28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/104

Spravodajca:

Brian CURTIS

1.1.

Na podporu rozvoja programu energetickej únie sa v súčasnosti uskutočňuje množstvo revízií právnych predpisov a legislatívnych iniciatív týkajúcich sa energie, ktoré budú predložené v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Dalo by sa očakávať, že v tomto strategickom prehľade sa ako príspevok k tomuto rozsiahlemu legislatívnemu balíku vyjadria hlavné problémy spojené s výrobou jadrovej energie, výskumom a vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky. Jadrový objasňujúci program (PINC) však neponúka jasný a komplexný prístup, pokiaľ ide o spôsoby strategického riešenia zložitej budúcnosti jadrovej energie v európskom energetickom mixe.

1.2.

Výroba jadrovej energie je vo väčšine členských štátov politicky chúlostivou záležitosťou, ktorú ovplyvňujú meniace sa sociálne a hospodárske záležitosti na vnútroštátnej úrovni. Výbor naliehavo žiada Komisiu, aby využila túto príležitosť a navrhla jasný analytický proces a metodiku, ktoré môžu ponúknuť súdržný a dobrovoľný rámec na prijímanie vnútroštátnych rozhodnutí o prípadnej úlohe jadrovej energie v energetickom mixe.

1.3.

EHSV preto žiada revíziu a doplnenie návrhu oznámenia, ako je uvedené v bode 4.3, s cieľom zaradiť do neho osobitné časti, pokiaľ ide o:

1.4.

Transparentné monitorovanie je nevyhnutné z hľadiska jadrovej bezpečnosti aj z hľadiska dôvery verejnosti. EHSV preto navrhuje, aby sa v dokumente jasne podporili návrhy na monitorovanie a podávanie správ vo vnútroštátnych akčných plánoch členských štátov, ako navrhuje Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť. Väčšie úsilie by sa malo vynaložiť na začlenenie susedných krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

1.5.

Aj vzhľadom na dôveru verejnosti je potrebné poukázať na rozsiahlu činnosť zameranú na pripravenosť na krízové situácie mimo areálov závodov a za hranicami (Preskúmanie súčasného stavu jadrovej havarijnej pripravenosti a núdzových opatrení mimo areálov závodov v členských štátoch EU a susediacich krajinách. Euratom, december 2013.) a na závery samitu o jadrovej bezpečnosti z roku 2016, najmä pokiaľ ide o potenciálne teroristické hrozby.

1.6.

V súvislosti s uznaním významného záväzku, ktorý EÚ prijíma, pokiaľ ide o výskum jadrovej syntézy, by bol nápomocný plán objasňujúci jeho postup smerom ku komerčnej výrobe.

1.7.

Vzhľadom na referendum v Spojenom kráľovstve o vystúpení z EÚ by sa mal zvážiť strategický dosah tohto kroku a najmä jeho význam pre zmluvy o Euratome. V PINCP by mala byť výslovne uznaná potreba rokovať o možných ďalekosiahlych dôsledkoch.

2.1.

Podľa článku 40 Zmluvy o Euratome Európska komisia „uverejňuje v pravidelných intervaloch objasňujúce programy, poukazujúce najmä na ciele výroby jadrovej energie a všetky druhy investícií, ktoré sú potrebné pre ich dosiahnutie. Komisia si pred uverejnením týchto programov vyžiada stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru“, (COM/2003/0370 final). Od roku 1958 bolo uverejnených päť takýchto jadrových objasňujúcich programov (PINC), z nich najnovší v roku 2007 a jeden aktualizovaný v roku 2008. Konečná verzia bude pripravená a uverejnená, keď Komisia získa stanovisko EHSV.

2.2.

Výbor tak, ako v predchádzajúcich prípadoch, oceňuje možnosť predložiť svoje stanovisko k návrhu dokumentu predtým, ako Komisia predloží konečné znenie Rade a Európskemu parlamentu. EHSV naliehavo a čo najdôraznejšie žiada Komisiu, aby do textu začlenila odporúčania uvedené v prvej časti tohto stanoviska, vďaka čomu bude PINC komplexnejším a strategickejším dokumentom a zabezpečí sa jeho väčší prínos pre energetický balík Únie.

2.3.

