom pracovisku, ktoré má v skutočne rovnoprávnej spoločnosti zásadný význam, je v prípade viacerých individuálnych zmlúv v rámci rôznych spoločností a inštitúcií náročnejšie;

K.

keďže vstupom väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by sa podporil trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovných síl a v ktorom by rovnaká účasť žien viedla k zvýšeniu HDP EÚ o približne 9 miliárd EUR ročne; keďže ženy sú naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek získajú titul v oblasti IKT; keďže ženy sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri začleňovaní do odvetvia IKT a ďalšom pôsobení v ňom; keďže pracovné prostredie, v ktorom dominujú muži a ženy tvoria iba 30 % pracovnej sily, prispieva k tendencii mnohých žien opustiť odvetvie IKT len pár rokov po ukončení vysokoškolského vzdelávania;

L.

keďže v štúdii s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT sa odhaduje, že do roku 2020 bude v odvetví IKT v Európe 900 000 neobsadených pracovných miest; keďže odvetvie IKT rýchlo rastie, pričom každoročne vzniká približne 120 000 nových pracovných miest;

M.

keďže odvetvie IKT sa vyznačuje obzvlášť vysokou vertikálnou a horizontálnou segregáciou, ako aj nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením v tomto odvetví; keďže medzi podnikateľmi v oblasti IKT je menej ako 20 % žien; keďže väčšina (54 %) žien pracujúcich v oblasti IKT zastáva menej platené pozície s nižšou úrovňou kvalifikácie a iba malý podiel z nich (8 %) zastáva vysokokvalifikované pozície softvérových inžinierok; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené aj pri rozhodovaní v tomto odvetví, pričom iba 19,2 % zamestnancov v odvetví IKT má ako nadriadeného ženu v porovnaní so 45,2 % zamestnancov pracujúcich v iných odvetviach;

N.

keďže ženám vo veku 55 a viac rokov hrozí obzvlášť vysoké riziko nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce, pričom priemerná miera zamestnanosti žien vo veku 55 – 64 rokov v EÚ je iba 42 % v porovnaní s 58 % mužov; keďže nízka úroveň gramotnosti v oblasti IT a elektronických zručností toto riziko ďalej umocňuje; keďže zlepšenie digitálnych zručností žien vo veku 55 a viac rokov a investovanie do nich by zvýšilo ich pracovné príležitosti a poskytlo im určitú ochranu pred vylúčením z trhu práce;

O.

keďže vplyv sexizmu a rodových stereotypov je prekážkou pre rovnosť medzi ženami a mužmi a záťažou pre hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť EÚ, pričom ďalej rozširuje už aj tak značné digitálne rodové rozdiely v oblasti IKT, médií a súvisiacich odvetví; keďže existujúce rodové stereotypy sťažujú ženám možnosť naplno rozvíjať ich schopnosti používateliek, inovátoriek a tvorkýň; keďže na to, aby sa táto situácia zmenila, je potrebná jasná politická vôľa, konkrétne opatrenia a účasť občianskej spoločnosti;

P.

keďže vzdelávanie a odborná príprava majú kľúčový význam pre posilnenie postavenia žien v digitálnom veku, a teda aj pre budúcu životaschopnosť spoločnosti; keďže 60 % študentov v EÚ vo svojej triede nikdy nepoužíva digitálne zariadenia; keďže už aj tak nízky podiel absolventiek v oblasti IKT klesá; keďže ženy sú veľmi slabo zastúpené v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a približne polovica absolventiek po ukončení štúdia v týchto odboroch nepracuje; keďže ženy sú naďalej veľmi slabo zastúpené v iniciatívach, ako je Týždeň programovania EÚ, IKT pre lepšie vzdelávanie, Startup Europe Leaders Club a veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorých cieľom je ďalšia podpora elektronického vzdelávania a elektronických zručností;

Q.

keďže podpora digitálnych technológií a IKT zohráva v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja dôležitú úlohu v rámci politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o posilnenie postavenia žien a dievčat zo sociálneho a ekonomického hľadiska a ich vymanenie sa z chudoby;

R.

keďže digitalizácia vytvára priaznivé podmienky pre podporu priamej demokracie prostredníctvom webu, čo ženám umožňuje väčšmi sa zapájať do politiky a zlepšovať svoj prístup k informáciám;

S.

keďže spojenie digitalizácie a priamej demokracie poskytuje ženám viac príležitostí na priame zapojenie mimo tradičných politických schém a na plnú a širokú účasť;

T.

keďže IKT môžu byť ako každá iná technológia použité i zneužité na ohrozenie žien, ich práv a slobôd, a teda aj posilňovania ich postavenia, ako je to v prípade kybernetického šikanovania, kybernetického prenasledovania, obchodovania s ľuďmi, nenávistných prejavov, podnecovania k nenávisti, diskriminácie a porušovania základných práv; keďže anonymita na internete prispieva k šíreniu týchto foriem násilia voči ženám; keďže takéto nové výzvy a riziká musia identifikovať a primerane riešiť tvorcovia politiky, ako aj podniky, spoločnosti a organizácie občianskej spoločnosti, pričom treba zároveň poskytnúť priestor na výmenu informácií na internete;

U.

