DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Dôvody a ciele návrhu

Komisia vo svojom oznámení z 13. februára 2008 s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii[1] navrhla vytvorenie systému vstup/výstup. Uvedený systém sa v podstate spája s elektronickou evidenciou údajov a miest vstupu a výstupu každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol povolený krátkodobý pobyt.

Tento návrh bol odsúhlasený v rámci Štokholmského programu[2], ktorý schválila Európska rada v decembri 2009.

Po zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 23. a 24. júna 2011 a na ktorom sa požadovalo urýchlenie prác na súbore opatrení pre inteligentné hranice, t. j. legislatívne návrhy na vytvorenie systému vstup/výstup a programu registrovaných cestujúcich[3], Komisia uverejnila 25. októbra 2011 oznámenie[4] o možnostiach realizácie systému vstup/výstup a programu registrovaných cestujúcich.

Tento návrh sa predkladá spolu s návrhom na vytvorenie programu registrovaných cestujúcich a návrhom na zmenu a doplnenie kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich kontroly na hraničných priechodoch a dozor na vonkajších hraniciach (Kódex schengenských hraníc)[5] na účely fungovania uvedených dvoch nových systémov. V súvislosti s každým systémom sa predkladá posúdenie vplyvu.

· Všeobecný kontext

Podľa Kódexu schengenských hraníc sa občania EÚ a iné osoby, ktoré využívajú právo na voľný pohyb podľa právnych predpisov Únie (napr. rodinní príslušníci občanov EÚ) a prekračujú vonkajšie hranice, podrobia minimálnej kontrole pri vstupe aj výstupe, v rámci ktorej sa overujú cestovné doklady s cieľom určiť totožnosť príslušnej osoby. Všetci ostatní štátni príslušníci tretích krajín sa však pri vstupe podrobia dôkladnej kontrole, v rámci ktorej sa zisťuje účel ich pobytu, či majú dostatočné finančné prostriedky na živobytie, a takisto sa vykoná vyhľadanie v Schengenskom informačnom systéme (SIS) a vo vnútroštátnych databázach.

Kódex schengenských hraníc neobsahuje ustanovenia týkajúce sa zaznamenávania cezhraničného pohybu cestujúcich. V súčasnosti je označenie cestovných dokladov odtlačkom pečiatky jediný spôsob uvedenia dátumu vstupu a výstupu, ktorý môže použiť hraničný dozor a imigračný úrad na vypočítanie dĺžky pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny v schengenskom priestore, ktorá nepresiahne 90 dní v období 180 dní. Ostatné opatrenia a nástroje, ktoré sú k dispozícii na hraničných priechodoch, ako napríklad databázy (SIS a vízový informačný systém – VIS), a do ktorých je nahliadnutie pri vstupe, nie však pri výstupe, povinné, nie sú určené na zaznamenanie prekročenia hraníc a neposkytujú túto funkciu. Hlavným účelom VIS je umožniť overenie priebeh podania žiadosti o vízum a pri vstupe overiť, či osoba, ktorá predkladá víza na hraniciach, je tá istá osoba, ktorej boli víza udelené.

V súčasnosti neexistujú elektronické prostriedky na overenie, či, kedy a kde štátny príslušník tretej krajiny vstúpil alebo vystúpil zo schengenského priestoru. Príčinou problémov pri monitorovaní povoleného pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín je okrem toho používanie a kvalita odtlačkov pečiatok (napr. čitateľnosť, zdĺhavý postup výpočtu dĺžky pobytu a falšovanie a pozmeňovanie).

Na tento účel neexistuje na európskej úrovni jednotné zaznamenávanie vstupov a výstupov cestujúcich do a zo schengenského priestoru, a preto členské štáty nemajú spoľahlivé prostriedky na určenie, či štátny príslušník tretej krajiny prekročil povolenú dĺžku pobytu. Trinásť členských štátov[6] má svoje vlastné vnútroštátne systémy vstupu/výstupu, v ktorých sa zhromažďujú alfanumerické údaje o cestujúcich. Všetkých 13 členských štátov poskytuje prístup na účely riadenia hraníc presadzovania práva. Pokiaľ osoba zákonným spôsobom vystúpi zo schengenského priestoru cez ten istý členský štát, cez ktorý vstúpila, prostredníctvom týchto systémov by sa zistilo prekročenie povolenej dĺžky pobytu. Okrem toho neexistujú iné možnosti na použitie uvedených systémov na zistenie prekročenia povolenej dĺžky pobytu, keďže záznamy o vstupe a výstupe nie je možné porovnať, keď osoby vystupujú zo schengenského priestoru cez iný členský štát ako ten, cez ktorý doň vstúpili a v ktorom sa ich vstup zaznamenal.

Okrem toho neexistujú spoľahlivé údaje o počte nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v EÚ. Podľa konzervatívnych odhadov sa počet nelegálnych prisťahovalcov v EÚ pohybuje od 1,9 do 3,8 milióna. Vo všeobecnosti sa uznáva, že zrejmú väčšinu nelegálnych prisťahovalcov tvoria osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, t. j. osoby, ktoré zákonným spôsobom vstúpili do krajiny na krátkodobý pobyt s platnými vízami, pokiaľ sú nevyhnutné, a po skončení povoleného pobytu ostali v EÚ. V roku 2010 bol celkový počet zadržaných nelegálnych prisťahovalcov[7] v EÚ (EÚ 27) 505 220, z čoho v porovnaní s vyššie uvedeným údajom vyplýva, že len malá časť počtu osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, bola zadržaná.

V prípade, keď štátni príslušníci tretích krajín po vstupe do schengenského priestoru zničia svoje doklady, je veľmi dôležité, aby orgány mali prístup k spoľahlivým informáciám s cieľom určiť totožnosť uvedených osôb.

Legislatívny finančný výkaz, ktorý je prílohou k tomuto návrhu, sa zakladá na štúdii nákladov na systém vstup/výstup a program registrovaných cestujúcich, ktorú vykonal externý dodávateľ.

Ciele tohto návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady sú:

– vytvoriť systém vstup/výstup a ustanoviť právny základ na vytvorenie a technickú realizáciu systému,

– vymedziť účel, úlohy a zodpovednosti súvisiace s používaním systému vstup/výstup a

– poveriť Európsku agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[8] (ďalej len „agentúra“) vývojom a prevádzkovým riadením centrálneho systému.

Toto nariadenie predstavuje hlavný nástroj právneho rámca pre systém vstup/výstup. S cieľom doplniť tento právny rámec sa súčasne s týmto návrhom predkladá návrh na zmenu a doplnenie Kódexu schengenských hraníc v súvislosti s používaním systému v procese riadenia hraníc.

Cieľom systému vstup/výstup bude zlepšenie riadenia vonkajších hraníc a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom systému, ktorý

· vypočíta povolenú dĺžku pobytu každého cestujúceho; v rámci toho sa pri vstupe – v prípade cestujúceho, ktorý často navštevuje schengenský priestor – rýchlo a presne vypočíta, koľko dní ešte zostáva z maximálneho počtu 90 dní v období 180 dní; pri výstupe sa overí, či cestujúci dodržal povolenú dĺžku pobytu; a na území sa v súvislosti s kontrolou štátnych príslušníkov tretích krajín overí legálnosť ich pobytu;

· pomôže pri identifikácii každej osoby, ktorá nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky na vstup alebo na pobyt na území členských štátov; týka sa to najmä osôb, pri ktorých sa v rámci kontroly na území zistilo, že nemajú cestovné doklady a nevedia ani inak preukázať totožnosť;

· podporí analýzu vstupov a výstupov štátnych príslušníkov tretích krajín; to zahŕňa najmä získanie presného obrazu toku cestujúcich na vonkajších hraniciach a počtu osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, napr. podľa štátnej príslušnosti cestujúcich.

V posúdení vplyvu sa ďalej analyzuje a podrobne uvádza predpokladaný vplyv systému, ktorý je možné zhrnúť takto:

· rýchle poskytnutie presných informácií pohraničnej stráži pri hraničnej kontrole nahradením súčasného pomalého a nespoľahlivého systému ručného označovania odtlačkom pečiatky do pasov; na základe toho bude možné lepšie monitorovanie povolenej dĺžky pobytu, ako aj účinnejšie vykonávanie hraničných kontrol;

· poskytnutie presných informácií cestujúcim o maximálnej dĺžke ich povoleného pobytu;

· poskytnutie presných informácií o tom, kto prekročil povolenú dĺžku svojho pobytu, a to prispeje k zlepšeniu kontrol na území a zadržaniu nelegálnych prisťahovalcov;

· podpora určenia totožnosti nelegálnych prisťahovalcov; prostredníctvom uchovania biometrických údajov v systéme vstup/výstup o všetkých osobách, na ktoré sa nevzťahuje vízová povinnosť, a so zreteľom na skutočnosť, že biometrické údaje držiteľov víz sa uchovávajú vo VIS, budú môcť orgány členských štátov určiť totožnosť každého nezákonného prisťahovalca, ktorý nemá doklady a nachádza sa na území a zákonným spôsobom prekročil vonkajšie hranice; na základe toho sa uľahčí návrat týchto osôb;

· analýza vytvorená pomocou systému umožní prístup na základe dôkazov napríklad k vízovej politike, keďže systém vstup/výstup poskytne presné údaje o tom, či sú v súvislosti s osobami určitej štátnej príslušnosti, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, nejaké ťažkosti, pričom táto skutočnosť by bola dôležitým prvkom pri rozhodovaní, či v súvislosti s príslušnou treťou krajinou je potrebné vízovú povinnosť zaviesť alebo zrušiť;

· na základe zrušenia ručného označovania odtlačkom pečiatky do pasov pri hraničnej kontrole bude možné zabezpečiť úplne automatizované hraničné kontroly pre štátnych príslušníkov niektorých tretích krajín pod podmienkami stanovenými v návrhu programu registrovaných cestujúcich, ktorý sa predkladá súčasne s týmto návrhom;

· Existujúce ustanovenia v rozsahu pôsobnosti návrhu

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

2.           KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Táto časť je uvedená v sprievodnom posúdení vplyvu.

· Posúdenie vplyvu

Prvé posúdenie vplyvu[9] sa vykonalo v roku 2008 pri príprave oznámenia Komisie o tejto otázke a druhé sa dokončilo v roku 2012[10]. V prvom sa analyzovali možnosti politiky a ich najpravdepodobnejší vplyv a konštatovalo sa, že je potrebné vytvoriť systém vstup/výstup.

V druhom uvedenom posúdení vplyvu sa na základe konzultácií a predbežnej kontroly analyzovali hlavné možnosti realizácie.

Z analýzy rôznych možností a čiastočných možností vyplýva, že pre systém vstup/výstup by sa uprednostnili tieto riešenia:

Systém sa vytvorí ako centralizovaný systém, ktorý bude obsahovať alfanumerické a biometrické údaje. Lehota uchovávania údajov v bežných prípadoch by bola šesť mesiacov a v prípade prekročenia povolenej dĺžky pobytu päť rokov.

Pri použití biometrických údajov sa zavedie prechodné obdobie troch rokov, ktoré členským štátom umožní prispôsobiť postupy na hraničných priechodoch.

Po dvoch rokoch by sa mal systém posúdiť a v tejto súvislosti by Komisia posúdila možnosť prístupu do systému na účely presadzovania práva , ako aj lehotu uchovávania údajov s prihliadnutím na skúsenosti s prístupom na tieto účely do VIS. Posúdenie bude podľa potreby sprevádzané návrhom Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia s cieľom vymedziť podmienky pre tento prístup. Bude potrebné tieto podmienky presne vymedziť s cieľom zaviesť presný režim ochrany údajov a mohli by sa zakladať na podmienkach, ktoré predpokladá právny základ VIS.

Výbor pre posudzovanie vplyvu preskúmal návrh posúdenia vplyvu a svoje stanovisko predložil 14. marca 2012 a 8. júna 2012 (k revidovanému zneniu). V revidovanom znení správy sa uvádzali odporúčania na zlepšenie. Vykonali sa najmä tieto zmeny: poskytli sa ďalšie informácie o konzultáciách so zainteresovanými stranami; preskúmala a zefektívnila sa celková logika; rozvinulo sa a podrobnejšie určilo vymedzenie problému, a to v súvislosti s celkovým problémom nelegálneho prisťahovalectva aj v súvislosti s osobitnými problémami v oblasti realizácie; rozšíril sa základný scenár s cieľom lepšie opísať, ako by sa vyvíjal bez ďalších opatrení EÚ; reštrukturalizovali a zjednodušili sa možnosti; posúdenie možností sa zlepšilo a vykonalo sa logickejšie, pričom sa zistilo, ktoré možnosti sú prepojené; rozšírilo sa vysvetlenie spôsobu výpočtu nákladov; analýza a opis uprednostňovanej možnosti sa preskúmali a priamejšie spojili s údajmi, ktoré budú v budúcnosti k dispozícii.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Zhrnutie navrhovaných opatrení

Je nevyhnutné vymedziť cieľ, účel a úlohy systému vstup/výstup. Okrem toho je nevyhnutné udeliť Európskej agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti mandát na vytvorenie a prevádzkové riadenie systému. Podrobné vysvetlenie návrhu podľa jednotlivých článkov je uvedené v osobitnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

· Právny základ

Právny základ tohto nariadenia tvorí článok 74 a článok 77 ods. 2 písm. b) a d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 77 ods. 2 písm. b) a d) je primeraný právny základ na ďalšie bližšie určenie opatrení vzťahujúcich sa na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov a vytvorenie noriem a postupov, ktoré budú členské štáty dodržiavať pri kontrole osôb na týchto hraniciach. Článok 74 poskytuje primeraný právny základ na vytvorenie a udržiavanie systému vstup/výstup a na výmenu informácií medzi členskými štátmi, pričom sa zabezpečí spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ako aj medzi uvedenými orgánmi a Komisiou v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje hlava V zmluvy.

