19.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/136

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na rezolúciu s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele prijatú v roku 2010 na 65. plenárnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni k miléniovým rozvojovým cieľom ,

—

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté na osobitných zasadnutiach OSN Peking + 5 z 9. júna 2000, Peking + 10 z 11. marca 2005 a Peking + 15 z 2. marca 2010, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy a v rámci ktorých sa členské štáty zaviazali prijať kroky na presadzovanie rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi v dvanástich oblastiach,

—

so zreteľom na istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

—

so zreteľom na plnenie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), o ktorom sa rozhodlo v Káhire v roku 1994 a v ktorom sa uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú zásadné na uskutočnenie trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na správu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) s názvom Za polovicou cesty – dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov zverejnenú v januári 2012,

—

so zreteľom na správu UNDP o ľudskom rozvoji za rok 2010 s názvom Skutočné bohatstvo národov: cesty k ľudskému rozvoju,

—

so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: Prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia v rámci ôsmich miléniových rozvojových cieľov z hľadiska rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na správu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) o ľudskom rozvoji za rok 2011,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa konala 20. – 22. júna 2012 v Riu de Janeiro v Brazílii,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý v roku 1979 Valným zhromaždením OSN, v rámci ktorého sa vymedzilo, čo predstavuje diskrimináciu žien a stanovil sa program vnútroštátnych opatrení na ukončenie takýchto foriem diskriminácie,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

—

so zreteľom na úsilie systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojovú agendu OSN po roku 2015, ktorú spoločne vedú útvar OSN pre hospodárske a sociálne veci (UN DESA) a UNDP za podpory všetkých agentúr OSN a na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami,

—

so zreteľom na správu OSN pre generálneho tajomníka OSN z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých,

—

so zreteľom na prácu skupiny na vysokej úrovni pre rozvojovú agendu OSN po roku 2015 tvorenú významnými osobnosťami pod záštitou generálneho tajomníka OSN a na výsledok konferencie Rio+20,

—

so zreteľom na konsenzus z Monterrey prijatý na Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v Mexiku v dňoch 18. až 22. marca 2002,

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na Fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v decembri 2011 v Pusane,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný plán z Akkry,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (1) a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (2),

—

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami s prihliadnutím na všetky svoje ciele,

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a na závery Rady s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Humanitárna potravinová pomoc (COM(2010)0126),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141),

—

so zreteľom na Európsku správu o rozvoji z 19. septembra 2008 s názvom Miléniové rozvojové ciele na polceste: kde sa nachádzame a kam sa potrebujeme dostať?,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (COM(2011)0843, SEC(2011)1475, SEC(2011)1476),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (COM(2011)0840), predložený Komisiou 7. decembra 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500) a na pracovný dokument Komisie z toho istého dňa s názvom Rozpočet pre stratégiu Európa 2020: súčasný systém financovania, výzvy, ktoré pred nami stoja, výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a rôzne možnosti týkajúce sa hlavných horizontálnych a odvetvových otázok (SEC(2011)0868),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 7. decembra 2011 s názvom Globálna Európa: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ (COM(2011)0865),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Príprava viacročného finančného rámca týkajúceho sa financovania spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami a teritóriami na obdobie 2014 – 2020 (COM(2011)0837),

—

so zreteľom na závery Rady o podpore EÚ pre udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie (3218. zasadnutie Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 31. januára 2013),

—

so zreteľom na závery Rady s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (3166. zasadnutie Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 14. mája 2012),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492) z 12. septembra 2012,

—

so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ na tému Smerovanie k rozvojovému rámcu po roku 2015 (3), ktoré trvali od 15. júna 2012 do 15. septembra 2012 a boli otvorené pre všetky zainteresované strany, jednotlivcov, organizácie (vládne/mimovládne, parlamentné a akademické organizácie, ako aj organizácie zo súkromného sektora atď.) a krajiny,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. apríla 2010 s názvom Dvanásťbodový akčný plán EÚ na podporu rozvojových cieľov tisícročia (COM(2010)0159),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (4),

—

so zreteľom na štúdiu z januára 2013 s názvom Miléniové rozvojové ciele po roku 2015 – výrazná angažovanosť EÚ,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0165/2013),

A.

keďže miléniové rozvojové ciele zvýšili povedomie o tom, že odstránenie celosvetovej chudoby je bezodkladnou výzvou a prioritou celosvetového úsilia vďaka ich obmedzenému súboru konkrétnych a časovo vymedzených rozvojových cieľov; keďže dva roky pred uplynutím lehoty na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 bol zaznamenaný výrazný pokrok: dosiahol sa cieľ obmedziť extrémnu chudobu o polovicu, ako aj cieľ znížiť na polovicu podiel ľudí bez spoľahlivého prístupu k lepším zdrojom pitnej vody, zlepšili sa podmienky viac než 200 miliónov ľudí žijúcich v chudobných štvrtiach, počet dievčat zapisovaných na základnú školu sa v súčasnosti rovná počtu zapísaných chlapcov a je viditeľný rýchlejší pokrok v znižovaní detskej úmrtnosti a úmrtnosti matiek; keďže sa však súčasné miléniové rozvojové ciele dostatočne nezaoberajú základnými príčinami chudoby a, akými sú nerovnosť v rámci krajín a medzi jednotlivými krajinami, sociálne vylúčenie, biodiverzita a správa vecí verejných;

B.

keďže Európsky konsenzus o rozvoji podpísaný Komisiou, Radou a Parlamentom je acquis; pripomína význam a rozsah pôsobnosti tohto dokumentu, v ktorom sa zakotvuje európsky plán pre rozvoj, ako aj acquis a usmernení, ktoré z neho vyplývajú;

C.

keďže miléniové rozvojové ciele pomohli vymedziť chudobu ako viacrozmernú depriváciu v životoch ľudí, pokiaľ ide o vzdelanie, zdravie, životné prostredie, potraviny, zamestnanie, bývanie a rovnosť pohlaví;

D.

