This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0158
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL The International Treatment of Central Banks and Public Entities Managing Public Debt with regard to OTC Derivatives Transactions
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o zaobchádzaní s centrálnymi bankami a verejnými subjektmi riadiacimi verejný dlh, pokiaľ ide o transakcie s OTC derivátmi
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o zaobchádzaní s centrálnymi bankami a verejnými subjektmi riadiacimi verejný dlh, pokiaľ ide o transakcie s OTC derivátmi
/* COM/2013/0158 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o zaobchádzaní s centrálnymi bankami a verejnými subjektmi riadiacimi verejný dlh, pokiaľ ide o transakcie s OTC derivátmi /* COM/2013/0158 final */
Úvod
Nariadenie o mimoburzových derivátoch,
centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (EMIR) bolo prijaté 4.
júla 2012 a nadobudlo účinnosť 16. augusta 2012[1].
Z nariadenia EMIR vyplýva požiadavka centrálneho zúčtovania všetkých
štandardizovaných zmlúv o OTC derivátoch (zúčtovacia povinnosť),
požiadavka marží v rámci zmlúv, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne
(maržové požiadavky), a požiadavka na ohlasovanie všetkých zmlúv o derivátoch
archívom obchodných derivátov (ohlasovacia povinnosť). Centrálne banky Únie a verejné orgány Únie
poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu sú
oslobodené od nariadenia EMIR, a z tohto dôvodu nepodliehajú
zúčtovacej povinnosti, postupom zmierňovania rizika nezúčtovaných
obchodov alebo ohlasovacej povinnosti. V čase prijatia nariadenia EMIR
existovali neistoty v súvislosti so zaobchádzaním so zahraničnými
centrálnymi bankami pri uplatňovaní reforiem týkajúcich sa OTC derivátov
v iných jurisdikciách. Európsky parlament a Rada z tohto dôvodu odložili
rozhodnutie o uplatňovaní nariadenia EMIR na centrálne banky tretích
krajín, kým nebude v tejto otázke jasnejšie. Európska komisia bola v súlade s článkom
1 ods. 6 nariadenia EMIR požiadaná, aby vykonala analýzu o medzinárodnom
zaobchádzaní s centrálnymi bankami a verejnými orgánmi, ktoré riadia
verejný dlh v právnom rámci iných jurisdikcií, a aby informovala
Európsky parlament a Radu o svojej porovnávacej analýze tri mesiace
po nadobudnutí účinnosti nariadenia EMIR. Ak bude zo správy vyplývať,
že oslobodenie menových zodpovedností uvedených centrálnych bánk z tretích
krajín od zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti je potrebné, Komisia
bude prostredníctvom nariadenia EMIR poverená prijať delegovaný akt na
rozšírenie zoznamu subjektov, ktoré sú oslobodené podľa nariadenia
EMIR.
1.
Právny základ správy: Požiadavky článku 1 nariadenia EMIR
V článku 1 ods. 4 nariadenia EMIR sa
stanovuje, že „Toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) členov ESCB a
iné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie a iné verejné
orgány Únie poverené riadením verejného dlhu alebo intervenciou v súvislosti s
riadením tohto dlhu; b) Banku pre medzinárodné zúčtovanie.“ Pokiaľ ide o zahraničné centrálne
banky a zahraničné verejné orgány, ktoré riadia verejný dlh, je prostredníctvom
článku 1 ods. 6 Komisia poverená prijať delegované akty na zmenu
a doplnenie zoznamu oslobodených subjektov uvedených v článku 1 ods.
4 a na tento účel sa od Komisie vyžaduje, aby predložila „Európskemu
parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí medzinárodné zaobchádzanie s
verejnými orgánmi, ktorých úlohou je riadenie verejného dlhu a centrálnych bánk
a intervencie v tejto oblasti“ tri mesiace po nadobudnutí účinnosti
nariadenia EMIR. V článku 1 ods. 6 sa takisto uvádza, že
„Správa obsahuje porovnávaciu analýzu zaobchádzania s týmito orgánmi a
centrálnymi bankami v rámci právneho rámca významného počtu tretích krajín
vrátane aspoň troch najvýznamnejších jurisdikcií z hľadiska
obchodovaných objemov zmlúv a normy riadenia rizika, ktoré sa uplatňujú pri
transakciách s derivátmi, ktoré uzatvorili tieto orgány a centrálne banky v
daných jurisdikciách. Ak sa v správe dospeje k záverom, najmä so zreteľom
na porovnávaciu analýzu, že je potrebné vyňať menové povinnosti
týchto centrálnych bánk tretích krajín zo zúčtovacej a ohlasovacej
povinnosti, Komisia ich zaradí do zoznamu stanoveného v odseku 4 [zoznam
subjektov oslobodených v rámci nariadenia EMIR].“
2.
Príslušné jurisdikcie: Japonsko, Švajčiarsko a Spojené
štáty
Nariadením EMIR sa vyžaduje, aby Komisia vypracovala
porovnávaciu analýzu o zaobchádzaní s centrálnymi bankami a verejnými
orgánmi, ktoré riadia verejný dlh, vo významnom počte „tretích krajín
vrátane aspoň troch najvýznamnejších jurisdikcií z hľadiska
obchodovaných objemov zmlúv“.
2.1.
Tri najvýznamnejšie jurisdikcie
z hľadiska obchodovaných objemov zmlúv: Spojené štáty americké,
Švajčiarsko a Japonsko
Vzhľadom na globálnu povahu trhov
s OTC derivátmi a historickú nedostatočnú transparentnosť na
týchto trhoch neboli dostupné podrobné údaje o OTC derivátoch podľa
jurisdikcií celosvetovo. Napriek tomu však môžu celkové súvahy bank slúžiť
ako užitočné a jednoduché náhrady na zistenie veľkosti portfólií OTC
derivátov bánk a obchodovaných objemov zmlúv podľa jurisdikcií. Je to
takisto dobrý ukazovateľ systémového rizika, ktoré tieto trhy predstavujú.
Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) poskytuje podrobné štatistiky o
súvahách bánk podľa jurisdikcií, ktoré boli použité v tejto správe s
cieľom vybrať jurisdikcie na analýzu. Podľa najnovších údajov BIS[2] („Amounts outstanding for the International positions by
nationality of ownership of reporting banks“, marec 2012) sú tri
najvýznamnejšie jurisdikcie z hľadiska obchodovaných objemov zmlúv
podľa celkových súvah bánk Spojené štáty, Japonsko a Švajčiarsko. V
tabuľke sa uvádzajú najnovšie údaje BIS pre najvýznamnejšie jurisdikcie. Jurisdikcie mimo EÚ sú tučným písmom. Materská krajina banky || Celkové pozície/záväzky USA || 5012,2 Spojené kráľovstvo || 4885,9 Francúzsko || 3484,4 Nemecko || 3349,2 Švajčiarsko || 2751,9 Japonsko || 2361,1 Holandsko || 1705,4 Švédsko || 1291,7 Austrália || 948,5 Španielsko || 916,0 Kanada || 912,5 Taliansko || 825,1 OAO Hongkong || 539,0 Tabuľka:
Medzinárodné pozície na základe štátnej príslušnosti bánk,
ktoré ich vlastnia a podávajú správy, nesplatený objem v miliardách USD,
Zdroj: BIS
2.2.
Iné významné jurisdikcie: Austrália, Kanada, Hongkong
S cieľom zahrnúť
do porovnávacej analýzy väčší počet tretích krajín je
v správe z hľadiska trhov s OTC derivátmi analyzovaný aj
právny rámec Austrálie, Kanady a Hongkongu, ktoré sú tromi ďalšími
najvýznamnejšími jurisdikciami z hľadiska obchodovaných objemov
zmlúv.
2.3.
Dosiahnutý pokrok v súvislosti s reformami týkajúcimi sa trhov
s OTC derivátmi v Spojených štátoch amerických, Švajčiarsku,
Japonsku, Austrálii, Kanade a Hongkongu
Táto správa obsahuje porovnávaciu analýzu regulačného
rámca v Spojených štátoch amerických, Švajčiarsku, Japonsku,
Austrálii, Kanade a Hongkongu. Útvary Komisie sa obrátili na tieto
jurisdikcie, aby získali informácie o ich príslušných právnych rámcoch
týkajúcich sa transakcií s OTC derivátmi, ktoré sa vzťahujú na centrálne
banky a verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce
do riadenia verejného dlhu. Treba zdôrazniť, že tieto
jurisdikcie sa nachádzajú v rozdielnych etapách, pokiaľ ide o proces
prijímania a zavádzania reforiem v oblasti OTC derivátov. Spojené štáty
americké vstupujú do etapy zavádzania. Japonsko o nich nedávno prijalo
nové nariadenie. Švajčiarsko sa nachádza v etape prípravy návrhu
nariadenia zameraného na zavedenie nového regulačného rámca. Austrália a
Hongkong navrhli, aby sa v ich regulačnom režime zaviedli reformy v
oblasti OTC derivátov, ale ešte ich neprijali. Kanada ešte dokončieva svoj
návrh právneho rámca na zavedenie reforiem v oblasti OTC derivátov. ·
USA Dodd-Frankov zákon o reforme
finančných trhov a ochrane spotrebiteľa bol prijatý v júli 2010.
Odvtedy Komisia pre obchodovanie s komoditnými futuritami (Commodity
Futures Trading Commission – CFTC) a Komisia pre cenné papiere a výmenu
(Securities and Exchange Commission – SEC) dokončili väčšinu
vykonávacích predpisov, ktoré sa mali vypracovať v rámci Dodd-Frankovho
zákona. Spojené štáty americké
vstupujú do etapy postupného zavádzania, ako je opísané ďalej. Ohlasovacia povinnosť Povinné pravidlá týkajúce sa ohlasovania a
transparentnosti začali platiť 12. októbra 2012. Ohlasovacia
povinnosť je postupne zavádzaná podľa výrobkov a druhov
účastníkov trhu: i) významní účastníci trhu[3] musia od
12. októbra 2012 začať ohlasovať úrokové swapy a swapy na
kreditné zlyhanie; ii) ohlasovacia povinnosť pre týchto účastníkov sa
od januára 2013 rozšíri na akciové swapy, devízové swapy a iné komoditné
swapy; a iii) všetci účastníci trhu (vrátane dealerov neobchodujúcich so
swapmi alebo účastníkov swapov menšieho významu) budú musieť od
apríla 2013 spĺňať ohlasovaciu povinnosť vo všetkých
kategóriách aktív. Zúčtovacia povinnosť Zúčtovacia povinnosť bude postupne
zavádzaná podľa produktov a druhu účastníkov trhu. CFTC navrhla 24.
júla 2012 prvé kategórie swapov, ktoré budú podliehať povinnému
zúčtovaniu a ktoré zahŕňajú dve kategórie swapov na kreditné
zlyhanie a štyri kategórie úrokových swapov, ktoré registrované centrálne
protistrany majú zúčtovať, a pravidlá budú dokončené vo štvrtom
štvrťroku 2012. Potom sa bude uplatňovať prístup postupného
zavádzania podľa druhu účastníka trhu (90/180/270 dní na splnenie
zúčtovacej povinnosti)[4].