· Zásada subsidiarity

Podľa ustanovení článku 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie Únia prijíma opatrenia na účely kontrol osôb a účinného monitorovania prekračovania vonkajších hraníc členských štátov. Súčasné ustanovenia EÚ o prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov je potrebné upraviť a zohľadniť pritom skutočnosť, že v súčasnosti neexistujú spoľahlivé prostriedky na monitorovanie pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú povolenie na krátkodobý pobyt, vzhľadom na zložitosť a pomalosť súčasnej povinnosti označovať doklady odtlačkom pečiatky, ktorá nie je dostatočná, aby orgánom členských štátov umožnila posúdiť dĺžku povoleného pobytu pri hraničnej kontrole cestujúceho alebo pri kontrole na území, a vzhľadom na veľmi obmedzenú hodnotu vnútroštátnych systémov na uvedené účely v oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach.

V záujme zvýšenia účinnosti riadenia prisťahovalectva je potrebné poskytnúť informácie o tom, kto je na území EÚ a kto dodržiava maximálnu povolenú dĺžku pobytu 90 dní v období 180 dní, informácie o štátnej príslušnosti a skupinách (oslobodených od vízovej povinnosti/s vízovou povinnosťou) cestujúcich, ktorí prekročili povolenú dĺžku pobytu, a na podporu náhodných kontrol na území s cieľom zistiť osoby s nezákonným pobytom.

Na vytvorenie harmonizovaných predpisov o záznamoch cezhraničného pohybu osôb a monitorovaní povoleného pobytu pre schengenský priestor ako celok je potrebný spoločný režim.

Ciele návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov.

· Zásada proporcionality

V článku 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že opatrenia Únie neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy. Forma vybratá pre toto opatrenie EÚ musí umožniť, aby návrh dosiahol svoj cieľ a bol vykonaný čo najúčinnejšie. Navrhovaná iniciatíva predstavuje ďalší rozvoj schengenského acquis s cieľom zabezpečiť, aby sa spoločné pravidlá uplatňovali na vonkajších hraniciach rovnako vo všetkých členských štátoch schengenského priestoru. Vytvára nástroj, ktorý Európskej únii poskytuje informácie o počte štátnych príslušníkov tretích krajín vstupujúcich a opúšťajúcich územie EÚ, ktoré sú nevyhnutné pre trvalo udržateľnú a na dôkazoch založenú tvorbu politík v oblasti migrácie a víz. Navyše je primeraná, pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov, keďže nevyžaduje získavanie a uchovávanie väčšieho počtu údajov na obdobie dlhšie, ako je absolútne nevyhnutné na fungovanie systému a splnenie jeho cieľov. Je takisto primeraná, pokiaľ ide o náklady, pričom sa berie do úvahy prínos, ktorý systém poskytne všetkým členským štátom pri riadení spoločných vonkajších hraníc a pri dosahovaní pokroku v oblasti spoločnej migračnej politiky EÚ.

Návrh je preto v súlade so zásadou proporcionality.

· Výber nástrojov

Navrhovaný nástoj: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli vhodné z týchto dôvodov:

na základe predloženého návrhu sa vytvorí centralizovaný systém, prostredníctvom ktorého budú členské štáty vzájomne spolupracovať, a v tejto súvislosti sú nevyhnutné spoločná štruktúra a pravidlá činnosti. Navyše sa prostredníctvom návrhu stanovia pravidlá hraničných kontrol na vonkajších hraniciach, ktoré budú jednotné pre všetky členské štáty. Preto je ako právny nástroj možné vybrať len nariadenie.

•           Základné práva

Navrhované nariadenie má vplyv na základné práva, konkrétne na ochranu osobných údajov (článok 8 Charty základných práv EÚ), právo na slobodu a bezpečnosť (článok 6 charty), na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 charty), právo na azyl (článok 18 charty) a na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície (článok 19 charty).

Návrh obsahuje ochranné opatrenia, pokiaľ ide o osobné údaje, najmä prístup k nim, ktorý sa prísne obmedzuje len na účely tohto nariadenia a na príslušné orgány určené v tomto nariadení. Ochranné opatrenia vzťahujúce sa na osobné údaje zahŕňajú takisto právo na prístup k údajom alebo právo na opravu alebo výmaz údajov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh budúceho viacročného finančného rámca (VFR), ktorý predložila Komisia, obsahuje návrh sumy 4,6 miliardy EUR na Fond pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 – 2020. V návrhu sa vyčleňuje orientačná suma 1,1 miliardy EUR na vývoj systému vstup/výstup a programu registrovaných cestujúcich, pričom sa predpokladá, že vývoj sa začne v roku 2015[11].

Táto finančná podpora bude zahŕňať nielen náklady na ústredné prvky na celé obdobie VFR (na úrovni EÚ, náklady na vývoj a prevádzkové náklady), ale s využitím dostupných zdrojov takisto náklady na vývoj vnútroštátnych prvkov členských štátov v rámci týchto dvoch systémov. Prostredníctvom poskytnutia finančnej podpory pre náklady na vnútroštátny vývoj sa zabezpečí, aby problematická hospodárska situácia na vnútroštátnej úrovni neohrozila projekty alebo nespôsobila ich omeškanie. To zahŕňa sumu 146 mil. EUR na náklady na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s prevádzkou informačných systémov, priestormi na prevádzku vybavenia pre konečných koncových používateľov a priestormi kancelárií pre operátorov. To zahŕňa aj sumu 341 mil. EUR na náklady na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s údržbou, ako napríklad na hardvérové a softvérové licencie.

Keď nové systémy budú funkčné, budúce prevádzkové náklady by sa v členských štátoch mohli podporiť prostredníctvom ich vnútroštátnych programov. Navrhuje sa, aby členské štáty mohli použiť 50 % pridelených finančných prostriedkov v rámci vnútroštátnych programov na podporu prevádzkových nákladov informačných systémov, ktoré sa používajú na riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie. Tieto náklady môžu zahŕňať náklady na riadenie VIS, SIS a nových systémov zavedených v uvedenom období, náklady na personál, náklady na služby, prenájom bezpečných priestorov atď. Budúci nástroj bude preto v prípade potreby zabezpečovať kontinuitu financovania.

5.           DODATOČNÉ INFORMÁCIE

· Účasť

Základom tohto návrhu je schengenské acquis, keďže sa týka prekračovania vonkajších hraníc. Preto je potrebné posúdiť nasledujúce následky v súvislosti s rôznymi protokolmi a dohodami s pridruženými krajinami:

Dánsko: v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení Radou podľa hlavy V tretej časti ZFEÚ.

Vzhľadom na skutočnosť, že základom tohto nariadenia je schengenské acquis, Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu v lehote šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia Rady rozhodne, či toto nariadenie prevezme do svojho právneho poriadku.

Spojené kráľovstvo a Írsko: v súlade s článkami 4 a 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, a s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú na nariadení (ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc). Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.

Island a Nórsko: uplatňujú sa postupy stanovené v Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, keďže predložený návrh sa zakladá na schengenskom acquis, ako sa uvádza v prílohe A k tejto dohode[12].

Švajčiarsko: toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, ako sa ustanovuje v Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[13].

Lichtenštajnsko: toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, ako sa ustanovuje v Protokole medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[14].

Cyprus, Bulharsko a Rumunsko: týmto nariadením, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup, sa nahrádza príslušná povinnosť overovať dĺžku pobytu a označovať odtlačkom pečiatky pasy štátnych príslušníkov tretích krajín. Pristupujúce členské štáty mali tieto ustanovenia pri pristúpení k Európskej únii.

2013/0057 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje systém vstup/výstup na registráciu údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 74 a článok 77 ods. 2 písm. b) a d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie[15],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[16],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[17],

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V oznámení Komisie z 13. februára 2008 s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii[18] sa uvádza, že v rámci stratégie riadenia európskych hraníc je nevyhnutné vytvoriť systém vstup/výstup, ktorý elektronicky zaznamená čas a miesto vstupu a výstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol povolený krátkodobý pobyt v schengenskom priestore, a ktorý vypočíta povolenú dĺžku ich pobytu.

(2) Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. júna 2008, zdôraznila význam pokračovania úsilia o vytvorenie európskej stratégie integrovaného riadenia hraníc vrátane lepšieho využitia moderných technológií na zlepšenie riadenia vonkajších hraníc.

(3) Komisia vo svojom oznámení z 10. júna 2009 s názvom Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov podporuje vytvorenie systému registra informácií o vstupoch a výstupoch z územia členských štátov, pri ktorých sa prekročia vonkajšie hranice, s cieľom zabezpečiť účinnejšie riadenie vstupu na toto územie.

(4) Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 23. a 24. júna 2011, sa vyzývalo na rýchly pokrok pri vytvorení tzv. inteligentných hraníc. Dňa 25. októbra 2011 Komisia uverejnila oznámenie s názvom Inteligentné hranice – možnosti a cesta vpred.

(5) Je nevyhnutné spresniť ciele systému vstup/výstup a jeho technickú štruktúru, ustanoviť pravidlá týkajúce sa jeho činnosti a používania a vymedziť úlohy systému, kategórie údajov, ktoré sa do systému budú vkladať, účely, na ktoré sa údaje budú vkladať, kritériá ich vkladania, orgány oprávnené na prístup k údajom, vzájomné prepojenie zápisov a ďalšie pravidlá týkajúce sa spracovania údajov a ochrany osobných údajov.

(6) Systém vstup/výstup by sa nemal vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občanov Únie, ktorí majú pobytový preukaz, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[19], alebo na držiteľov povolenia na pobyt, ako sa uvádza v Kódexe schengenských hraníc, keďže ich pobyt nie je obmedzený na 90 dní v období 180 dní.

(7) Cieľom systému vstup/výstup by malo byť zlepšenie hraničných kontrol, zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu a uľahčenie riadenia migračných tokov. Tento systém by mal prispieť najmä k určeniu totožnosti každej osoby, ktorá nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky týkajúce sa dĺžky pobytu na území členských štátov.

(8) Na splnenie týchto cieľov by sa v rámci systému vstup/výstup mali spracúvať alfanumerické údaje a po uplynutí prechodného obdobia aj odtlačky prstov. Vplyv na súkromie cestujúcich, ktorý odoberanie odtlačkov prestavuje, je oprávnený z dvoch dôvodov. Odtlačky prstov sú spoľahlivou metódou na určenie totožnosti osôb, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov bez cestovných dokladov alebo iných dokladov preukazujúcich totožnosť, čo je bežné pri nelegálnych migrantoch. Odtlačky prstov okrem toho umožňujú spoľahlivejšie priradenie údajov o vstupe a výstupe legálne cestujúcich osôb.

(9) Pokiaľ je to fyzicky možné, do systému vstup/výstup by sa malo vložiť desať odtlačkov prstov, aby sa umožnilo presné overenie a identifikácia a aby sa zaručil dostatok údajov za každých okolností.

(10) Na používanie odtlačkov prstov by sa mala vzťahovať prechodná lehota, aby členské štáty mohli prispôsobiť hraničné kontroly a riadenie toku cestujúcich s cieľom zabrániť predlžovaniu čakacej lehoty na hraniciach.

(11) Technický vývoj systému by mal umožniť prístup do systému na účely presadzovania práva, pokiaľ bude takýto prístup možný na základe zmeny a doplnenia tohto nariadenia v budúcnosti.

(12) Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011 z 25. októbra 2011[20], by mala byť zodpovedná za vytvorenie a prevádzkové riadenie centrálneho systému vstup/výstup. Uvedený systém by mal pozostávať z centrálnej jednotky, záložnej centrálnej jednotky, jednotných rozhraní v každom členskom štáte a komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom vstup/výstup a miestami vstupu do siete. Členské štáty by mali byť zodpovedné za vytvorenie a prevádzkové riadenie svojich vlastných vnútroštátnych systémov.

(13) S cieľom umožniť súčinnosť a nákladovú efektívnosť je potrebné, aby sa systém vstup/výstup zaviedol, pokiaľ je to možné, spolu so systémom registrovaných cestujúcich, zriadeným v súlade s nariadením COM(2013) 97 final.

(14) V tomto nariadení by sa mali vymedziť orgány členských štátov, ktoré môžu byť oprávnené na prístup do systému vstup/výstup s cieľom vkladať, meniť a dopĺňať, vymazať alebo nahliadnuť do údajov na osobitné účely tohto systému a v nevyhnutnom rozsahu na splnenie svojich úloh.

(15) Akékoľvek spracovanie údajov systému vstup/výstup by malo byť primerané stanoveným cieľom a nevyhnutné na splnenie úloh príslušných orgánov. Príslušné orgány v súvislosti s používaním tohto systému zabezpečia, aby sa rešpektovala ľudská dôstojnosť a bezúhonnosť príslušnej osoby, ktorej údaje sa požadujú, a aby jednotlivci neboli diskriminovaní na základe rodovej príslušnosti, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(16) Osobné údaje sa v systéme vstup/výstup uchovávajú v lehote, ktorá nie je dlhšia, ako je nevyhnutné na účely systému vstup/výstup. Je primerané uchovávať údaje v lehote šiestich mesiacov, keďže to je minimálna lehota potrebná na výpočet dĺžky pobytu. Dlhšia, maximálne päťročná lehota by bola nevyhnutná v súvislosti s osobami, ktoré v rámci povolenej dĺžky pobytu neodišli z územia členského štátu. Údaje by sa mali vymazať po uplynutí päťročnej lehoty, pokiaľ neexistuje dôvod na ich skorší výmaz.

(17) Mali by sa ustanoviť presné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za vytvorenie a prevádzku systému vstup/výstup, zodpovedností členských štátov za vnútroštátne systémy a prístupu vnútroštátnych orgánov k údajom.

(18) Mali by sa ustanoviť pravidlá týkajúce sa zodpovednosti členských štátov v súvislosti so škodou vzniknutou porušením tohto nariadenia. Zodpovednosť Komisie v súvislosti s uvedenou škodou upravuje druhý odsek článku 340 zmluvy.