keďže celosvetové problémy – chudoba, hlad a podvýživa, nedostatočný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, obmedzený prístup k liekom, nezodpovedajúce a nezabezpečené hygienické podmienky, nepostačujúca úroveň kvality základného a stredoškolského vzdelávania, vysoká nezamestnanosť – najmä nezamestnanosť mladých, nedostatočná sociálna ochrana a nedostatočné dodržiavanie ľudských práv, nerovnosti vrátane nerovnosti medzi ženami a mužmi, ako i zhoršovanie životného prostredia a zmeny klímy – pretrvávajú a očakáva sa nárast ich rozmeru, čím sa nutnosť nájsť nové cesty rozvoja, ktoré by mohli viesť k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju pre všetkých, stáva naliehavou;

E.

keďže približne jedna miliarda ľudí na svete trpí podvýživou a viac ako 200 miliónov ľudí je bez práce keďže len 28 % celosvetového obyvateľstva je chránených komplexnými systémami sociálnej ochrany, čo svedčí o vysokej miere neoficiálneho zamestnávania a keďže približne 1,4 miliarda ľudí nemá prístup k dostatočným energetickým službám, čo bráni tomu, aby dokázali prekonať chudobu;

F.

keďže problém podvýživy v rozvojových krajinách zabije každý rok približne 2,6 milióna detí a pre účinky zmien klímy sa očakáva, že počet podvyživených bude rásť;

G.

keďže približne 140 miliónov dievčat sa do roku 2020 stane detskými nevestami, ak sa zachová súčasná miera predčasných sobášov;

H.

keďže tri štvrtiny chudobných ľudí sveta žijú v krajinách so stredne vysokými príjmami a podľa ukazovateľov svetového rozvoja Svetovej banky pre rok 2008 sa nerovnosti v príjmoch a bohatstve v rámci krajín od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia zväčšili, a to isté platí aj pre krajiny s vysokými príjmami; keďže sa zvýšila aj neistota príjmu a zamestnania následkom globalizácie, pre ktorú sú príznačné využívanie externých zdrojov a slabšia ochrana pracovníkov;

I.

keďže podľa prognóz bude v roku 2015 viac ako 600 miliónov ľudí ešte stále používať neupravené vodné zdroje, čo predstavuje riziko pre zdravie, a jedna miliarda ľudí, z čoho 70 % žien, bude žiť z menej ako 1,25 USD na deň, a to najmä v afrických, ale aj rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, a ak budú súčasné trendy pokračovať, cieľ miléniových rozvojových cieľov znížiť na polovicu podiel ľudí, ktorí žijú bez základných sanitačných služieb, sa do roku 2049 nesplní; keďže v súčasnosti je takmer 200 miliónov nezamestnaných – z toho približne 74 miliónov ľudí je vo veku 15 až 24 rokov a len 20 % svetovej populácie má primerané sociálne zabezpečenie, pričom viac ako polovica nemá vôbec žiadne sociálne zabezpečenie; keďže vyhlásenie roku 2015 za Európsky rok rozvoja tak umožní zvýšiť povedomie verejnosti v Európe o význame nových miléniových rozvojových cieľov;

J.

keďže celosvetová potravinová, energetická a finančná kríza v rokoch 2007 – 2010 spolu s celosvetovým hospodárskym poklesom a zmenou klímy poukázala na zraniteľnosť celosvetových systémov zásobovania potravinami a odhalila systémové nedostatky finančných a komoditných trhov a mechanizmov globálneho riadenia;

K.

keďže trvalá udržateľnosť vrátane naliehavej potreby znížiť globálne emisie skleníkových plynov a dosiahnuť spravodlivejšie a udržateľnejšie riadenie a správu prírodných zdrojov predstavuje pre program transformácie hlavnú výzvu;

L.

keďže Deklarácia o právach na rozvoj z roku 1986 potvrdzuje rozvoj ako základné ľudské právo; keďže deklarácia zaväzuje k „prístupu založenému na ľudských právach“, pre ktorý je charakteristické plnenie všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických) a keďže deklarácia zaväzuje taktiež k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

M.

keďže dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov pred stanovenou lehotou bude do značnej miery závisieť od naplnenia globálneho partnerstva pre rozvoj a keďže EÚ a jej členské štáty by mali dodržať svoje záväzky a nemali by dopustiť, aby súčasná hospodárska a finančná kríza narušila dosiahnutý pokrok;

N.

keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ;

O.

keďže 50 rokov rozvojovej politiky, ktorá sa uskutočňovala z podnetu darcov, má za následok nadmernú závislosť (5);

P.

keďže OSN úzko a inkluzívne spolupracuje so všetkými zainteresovanými stranami, aby využila podnety, ktoré priniesli miléniové rozvojové ciele, a pokračovala v ambicióznej rozvojovej agende po roku 2015, ktorá by mala byť založená na kvalitnejšej pomoci, lepšej koordinácii a dodržiavaní zásad súdržnosti politík;

Q.

keďže záväzok EÚ zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja v súlade so závermi Európskej Rady z roku 2005 bol v jej záveroch zo 14. mája 2012 znovu potvrdený (6);

R.

keďže EÚ je ako najväčší darca na svete odhodlaná dosiahnuť miléniové rozvojové ciele včas a je intenzívne zapojená do rokovaní o programe rozvoja po roku 2015;

S.

keďže Európsky parlament prikladá tomuto procesu osobitný význam a domnieva sa, že EÚ by mala pre rámec na obdobie po roku 2015 fungovať ako hnacia sila;

T.

keďže významný počet nestabilných či konfliktom postihnutých štátov nesplnil ani jediný z miléniových rozvojových cieľov (7);

U.

keďže nepokoj a nedostatok bezpečia, demokracie, dodržiavania ľudských práv a politickej stability spolu s korupciou a porušovaním ľudských práv bránia chudobným krajinám využiť ich rozvojový potenciál;

V.

keďže 75 % chudobných ľudí sveta žije v krajinách so stredne vysokými príjmami napriek ich hospodárskemu rastu a keďže pri preskúmaní miléniových rozvojových cieľov by sa preto nemala opomenúť špecifická situácia v krajinách so strednými príjmami a zároveň by sa mala vziať do úvahy zásada diferencovaného prístupu, ktorá sa dohodla v novom programe rozvoja;

1.

