28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/24

Spravodajkyňa:

Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

1.1.

Parížska dohoda je vítaný globálny záväzok na zmiernenie zmeny klímy. Ďalšou úlohou je zabezpečiť ratifikáciu, vykonávanie a ďalšie rozvíjanie tejto dohody. EHSV v tomto stanovisku vyjadruje svoj pohľad na hlavné prístupy, ktoré by sa mali prijať, pokiaľ ide o dlhodobé smerovanie k uhlíkovo neutrálnemu svetu, ako sa požaduje v dohode.

1.2.

Obrovské globálne zmeny si vyžadujú veľký posun v prístupe Európskej únie. Namiesto toho, aby sa EÚ sústredila výhradne na svoje vlastné emisie skleníkových plynov, by mala uvažovať o tom, ako môže prispieť k dosiahnutiu čo najhmatateľnejších výsledkov z globálneho hľadiska. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu na rozvíjanie a maximalizáciu globálneho „uhlíkového odtlačku ruky“ (1) EÚ.

1.3.

EÚ by taktiež mala byť ambiciózna v úsilí o hľadanie riešení s prínosom vo všetkých troch oblastiach, pokiaľ ide o hospodárske, spoločenské a environmentálne aspekty. EHSV preto naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala stratégiu v oblasti klímy spôsobom, ktorý pomôže posilniť hospodárstvo EÚ a zvýšiť blahobyt jej občanov, pričom zároveň zmierni zmenu klímy.

1.4.

Globálny záväzok je nevyhnutný na dosiahnutie významných výsledkov pri riešení problematiky klímy a zabránenie úniku uhlíka, investícií a pracovných miest. EHSV vyzýva Komisiu pokračovať v aktívnej diplomacii v oblasti klímy s cieľom podporiť vykonávanie dohody v širšej miere a viesť veľké ekonomiky k tomu, aby prijali rovnako ambiciózne záväzky ako EÚ. EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby začlenila klimatické opatrenia do všetkých oblastí vonkajšej politiky, najmä v oblasti obchodu a investícií a rozvojovej spolupráce.

1.5.

Z hľadiska praktických opatrení môže EÚ najúspešnejšie prispieť k boju proti zmene klímy vývozom technológií a riešení na znižovanie emisií a zvyšovanie zachytávania uhlíka a výrobou výrobkov určených na svetový trh s nižšími emisiami v porovnaní s výrobkami jej konkurentov. EHSV preto žiada dôraznú podporu inovácií, od výskumu po vstup na trh, aby sa EÚ dostala na popredné miesto vo svete v oblasti klimatických riešení. Osobitnú pozornosť treba venovať potenciálu malých a stredných podnikov (MSP).

1.6.

Pokiaľ ide o vnútorný rozmer politiky v oblasti klímy, EÚ by sa mala usilovať o to, aby bola takou klimatickou úniou, ktorá je v rámci svojich domácich opatrení zameraná na konkrétne kroky, účinná a súdržná. Všetko úsilie sa teraz musí sústrediť na vykonávanie prijatých rozhodnutí, pričom tak Komisia, ako aj členské štáty majú svoje vlastné právomoci.

1.7.

EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby dlhodobú stratégiu založila na integrovanom prístupe. Súčasťou ďalšieho smerovania by malo byť rozvíjanie súvisiacich „únií“ jednotného trhu, predovšetkým v oblasti energetiky, dopravy, digitalizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, kapitálu a inovácií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj problémom udržateľného potravinového systému a úlohe zachytávania uhlíka.

1.8.

Pri vykonávaní cieľov stanovených v parížskej dohode by sa mali v maximálnej miere využívať trhové mechanizmy. Globálny systém tvorby cien emisií uhlíka by bol neutrálnym a účinným spôsobom, ako zapojiť všetkých účastníkov trhu. EHSV podporuje Komisiu, aby na ceste smerom ku globálnej tvorbe cien uhlíka aktívne skúmala rôzne postupy a kroky a spolupracovala s inými krajinami.