(19) Na spracovanie osobných údajov členskými štátmi v rámci uplatňovania tohto nariadenia sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[21].

(20) Na činnosti inštitúcií alebo orgánov Únie sa pri vykonávaní ich úloh v rámci zodpovednosti za prevádzkové riadenie systému vstup/výstup uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[22].

(21) Dohľad nad zákonnosťou spracovania osobných údajov členskými štátmi vykonávajú nezávislé dozorné orgány v súlade s článkom 28 smernice 95/46/EHS, kým dohľad nad činnosťami inštitúcií a orgánov Únie v súvislosti so spracovaním osobných údajov vykonáva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a dozorné orgány by mali spolupracovať pri monitorovaní systému vstup/výstup.

(22) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä ochranu osobných údajov (článok 8 charty), právo na slobodu a bezpečnosť (článok 6 charty), rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 charty), právo na azyl (článok 18 charty), ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia a extradície (článok 19 charty), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47 charty) a je nevyhnutné, aby sa uplatňovalo v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(23) Na účinné monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia je nevyhnutné vykonávať pravidelné posúdenie. S cieľom posúdiť, či a ako môže systém čo najúčinnejšie prispieť k boju proti terorizmu a inej vážnej trestnej činnosti je potrebné posúdiť podmienky poskytnutia prístupu k údajom uloženým v systéme na účely presadzovania práva, ich poskytnutie tretím krajinám a uchovávanie údajov na rôzne dlhé obdobia. Vzhľadom na veľký počet osobných údajov uchovávaných v systéme vstup/výstup a na nevyhnutnosť úplne rešpektovať súkromný život osôb, ktorých osobné údaje sa v tomto systéme spracúvajú, by sa toho posúdenie malo vykonať dva roky od začatia činnosti a zohľadniť výsledky vykonávania VIS.

(24) Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa pokút za porušenie ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie.

(25) Komisii by mali byť udelené vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[23].

(26) Zavedenie jednotného systému vstup/výstup na úrovni oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach a vytvorenie spoločných povinností, podmienok a postupov na používanie údajov nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa vzhľadom na rozsah a vplyv činnosti môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na skutočnosť, že základom tohto nariadenia je schengenské acquis, Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne v lehote šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho prevezme do svojho právneho poriadku.

(28) Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[24]; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(29) Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[25]; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(30) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[26], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode[27].

(31) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[28], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[29].

(32) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, ako sa ustanovuje v Protokole medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[30], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ[31].

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1 Všeobecné ustanovenia

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto sa ustanovuje systém uvedený ako „systém vstup/výstup“ na zaznamenávanie a uchovávanie informácií o čase a mieste vstupu a výstupu štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice s povolením na krátkodobý pobyt na území členských štátov, na výpočet dĺžky ich pobytu a na vytvorenie zápisov pre členské štáty v prípade uplynutia povolenej lehoty na pobyt.

Článok 2 Vytvorenie systému vstup/výstup

1.           Systém vstup/výstup má štruktúru určenú v článku 6.

2.           Európska agentúra sa týmto poveruje prevádzkovým riadením rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „agentúra“) vytvorením a prevádzkovým riadením systému vstup/výstup vrátane funkčnosti na spracovanie biometrických údajov uvedených v článku 12.

Článok 3 Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa uplatňuje na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú povolenie na krátkodobý pobyt na území členských štátov a pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov podliehajú hraničnej kontrole v súlade s Kódexom schengenských hraníc.

2.           Toto nariadenie sa neuplatňuje v prípade, keď vonkajšie hranice prekračujú:

a)      rodinní príslušníci občanov Únie, na ktorých sa uplatňuje smernica 2004/38/ES, ktorí majú pobytový preukaz uvedený v tejto smernici;

b)      rodinní príslušníci štátnych príslušníkov tretích krajín využívajúcich právo na voľný pohyb podľa právnych predpisov Únie, ktorí majú pobytový preukaz uvedený v smernici 2004/38/ES.

Toto nariadenie sa neuplatňuje na rodinných príslušníkov uvedených v písmenách a) a b) ani v prípade, keď sprevádzajú alebo sa pripájajú k občanovi Únie alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má právo na voľný pohyb;

c)      držitelia povolenia na pobyt uvedeného v článku 2 ods. 15 Kódexu schengenských hraníc;

d)      štátni príslušníci Andorry, Monaka a San Marina.

Článok 4 Účel

Účelom systému vstup/výstup je zlepšenie riadenia vonkajších hraníc a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, vykonávanie politiky integrovaného riadenia hraníc, spolupráca a konzultácie medzi hraničnými a imigračnými orgánmi prostredníctvom poskytnutia prístupu k informáciám o čase a mieste vstupu a výstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach, a uľahčenie súvisiacich rozhodnutí s cieľom:

– zlepšiť kontroly na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu,

– vypočítať a monitorovať uľahčiť výpočet dĺžky povoleného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má povolenie na krátkodobý pobyt,

– pomôcť pri určení totožnosti každej osoby, ktorá nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky na vstup na územie členského štátu alebo na pobyt na tomto území,

– umožniť vnútroštátnym orgánom členských štátov určiť totožnosť osôb, ktoré prekročili dĺžku povoleného pobytu, a prijať primerané opatrenia,

– získať štatistické údaje o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na účely analýzy.

Článok 5 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice vymedzené v článku 2 ods. 2 Kódexu schengenských hraníc;

(2) „orgány pohraničnej stráže“ sú príslušné orgány, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi určené na vykonávanie kontrol osôb na hraničných priechodoch vonkajších hraníc v súlade s Kódexom schengenských hraníc;

(3) „imigračné úrady“ sú príslušné orgány, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi určené na preskúmanie podmienok pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov a prijatie rozhodnutia v tejto súvislosti;

(4) „vízové orgány“ sú orgány, ktoré sú v každom členskom štáte zodpovedné za posúdenie a prijímanie rozhodnutí o žiadostiach o udelenie víz alebo rozhodnutí o zrušení, odvolaní alebo predĺžení platnosti víz vrátane centrálnych vízových orgánov a orgánov zodpovedných za udelenie víz na hraniciach v súlade s vízovým kódexom[32];

(5) „štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 zmluvy okrem osôb, ktoré majú podľa dohody medzi Úniou a jej členským štátom na jednej strane a treťou krajinou na strane druhej práva na voľný pohyb, ktoré sú rovnocenné s právami občanov Únie;

(6) „cestovný doklad“ je pas alebo rovnocenný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorého je možné vlepiť vízum;

(7) „krátkodobý pobyt“ je pobyt na území členského štátu trvajúci maximálne 90 dní v období 180 dní;

(8) „zodpovedný členský štát“ je členský štát, ktorý vložil údaje do systému vstup/výstup;

(9) „overenie“ je proces porovnávania súborov údajov s cieľom potvrdiť deklarovanú totožnosť (kontrola porovnaním dvoch údajov);

(10) „identifikácia“ je proces určenia totožnosti prostredníctvom vyhľadávania v databáze podľa niekoľkých súborov údajov (kontrola porovnaním viacerých údajov);

(11) „alfanumerické údaje“ sú údaje vo forme písmen, číslic, špeciálnych znakov, medzier a interpunkčných znamienok;

(12) „biometrické údaje“ sú odtlačky prstov;

(13) „osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu“ sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky týkajúce sa dĺžky krátkodobého pobytu na území členských štátov;

(14) „agentúra“ je agentúra zriadená nariadením (EÚ) č. 1077/2011[33];

(15) „Frontex“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004[34];

(16) „dozorný orgán“ je dozorný úrad zriadený v súlade s článkom 28 smernice 95/46/ES;

(17) „prevádzkové riadenie“ sú všetky úlohy potrebné na zabezpečenie funkčnosti rozsiahlych informačných systémov vrátane zodpovednosti za komunikačnú infraštruktúru, ktorú využívajú; „rozvoj“ sú všetky úlohy potrebné na vytvorenie rozsiahleho informačného systému vrátane komunikačnej infraštruktúry, ktorú využíva;

(18) „vývoj“ je vykonanie všetkých potrebných úloh na vytvorenie rozsiahleho informačného systému vrátane komunikačnej infraštruktúry používanej týmto systémom.

Článok 6 Technická štruktúra systému vstup/výstup

Prvky systému vstup/výstup sú:

a)           centrálny systém, ktorý pozostáva z centrálnej jednotky a záložnej centrálnej jednotky, ktorá je v prípade zlyhania systému schopná zabezpečiť všetky funkčnosti centrálnej jednotky;

b)           vnútroštátny systém, ktorý pozostáva z potrebného hardvéru, softvéru a vnútroštátnej komunikačnej infraštruktúry na spojenie koncového zariadenia príslušného orgánu uvedeného v článku 7 ods. 2 s miestami vstupu do siete v každom členskom štáte;

c)           jednotné rozhranie v každom členskom štáte založené na spoločných technických špecifikáciách, ktoré sú pre všetky členské štáty rovnaké;

d)           miesta vstupu do siete, ktoré sú súčasťou jednotného rozhrania a predstavujú vnútroštátne miesta vstupu, spájajúce vnútroštátny systém každého členského štátu s centrálnym systémom a

e)           komunikačná infraštruktúra medzi centrálnym systémom a miestami vstupu do siete.

Článok 7 Prístup na účely vkladania, zmeny a doplnenia, vymazania a nahliadnutia do údajov

1.           V súlade s článkom 4 prístup do systému vstup/výstup na účely vkladania, zmeny a doplnenia, vymazania a nahliadnutia do údajov uvedených v článku 11 a 12 v súlade s týmto nariadením je vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom orgánov každého členského štátu, ktoré sú príslušné na účely uvedené v článkoch 15 – 22, a to len v rozsahu, v akom sú tieto údaje potrebné na splnenie ich úloh v súlade s týmto účelom a primerané plánovaným cieľom.

2.           Každý členský štát určí príslušné orgány vrátane orgánov hraničnej kontroly, orgánov udeľujúcich víza a imigračných úradov, ktorých riadne oprávnení zamestnanci majú prístup na účely vkladania, zmeny a doplnenia, vymazania alebo nahliadnutia do údajov v systéme vstup/výstup. Každý členský štát bezodkladne predloží agentúre zoznam týchto orgánov. V zozname sa uvádza účel, na ktorý môžu mať jednotlivé orgány prístup k údajom v systéme vstup/výstup.

Agentúra do troch mesiacov od uvedenia systému vstup/výstup do prevádzky v súlade s článkom 41 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konsolidovaný zoznam. Ak sa v tomto zozname vykonajú zmeny a doplnenia, agentúra uverejní raz do roka aktualizovaný konsolidovaný zoznam.

Článok 8 Všeobecné zásady

1.           Každý príslušný orgán oprávnený na prístup do systému vstup/výstup v súlade s týmto nariadením zabezpečí, aby bolo použitie tohto systému nevyhnutné, vhodné a primerané v súvislosti s plnením úloh príslušných orgánov.

2.           Každý príslušný orgán zabezpečí, aby pri využívaní systému vstup/výstup neboli štátni príslušníci tretích krajín diskriminovaní z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a aby sa v plnej miere rešpektovala ľudská dôstojnosť a bezúhonnosť príslušných osôb.

Článok 9 Automatická kalkulačka

Systém vstup/výstup zahŕňa automatický mechanizmus, ktorý v súvislosti s každým štátnym príslušníkom registrovaným v tomto systéme uvádza maximálnu dĺžku povoleného pobytu v súlade s článkom 5 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc.

Automatická kalkulačka:

a)           oznámi príslušným orgánom a štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pri vstupe na hraniciach povolenú dĺžku pobytu;

b)           pri výstupe zistí, ktorí štátni príslušníci tretích krajín prekročili povolenú dĺžku pobytu.

Článok 10 Informačný mechanizmus

1.           Systém vstup/výstup obsahuje mechanizmus, ktorý automaticky zistí, ku ktorému záznamu o vstupe/výstupe sa bezprostredne po dni, keď uplynula dĺžka povoleného pobytu, neuvádzajú údaje o výstupe a zistí záznamy, v súvislosti s ktorými sa prekročila maximálna povolená dĺžka pobytu.

2.           Systém vytvorí zoznam všetkých zistených osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, ktorý obsahuje údaje uvedené v článku 11 a je k dispozícii určeným príslušným vnútroštátnym orgánom.

KAPITOLA II  Vkladanie údajov a ich používanie orgánmi hraničnej kontroly

Článok 11 Osobné údaje držiteľov víz

1.           V prípade, keď v systéme vstup/výstup nie sú predchádzajúce záznamy o štátnom príslušníkovi tretej krajiny a v súlade s Kódexom schengenských hraníc sa prijalo rozhodnutie o povolení vstupu držiteľovi víz, orgán hraničnej kontroly vytvorí osobitnú zložku o príslušnej osobe prostredníctvom vloženia týchto údajov:

a)           priezvisko, rodné priezvisko [predchádzajúce priezvisko(-á)], krstné meno(-á); dátum, miesto a krajina narodenia, štátne občianstvo(-a) a pohlavie;

b)           druh a číslo cestovného dokladu alebo dokladov, orgán, ktorý ho alebo ich vydal a dátum vydania;

c)           trojmiestny kód krajiny, v ktorej bol doklad vydaný, a dátum skončenia platnosti cestovného dokladu(-ov);

d)           číslo vízovej nálepky vrátane trojmiestneho kódu členského štátu, v ktorom bolo vízum udelené, a prípadne dátum skončenia platnosti víza;

e)           pri prvom vstupe na základe víza počet vstupov a povolená dĺžka pobytu uvedená na vízovej nálepke;

f)            v prípade potreby informácie o tom, že príslušnej osobe bol udelený prístup k programu registrovaných cestujúcich v súlade s nariadením COM(2013) 97 final, jedinečné identifikačné číslo a situácia týkajúca sa účasti.

