52014DC0372

OBSAH

1.      Úvod......................................................................................................................... 3

2.      Súvislosti............................................................................................................. 3

2.1.       Vývoj v posledných rokoch................................................................................... 3

2.2.       Rámcové nariadenie o makrofinančnej pomoci..................................................... 4

2.3        Vyriešenie patovej situácie pri schvaľovaní nových operácií makrofinančnej pomoci            6

3.      Operácia makrofinančnej pomoci v roku 2013........................... 6

3.1.       Prehľad.................................................................................................................. 6

3.2.       Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2013.................................... 7

3.2.1.        Bosna a Hercegovina..................................................................................... 7

3.2.2.        Gruzínsko....................................................................................................... 7

3.2.3.        Jordánsko....................................................................................................... 8

3.2.4.        Kirgizská republika........................................................................................ 8

3.2.5. Tunisko................................................................................................................ 9

3.2.6. Ukrajina............................................................................................................ 10

4.      Zaistenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne hodnotenie a hodnotenie ex post............. 10

4.1.       Operatívne hodnotenie......................................................................................... 10

4.2.       Hodnotenie ex post.............................................................................................. 11

5.      Žiadosti o pomoc a ďalšie návrhy Komisie – rozpočtová situácia         11

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vykonávanie makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2013

1.       Úvod

Makrofinančná pomoc je nástrojom vytvoreným pre krajiny geograficky, hospodársky a politicky blízke EÚ, ktorý je ako súčasť rámca vonkajšej pomoci EÚ zameraný na výnimočné potreby vonkajšieho financovania. Cieľom makrofinančnej pomoci je posilniť makroekonomickú a finančnú stabilitu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín a krajín politiky susedstva a zároveň podporiť vykonávanie príslušných štrukturálnych reforiem. Je doplnkom ozdravného a reformného programu dohodnutého s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a zároveň je ním podmienená. Makrofinančná pomoc je nástrojom pomoci platobnej bilancie. Je poskytovaná buď formou úverov, na ktoré si Komisia na kapitálových trhoch požičia potrebné prostriedky a ktoré následne zapožičia prijímajúcej krajine, alebo, za určitých okolností, formou grantov financovaných z rozpočtu EÚ.

V roku 2013 boli odblokované predchádzajúce legislatívne návrhy týkajúce sa makrofinančnej pomoci. Stalo sa tak po viac ako dvoch rokoch nezhôd medzi Európskym parlamentom a Radou v súvislosti s postupom, ktorý sa má použiť na prijatie memoranda o porozumení, ktoré pre každú operáciu makrofinančnej pomoci stanovuje opatrenia hospodárskej politiky, ktoré má krajina ako príjemca makrofinančnej pomoci prijať. To umožnilo prijatie troch legislatívnych rozhodnutí týkajúcich sa makrofinančnej pomoci oboma legislatívnymi orgánmi. V roku 2011 navrhla Komisia rozhodnutie týkajúce sa Gruzínska a Kirgizskej republiky a v roku 2013 rozhodnutie týkajúce sa Jordánska. Očakáva sa, že návrh Komisie z roku 2013 týkajúci sa Tuniska sa schváli v roku 2014.

So zreteľom na politický vývoj na začiatku roka 2014 a kritickú zraniteľnosť ukrajinského hospodárstva a jeho platobnú bilanciu vypracovala Komisia pre Ukrajinu novú operáciu makrofinančnej pomoci vo výške až 1 miliardy EUR vo forme úverov. Rada v tejto súvislosti 14. apríla 2014 prijala rozhodnutie v skrátenom konaní podľa článku 213 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Táto správa je vypracovaná v súlade s jednotlivými rozhodnutiami Rady a spoločnými rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týkajú operácií makrofinančnej pomoci. Nadväzuje na správy predložené v minulých rokoch. Je doplnená pracovným dokumentom útvarov Komisie, v ktorom sú obsiahnuté podrobnejšie informácie o makroekonomických súvislostiach a vykonávaní jednotlivých operácií makroekonomickej pomoci a príslušnej analýzy.

2.       Súvislosti 2.1.      Vývoj v posledných rokoch

Celosvetová hospodárska a finančná kríza z rokov 2008–09, ktorá hlboko zasiahla rozvíjajúce sa ekonomiky krajín európskeho susedstva, viedla k nárastu žiadostí o finančnú pomoc EÚ vrátane makrofinančnej pomoci. O štyroch takýchto programoch – v prospech Bosny a Hercegoviny, Srbska, Arménska a Gruzínska – rozhodla Rada ministrov EÚ na konci roka 2009 a už predtým schválená makrofinančná pomoc pre Kosovo[1] bola v roku 2009 predĺžená o jeden rok. V roku 2010 bolo rozhodnuté o ďalších dvoch programoch v prospech Ukrajiny a Moldavska, tentokrát vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy zo strany legislatívnych orgánov EÚ – Rady a Parlamentu. Operácie pre Gruzínsko a Kosovo boli ukončené v roku 2010. V rokoch 2011, 2012 a 2013 zavŕšila Komisia vykonávanie programov makrofinančnej pomoci Srbsku, Arménsku a Moldavsku a Bosne a Hercegovine.