potvrdzuje, že miléniové rozvojové ciele vymedzené v roku 2000 figurujú medzi mnohými úspechmi v krajinách so strednými príjmami a v rozvojových krajinách a že tieto výsledky sa musia správne analyzovať pre budúci rámec, aby sa dosiahli globálnejšie a udržateľné výsledky;

2.

zdôrazňuje, že celosvetová situácia sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenila rovnako ako aj povaha chudoby, pričom rozširujúca sa priepasť a nerovnosť medzi jednotlivými krajinami a v rámci nich sa pri odstraňovaní chudoby stala hlavným problémom;

3.

poukazuje na to, že hoci niektoré rozvojové krajiny sa stali darcami, stále sa stretávajú s vysokou a stále rastúcou mierou nerovnosti, ktorá je porovnateľná s mierou nerovnosti iných rozvojových krajín upozorňuje na to, že napríklad zmena klímy, potravinová neistota, migrácia, nezamestnanosť, demografické zmeny, korupcia, obmedzené zdroje, neudržateľný rast a finančná a hospodárska kríza predstavujú komplexné a vzájomne prepojené problémy;

4.

pripomína, že zhoršenie stavu životného prostredia ohrozuje dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov vrátane cieľa odstránenia extrémnej chudoby a hladu; pripomína najmä, že pretrvávajúca nerovnosť a boj o obmedzené zdroje patria k hlavným príčinám konfliktov, hladu, neistoty a násilia, ktoré sú následne kľúčovými faktormi, ktoré brzdia ľudský vývoj a úsilie o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva na prijatie holistickejšieho prístupu, ktorý odzrkadľuje výsledok a následné opatrenia konferencie Rio+20 o trvalo udržateľnom rozvoji;

5.

pripomína potrebu súdržnosti obchodných politík EÚ a jej politík vykonávaných v oblasti rozvoja, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny;

6.

naliehavo žiada EÚ, aby dôrazne a jednotne vystupovala počas diskusií o rámci na obdobie po roku 2015 a a ž po samit OSN a aby prijala spoločnú, účinnú a ambicióznu pozíciu k zásadám a cieľom, ktoré by mali byť súčasťou nového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; poukazuje zároveň na to, že musí existovať jednotný, komplexný a integrovaný rámec s jasnými referenčnými hodnotami obsahujúcimi kľúčové otázky rozvoja a udržateľnosti že tento rámec musí mať všeobecný a globálny charakter, pričom musí podporovať prosperitu, ľudské práva a blahobyt pre všetkých a priamo a aktívne zapájať všetky krajiny do svojho vytvárania a vykonávania a venovať pozornosť úlohe a povinnostiam bohatších krajín – okrem financovania – pri budovaní svojho úspechu;

7.

zdôrazňuje, že globálne partnerstvo pre rozvoj by sa malo preorientovať tak, aby zohľadňovalo zmenenú situáciu a aby bolo úzko prepojené s novými rozmermi programu na obdobie po roku 2015 zdôrazňuje, že prepracované a znovu oživené globálne partnerstvo pre rozvoj bude nevyhnutné na plnenie programu na obdobie po roku 2015 a na zabezpečenie účinných mechanizmov zodpovednosti na všetkých úrovniach;

8.

domnieva sa, že tento jednotný prístup si vyžaduje náležitú koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi pred prezentáciou na jesennom samite v New Yorku, ako aj vysokú viditeľnosť počas procesu rokovaní pod vedením európskeho komisára pre rozvoj; vyzýva EÚ, ktorá je najväčším svetovým darcom, aby plne prevzala svoju úlohu kľúčového aktéra programu na obdobie po roku 2015;

9.

žiada, aby ciele rozvojového rámca na obdobie po roku 2015 zahŕňali miléniové rozvojové ciele, ako aj ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a podporovali prosperitu a blahobyt pre všetkých vrátane znevýhodnených skupín, akými sú ženy, deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že musí existovať skutočná pružnosť, aby sa stanovili vnútroštátne ciele podľa schopností, a to s priamym a aktívnym zapojením rozvojových krajín a rozvojových partnerov, najmä občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že bohaté krajiny musia prijať pevné záväzky týkajúce sa ich vlastného rozvoja a ich politík, ktoré ovplyvňujú iné krajiny;

10.

zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok v súvislosti s tými miléniovými rozvojovými cieľmi, ktoré sa zameriavajú na postavenie žien, nezapríčinili iba finančné či technické prekážky, ale najmä chýbajúca politická vôľa;

11.

naliehavo žiada, aby odstránenie chudoby, čo je primárnym cieľom rozvojovej spolupráce EÚ, a dosiahnutie trvalo udržateľného sociálneho rozvoja a rozvoja v oblasti životného prostredia na planéte boli rozhodujúce globálne priority pre rozvojovú agendu po roku 2015;

12.

zdôrazňuje, že nerovnosť bráni hospodárskemu rozvoju a úsiliu o zmiernenie chudoby pripomína najmä, že vysoká miera nerovnosti vytvára prekážky pri budovaní veľkorozmerných, prerozdeľovacích a fiškálne udržateľných systémov sociálneho blahobytu, ktoré sú založené na princípe sociálnej solidarity, pričom vysoká miera nerovnosti môže zvýšiť mieru kriminality alebo spôsobiť násilný konflikt, najmä v multietnických spoločnostiach; domnieva sa, že je nutné vyriešiť štrukturálne príčiny chudoby v záujme skutočnej zmeny spoločnosti;

13.

berie na vedomie spôsoby, akými sú vzájomne prepojené rozvoj a odstránenie chudoby s výzvami v oblasti mieru a bezpečnosti, životného prostredia, ľudských práv, rodovej rovnosti, demokracie a dobrej správy vecí verejných; požaduje preto obnovený prístup k odstráneniu chudoby, ktorý bude zohľadňovať význam inkluzívneho hospodárskeho rozvoja a rastu, prerozdeľovania bohatstva prostredníctvom rozpočtu, dôstojnej práce, efektívneho odborného vzdelávania, environmentálnej udržateľnosti, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných;

14.

požaduje, aby sa program na obdobie po miléniových rozvojových cieľoch zakotvil v Deklarácii o právach na rozvoj z roku 1986, ktorá nielenže potvrdzuje rozvoj ako základné ľudské právo, ale zaoberá sa rozvojom ako procesom;