2.           Pri každom vstupe príslušnej osoby sa do záznamu o vstupe/výstupe, ktorý sa spája s osobitnou zložkou tejto osoby, vložia tieto údaje, pričom sa použije osobitné referenčné číslo vytvorené systémom vstup/výstup pri vytvorení uvedenej zložky:

a)           dátum a čas vstupu;

b)           členský štát vstupu, hraničný priechod a orgán, ktorý povolil vstup;

c)           stanovenie počtu dní povoleného pobytu(-ov) a dátum posledného dňa povoleného pobytu.

3.           Pri výstupe sa do záznamu o vstupe/výstupe, ktorý je spojený s osobitnou zložkou príslušnej osoby, vkladajú tieto údaje:

a)           dátum a čas výstupu;

b)           členský štát a hraničný priechod výstupu.

Článok 12 Osobné údaje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti

1.           V prípade, keď v systéme vstup/výstup nie sú predchádzajúce záznamy o štátnom príslušníkovi tretej krajiny a v súlade s Kódexom schengenských hraníc sa prijalo rozhodnutie o povolení vstupu štátnemu príslušníkovi oslobodenému od vízovej povinnosti, orgán hraničnej kontroly vytvorí osobitnú zložku tejto osoby a okrem údajov uvedených v článku 11 vloží do uvedenej osobitnej zložky desať odtlačkov tejto osoby, s výnimkou informácií uvedených v článku 11 písm. d) a e).

2.           Deti mladšie ako 12 rokov sú zo zákonných dôvodov oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.

3.           Osoby, u ktorých je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov, sú z faktických dôvodov oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.

Pokiaľ by však neschopnosť poskytnúť odtlačky prstov mala prechodný charakter, príslušná osoba poskytne odtlačky prstov pri nasledujúcom vstupe. Orgány hraničnej kontroly sú oprávnené žiadať spresnenie dôvodov dočasnej neschopnosti poskytnúť odtlačky prstov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli primerané postupy, ktoré osobám zaručia dôstojnosť v prípade, keď sa vyskytnú problémy so zaznamenaním odtlačkov prstov.

4.           V prípade, keď je príslušná osoba zo zákonných alebo faktických dôvodov oslobodená od povinnosti poskytnúť odtlačky prstov podľa odsekov 2 a 3, osobitné údaje v zložke sa označia slovom „neuplatňuje sa“. Systém umožní rozlišovať prípady, keď poskytnutie odtlačkov prstov nie je nevyhnutné zo zákonných dôvodov, a prípady, keď odtlačky prstov nie je možné poskytnúť z faktických dôvodov.

5.           V lehote troch rokov od začatia prevádzky systému vstup/výstup sa zaznamenávajú len alfanumerické údaje uvedené v odseku 1.

Článok 13 Postupy vkladania údajov na hraničných priechodoch v prípade, keď sa eviduje predchádzajúca zložka

V prípade, keď sa eviduje predchádzajúca zložka, orgán hraničnej kontroly v prípade potreby aktualizuje údaje v zložke, vloží záznam o vstupe/výstupe v súvislosti s každým vstupom a výstupom v súlade s článkami 11 a 12 a spojí záznam s osobitnou zložkou príslušnej osoby.

Článok 14 Údaje, ktoré sa doplnia v prípade odvolania alebo predĺženia povolenia na pobyt

1.           V prípade, keď bolo vydané rozhodnutie o odvolaní povolenia na pobyt alebo o predĺžení povoleného pobytu, príslušný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, doplní do záznamu o vstupe/výstupe tieto údaje:

a)           informáciu uvádzajúcu, že povolenie na pobyt sa odvolalo alebo dĺžka povoleného pobytu sa predĺžila;

b)           orgán, ktorý povolenie na pobyt odvolal alebo predĺžil povolený pobyt;

c)           miesto a dátum vydania rozhodnutia o odvolaní povoleného pobytu alebo predĺžení povoleného pobytu;

d)           nový dátum skončenia povoleného pobytu.

2.           V zázname o vstupe/výstupe sa uvádzajú dôvody odvolania povoleného pobytu, a to sú:

a)           dôvody, na základe ktorých je príslušná osoba vyhostená;

b)           všetky ostatné rozhodnutia, ktoré prijali príslušné orgány členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a ktorých výsledkom je presunutie alebo odchod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na vstup na územie členských štátov alebo na pobyt na tomto území.

3.           V zázname o vstupe/výstupe sa uvádzajú dôvody predĺženia povoleného pobytu.

4.           V prípade, keď príslušná osoba odišla alebo bola presunutá z územia členských štátov na základe rozhodnutia, ako sa uvádza v ods. 2 písm. b), príslušný orgán v súlade s článkom 13 vloží tento osobitný údaj do záznamu o vstupe/výstupe.

Článok 15 Používanie údajov na overovanie na vonkajších hraniciach

1.           Orgány hraničnej kontroly majú prístup do systému vstup/výstup na účely nahliadnutia do údajov v rozsahu nevyhnutnom na splnenie úloh týkajúcich sa hraničnej kontroly.

2.           Na účely uvedené v ods. 1 majú orgány hraničnej kontroly prístup k vyhľadávaniu na základe údajov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a) v spojení s niektorými alebo všetkými týmito údajmi:

– údaje uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b),

– údaje uvedené v článku 11 ods. 1 písm. c),

– číslo vízovej nálepky uvedené v článku 11 ods. 1 písm. d),

– údaje uvedené v článku 11 ods. 2 písm. a),

– členský štát a hraničný priechod pri vstupe alebo výstupe,

– údaje uvedené v článku 12.

KAPITOLA III Vkladanie údajov a používanie systému vstup/výstup inými orgánmi

Článok 16 Používanie systému vstup/výstup na preskúmanie a rozhodnutie o žiadostiach o víza

1.           Orgány udeľujúce víza nahliadnu do systému vstup/výstup na účely preskúmania žiadostí o víza a vydania rozhodnutí o týchto žiadostiach vrátane rozhodnutí o zrušení, odvolaní alebo predĺžení platnosti udelených víz v súlade s príslušnými ustanoveniami vízového kódexu.

2.           Na účely uvedené v odseku 1 má orgán udeľujúci víza prístup k vyhľadávaniu na základe jedného alebo viacerých týchto údajov:

a)           údaje uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c);

b)           číslo vízovej nálepky vrátane trojmiestneho kódu členského štátu zodpovedného za udelenie víza, uvedené v článku 11 ods. 1 písm. d);    

c)           údaje uvedené v článku 12.

3.           V prípade, keď z vyhľadávania na základe údajov uvedených v odseku 2 vyplýva, že v systéme vstup/výstup sú zaznamenané údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, orgány udeľujúce víza nahliadnu do údajov v osobitnej zložke príslušnej osoby a do záznamov o vstupe/výstupe, ktoré sú s ňou prepojené, výlučne na účely uvedené v odseku 1.

Článok 17 Využitie systému vstup/výstup pri preskúmaní žiadostí o prístup k programu registrovaných cestujúcich

1.           Príslušné orgány uvedené v článku 4 nariadenia COM(2013) 97 final nahliadnu do systému vstup/výstup na účely preskúmania žiadostí v súvislosti s programom registrovaných cestujúcich a prijatia rozhodnutí týkajúcich sa uvedených žiadostí vrátane rozhodnutí o odmietnutí, odvolaní alebo predĺžení lehoty platnosti prístupu k programu registrovaných cestujúcich v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia.

2.           Na účely uvedené v odseku 1 majú príslušné orgány prístup k vyhľadávaniu podľa jedného alebo viacerých údajov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c).

3.           Ak sa na základe vyhľadávania podľa údajov uvedených v odseku 2 zistí, že v systéme vstup/výstup sú zaznamenané údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, príslušný orgán má prístup k nahliadnutiu do údajov v osobitnej zložke príslušnej osoby a do záznamov o vstupe/výstupe, ktoré sú s ňou prepojené, výlučne na účely uvedené v odseku 1.

Článok 18 Prístup k údajom na účely overenia na území členských štátov

1.           Príslušné orgány členských štátov majú prístup k vyhľadávaniu podľa údajov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c) spolu s overením odtlačkov prstov uvedeným v článku 12 na účely overenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny a/alebo splnenia podmienok na vstup alebo pobyt na území členských štátov.

2.           Ak sa na základe vyhľadávania podľa údajov uvedených v odseku 1 zistí, že v systéme vstup/výstup sú zaznamenané údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, príslušný orgán má prístup k nahliadnutiu do údajov v osobitnej zložke príslušnej osoby a záznamu o vstupe/výstupe, ktorý je s ňou prepojený, výlučne na účely uvedené v odseku 1.

Článok 19 Prístup k údajom na účel určenia totožnosti

1.           Výlučne na účely overenia totožnosti každej osoby, ktorá prípadne nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo bydlisko na území členských štátov, majú orgány zodpovedné za vykonávanie kontrol na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach v súlade s Kódexom schengenských hraníc alebo na území členských štátov týkajúcich sa overenia, či sú splnené podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska na území členských štátov, prístup k vyhľadávaniu podľa odtlačkov prstov tejto osoby.

2.           Ak z vyhľadávania na základe údajov uvedených v odseku 1 vyplýva, že v systéme vstup/výstup sú zaznamenané údaje o osobe, príslušný orgán má prístup k nahliadnutiu do údajov v osobitnej zložke príslušnej osoby a záznamu o vstupe/výstupe, ktorý je s ňou prepojený, výlučne na účely uvedené v odseku 1.

KAPITOLA IV Uchovávanie, zmena a doplnenie údajov

Článok 20  Lehota uchovávania uložených údajov

1.           Každý záznam o vstupe/výstupe sa uchováva nanajvýš 181 dní.

2.           Každá osobitná zložka spolu s prepojeným záznamom o vstupe/výstupe sa uchováva v systéme vstup/výstup nanajvýš 91 dní odo dňa posledného záznamu o výstupe, pokiaľ sa v lehote 90 dní odo dňa posledného záznamu o výstupe nezaznamená vstup.

3.           Odchylne od odseku 1, v prípade, keď sa po dátume skončenia povolenej dĺžky pobytu nezaznamená vstup, údaje sa uchovávajú nanajvýš päť rokov od posledného dňa povoleného pobytu.

Článok 21 Zmena a doplnenie údajov

1.           Príslušné orgány členských štátov určené v súlade s článkom 7 majú právo na zmenu a doplnenie údajov vložených do systému vstup/výstup, a to opravou alebo vymazaním uvedených údajov v súlade s týmto nariadením.

2            Informácie o osobách uvedené v článku 10 ods. 2 sa bezodkladne vymažú v prípade, keď štátny príslušník tretej krajiny predloží dôkaz v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedného členského štátu o tom, že bol prinútený prekročiť povolenú dĺžku pobytu z dôvodu nepredvídateľných a vážnych udalostí, že získal právo na pobyt, alebo v prípade chyby. Štátny príslušník tretej krajiny má prístup k účinnému opravnému prostriedku s cieľom zabezpečiť zmenu a doplnenie údajov.

Článok 22 Predčasné vymazanie údajov

V prípade, keď štátny príslušník tretej krajiny pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 20 získa štátne občianstvo členského štátu, alebo sa naňho vzťahuje výnimka uvedená v článku 3 ods. 2, členský štát, ktorého štátne občianstvo táto osoba získala, alebo členský štát, ktorý udelil pobytový preukaz, bezodkladne vymaže zo systému vstup/výstup osobitnú zložku a s ňou prepojené záznamy v súlade s článkami 11 a 12. Táto osoba má prístup k účinnému opravnému prostriedku s cieľom zabezpečiť vymazanie údajov.

KAPITOLA V Vývoj, prevádzka a povinnosti

Článok 23 Prijatie vykonávacích opatrení Komisiou pred vývojom systému

              Komisia prijme nasledujúce opatrenia na vývoj a technickú realizáciu centrálneho systému, jednotných rozhraní a komunikačnej infraštruktúry vrátane špecifikácií vzhľadom na:

a)      špecifikácie na riešenie a používanie odtlačkov prstov na biometrické overenie v systéme vstup/výstup;

b)      plán fyzickej štruktúry systému vrátane jeho komunikačnej infraštruktúry;

c)      vkladanie údajov v súlade s článkom 11 a 12;

d)      prístup k údajom v súlade s článkami 15 – 19;

e)      uchovávanie, zmenu a doplnenie, vymazanie a predčasné vymazanie údajov v súlade s článkami 21 a 22;

f)       uchovávanie a prístup k záznamom v súlade s článkom 30;

g)      požiadavky týkajúce sa vykonávania.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 42.

Agentúra na základe priaznivého stanoviska Komisie vymedzí technické špecifikácie a ich vývoj, pokiaľ ide o centrálnu jednotku, záložnú centrálnu jednotku, jednotné rozhrania a komunikačnú infraštruktúru.

Článok 24 Vývoj a prevádzkové riadenie

1.           Agentúra je zodpovedná za vývoj centrálnej jednotky, záložnej centrálnej jednotky, jednotných rozhraní vrátane miest vstupu do siete a komunikačnej infraštruktúry.

Agentúra v čo najkratšej lehote odo dňa, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť a Komisia prijme opatrenia uvedené v článku 23 ods. 1, vytvorí a realizuje centrálnu jednotku, záložnú centrálnu jednotku, jednotné rozhrania a komunikačnú infraštruktúru.

Vývoj pozostáva z vytvorenia a realizácie technických špecifikácií, testovania a celkovej koordinácie projektu.

2.           Agentúra je zodpovedná za prevádzkové riadenie centrálnej jednotky, záložnej centrálnej jednotky a jednotných rozhraní. Agentúra v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa po predchádzajúcej analýze nákladov a výnosov využívali vždy najmodernejšie technológie.

Agentúra je takisto zodpovedná za prevádzkové riadenie komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom a miestami vstupu do siete.