1.9.

Cesta k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu po parížskej konferencii je mimoriadnou výzvou. Na spravodlivé a kontrolované riadenie prechodu a na pomoc podnikom a občanom pri prispôsobovaní sa zmenám a rozvíjaní nových riešení a zručností sa v rámci stratégie v oblasti klímy musia zaviesť riadne adaptačné opatrenia.

1.10.

Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo uskutočnia partneri z občianskej spoločnosti prostredníctvom svojej činnosti v teréne, pričom úlohou politických činiteľov je zabezpečiť im priaznivé prostredie a financovanie vrátane zvyšovania informovanosti o všetkých dostupných možnostiach financovania. Rozvíjať sa musí prístup viacúrovňového riadenia na uľahčenie opatrení občianskej spoločnosti v oblasti klímy a odstránenie prekážok, ktoré sú s nimi spojené. EHSV očakáva, že bude v plnej miere zapojený do rozvoja tejto multilaterálnej infraštruktúry, ako aj do prípravy dlhodobej stratégie EÚ v oblasti klímy.

2.1.

Výsledkom klimatickej konferencie v Paríži (COP21) bola globálna dohoda, ktorej cieľom je usilovať sa na celosvetovej úrovni o dosiahnutie cieľa obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 oC a pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie nárastu teploty na 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnym obdobím. To si bude vyžadovať obrovské zníženie globálnych emisií a výzvy na radikálnu zmenu v spoločnosti.

2.2.

Globálne problémy, ktoré nás čakajú, si vyžadujú radikálny posun v prístupe EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy. Rozhodujúce je, aby EÚ vyvíjala veľké úsilie na vytvorenie účinného globálneho vplyvu. EÚ by sa preto mala usilovať o zvýšenie svojho uhlíkového odtlačku ruky a nie len o znižovanie svojej uhlíkovej stopy.

2.3.

Na vyriešenie klimatických problémov a zabránenie úniku uhlíka, investícií a pracovných miest je nevyhnutný globálny záväzok. EÚ preukázala vedúcu úlohu pred parížskou konferenciou i počas nej a mala by v tomto duchu pokračovať aj pri príprave nadchádzajúcich konferencií zmluvných strán. V rámci diplomatickej činnosti v oblasti klímy by sa EÚ mala sústrediť na krajiny s najväčšími emisiami skleníkových plynov, ale aj na svojich najsilnejších konkurentov a najsľubnejších partnerov z hospodárskeho hľadiska. Diplomatická činnosť v oblasti klímy a diplomatická činnosť v oblasti hospodárstva by mali byť preto vzájomne úzko prepojené.

2.4.

Najväčšími emitentmi sú Čína, ktorá sa podieľa na viac ako 25 %, USA približne na 15 % a EÚ približne na 10 % svetových emisií. Očakáva sa, že podiel emisií EÚ sa do roku 2030 zníži na približne 5 %. Ak má EÚ v maximálnej miere ovplyvniť zmierňovanie zmeny klímy, musí vyvinúť všetko úsilie na to, aby motivovala ostatné strany k ambicióznejším cieľom.

2.5.

Z praktického hľadiska môže EÚ najúspešnejšie prispieť k zmierneniu globálnej zmeny klímy vývozom nízkouhlíkových technológií, ako aj výrobou výrobkov určených na svetové trhy s nižšími emisiami ako pri výrobkoch jej konkurentov.

2.6.

Okrem USA sa významnými dodávateľmi nízkouhlíkových technológií stali aj Čína a iné rýchlo sa rozvíjajúce krajiny. EÚ zažila v posledných piatich rokoch vo vývoze aj na domácich trhoch v určitých oblastiach doslova prepad a stratila svoje niekdajšie postavenie svetového lídra v oblasti technológií. Junckerova Komisia si síce stanovila cieľ, aby sa EÚ stala svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných energií, avšak tento cieľ je momentálne v nedohľadne.

