Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015DP0235

    Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Uda Voigta (2015/2072(IMM))

    Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, p. 98–99 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    4.11.2016   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 407/98


    P8_TA(2015)0235

    Žiadosť o zbavenie imunity Uda Voigta

    Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Uda Voigta (2015/2072(IMM))

    (2016/C 407/15)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Uda Voigta, ktorú podal 9. februára 2015 predsedajúci sudca najvyššieho krajinského súdu (Kammergericht) v Berlíne (Ref. (3) 161 Ss189/14 (14/15)) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 25. marca 2015,

    so zreteľom na vypočutie Uda Voigta v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

    so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013 (1),

    so zreteľom na článok 46 ústavy Spolkovej republiky Nemecko,

    so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0192/2015),

    A.

    keďže predsedajúci sudca najvyššieho krajinského súdu (Kammergericht) v Berlíne podal žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Uda Voigta v súvislosti s konaním týkajúcim sa údajného trestného činu;

    B.

    keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

    C.

    keďže podľa článku 46 ods. 2 ústavy Spolkovej republiky Nemecko nemôže byť poslanec bez súhlasu parlamentu braný na zodpovednosť ani byť zatknutý za trestný čin okrem osobitných prípadov;

    D.

    keďže Udo Voigt je obvinený z poburovania a kolektívneho urážania v publikácii, ktorú vydala Národná demokratická strana Nemecka počas majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006 a za ktoré niesol ako predseda strany zodpovednosť;

    E.

    keďže obvinenia jednoznačne nesúvisia s postavením Uda Voigta ako poslanca Európskeho parlamentu, ale vyplývajú z jeho funkcie predsedu Národnej demokratickej strany Nemecka;

    F.

    keďže údajné skutky sa nevzťahujú na názory vyjadrené či hlasovania uskutočnené pri výkone povinností poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a keďže treba tiež brať do úvahy to, že obvinenie sa týka skutkov vykonaných v roku 2006, teda dávno predtým, než bol Udo Voigt zvolený do Európskeho parlamentu v roku 2014;

    G.

    keďže Udo Voigt tvrdí, že dĺžka konania, ktoré sa začalo v roku 2006, poukazuje na snahu mariť jeho parlamentnú činnosť; keďže však predložená žiadosť o zbavenie imunity je podložená ďalšími konaniami, ktoré sa začali na základe opravného prostriedku, ktorý podal Udo Voigt, a na túto námietku sa teda uplatňuje zásada nemo auditur propriam turpitudinem allegans;

    H.

    keďže v súvislosti s konaním neexistuje žiadne podozrenie z pokusu o marenia parlamentnej činnosti Uda Voigta (fumus persecutionis), pretože sa začalo niekoľko rokov predtým, než nastúpil do funkcie poslanca Európskeho parlamentu;

    1.

    rozhodol zbaviť Uda Voigta poslaneckej imunity;

    2.

    poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru najvyššiemu krajinskému súdu (Kammergericht) v Berlíne a Udovi Voigtovi.


    (1)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


    Top