Prevádzkové riadenie systému vstup/výstup pozostáva zo všetkých úloh potrebných na to, aby systém fungoval v súlade s týmto nariadením 24 hodín denne, 7 dní v týždni, najmä z údržby a technického vývoja nevyhnutného na zabezpečenie toho, aby tento systém fungoval na uspokojivej úrovni prevádzkovej kvality, najmä pokiaľ ide o čas potrebný pre orgány hraničných priechodov na zistenie informácií z centrálnej databázy, ktorý by mal byť čo najkratší.

3.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, agentúra uplatňuje na všetkých svojich zamestnancov, od ktorých sa vyžaduje práca s údajmi v systéme vstup/výstup, primerané pravidlá týkajúce sa služobného tajomstva alebo iné rovnocenné povinnosti mlčanlivosti. Táto povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto zamestnancov z úradu alebo zamestnania, alebo po skončení ich činností.

Článok 25 Vnútroštátne zodpovednosti

1.           Každý členský štát je zodpovedný za:

a)           vývoj vnútroštátneho systému a jeho pripojenie k systému vstup/výstup;

b)           organizáciu, riadenie, prevádzku a údržbu vnútroštátneho systému; a

c)           riadenie a pravidlá prístupu riadne oprávnených zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov k systému vstup/výstup v súlade s týmto nariadením a zriadenie a pravidelnú aktualizáciu zoznamu týchto zamestnancov a ich profilov.

2.           Každý členský štát určí vnútroštátny orgán, ktorý príslušným orgánom uvedeným v článku 7 poskytne prístup do systému vstup/výstup, a prepojí tento vnútroštátny orgán s miestom vstupu do siete.

3.           Každý členský štát dodržiava automatizované postupy spracovania údajov.

4.           Zamestnanci orgánov, ktorí majú právo na prístup do systému vstup/výstup, absolvujú pred získaním oprávnenia na spracúvanie údajov uložených v systéme vstup/výstup primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa pravidiel bezpečnosti a ochrany údajov.

5.           Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vnútroštátnymi systémami a vnútroštátnymi rozhraním, sa uhradia z rozpočtu Únie.

Článok 26 Zodpovednosť za používanie údajov

1.           Každý členský štát zabezpečí, aby sa údaje uložené v systéme vstup/výstup spracúvali zákonným spôsobom, a najmä aby v súlade s článkami 15 – 19 tohto nariadenia mali prístup k údajom iba riadne oprávnení zamestnanci na účely plnenia svojich úloh. Zodpovedný členský štát predovšetkým zabezpečí, aby:

a)           sa údaje zhromažďovali v súlade so zákonom;

b)           sa údaje zaznamenávali do systému vstup/výstup v súlade so zákonom;

c)           údaje boli pri prenose do systému vstup/výstup presné a aktuálne.

2.           Agentúra zabezpečí, aby prevádzka systému vstup/výstup bola v súlade s týmto nariadením a vykonávacími aktmi uvedenými v článku 23. Agentúra predovšetkým:

a)           prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom a miestami vstupu do siete bez toho, aby boli dotknuté povinnosti každého členského štátu;

b)           zabezpečí, aby k údajom, ktoré sa spracúvajú v systéme vstup/výstup na účely plnenia úloh agentúry v súlade s týmto nariadením, mali prístup len riadne oprávnení zamestnanci.

3.           Agentúra oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii opatrenia, ktoré prijala podľa odseku 2 na začatie prevádzky systému vstup/výstup.

Článok 27 Oznamovanie údajov tretím krajinám, medzinárodným organizáciám a súkromným subjektom

1.           Údaje uchovávané v systéme vstup/výstup sa neprenášajú ani neposkytujú tretej krajine, medzinárodnej organizácii ani súkromným subjektom.

2.           Odchylne od odseku 1 sa údaje uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c) a článku 12 ods. 1 môžu preniesť alebo poskytnúť tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii uvedenej v prílohe, ak je to v jednotlivých prípadoch nevyhnutné na účely preukázania totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane účelu návratu, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)           Komisia prijala rozhodnutie o primeranej ochrane osobných údajov v dotknutej tretej krajine v súlade s článkom 25 ods. 6 smernice 95/46/ES, alebo je v platnosti readmisná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou, alebo sa uplatňujú ustanovenia článku 26 ods. 1 písm. d) smernice 95/46/ES;

b)           tretia krajina alebo medzinárodná organizácia súhlasí s použitím údajov len na účely, na ktoré sa poskytli;

c)           údaje sa prenesú alebo poskytnú v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Únie, najmä readmisnými dohodami, a s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, ktorý údaje preniesol alebo poskytol vrátane právnych ustanovení vzťahujúcich sa na bezpečnosť a ochranu údajov; a

d)           členský štát, ktorý do systému vstup/výstup údaje vložil, súhlasil.

3.           Prenosy osobných údajov tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám podľa odseku 2 nemajú vplyv na práva utečencov alebo osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu, najmä pokiaľ ide o zákaz vrátenia alebo vyhostenia.

Článok 28 Bezpečnosť údajov

1.           Zodpovedný členský štát zaistí bezpečnosť údajov pred ich prenosom a počas ich prenosu do miesta vstupu do siete. Každý členský štát zaistí bezpečnosť údajov, ktoré dostane zo systému vstup/výstup.

2.           Každý členský štát v súvislosti so svojím vnútroštátnym systémom prijme nevyhnutné opatrenia vrátane bezpečnostného plánu s cieľom:

a)           fyzicky chrániť údaje, a to aj prostredníctvom vytvorenia núdzových plánov na ochranu kritickej infraštruktúry;

b)           odmietnuť neoprávneným osobám prístup k vnútroštátnym zariadeniam, v ktorých členský štát vykonáva operácie v súlade s účelmi, na ktoré je systém vstup/výstup určený (kontrola prístupu k zariadeniam);

c)           zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, zmene alebo odstráneniu nosičov údajov (kontrola nosičov údajov);

d)           zabrániť neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenej kontrole, zmene alebo vymazaniu uložených osobných údajov (kontrola uloženia);

e)           zabrániť neoprávnenému spracovaniu údajov v systéme vstup/výstup a akémukoľvek neoprávnenému pozmeňovaniu alebo vymazaniu údajov spracúvaných v systéme vstup/výstup (kontrola vkladania údajov);

f)            zabezpečiť, aby všetky osoby oprávnené na prístup do systému vstup/výstup mali prístup výlučne k údajom, na ktoré sa vzťahuje ich povolenie, a len s individuálnou a jedinečnou totožnosťou používateľa a v režime tajného prístupu (kontrola prístupu k údajom);

g)           zabezpečiť, aby všetky orgány s právom na prístup do systému vstup/výstup vytvorili profily, ktoré opisujú funkcie a povinnosti osôb oprávnených na vkladanie, pozmeňovanie, vymazanie, nahliadnutie a vyhľadávanie údajov, a na požiadanie bezodkladne sprístupnili tieto profily dozorným orgánom (osobné profily);

h)           zabezpečiť, aby bolo možné overiť a určiť, ktorým orgánom sa môžu osobné údaje preniesť prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu údajov);

i)            zabezpečiť, aby bolo možné overiť a určiť, ktoré údaje sa spracovali v systéme vstup/výstup, kedy, kto a na aký účel ich spracoval (kontrola zaznamenania údajov);

j)            zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu osobných údajov pri prenose osobných údajov z alebo do systému vstup/výstup, alebo pri preprave nosičov údajov, a to najmä prostredníctvom vhodných postupov šifrovania (kontrola prepravy);

k)           monitorovať účinnosť bezpečnostných opatrení uvedených v tomto odseku a prijať nevyhnutné organizačné opatrenia týkajúce sa vnútorného monitorovania s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením (vnútorný audit).

3.           Agentúra prijme nevyhnutné opatrenia s cieľom dosiahnuť ciele súvisiace s prevádzkou systému vstup/výstup stanovené v odseku 2 vrátane prijatia bezpečnostného plánu.

Článok 29 Zodpovednosť

1.           Každá osoba alebo členský štát, ktorý utrpel škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracovania alebo akéhokoľvek konania nezlučiteľného s týmto nariadením, má nárok na náhradu škody od členského štátu, ktorý je za vzniknutú škodu zodpovedný. Tento členský štát sa úplne alebo čiastočne oslobodí od tejto povinnosti, ak preukáže, že nenesie zodpovednosť za udalosť, ktorá bola príčinou vzniknutej škody.

2.           Ak na základe skutočnosti, že členský štát nesplnil svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, vznikne systému vstup/výstup škoda, tento členský štát je zodpovedný za túto škodu, pokiaľ agentúra alebo iný členský štát zapojený do systému vstup/výstup neprijali primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody alebo na minimalizáciu jej vplyvu.

3.           Nároky voči členskému štátu na náhradu škody uvedenej v odsekoch 1 a 2 sa riadia ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov obžalovaného členského štátu.

Článok 30 Vedenie záznamov

1.           Každý členský štát a agentúra vedú záznamy o všetkých operáciách spracovania údajov v systéme vstup/výstup. V týchto záznamoch sa uvádza účel prístupu uvedený v článku 7, dátum a čas, druh prenesených údajov podľa článkov 11 – 14, druh údajov použitých pri vyhľadávaní podľa článkov 15 – 19 a názov orgánu, ktorý údaje vložil alebo vyhľadal. Každý členský štát okrem toho vedie záznamy o zamestnancoch, ktorí sú riadne oprávnení na vkladanie a vyhľadávanie údajov.

2.           Uvedené záznamy sa môžu použiť len na monitorovanie prípustnosti spracúvania údajov z hľadiska ochrany údajov, ako aj na zaistenie bezpečnosti údajov. Záznamy sa chránia primeranými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa rok po uplynutí lehoty uchovávania uvedenej v článku 20, ak nie sú potrebné na už začaté postupy monitorovania.

Článok 31 Vnútorné monitorovanie

Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán oprávnený na prístup k údajom systému vstup/výstup prijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a v prípade potreby spolupracoval s dozorným orgánom.

Článok 32 Sankcie

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každé zneužitie údajov vložených do systému vstup/výstup podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám vrátane správnych a/alebo trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

KAPITOLA VI Práva a dohľad nad ochranou údajov

Článok 33 Právo na informácie

1.           Zodpovedný členský štát poskytne osobám, ktorých údaje sú zaznamenané v systéme vstup/výstup, tieto informácie:

a)           údaje o prevádzkovateľovi uvedenom v článku 37 ods. 4;

b)           účel spracovania údajov v systéme vstup/výstup;

c)           kategórie príjemcov údajov;

d)           lehota uchovávania údajov;

e)           informáciu o tom, že zhromažďovanie údajov je povinné na preskúmanie podmienok vstupu;

f)            informáciu o tom, že majú právo na prístup k údajom, ktoré sa ich týkajú, právo požadovať opravu nesprávnych údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo požadovať vymazanie údajov, ktoré sa ich týkajú a boli spracované v rozpore so zákonom, ako aj právo na informácie o postupoch vykonávania týchto práv a kontaktné údaje vnútroštátnych dozorných orgánov alebo európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorí rozhodujú o sťažnostiach vo veci ochrany osobných údajov.

2.           Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytnú písomne.

Článok 34 Právo na prístup, opravu a vymazanie údajov

1.           Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť poskytnúť iné informácie v súlade s článkom 12 písm. a) smernice 95/46/ES, má každá osoba právo na informácie o údajoch zaznamenaných v systéme vstup/výstup, ktoré sa jej týkajú, a o členskom štáte, ktorý ich preniesol do tohto systému. Takýto prístup k údajom môže udeliť len členský štát. Každý členský štát vedie záznamy o každej žiadosti o takýto prístup.

2.           Každá osoba môže požiadať o opravu údajov, ktoré sa jej týkajú a sú nesprávne, a o vymazanie údajov, ak boli zaznamenané v rozpore so zákonom. Zodpovedný členský štát vykoná bezodkladne opravu v súlade so svojimi právnymi predpismi, nariadeniami a postupmi.

3.           Ak bola žiadosť, ako sa ustanovuje v odseku 2, podaná inému než zodpovednému členskému štátu, orgány členského štátu, ktorému bola žiadosť podaná, sa v lehote 14 dní spoja s orgánmi zodpovedného členského štátu. Zodpovedný členský štát v lehote jedného mesiaca skontroluje správnosť údajov a zákonnosť ich spracovania v systéme vstup/výstup.

4.           V prípade, keď sú údaje zaznamenané v systéme vstup/výstup nesprávne alebo boli zaznamenané v rozpore so zákonom, zodpovedný členský štát údaje opraví alebo vymaže v súlade s článkom 21. Zodpovedný členský štát bezodkladne vydá dotknutej osobe písomné potvrdenie o vykonaní opravy alebo vymazaní údajov, ktoré sa jej týkajú.

5.           Ak zodpovedný členský štát nesúhlasí s tvrdením, že údaje zaznamenané v systéme vstup/výstup sú nesprávne alebo boli zaznamenané v rozpore so zákonom, bezodkladne poskytne dotknutej osobe písomné vysvetlenie, prečo odmieta opraviť alebo vymazať údaje, ktoré sa jej týkajú.

6.           Zodpovedný členský štát takisto poskytne dotknutej osobe informácie o opatreniach, ktoré môže táto osoba prijať, ak nesúhlasí s poskytnutým vysvetlením. Tieto informácie sa týkajú postupu podania žaloby alebo sťažnosti príslušným orgánom alebo súdom príslušného členského štátu a každej pomoci vrátane pomoci dozorného orgánu, ktorá je dostupná v súlade s právnymi predpismi, nariadeniami a postupmi príslušného členského štátu.

Článok 35 Spolupráca pri zabezpečovaní práv na ochranu údajov

1.           Členské štáty aktívne spolupracujú pri presadzovaní práv stanovených v článku 34.

2.           Dozorný orgán v každom členskom štáte poskytne dotknutej osobe na požiadanie pomoc a poradenstvo pri výkone jej práva na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, v súlade s článkom 28 ods. 4 smernice 95/46/ES.