Podobný prístup sa uplatní na ďalšie triedy aktív. ·
Švajčiarsko Vo Švajčiarsku nie je pre transakcie s
OTC derivátmi zavedený žiadny povinný režim zúčtovania alebo podávania
správ o obchodovaní. Švajčiarsko sa však zaviazalo zaviesť reformy
G20 týkajúce sa OTC derivátov. Švajčiarska
federálna rada 27. augusta 2012 rozhodla, že platné švajčiarske nariadenie
o infraštruktúre finančného trhu je potrebné zmeniť, aby
spĺňalo odporúčania FSB a nové štandardy vypracované
medzinárodnými tvorcami štandardov pre infraštruktúry finančných trhov. Federálne ministerstvo financií dostalo
pokyny, aby do jari 2013 vypracovalo návrh konzultačného dokumentu a
zameriava sa na koordináciu svojho prístupu s EÚ s cieľom prijať
rovnocenné nariadenie s nariadením EMIR. Štátny sekretariát pre medzinárodné
finančné záležitosti uviedol v tlačovej správe
z 29. augusta 2012, že „S cieľom zabezpečiť
konkurencieschopnosť švajčiarskych účastníkov trhu a prístup na
trh v EÚ, treba prijať právne predpisy rovnocenné predpisom EÚ [v oblasti
reformy obchodnej infraštruktúry a infraštruktúry finančného trhu]“. Švajčiarsko sa z tohto dôvodu
nachádza v etape prípravy nadchádzajúcich reforiem a švajčiarsky
regulačný rámec ešte musí byť vymedzený. ·
Japonsko Japonská agentúra FSA uverejnila
v júli 2012 výnos kabinetu, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra
2012 a týka sa reforiem súvisiacich s povinným používaním centrálnych
protistrán (zúčtovacia povinnosť) a archívu obchodných údajov
(ohlasovacia povinnosť). Ohlasovacia povinnosť Finančné inštitúcie registrované
podľa zákona o finančných nástrojoch a burze (FIEA) budú povinné
ohlasovať archívom obchodných údajov transakcie s OTC derivátmi, pre ktoré
sú dostupné služby archívu obchodných údajov, ako napríklad transakcie
s úverovými derivátmi a forwardové transakcie, transakcie s opciami a
swapové transakcie súvisiace s úrokovou sadzbou, devízami a akciami.
Rozšírenie príslušných transakcií bude preskúmané po novembri 2012, pričom
sa zohľadní ďalší vývoj infraštruktúry trhu. Zúčtovacia povinnosť Japonsko plánuje postupné zavádzanie. Ako sa
opisuje v štvrtej správe FSB o pokroku v oblasti zavádzania reforiem
týkajúcich sa OTC derivátov, určité štandardizované swapy na kreditné
zlyhanie[5]
a úrokové swapy[6]
budú od novembra 2012 podliehať povinnému zúčtovaniu. Rozsah
produktov podliehajúcich povinnému zúčtovaniu sa potom rozšíri
o ďalšie OTC deriváty[7]
so zohľadnením prvkov, ako je veľkosť transakcií a stupeň
štandardizácie. V počiatočnej fáze sa bude rozsah
požiadaviek povinného zúčtovania vzťahovať len na transakcie s
OTC derivátmi uzatvorené medzi významnými domácimi finančnými inštitúciami[8].
Zúčtovacie požiadavky by sa v budúcnosti mohli rozšíriť na transakcie
medzi týmito domácimi finančnými inštitúciami a zahraničnými
finančnými inštitúciami (neregistrovanými podľa FIEA), pričom sa
zohľadnia medzinárodné diskusie, ktoré sa v súčasnosti vedú o
cezhraničnej regulácii. Zahraničné centrálne banky preto
nie sú zahrnuté do rozsahu ohlasovacích a zúčtovacích povinností,
ktoré sa v Japonsku ukladajú v rámci reforiem trhov s OTC
derivátmi. ·
Austrália Austrálska vláda predložila 12. septembra
2012 parlamentu návrh zákona [zákon (o transakciách s derivátmi) z
roku 2012 o zmene a doplnení právnych predpisov týkajúcich sa
spoločností], v ktorom sa ustanovuje právny rámec na zavedenie reforiem
trhov s OTC derivátmi v Austrálii. V tomto rámci sa navrhuje pružný
prístup, vďaka ktorému minister môže rozhodnúť o tom, či by sa
na určité kategórie OTC derivátov malo uplatňovať povinné
zúčtovanie, ohlasovanie alebo obchodovanie na organizovanej platforme. Zákon schválila poslanecká snemovňa a
čaká sa na zváženie senátu. Právne predpisy by mali byť zavedené do
konca roka 2012. Pred uložením záväzných povinností budú
potrebné vykonávacie nariadenia a pravidlá. Na základe tohto rámca bude
Austrálska komisia pre cenné papiere a investície (Australian Securities and
Investments Commission – ASIC) oprávnená vydávať vykonávacie pravidlá.
Austrálska centrálna banka (Reserve Bank of Australia), Austrálsky prudenciálny
regulačný orgán (Australian Prudential Regulation Authority) a ASIC sú
oprávnené poskytnúť ministrovi poradenstvo o tom, či by sa na
konkrétne kategórie OTC derivátov mali vzťahovať záväzné povinnosti. V Austrálii bol teda navrhnutý právny
rámec na zavedenie reforiem v oblasti OTC derivátov, ale ešte nebol prijatý. Takisto bude potrebné bližšie vymedziť vykonávacie pravidlá. ·
Kanada Právny rámec na zavedenie reforiem trhov
s OTC derivátmi ešte nie je v Kanade úplne vymedzený. Najväčšie provincie z
hľadiska OTC derivátov a ostatné v súčasnosti pracujú na
zavedení právnych predpisov[9]. Kanadskí správcovia cenných papierov (Canadian
Securities Administrators – CSA) pracujú na návrhu vykonávacieho nariadenia
alebo pravidiel súvisiacich s právnymi predpismi. Ohlasovanie CSA zverejnili konzultačný dokument o
archívoch obchodných údajov, aby informovali o postupe tvorby pravidiel.