2.7.

Preto je naliehavo potrebný nový a dodatočný impulz, aby sa EÚ dostala opäť na popredné miesto v oblasti klimatických riešení. Globálne možnosti zahŕňajú široké spektrum technológií, výrobkov, služieb a odborných znalostí, ako aj celkové výrobné a spotrebné modely. Ako príležitosť dosiahnuť globálny vplyv by sa mal vnímať aj vývoz odborných znalostí v oblasti zachytávania uhlíka, akými sú trvalo udržateľná správa lesov a zalesňovanie.

2.8.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia sa pripojila k iniciatíve Inovačnej misie vedúcich svetových hospodárstiev, ktoré sa zaviazali v nadchádzajúcich piatich rokoch zdvojnásobiť finančné prostriedky, ktoré vynakladajú na výskum a vývoj čistej energie.

2.9.

Nevyhnutným nástrojom na poskytovanie nízkouhlíkových riešení a presadzovanie pokroku smerom ku globálnemu uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu je účinná obchodná a investičná politika. V záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku musia byť klimatické otázky neoddeliteľnou súčasťou rokovaní o obchodných a investičných dohodách. Cieľom by malo byť odstránenie prekážok obchodovania s výrobkami, technológiami a riešeniami šetrnými ku klíme. Významnú úlohu by tu zohrávala dohoda o environmentálnych tovaroch. Spoločné riešenia sú potrebné aj na to, aby sa zabránilo deformáciám trhu spôsobeným rozdielmi v politikách a požiadavkách v oblasti klímy v jednotlivých regiónoch.

2.10.

Pokiaľ ide o rozvojovú politiku, súčasný cieľ vo výške 100 miliárd USD ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy, ku ktorému sa zaviazali rozvinuté krajiny, bol na konferencii COP21 predĺžený do roku 2025 a na dosiahnutie tohto cieľa sa požadoval praktický plán. Finančné prostriedky prisľúbili aj jednotlivé krajiny. Dôležité je, aby sa tieto sľuby dodržali a aby sa zdroje použili hospodársky, environmentálne a sociálne zodpovedným spôsobom. Potrebné sú osvetové kampane, ktoré poskytnú informácie o prístupe k finančným prostriedkom pre subjekty občianskej spoločnosti, a to najmä v rozvojových krajinách, ako to EHSV navrhol v súvislosti so stratégiou EÚ a Afriky.

2.11.

V rozvojovej politike zohráva úlohu aj spolupráca v oblasti technológií. V tejto súvislosti sa musia primerane chrániť práva duševného vlastníctva, keďže sú kľúčové z hľadiska inovácií. Dôležité je taktiež zabezpečiť, aby sa v poskytnutých riešeniach zohľadňovali podmienky v rozvojových krajinách a aby takéto riešenia v duchu partnerstva pomáhali spomínaným krajinám zaviesť nízkouhlíkový rast bez obmedzenia ich rozvoja. Nevyhnutné je aj budovanie kapacít na pomoc rozvojovým krajinám pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej.

2.12.

Klimatické hľadiská by sa vo všeobecnosti mali zohľadňovať vo všetkých vonkajších politikách EÚ, aby sa zlepšilo vykonávanie parížskej dohody vo svete.

3.1.

Ak si má EÚ zabezpečiť pevný základ na to, aby sa stala silným globálnym aktérom, mala by sa zamerať na vytvorenie klimatickej únie, ktorá bude v rámci svojich domácich opatrení plne účinná, súdržná a dôveryhodná. Musí to byť predovšetkým únia činov. Všetko úsilie sa teraz musí sústrediť na vykonávanie prijatých rozhodnutí, pričom tak Komisia, ako aj členské štáty majú vlastné právomoci.

3.2.