Celková ekonomická situácia sa v roku 2010 a na začiatku roka 2011 výrazne zlepšila a o niečo zmiernila tlak na stav platobnej bilancie krajín oprávnených na makrofinančnú pomoc.

Od druhej polovice roku 2011 sa podmienky financovania na globálnych kapitálových trhoch výrazne zhoršili, čo čiastočne odrážalo vplyv dlhovej krízy eurozóny. Okrem toho arabská jar a z nej vyplývajúce politické a ekonomické zmeny v arabských stredomorských partnerských krajinách[2] vystupňovali tlak na rozpočty a finančnú pozíciu týchto krajín voči zahraničiu. Tento vývoj viedol v rokoch 2012 a 2013 ku zvýšenému dopytu po makrofinančnej pomoci, keď s požiadavkou o pomoc prišli egyptské, jordánske a tuniské orgány. Rozhodnutie poskytnúť makrofinančnej pomoci Jordánsku bolo obidvoma legislatívnymi orgánmi prijaté v decembri 2013. V tomto mesiaci Komisia predložila návrh rozhodnutia poskytnúť makrofinančnú pomoc Tunisku. Prijatie tohto rozhodnutia oboma legislatívnymi orgánmi sa očakáva v prvej polovici roka 2014. Útvary Komisie vypracovali návrh makrofinančnej pomoci Egyptu, ktorý však bol pozastavený, pretože sa čakalo na uzavretie dohody medzi Egyptom a MMF o programe vyplácania prostriedkov MMF a rovnako so zreteľom na  vývoj v druhej polovici roka 2013.

Očakáva sa, že oslabenie hospodárskej výkonnosti niektorých východných susedných krajín spolu s významným zhoršením politickej situácie v niektorých z nich v poslednej dobe povedie k novým operáciám makrofinančnej pomoci. So zreteľom na vývoj na začiatku roka 2014 a na ďalšie zhoršenie ukrajinskej platobnej bilancie schválila v apríli 2014 Rada postupom pre naliehavé prípady (článok 213 ZFEÚ) novú makrofinančnú pomoc Ukrajine. Nový program spočíva v úvere vo výške až 1 miliardy EUR, ktorý sa má vyplatiť behom roku 2014.

2.2.      Rámcové nariadenie o makrofinančnej pomoci

Už v roku 2003 Európsky parlament označil zdĺhavý rozhodovací proces – rozhodnutie o jednotlivých operáciách makrofinančnej pomoci prijímala Rada pre jednotlivé prípady po konzultácii s Parlamentom – za jeden z hlavných nedostatkov makrofinančnej pomoci. Parlament zdôraznil, že je potrebné mať transparentný právny základ pre nástroj makrofinančnej pomoci ako celku. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 prijímajú rozhodnutia o jednotlivých operáciách makrofinančnej pomoci Parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu (spolurozhodovanie), v dôsledku čoho je rozhodovací proces ešte dlhší. Ako sa však zdôraznilo v súvislosti s finančnou krízou a krízou štátneho dlhu, efektívne riešenie mimoriadnych makroekonomických a finančných situácií si pre reakciu na krízu vyžaduje taký nástroj, ktorý možno použiť rýchlo a účinne.

V reakcii na nutnosť zefektívniť nástroje makrofinančnej pomoci predložila Komisia 4. júla 2011 návrh rámcového nariadenia o všeobecných ustanoveniach pre makrofinančnú pomoc tretím krajinám[3]. Hlavný cieľ návrhu bol: i) zefektívniť makrofinančnú pomoc prostredníctvom pohotovejšieho a účinnejšieho rozhodovacieho procesu; ii) prispôsobiť rozhodovací proces rozhodovacím procesom iných nástrojov, predovšetkým tým, ktoré sa týkajú vonkajších vzťahov; iii) formalizovať, vyjasniť a zjednodušiť pravidlá, ktorými sa makrofinančná pomoc riadi.

Návrh Komisie prešiel zdĺhavým rozhodovacím procesom, počas ktorého panovali medzi oboma legislatívnymi orgánmi nezhody najmä v súvislosti s postupom pre prijatie memoranda o porozumení. Rada trvala predovšetkým na zachovaní súčasného systému, v rámci ktorého si jednotlivé operácie makrofinančnej pomoci danej krajiny v krízovej situácii vyžadujú samostatné legislatívne rozhodnutia. Európsky parlament najprv stanoviská Rady nezdieľal, neskôr však prejavil ochotu uzavrieť s Radou v tomto smere dohodu. Európsky parlament a Rada mali teda v úmysle návrh Komisie prijať, bez toho aby však Komisii zverili vykonávacie právomoci týkajúce sa rozhodnutia o poskytnutí makrofinančnej pomoci tretej krajine. Podľa stanoviska Komisie sa tým zmenila povaha návrhu a prijatie rámcového nariadenia o makrofinančnej pomoci v tejto podobe by predstavovalo vážne porušenie interinštitucionálnej rovnováhy, predovšetkým obmedzením práva legislatívnej iniciatívy Komisie. Komisia sa preto 8. Mája 2013 rozhodla vziať svoj návrh späť. V dôsledku toho majú legislatívne rozhodnutia o jednotlivých operáciách makrofinančnej pomoci stále prijímať Parlament a Rada riadnym legislatívnym postupom[4].

