15.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/83

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Pomocný spravodajca:

Nicola KONSTANTINOU

1.1.

Vzhľadom na význam tvorivých a kultúrnych odvetví pre HDP Európskej únie EHSV požaduje od Európskej komisie, aby vypracovala stratégiu rozvoja týchto odvetví na niekoľko rokov.

1.2.

EHSV sa najmä domnieva, že je potrebné zaradiť tieto odvetvia, ktoré prispievajú k rozširovaniu medzinárodného dosahu Európskej únie, do práve prebiehajúcich úvah Európskej komisie týkajúcich sa oznámenia o novej stratégii v oblasti obchodnej politiky, ktorého uverejnenie sa očakáva na jeseň roku 2015.

1.3.

So zreteľom na vývoj trhu práce v niektorých členských štátoch je potrebné v primeranej miere zohľadniť potreby atypických pracovníkov v oblasti pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti. EHSV je zástancom intenzívnejšieho kolektívneho vyjednávania v rámci sektora médií a kultúry, najmä v rámci národných tradícií.

1.4.

Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia aj viaceré iné témy: prispôsobenie sa novým potrebám trhu, posilnenie profesijnej mobility v sektore, nástroje a politiky na odbornú prípravu, vzdelávanie a financovanie kolektívneho financovania (tzv. crowdfundingové platformy).

1.5.

Podpora hodnôt EÚ ako dodržiavanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť pred zákonom, ochrana menšín atď. by sa mala častejšie zverovať aj do rúk „tvorivých pracovníkov“, ktorí sú schopní prilákať mladých ľudí vďaka aplikáciám, videonahrávkam, hrám, komiksom atď.

1.6.

Pre tieto odvetvia, ktorým sa nedarí „zachytávať“ hodnotu, je zásadné finančné zhodnotenie ich nehmotných statkov – zákaznícka základňa, dobré meno a povesť, značky, know-how –, ktoré majú trvalú hodnotu a sú zdrojom zisku v budúcnosti.

2.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor už viac ako 11 rokov podporuje rozvoj tvorivých a kultúrnych odvetví. Výbor ešte predtým, ako Komisia v roku 2012 vypracovala oznámenie pod názvom „Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v Európskej únii (1)“, prijal niekoľko stanovísk v rokoch 2004 – 2014 (2).

2.2.

Tvorivé a kultúrne odvetvia majú v rámci európskej spoločnosti strategickú pozíciu, ktorá im umožňuje podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast („Európa 2020“), keďže sa ukázalo (3), že jedna z ich vlastností – schopnosť inovácie – je v prípade tvorivých a kultúrnych odvetví intenzívnejšia než v iných odvetviach hospodárstva.

2.3.

Okrem toho je potrebné zdôrazniť špecifickú úlohu, ktorú zohrávajú tvorivé a kultúrne odvetvia v európskej spoločnosti pri podpore pluralizmu a kultúrnej rozmanitosti, ako aj európskej identity (4).

2.4.

V januári 2015 sa predsedníctvo EHSV rozhodlo schváliť vypracovanie nového stanoviska z vlastnej iniciatívy na tému tvorivých a kultúrnych odvetví vzhľadom na skutočnosť, že tvorivé a kultúrne odvetvia sú silnou stránkou EÚ vo svetovej konkurencii. Spojené štáty, Kanada a Kórea totiž, napríklad, vypracúvajú účinné stratégie tzv. mäkkej moci, ktorých cieľom je šíriť kultúru a životný štýl a podporovať hospodársky rozvoj svojich podnikov, ktoré tvoria, vyrábajú a šíria tovar a služby s kultúrnym obsahom.

2.5.

Pre ktoré kľúčové faktory sa chce EHSV znovu zaujímať o rozvoj týchto odvetví?

2.5.1.