15.

vyzýva na začlenenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v prístupe zameranom na raste na ukončenie chudoby a na začlenenie rovnosti mužov a žien do všetkých programov, politík a stratégií EÚ v rámci na obdobie po roku 2015;

16.

zdôrazňuje, že inkluzívnosť je dynamická koncepcia, ktorá je nad rámec stratégie v prospech chudobných a znamená rozšírenie zamerania tak, aby začleňovala zraniteľné obyvateľstvo v neistých životných podmienkach, čo si vyžaduje zakotvenie rozvojovej stratégie do makroekonomického rámca; domnieva sa, že vymedzenie kvalitatívnych ukazovateľov bude kľúčové na sledovanie toho, do akej miery je rozvojový pokrok inkluzívny a trvalo udržateľný a do akej miery sa riešia potreby najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín;

17.

požaduje v tejto súvislosti širšie vymedzenie chudoby, než len na základe hrubého domáceho produktu (HDP); zdôrazňuje, že celosvetové a vnútroštátne priemery nezahŕňajú veľké množstvo chudobných sveta;

18.

berie na vedomie, že riešenie otázky podvýživy detí a matiek si vyžaduje dlhodobé rozvojové stratégie s dôrazom na odvetvia, ktoré majú na podvýživu vplyv, ako je zdravie, vzdelávanie, voda a úprava a čistenie vody a poľnohospodárstvo;

19.

pripomína, že zdravie a vzdelávanie sú kľúčovými hnacími silami, pokiaľ ide o odstránenie chudoby a hospodársky rast; pripomína, že je nutné plne zobrať na vedomie viacrozmernosť ľudského blahobytu; v tejto súvislosti pripomína, že zdravie, výživa, sociálna ochrana, rodová rovnosť a vzdelávanie sú kľúčovými hnacími silami, pokiaľ ide o odstránenie chudoby a inkluzívny hospodársky rozvoj;

20.

zdôrazňuje význam zmenšovania rodových rozdielov za prvé v oblasti vzdelávania na zvýšenie kvality ľudského kapitálu a za druhé v oblasti zdravia na dosiahnutie lepšieho pokroku pri zlepšovaní zdravia matiek a znižovaní miery detskej úmrtnosti;

21.

požaduje, aby EÚ pevne obhajovala právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a začlenenia HIV/AIDS, okrem iného aj pri poskytovaní dobrovoľného plánovania rodiny, bezpečného prerušenia tehotenstva a antikoncepcie;

22.

zdôrazňuje, že rámec miléniových rozvojových cieľov na obdobie po roku 2015 obsahuje špecifický cieľ týkajúci sa odstránenia všetkých foriem násilia páchaného na ženách;

23.

zdôrazňuje, že prístup k všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je kombináciou liečby a preventívneho prístupu, všeobecne dostupný prístup k primerane výživným potravinám a bezplatné kvalitné vzdelávanie pre všetkých a na všetkých úrovniach umožňujúce zamestnanie by sa mali považovať za hlavné ciele agendy po roku 2015;

24.

trvá na tom, že rámec na obdobie po roku 2015 musí obsahovať za prvé ciele týkajúce sa prístupnosti a dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sa zameriavajú na podporu zdravia, prevenciu a liečebné zákroky vrátane kľúčových prvkov, akými sú sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a HIV/AIDS, a za druhé konkrétne opatrenia na vytvorenie systémov základnej zdravotnej starostlivosti, ktoré zabezpečujú prevenciu, liečbu, starostlivosť a podporu pre všetkých ľudí vrátane najviac marginalizovaných a znevýhodnených skupín, ako sú menšiny, väzni, migranti, ľudia bez dokladov, sexuálni pracovníci a užívatelia drog;

25.

žiada o urýchlené globálne opatrenie na zníženie úmrtnosti matiek, novorodencov a detí a opätovne potvrdzuje ústredný význam všeobecného prístupu k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

26.

žiada, aby sa naďalej podporoval výskum účinnejších a udržateľnejších preventívnych a liečebných programov, ktorý zahŕňa výskum a vývoj účinných foriem lekárskych zákrokov vrátane očkovacích látok, liekov a diagnostiky;

27.

konštatuje, že ženy zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti, keďže zodpovedajú za 80 % poľnohospodárstva v Afrike, aj keď ešte stále majú len zriedkavo možnosť vlastniť pôdu, ktorú obrábajú; zdôrazňuje, že odstránenie hladu preto závisí od pomoci drobným poľnohospodárom, aby mohli vyprodukovať dostatok jedla pre seba a svoje rodiny; poukazuje na to, že väčšinu drobných poľnohospodárov tvoria ženy; žiada, aby bol prístup zohľadňujúci rodové hľadisko integrovaný do všetkých prvkov plánovania programov potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu predchádzať podvýžive a liečiť ju prostredníctvom zákrokov založených na overených poznatkoch, pričom uprednostňovať treba tehotné ženy a deti;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť a vykonávať zdravotné programy s cieľom posilniť systémy zdravotníctva, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že svetová hospodárska kríza oslabila pokrok v oblasti HIV/AIDS, tuberkulózy, malárie a zanedbávaných tropických chorôb;

29.

zdôrazňuje význam cieľa zlepšiť zdravie matiek v súvislosti so znižovaním úmrtnosti matiek a dosiahnutím všeobecnej dostupnosti služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a plánovaného rodičovstva; zdôrazňuje význam vzdelávania a osvety v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia ako neoddeliteľnej súčasti zdravotnej agendy žien;

30.

konštatuje, že osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu oboch pohlaví v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa rodovej rovnosti hneď od začiatku školskej dochádzky, aby sa tak postupne menili postoje a spoločenské stereotypy a aby sa rodová rovnosť stala základným princípom spoločnosti vo všetkých krajinách sveta;

31.

naliehavo žiada, aby bolo poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ, ktorá prispieva k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov, skutočne vyňaté z obmedzení, ktoré na poskytovanie humanitárnej pomoci uložili USA alebo iní darcovia, najmä tým, že sa zabezpečí prístup k umelému prerušeniu tehotenstva v prípade žien a dievčat, ktoré sú obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch;