Jadrová energia je jedným z hlavných zdrojov energie v EÚ. V správe o stave energetickej únie za rok 2015 sa pripomína, že „EÚ patrí medzi tri jediné veľké ekonomiky, ktoré si dokážu vyrobiť vyše polovicu elektriny bez skleníkových plynov, 27 % z obnoviteľných zdrojov energie a ďalších 27 % z jadra“. V správe sa tiež uvádza, že iniciatíva PINC „by mala vniesť viac svetla do dlhodobých jadrových investičných potrieb a spravovania jadrových záväzkov“, (COM(2015) 572 final).

2.4.

Energetická stratégia EÚ sa od uverejnenia najnovšieho PINC výrazne rozvinula a v súčasnosti je vysokou prioritou. Zaviedli sa ciele na roky 2020, 2030 a 2050, výrazné premenné a neistoty však zostávajú. Patrí k nim miera vykonávania parížskej dohody o zmene klímy, nestálosť medzinárodného trhu fosílnymi palivami, miera uplatňovania nových technológií, ktoré krajiny sú členmi EÚ, vplyv vyhliadok svetového hospodárstva a miera prílevu predpokladaných rozsiahlych investícií v celom energetickom reťazci.

2.5.

Bez ohľadu na energetickú politiku EÚ zostávajú kľúčové rozhodnutia o mixe zdrojov na výrobu energie výsadou členských štátov. Energetická politika EÚ sa môže použiť ako podklad pre takéto rozhodnutia, ale energetika je politicky veľmi citlivá, a preto podlieha meniacej sa sociálnej a politickej atmosfére na vnútroštátnej úrovni. Tvorba politík EÚ si vyžaduje jasný analytický proces a metodiku, ktoré môžu ponúknuť súdržný rámec na prijímanie rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni. PINC na to ponúka potenciálnu možnosť pre štáty, ktoré uvažujú o jadrovej energii, ako aj pre štáty, ktoré jadrovú energiu majú a ktoré posudzujú jej budúcnosť.

3.1.

Oznámenie Komisie sa začína tvrdením, že „PINC poskytuje východisko na diskusiu o tom, ako môže jadrová energia prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetiky“ a končí sa záverom, že „keďže jadrová energetika je nízkouhlíkovou technológiou a významne prispieva k bezpečnosti dodávok a k diverzifikácii, očakáva sa, že aj do roku 2050 zostane dôležitou zložkou energetického mixu EÚ“.

3.2.

Oznámenie sa sústreďuje na investície súvisiace so zvyšovaním bezpečnosti po udalostiach vo Fukušime a s bezpečnou prevádzkou existujúcich zariadení. Okrem toho sa v ňom zdôrazňujú odhadované finančné potreby týkajúce sa vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom.

3.3.

V 14 členských štátoch je v prevádzke 129 jadrových reaktorov, pričom v desiatich z týchto štátov sa plánuje výstavba nových reaktorov. EÚ má najpokročilejšie právne záväzné normy jadrovej bezpečnosti na svete. Tieto normy sa zachovávajú a rozširujú pravidelnou revíziou smernice o jadrovej bezpečnosti (1).

3.4.

Odvetvie jadrovej energie EÚ funguje na globálnom trhu s hodnotou 3 bilióny EUR do roku 2050 a má vedúce postavenie v oblasti technológií, pričom je v ňom priamo zamestnaných 400 000 – 500 000 osôb a nadväzuje naň ďalších 400 000 pracovných miest.

3.5.

Európske spoločnosti sa vo veľkej miere podieľajú na svetovej výrobe jadrového paliva v úzkej spolupráci so Zásobovacou agentúrou Euratomu, pričom uspokojujú potreby reaktorov západnej konštrukcie v EÚ a majú kapacitu rozvíjať palivové zariadenia pre reaktory ruskej konštrukcie (z nich je v súčasností v EÚ v prevádzke 19).

3.6.

Komisia predpokladá znižovanie súčasnej kapacity výroby jadrovej energie v EÚ (120 GWe) do roku 2025, pričom tento trend by sa mal zvrátiť do roku 2030. Kapacita výroby jadrovej energie by do roku 2050 zostala stabilná v rozmedzí od 95 do 105 GWe za predpokladu, že v tomto čase sa nahradí 90 % súčasných jadrových zariadení. Odhadované investície v rozsahu od 350 miliárd do 450 miliárd EUR by mali zabezpečiť výrobu do konca storočia.

3.7.

Prekračovanie nákladov a dlhé meškanie nových projektov a rozdielne prístupy vnútroštátnych schvaľovacích orgánov viedli k vzniku ťažkostí v oblasti investícií. Normalizácia konštrukcie a posilnená spolupráca vnútroštátnych regulačných orgánov sa považujú za základné piliere budúcej politiky.