V prvom rade ich význam pre európske hospodárstvo neustále narastá. Vzhľadom na rôzne existujúce definície a najnovšie dostupné štatistické údaje, tvorivé a kultúrne odvetvia predstavujú jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov európskeho hospodárstva. V štúdii spoločnosti TERA Consultants pokrývajúcej obdobie rokov 2008 – 2011 (5) sa konštatuje, že príspevok týchto odvetví do európskeho HDP sa pohybuje od 4,4 % (len pre čisto tvorivé odvetvia alebo „core industries“) do 6,8 % (doplnené o odvetvia, ktoré sú vo veľkej miere závislé od čisto tvorivých odvetví alebo „non-core industries“). Ich prínos k zamestnanosti predstavuje 8,3 miliónov pracovných miest, čo predstavuje 3,8 % z celkového počtu aktívneho obyvateľstva EÚ pre čisto tvorivé odvetvia (core Industries), a 14 miliónov pracovných miest, ak sa pripočítajú všetky odvetvia, ktoré sú vo veľkej miere závislé od čisto tvorivých odvetví (non core industries), čo predstavuje 6,5 % celkového aktívneho obyvateľstva EÚ. Po odvetví stavebníctva a výroby nápojov teda ide o tretieho najväčšieho zamestnávateľa v EÚ.

2.5.2.

Výška verejného dlhu prinútila štáty a územné samosprávy obmedziť dotácie pre hudobné a kultúrne združenia, divadlá, nezávislé klubové kiná a orchestre. Veľké verejnoprávne rozhlasové a televízne stanice majú vo viacerých členských štátoch ťažkosti, takisto ako tlač, ktorá je momentálne v kríze prameniacej z jej hospodárskeho modelu vzhľadom na digitálnu revolúciu.

2.5.3.

V júni 2013 sa začali rokovania v súvislosti s transatlantickým partnerstvom, pričom deväť rokovaní sa už uskutočnilo. EHSV uznáva kultúrnu výnimku a podporuje pozíciu Európskeho parlamentu, ktorý vo svojom uznesení z 23. mája 2013 o rokovaniach o dohode v oblasti obchodu a investícií medzi EÚ a USA (6) požaduje, aby sa „vyčlenenie kultúrnych a audiovizuálnych služieb vrátane tých, ktoré sa poskytujú online, jasne stanovilo v mandáte na rokovanie“.

2.5.4.

Program Tvorivá Európa, ku ktorému sa už výbor mal možnosť vyjadriť (7), práve nadobudol platnosť s rozpočtom vo výške 1,46 miliardy EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.

3.1.1.

Viaceré kľúčové európske kultúrne a tvorivé odvetvia oslabila kríza:

3.1.2.

Štatistické údaje Eurostatu za obdobie rokov 2009 – 2013 potvrdzujú pokles počtu pracovných miest v sektore vydavateľstiev vo Francúzsku (146 000 zamestnancov v roku 2009 a 112 000 v roku 2013) alebo činností v oblasti výroby programov a natáčania filmov v Poľsku (25 000 zamestnancov v roku 2009 a 19 600 v roku 2013).

3.1.3.

Podľa správy Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok v Dubline („Arts, Entertainement and Recreation: working conditions and job quality“) (8) zamestnanosť v sektoroch umenia, zábavy a voľného času v Európskej únii v rokoch 2010 –2012 naopak narástla: + 2 %. Podiel pracujúcich v týchto sektoroch v niektorých členských štátoch výrazne prevyšuje európsky priemer (1,6 % ekonomicky činného obyvateľstva), a to v Spojenom kráľovstve a v Estónsku s 2,6 %, vo Švédsku s 2,5 % (14 % podnikov a 8 % HDP) a v Lotyšsku s 2,3 %.

3.2.1.

Príčinou toho, že podniky tvorivého priemyslu potrebujú vyhľadávať zdroje financovania, je náročnosť zostavenia príjmového modelu, vďaka ktorému by získavali hodnotu. MSP by sa stali menej závislými od verejných dotácií, ak by dostali usmernenia na zostavovanie takých obchodných a príjmových modelov, ktoré by im umožnili nielen vytvárať, ale aj získavať hodnotu.

3.2.2.