32.

uznáva, že dôstojné pracovné príležitosti umožňujú chudobným domácnostiam vymaniť sa z chudoby a sú kľúčovým prostriedkom, vďaka ktorému jednotlivci a rodiny získavajú sebavedomie, zmysel spolupatričnosti ku komunite a môžu užitočne pomáhať komunite; žiada, aby boli plná a produktívna zamestnanosť a dôstojná práca ústredným cieľom rozvojovej agendy po roku 2015 a požaduje, aby bol tento cieľ podporený zavedením dobre navrhnutých vnútroštátnych miním sociálnej ochrany na zmiernenie chudoby a odolnosti voči nej;

33.

zdôrazňuje, že osveta a vzdelávanie v oblasti zdravia sú dôležitými prvkami pre lepšie zdravie obyvateľstva;

34.

naliehavo žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala aj boju proti neprenosným ochoreniam, ako je rakovina;

35.

požaduje, aby rámec miléniových rozvojových cieľov na obdobie po roku 2015 pokročil v posilňovaní postavenia žien a rodovej rovnosti odstránením rodových rozdielov na všetkých úrovniach vzdelávania s konkrétnymi cieľmi vrátane všeobecnej dostupnosti a ukončenia kvalitného vzdelávania (na úrovni základného, stredoškolského a vyššieho stupňa) a odbornej prípravy v prostredí prispôsobenom potrebám mladých ľudí, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, odstránenia negramotnosti žien, prístupu ku komplexnej sexuálnej výchove v škole a mimo nej;

36.

zdôrazňuje, že rámec pre trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 vyžaduje dodržiavanie zásad demokratickej správy a ľudských práv, účinné, transparentné a zodpovedné inštitúcie a partnerov na všetkých úrovniach a posilnenú občiansku spoločnosť, ktorá sa systematicky zapája do demokratického procesu; zdôrazňuje, že rámec sa musí riadiť kľúčovými pojmami participatívnej demokracie a účinného občianstva prostredníctvom plného a intenzívnejšieho vykonávania občianskych a politických práv;

37.

vyzýva EÚ, aby sa podelila o svoje skúsenosti a odborné znalosti s rozvojovými krajinami poskytnutím prístupu k vedomostiam v príslušných oblastiach trvalo udržateľného rozvoja, čerpaním najmä zo skúseností vyplývajúcich zo zmeny v členských štátoch EÚ;

38.

domnieva sa, že prebiehajúce rokovania a diskusia sa musia vybudovať tak, aby sa v novom rozvojovom rámci odzrkadľoval a vykonával jasný záväzok k demokratickej správe;

39.

zdôrazňuje, že zmeny klímy, nedávna kríza cien potravín a globálna finančná kríza sa môžu spájať s nedostatkom primeraného globálneho riadenia; zdôrazňuje teda, že globálne riadenie by malo byť kľúčovou zložkou rozvojovej agendy po roku 2015;

40.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom súdržnosti medzi inštitúciami globálneho riadenia, najmä pokiaľ ide o mnohostranné obchodné, finančné a environmentálne štruktúry; domnieva sa, že zatiaľ čo nedostatky v globálnom riadení doviedli krajiny k tomu, a hľadali regionálne riešenia ako spôsob na naplnenie regionálne špecifických rozvojových potrieb, takéto opatrenia si vyžadujú koordináciu, aby sa zabránilo roztriešteniu politiky a nesúdržnosť s mnohostrannými režimami a medzinárodnými štandardmi; vo všeobecnosti sa domnieva, že sú nevyhnutné opatrenia na globálnej úrovni na doplnenie úsilia samotných štátov;

41.

konštatuje, že napriek tomu, že formát rámca miléniových rozvojových cieľov umožnil stanovenie konkrétnych a časovo vymedzených cieľov, ktoré by sa mohli sledovať štatisticky silnými ukazovateľmi, tieto ciele sa vyznačujú nedostatkom zodpovednosti; v tejto súvislosti vystríha pred uplatňovaním rovnakého prístupu a domnieva sa, že globálne ciele sa musia upraviť a prispôsobiť národnej a regionálnej situácii a počiatočným podmienkam;

42.

poukazuje na to, že orgány na všetkých úrovniach hrajú kľúčovú úlohu v agende trvalo udržateľného rozvoja, tým, že sa zúčastňujú na politických debatách, prevádzajú záväzky do právnych predpisov, zabezpečujú zodpovednosť vlád za ich sociálne, environmentálne a súdnej politiky a opierajú sa o zásadu zodpovednosti;

43.

naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo osobitnú pozornosť vytvoreniu priaznivého a participatívneho prostredia, v ktorom organizácie občianskej spoločnosti, súkromný sektor, dobročinné nadácie a ďalší nezávislí rozvojoví partneri, ako aj národné parlamenty a miestne orgány na miestnej, národnej a regionálnej úrovni sú schopní prevziať na seba zodpovednosť za vypracovanie politík a monitorovanie ich vykonávania a zohrávať tak náležitú úlohu v rámci na obdobie po roku 2015;

44.

naliehavo ďalej žiada, aby sa mladým ľuďom a najmä dievčatám a mladým ženám umožnilo v rámci po roku 2015 zohrávať kľúčovú úlohu, pripomínajúc, že účasť mládeže v správe môže mať mnoho výhod vrátane posilňovania demokratických rozhodovacích štruktúr a postupov a zlepšovania blahobytu mladých ľudí a ich komunít;

45.

požaduje, aby zásady v oblasti ľudských práv boli oporou rámca na obdobie po roku 2015, ktorý musí riešiť najmä otázky nerovnosti, škodlivých tradičných praktík, diskriminácie, násilia na základe pohlavia, účasti a posilnenia postavenia marginalizovaných a znevýhodnených ľudí v spoločnosti – s venovaním osobitnej pozornosti právam mládeže, žien, migrantov, ľudí žijúcich s HIV, právam osôb, ktoré trpia kastovou diskrimináciou, LGBT osôb a osôb so zdravotným postihnutím;

46.