Ontario a Quebec už zmenili právne predpisy s cieľom podporiť ohlasovanie
archívom obchodných údajov a regulačný prístup k údajom, pričom
väčšina provincií posudzuje, či sú potrebné legislatívne zmeny. CSA
budú viesť konzultácie o pravidlách ohlasovania obchodov a archívov
obchodných údajov, ktoré by mali byť dokončené začiatkom roka
2013. Zavedenie požiadaviek je naplánované na prvý polrok roka 2013. Zúčtovanie Kanadskí správcovia cenných papierov (CSA)
viedli konzultáciu o zúčtovaní, ktorá bola ukončená v treťom
štvrťroku 2012, a budú informovať o nadchádzajúcej tvorbe pravidiel.
Zavedenie provinčných predpisov o centrálnom zúčtovaní sa
očakáva v provinciách, v ktorých je účtovaná väčšina
OTC derivátov, do polovice roka 2013. Bude však potrebná ďalšia práca na
harmonizácii právnych predpisov v rámci všetkých provincií. CSA takisto pracujú
na návrhu vykonávacích pravidiel centrálneho zúčtovania, ktorých
uverejnenie na účel konzultácie sa očakáva začiatkom roka 2013. ·
Hongkong Hongkong po uzatvorení konzultačného
procesu navrhol svoj regulačný režim týkajúci sa reforiem trhov s OTC
derivátmi. Legislatívny proces na prijatie nového regulačného režimu ešte
prebieha. Hongkonský orgán menovej politiky (Hong Kong
Monetary Authority – HKMA) a Hongkonská komisia pre cenné papiere a
futurity (Securities and Futures Commission of Hong Kong – SFC) viedli v
októbri 2011 verejnú konzultáciu o ich navrhovanom regulačnom režime OTC
derivátov pre Hongkong vrátane povinného zúčtovania a ohlasovania. Po
skončení konzultačného procesu HKMA a SFC uverejnili v júli 2012
spoločné závery. Legislatívny návrh ešte nie je dokončený. Ohlasovanie Regulačný návrh povinného ohlasovania
preskúmal pracovný výbor legislatívnej rady a v súčasnosti sa
nachádza v etape legislatívneho návrhu. Cieľom je predstaviť
potrebné legislatívne zmeny a doplnenia zákonodarnému zboru začiatkom roka
2013. Prístup bude postupný, pričom sa začne swapmi na úrokovú sadzbu
a forwardmi bez fyzického plnenia. V regulačnom rámci navrhnutom v Hongkongu
sa ustanovujú požiadavky na umiestnenie pre ohlasovanie archívom obchodných
údajov: všetky transakcie s derivátmi, ktoré sú relevantné pre finančné
trhy Hongkongu, by museli byť ohlasované miestnemu archívu obchodných
údajov vytvorenému archívom obchodných údajov HKMA. Zúčtovanie Výsledkom konzultácie je obmedzenie
zúčtovacích povinností na transakcie účtované v Hongkongu. So
zreteľom odpovede získané z konzultácie začali regulačné
orgány pracovať na legislatívnom návrhu, ktorý predložia legislatívnej
rade s cieľom zaviesť potrebné legislatívne zmeny
a doplnenia začiatkom roka 2013. Medzičasom
existuje predbežný legislatívny návrh na podporu dobrovoľného
zúčtovania určitých transakcií s derivátmi prostredníctvom
miestnych centrálnych protistrán uznaných SFC.
3.
Medzinárodné zaobchádzanie s centrálnymi bankami a úradmi
pre riadenie dlhu v týchto jurisdikciách
·
USA Prostredníctvom Dodd-Frankovho zákona sa
vylučujú swapy centrálnej protistrany, ktorá je Federálnou rezervnou
bankou, federálnou vládou alebo federálnou agentúrou, ktorá má výslovnú plnú
dôveru a uznanie Spojených štátov amerických[10]. Iné
centrálne banky, napr. zahraničné centrálne banky, nie sú zahrnuté v tejto
výnimke. CFTC a SEC zvážili uplatňovanie všetkých
požiadaviek ustanovených v Dodd-Frankovom zákone a pri vypracúvaní
vykonávacích predpisov sa snažili obmedziť ich účinky na zahraničné
centrálne banky v závislosti od jednotlivých prípadov, ako sa opisuje
ďalej. Za predpokladu, že verejné orgány poverené
riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu sú
súčasťou vlády, na zahraničné centrálne banky alebo zahraničné
orgány, ktoré riadia verejný dlh, sa vzťahuje rovnaký režim. Inými
slovami, ako sa uvádza ďalej, verejné orgány, ktoré riadia verejný dlh,
budú takisto využívať výnimku zo zúčtovacej a ohlasovacej
povinnosti. Požiadavky na registráciu Vo všeobecnosti CFTC centrálnu banku
oslobodila od požiadaviek na registráciu, ktoré by sa inak mohli
uplatňovať, ak by sa usúdilo, že sa na takúto inštitúciu
vzťahuje vymedzenie swapového dealera alebo významného účastníka
swapov. CFTC vymedzila v konečnej spoločnej
tvorbe pravidiel[11]
spolu so SEC kľúčové pojmy stanovené v DFA vrátane vymedzení pojmov
„swapoví dealeri“, „významní účastníci swapov“ a „oprávnený účastník
zmluvy“. Komisia si vo zverejnenom federálnom registri
CFTC všimla, že zatiaľ čo zahraničné subjekty nie sú nevyhnutne
chránené pred platnosťou jurisdikcie Spojených štátov amerických týkajúcej
sa obchodnej činnosti vykonávanej na trhoch USA, v príslušných
ustanoveniach DFA alebo v starších právnych predpisoch nič
nenaznačuje tomu, že kongres mal prostredníctvom schválenia DFA úmysel
odkloniť sa od tradícií medzinárodného systému zahrnutím zahraničných
vlád, zahraničných centrálnych bank a medzinárodných finančných
inštitúcií do rámca vymedzení pojmu „swapový dealer“ alebo „významný
účastník swapov“. CFTC to preto vyložila tak, že takéto
zahraničné vlády, zahraničné centrálne banky a medzinárodné