Potom, ako Komisia svoj návrh stiahla, Rada v súlade s článkom 263 ZFEÚ podala na Súdny dvor žalobu na neplatnosť proti Komisii[5]. Prípad sa v súčasnosti rieši na Súdnom dvore.

Najnovšie skúsenosti, a predovšetkým potreba bezodkladne začať novú operáciu makrofinančnej pomoci Ukrajine opäť zdôraznili nutnosť zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc ako nástroj pre naliehavú pomoc v reakcii na krízovú situáciu mobilizovaná rýchlo. Komisia bude teda naďalej zvažovať spôsob, ako zlepšiť účinnosť a efektívnosť rozhodovacieho procesu.

2.3       Vyriešenie patovej situácie pri schvaľovaní nových operácií makrofinančnej pomoci

Od chvíle, keď 1. marca 2011 nadobudlo platnosť nové nariadenie o komitológii[6], boli Európsky parlament a Rada v spore ohľadne niektorých procesných otázok, ktoré sa vzťahujú k návrhom Komisie na poskytnutie makrofinančnej pomoci Gruzínsku a Kirgizskej republike. Hoci existovala celková dohoda o podstate návrhov, oba orgány mali rôzne názory na komitologický postup týkajúci sa prijatia memoranda o porozumení. Parlament trval na použití konzultačný postup (nezáväzné stanovisko členských štátov), zatiaľ čo Rada tvrdila, že sa musí použiť postup preskúmania (záväzné stanovisko členských štátov). Nakoniec bolo v rámci rokovania o rámcovom nariadení o makrofinančnej pomoci a zmierovacieho postupu týkajúceho sa rozhodnutia o makrofinančnej pomoci Gruzínska nájdené kompromisné riešenie. Oba legislatívne orgány sa teda dohodli na použití prahovej hodnoty 90 miliónov EUR pre budúce operácie – na prijatie memoranda o porozumení pre jednotlivé operácie makrofinančnej pomoci nad 90 miliónov EUR sa použije postup preskúmania a pre operácie makrofinančnej pomoci do 90 miliónov EUR vrátane sa uplatní konzultačný postup. Tento kompromis (ktorý sa takisto odrazil v spoločnom vyhlásení uvedenom v poznámke pod čiarou č. 4) umožnil prijatie rozhodnutí o makrofinančnej  pomoci Gruzínsku a Kirgizskej  republike v auguste, resp. októbri 2013.

3.       Operácia makrofinančnej pomoci v roku 2013 3.1.      Prehľad

Makrofinančná pomoc Bosne a Hercegovine schválená v roku 2009 v celkovej výške 100 miliónov EUR vo forme úverov bola zavŕšená v roku 2013. Prvá a druhá splátka, obe po 50 miliónoch EUR, boli vyplatené vo februári a v septembri 2013.

Ako už bolo uvedené, odblokovanie nástrojov makrofinančnej pomoci v roku 2013 umožnilo prijatie dvoch rozhodnutí o makrofinančnej pomoci (Gruzínsku, Kirgizskej republike), ktorá bola pozastavená dva roky, a dvoch nových rozhodnutí o makrofinančnej pomoci (Jordánsku, Tunisku):

- V auguste 2013 prijali oba legislatívne orgány návrh Komisie z roku 2011 na poskytnutie makrofinančnej pomoci Gruzínsku v celkovej výške 23 miliónov EUR vo forme úverov a 23 miliónov EUR vo forme grantov. Vyplatenie prostriedkov v rámci tejto operácie makrofinančnej pomoci bude možné, hneď ako sa Gruzínsko dohodne s MMF na novom programe vyplácania.

- Návrh Komisie na poskytnutie výnimočnej makrofinančnej pomoci Kirgizskej  republike pridelením 15 miliónov EUR vo forme úverov a 15 miliónov EUR vo forme grantov bol prijatý v októbri 2013. Komisia a kirgizské orgány v súčasnosti  rokujú o dokumentoch, ktoré sa vzťahujú na mikrofinančnú pomoc. Vyplácanie prvej aj druhej splátky je na pláne v roku 2014.

- V apríli 2013 Komisia predložila nový legislatívny návrh priznávajúci 180 miliónov EUR vo forme úverov Jordánsku. Toto rozhodnutie sa prijalo v decembri 2013. Dňa 18. Marca 2014 bolo jordánskymi orgánmi a EÚ podpísané memorandum o porozumení a dohoda o mechanizme úverov. Vyplácanie prvej aj druhej splátky je na pláne v roku 2014.