keďže nové informačné a komunikačné technológie sa používajú na vytváranie kanálov a platforiem, ktoré uľahčujú určité formy sexuálneho vykorisťovania žien vrátane maloletých; keďže digitálne platformy sa používajú aj na komercializáciu ženského tela; keďže je potrebné, aby príslušní odborníci v oblasti presadzovania práva rozpoznali transformačný vplyv digitalizácie na tieto trestné činy; keďže zároveň treba zvyšovať informovanosť príslušných odborníkov v oblasti vzdelávania o týchto nových formách digitálnych hrozieb a sprístupniť finančné prostriedky EÚ a členských štátov na podporu vzdelávania, pokiaľ ide o bezpečné a ohľaduplné používanie internetu a riziká rodovo motivovaného násilia na internete pre dievčatá aj chlapcov, a na zapojenie mužov a chlapcov do boja proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

V.

keďže digitálne spôsoby komunikácie prispeli k rozšíreniu nenávistných prejavov a hrozieb voči ženám, pričom 18 % žien v Európe sa od adolescencie stalo obeťou určitej formy obťažovania zo strany osôb, s ktorými sa zoznámili na internete, a zaznamenaných bolo aj deväť miliónov obetí násilia na internete v Európe; keďže narástol počet hrozieb voči ženám vrátane vyhrážania sa smrťou; keďže spoločenské povedomie o digitálnych formách násilia v radoch širokej verejnosti a príslušných odborníkov, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva a učitelia, je aj naďalej nedostatočné na zabezpečenie vhodnej prevencie, monitorovania a pomoci pre obete; keďže rôzne formy násilia na internete ešte stále nie sú celkom zohľadnené v trestnom práve ani v niektorých spôsoboch a postupoch trestného stíhania vo všetkých členských štátoch; keďže systém súdnictva nie je schopný dostatočne reagovať; keďže osoby, ktoré sa dopúšťajú zneužívania a šíria nenávistné prejavy, sú len veľmi zriedka nahlasované, vyšetrované, stíhané a odsúdené; keďže je potrebné, aby sa na úrovni EÚ uznal potenciálne cezhraničný charakter zneužívania a násilia na internete;

W.

keďže rodové rozpočtovanie a uplatňovanie rodového hľadiska možno používať ako nástroje na podporu rodovej rovnosti; keďže rodové hľadiská by Komisia mala zohľadniť vo všetkých fázach činnosti súvisiacej s digitalizáciou v Európe, aby sa zabezpečilo, že ženy budú do digitálneho rozvoja nielen zapojené, ale budú stáť aj na jeho čele;

X.

keďže nízka účasť žien a dievčat na vzdelávaní v oblasti IKT a neskôr v zamestnaní je výsledkom zložitej súhry rodových stereotypov, ktoré začínajú v raných fázach života a vzdelávania a pokračujú v profesionálnej kariére; keďže medzi faktory, ktoré obmedzujú účasť žien a dievčat na vzdelávaní a zamestnaní v oblasti IKT, patria: celoživotné stereotypy, delenie na „typicky ženské a mužské“ činnosti, záujmy a hračky, ku ktorému dochádza už v najranejších fázach vzdelávania, relatívny nedostatok ženských vzorov v odvetví IKT a obmedzené zviditeľnenie žien v tomto odvetví, najmä vo vedúcich pozíciách;

1.

naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby plne využili potenciál informačnej spoločnosti, IKT a internetu na podporu posilňovania postavenia žien, práv a slobôd žien, ako aj rodovej rovnosti, a to bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, genetické vlastnosti, rod, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rasu, sociálny alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru či ekonomické postavenie;

2.

zdôrazňuje, že prístup k internetu predstavuje novú zásadnú službu, ktorú potrebuje celý svet, muži, ženy, chlapci a dievčatá, pričom internet je v súčasnosti kľúčovým nástrojom pre každodenný život jednotlivcov v kontexte rodiny, práce, štúdia a učenia, pre riadenie v rámci spoločností, verejných orgánov, inštitúcií a organizácií a pre fungovanie sociálnych sietí a podporu rovných príležitostí;

3.

vyzýva Komisiu, aby využívala a lepšie nasmerovala digitálnu agendu a stratégiu pre jednotný digitálny trh s cieľom riešiť výrazné rodové rozdiely v odvetví IKT a podporovať plné začlenenie žien do tohto odvetvia, najmä vo vzťahu k technickým profesiám a profesiám v oblasti telekomunikácií, podporovala vzdelávanie a odbornú prípravu žien a dievčat v IKT a iných odboroch STEM, viac zviditeľňovala ženy v digitálnom prostredí, posilňovala rodovú rovnosť a účasť žien prostredníctvom lepšieho prístupu k financovaniu, systematicky vykonávala posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie vo svojej práci na digitálnej agende a stratégii pre jednotný digitálny trh s cieľom umožniť riadne začlenenie základnej európskej zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a podporovala občiansku spoločnosť a ženské organizácie pri vytváraní inkluzívneho internetu;