Keďže zmierňovanie zmeny klímy sa týka všetkých odvetví hospodárstva, klimatická únia musí byť založená na integrovanom prístupe. Ďalšie opatrenia v oblasti klímy by sa preto mali vypracovať ako súčasť súvisiacich „únií“, akými sú energetická únia, jednotný európsky dopravný priestor, jednotný trh pre tovary a služby, digitálny jednotný trh, európska priemyselná politika, spoločná poľnohospodárska politika, únia kapitálových trhov a inovácia v únii. Musí sa taktiež nájsť optimálny prístup k prepojeniu politiky EÚ v oblasti klímy a jej vnútroštátneho vykonávania.

3.3.

EÚ by si mala plniť záväzky v oblasti klímy tak, aby sa posilnilo jej hospodárstvo a zvýšil blahobyt jej občanov. Politika v oblasti klímy by sa nemala vnímať len ako vyvažovanie hospodárskych, spoločenských a environmentálnych činiteľov, treba sa usilovať o riešenia prínosné pre všetky tri oblasti. V tejto súvislosti je potrebné úsilie na podporu nízkouhlíkového rastu a plné využívanie možností, ktoré poskytuje napríklad digitalizácia, čisté technológie, biohospodárstvo a obehové hospodárstvo.

3.4.

Rovnako ako na globálnej úrovni, aj v rámci EÚ sú potrebné významné nízkouhlíkové investície. Klimatické aspekty sa musia zahrnúť do finančných kritérií programov verejných investícií vrátane využitia fondov EÚ. Najvyšší význam má verejno-súkromná spolupráca, ako aj úloha Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky. EHSV víta vznik Európskeho portálu investičných projektov a Európskeho centra investičného poradenstva a zdôrazňuje, že finančné limity projektov nesmú vylučovať menšie projekty.

3.5.

Pokiaľ ide o súkromný sektor, nízkouhlíkové investície majú rovnaké podmienky ako akékoľvek investície. Na úplné využitie možností a obchodného potenciálu, ktorý poskytuje zmierňovanie zmeny klímy, je nevyhnutné podporné, konkurenčné a stabilné podnikateľské prostredie.

3.6.

Ak má EÚ zaujať popredné miesto vo svete v technológiách a riešeniach v oblasti klímy, musí investovať do prostredia, ktoré uľahčí inovácie vrátane výskumu, vývoja, pilotných projektov, demonštračných činností a napokon vrátane vstupu na trh a medzinárodnej expanzie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať inovačnému potenciálu a vstupu MSP na medzinárodný trh. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby prístup k financiám nepredstavoval pre MSP prekážku.

3.7.

Keďže väčšina emisií skleníkových plynov pochádza z výroby energie, energia je ťažiskom tohto prechodu. Kľúčové opatrenia zahŕňajú nahradenie fosílnych palív nízkouhlíkovými zdrojmi energie a zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach a činnostiach. Rastúca elektrifikácia spoločnosti – pri nahrádzaní fosílnych palív – môže významne prispieť k znižovaniu emisií. Jednou z hlavných výziev a príležitostí je rozvoj riešení na skladovanie elektrickej energie.

3.8.

Vo vzťahu k dekarbonizácii dopravy, najmä cestnej dopravy, sa musí zaviesť široké spektrum opatrení. Pri tomto prechode zohrávajú úlohu elektrická energia a alternatívne zdroje energie, moderné biopalivá, zlepšená energetická účinnosť vozidiel a logistika, zvýšené využívanie nízkouhlíkových spôsobov dopravy, kombinované využívanie viacerých druhov dopravy a verejná doprava, ako aj územné plánovanie. V oblasti námornej a leteckej dopravy EHSV žiada ambiciózne globálne výsledky v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

3.9.

Úspešná dekarbonizácia si vyžaduje aj vývoj výrobkov a výrobných postupov. Najväčšie možnosti spočívajú v nachádzaní inovačných obchodných modelov a rozvoji nových nízkouhlíkových výrobkov s hlavným zameraním na službu a funkciu, ktoré poskytujú. Mal by sa využiť potenciál všetkých odvetví a aktérov a tvorcovia politík by nemali „vyberať víťazov“, napríklad podporovaním určitých odvetví, postupov alebo výrobkov.