3.8.

Pripravujú sa programy predĺženia životnosti (o 10 – 20 rokov) mnohých reaktorov v EÚ s odhadovanými nákladmi 45 – 50 miliárd EUR, mala by sa preto očakávať a naplánovať súvisiaca regulačná záťaž v súlade so smernicou o jadrovej bezpečnosti.

3.9.

Do roku 2025 sa plánuje zatvorenie 50 reaktorov. Hoci ide o politicky citlivú záležitosť, opatrenia a investície v oblasti geologického ukladania a dlhodobého nakladania s rádioaktívnym odpadom a súvisiace otázky týkajúce sa vyraďovania z prevádzky si vyžadujú rýchle rozhodnutia členských štátov.

3.10.

K dispozícii sú významné odborné znalosti v oblasti skladovania a ukladania nízko a stredne rádioaktívneho odpadu a v období od roku 2020 do roku 2030 začnú fungovať hlboké geologické úložiská na konečné uloženie odpadu s vysokou rádioaktivitou vo Fínsku, Švédsku a Francúzsku. Potenciál spoločného využívania týchto odborných poznatkov a možnosť dohody členských štátov o spoločných úložiskách prinesie výhody z hľadiska efektívnosti aj bezpečnosti. Tie sa posilnia zriadením európskeho centra excelentnosti.

3.11.

Prevádzkovatelia jadrových zariadení odhadujú, že na náklady na vyraďovanie z prevádzky bude potrebných 253 miliárd EUR, pričom identifikovaných bolo 133 miliárd vyhradených finančných prostriedkov. Členské štáty majú zaručiť úplné splnenie záväzkov prevádzkovateľov a uskutočnenie vyraďovania z prevádzky v jasnom časovom rámci.

3.12.

Je potrebné lepšie koordinovať technický rozvoj a marketing využívania radiačných technológií mimo energetiky. Napríklad trh s lekárskymi zobrazovacími zariadeniami predstavuje len v Európe hodnotu 20 miliárd EUR ročne a čoraz väčšie využitie nachádza táto technológia v poľnohospodárstve, priemysle a výskume. Pokračujú významné investície do novej generácie elektrární a modulárnych štiepnych zariadení, ako aj v oblasti pretrvávajúceho vedúceho postavenia vo výskume jadrovej syntézy, čo sa považuje za rozhodujúce pre zachovanie odborných znalostí, pracovných miest a globálneho vplyvu. Osobitný význam to má vzhľadom na skutočnosť, že jadrová energetika naďalej zaznamenáva celosvetový rast, hoci nie v Európe.

4.1.

Výbor pravidelne vyjadruje svoj názor na bezpečnosť a úlohu jadrovej energie v energetickom mixe EÚ (2). Toto oznámenie je prvým objasňujúcim prehľadom Komisie o jadrovej energii od udalostí vo Fukušime a hoci sa v predošlom PINC sľubovalo „zvýšenie frekvencie uverejňovania jadrového objasňujúceho programu“ (COM(2007) 565 final), nestalo sa tak. PINC z roku 2016 – napriek tomu, že bol podporený rozsiahlym pracovným dokumentom útvarov – je o polovicu kratší ako oznámenie z roku 2007. Výbor odporúča, aby sa do PINC pridali niektoré položky s cieľom získať strategický dokument, v ktorom sa prediskutujú kontextové činitele, na základe ktorých sa formujú rozhodnutia o investíciách a stanovovaní cieľov.

4.2.

Výbor oceňuje rozsiahlu analýzu investícií v celom cykle jadrového paliva, ktorá sa predkladá v PINC, pričom uznáva, že sa v nej vymedzujú problémy aj možnosti týkajúce sa tohto odvetvia. Vítaný je tiež dôraz na najvyššie bezpečnostné normy a potreby zabezpečiť komplexné financovanie všetkých aspektov vyraďovania z prevádzky. Pracovný dokument je veľmi podrobný a prihliada aj na úlohu sústavného výskumu. V iných oblastiach však zostáva veľa nevypovedaného, čo oslabuje strategickú hodnotu dokumentu.

4.3.