požaduje v tejto súvislosti samostatný cieľ na riešenie pretrvávajúcich nerovností, ktorým čelia ženy a dievčatá, a to posilnením potrebnej politickej vôle, zdrojov a zodpovednosti s cieľom vytvoriť udržateľné a účinné opatrenia;

47.

zdôrazňuje, že rozvojová agenda OSN na obdobie po roku 2015 musí zodpovedať prístupu založenému na ľudských právach, ktorý obsahuje sociálne a ekonomické práva, pričom zahŕňa aj občianske a politické práva týkajúce sa mieru a bezpečnosti, ako aj práva na rozvoj;

48.

odporúča vytvorenie celkového cieľa rovnosti;

49.

nabáda EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny pri upevňovaní ich politickej vôle a zvyšovaní úsilia o zlepšenie miery ratifikácie a uplatňovania právnych nástrojov v oblasti ľudských práv s cieľom zakázať diskrimináciu alebo akékoľvek právne, politické, regulačné prekážky a represívne opatrenia na základe veku, pohlavia, rasy, etnického pôvodu, kasty, kultúry, náboženstva, viery, rodinného stavu, zdravotného postihnutia, HIV stavu, národnostného pôvodu, migračného štatútu, jazykových znalostí, sexuálnej orientácie, pohlavnej identity alebo iných faktorov alebo štatútu; nabáda tiež EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny pri zavádzaní primeraných miním sociálnej ochrany;

50.

dôrazne vyzýva, aby všetky krajiny ratifikovali Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien s cieľom presadzovať rodovú rovnosť;

51.

zdôrazňuje, že ozbrojené konflikty a situácie po ich skončení patria k hlavným prekážkam rozvoja a ohrozujú demokraciu; zdôrazňuje zároveň, že mier a bezpečnosť, rozvoj a ľudské práva sú vzájomne prepojené a navzájom sa posilňujú; preto nabáda Úniu, aby využila všetky relevantné nástroje, napríklad Medzinárodnú deklaráciu ľudských práv a nástroje, ktoré stanovuje dohoda z Cotonou, s cieľom posilniť prevenciu konfliktov;

52.

v tejto súvislosti požaduje, aby sa budovanie kapacít v konfliktom postihnutých a nestabilných štátoch stanovilo ako priorita; zastáva názor, že účinné medzinárodné partnerstvá, vzájomné odovzdávanie vedomostí a metódy rozvoja kapacity založené na skúsenosti členských štátov EÚ zo zmeny, na základe vzoru novej dohody pre činnosť v nestabilných štátoch zavedené počas štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane sú nevyhnutné pre stabilizáciu a rozvoj týchto štátov;

53.

vyzýva EÚ, aby sa naďalej dôsledne zaoberala nestabilnými štátmi poskytovaním integrovaných reakcií spojených s rozvojovými politikami, poskytovaním humanitárnej pomoci, prispievaním k znižovaniu rizika katastrof, prevencii konfliktov a k budovaniu štátu;

54.

domnieva sa, že rámec na obdobie po roku 2015 musí zohľadňovať ciele budovania mieru a budovania štátu, ktoré sa dohodli v Pusane;

55.

zdôrazňuje, že v rámci na obdobie po roku 2015 by sa mali riešiť otázky prevencie násilia a diskriminácie, najmä sexuálneho násilia páchaného na dievčatách a ženách a že sa musia vytvoriť alebo posilniť komplexné systémy ochrany prístupné pre všetkých;

56.

vyzýva EÚ, aby inkluzívne a transparentne prispela k posilneniu súladu medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v sociálnej a environmentálnej oblasti a rozvojovými cieľmi po roku 2015;

57.

zdôrazňuje, že konečným výsledkom by mala byť jedna rozvojová agenda, aby nedochádzalo k zdvojovaniu úsilia a zdrojov; zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že environmentálne a rozvojové otázky sa väčšinou na globálnej úrovni riešia samostatne, EÚ by mala hľadať nové cesty, aby tento rozkol prekonala a aby vybudovala mosty medzi týmito úzko vzájomne prepojenými oblasťami, a to aj z inštitucionálneho hľadiska;

58.

zdôrazňuje, že udržateľnosť predstavuje najdôležitejšiu výzvu a že zlyhanie môže ohroziť všetky rozmery ľudského rozvoja; najmä uznáva neoddeliteľné prepojenie medzi potravinami, udržateľným a bezpečným prístupom k energii, vodou, udržateľným využívaním pôdy, efektívnym využívaním prírodných zdrojov, ochranou morského prostredia a iných ekosystémov a biodiverzity, odlesňovaním a zmierňovaním zmeny klímy, prispôsobovaním a znižovaním rizika katastrof, udržateľnou výrobou a spotrebou, sociálnym začlenením a dôstojnou prácou v rámci boja proti chudobe;

59.

poukazuje na to, že všeobecný prístup k bezpečnej pitnej vode a hygienickým podmienkam ako horizontálne základné sociálne služby na dosiahnutie všetkých cieľov, a moderné, spoľahlivé, finančne dostupné a udržateľné energetické služby pre všetkých sú kľúčovou hnacou silou, pokiaľ ide o odstránenie chudoby a inkluzívny udržateľný rast;

60.

zdôrazňuje, že bezpečnosť energie si vyžaduje vykonávanie stratégií založených na diverzifikácii zdrojov vrátane solárnej energie, ochranu ekosystémov a prírodných zdrojov, zníženie rizika katastrof, integrované riadenie vodných zdrojov a zlepšenie trhov, infraštruktúr a regulačných opatrení;

61.

vyzýva tiež na konkrétne opatrenia pri podpore a rozvoji zdravých morských ekosystémov, udržateľného rybolovu a akvakultúry, ktoré by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri potravinovej bezpečnosti a výžive a udržateľnom poľnohospodárstve;

62.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa princíp diferenciácie, ktorý je zakotvený v novej rozvojovej agende, riadne uplatňoval; naliehavo žiada rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby prevzali svoju zodpovednosť pri prerozdeľovaní príjmov medzi svojich občanov prostredníctvom štátneho rozpočtu s cieľom prekonať priepasť medzi bohatými a chudobnými;

63.