3.10.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo súvisia so zmenou klímy viacerými spôsobmi. Okrem znižovania emisií zohráva pri zmierňovaní zmeny klímy zásadnú úlohu sekvestrácia oxidu uhličitého. To zdôrazňuje význam udržateľného využívania lesných zdrojov a riadneho spravovania pôdy. Na druhej strane však poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo čelia závažným problémom pri prispôsobovaní sa zmene klímy. Vo vzťahu k odolnosti a prispôsobeniu sa a k úlohe pôdy ako nástroja na zachytávanie uhlíka je preto potrebná intenzívna výskumná a vývojová činnosť.

3.11.

V kontexte rýchleho populačného rastu je mimoriadne dôležité spojenie medzi zmenou klímy a potravinovou bezpečnosťou. V reakcii na rozsiahle problémy spojené s potravinovou bezpečnosťou a so zmierňovaním zmeny klímy sú potrebné udržateľnejšie potravinové systémy, a zároveň predchádzanie úniku uhlíka a strate pracovných miest.

3.12.

Digitalizácia je prierezovým prvkom dekarbonizujúcej spoločnosti. Automatizácia, robotika a internet vecí vedú k vyššej efektívnosti priemyselných procesov a logistiky. Inteligentné energetické siete, inteligentná mobilita, inteligentné budovy a inteligentné spoločenstvá zapájajú občanov do dekarbonizácie a umožňujú spotrebiteľom, aby sa stali výrobcami-spotrebiteľmi, pričom digitálne platformy poskytujú možnosť spoločného využívania výrobkov a služieb.

3.13.

Pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo občania celkovo zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Udržateľnejšie vzorce spotreby a zmeny životného štýlu, napríklad vo vzťahu k strave, nakupovaniu, mobilite a záľubám, môžu priniesť pozoruhodné výsledky. Zvyšovanie informovanosti, informácie o výrobkoch a vzdelávanie sú nástroje, ktoré môžu pomôcť občanom prijímať informované rozhodnutia.

3.14.

Pokiaľ ide o konkrétnejšie opatrenia na smerovanie k uhlíkovo neutrálnej budúcnosti vo vyššie uvedených kľúčových oblastiach, EHSV vydal v posledných rokoch viacero dôležitých stanovísk (2).

3.15.

Prechod k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu nevyhnutne znamená, že tu budú víťazi a porazení. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa tento prechod riadil spravodlivým a kontrolovaným spôsobom. Na pomoc podnikom a občanom pri prispôsobovaní sa novej situácii sú potrebné vhodné opatrenia. Hlavnými hrozbami, ktoré je potrebné riešiť, sú narastajúce náklady a nedostatok zručností. Relevantnou možnosťou je aj cielená finančná pomoc, ktorá vychádza z identifikácie najohrozenejších odvetví a skupín obyvateľstva. Úsilie by sa však malo zameriavať najmä na hľadanie nových riešení a rozvoj zručností.

4.1.

Pri vykonávaní opatrení na dosiahnutie hlavných a čiastkových cieľov, ktoré podľa parížskej dohody stanovia politickí činitelia, by sa mali čo najviac využívať trhové mechanizmy. Na neutrálnu a účinnú podporu opatrení v oblasti klímy je dôležité usilovať sa o globálnu tvorbu cien emisií skleníkových plynov. Aby systém tvorby cien mohol správne fungovať, mali by sa postupne vyradiť protichodné alebo prekrývajúce sa energetické dotácie.

4.2.

Vo viacerých krajinách a regiónoch sa už používajú rôzne druhy systémov tvorby cien uhlíka, najmä zdaňovanie uhlíka a systémy emisných stropov a obchodovania s emisiami. Zvažujú sa aj opatrenia na prepojenie rôznych systémov.

4.3.