4.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby začlenili rodové hľadisko do všetkých digitálnych iniciatív a uznali, že digitálna moc prináša novú, silnejšiu vlnu povedomia o rodových otázkach a rodovej rovnosti; upozorňuje Komisiu na účinnosť internetu v súvislosti s takými prostriedkami, ako sú kampane, fóra a zviditeľňovanie ženských vzorov, ktoré pomáhajú urýchliť dosiahnutie rodovej rovnosti; žiada preto Komisiu, aby zvážila postavenie žien na popredné miesto vo svojej digitálnej agende, vďaka čomu by sa nový digitálny vek mohol stať hnacou silou pre podporu rodovej rovnosti;

5.

naliehavo žiada Komisiu, aby do nadchádzajúcej stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na roky 2016 – 2020 zaradila osobitné opatrenia na podporu integrácie a účasti žien v informačnej spoločnosti a aby výrazne podporovala ženské internetové siete, pretože sú prejavom samostatne organizovaného prístupu zdola nahor k posilneniu postavenia žien a mali by dostávať všemožnú podporu potrebnú na dlhodobé fungovanie;

6.

berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, ale vyjadruje ľútosť nad jeho úzkym zameraním, pretože podceňuje značný potenciál, ktorý digitalizácia môže mať, pokiaľ ide o inkluzívnu, rovnoprávnu a participatívnu spoločnosť, a nedoceňuje dostatočne príležitosti, ktoré môže poskytnúť cielená podpora a infraštruktúra financovania v oblasti posilnenia postavenia žien;

7.

požaduje, aby sa v odvetví IKT a na digitálnom trhu kládol väčší dôraz na slobodný softvér a softvér s otvoreným zdrojovým kódom; domnieva sa, že takýto softvér je nevyhnutným nástrojom na presadzovanie rodovej rovnosti a demokratizácie na digitálnom trhu a v odvetví IKT; zdôrazňuje potrebu rodového povedomia aj v odvetví otvorených zdrojov;

8.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracúvali, podporovali a uplatňovali opatrenia, ktoré presadzuje OSN a jej orgány, najmä v rámci Pekinskej deklarácie a akčnej platformy a svetových samitov o informačnej spoločnosti (WSIS), s cieľom snažiť sa o posilnenie postavenia žien v digitálnom veku na európskej i celosvetovej úrovni; vyzýva členské štáty, aby si oznamovali a vzájomne vymieňali najlepšie postupy s cieľom podporovať rovnakú účasť žien na digitálnom rozvoji v celej Európe;

9.

vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti v informačnej spoločnosti a IKT vypracovali viacročné akčné plány zamerané na: rozšírenie prístupu žien k informačnej spoločnosti, zlepšenie a zvýšenie využívania IKT zo strany žien, zabezpečenie významnejšej úlohy žien v odvetviach IKT, zvyšovanie znalostí žien v oblasti IKT prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, podporovanie zamestnanosti a podnikateľského ducha medzi ženami prostredníctvom pravidelného využívania internetu a digitálnych služieb, vytváranie online obsahu presadzujúceho rodovú rovnosť, podporovanie nepretržitej výmeny, šírenia a komunikácie hodnôt týkajúcich sa rovnosti, podporovanie prístupu k IKT a ich využívania ako nástroja na boj proti rodovej diskriminácii v oblastiach, ako je rodové násilie, presadzovanie medzinárodnej spolupráce, vytváranie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a navrhovanie, vykonávanie, šírenie a hodnotenie politík a plánov týkajúcich sa rovnosti;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali značný potenciál digitalizácie na všetkých úrovniach politickej účasti a pri začleňovaní žien do rozhodovacích procesov, napríklad prostredníctvom elektronického hlasovania; zdôrazňuje významné možnosti digitalizácie a iniciatív elektronickej verejnej správy, pokiaľ ide o prístup k informáciám, rozhodovacie procesy, transparentnosť a väčšiu zodpovednosť; okrem toho zdôrazňuje, že IKT môžu výrazne zvýšiť možnosť žien zúčastňovať sa na prieskumoch a diskusných fórach, podávať sťažnosti a anonymne nahlasovať iné osoby;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali digitalizáciu v politike s cieľom podporovať priamu demokraciu, ktorá umožní aktívnejšie zapojenie všetkých občanov, čím sa prekonajú zastarané schémy a prekážky, ktoré spôsobujú ťažkosti ženám a nedostatočne zastúpeným skupinám v ich snahách presadiť sa vo volebnom a inštitucionálnom prostredí; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili a ďalej rozvíjali internetové spôsoby hlasovania pre konzultácie o voľbách, čím odstránia prekážky, na ktoré často narážajú najmä ženy;

12.

vyzýva Komisiu, aby plne využila program Európa pre občanov a zamerala sa osobitne na občiansku spoločnosť a ženské organizácie, ktoré pôsobia v oblastiach súvisiacich s digitalizáciou a IKT, s cieľom zlepšiť podmienky občianskej a demokratickej účasti žien a venovať v nadchádzajúcom hodnotení vykonávania osobitnú pozornosť rodovo špecifickým cieľom;

13.