pripomína záväzok vyčleniť do roku 2015 0,7 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA); zdôrazňuje, že táto úroveň sa v budúcom rámci musí prinajmenšom zachovať a vyzýva členské štáty, aby toto zaviedli prostredníctvom záväzných právnych predpisov a aby prijali viacročné rozpočtové časové rozvrhy s cieľom splniť tento záväzok;

64.

zdôrazňuje význam existencie takého rozpočtu EÚ, ktorý je schopný plniť výzvy, ktorým čelí, najmä v časoch krízy a predovšetkým pokiaľ ide o financovanie rozvoja; v tejto súvislosti a s cieľom zabrániť tomu, aby rozpočet EÚ nebol celkom závislý len od výšky platobných rozpočtových prostriedkov, vyzýva na vytvorenie vlastných zdrojov, napríklad dane z finančných transakcií, podiel z ktorej by mal ísť do okruhu IV rozpočtu EÚ;

65.

trvá na tom, že finančné prostriedky na boj a prispôsobenie sa účinkom zmien klímy sú skutočne doplnkové k existujúcim záväzkom; vyzýva preto EÚ, aby navrhla, aby boli finančné zdroje iné ako ODA sprístupnené na financovanie klimatických výziev, čím by sa v rámci diskusií po roku 2015 vyjasnili úlohy ODA a finančných prostriedkov na prispôsobenie sa zmene klímy pri udržateľnom odstraňovaní chudoby;

66.

vyzýva Komisiu, aby podporila diskusie so všetkými zainteresovanými stranami na tému mechanizmov financovania s cieľom pokryť finančné potreby v rozvojovom prostredí po roku 2015;

67.

pripomína, že počas Fóra OSN pre rozvojovú spoluprácu v roku 2012 sa jasne zdôraznilo, že je potrebná skôr väčšia koordinácia, než súťaženie medzi jednotlivými mechanizmami pomoci a darcami; vyzýva EÚ, aby podporila program účinnosti pomoci, keďže EÚ a jej členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za zníženie roztrieštenia pomoci;

68.

vyzýva Komisiu, aby naďalej spolupracovala s ostatnými darcami na globálnej úrovni na rozvoji ďalších inovatívnych mechanizmov rozvoja, keďže tieto mechanizmy budú spolu s novými partnerstvami hrať kľúčovú úlohu v novom rozvojovom prostredí tým, že budú dopĺňať ďalšie zdroje a kompromisy týkajúce sa financovania trvalo udržateľného rozvoja; pripomína členským štátom EÚ, že súhlasili s ustanovením dane z finančných transakcií, aby časť týchto prostriedkov venovali na trvalo udržateľný rozvoj a boj proti zmene klímy;

69.

poukazuje na to, že EÚ by mala podporovať integrovaný a doplnkový prístup k financovaniu, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev;

70.

vyzýva EÚ, aby podporovala sociálne, etické a environmentálne priaznivé verejné obstarávanie na medzinárodnej úrovni ako nástroj na uplatňovanie rámca na obdobie po roku 2015;

71.

vyzýva EÚ, aby riadne vyhodnotila mechanizmus kombinovaných pôžičiek a grantov – najmä pokiaľ ide o rozvoj a finančnú doplnkovosť, transparentnosť a zodpovednosť, zapojenie na miestnej úrovni a riziko dlhov – pred ďalším rozvíjaním kombinovaných pôžičiek a grantov s cieľom posilniť finančné zdroje určené na rozvoj a na podporu mikroúverov; vyzýva Komisiu, aby pri zavádzaní týchto nových úprav vydala usmernenia a presné kritériá, ktoré sú založené na harmonizovaných stratégiách znižovania chudoby a ktoré majú jasný vplyv na trvalo udržateľný rozvoj;

72.

znovu opakuje svoju výzvu, aby sa boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým rajom, nezákonným kapitálovým tokom a poškodzujúcim daňovým štruktúram stali najdôležitejšími prioritami agendy EÚ v oblasti medzinárodných financií a rozvojových inštitúcií, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo zvýšenie domácich príjmov;

73.

zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšenej mobilizácie domácich zdrojov, a preto vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby viac podporovali rozvojové krajiny pri stanovovaní účinnej fiškálnej politiky a udržateľného daňového základu, ako i pri zlepšovaní kapacity, zručností a kvalifikácií ich správ s cieľom bojovať proti nezákonným finančným tokom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a podvodom a zlepšiť výber daní;

74.

pripomína, že kvalita finančného výkazníctva je zásadná pre účinný boj proti daňovým únikom; preto zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť transparentnosť pri vykazovaní ziskov a daní, ktoré podniky platia, najmä pokiaľ sú zapojené do využívania prírodných zdrojov; žiada preto Komisiu, aby podporovala začlenenie požiadavky do medzinárodného štandardu finančného výkazníctva, aby všetky nadnárodné spoločnosti vykazovali svoje príjmy a zaplatené dane podľa jednotlivých krajín; pripomína, že táto požiadavka je v súlade s potrebou zlepšovať sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov;

75.

kladie dôraz na to, že je naliehavo potrebné začať uplatňovať vhodnú kombináciu kvantitatívnych a kvalitatívnych meraní v oblasti rozvoja;

76.

poukazuje na to, že na dosiahnutie prosperity a rozvoja a na prekonanie nových sociálnych a environmentálnych výziev je potrebný nový súbor ukazovateľov iných ako HNP, ktorý by mal preto zahŕňať ukazovatele, akými je index ľudského rozvoja, podiel chudobných, index rozdielu medzi chudobnými a bohatými a dôchodkový Giniho koeficient;

77.

poukazuje na to, že jasné a merateľné ukazovatele vrátane výstupov a výsledkov majú rozhodujúci význam pre monitorovanie a informovanie o dosiahnutom pokroku, napríklad pokiaľ ide o odstránenie chudoby a hospodársky a sociálny rozvoj, a mali by zahŕňať rodovú rovnosť, zamestnanie, sociálnu ochranu (napr. prístup k zdravotnej starostlivosti a dôchodkom, ochranu pred rizikom nezamestnanosti a ochranu pred osobitným nedostatkom prostriedkov na živobytie žien, detí a starších ľudí) zdravotné postihnutie, migráciu a štatút menšiny;