finančné inštitúcie by nemali byť povinné registrovať sa
v CFTC ako swapoví dealeri alebo ako významní účastníci swapov[12]. Ohlasovacia povinnosť Vzhľadom na to, že zahraničné
centrálne banky sú oslobodené od požiadaviek na registráciu, sú oslobodené aj
od ohlasovacej povinnosti. Protistrana zo
Spojených štátov amerických, ktorá vstupuje do transakcie so zahraničnou
centrálnou bankou, by však naďalej podliehala ohlasovacej povinnosti
podľa DFA. V prípade, že napríklad
Európska centrálna banka vstúpi do transakcie so swapovými dealerom, ktorý je
registrovaný v CFTC, tento swapový dealer by naďalej podliehal požiadavkám
uchovávať záznamy a ohlasovacím požiadavkám, ktoré sa vzťahujú na
predmetný swap, aj keď by transakcia nepodliehala požiadavkám povinného
zúčtovania. Táto situácia je zhodná s nariadením EMIR
(v rámci ktorého má protistrana transakcie centrálnej banky naďalej
povinnosť ohlasovať), ale podľa DFA sa ňou vytvára
diferencovaný prístup medzi centrálnymi bankami USA a zahraničnými
centrálnymi bankami. Transakcie
s centrálnymi bankami v Spojených štátoch amerických sú totiž úplne
oslobodené od uplatňovania DFA a preto nemusia byť ohlasované,
zatiaľ čo transakcie so zahraničnými centrálnymi bankami budú
musieť byť ohlásené protistranou zo Spojených štátov amerických. Zúčtovacia povinnosť CFTC v osobitnej tvorbe pravidiel[13] riešila rôzne výnimky z požiadavky,
ktorá sa inak uplatňuje, a to, že všetky swapy musia byť predložené
centrálnej protistrane registrovanej v CFTC na zúčtovanie, a jej
výklad je taký, že zahraničná centrálna banka je oslobodená od
akýchkoľvek požiadaviek povinného zúčtovania, ktoré by sa inak mohli
uplatňovať. CFTC sa pri vysvetľovaní svojho zistenia,
že zahraničné vlády, zahraničné centrálne banky a medzinárodné
finančné inštitúcie by nemali podliehať zúčtovacej požiadavke
podľa DFA, ktorú schválil kongres, odvolávala na podobné úvahy, o ktorých
predtým diskutovala, keď umožnila uvedenú výnimku z registrácie. CFTC najmä poznamenala[14], že
predpokladala, že „zákonodarcovia pri vypracúvaní amerických zákonov
zohľadňujú oprávnené zvrchované záujmy iných štátov“. CFTC v tejto súvislosti poznamenala, že
nič v DFA nenaznačuje, že by kongres mal v úmysle odkloniť
sa pri schválení zúčtovacích požiadaviek v zákone od týchto tradícií,
a so zreteľom na vzájomné porozumenie komisia uviedla[15], že
zahraničné vlády, centrálne banky a medzinárodné finančné
inštitúcie by nemali podliehať zúčtovaciemu mandátu ustanovenému
v DFA. ·
Švajčiarsko Vo Švajčiarsku nie je pre transakcie s
OTC derivátmi zavedený žiadny povinný režim zúčtovania alebo podávania
správ o obchodovaní. OTC deriváty vykonané so Švajčiarskou národnou bankou
alebo s inou centrálnou bankou alebo s domácimi alebo zahraničnými
verejnými orgánmi poverenými riadením verejného dlhu alebo zasahujúcimi do
riadenia verejného dlhu z toho dôvodu nemusia byť podľa
švajčiarskych právnych predpisov centrálne zúčtované alebo ohlásené. Podobne sa na transakcie s centrálnou bankou
neuplatňujú žiadne bilaterálne postupy zmierňovania rizika. Švajčiarsko verejne vyhlásilo, že plánuje
starostlivo sledovať prístup stanovený v nariadení EMIR
a zamerať sa na prijatie rovnocenného predpisu. So zahraničnými
centrálnymi bankami sa teda bude podľa švajčiarskych právnych
predpisov pravdepodobne zaobchádzať podobne ako so zahraničnými
centrálnymi bankami podľa nariadenia EMIR. ·
Japonsko V Japonsku sa vládnym výnosom, ktorý
nadobudol účinnosť 1. novembra 2012, od zúčtovacích
a ohlasovacích povinností oslobodzujú transakcie so zahraničnými
centrálnymi bankami a verejnými orgánmi, ktoré riadia verejný dlh. ·
Hongkong Zaobchádzanie s centrálnymi bankami bolo
prediskutované v rámci spoločných záverov HKMA – SFC uverejnených v júli
2012, ktorým predchádzal konzultačný proces (pozri vyššie). Výsledkom
týchto záverov je návrh oslobodiť od zúčtovacích a ohlasovacích
povinností centrálne banky a verejné orgány riadiace verejný dlh
z jurisdikcií, v ktorých sa ustanovujú recipročné mechanizmy pre
hongkonské centrálne banky a úrady pre riadenie dlhu. Ohlasovacia povinnosť Podľa v súčasnosti navrhovaného
prístupu by boli zahraničné centrálne banky a verejné orgány, ktoré riadia
verejný dlh, oslobodené od ohlasovacej povinnosti. V spoločných záveroch
HKMA – SFC uverejnených v júli 2012 sa stanovuje, že: „vzhľadom na
výnimky pre centrálne banky atď. sme zvážili pravidlá navrhnuté v iných
finančných strediskách. So zreteľom na ne sme pripravení zvážiť
zahrnutie obmedzených výnimiek týkajúcich sa subjektov z verejného sektora,
ktoré sú zapojené do riadenia verejného dlhu, zo záväznej ohlasovacej
povinnosti s cieľom predchádzať ovplyvňovaniu ich právomocí
stabilizovať trh podľa potreby. Tieto výnimky zahŕňajú
centrálne banky, menové orgány alebo verejné orgány poverené riadením verejného
dlhu a rezerv a udržiavaním trhovej stability, ako aj celosvetové inštitúcie,
ako napríklad Medzinárodný menový fond, Banka pre medzinárodné zúčtovanie
atď. Konkrétne v súčasnosti zastávame názor, že – 1) všetky takéto