zdôrazňuje význam, ktorý môžu mať nové médiá pri posilňovaní účasti žien na demokratických procesoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali plné zapojenie žien v oblasti médií vrátane riadenia, ako aj v regulačných a monitorovacích orgánoch s cieľom usilovať sa o väčšiu rodovú rovnosť v mediálnom svete, v rámci ktorého sa bude bojovať proti rodovým stereotypom a nesprávnemu vykresleniu žien; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytváranie sietí medzi organizáciami občianskej spoločnosti a profesionálnymi mediálnymi organizáciami s cieľom posilniť postavenie žien tak, aby zohrávali aktívnu úlohu, a uznať osobitné potreby žien v médiách;

14.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu medzinárodnej občianskej spoločnosti pri správe internetu prostredníctvom takých fór, ako je globálne internetové fórum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s organizáciami digitálnej občianskej spoločnosti a podporovali ich na základnej a medzinárodnej úrovni a aby presadzovali účasť a zastúpenie žien a dievčat vo všetkých týchto fórach a sieťach;

15.

domnieva sa, že prístup k bezplatnému širokopásmovému internetu pre všetkých, prinajmenšom vo verejných priestoroch, by zlepšil možnosť žien využívať digitálne príležitosti a zvýšil ich šance, pokiaľ ide o prístup na trh práce, čo by tiež prispelo k väčšiemu sociálnemu začleneniu a pozitívnemu vývoju v environmentálnych a ekonomických otázkach; vyzýva Komisiu, aby uznala význam rozšírenia svojej digitálnej agendy na vidiecke oblasti, aby žiadni občania, najmä ženy, neboli vylúčení a izolovaní a aby digitálne možnosti boli prístupné pre všetkých;

16.

vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby presadzovali rodovú rovnosť v spoločnostiach pôsobiacich v oblasti IKT a ďalších príslušných odvetviach, zastupiteľských orgánoch a inštitúciách odbornej prípravy, a to aj v riadiacich pozíciách, pozorne monitorovali dosiahnutý pokrok a ďalej sa ním zaoberali a vymieňali si najlepšie postupy v tejto oblasti;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili výrazne slabé zastúpenie žien v odvetví IKT, najmä medzi pracovníkmi na vyšších pozíciách a v správnych radách; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach poskytuje skutočnú príležitosť na zmenu kultúry v rámci spoločností, ktorá by mala vplyv na všetkých úrovniach hierarchie, a preto naliehavo žiada odblokovanie tejto smernice v Rade; naliehavo pripomína Komisii jej povinnosť prijať akékoľvek opatrenie na prelomenie patovej situácie v Rade, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ týkajúce sa transparentnosti a väčšej rovnováhy pri prijímaní pracovníkov na rozhodovacie pozície;

18.

vyzýva členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT tak, že budú zdôrazňovať ekonomické opodstatnenie rozmanitosti a vytvárať početnejšie a silnejšie stimuly pre podniky i ženy, ako napríklad vzory a kariérny postup, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien;

19.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili základné práva pracovníkov a sociálne zabezpečenie zamestnancov a aby bojovali proti neistým pracovným podmienkam; naliehavo žiada, aby Komisia navrhla a členské štáty ďalej rozvíjali nové ochranné mechanizmy prispôsobené pracovným a kariérnym modelom, ktoré vznikli na základe digitalizácie, pričom budú venovať osobitnú pozornosť situácii žien; zdôrazňuje význam kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach, a to najmä v oblastiach, ktoré sú vo vysokej miere ovplyvnené digitalizáciou, s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu a zaistiť kvalitu a bezpečnosť pracoviska v čase digitalizácie; poukazuje na to, že treba stanoviť nevyhnutné všeobecné rámcové podmienky s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov;

20.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby uznali plný potenciál flexibility, ktorú ponúka digitalizácia v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pričom zároveň zdôrazňuje, že digitalizácia trhu práce vyžaduje prispôsobenie politík trhu práce, ako aj príslušných systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s plánom Komisie nazvaným Nový začiatok s cieľom riešiť problém rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktorému čelia pracujúce rodiny stanovili príležitosti a výzvy digitalizácie, pokiaľ ide o pracovné podmienky a potrebu prispôsobiť pracovné miesto, rozvoj zručností a možnosti celoživotného vzdelávania, najmä pre pracovníkov, ktorí majú povinnosti súvisiace so starostlivosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby cielene investovali do digitálnych pracovných postupov s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu a programy, ktoré pomáhajú pri príprave na lepšiu adaptáciu alebo potenciálnu zmenu kariéry v súlade s rastúcim dopytom po elektronických zručnostiach v mnohých rôznych odvetviach, a to s osobitným zreteľom na ženy vo veku 55 a viac rokov v záujme ich ochrany pred vylúčením z trhu práce;

22.

požaduje, aby sa v súvislosti so všetkými opatreniami prijatými v tejto oblasti obmedzilo byrokratické zaťaženie podnikov na minimum; poukazuje na to, že nadmerná byrokracia môže ohroziť prijatie a viesť k strate alebo k presunu pracovných miest; víta realizovateľné kompromisy založené na konsenze, ktoré dosiahli sociálni partneri v členských štátoch so silnou tradíciou spolurozhodovania; považuje spolurozhodovanie za model najlepšieho postupu pre európske hospodárstva;

23.

konštatuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov ostáva jedným z hlavných problémov v súvislosti s rodovými rozdielmi v odvetví IKT, a preto vyzýva členské štáty, aby konečne začali aktívne vykonávať odporúčanie Komisie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti a pokračujúcich pozitívnych opatrení, pokiaľ možno vo forme právnych predpisov, a aby zaviedli opatrenia na dosiahnutie transparentnosti v oblasti miezd a rodovo neutrálne hodnotenia práce; vyzýva Komisiu, aby sa otázkou rovnakého odmeňovania zaoberala vo svojej iniciatíve s názvom Nový začiatok pre pracujúcich rodičov, ktorá je súčasťou jej pracovného programu na rok 2016, pretože rozdiely v odmeňovaní sa ešte viac zvyšujú, keď sa ľudia stanú rodičmi;

24.

poukazuje na to, že výsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov sú ešte väčšie rozdiely v dôchodkoch; zdôrazňuje, že na zabezpečenie náležitých a spravodlivých miezd je potrebné zaručiť zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ako to zdôraznil predseda Komisie Juncker;

25.

nabáda členské štáty, aby zaviedli daňové systémy a systémy dávok, ktoré nebudú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti odrádzať od toho, aby pracovali alebo pracovali viac, pretože druhými zárobkovo činnými osobami zvyčajne bývajú ženy, čo sa vo výraznej miere prejavuje v prípade pracovných miest v oblasti IKT;

26.

poukazuje na to, že pretrváva rodový rozdiel v odmeňovaní a kariérnom postupe, pokiaľ ide o ženy pracujúce v odvetví IKT; zdôrazňuje, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ktorá zabezpečuje náležité a spravodlivé mzdy, sa spochybňuje, hoci predstavuje jeden zo základných pilierov sociálnej spravodlivosti na trhu práce a mala by byť preto prioritne chránená; opakuje, že by sa nemalo pripustiť, aby sa v digitálnom hospodárstve zakorenili nerovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu a kariérny postup; zdôrazňuje, že zvýšená účasť žien na trhu práce a súvisiace investície do politík sociálneho začleňovania pomôžu znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje význam kolektívneho vyjednávania aj v digitálnom trhovom hospodárstve pre zabezpečenie kvality a istoty pracovných miest v časoch digitalizácie;

27.

víta množstvo príležitostí a väčšiu flexibilitu, ktorú digitálny vek poskytuje zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám, vrátane príležitostí na lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života, najmä so zreteľom na situáciu rodičov malých detí a osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou v súvislosti s pružnou prácou a istotou zamestnania, ktorá prevláda v odvetví IKT, zároveň však upozorňuje na nové výzvy spojené s týmto vývojom a vyzýva členské štáty, aby zaistili zavedenie primeraného sociálneho zabezpečenia; je zástancom toho, aby pracovníci mali mimo dohodnutého pracovného času „právo na odhlásenie“;

28.

upozorňuje na skutočnosť, že trend zvyšovania flexibility pracovných postupov v dôsledku digitalizácie môže zároveň viesť k vytváraniu nestabilných foriem zamestnania; zdôrazňuje, že psychické zdravotné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia, ktoré plynú z neustálej dostupnosti, predstavujú vážne riziko; vyslovuje sa preto za plné dodržiavanie predpísaného času odpočinku pre zamestnancov a kladie dôraz na potrebu rešpektovať úpravu pracovného času v rámci pracovných zmlúv s pružným pracovným časom, aby sa zachovali hranice pracovného času, ako sú vymedzené pracovným právom jednotlivých členských štátov;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania prostredníctvom podpory digitálnej gramotnosti a účasti žien a dievčat na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti IKT, a to začlenením programovania, nových médií a technológií do učebných osnov na všetkých úrovniach, ako aj v rámci mimoškolského vzdelávania, informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to vrátane vyučujúcich, s cieľom znížiť a odstrániť nedostatky v oblasti digitálnych zručností a povzbudiť dievčatá a mladé ženy, aby si budovali kariéru v oblasti vied a IKT; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam otvorených vzdelávacích zdrojov (OVZ), ktoré zabezpečia lepší prístup k vzdelávaniu pre všetkých, a výmeny najlepších postupov pre zahrnutie uplatňovania rodového hľadiska do oblasti IKT;

30.

nabáda členské štáty, aby zaviedli vzdelávanie v oblasti IKT primerané veku už v počiatočnom štádiu školskej dochádzky, a to s osobitným zameraním na inšpirovanie dievčat, aby rozvíjali svoje záujmy a talent v digitálnej oblasti, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vzdelávanie dievčat v predmetoch STEM od raného veku vzhľadom na to, že dievčatá sa prestávajú venovať vede, technologickým predmetom, inžinierstvu a matematike v skoršej fáze svojho vzdelávania z dôvodu rodových stereotypov spojených s týmito predmetmi, nedostatku vzorov a rozdeľovania aktivít a hračiek, čoho výsledkom je nedostatočné zastúpenie žien v rámci týchto predmetov na univerzitách a táto situácia následne pokračuje aj na pracoviskách; preto zdôrazňuje, že rodové stereotypy i digitálna odborná príprava by sa mali riešiť už v rámci primárneho vzdelávacieho systému a v tomto prístupe by sa malo pokračovať v priebehu všetkých štádií vzdelávania až po vzdelávanie dospelých a odbornú prípravu pre ľudí, ktorí boli vylúčení z trhu práce;