78.

vyzýva EÚ, aby vyvinula príslušné východiskové hodnoty, ukazovatele a ciele na meranie vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

79.

zdôrazňuje potrebu zavádzania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby zaviedli skutočný obchodný regulačný rámec, podporu plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce, dodržiavanie ľudských práv vrátane noriem MOP, transparentnosť a sociálne a environmentálne normy;

80.

domnieva sa, že hlavným cieľom podpory súkromného sektora by malo byť vymaniť ľudí v rozvojových krajinách z chudoby a pomáhať posilňovať súkromný sektor v rozvojových krajinách, vzhľadom na to, že ak tak neurobia, malo by za následok nevyrovnaný rozvoj a rast;

81.

naliehavo žiada spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré majú výrobné zariadenia v rozvojových krajinách, aby si plnili svoje povinnosti týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a slobôd, sociálnych a environmentálnych noriem, rovnosti žien a mužov, základných pracovných noriem, medzinárodných dohôd a platenia daní transparentným spôsobom;

82.

zdôrazňuje význam ochrany súkromného vlastníctva s cieľom zlepšiť investičné prostredie a právny štát;

83.

zdôrazňuje, že hoci súkromný sektor hrá v hospodárstve rozhodujúcu úlohu, za poskytovanie základných kvalitných služieb občanom a prispievanie k boju proti chudobe nesie hlavnú zodpovednosť štát;

84.

kladie dôraz na to, že verejný a súkromný sektor musí nájsť nové spôsoby, ako skombinovať svoje záujmy, schopnosti a úsilie s cieľom prispieť k naplneniu agendy po roku 2015;

85.

zdôrazňuje, že hospodársky rast a rozvoj by mal byť udržateľný, inkluzívny a mal by prispievať k posilňovaniu výrobných kapacít, vytváraniu pracovných miest a sociálnemu začleneniu s cieľom umožniť rozvojovým krajinám transformovať ich hospodárstva; požaduje štátom stanovené minimá sociálnej ochrany v rozvojových krajinách a ukončenie všetkých foriem detskej práce;

86.

poukazuje na to, že spravodlivý obchod je obchodné partnerstvo založené na dialógu, transparentnosti a rešpekte, ktoré sa usilujú o väčšiu rovnosť v medzinárodnom obchode (8); domnieva sa, že spravodlivý obchod je príkladom úspešného partnerstva, do ktorého sú zapojené mnohé zúčastnené strany na celom svete, a v rôznych fázach dodávateľského reťazca zabezpečuje prístup na trh pre znevýhodnených výrobcov, ktorý zaručuje trvalo udržateľné živobytie, rešpektuje pracovné normy, postupne odstraňuje detskú prácu a podporuje environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo a výrobné postupy;

87.

vyzýva EÚ, aby zaisťovala, aby súdržnosť politík v záujme rozvoja bola pevne začlenená do rámca po roku 2015 a aby naďalej venovala osobitnú pozornosť týmto prioritných oblastiam: obchod a financie, zdravie a vzdelanie, zmena klímy, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo, rybárstvo, zdravotná starostlivosť, výživa a potravinová bezpečnosť, migrácia, energia, mierová a bezpečnostná politika, ľudské práva;

88.

zdôrazňuje, že obchod môže byť základnou hnacou silou na zmiernenie chudoby a viesť k väčšej spravodlivosti a transparentnosti a podporovať trvalo udržateľný ľudský rozvoj a hospodársky rast; v tejto súvislosti naliehavo žiada EÚ, aby zabezpečila súdržnosť svojej obchodnej politiky s rozvojovými cieľmi EÚ;

89.

zastáva názor, že i keď sú miléniové rozvojové ciele určite úspešné tým, že privádzajú väčšiu pozornosť na rozvojovú pomoc, samotné zameranie na pomoc je príliš úzke; sa domnieva, že je potrebný nový prístup, ktorý zahŕňa globálne riadenie, pričom kladie silný dôraz na súdržnosť politík v záujme rozvoja a zabezpečovanie globálnych verejných statkov;

90.

sa domnieva, že pre rozvojovú agendu po roku 2015 je potrebné stanoviť hlavné globálne verejné statky, stanoviť spôsob ich financovania a určiť, ktoré globálne inštitúcie môžu niesť zodpovednosť za ich poskytovanie;

91.

zastáva názor, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by sa mala posunúť za perspektívu spočívajúcu v nepoškodzovaní, tak v Európe, ako aj mimo nej, smerom k integrovanejšiemu prístupu, kde sa medzinárodný obchod, životné prostredie a medzinárodná finančná architektúra chápu ako globálne verejné politiky, ktoré napomáhajú zlepšiť globálne rozvojové ciele; v tejto súvislosti podporuje myšlienku vytvorenia Globálnej hospodárskej rady v rámci systému OSN;

92.

poukazuje na to, že súdržnosť politík v záujme rozvoja môže dosiahnuť reálne a účinné výsledky len prostredníctvom spoločného úsilia a aktívneho zapojenia vyspelých a rozvojových krajín, rýchlo sa rozvíjajúcich krajín a medzinárodných organizácií;

93.

kladie dôraz na to, že budúci rozvojový rámec by mal obsahovať odkaz na pomoc a koncepciu účinnosti rozvoja; domnieva sa najmä, že zmena programu „účinnosti pomoci“ na program „účinnosti rozvoja“ znamená kombináciu rozvojovej pomoci, pomoci na poskytovanie globálnych verejných statkov a prispôsobenie existujúcich štruktúr globálneho riadenia s cieľom zvýšiť ich schopnosť reagovať na globálne výzvy;

94.

naliehavo žiada EÚ, aby pôsobila ako hnacia sila a v rámci rozvojového procesu inkluzívnym a transparentným spôsobom zabezpečila komplementárnosť a rozdelenie práce prostredníctvom, okrem iného, zvýšeného využívania spoločného programovania;

95.

víta ambiciózne a pútavé oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých;

96.

zdôrazňuje, že pri vymedzovaní jednotnej pozície EÚ v súvislosti s rokovaniami o novom rozvojovom rámci by sa mali zohľadňovať tieto zásady:

97.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.