celosvetové inštitúcie by mali byť v plnej miere oslobodené od ohlasovacej
povinnosti, 2) v prípade centrálnych bánk, orgánov a subjektov sa pri
rozhodovaní o udelení výnimky z ohlasovacej povinnosti zohľadnia
kritériá, ako napríklad reciprocita“[16]. Protistrany podliehajúce regulačnému režimu
Hongkongu, ktoré vstupujú do transakcie so zahraničnou centrálnou bankou,
by však naďalej podliehali ohlasovacej povinnosti. Tento prístup je
zhodný s nariadením EMIR. Zúčtovacia povinnosť Podobne by od zúčtovacej povinnosti boli
podľa prístupu, ktorý v súčasnosti Hongkong navrhuje, oslobodené
zahraničné centrálne banky a verejné orgány riadiace verejný dlh. V
spoločných záveroch HKMA – SFC uverejnených v júli 2012 sa stanovuje, že:
„Starostlivo sme zvážili spätnú väzbu týkajúcu sa všeobecného oslobodenia od
zúčtovania a vidíme prínos v stanovení niekoľkých požadovaných
výnimiek. Takisto poznamenávame, že ako čoraz viac jurisdikcií poskytuje
podrobnosti o svojich návrhoch predpisov týkajúcich sa OTC derivátov, jasnejšie
sa črtá trend týkajúci sa druhov všeobecných výnimiek, ktoré môžu byť
zavedené vo významných jurisdikciách, ako sú USA a EÚ. Vzhľadom na túto
skutočnosť opätovne zvažujeme, či poskytnúť výnimky zo
zúčtovacej povinnosti a ak áno, do akej miery. Konkrétne – 1) Sme pripravení
zvážiť poskytnutie výnimiek zo zúčtovacích povinností pre transakcie
s určitými centrálnymi bankami, menovými orgánmi alebo verejnými
orgánmi poverenými riadením verejného dlhu a rezerv a udržiavaním trhovej
stability, ako aj s celosvetovými inštitúciami, ako sú napríklad Medzinárodný
menový fond, Banka pre medzinárodné zúčtovanie atď. Pri rozhodovaní o
tom, či udeliť výnimku pre centrálne banky, menové orgány
a verejné orgány, sa zohľadnia kritériá, ako napríklad reciprocita.“[17] Hongkong bude pokračovať v monitorovaní
medzinárodných štandardov a postupov s cieľom určiť
podrobnosti týkajúce sa takéhoto oslobodenia, o ktorom sa budú viesť
konzultácie v prvom štvrťroku 2013. ·
Austrália V súčasnom návrhu zákona o
transakciách s derivátmi sa v Austrálii nezahŕňajú ani nevynímajú
žiadne subjekty alebo osoby zo záväzných povinností týkajúcich sa ohlasovania
obchodov alebo centrálneho zúčtovania. Keď minister prijíma rozhodnutie, že
sa záväzná povinnosť bude vzťahovať na konkrétne kategórie
transakcií s OTC derivátmi, má v danom momente možnosť obmedziť
subjekty, na ktoré by sa mohla záväzná povinnosť vzťahovať[18]. So zreteľom na akékoľvek
obmedzenia stanovené v právnych predpisoch sa očakáva, že Austrálska
komisia pre cenné papiere a investície (ASIC) vypracuje pravidlá, v ktorých sa
spresnia podrobnosti o tom, akým spôsobom môžu účastníci
spĺňať záväzné povinnosti. V pravidlách sa môžu takisto ustanoviť výnimky. Konečný
rozsah pôsobnosti akejkoľvek záväznej povinnosti by sa preto považoval za
súčasť nadchádzajúcich konzultačných postupov týkajúcich sa
stanovísk ministra, právnych predpisov alebo pravidiel ASIC. Na základe výmen názorov so zamestnancami z
predbežného uvažovania vyplýva, že centrálne banky/vládne subjekty by boli
pravdepodobne vylúčené zo záväzných zúčtovacích a ohlasovacích
povinností. Žiadne formálne rozhodnutie však ešte nebolo neprijaté. Toto uvažovanie a tento prístup boli
poznamenané na konzultácii v apríli 2012, na ktorej bolo uvedené, že[19]: „Výhody
akýchkoľvek pravidiel centrálneho zúčtovania musia byť vyvážané
so zreteľom na ich náklady. Významným faktorom pri stanovovaní nákladov (a
praktickosti) režimu povinného centrálneho zúčtovania je povaha strán,
ktoré môžu potenciálne podliehať povinnostiam uloženým v rámci režimu. Z tohto
dôvodu môže byť vhodné uplatňovať zúčtovaciu povinnosť
len na niektoré subjekty. (...) Jednou možnosťou môže byť
vylúčenie verejných subjektov, ako sú centrálne banky, úrady pre štátny
dlh, nadnárodné viacstranné rozvojové banky a subjekty, ako napríklad
Medzinárodný menový fond (MMF).“ ·
Kanada Pravidlá ešte nie sú dokončené. Z výmeny názorov na úrovni zamestnancov
vyplýva, že určitý druh výnimky pre Kanadskú centrálnu banku (alebo
prípadne všeobecnejšie, centrálne banky) sa zvažuje v prípade zúčtovacích,
ako aj ohlasovacích povinností. Môžu
sa takisto zvážiť možné výnimky pre kanadskú vládu a iné verejné orgány. Práca
na týchto výnimkách však ešte nie je dokončená. Z tohto dôvodu je ešte predčasné
formulovať závery o zaobchádzaní s centrálnymi bankami
a verejnými subjektmi, ktoré riadia verejný dlh, v rámci
nadchádzajúceho kanadského regulačného režimu. ·
Súhrnná tabuľka || Zúčtovacia povinnosť || Ohlasovacia povinnosť EÚ || oslobodená || oslobodená USA || oslobodené || oslobodené Japonsko || oslobodené || oslobodené Švajčiarsko || bude oslobodené || bude oslobodené Austrália || plánuje sa oslobodenie || plánuje sa oslobodenie Kanada || o oslobodení sa uvažuje || o oslobodení sa uvažuje Hongkong || plánuje sa oslobodenie || plánuje sa oslobodenie Medzinárodné zaobchádzanie so
zahraničnými centrálnymi bankami a verejnými subjektmi, ktoré
riadia verejný dlh
4.