31.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uľahčili vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie zamerané konkrétne na staršie ženy počas trvania ich pracovného života a po ňom, najmä na tie, ktoré majú opatrovateľské povinnosti, a ženy, ktoré prerušili svoju kariéru alebo sa opäť zaraďujú do pracovného procesu, s cieľom zabezpečiť, aby v čoraz rýchlejšom prechode na digitalizáciu nezostali pozadu;

32.

konštatuje, že vzdelávanie v oblasti digitálnych technológií, IKT a programovania v ranom veku je dôležité najmä pre posilnenie postavenia dievčat, podnecovanie ich účasti v tejto oblasti a prekonávanie rodových stereotypov; zdôrazňuje, že zvýšenie zastúpenia žien v predmetoch STEM v oblasti vyššieho vzdelávania je kľúčom k zvýšeniu ich zastúpenia v digitálnom odvetví;

33.

vyzýva členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT prostredníctvom vytvárania väčšieho množstva stimulov a podporných štruktúr pre ženy, ako sú napríklad vzory, mentorské programy a kariérny postup, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien; vyzýva preto členské štáty, aby v prípade potreby prispôsobili vzdelávacie systémy s cieľom podporovať výučbu a záujem o predmety STEM vo všeobecnosti a najmä u študentiek;

34.

zdôrazňuje hodnotu IKT a konkrétnejšie internetových kurzov odbornej prípravy pre dievčatá a ženy, ale aj pre ľudí s osobitnými potrebami, napríklad osoby so zdravotným postihnutím, a pre obyvateľov vidieckych a vzdialených oblastí, ako aj možnosti telepráce s cieľom zlepšiť vzdelávanie týchto skupín a zvýšiť ich šance na finančnú nezávislosť;

35.

berie na vedomie dôležitú úlohu a obrovský potenciál, ktoré má formálne, informálne i neformálne vzdelávanie v oblasti umenia a dizajnu, kreatívny priemysel a kultúrne odvetvie na posilnenie postavenia žien a dievčat a ich nasmerovanie do digitálneho odvetvia; zdôrazňuje preto význam prepojenia predmetov STEM s hospodárskymi sektormi prostredníctvom vzdelávania a umenia, čím sa STEM mení na STEAM;

36.

vyzýva Komisiu, aby v rámci celoživotného vzdelávania podporovala digitálne technológie ako nástroje na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia vstupu na trh práce, a aby stanovila referenčné hodnoty EÚ pre verejné a súkromné investície do zručností ako percentuálny podiel HDP;

37.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby najmä prostredníctvom informačných a osvetových kampaní podporovali účasť žien v podnikateľských odvetviach, ktoré sú stereotypne považované za „mužské“, ako je to v prípade digitalizácie; zdôrazňuje, že je potrebné zorganizovať kampane zamerané na osvetu, odbornú prípravu a uplatňovanie rodového hľadiska pre všetkých aktérov pôsobiacich v oblasti politiky digitalizácie;

38.

víta európsky kódex najlepších postupov pre ženy v IKT a žiada o jeho rozsiahle a aktívne vykonávanie; víta vytvorenie celoeurópskej veľkej koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií a nabáda zúčastnené spoločnosti, aby sa osobitne zameriavali na nábor žien a rovnaké kariérne príležitosti pre ženy;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali programy zamerané na rodičov s cieľom oboznámiť ich s IKT, ktoré používajú ich deti, a zlepšiť tak informovanosť dospelých o potenciálnych skúsenostiach a vzťahoch, ku ktorým môže dochádzať online, a zmenšiť generačnú priepasť, ktorá existuje v súvislosti s odvetvím IKT;

40.

zdôrazňuje význam zlepšovania digitálnych zručností a gramotnosti s cieľom uľahčiť vstup žien, ktoré z rôznych dôvodov nemajú tieto konkrétne zručnosti, do spoločností pôsobiacich v oblasti IKT; poukazuje na to, že ak by sa v tejto súvislosti neprijali nevyhnutné opatrenia, viedlo by to k ďalšiemu znevýhodneniu, pokiaľ ide o prístup žien do tohto odvetvia; pripomína, že Európsky sociálny fond sa môže podieľať na financovaní týchto kurzov odbornej prípravy;

41.

zdôrazňuje, že je dôležité začleniť kódovanie, nové médiá a technológie do učebných osnov na všetkých úrovniach, a poukazuje na potenciál zručností v oblasti IKT, pokiaľ ide o obmedzenie prekážok pre vstup na trh práce; upozorňuje na význam nepretržitého dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom prekonať rodové rozdiely v tejto oblasti;

42.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh a konkrétnejšie v súvislosti s budovaním inkluzívnej digitálnej spoločnosti zvýšila viditeľnosť žien vytvorením pilotného projektu európskej univerzity online so špecifickým zameraním na IKT a technické inžinierstvo a zavedením prispôsobeného štipendijného programu pre ženy v oblasti IKT a nových médií;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj podniky, aby presadzovali rodovú rovnosť v oblasti IKT tým, že budú zhromažďovať údaje o používaní IKT rozdelené podľa rodu a stanovia ciele, ukazovatele a kritériá s cieľom monitorovať pokrok v prístupe žien k IKT a propagovať príklady najlepších postupov medzi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti IKT;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere napomáhali posilnenie postavenia žien v digitálnych odvetviach a IKT v rámci rozvojovej spolupráce a vonkajších vzťahov EÚ tým, že podporia digitálne vzdelávanie a umožnia podnikanie žien prostredníctvom rôznych nástrojov vrátane režimov mikrofinancovania a podporných sietí;