- V decembri 2013 Komisia predložila nový legislatívny návrh o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tunisku vo výške až 250 miliónov EUR vo forme úverov. Toto rozhodnutie bolo obidvoma legislatívnymi orgánmi prijaté v máji 2014. Pomoc, ktorá bola nakoniec v priebehu legislatívneho procesu zvýšená na 300 miliónov EUR, sa plánuje vykonať v rokoch 2104–15.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, v rokoch 2002 a 2010 boli prijaté dve rozhodnutia o poskytnutie makrofinančnej pomoci v celkovej výške 610 miliónov EUR. Kvôli zdĺhavým rokovaniam však nemohlo byť v roku 2013 začaté jej vykonávanie. Memorandum o porozumení a dohoda o mechanizme úverov boli podpísané vo februári a v marci 2013 a ratifikované boli o rok neskôr. Vyplatenie týchto prostriedkov makrofinančnej pomoci je stanovené v dohode medzi ukrajinskými orgánmi a MMF o vyplácaní programu MMF a jeho uskutočnenie sa plánuje na roky 2014–15.

3.2.      Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2013 3.2.1.   Bosna a Hercegovina

V roku 2009 Rada schválila operáciu makrofinančnej pomoci pre Bosnu a Hercegovinu vo výške až 100 miliónov EUR vo forme úverov. Memorandum o porozumení a dohoda o mechanizme úverov boli podpísané v novembri 2010, ale dohoda bola ratifikovaná až v auguste 2011, čiastočne kvôli zdĺhavému procesu zostavenia vlády po všeobecných voľbách v októbri 2010. V roku 2012 neboli vyplatené žiadne prostriedky makrofinančnej pomoci, pretože bosenské orgány nedodržali podmienenosť dohodnutú v memorande o porozumení. Na základe dohody o novom pohotovostnom úvere s MMF a krokov bosenských orgánov ku zlepšeniu udržateľnosti verejných financií predĺžila Komisia obdobie dostupnosti makrofinančnej pomoci o ďalší rok, a to do 7. novembra 2013. Prvá aj druhá splátka, obe po 50 miliónoch EUR, boli vyplatené v roku 2013.

Hospodársky rast potom, ako v roku 2012 dosiahol záporné hodnoty (rast HDP predstavoval –0,9 %), sa v roku 2013 zvýšil a má dosiahnuť 1,5 %, čiastočne v reakcii na oživenie hlavných obchodných partnerov krajiny. Dohoda s MMF o pohotovostnom úvere v dĺžke 24 mesiacov na približne 400 miliónov EUR stále platí aj napriek určitému politickému napätiu na konci roku 2013, ktoré malo za následok oneskorené vyplácanie šiestej splátky. V januári 2014 bola dohoda o pohotovostnom úvere z dôvodu zvýšených finančných potrieb na konci roku 2014 predĺžená do júna 2015 a zvýšená o ďalších 300 miliónov EUR.

3.2.2.   Gruzínsko

Na darcovskej konferencii, ktorá nasledovala po vojenskom konflikte Gruzínska s Ruskom v auguste 2008, prisľúbila EÚ komplexný balík vo výške až 500 miliónov EUR s cieľom podporiť hospodársku obnovu Gruzínska. To zahŕňalo dva možné programy makrofinančnej pomoci, každý z nich v hodnote 46 miliónov EUR. Prvý program bol úspešne dokončený v období 2009–10. Prijatie legislatívneho rozhodnutia o druhom programe makrofinančnej pomoci (ktorá má byť poskytnutá z polovice vo forme úverov a z polovice vo forme grantov) bolo o dva roky odložené kvôli nezhodám medzi Európskym parlamentom a Radou v súvislosti s tým, aký postup by sa mal uplatniť pri prijímaní memoranda o porozumení. Rozhodnutie sa nakoniec prijalo v auguste 2013. Vyplácanie prostriedkov makrofinančnej pomoci je však podmienené vyplácaním prostriedkov programu MMF, pričom v rámci programu MMF, ktorý bol ukončený v apríli 2014, žiadne prostriedky vyplatené neboli, pretože gruzínske orgány ho považovali za preventívne. Gruzínske orgány a MMF v súčasnosti rokujú o následnom programe s možnosťou užitia zdrojov MMF, čo by mohlo otvoriť cestu k vykonaniu tejto operácie makrofinančnej pomoci.

V roku 2013 sa rast HDP Gruzínska spomalil na 3,2 % v porovnaní s 6,2 % v roku 2012. Predmetom znepokojenia zostala takisto vonkajšia zraniteľnosť, čo dokazuje síce klesajúci, ale stále vysoký pomeru deficitu bežného účtu k HDP, vysoký hrubý zahraničný dlh a klesajúce priame zahraničné investície. V poslednom štvrťroku 2013 začalo Gruzínsko vykazovať znaky hospodárskeho oživenia, ktoré pokračovalo aj v januári a vo februári 2014 rastom HDP a nárastom inflácie, k čomu prispel vonkajší aj domáci dopyt.