EHSV v minulosti vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o nové opatrenie pre MSP a ostatných prevádzkovateľov, na základe ktorého by mohli mať ľahší prístup k financovaniu. Zdôraznil nedostatočné odborné znalosti Európskeho investičného fondu (EIF) v oblasti kultúry (9). Lenže práve táto inštitúcia je nositeľom záruky za sektor vo výške 121 miliónov EUR.

3.2.3.

Podľa programu Tvorivá Európa má pákový efekt tejto záruky dosiahnuť 5,7 %, čo predpokladá poskytnutie zhruba 700 miliónov EUR na účely výzvy na predkladanie ponúk a umožňuje vybrať subjekty, ktoré majú na starosti budovanie administratívnych kapacít pre mechanizmus záruky.

3.2.4.

Tiež by bolo zaujímavé diverzifikovať spôsoby financovania. Tzv. crowdfunding umožňuje jednoduchší prístup k financovaniu projektov a znižuje riziko investorov („La Tribune“, 11. februára 2014).

3.2.5.

Vo všeobecnosti sa všetko týka otázky finančného ocenenia nehmotných statkov. Európska komisia uznáva význam týchto nehmotných statkov, nenavrhuje však žiadnu všeobecnú metódu ich finančného ohodnotenia.

3.2.6.

Nedostatočný počet miestnych zástupcov: program Tvorivá Európa má v členských štátoch jedno až štyri pracoviská, a to buď v hlavnom meste, alebo v metropole. Takáto sieť nie je postačujúca na to, aby sa zabezpečila podpora programov vo všetkých regiónoch, ktoré sa v rozsiahlej miere orientujú na tvorivé a kultúrne odvetvia.

3.3.1.

Reforma smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o autorských právach (10) je v súčasnosti predmetom diskusie, najmä v súvislosti s oznámením Komisie z 19. mája 2010 [COM(2010) 245 final „Digitálna agenda pre Európu“], v ktorej sa predkladajú na posúdenie citlivé otázky:

3.3.2.

Ďalšou citlivou témou je otázka odmeňovania autorov a umelcov/interpretov vo vzťahu k príjmom, ktoré pochádzajú z využívania ich diel a interpretácií na internete.

3.3.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebný vyvážený režim, ktorý umožní spravodlivé a správne odmeňovanie pre všetky oprávnené osoby, najmä pre tvorcov obsahu, umelcov – interpretov a producentov.

3.3.4.

Takisto je potrebné pomôcť MSP/VMP a mikropodnikom kultúrneho a kreatívneho priemyslu s ochranou ich práv duševného vlastníctva (11), najmä v odvetví módy a dizajnu.

3.3.5.

EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby revíziou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES o elektronickom obchode (12) preukázala dôslednosť a pridelila zodpovednosť za boj proti pirátstvu všetkým dotknutým subjektom (aktéri/majitelia práv, poskytovatelia webového priestoru, vyhľadávače, poskytovatelia platobných nástrojov atď.).

4.1.1.

EHSV zdôrazňuje, že práve na miestnej úrovni sa budú – alebo nebudú – uskutočňovať rôzne formy spolupráce. Treba zdôrazniť kľúčovú úlohu kultúrnych zoskupení, tvorivých zón, miest stretnutí, ktoré bezplatne poskytujú mestá a regióny, ako to dokazuje niekoľko regiónov (Valónsko, Rhône-Alpes) počas vypočutia z 15. júna 2015. Experti európskej siete sa vo svojej správe o odolnosti tvorivých a kultúrnych odvetví (13) domnievajú, že verejná politika zameraná na podporu kultúry a tvorivosti sa javí účinnejšia na nižšej ako vnútroštátnej úrovni.

4.1.2.

Cieľom vykonávania iniciatívy Tvorivá Európa je prideliť jej pracoviskám každý rok 4,9 milióna EUR. Týchto pracovísk je však málo a nachádzajú sa v hlavných mestách alebo metropolách, čo nutne nezaručuje, že sú najlepšie lokalizované vo vzťahu k miestu, kde sa nachádzajú aktéri.

4.2.1.

V správe Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z mája 2014 o pracovných vzťahoch v odvetví médií a kultúrneho priemyslu (14) sa uvádza, že:

4.2.2.