V návrhu PINC z roku 2016 sa ohlasuje významná zmena v prístupe Komisie. V predchádzajúcich PINC sa predkladal prehľad v kontexte energetických problémov, ktorým čelila EÚ a svetové spoločenstvo. Napríklad PINC z roku 2007 obsahuje časti prinášajúce jasné strategické informácie, ktoré chýbajú v PINC z roku 2016. O tieto časti by sa mal doplniť predkladaný návrh. Mali by zahŕňať:

Všetky tieto otázky získali za uplynulých deväť rokov na význame, v PINC však prevláda dôraz na bezpečnosť a palivový cyklus, pričom tieto oblasti sú v oznámení aj v pracovnom dokumente útvarov len málo rozpracované. Neopisuje sa povaha diskusie o týchto témach, z ktorých mnohé sú spochybňované a sporné (napríklad dodržiavanie prísnych noriem pri práci zverejnej subdodávateľom), ani sa neponúka súbor usmernení či strategický prístup k diskusii o jadrovej energii v energetickom mixe ako celku. Odzrkadľuje sa tu prístup balíka o energetickej únii, kde sa prejavuje podobná neochota načrtnúť dôsledky európskej energetickej stratégie pre vnútroštátne diskusie o ďalšej prípadnej úlohe jadrovej energie v energetickom mixe.

4.4.

Ako už bolo povedané, v oznámení Komisie sa tvrdí, že „poskytuje východisko na diskusiu o tom, ako môže jadrová energia prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetiky“ … ako … „dôležitá zložka energetického mixu EÚ“ do roku 2050“. Takéto tvrdenia nemožno plne podporiť obsahom tohto dokumentu. Predchádzajúce objasňujúce programy boli dôležitým analytickým prehľadom úlohy jadrovej energie a ponúkali usmernenia pre budúcu politiku.

4.5.

Najmä analýza investičných potrieb v oblasti jadrovej energie (ktoré za súčasných okolností zjavne predstavujú hlavnú ťažkosť) sa teraz musí určite uviesť v kontexte celkových investícií potrebných na dosiahnutie cieľov energetickej únie, keďže medzi investičnými rozhodnutiami vo všetkých výrobných technológiách a infraštruktúre existuje vzájomná súčinnosť a vzájomný vzťah.

4.6.

Okrem toho existuje množstvo kontextových činiteľov, ktoré formujú jadrovú politiku a ekonomiku, ktoré neboli v plnej miere riešené a ktoré sú pre Komisiu náročné na spracovanie, vzhľadom na ich neustále preskúmania alebo reformy. Týkajú sa fungovania systému obchodovania s emisiami, návrhov na dotácie pre kapacitný mechanizmus, rozvoja odvetvia obnoviteľných zdrojov energie atď.

4.7.

Jadrová energia v súčasnosti predstavuje 28 % domácej výroby energie v EÚ a 50 % jej nízkouhlíkovej elektrickej energie (Eurostat, May 2015). Znižovanie CO2 je zásadným cieľom energetickej politiky EÚ a svetovej energetickej politiky. Udržanie sa pod hranicou zvýšenia teploty o 2 oC si vyžaduje zníženie celosvetových emisií CO2 v energetike v priemere o 5,5 % ročne od roku 2030 do roku 2050. Dosiahnutie príspevku EÚ v tomto smere bolo načrtnuté v pláne postupu v energetike do roku 2050, v ktorom sa uplatnil prístup založený na viacerých scenároch, pokiaľ ide o zmeny energetického mixu v závislosti od rôznych politických, hospodárskych a sociálnych činiteľov (COM(2011) 885 final). Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi sa v oznámení predpokladá jadrová kapacita okolo 100 GWe v roku 2050, vzhľadom na súčasnú diskusiu však tento predpoklad predstavuje len malú istotu.

4.8.

Výbor pripomína nedávny príklad Švédska, oznámený po uverejnení PINC a teda v ňom nezahrnutý, ktoré sa rozhodlo odstavené elektrárne postupne nahradiť desiatimi novými jadrovými reaktormi a súbežne zaviazalo prijať opatrenia s cieľom pokryť do roku 2040 dodávky energie na 100 % z obnoviteľných zdrojov (Financial Times 10. júna 2016). Silná politika v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a dodatočná kapacita dodávok nízkouhlíkovej energie susedným krajinám je v tomto prípade politicky prijateľná pre všetky zúčastnené strany a teda v európskom kontexte strategicky významná. Dokument Komisie by sa preto mal aktualizovať tak, aby zohľadňoval túto skutočnosť.

4.9.