45.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dali k dispozícii finančné prostriedky, zlepšili prístup k existujúcim prostriedkom a v prípade potreby sprístupnili prostriedky pre podnikateľky na zakladanie podnikov pôsobiacich v oblasti IKT a digitálnych startupov, ako aj na mentorstvo pre ženy a partnerské výmenné siete, čím sa podporia inovácie a investície v rámci EÚ; nabáda členské štáty, aby ponúkali primeranú finančnú podporu a odbornú prípravu ženám, ktoré si chcú vybudovať kariéru v oblasti digitalizácie, s cieľom podporiť podnikanie žien v tomto odvetví;

46.

zastáva názor, že prístup žien k financovaniu a finančným službám si vyžaduje osobitnú pozornosť, najmä v súvislosti s cieľom stratégie pre jednotný digitálny trh, ktorý spočíva vo vytvorení vhodných podmienok pre inovatívne a konkurencieschopné prostredie IKT a v zlepšení možností financovania pre MSP a startupy; poukazuje na význam prístupu žien k mikrofinancovaniu v rámci podnikania žien;

47.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s digitálnou agendou dôkladne sledovala a vyhodnocovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania v rámci fondov EÚ v súlade s článkom 7 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o európskych fondoch (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013), a žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie ženských organizácií do monitorovacích výborov programov financovania s cieľom zabezpečiť vykonávanie cielených opatrení na posilnenie úlohy žien v IKT; pripomína záväzok Komisie uplatňovať rodové rozpočtovanie;

48.

vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rodový rozmer pri analýze a vypracúvaní správ o zapojení partnerstiev v súvislosti s digitálnou agendou;

49.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskou investičnou bankou vytvorila podporné programy v oblasti investovania do IKT prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vrátane priaznivých podmienok na poskytovanie úverov a pôžičiek pre podniky, organizácie občianskej spoločnosti a startupy v odvetví IKT, v ktorých ženy tvoria aspoň 40 % pracovnej sily;

50.

vyzýva Komisiu, aby podporovala a podnecovala digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, presadzovala a finančne podporovala európsku platformu vytvárania sietí a mentorstva pre ženy a naďalej posilňovala úlohu žien v existujúcich programoch; nabáda členské štáty i spoločnosti, aby v záujme podpory udržateľného hospodárskeho rozvoja a vedenia vytvárali politiky rozmanitosti, ktoré nebudú zamerané iba na nábor žien;

51.

zdôrazňuje úlohu sociálneho podniku a alternatívnych obchodných modelov, ako sú vzájomné spoločnosti a družstvá, pri posilňovaní postavenia žien v digitálnom podnikaní a pri zvyšovaní zastúpenia žien v digitálnych odvetviach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy sociálneho podnikania zamerané na posilnenie postavenia žien a dievčat v IKT;

52.

vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zainteresované strany, aby väčšmi využívali veľkú koalíciu pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií na podporu opatrení zameraných na zlepšenie digitálnych zručností žien a dievčat, podnecovanie zamestnanosti žien v odvetví IKT a väčšie šírenie rôznych dostupných možností vzdelávania a odbornej prípravy;

53.

žiada, aby sa identifikovali výzvy spojené s využívaním IKT a internetu, pokiaľ ide o páchanie trestných činov, vyjadrovanie hrozieb alebo dopúšťanie sa obťažovania či násilia voči ženám na základe mizogýnie, homofóbie alebo transfóbie či akejkoľvek inej formy diskriminácie; naliehavo žiada politických činiteľov, aby tieto problémy náležite riešili s ohľadom na osobitné skupiny žien, ktoré sú zraniteľné z viacerých dôvodov, a zabezpečili zavedenie rámca, ktorý bude zaručovať, že orgány presadzovania práva sú schopné účinne riešiť digitálne trestné činy a zohľadňujú pritom výzvy spojené s anonymitou na internete a potenciálnym cezhraničným charakterom takýchto trestných činov a zneužívania; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili zdroje potrebné na presadzovanie práva, t. j. vykonávanie existujúcich právnych predpisov zameraných na boj proti kybernetickému násiliu, kybernetickému šikanovaniu, kybernetickému obťažovaniu, kybernetickému prenasledovaniu a nenávistným prejavom;

54.

vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala väčšie úsilie, pokiaľ ide o trestné stíhanie všetkých homofóbnych alebo transfóbnych trestných činov, ku ktorým dochádza online, a riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ, ktoré sú v tejto súvislosti v platnosti a týkajú sa práv obetí;

55.

vyzýva Komisiu, aby v rámci prepracovania smernice o rovnakom zaobchádzaní riešila problém sexizmu a rodových stereotypov v oblasti vzdelávania a médií;

56.