3.2.3.   Jordánsko

V posledných troch rokoch bolo Jordánsko citeľne zasiahnuté vonkajšími hospodárskymi otrasmi v regióne. Hospodárske a sociálne dôsledky sýrskeho konfliktu vyplývajúce z narastajúceho prílevu utečencov, opakovaných prerušení dodávok zemného plynu z Egypta, celkovo zlej hospodárskej situácie a všeobecne vysokých cien energie výrazne poznamenali zahraničné príjmy a rast HDP, ktorý sa v roku 2013 spomalil na 3,3 %. Vo svetle týchto skutočností uzavrelo Jordánsko v auguste 2012 s MMF dohodu o pohotovostnom úvere na obdobie 36 mesiacov vo výške 2 miliárd USD (800 % kvóty). Podľa posledného prieskumu beží program viac-menej podľa plánu – polovica celkovej sumy bola vyplatená pred koncom roka 2013.

V reakcii na oficiálnu žiadosť o makrofinančnú pomoc z decembra 2012 predložila 29. apríla 2013 Komisia návrh rozhodnutia poskytnúť Jordánsku makrofinančnú pomoc vo výške až 180 miliónov EUR vo forme úveru. Rozhodnutie bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou 11. decembra 2013. Memorandum o porozumení a dohoda o mechanizme úverov boli podpísané 18. marca 2014. Operácie makrofinančnej pomoci Jordánsku má dopĺňať finančné prostriedky poskytnuté MMF v rámci dohody o pohotovostnom úvere a plánuje sa vyplatiť v dvoch splátkach počas roka 2014. Cieľom makrofinančnej pomoci je podpora reformného úsilia v oblasti správy verejných financií a daňové reformy, siete sociálneho zabezpečenia a trhu práce, investičného rámca a obchodu, a odvetví energetiky.

3.2.4.   Kirgizská republika

Komisia 20. decembra 2011 predložila návrh poskytnúť Kirgizskej republike makrofinančnú pomoc vo výške až 30 miliónov EUR (vo forme úveru a grantov po 15 miliónoch EUR). Táto výnimočná operácia makrofinančnej pomoci prebehla mimo obvyklú geografickú oblasť poskytovania makrofinančnej pomoci. Bola odôvodnená silou prodemokratických politických a ekonomických reforiem v krajine a postavením krajiny v regióne, ktorý je pre EÚ ekonomicky aj politicky významný. Súbežne bol s MMF dohodnutý trojročný program zvýšenia úveru na obdobie od júna 2011 do júla 2014 vo výške 102,3 milióna USD. Rozhodnutie o makrofinančnej pomoci bolo nakoniec prijaté 22. októbra 2013 po dvojročnom oneskorení spôsobenom nezhodami medzi legislatívnymi orgánmi v súvislosti s postupom pre prijatie memoranda o porozumení (pozri oddiel 2.3). Pokiaľ bude prebiehajúce rokovanie o dokumentoch makrofinančnej pomoci úspešné, mohli by byť obe splátky vyplatené v roku 2014.

Po poklese HDP o 0,9 % v roku 2012 spôsobenom obmedzenou produkciou zlata o 40 % došlo v roku 2013 k oživeniu kirgizského hospodárstva. Odhaduje sa, že rast HDP v roku 2013 dosiahol 7,8 % nielen vďaka obnove produkcie zlata (bez ohľadu na 25 % pokles ceny zlata v roku 2013), ale takisto prostredníctvom dobrých výsledkov v ostatných odvetviach. Inflácia zostala v roku 2013 pod kontrolou v odhadovanej výške 7,0 %. S rozpočtovým schodkom vo výške 5,2 % HDP sa kirgizskej vláde podarilo mierne prekročiť fiškálne ciele na rok 2013 vďaka vyššiemu než očakávanému rastu a veľkému objemu dovozu, ktoré viedli k vyšším príjmom z DPH a dane z príjmu. Očakáva sa, že v roku 2013 sa schodok bežného účtu znížil na 10,4 %. Vonkajší verejný dlh koncom roka 2013 mierne poklesol na odhadovaných 44,6 % HDP. V dôsledku zvýšeného dovozu klesla výška hrubých rezerv počas jedného roka z úrovne zodpovedajúcej objemu dovozu za 3,7 mesiaca na úroveň zodpovedajúcu objemu dovozu za 3,3 mesiaca. Kirgizská republika v podstate zdarne pokračuje v prebiehajúcom programe MMF.