Závery
V súvislosti s
uvedenými skutočnosťami nebudú centrálne banky a verejné orgány
poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu
podliehať zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti podľa
regulačných rámcov USA, Japonska a v budúcnosti
Švajčiarska. Je pravdepodobné, že budú oslobodené aj v rámci
nadchádzajúcich právnych rámcov Austrálie a Hongkongu. Možno očakávať aj výnimky v rámci režimu Kanady. Pridaním zahraničných centrálnych bánk[20] na
zoznam oslobodených subjektov v rámci nariadenia EMIR sa predíde zasahovaniu do
vykonávania ich menových zodpovedností a podporia sa rovnaké podmienky
uplatňovania reforiem týkajúcich sa OTC derivátov so zreteľom na
transakcie s centrálnymi bankami v rámci týchto jurisdikcií, pokiaľ ide
o povinnosti centrálneho zúčtovania a ohlasovacie povinnosti.
Takto sa prispeje aj k väčšiemu medzinárodnému súladu a konzistencii.
Plnenie menových zodpovedností a riadenie
štátneho dlhu majú spoločný vplyv na fungovanie trhov s úrokovými
sadzbami, ktoré sa musia koordinovať, aby sa zaistilo účinné
vykonávanie týchto dvoch funkcií. Keďže sú centrálne banky EÚ a iné
verejné orgány EÚ riadiace dlh vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia
EMIR v snahe zabrániť obmedzeniu ich právomocí pri plnení úloh
spoločného záujmu, uplatňovanie odlišných režimov na tieto dve
funkcie, keď/ak ich vykonávajú subjekty tretích krajín, by malo
nepriaznivý/nežiaduci vplyv na ich účinnosť. S cieľom
zaistiť, aby si centrálne banky tretích krajín a verejné orgány tretích
krajín poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného
dlhu naďalej riadne plnili svoje úlohy, mali by sa do delegovaných aktov
prijatých podľa článku 1 ods. 6 začleniť aj verejné orgány
tretích krajín poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia
verejného dlhu. Pokiaľ ide o postupy
zmierňovania rizika v súvislosti s obchodmi, ktoré nie sú centrálne
zúčtovávané v centrálnej protistrane, je celosvetový obraz ešte stále
nejasný. Od medzinárodnej pracovnej skupiny[21] sa očakáva, že predloží
odporúčania pre jurisdikcie G20 do konca roka 2012. V najnovšom návrhu
znenia sa odporúča oslobodiť transakcie s centrálnymi bankami z
rozsahu pôsobnosti maržových požiadaviek[22]. Je to v súlade s právnymi
predpismi EÚ (EMIR). Komisia bude starostlivo sledovať vývoj správy WGMR a
jej zavádzania v iných jurisdikciách. Porovnávacia analýza v
tejto správe nie je v žiadnom prípade úplná. Je založená aj na právnych
predpisoch tretích krajín, ktoré ešte nie sú konečné. Správu bude treba
pravidelne aktualizovať, keďže reformný proces v týchto jurisdikciách
a iných jurisdikciách G20 pokračuje. V tejto etape Komisia
dospela k záveru, že je potrebný delegovaný akt na zmenu a doplnenie
článku 1 odseku 4 nariadenia EMIR a je potrebné oslobodiť centrálne
banky a verejné orgány poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do
riadenia verejného dlhu z Japonska a Spojených štátov amerických, jediných
dvoch jurisdikcií, v ktorých sú zavedené konečné pravidlá týkajúce sa
OTC derivátov. V súvislosti s postupným
dokončovaním pravidiel v Austrálii, Kanade, Hongkongu
a Švajčiarsku bude Komisia monitorovať situáciu a
informovať o najnovšom vývoji s cieľom oslobodiť aj ich
príslušné centrálne banky a úrady na riadenie dlhu na základe pravidiel, ktoré
sa momentálne v uvedených jurisdikciách navrhujú. S cieľom zaistiť,
aby si centrálne banky a iné verejné orgány tretích krajín poverené riadením
verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu mohli naďalej
riadne plniť svoje úlohy, sa bude podľa potreby v budúcnosti
uvažovať aj o iných krajinách. Z tohto dôvodu možno
očakávať ďalšie zmeny a doplnenia článku 1 ods. 4
nariadenia EMIR s cieľom zahrnúť krajiny, ktoré nie sú uvedené v
tejto prvej správe. V blízkej budúcnosti
nebude uložené narušenie trhu, pokiaľ ide o tretie krajiny, ktoré nie sú
zahrnuté v prvom delegovanom akte, keďže povinnosti súvisiace s centrálnym
zúčtovaním a postupmi zmierňovania rizika nezúčtovaných obchodov
ešte v Únii nenadobudli účinnosť. Európska komisia bude starostlivo
sledovať načasovanie nadobudnutia účinnosti týchto povinností
a výnimiek pre centrálne banky z tretích krajín. [1] Nariadenie (EÚ) č. 648/2012. [2] http://www.bis.org/statistics/bankstats.htm,
tabuľka 8A [3] Burzy
a platformy, klíringové ústavy, archívy swapových údajov, obchodníci so
swapmi (SD) a významní účastníci swapov (MSP). [4] Prvá skupina subjektov, ktoré budú
povinné zúčtovať do 90 dní od vydania konečného stanovenia
zúčtovania CFTC, zahŕňa swapových dealerov, významných
účastníkov swapov a súkromné fondy, ktoré sa zúčastňujú na viac
ako 200 swapoch mesačne. Druhá skupina, ktorá musí splniť podmienku
180 dní, zahŕňa všetky ostatné súkromné fondy, komoditné skupiny
(commodity pools) a iné subjekty vykonávajúce finančné činnosti.