žiada Komisiu, aby vypracovala kódex správania upravujúci jej vlastnú komunikáciu a komunikáciu agentúr EÚ s cieľom podporiť posilnenie postavenia žien a bojovať proti stereotypom, sexizmu, ako aj nedostatočnému zastúpeniu a nesprávnemu vykresleniu žien;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní budúcich právnych predpisov EÚ o ochrane údajov zvážili zmenu situácie žien a dievčat v dôsledku digitalizácie; zdôrazňuje, že správcovia údajov môžu používať citlivé údaje iba na obmedzené účely a za žiadnych okolností ich nesmú ďalej odovzdávať;

58.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili zdroje potrebné na zabezpečenie dodržiavania pravidiel ochrany citlivých údajov obsiahnutých v komunikácii online;

59.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu pre infraštruktúru digitálnych služieb bezpečnejšieho internetu, ktorá je financovaná z Nástroja na prepájanie Európy, a pre členské štáty s cieľom zvýšiť financovanie liniek podpory pre obete kybernetického šikanovania; zdôrazňuje, že v prípade dievčat je pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami, dvakrát vyššia než u chlapcov;

60.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu dievčat pred reklamami v digitálnom prostredí, ktoré by ich mohli podnecovať k správaniu škodlivému pre ich fyzické a duševné zdravie; žiada Komisiu, aby obnovila a rozšírila program Bezpečnejší internet, pričom bude osobitnú pozornosť venovať rodovej otázke ako jednému z opatrení potrebných na zlepšenie bezpečnosti dievčat na internete;

61.

vyzýva Komisiu, aby začala a podporovala programy digitálnej gramotnosti a odbornej prípravy, ako aj informačné kampane, a tým zvýšila povedomie o potenciálnych rizikách digitálneho sveta a možnostiach boja proti nim medzi príslušnými dotknutými stranami, ako sú študenti na všetkých úrovniach vzdelávania, učitelia a odborníci v oblasti vzdelávania a presadzovania práva; vyzýva Komisiu, aby podporovala kampane proti sexizmu a rodovým stereotypom v sociálnych a digitálnych médiách a využívala potenciál digitálnych médií na odstránenie stereotypov;

62.

víta návrh Komisie, aby sa súčasťou jej stratégie v oblasti obchodovania s ľuďmi na obdobie po roku 2016 stali ustanovenia o prevencii, podpore obetí, bezpečnom návrate a reintegrácii, ako aj o úlohe internetu; zdôrazňuje, že by sa mal riešiť aj fenomén kybernetického obťažovania a kybernetického prenasledovania;

63.

žiada EÚ a členské štáty, aby Európskemu inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) dali k dispozícii dostatok zdrojov a finančných prostriedkov, ktoré mu umožnia vykonávať výskum a zhromažďovať údaje o lepšom uplatňovaní a využívaní digitálnych služieb v prospech žien a rodovej rovnosti;

64.

vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty a ich orgány presadzovania práva, aby spolupracovali a konkrétne koordinovali svoje opatrenia na boj proti využívaniu IKT na páchanie trestných činov spojených s obchodovaním s ľuďmi, kybernetickým obťažovaním a kybernetickým prenasledovaním, pretože majú často cezhraničný charakter a na stíhanie týchto trestných činov je nevyhnutná koordinácia na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby preskúmali a prípadne upravili svoje trestné právo s cieľom zabezpečiť jasné vymedzenie a uznanie nových foriem digitálneho násilia a zavedenie vhodných spôsobov trestného stíhania; žiada členské štáty, aby zriadili nahlasovacie portály, ktoré by občanom slúžili ako ich vlastné bezpečné a dôverné miesto online, kde môžu nahlasovať obťažovanie zo strany internetových používateľov; žiada, aby boli tieto otázky začlenené do stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a aby sa nimi zaoberalo centrum boja proti počítačovej kriminalite v rámci Europolu; vyzýva Komisiu, aby presadzovala odbornú prípravu policajných a súdnych orgánov a budovanie ich kapacít na podporu obetí v digitálnej oblasti, ako aj psychologickú podporu počas súdnych procesov v tejto oblasti;

65.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr pripravila potrebné kroky na ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zo strany EÚ, a to bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť EÚ zvážiť všetky nevyhnutné opatrenia na ukončenie násilia na ženách a jeho predchádzanie vo všetkých členských štátoch, a žiada členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je nástrojom na odstránenie násilia na ženách vrátane digitálnych foriem násilia, pretože sa ním zavádzajú harmonizované právne definície a spôsoby stíhania trestných činov, ktorých páchanie uľahčujú nové komunikačné technológie, ako je obchodovanie s ľuďmi a prenasledovanie;

66.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila európsku stratégiu boja proti rodovému násiliu, ktorá bude zahŕňať legislatívny nástroj a riešiť nové formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako je kybernetické šikanovanie, používanie ponižujúcich vyobrazení online, šírenie súkromných fotografií a videí v sociálnych médiách bez súhlasu dotknutých osôb atď.;

67.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprísnili monitorovanie groomingu zo strany teroristických skupín, ktoré tak získavajú mladé ženy a nútia ich do manželstva alebo prostitúcie v tretích krajinách;

68.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.