EHSV dlhé roky súdržne presadzuje strategickejší prístup k energetickým otázkam a väčší dôraz na dôkladný verejný dialóg o výrobe a využívaní energie (4). Technológia nie je hodnotovo neutrálna a energetické technológie zahŕňajú široké spektrum etických, spoločenských a politických názorov. Členské štáty môžu voľne rozhodovať o zložení svojho energetického mixu.Len polovica z nich má funkčné jadrové elektrárne a od posledného PINC prišlo k polarizácii názorov na jadrovú energiu. Tento dôležitý cyklický dokument prehľadu by posilnilo objektívne predstavenie aktuálnych a naliehavých otázok, ktoré sú predmetom „diskusie o tom ako môže jadrová energia prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetiky“. Preto navrhuje, aby bolo do konečného znenia dokumentu včlenených niekoľko nových častí, ako sa uvádza v bode 4.3, a aby stratégia ako celok viacej zohľadnila nižšie uvedené konkrétne pripomienky 5.3.1 až 5.3.4.

5.1.

V dokumente sa zdôrazňuje význam lepšej vnútroštátnej koordinácie medzi členskými štátmi, lepšej spolupráce zainteresovaných strán a väčšej transparentnosti a účasti verejnosti v otázkach týkajúcich sa jadrovej energie. V tejto súvislosti sa pripomína dôležitá úloha Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), ako aj ďalšie „presadzovanie dialógu medzi zainteresovanými stranami v Európskom fóre pre jadrovú energiu“ (ENEF). V decembri 2015 vydala ENSREG vyhlásenie o „pokroku vo vykonávaní štátnych akčných plánov po udalostiach vo Fukušime“, v ktorom pripomenula, že stav vykonávania je rôzny a že miera zavádzania bezpečnostných zlepšení by sa mala posilniť, aby sa dosiahli dohodnuté lehoty na ich zavedenie. Skupina odporučila, aby „každá zúčastnená krajina aktualizovala a pravidelne uverejňovala správu o stave vykonávania vnútroštátnych akčných plánov po udalostiach vo Fukušime, aby sa zabezpečilo transparentné monitorovanie s cieľom uverejniť správu o vykonávaní v roku 2017“ (Štvrtá správa ENSREG, november 2015). EHSV odporúča, aby Komisia uviedla v PINC súhlas s týmto odporúčaním.

5.2.

Oznámenie sa dotýka vzťahov so štátmi susediacimi s EÚ, ktoré majú jadrové elektrárne, a EHSV sa domnieva, že rozšírenie aktívnych stykov predovšetkým s Bieloruskom by pomohlo vyriešiť obavy týkajúce sa transparentnosti a bezpečnosti, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou prvého jadrového reaktora v krajine v meste Ostrovec. Prioritu by mali mať väzby prostredníctvom ENSREG.

5.3.

Pokiaľ ide o dialóg a transparentnosť všeobecne, EHSV pripomína, že úloha, zdroje, kapacita a postavenie ENEF sa v uplynulých dvoch rokoch v praxi výrazne znížili. Nevyhnutné je ďalšie objasnenie kľúčových otázok týkajúcich sa dialógu o európskej jadrovej politike, ako aj predloženie návrhu spoločného rámca na diskusiu na vnútroštátnej úrovni. Pokrok v tejto veci sa zrejme nedosiahne v rámci ENEF a v PINC táto otázka chýba. Takýto rámec by napomohol aj budúcu správu energetickej únie a mal by sa uplatňovať dôsledne na všetky primárne zdroje energie. Ak má PINC napomôcť toto objasnenie, musí obsahovať osobitné časti, v ktorých sa uvedú dôsledky a význam z hľadiska politiky investícií do jadrovej energie. Tieto témy, ktoré sú podrobne uvedené v nasledujúcich štyroch odsekoch, sú zásadné oblasti diskusie nevyhnutnej pre akúkoľvek strategickú víziu.

5.3.1.

Smerovanie k elektrickej energii a stupeň možného zabezpečenia stálej dodávky elektrickej energie z primárnych zdrojov. Jadrová energia môže na jednej strane napomôcť energetickú bezpečnosť, pretože umožňuje sústavnú a dlhodobú výrobu veľkých objemov predvídateľnej elektrickej energie a môže pozitívne prispieť k stabilnému fungovaniu prenosových sústav (napr. udržiavaním frekvencie sústavy). Na druhej strane sú však kapitálové náklady výstavby vysoké, nové bezpečnostné požiadavky náročné, financovanie neisté a budúce podmienky na trhu do veľkej miery nepredvídateľné. Týmto problémom čelí každý členský štát s kapacitou na výrobu jadrovej energie a mohli by byť rozhodujúce z hľadiska toho, ako a či je možné splniť realistické vnútroštátne plány prispievajúce k celkovým cieľom EÚ v oblasti energie a klímy. PINC by mal súvisieť so spoločným rámcom na diskusiu o týchto otázkach, ako navrhla Komisia v iných strategických oznámeniach týkajúcich sa energie, a mala by sa v ňom predkladať vyvážená analýza úlohy jadrovej energie.