3.2.5. Tunisko

V polovici apríla 2013 dosiahlo Tunisko s MMF dohodu o pohotovostnom úvere na 24 mesiaca vo výške 1,75 miliardy USD, ktorá bola radou MMF schválená v júni 2013. V tejto súvislosti tuniská vláda v auguste 2013 požiadala EÚ o makrofinančnú pomoc vo výške 500 miliónov EUR. V reakcii na túto žiadosť Komisie 5. decembra predložila návrh prideliť Tunisku makrofinančnú pomoc vo výške až 250 miliónov EUR vo forme úveru, ktorá má byť vyplatená v troch splátkach počas roka 2014 a v prvej polovici roka 2015. Počas rokovaní v Parlamente a Rade bola suma pomoci zvýšená na 300 miliónov EUR. Rozhodnutie o tejto operácii makrofinančnej pomoci bolo oboma legislatívnymi orgánmi prijaté v máji 2014.

Pretrvávajúca politická kríza spolu so zlou žatvou obilia a slabým vonkajším dopytom mali v roku 2013 negatívny vplyv na rast HDP, ktorý sa odhaduje na 2,6 %. Najnovšie odhady naznačovali rozpočtový deficit vo výške 8,8 % HDP a deficit bežného účtu vo výške 8,2 % HDP, čo výrazne prevyšuje pôvodné odhady MMF. Odhadovalo sa, že na konci roku 2013 budú rezervy zodpovedať objemu dovozu sotva za 3 mesiace. Napriek pozitívnym politickým udalostiam na začiatku roka 2014 (schválenie novej ústavy a menovanie úradníckej vlády) zostávajú rizika makroekonomického vývoja vysoké. V atmosfére pomalého tempa celosvetového rastu čelí Tunisko významným obmedzeniam vonkajšieho aj rozpočtového financovania. Je takisto citlivé na zvýšené hrozby pre vnútroštátnu bezpečnosť a mierne riziká stability regiónu. Dočasná vláda by sa mala usilovať o nevyhnutné štrukturálne reformy s cieľom posilniť rast podporujúci  začlenenie a hľadať riešenie vonkajšej a fiškálnej nerovnováhy, v ktorom ju bude podporovať prebiehajúci program MMF.

3.2.6. Ukrajina

V súvislosti s pretrvávajúcou nedostatočne krytou potrebou vonkajšieho financovania a s cieľom podporiť ekonomické reformy v krajine prijala EÚ v júli 2010 rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine vo výške až 500 miliónov EUR. Spolu so 110 miliónmi EUR, ktoré boli stále k dispozícii v rámci rozhodnutia o makrofinančnej pomoci z roku 2002, to predstavovalo balík v celkovej výške 610 miliónov EUR vo forme úveru, ktorý mal byť vyplatený v troch splátkach. Memorandum o porozumení a úverová dohoda boli podpísané v marci 2013 a ratifikované ukrajinským parlamentom v marci 2014.

Ukrajina trpí vážnou makroekonomickou nerovnováhou a pretrvávajúce politické nepokoje majú za následok veľkú neistotu. Očakáva sa, že po tom, ako v rokoch 2012–13 HDP stagnoval, klesne v prvom štvrťroku 2014 o 10 %. Inflácia dosiahla v roku 2013 zápornú hodnotu –0,2 %. Rozpočtový deficit sa v roku 2013 zvýšil na 6,5–7,5 % HDP. Aj keď sa z hľadiska medzinárodných štandardov zdalo, že výška celkového verejného dlhu (41 % HDP v roku 2013) bude zvládnuteľná, Ukrajina čelila v roku 2013vysokým splátkam dlhu. Musela sa vysporiadať s veľkým problémom, ako svoj dlh preklenúť pri zachovaní udržateľných úrokových sadzieb, kým v decembri nezískala finančnú pomoc vo výške 3 miliárd USD z Ruska. Bežný účet sa z dôvodu nižšieho vývozu naďalej zhoršoval, a dosiahol odhadovaný deficit 10 % HDP. Na konci februára 2014 klesli oficiálne rezervy na úroveň, ktorá zodpovedá objemu dovozu za iba dva mesiace nasledujúceho roka, čo bolo spôsobené veľkým deficitom bežného účtu, tlakom na hrivnu a vysokými splátkami dlhu v poslednom štvrťroku 2013. V prvých mesiacoch roka 2014 sa hospodárska situácia v dôsledku akútnej politickej krízy ďalej zhoršila. Odhaduje sa, že HDP v januári a vo februári 2014 klesol medziročne o približne 3–4 %.     

V súvislosti s politickým vývojom na začiatku roka 2014 a kritickou zraniteľnosťou ukrajinského hospodárstva a jeho platobnou bilanciou vypracovala Komisia pre Ukrajinu novú operáciu makrofinančnej pomoci vo výške až 1 miliardy EUR vo forme úverov. Rozhodnutie o tejto pomoci bolo prijaté v zrýchlenom konaní podľa článku 213 ZFEÚ 14. apríla 2014. Vyplácanie pomoci je podmienené dohovorom s MMF a splnením politických podmienok dohodnutých v memorande o porozumení, ktoré bolo v apríli dojednané s ukrajinskými orgánmi a jeho podpísanie a ratifikácia ukrajinským parlamentom sa plánuje v máji. Rada MMF v apríli 2014 schválila dohodu o pohotovostnom úvere na obdobie 24 mesiacov pre Ukrajinu vo výške až 17 miliárd USD, čo v zásade umožňuje začať vyplácanie operácií makrofinančnej pomoci z rokov 2002/2010, ako aj z roku 2014.