Tretia skupina, ktorá má povolených 270 dní na splnenie zúčtovacej
povinnosti, zahŕňa všetky subjekty, ktoré nepatria do
predchádzajúcich dvoch skupín, napríklad zúčtovanie podúčtov tretích
strán a plánov dôchodkového zabezpečenia. [5] CDS založené na indexoch (napríklad iTraxx Japan Index Series) [6] Úrokové swapy plain-vanilla denominované v JPY na základe
úrokovej sadzby LIBOR [7] Úrokové swapy
denominované v JPY na základe úrokovej sadzby TIBOR, úrokové swapy denominované
v cudzej mene (USD alebo EUR) a swapy na kreditné zlyhanie
vzťahujúce sa na japonskú spoločnosť. [8] Produkty
podliehajúce povinnému zúčtovaniu medzi veľkými domácimi
finančnými inštitúciami registrovanými podľa zákona
o finančných nástrojoch a burze (FIEA), ktoré sú členmi
zúčtovacej organizácie (Japan Securities Clearing Corporation, JSCC) alebo
ktoré sú dcérskymi spoločnosťami materskej spoločnosti, ktorá je
členom JSCC. [9] Právomoci
týkajúce sa regulácie cenných papierov majú v Kanade provincie. [10] DFA, odd. 721-47 B) o SWAPOVÝCH výnimkách: „Pojem „swap“
nezahŕňa […]: ix) žiadnu dohodu, zmluvu alebo transakciu protistrany,
ktorou je Federálna rezervná banka, federálna vláda alebo federálna agentúra,
ktorá má výslovnú plnú dôveru a uznanie Spojených štátov amerických;[…]“ [11] Pozri 77 fed. nar. 30596 ( 23. máj 2012) [12] Pozri 77 fed. nar. 30596, 30693. [13] Pozri 77 fed. nar. 42560 ( 19. júl 2012). [14] Pozri 77 fed. nar. 42560, 42562. [15] Pozri 77 fed. nar. 42560, 42562. [16] Odsek 127,
http://www.hkma.gov.hk/media/eng/doc/key-information/press-release/2012/20120711e3a34.pdf) [17] Odsek 167,
http://www.hkma.gov.hk/media/eng/doc/key-information/press-release/2012/20120711e3a34.pdf) [18] Oddiel 901-D zákona o OTC derivátoch (http://www.treasury.gov.au/ConsultationsandReviews/Submissions/2012/Derivative-Transactions) 901D – Nariadeniami sa môžu obmedzovať osoby,
ktorým môžu byť uložené požiadavky V nariadeniach sa môže stanoviť, že pravidlami o transakciách s
derivátmi: a) sa nemôžu
uložiť požiadavky (alebo niektoré druhy požiadaviek) na určité
kategórie osôb; alebo b) sa môžu uložiť iba požiadavky (alebo niektoré
druhy požiadaviek) na určité kategórie osôb za určitých okolností. Poznámka: Kategóriu osôb
možno opísať odvolaním sa na akúkoľvek záležitosť vrátane
(napríklad): a) objemu transakcií s derivátmi, do ktorých vstúpili určité
osoby počas daného obdobia; alebo b) charakteristiky alebo povahy osôb
alebo ich obchodných činností; alebo c) miesta pobytu alebo obchodnej
činnosti osôb. [19] Pozri nadpis „Subjekty“ (Entities) v
konzultačnom dokumente (Implementation of a framework for Australia’s
G20 over‐the‐counter derivatives commitments, strana 17) – apríl 2012
http://www.treasury.gov.au/~/media/Treasury/Consultations%20and%20Reviews/2012/Over%20the%20counter%20derivatives%20commitments%20consultation%20paper/Key%20Documents/PDF/OTC%20Framework%20Implementation_pdf.ashx [20] Centrálne banky vo všetkých jurisdikciách analyzovaných
v tejto správe vykonávajú funkcie týkajúce sa ich menových zodpovedností. [21] WGMR – pracovná skupina zaoberajúca sa maržovými požiadavkami. [22] http://www.bis.org/press/p120706.htm,
Margin requirements for non-centrally cleared derivatives, BCBS a IOSCO,
6. júl 2012