5.3.2.

Poznatky, postoje a informovanosť verejnosti o rizikách spojených s výrobou energie. Jadrová bezpečnosť, vplyv Černobyľa a Fukušimy a nevyriešené otázky týkajúce sa vyraďovania zariadení z prevádzky a likvidácie rádioaktívneho odpadu sú v niektorých krajinách vecou vážneho záujmu verejnosti. Na druhej strane existujú významné a často podceňované negatívne činitele spájané s inými primárnymi zdrojmi energie. EHSV neustále zdôrazňuje kľúčovú úlohu chápania energetickej „dilemy“ verejnosťou – teda hlavne toho, ako vyvážiť prepojené a niekedy protichodné ciele energetickej bezpečnosti, cenovej dostupnosti a environmentálnej udržateľnosti. Politickú vôľu do veľkej miery formujú postoje verejnosti a nízka úroveň komplexnej informovanosti o energii môže viesť k prijímaniu menej optimálnych politických rozhodnutí. Viac zdrojov a podporný právny rámec, ktorý umožňuje napríklad vytvorenie miestnych informačných výborov ako vvo Francúzsku, by mohlo byť prospešné.

5.3.3.

Metodika posudzovania nákladov a konkurencieschopnosti. Cenovo dostupná nízkouhlíková energia má zásadný význam pri dosahovaní dohodnutých cieľov v oblasti klímy a energetiky. Táto oblasť je však chránená pred trhovou hospodárskou súťažou. V praxi však neexistuje ani žiadna štandardná či prijateľná metodika, pomocou ktorej by členské štáty mohli posúdiť budúce náklady alternatív v ich mixe na výrobu energie ešte pred prijatím politického rozhodnutia (ktoré bude ovplyvnené inými činiteľmi).

5.3.4.

Význam aktívneho výskumu a základne na výrobu energie vo vzťahu k vedúcemu postaveniu na trhu, v oblasti technológií a bezpečnosti. Aké dôležité je zachovanie významného a rozvíjajúceho sa odvetvia výroby jadrovej energie, ak sa má udržať zamestnanosť a európsky vplyv a vedúce postavenie v odvetví, ktoré sa na celom svete rozvíja (Správa energetických informácií USA, máj 2016 – Výroba jadrovej energie vo svete sa do roku 2040 zdvojnásobí)? Napríklad Čína chce do roku 2020 – 2021 zdvojnásobiť svoju jadrovú kapacitu aspoň na 58 GWe a do roku 2030 ju ďalej zvyšovať až na 150 GWe. Treba pripomenúť význam kvalitných a dobre platených pracovných miest v EÚ, a ak by sa tieto mali postupne zrušiť, potom by sa musel zaviesť program, ktorý by zabezpečil spravodlivý a podporovaný prechod.

5.4.

Najvýznamnejšia časť financovania jadrového výskumu EÚ je vyhradená na vývoj spoločného programu jadrovej syntézy (ITER). V pláne EFDA (Európska dohoda o vývoji jadrovej syntézy) sa opisuje cesta od súčasných pokusov s jadrovou syntézou k demonštračnej elektrárni s jadrovou syntézou na výrobu čistej elektrickej energie do rozvodnej siete. EHSV žiada Komisiu, aby prihliadala na potenciálne dodávky elektrickej energie z elektrární s jadrovou syntézou vo všetkých nákladové efektívnych scenároch po roku 2050. Okrem toho by sa mala podnecovať trvalá podpora výskumu reaktorov štvrtej generácie, ktoré majú potenciál na znižovanie nákladov a významné zníženie vysoko rádioaktívneho odpadu.

5.5.

Návrh bol vypracovaný pred tým, než Spojené kráľovstvo hlasovalo za vystúpenie z Európskej únie. Podľa súčasného právneho stanoviska však vystúpenie z EÚ znamená zároveň aj vystúpenie z Euratomu. Táto skutočnosť má vážne strategické dôsledky nielen pre energetické ciele na rok 2030, ale aj spoluprácu v oblasti výskumu, právnych predpisov, dodávateľských reťazcov a bezpečnosti. Túto otázku preto musí tento návrh zohľadniť, aj keď je problematické v tomto štádiu predvídať konkrétne výsledky.