3.           Dozorný orgán zodpovedného členského štátu, ktorý preniesol údaje, a dozorné orgány členských štátov, ktorým bola žiadosť podaná, na tento účel spolupracujú.

Článok 36 Prostriedky nápravy

1.           Každá osoba v každom členskom štáte má právo podať žalobu alebo sťažnosť príslušným orgánom alebo súdom toho členského štátu, ktorý odmietol právo na prístup alebo právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, ako sa stanovuje v článku 35.

2.           Počas celého konania je dostupná pomoc dozorných orgánov.

Článok 37 Dozor vykonávaný dozorným orgánom

1.           Dozorný orgán monitoruje zákonnosť spracovania osobných údajov uvedených v článkoch 11 – 14 príslušným členským štátom vrátane prenosu údajov z a do systému vstup/výstup.

2.           Dozorný orgán zabezpečí, aby sa v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami aspoň každé štyri roky vykonal audit operácií spracovania údajov vo vnútroštátnom systéme.

3.           Členské štáty zabezpečia, aby ich dozorný orgán mal dostatočné prostriedky na plnenie úloh, ktorými je poverený na základe tohto nariadenia.

4.           V súvislosti so spracúvaním osobných údajov v systéme vstup/výstup každý členský štát určí orgán, ktorý sa považuje za prevádzkovateľa v súlade s článkom 2 písm. d) smernice 95/46/ES a ktorý má hlavnú zodpovednosť za spracúvanie údajov príslušným členským štátom. Každý členský štát oznámi tento orgán Komisii.

5.           Každý členský štát poskytne všetky informácie, ktoré dozorné orgány požadujú, a najmä informácie o činnostiach vykonaných v súlade s článkom 28, zabezpečí im prístup ku svojim záznamom uvedeným v článku 30 a umožní im nepretržitý prístup do všetkých svojich priestorov.

Článok 38 Dohľad vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov kontroluje, či agentúra vykonáva činnosti spracovania osobných údajov v súlade s týmto nariadením. Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňujú povinnosti a právomoci uvedené v článkoch 46 a 47 nariadenia (ES) č. 45/2001.

2.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby sa v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami aspoň každé štyri roky vykonal audit činností agentúry v oblasti spracúvania osobných údajov. Správa o tomto audite sa pošle Európskemu parlamentu, Rade, agentúre, Komisii a dozorným orgánom. Agentúra môže pred prijatím správy vyjadriť pripomienky.

3.           Agentúra poskytne európskemu dozornému úradníkovi informácie, o ktoré požiada, a zabezpečí mu prístup ku všetkým dokumentom a svojim záznamom uvedeným v článku 30 a umožní mu nepretržitý prístup do všetkých svojich priestorov.

Článok 39 Spolupráca medzi dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.           Dozorné orgány a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pričom každý koná v rámci svojich príslušných právomocí, aktívne spolupracujú v rámci svojich povinností a zabezpečujú koordinovaný dohľad nad systémom vstup/výstup a vnútroštátnymi systémami.

2.           V prípade potreby si v rámci svojich príslušných právomocí vymieňajú dôležité informácie, vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní auditov a inšpekcií, skúmajú ťažkosti pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia, analyzujú problémy súvisiace s vykonávaním nezávislého dozoru alebo s výkonom práv osoby, ktorej sa údaje týkajú, vypracúvajú zladené návrhy na spoločné riešenia všetkých problémov a podporujú informovanosť o právach súvisiacich s ochranou údajov.

3.           Dozorné orgány a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa na tento účel stretávajú aspoň dvakrát do roka. Náklady na tieto stretnutia uhrádza európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Na prvom stretnutí sa prijme rokovací poriadok. Ďalšie pracovné postupy vypracujú spoločne podľa potreby.

4.           Každé dva roky pošlú Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a agentúre spoločnú správu o činnosti. V tejto správe je o každom členskom štáte kapitola, ktorú pripravil dozorný orgán príslušného členského štátu.

KAPITOLA VII Záverečné ustanovenia

Článok 40 Použitie údajov na oznamovacie a štatistické účely

1.           Výlučne na oznamovacie a štatistické účely a bez toho, aby bola možná osobitná identifikácia, sú riadne oprávnení zamestnanci zodpovedných orgánov členských štátov, agentúry a agentúry Frontex oprávnení nahliadnuť do týchto údajov:

a)           informácie o stave;

b)           štátne občianstvo štátneho príslušníka tretej krajiny;

c)           členský štát, dátum a hraničný priechod pri vstupe a členský štát, dátum a hraničný priechod pri výstupe;

d)           druh cestovného dokladu;

e)           počet osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu uvedenú v článku 10;

f)            údaje vložené v súvislosti s každým pobytom, ktorý bol odvolaný alebo ktorého platnosť sa predĺžila;

g)           v prípade potreby orgán, ktorý udelil víza;

h)           počet osôb oslobodených od povinnosti poskytnúť odtlačky prstov podľa článku 12 ods. 2 a 3.

Článok 41 Začiatok prevádzky

1.           Komisia určí dátum začatia prevádzky systému vstup/výstup, keď sú splnené tieto podmienky:

a)           prijali sa opatrenia uvedené v článku 23;

b)           agentúra oznámila úspešné ukončenie komplexného testu systému vstup/výstup, ktorý vykoná agentúra v spolupráci s členskými štátmi, a

c)           členské štáty overili technické a právne opatrenia na zhromažďovanie a prenos údajov uvedených v článkoch 11 – 14 do systému vstup/výstup a oznámili ich Komisii.

2.           Komisia oznámi Európskemu parlamentu výsledky testu vykonaného v súlade s odsekom 1 písm. b).

3.           rozhodnutie Komisie uvedené v odseku 1 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 42 Postup výboru

1.           Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 43 Oznámenia

1.         Členské štáty oznámia Komisii:

a)           orgán, ktorý sa bude považovať za prevádzkovateľa uvedeného v článku 37;

b)           nevyhnutné technické a právne opatrenia uvedené v článku 41.

2.           Členské štáty oznámia agentúre príslušné orgány, ktoré majú prístup k vkladaniu, pozmeňovaniu, vymazaniu, nahliadnutiu alebo vyhľadávaniu údajov, ako sa uvádza v článku 7.

3.           Agentúra oznámi Komisii úspešné dokončenie testu uvedeného v článku 41 ods. 1 písm. b).

Prostredníctvom stále aktualizovaného elektronického verejného registra Komisia sprístupní členským štátom a verejnosti informácie oznámené podľa odseku 1 písm. a).

Článok 44 Poradná skupina

Agentúra zriadi poradnú skupinu a poskytne jej odborné znalosti týkajúce sa systému vstup/výstup najmä v súvislosti s prípravou jej ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti.

Článok 45  Odborná príprava

Agentúra vykonáva úlohy týkajúce sa odbornej prípravy uvedenej v článku 25 ods. 4.

Článok 46 Monitorovanie a hodnotenie

1.           Agentúra zabezpečí zavedenie postupov na monitorovanie fungovania systému vstup/výstup vzhľadom na ciele, ktoré sa týkajú technických výstupov, efektívnosti nákladov, bezpečnosti a kvality služby.

2.           Agentúra má na účely technickej údržby prístup k potrebným informáciám o operáciách spracúvania údajov, ktoré sa vykonávajú v systéme vstup/výstup.

3.           Dva roky od začatia prevádzky systému vstup/výstup a potom každé dva roky agentúra predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o technickom fungovaní systému vstup/výstup vrátane jeho bezpečnosti.

4.           Dva roky od začatia prevádzky systému vstup/výstup a potom každé štyri roky Komisia vypracuje celkové hodnotenie systému vstup/výstup. Toto celkové hodnotenie obsahuje posúdenie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, posúdenie platnosti východiskových zásad, uplatňovania tohto nariadenia, bezpečnosti systému a vplyvu na budúce operácie. Komisia predloží hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.

5.           V prvom hodnotení sa osobitne preskúma otázka, ako by mohol systém vstup/výstup prispieť k boju proti terorizmu a inej závažnej trestnej činnosti a bude sa zaoberať otázkou prístupu k informáciám v systéme na účely presadzovania práva, prípadne otázkou, či a za akých podmienok by sa mohol umožniť takýto prístup, nevyhnutnosťou upraviť lehotu uchovávania údajov a prípadným udelením prístupu orgánom tretích krajín, pričom sa zohľadní prevádzka systému vstup/výstup a výsledky realizácie VIS.

6.           Členské štáty poskytnú agentúre a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 3 a 4 podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré vopred určila Komisia a/alebo agentúra.

7.           Agentúra poskytne Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkového hodnotenia uvedeného v odsekoch 4 a 5.

Článok 47 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.           Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.           Uplatňuje sa odo dňa uvedeného v článku 41 ods. 1.

3.           Články 23 až 25, 28 a 41 až 45 sa uplatňujú odo dňa uvedeného v odseku 1.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

Príloha

Zoznam medzinárodných organizácií uvedených v článku 27 ods. 2

1.         Organizácie OSN (napr. UNHCR)

2.         Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)

3.         Medzinárodný výbor Červeného kríža

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Pravidlá monitorovania a predkladania správ

              2.2.    Systém riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Zlučiteľnosť s aktuálnym viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje systém vstup/výstup na registráciu údajov o vstupe/výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie, za predpokladu, že zákonodarný orgán prijal návrh, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (COM(2011) 750), a za predpokladu, že zákonodarný orgán prijal návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011) 398), a že v rámci výdavkového stropu príslušného rozpočtového okruhu existuje dostatočná úroveň prostriedkov.

1.2. Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB[35]

Oblasť politiky: okruh Vnútorné záležitosti (hlava 18)

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[36]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

V Štokholmskom programe, ktorý schválil Európsky parlament a Rada v decembri 2009, sa znovu potvrdil potenciál pre systém vstup/výstup, ktorý členským štátom umožní účinne spoločne využívať údaje, pričom sa zabezpečí ochrana údajov. Návrh na zavedenie systému vstup/výstup sa preto začlenil do Akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu. Jednou z priorít Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF)[37] je financovanie rozvoja balíka inteligentných hraníc.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Účelom systému vstup/výstup bude zlepšenie riadenia vonkajších hraníc a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu s cieľom:

evidovať každý záznam o vstupe/výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín s povolením na krátkodobý pobyt;

vypočítať a monitorovať dĺžku trvania povoleného pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín s povolením na krátkodobý pobyt;

získať štatistické údaje o vstupoch a výstupoch štátnych príslušníkov tretích krajín na účely analýzy.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Činnosti: Solidarita – vonkajšie hranice, návrat, vízová politika a voľný pohyb osôb (kapitola 18.02)

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Pre všetky orgány v členských štátoch systém vytvorí presné informácie o osobách, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, a to prispeje k zadržaniu a vráteniu nelegálnych prisťahovalcov, a takisto vo všeobecnosti k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Systém poskytne presné informácie o počte osôb, ktoré každý rok prekročia vonkajšie hranice EÚ, podrobnejšie podľa štátnej príslušnosti a miesta prekročenia hraníc. Také isté podrobné údaje poskytne osobitne o osobách, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, a tak poskytne pevnejšiu základňu poznatkov na riešenie otázky, či je potrebné, aby štátni príslušníci určitej tretej krajiny podliehali vízovej povinnosti.

Poskytne kľúčové údaje na účely preskúmania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o prístup k programu registrovaných cestujúcich (nové a následné). Navyše poskytne príslušným orgánom informácie potrebné na zabezpečenie, aby štátni príslušníci tretích krajín, ktorí využívajú prístup k programu registrovaných cestujúcich, úplne splnili všetky nevyhnutné podmienky vrátane dodržania dĺžky povoleného pobytu.

Umožní orgánom skontrolovať, či pravidelní cestujúci, ktorí sú držiteľmi víz na viac vstupov, neprekračujú povolenú dĺžku pobytu v schengenskom priestore.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Pri vývoji

Externý dodávateľ vyvinie technický systém na základe schválenia návrhu a prijatia technických špecifikácií. Vývoj systémov sa uskutoční na ústrednej a vnútroštátnej úrovni, pričom celkovú koordináciu vykoná agentúra pre informačné systémy. Agentúra pre informačné systémy v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami vymedzí celkový rámec správy. Na začiatku projektu sa ako zvyčajne pri vývoji uvedených systémov vymedzí celkový plán riadenia projektu spolu s plánom zabezpečenia kvality. Mali by obsahovať ovládacie panely s osobitnými ukazovateľmi týkajúcimi sa najmä

          celkového stavu projektu

včasný vývoj podľa schváleného harmonogramu (míľnikov), riadenie rizík, riadenie zdrojov (ľudských a finančných) podľa schváleného rozdelenia prostriedkov, organizačná pripravenosť…

Keď už je systém v prevádzke

Podľa článku 46 o monitorovaní a hodnotení:

„3.     Dva roky od začatia prevádzky systému vstup/výstup a potom každé dva roky agentúra predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o technickej prevádzke systému vstup/výstup vrátane jeho bezpečnosti.

4.       Dva roky od začatia prevádzky systému vstup/výstup a potom každé štyri roky Komisia vypracuje celkové hodnotenie systému vstup/výstup. Toto celkové hodnotenie obsahuje posúdenie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, posúdenie platnosti východiskových zásad, uplatňovania tohto nariadenia, bezpečnosti systému a vplyvu na budúce operácie. Komisia predloží hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.“

V súvislosti s uvedeným hodnotením budú mimoriadne dôležité ukazovatele týkajúce sa počtu osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, a údaje o čase prekročenia hraníc, pričom uvedené údaje o čase prekročenia hraníc by sa získavali takisto zo skúseností z realizácie VIS, ako aj hĺbková analýza nevyhnutnosti poskytnúť prístup k údajom na účely presadzovania práva. Komisia by mala predložiť správy o hodnotení Európskemu parlamentu a Rade.