Vo väčšine týchto povolaní a najmä v odvetví médií a kultúry sa v posledných desaťročiach šíria tzv. neobvyklé pracovné miesta vrátane nárastu počtu zmlúv na čiastočný úväzok a na dobu určitú, dočasnej práce, samostatnej zárobkovej činnosti a ekonomicky závislej činnosti.

4.2.3.

EHSV súhlasí s bodmi konsenzu, ktoré prijala MOP v máji 2014 (15), podľa ktorých základné zásady a práva v zamestnaní musia platiť pre všetkých pracovníkov odvetvia médií a kultúry bez ohľadu na povahu pracovného pomeru. Konštatuje, že niektorým pracovníkom z odvetvia médií a kultúry sa neposkytuje dostatočná sociálna ochrana (nezamestnanosť, dôchodky, sociálne zabezpečenie atď.) a že v dôsledku občasného rozsiahlejšieho využívania subdodávateľov a veľmi odlišných štatútov medzi atypickými pracovníkmi v tvorivých a kultúrnych odvetviach sa môžu zvýšiť riziká v oblasti bezpečnosti a zdravia.

4.2.4.

EHSV podporuje intenzívnejšiu činnosť pri kolektívnych vyjednávaniach v týchto odvetviach s cieľom dosiahnuť zlepšenie pracovných podmienok.

4.2.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby predložila ambiciózny legislatívny balík o mobilite, ktorý umožní primerane riešiť problémy týkajúce sa profesijnej mobility v EÚ v oblasti tvorivých a kultúrnych odvetví, a uľahčiť udeľovanie víz v rámci obchodu s tretími krajinami.

4.3.1.

EHSV už upozornil na potrebu presadzovať lepšie poznanie tvorivého priemyslu v priebehu základného vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s obsahom Medzinárodnej charty umeleckých remesiel (16).

4.3.2.

Treba vyzdvihnúť významnú úlohu rozhlasu a televízie ako služby verejnosti, ktorá je nositeľom vzdelania v oblasti kultúry a programov s bohatým literárnym, historickým a umeleckým obsahom.

4.3.3.

EHSV sa taktiež domnieva, že v období rýchleho rozvoja hospodárskych modelov, ktoré sa viažu najmä na zmeny spotrebiteľských návykov, je potrebné, aby sa do vzdelávacích odborov v kultúrnych a tvorivých odvetviach zaradilo aj vzdelávanie v oblasti hospodárstva, riadenia a stratégií. Aj riadiaci pracovníci a podnikatelia v kultúrnych a tvorivých odvetviach musia mať prístup k takémuto vzdelávaniu, a to formou ďalšieho odborného vzdelávania.

4.3.4.

EHSV vo viacerých svojich stanoviskách poukázal na význam vzdelávania s cieľom šíriť vzácne know-how v oblasti remesiel. Vo viacerých členských štátoch je však čoraz očividnejší narastajúci rozdiel medzi obsahom vzdelávania a potrebami trhu, čo prinútilo niektorých aktérov občianskej spoločnosti k tomu, že sa prostredníctvom zriaďovania súkromných zariadení začali zapájať do školstva alebo v rámci verejno-súkromného partnerstva zaviedli veľmi praktickú krátkodobú odbornú prípravu (4 týždne), ktorá je zameraná na konkrétnu profesiu a umožňuje, aby sa mladí absolventi alebo mladí ľudia bez dokladu o ukončení štúdia stali čo najskôr operatívnymi.

4.3.5.

V novembri 2014 začala pracovať Európska rada pre zručnosti v odvetviach audiovizuálneho priemyslu a scénického umenia. EHSV sa zaujíma o práce, ktoré by mali umožniť lepšie predvídať potreby v oblasti počiatočného a ďalšieho vzdelávania.

4.3.6.

EHSV považuje za dôležité, aby činnosť sociálnych partnerov a Európskej rady pre zručnosti v tých odvetviach boli úzko prepojené s klasifikáciou ESCO (17) (Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní).

4.3.7.

EHSV si želá väčšiu súčinnosť aspektu „znalostnej aliancie“ programu Erasmus + s programom Tvorivá Európa.