Pokiaľ ide o systém EÚ na obchodovanie s emisiami, cena emisných kvót zostáva nečakane nízka, pretože ponuka kvót zjavne presiahla dopyt a trh ovplyvňujú prekrývajúce sa dotácie. Emisný strop zabezpečuje plnenie cieľa na znižovanie emisií, ale systém nemotivuje investovať do nízkouhlíkovej energie. Vyžadovalo by si to zvýšenie ceny uhlíka, pričom by bolo potrebné zabezpečiť prijatie opatrení, ktoré zabránia úniku uhlíka.

4.4.

Fungujúci a spravodlivý globálny systém tvorby cien uhlíka by pre vyvážajúce podniky zabezpečil rovnaké podmienky na svetových trhoch a znížil by tak riziko úniku investícií alebo pracovných miest. Okrem toho by sa odstránila konkurenčná výhoda dovážaných tovarov, ktoré sú lacnejšie z dôvodu nižších požiadaviek v oblasti klímy. Finančné toky by sa tiež nasmerovali do rozvojových krajín. Preto by sme sa mali dôrazne usilovať o zodpovedajúci globálny režim. Výbor pripomína, že tiež obhajoval – v zásade ako prechodné riešenie – mechanizmus kompenzačných opatrení medzi štátmi (border carbon adjustment), kým sa nezačne uplatňovať takýto globálny režim (3). Náležitá pozornosť by sa však mala venovať výzvam a rizikám takýchto mechanizmov.

4.5.

Pri preskúmaní podmienok a dôsledkov riadneho systému tvorby cien by sa mali starostlivo posúdiť rôzne možnosti. Preskúmať by sa mali aspoň tieto postupy a kroky:

5.1.

Občianska spoločnosť plní pri prechode k uhlíkovo neutrálnemu svetu významnú úlohu na globálnej, európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. Podniky, pracujúci, spotrebitelia a občania sú tí, ktorí skutočne prinášajú zmenu svojou vlastnou činnosťou v teréne, a tvorcovia politík by im mali zabezpečiť priaznivé a podporné prevádzkové prostredie.

5.2.

Na trhoch dochádza k veľkému pokroku: čoraz viac súkromných a inštitucionálnych investorov prihliada na „uhlíkové riziko“ svojich investičných cieľov a zakladajú sa súkromné kapitálové fondy súvisiace s oblasťou klímy. Mnoho spoločností obnovuje a rozvíja svoje prevádzky a portfóliá výrobkov v reakcii na dopyt spotrebiteľov a zainteresovaných strán zohľadňujúci klimatické otázky. V rámci odvetví a medzi veľkými spoločnosťami a MSP sa vytvárajú nové obchodné ekosystémy.

5.3.

Na konferencii COP21 sa v podstatnej časti činností zdôrazňovala úloha orgánov na nižších úrovniach verejnej správy, súkromného sektora a iných subjektov občianskej spoločnosti pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a vytváraní nových partnerstiev. Musí sa zachovať hybná sila programu globálnych opatrení v oblasti klímy a tento druh činnosti sa musí ďalej podporovať.

5.4.

Podľa návrhu EHSV (4) by sa mala vytvoriť koalícia tvorcov politík, verejnej správy a občianskej spoločnosti na podporu a zvyšovanie informovanosti o neštátnych opatreniach v oblasti klímy na rôznych úrovniach, zabezpečenie fóra pre štruktúrovaný dialóg a odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste opatreniam. EHSV očakáva, že bude plne zapojený do rozvíjania tohto druhu súdržnej infraštruktúry viacerých zainteresovaných strán.

5.5.

V oblasti spolupráce občianskej spoločnosti s inými regiónmi, najmä s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT) (5) a Stredozemím, je otázka klímy v spojení s problémom potravinovej bezpečnosti na popredných priečkach programu EHSV.

5.6.

EHSV by taktiež rád nadviazal partnerstvo s Komisiou pri príprave dlhodobej stratégie EÚ v oblasti klímy na prechod k uhlíkovo neutrálnemu svetu.