Konkrétny cieľ: zvýšiť účinnosť hraničných kontrol prostredníctvom monitorovania práv na povolený pobyt pri vstupe a výstupe a zlepšiť hodnotenie rizika týkajúceho sa prekročenia povolenej dĺžky pobytu

Ukazovateľ: čas spracovania na hraničných priechodoch

Počet osôb, v súvislosti s ktorými sa na hraničných priechodoch zistilo, že prekročili povolenú dĺžku pobytu

Dostupnosť systému

Konkrétny cieľ: vytvoriť spoľahlivé informácie s cieľom umožniť EÚ a členským štátom prijímať rozhodnutia týkajúce sa politiky v oblasti víz a migrácie na základe dostatočných informácií

Ukazovateľ: počet zápisov o osobách, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, podľa toho, či patria do kategórie osôb, pre ktorú sú víza povinné, alebo sú od vízovej povinnosti oslobodené, podľa druhu hranice pozemná/vodná/vzdušná, podľa členského štátu, podľa krajiny pôvodu/štátnej príslušnosti

Konkrétny cieľ: určiť totožnosť a odhaliť nelegálnych prisťahovalcov, najmä osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, a to takisto na území, a zvýšiť možnosť návratu

Ukazovateľ: počet zápisov, na základe ktorých sa zadržia osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu

Konkrétny cieľ: zabezpečiť štátnym príslušníkom tretích krajín základné práva, najmä ochranu osobných údajov a právo na súkromie

Ukazovateľ: počet nesprávne priradených záznamov o vstupe/výstupe

Počet sťažností, ktoré fyzické osoby predložili vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Požiadavky, ktoré je potrebné splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Nelegálne prisťahovalectvo v EÚ je výzvou pre každý členský štát. Prevažnú väčšinu predstavujú osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, teda osoby, ktoré zákonným spôsobom vstúpili do EÚ, ostali však, aj keď sa skončila platnosť ich povolenia na pobyt. V právnych predpisoch EÚ sa ustanovuje, že štátni príslušníci tretích krajín majú spravidla právo vstúpiť na územie na účely krátkodobého pobytu, ktorý môže trvať až tri mesiace, a to v období šiestich mesiacov.

Systém vstup/výstup bude predstavovať nástroj, ktorý Európskej únii poskytne základné informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí vstupujú na územie EÚ alebo z neho odchádzajú. Tieto informácie sú nevyhnutné na vytvorenie udržateľných a primeraných politík v oblasti migrácie a víz. Súčasný systém využívajúci odtlačky pečiatky do pasov predstavuje problém nielen v súvislosti s presadzovaním práva, ale takisto s informovaním osôb o ich právach, napríklad o presnom počte dní, počas ktorých majú právo zostať v schengenskom priestore po viacerých pobytoch, z ktorých každý trval niekoľko dní. Navyše, pokiaľ sa údaje zaznamenávajú len do pasov, výmena informácií medzi členskými štátmi je fyzicky nemožná. To takisto znamená, že uvedené údaje nebudú k dispozícii v prípade, keď sa cestovné doklady označené odtlačkom pečiatky vymenia alebo stratia.

Systém vstup/výstup umožní vypočítať dĺžku pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a skontrolovať, či neprekročili povolenú dĺžku pobytu, takisto pri vykonávaní kontrol v schengenskom priestore. V súčasnosti je označenie cestovného dokladu pečiatkou, na ktorej sa uvádza dátum vstupu a výstupu, jediný nástroj, ktorý má pohraničná stráž a imigračné úrady k dispozícii. Čas, ktorý štátny príslušník tretej krajiny strávil v schengenskom priestore, sa vypočíta na základe pečiatok, ktoré je však často ťažké vyhodnotiť; môžu byť nečitateľné alebo predmetom falšovania. Presný výpočet času stráveného v schengenskom priestore na základe pečiatok v cestovnom doklade je preto časovo náročné a problematické.

1.5.2. Pridaná hodnota účasti EÚ

Nijaký členský štát nemôže sám vytvoriť jednotný, interoperabilný systém vstup/výstup. Vzhľadom na to, že všetky činnosti sú spojené s riadením migračných tokov a bezpečnostnými hrozbami, je to oblasť, kde je zrejmá pridaná hodnota súvisiaca s mobilizáciou rozpočtu EÚ.

Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach sa musí spájať so spoločnými opatreniami na účinnú kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach Únie. Niektoré členské štáty vzhľadom na svoju osobitnú geografickú polohu a dĺžku úseku vonkajších hraníc Únie, ktorý spravujú, nesú veľkú záťaž. Podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín a súvisiace hraničné kontroly sa harmonizujú prostredníctvom právnych predpisov EÚ. Keďže je možné, aby osoby vstúpili do schengenského priestoru cez hraničný priechod v členskom štáte, v ktorom sa používa vnútroštátny register vstupu/výstupu, a vystúpiť cez hraničný priechod, na ktorom sa uvedený systém nepoužíva, uspokojivé opatrenia nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale len na úrovni EÚ.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností z minulosti

Zo skúseností s vývojom Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) a vízového informačného systému (VIS) vyplývajú tieto poznatky:

1) prípadným ochranným opatrením proti prekročeniu nákladov a omeškaniu vyplývajúcemu zo zmeny podmienok je, že nijaký nový informačný systém v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä ak zahŕňa rozsiahly informačný systém, nie je možné vytvoriť, skôr ako sa prijmú základné právne nástroje vymedzujúce jeho účel, rozsah pôsobnosti, funkcie a technické špecifikácie;

2) preukázalo sa, že financovanie vnútroštátneho vývoja je problematické pre tie členské štáty, ktoré neplánovali príslušné činnosti vo svojom viacročnom programe alebo nemajú presné programovanie v rámci Fondu pre vonkajšie hranice (EBF). Preto sa teraz navrhuje začleniť tieto náklady na vývoj do návrhu.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými príslušnými nástrojmi

Tento návrh by sa mal považovať za súčasť stáleho rozvoja stratégie integrovaného riadenia hraníc, a najmä oznámenia o inteligentných hraniciach[38], a v spojení s návrhom týkajúcim sa Fondu pre vnútornú bezpečnosť hraníc[39] by mal byť súčasťou VFR. Legislatívny finančný návrh pripojený k zmenenému a doplnenému návrhu Komisie, ktorým sa zriaďuje agentúra,[40] pokrýva náklady na existujúce informačné systémy Eurodac, SIS II, VIS, nie však na budúce systémy riadenia hraníc, ktoré ešte neboli agentúre zverené prostredníctvom právneho rámca. Preto sa v prílohe k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020,[41] v rozpočtovom riadku 3 „Bezpečnosť a občianstvo“ plánuje pokrytie existujúcich informačných systémov v položke informačné systémy (822 mil. EUR) a budúcich systémov riadenia hraníc v položke Vnútorná bezpečnosť (1,1 mil. EUR z celkovo 4,468 mil. EUR). V rámci Komisie je GR pre vnútorné záležitosti zodpovedné za zriadenie oblasti voľného pohybu, v ktorej môžu osoby prekračovať vnútorné hranice bez hraničnej kontroly a vonkajšie hranice sa kontrolujú a riadia jednotne na úrovni EÚ. Systém má s vízovým informačným systémom tieto synergie:

a) v súvislosti s držiteľmi víz sa na účely vstupu/výstupu bude používať aj systém biometrickej identifikácie;

b) systém vstup/výstup bude dopĺňať systém VIS. Systém VIS obsahuje len žiadosti o udelenie víz a udelené víza, kým v systéme vstup/výstup sa budú v súvislosti s udelenými vízami uchovávať takisto konkrétne údaje o vstupe a výstupe držiteľov víz;

c) takisto budú existovať synergie s programom registrovaných cestujúcich, keďže vstup a výstup registrovaných cestujúcich sa bude zaznamenávať v systéme vstup/výstup, ktorý bude monitorovať dĺžku ich povoleného pobytu v schengenskom priestore. Bez systému vstup/výstup by nebolo možné zaviesť pre registrovaných cestujúcich úplne automatizované prekročenie hraníc. Okrem toho nehrozí riziko prekrytia s podobnými iniciatívami, ktoré sa vykonávajú v rámci ostatných GR.

1.6. Trvanie akcie a jej finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– ¨ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2013 do roku 2015 (zostavenie právneho rámca)

– Fáza vývoja trvá od roku 2015 do roku 2017,

– po ktorej nasleduje fungovanie v celom rozsahu.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[42]

x Centralizované priame hospodárenie Komisiou

x Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním realizačných úloh na:

– ¨  výkonné agentúry

– x subjekty zriadené Spoločenstvami[43]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Financovanie vývoja systému vstup/výstup sa uvádza v článku 15 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz [KOM(2011) 750]. V súlade s článkom 58 ods. 1 písm. c) a článkom 60 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (nepriame centralizované hospodárenie) sa vykonávaním úloh uvedeného finančného programu poverí agentúra pre informačné systémy.

V období rokov 2015 – 2017 bude vykonávaním všetkých úloh poverená agentúra pre informačné systémy prostredníctvom dohody o delegovaní. Okrem iného to budú úlohy týkajúce sa vývoja všetkých častí projektu, t. j. centrálneho systému, systémov členských štátov, sietí a infraštruktúr v členských štátoch.

V roku 2017, v období priebežného hodnotenia, sa plánuje presunúť zvyšných 513 000 mil. EUR do rozpočtového riadku agentúry pre informačné systémy na náklady na prevádzku a údržbu centrálneho systému a siete a do národných programov na náklady na prevádzku a údržbu vnútroštátnych systémov vrátane nákladov na infraštruktúru (pozri nasledujúcu tabuľku). Do konca roka 2016 sa príslušne reviduje legislatívny finančný výkaz.

Bloky || Spôsob hospodárenia || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Vývoj – centrálny systém || Nepriame centralizované || X || X || X || || ||

Vývoj – členské štáty || Nepriame centralizované || X || X || X || || ||

Údržba – centrálny systém || Nepriame centralizované || || || X || X || X || X

Údržba – vnútroštátne systémy || Nepriame centralizované || || || X || X || X || X

Sieť (1) || Nepriame centralizované || X || X || X || X || X || X

Infraštruktúra – členské štáty || Nepriame centralizované || X || X || X || X || X || X

(1) vývoj siete v období rokov 2015 – 2017, prevádzka siete v období rokov 2017 – 2020

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Pravidlá monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Pravidlá monitorovania a hodnotenia systému vstup/výstup sú uvedené v článku 46 návrhu, ktorým sa ustanovuje systém vstup/výstup

Článok 46      Monitorovanie a hodnotenie

1. Agentúra zabezpečí zavedenie postupov na monitorovanie fungovania systému vstup/výstup vzhľadom na ciele, ktoré sa týkajú technických výstupov, efektívnosti nákladov, bezpečnosti a kvality služby.

2. Agentúra má na účely technickej údržby prístup k potrebným informáciám o operáciách spracúvania údajov, ktoré sa vykonávajú v systéme vstup/výstup.

3. Dva roky od začatia prevádzky systému vstup/výstup a potom každé dva roky agentúra predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o technickom fungovaní systému vstup/výstup vrátane jeho bezpečnosti.

4. Dva roky od začatia prevádzky systému vstup/výstup a potom každé štyri roky Komisia vypracuje celkové hodnotenie systému vstup/výstup. Toto celkové hodnotenie obsahuje posúdenie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, posúdenie platnosti východiskových zásad, uplatňovania tohto nariadenia, bezpečnosti systému a vplyvu na budúce operácie. Komisia predloží hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.

5. V prvom hodnotení sa osobitne preskúma otázka, ako by mohol systém vstup/výstup prispieť k boju proti terorizmu a inej závažnej trestnej činnosti a bude sa zaoberať otázkou prístupu k informáciám v systéme na účely presadzovania práva, prípadne otázkou, či a za akých podmienok by sa mohol umožniť takýto prístup, nevyhnutnosťou upraviť lehotu uchovávania údajov a prípadným udelením prístupu orgánom tretích krajín, pričom sa zohľadní prevádzka systému vstup/výstup a výsledky realizácie VIS.

6. Členské štáty poskytnú agentúre a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 3 a 4 podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré vopred určila Komisia a/alebo agentúra.

7. Agentúra poskytne Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkového hodnotenia uvedeného v odseku 4.

2.2. Systém riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

1) Problémy s technickým vývojom systému

Členské štáty majú technicky odlišné vnútroštátne informačné systémy. Navyše postup hraničnej kontroly sa môže odlišovať podľa miestnych okolností (dostupný priestor na hraničnom priechode, toky cestujúcich atď.). Je potrebné začleniť systém vstup/výstup do vnútroštátnej štruktúry informačných technológií a postupu kontrol na vnútroštátnych hraniciach. Navyše je nevyhnutné úplne prispôsobiť vývoj vnútroštátnych prvkov systému centrálnym požiadavkám. V tejto oblasti existujú dve hlavné riziká:

a) riziko, že členské štáty môžu odlišne vykonať technické a právne aspekty systému vstup/výstup z dôvodu nedostatočnej koordinácie medzi centrálnymi a vnútroštátnymi subjektmi;

b) riziko nezlučiteľnosti spôsobu využívania budúceho systému v závislosti od toho, ako členské štáty zavedú systém vstup/výstup do existujúcich postupov kontrol na štátnych hraniciach.