4.       Zaistenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne hodnotenie a hodnotenie ex post 4.1.      Operatívne hodnotenie

V súlade s požiadavkami finančného nariadenia EÚ vykonáva Komisia pomocou externých poradcov operatívne hodnotenie s cieľom získať primeranú istotu o fungovaní správnych postupov a postupov schvaľovania finančných transakcií v prijímajúcich krajinách.

Operatívne hodnotenia sa zameriavajú na systémy správy verejných financií, predovšetkým na postupy a organizáciu ministerstva financií a centrálnej banky a konkrétnejšie na správu účtov, na ktoré sú vyplácané finančné prostriedky EÚ. Osobitná  pozornosť sa Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje práci inštitúcií vykonávajúcich externý audit, ich nezávislosti, pracovným programom a účinnosti ich kontrol. Skúmajú takisto postupy zadania zákazky na centrálnej úrovni. V roku 2013 Komisia vykonala operatívne hodnotenie v Jordánsku, Egypte a Tunisku.

4.2.      Hodnotenie ex post

V súlade s finančným nariadením EÚ vykonáva Komisia následné hodnotenie (ex post) programov makrofinančnej pomoci, aby posúdila dosah tejto pomoci. Hlavnými cieľmi hodnotenia ex post sú: i) analýza ekonomického dosahu makrofinančnej pomoci na ekonomiku prijímajúcej krajiny a predovšetkým na udržateľnosť jej vonkajšej pozície; a ii) hodnotenie pridanej hodnoty zásahu EÚ. Tri ex post hodnotenia operácií makrofinančnej pomoci Srbsku, Moldavsku a Arménsku boli dokončené v roku 2013[7].

- Hodnotenie ex post srbského programu makrofinančnej pomoci viedlo k záveru, že pomoc spolu s balíkom MMF pomohla predísť prepadu srbského hospodárstva do vážnej ekonomickej krízy. Srbská fiškálna a vonkajšia finančná situácia zostáva však aj naďalej krehká a ohrozená mnohými rizikami a problémami.

- V prípade Moldavska viedlo hodnotenie k záveru, že operácia makrofinačnej pomoci mala pozitívny čistý dosah na moldavské hospodárstvo. Pomoc umožnila pozvoľnejšiu fiškálnu konsolidáciu, než by bolo inak v období po kríze možné, čím podporila hospodársky rast v rokoch 2010 až 2012. Niektoré štrukturálne reformy boli podporené naviazaním vyplácania splátok na osobitné podmienky dohodnuté s moldavskými orgánmi a koordinované s ostatnými darcami.

- V prípade Arménska boli hodnotením zistené dôkazy posilňujúceho účinku makrofinačnej pomoci v oblasti reformy daňovej a colnej politiky. Hodnotenie bolo ale nejednoznačné, pokiaľ ide o reformy iných oblastí, ako je napr. dôchodková reforma – keďže úroveň vnútroštátneho zapojenia bola už dostatočne vysoká, prebehla by táto reforma aj bez operácie makrofinančnej pomoci.

5.       Žiadosti o pomoc a ďalšie návrhy Komisie – rozpočtová situácia

Program operácií makrofinančnej pomoci na rok 2014 je takýto:

i) štyri už schválené rozhodnutia o operáciách makrofinančnej pomoci v Kirgizskej republike, Jordánsku, Gruzínsku a na Ukrajine;

ii) jedno rozhodnutie o makrofinančnej pomoci Tunisku navrhnuté Komisiou v roku 2013, ktorého vykonávanie sa plánuje začať v roku 2014;

iii) jedno nové rozhodnutie o makrofinančnej pomoci Ukrajine prijaté v apríli 2014, ktorého vykonávanie sa očakáva v roku 2014; a

iv) až dva nové programy na základe doposiaľ prijatých žiadostí z krajín európskej politiky susedstva (v súčasnosti Arménska a Egypta).

Ako sa uviedlo vyššie v texte, dve splátky v rámci operácie makrofinančnej pomoci Kirgizskej republike (15 miliónov EUR vo forme úverov, 15 miliónov EUR vo forme grantov) by sa mali vyplatiť v roku 2014. Platí to aj pre operáciu makrofinančnej pomoci Jordánsku (180 miliónov EUR vo forme úverov).

V rámci programu makrofinančnej pomoci Ukrajine schválenom v rokoch 2002/2010 (610 miliónov EUR vo forme úverov) a s podmienkou plnenia podmienok memoranda o porozumení je vyplácanie týchto prostriedkov teraz plánované na obdobie 2014–15. Očakáva sa, že nová ukrajinská operácia makrofinančnej pomoci vo výške 1 miliardy EUR schválená v apríli 2014 bude v plnej miere vykonaná v roku 2014.