4.4.1.

EHSV žiada, aby boli zohľadnené všetky aspekty tohto odvetvia: zamestnanosť, právomoci, odborná príprava, duševné vlastníctvo atď. – podľa ich významu pre hospodárstvo. Vonkajší rozmer je potrebné začleniť do prebiehajúcich bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní. Podiel tovarov a služieb s významným pomerom kultúrneho a kreatívneho obsahu totiž v rámci exportu EÚ narastá. Podľa ECCIA luxusné výrobky predstavovali asi 17 % z celkového európskeho exportu v roku 2013.

4.4.2.

Zohľadniť špecifiká tohto priemyslu, pokiaľ ide o obsah, znamená venovať väčšiu pozornosť právam duševného vlastníctva a regulácií elektronického obchodu.

4.5.1.

Hodnoty EÚ by sa mali propagovať a šíriť pomocou príťažlivých formátov na sociálnych sieťach.

4.5.2.

Vďaka výzve na predkladanie projektov zameranej na tvorcov videonahrávok, grafikov, autorov kresieb, hudobníkov atď. by mohol vzniknúť živý obrazový obsah, ktorý sa môže rýchlo šíriť medzi mladými ľuďmi.

4.6.1.

Tento cieľ, ktorý sa zameriava na uskutočňovanie a rozvoj súčinnosti medzi rôznymi kultúrnymi a tvorivými odvetviami, je súčasťou koncepčného rámca Európskej komisie v rámci programu Tvorivá Európa (18).

4.6.2.

Existujú veľmi povzbudivé konkrétne skúsenosti, napríklad v oblasti gastronómie, digitálnej sféry a cestovného ruchu, v oblasti umenia a luxusného tovaru, v oblasti kultúry a cestovného ruchu.

4.6.3.

Tieto skúsenosti s plodnou spoluprácou medzi kultúrnymi a tvorivými odvetviami a medzi týmito a inými odvetviami nie je vždy možné prenášať v rámci odvetvia, pretože vyplývajú z pochopenia charakteristických znakov každého odvetvia.

4.6.4.

Vďaka technologickému pokroku (3D tlač, digitálna tlač) môže byť plodná spolupráca v rámci kultúrnych a tvorivých odvetví stimulom pre rozvoj odborností v oblasti tvorby a inovácie, ktoré vedú k podpore zamestnanosti v budúcnosti.

4.7.1.

EÚ je regiónom sveta s najhustejšou kultúrnou sieťou vďaka 363 prírodným a kultúrnym lokalitám z 981 lokalít, ktoré organizácia Unesco zaradila do svojho zoznamu svetového dedičstva. Preukázalo sa, že práve bohatstvo tohto dedičstva vplýva na prílev turistov z Indie, Číny, Japonska alebo Spojených štátov (19). Je potrebné podporovať zlepšenie vízovej politiky, pričom treba rešpektovať bezpečnostné požiadavky, ktoré určujú členské štáty a príslušné tretie krajiny.

4.7.2.

Vzhľadom na vysokú zadlženosť viacerých členských štátov, ktoré sú bohaté na architektonické pamiatky ako Grécko (17), Francúzsko (39), Taliansko (47) alebo Španielsko (44), sa objavujú ťažkosti pri zachovávaní a údržbe tohto dedičstva. Vzhľadom na obrovský prínos európskeho kultúrneho a architektonického bohatstva, ktoré umožňuje aj naďalej rozvíjať kultúrny cestovný ruch, sa požaduje od Európskej komisie, aby vypracovala hodnotenie súčasného stavu lokalít v Európskej únií, ktoré sú na zozname Unesco.

4.8.1.

EHSV už túto požiadavku vyslovil (20). Má podporu Výboru regiónov, ktorý tiež požaduje zriadenie Európskeho fóra tvorivosti (21). Ide o fórum v rámci ktorého by verejné, súkromné a dobrovoľnícke skupiny analyzovali spôsoby, ako by Európa mohla uplatniť tvorivé riešenia na odstránenie miestnych a európskych problémov.