2) Problémy s včasným vývojom

Zo skúseností získaných z vývoja VIS a SIS II možno predpokladať, že zásadným faktorom úspešnej realizácie systému vstup/výstup bude včasný vývoj systému externým dodávateľom. Agentúra pre informačné technológie ako centrum excelentnosti v oblasti vývoja a riadenia rozsiahlych informačných systémov bude takisto zodpovedná za zadanie a riadenie zákaziek, najmä za zadanie vývoja systému subdodávateľovi. V súvislosti s využitím externých dodávateľov na vývoj systému sa spája niekoľko rizík:

a) najmä riziko, že dodávateľ nepridelí projektu dostatočné zdroje alebo že navrhne a vyvinie systém, ktorý nebude najmodernejší;

b) riziko, že sa úplne nedodržia administratívne postupy v súvislosti s rozsiahlymi informačnými projektmi na základe toho, že dodávateľ zníži náklady;

c) napokon v súčasnej hospodárskej kríze nemožno úplne vylúčiť riziko, že dodávateľ bude čeliť finančným ťažkostiam z dôvodov, ktoré pôsobia na projekt zvonka.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

1) Plánuje sa, že agentúra sa stane centrom excelentnosti v oblasti vývoja a riadenia rozsiahlych informačných systémov. Bude poverená úlohami riadenia a prevádzky centrálnej časti systému vrátane jednotných rozhraní v členských štátoch. Na základe toho bude možné predísť väčšine nedostatkov, ktorým Komisia čelila pri vývoji SIS II a VIS.

Celkovú zodpovednosť vo fáze vývoja (2015 – 2017) bude niesť Komisia, keďže projekt sa vyvinie v rámci nepriameho centrálneho riadenia. Agentúra bude zodpovedná za technické a finančné riadenie, konkrétne za zadanie a riadenie zákaziek. Dohoda o delegovaní bude zahŕňať centrálnu časť prostredníctvom verejných obstarávaní a vnútroštátnu časť prostredníctvom grantov. Podľa článku 40 vykonávacích predpisov Komisia uzatvorí dohodu, v ktorej sa ustanovia podrobné opatrenia riadenia a kontroly finančných prostriedkov a ochrany finančných záujmov Komisie. Uvedená dohoda bude obsahovať ustanovenia uvedené v článku 40 ods. 2. Na základe toho bude možné, aby Komisia riadila riziká uvedené v bode 2.2.1.

V súvislosti so strednodobým hodnotením (plánovaným v roku 2017 v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť, článok 15 horizontálneho nariadenia) sa opätovne preskúma spôsob hospodárenia.

2) Plánuje sa účinné riadenie medzi všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zabrániť omeškaniu na vnútroštátnej úrovni. Komisia v návrhu nariadenia navrhuje, aby poradná skupina zložená z národných expertov členských štátov poskytla agentúre odborné poradenstvo týkajúce sa systému vstup/výstup, prípadne programu registrovaných cestujúcich. Táto poradná skupina bude pravidelne zasadať v súvislosti s realizáciou systému, vymieňať si skúsenosti a poskytovať správnej rade agentúry poradenstvo. Navyše Komisia plánuje odporúčať členským štátom, aby vytvorili vnútroštátnu projektovú infraštruktúru/projektovú skupinu pre technický a prevádzkový vývoj vrátane spoľahlivej komunikačnej infraštruktúry s jednotnými kontaktnými miestami.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Opatrenia na boj proti podvodom sú ustanovené v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, v ktorom sa ustanovuje:

1.       Na účely boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu sa uplatňuje nariadenie (ES) č.1073/1999.

2.       Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a bezodkladne vydá príslušné ustanovenia platné pre všetkých zamestnancov agentúry.

3.       V rozhodnutiach týkajúcich sa financovania a vo vykonávacích dohodách, ako aj nástrojoch vyplývajúcich z nich sa výslovne uvedie, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby uskutočňovať kontroly na mieste príjemcov finančných prostriedkov agentúry a zástupcov zodpovedných za ich prideľovanie.

V súlade s týmito ustanoveniami správna rada Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijala 28. júna 2012 rozhodnutie týkajúce sa podmienok vnútorných vyšetrovaní v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodzujú záujmy Únie.

Okrem toho GR HOME v súčasnosti pripravuje návrh stratégie predchádzania podvodom a ich odhaľovania.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Agentúra bude na základe dohody o delegovaní poverená úlohou vytvoriť primerané nástroje na úrovni svojich miestnych finančných systémov s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie, nadväzné opatrenia a predkladanie správ o nákladoch súvisiacich s realizáciou systému vstup/výstup v súlade s článkom 60 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách. Prijme primerané opatrenia, aby mohla predkladať správy bez ohľadu na to, aká bude rozpočtová nomenklatúra.

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([44]) || krajín EZVO[45] || kandidátskych krajín[46] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || DRP/ || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || [18.02.CC] Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice || DRP/ || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || 3 || Bezpečnosť a občianstvo

GR: HOME || || || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017[47] || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 18.02.CC || Záväzky || (1) || 122,566 || 30,142 || 119,477 || 80,272 || 80,272 || 80,271 || || 513,000

Platby || (2) || 61,283 || 82,382 || 92,677 || 83,993 || 80,271 || 80,271 || 32,122 || 513,000

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[48] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR HOME SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 122,566 || 30,142 || 119,477 || 80,272 || 80,272 || 80,271 || || 513,000

Platby || = 2 + 2a + 3 || 61,283 || 82,382 || 92,677 || 83,993 || 80,271 || 80,271 || 32,122 || 513,000

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || || || || || || ||

Platby || = 5 + 6 || || || || || || ||

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 – 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || = 4 + 6 || || || || || || ||

Platby || = 5 + 6 || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || SPOLU

GR: HOME || || || ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,190 || 0,190 || 0,190 || 0,191 || 0,191 || || 1,715

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,201 || 0,201 || 0,201 || 0,200 || 0,200 || 0,200 || 0,200 || 0,200 || || 1,602

 GR HOME SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,455 || 0,455 || 0,455 || 0,390 || 0,390 || 0,390 || 0,391 || 0,391 || || 3,317

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = platby spolu) || 0,455 || 0,455 || 0,455 || 0,390 || 0,390 || 0,390 || 0,391 || 0,391 || || 3,317

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 – 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,455 || 0,455 || 123,021 || 30,533 || 119,867 || 80,662 || 80,662 || 80,662 || || 516,317

Platby || 0,455 || 0,455 || 61,738 || 82,773 || 93,067 || 84,383 || 80,662 || 80,662 || 32,122 || 516,317

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU ||

||

Druh výstupu[49] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady SPOLU ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[50]: Vývoj systému (centrálneho a vnútroštátneho) || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || 1 || 122,566 || 1 || 30,142 || 1 || 43,143 || || || || || || || 1 || 195,851 ||

Konkrétny cieľ č. 1[51] medzisúčet || || 122,566 || || 30,142 || || 43,143 || || || || || || || || 195,851 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Prevádzka systému (centrálneho a vnútroštátneho) || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || 1 || 76,334 || 1 || 80,271 || 1 || 80.272 || 1 || 80,272 || 1 || 317,149 ||

Konkrétny cieľ č. 2[52] medzisúčet || || || || || || 76,334 || || 80,271 || || 80.272 || || 80,272 || || 317,149 ||

NÁKLADY SPOLU || 1 || 122,566 || 1 || 30,142 || 2 || 119,477 || 1 || 80,271 || 1 || 80,272 || 1 || 80,272 || 2 || 513,000 ||

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,190 || 0,190 || 0,190 || 0,191 || 0,191 || 1,715

Ostatné administratívne výdavky || 0,201 || 0,201 || 0,201 || 0,200 || 0,200 || 0,200 || 0,200 || 0,200 || 1,602

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,455 || 0,455 || 0,455 || 0,390 || 0,390 || 0,390 || 0,391 || 0,391 || 3,317

Mimo OKRUHU 5[53] viacročného finančného rámca || || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || || ||

SPOLU || 0,455 || 0,455 || 0,455 || 0,390 || 0,390 || 0,390 || 0,391 || 0,391 || 3,317

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

– x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Odhady sú vyjadrené v ekvivalente plného pracovného času (alebo zaokrúhlené najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

· Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 2 || 2 || 2 || 1,5 || 1,5 || 1,5 || 1,5 || 1,5

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || ||

· Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE)[54]

XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE z celkového finančného krytia) || || || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || ||

XX 01 04 yy [55] || – v ústredí[56] || || || || || || || ||

– v delegáciách || || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || ||

SPOLU || 2 || 2 || 2 || 1,5 || 1,5 || 1,5 || 1,5 || 1,5

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadne akcie a/alebo už boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || 2 v prípravnej fáze v období rokov 2013 – 2015 1 administrátor pre legislatívne rokovanie, koordináciu úloh s agentúrou a dohľad nad dohodou o delegovaní 0,5 administrátora pre dohľad nad finančnými činnosťami a odborné znalosti týkajúce sa hraničných kontrol a technických záležitostí 0,5 asistenta pre administratívne a finančné činnosti 1,5 vo vývojovej fáze v období rokov 2016 – 2020 1 administrátor pre nadväzné opatrenia dohody o delegovaní (správy, príprava komitológie, overenie prevádzkových a technických špecifikácií, dohľad nad finančnými činnosťami a koordinácia agentúry), ako aj odborné znalosti o hraničných kontrolách a technických záležitostiach 0,5 asistenta pre administratívne a finančné činnosti

Externí zamestnanci || 0

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– x Návrh/iniciatíva je v súlade s platným a budúcim viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite dôvod požadovanej zmeny v plánovaní, uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility, alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[57].

Vysvetlite, čo sa požaduje, uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– x Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– ¨ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte toľko rokov, koľko je potrebných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované rozpočtové prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– ¨  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– x Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

– ¨           vplyv na vlastné zdroje,

– x          vplyv na rôzne príjmy.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[58]

Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky

Článok 6313…………. || || 3,729 || 5,013 || 5,639 || 5,111 || 4,884 || 4,884 || 1,954

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

18.02.CC Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

Rozpočet zahŕňa príspevok krajín spojených s realizáciou, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis a opatrení súvisiacich s Eurodac, ako sa ustanovuje v príslušných dohodách. Odhady sú len informatívne a zakladajú sa na posledných výpočtoch príjmov z vykonávania schengenského acquis od štátov, ktoré v súčasnosti prispievajú (Island, Nórsko a Švajčiarsko) do všeobecného rozpočtu Európskej únie (spotrebované platby) ročnou sumou za príslušný fiškálny rok, vypočítanou v súlade s ich hrubým domácim produktom ako percentuálny podiel z hrubého domáceho produktu všetkých zúčastnených štátov. Výpočet sa zakladá na údajoch agentúry EUROSTAT z roku 2012, ktoré sa podstatne menia v závislosti od hospodárskej situácie zúčastneného štátu.

[1]               COM(2008) 69 v konečnom znení. K oznámeniu bolo pripojené posúdenie vplyvu SEC(2008) 153.

[2]               Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s 1.

[3]               EUCO 23/11.

[4]               COM(2011) 680 v konečnom znení.

[5]               Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

[6]               Bulharsko, Estónsko, Španielsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Fínsko.

[7]               http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/population/data/database Tento údaj zahŕňa osoby, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, ako aj osoby, ktoré vstúpili na územie nezákonným spôsobom, a takisto osoby zadržané na hraniciach, ako aj na území schengenského priestoru.

[8]               Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2011, s. 1.

[9]               SEC(2008) 153.

[10]             SWD(2013) 47.

[11]             Za predpokladu, že zákonodarný orgán prijme návrh, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (KOM(2011) 750 v konečnom znení), a za predpokladu, že zákonodarný orgán prijme návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (KOM(2011) 398), a že v rámci stropu výdavkov príslušných rozpočtových okruhov je k dispozícii dostatočná úroveň zdrojov.

[12]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[13]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[14]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

[15]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[16]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[17]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[18]             KOM(2008) 69 v konečnom znení.

[19]             Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

[20]             Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2011, s. 1.

[21]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[22]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[23]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[24]             Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[25]             Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[26]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[27]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[28]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[29]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[30]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

[31]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

[32]             Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1

[33]             Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2011, s. 1

[34]             Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1

[35]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[36]             Ako sa uvádza v článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[37]             Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (COM(2011) 750).

[38]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade Inteligentné hranice – možnosti a cesta vpred (COM(2011) 680).

[39]             Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (COM(2011) 750).

[40]             COM(2010) 93 z 19. marca 2010.

[41]             COM(2011) 398 z 29. júna 2011.

[42]             Bližšie informácie o spôsoboch hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú uvedené na webovej stránke: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[43]             Ako sa uvádza v článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[44]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[45]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[46]             Kandidátske krajiny a v prípade potreby potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[47]             Kolísanie nákladov, najmä vysoké náklady v roku 2015 a 2017, možno vysvetliť takto: na začiatku vývojovej fázy v roku 2015 sa prijmú záväzky na vývoj (jednorazové náklady na pokrytie trojročných nákladov na hardvér, softvér a dodávateľov). Na konci vývojového obdobia v roku 2017 sa prijmú požadované záväzky na prevádzku. Náklady na správu hardvéru a softvéru sú odlišné v závislosti od obdobia.

[48]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[49]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr. počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď).

[50]             Ako sa uvádza v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele…“.

[51]             V tejto sume sú zahnuté náklady na centrálny vývoj, najmä na sieťovú infraštruktúru, potrebné hardvérové a softvérové licencie a náklady, ktoré vzniknú externému dodávateľovi v súvislosti s vývojom centrálneho systému. Pokiaľ ide o vnútroštátny vývoj, táto suma takisto zahŕňa náklady na potrebné hardvérové a softvérové licencie, ako aj vývoj v rámci externej zákazky.

[52]             V tejto sume sú zahrnuté nevyhnutné náklady na zriadenie a prevádzku centrálneho systému, najmä prevádzku siete, údržbu centrálneho systému externým dodávateľom a potrebné hardvérové a softvérové licencie. Pokiaľ ide o vnútroštátnu prevádzku, táto suma zahŕňa nevyhnutné náklady na prevádzku vnútroštátnych systémov, najmä hardvérové a softvérové licencie, riadenie incidentov a náklady na potrebných externých dodávateľov.

[53]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[54]             ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec („Intérimaire“); PED= „Jeune Expert en Délégation“ (pomocný expert v delegácii); MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[55]             V rámci stropu pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[56]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[57]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[58]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.