Podľa nového legislatívneho rozhodnutia o makrofinančnej pomoci Tunisku vo výške 300 miliónov EUR (takisto vo forme úverov) schváleného v máji 2014 je vyplácanie plánované v troch splátkach v období 2014–15.

Úplné vykonávanie všetkých vyššie uvedených operácií je podmienené plnením politických podmienok stanovených v zodpovedajúcom memorande o porozumení.

Ak rokovania prebiehajúce medzi MMF a Gruzínskom povedú k novému programu MMF a ak sa gruzínske orgány a EÚ dohodnú na memorande o porozumení, mohlo by sa vykonávanie rozhodnutia o makrofinančnej pomoci Gruzínsku (23 miliónov EUR vo forme úverov, 23 miliónov EUR vo forme grantov) začať v roku 2014.

Komisii bola vo februári 2014 doručená nová žiadosť o makrofinančnú pomoc od Arménska. Táto pomoc by mala nadviazať na program makrofinančnej pomoci dokončený v roku 2012, jej cieľom by bolo pomôcť krajine pokryť zvyšok chýbajúcich prostriedkov vonkajšieho financovania predpokladaný na obdobie 2014–15 a doplnila by zdroje, ktoré dal k dispozícii MMF v rámci novej dohody o financovaní (rozšírené finančné nástroje vo výške 125 miliónov USD), ktorá bola schválená 7. marca 2014.

V novembri 2012 obnovil Egypt svoju žiadosť o makrofinančnú pomoc v celkovej výške 500 miliónov EUR. Na základe týchto skutočností Komisia zvažovala predloženie návrhu s možnosťou úveru vo výške 450 miliónov EUR doplneného o grant vo výške 50 miliónov EUR. V júni 2013 takisto prebehlo operatívne hodnotenie, ktorého predmetom bola analýza finančnej transakcie a kontroly egyptského systému správy verejných financií. Tento návrh bol však pozastavený, pretože sa čakalo na záver rokovania medzi Egyptom a MMF o vyplácaní programu MMF a takisto so zreteľom na politický vývoj v druhej polovici roku 2013.

So zreteľom na zhoršenie hospodárskej situácie v Moldavsku a na nedávne diskusie s MMF o novom programe môže Komisia predložiť návrh novej operácie makrofinančnej pomoci tejto krajine.

Nižšie uvedená tabuľka uvádza prehľad záväzkov a platieb grantov v rámci makrofinančnej pomoci na roky 2012, 2013 a 2014 (orientačne). Prognóza na rok 2014 je veľmi predbežná a zahŕňa iba operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým Komisia navrhla rozhodnutie alebo ich už schválili oba legislatívne orgány.

Pokiaľ ide o úvery, celková suma nevyplatených úverov makrofinančnej pomoci na konci roka 2013 predstavovala 582 miliónov EUR. Táto suma je krytá Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia[8], ktorý sa udržuje na 9 % nevyplatenej sumy. Garančný fond nekryje iba úvery makrofinančnej pomoci, ale aj úvery Euratomu a Európskej investičnej banky tretím krajinám a je podporovaný z rozpočtu EÚ. Odhaduje sa, že vyplácanie úverov makrofinančnej pomoci dosiahne v roku 2014 približne 1,8 miliardy EUR, čo zodpovedá poskytnutiu prostriedkov vo výške približne 160 miliónov pre garančný fond. Tieto čísla však nezahŕňajú potenciálne nové operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým Komisia doposiaľ nepredložila návrh.

[1] Týmto označením nie sú dotknuté postoje k otázke statusu a označenie je v súlade s rezolúciou Rady bezpečnosti OSN 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

[2] Základné informácie o ekonomickom vývoji v južných susedných krajinách pozri tiež „The EU's neighbouring economies: managing policies in a challenging global environment“ (Hospodárstva krajín susediacich s EÚ: riadenie politík v náročnejšom celosvetovom prostredí), Occasional Papers č. 160, august 2013, GR pre hospodárske a finančné záležitosti, Európska komisia. (http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2013/index_en.htm).

[3] KOM(2011) 396 v konečnom znení, 4.7.2011.

[4] V rámci prijímania rozhodnutí č. 778/2013/EÚ o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku prijali Európsky parlament a Rada spoločné prehlásenie, ktoré odráža kompromisy dosiahnuté medzi oboma legislatívnymi orgánmi počas rokovania o rámcovom nariadení a dohodovacieho konania týkajúceho sa rozhodnutia o Gruzínsku (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 18). Vyhlásenie je politickou dohodou bez právne záväzného účinku.

[5] Vec C-409/13.

[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011.

[7] Všetky hodnotenia ex post sú k dispozícii na stránkach GR ECFIN: http://ec.europa.eu/dgs/economy_finance/evaluation/completed/index_en.htm.

[8] Pre ďalšie informácie pozri Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zárukách krytých zo všeobecného rozpočtu.