6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/116

1.1

EHSV podporuje návrh Komisie na zriadenie európskej siete verejných služieb zamestnanosti (VSZ), ktorá poskytne platformu na porovnanie výkonnosti VSZ na európskej úrovni, určí osvedčené postupy a podporí vzájomné učenie s cieľom posilniť kapacitu a efektívnosť týchto služieb. Jej úloha by mala byť predovšetkým poradná a koordinačná.

1.2

Výbor oceňuje, že už aj na regionálnej úrovni existujú fungujúce štruktúry, vrátane sietí stredísk pre monitorovanie trhu práce, ktoré účinne prispievajú k dosahovaniu spoločných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti stanovených v rámci stratégie Európa 2020. Odporúča Komisii a členským štátom, aby pri náležitom zohľadnení subsidiarity a rôznorodosti v celej EÚ väčšmi zosúladili VSZ a regionálne strediská pre monitorovanie.

1.3

EHSV v súlade s programom pre nové zručnosti a nové pracovné miesta uznáva dôležitú úlohu VSZ pri uskutočňovaní priorít smerujúcich k posilneniu všetkých štyroch zložiek flexiistoty.

1.4

EHSV odporúča Komisii, aby v texte jasne špecifikovala vzťah novovytvorenej európskej siete VSZ k Výboru pre zamestnanosť (EMCO) a jasne formulovala charakter a účel spracovaných koncepcií modernizácie VSZ, ktoré by nemali mať záväzný charakter.

1.5

Porovnávanie VSZ s využívaním kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov s cieľom posúdiť výkonnosť VSZ považuje EHSV za užitočnú formu spolupráce. EHSV podporuje predovšetkým využívanie štatistických ukazovateľov výsledkov a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnej politiky zamestnanosti. EHSV však zdôrazňuje, že výsledným účinkom by malo byť zlepšenie adaptability a aktivácie pracovníkov vrátiť sa natrvalo na trh práce a hladké prechody na ňom.

1.6

Pokiaľ ide o prijatie všeobecného rámca a o delegované akty, EHSV odporúča Komisii, aby v texte jasne definovala, čo bude tvoriť obsah týchto aktov. EHSV odporúča konkrétnejšie spresniť text návrhu tak, aby uvádzal kľúčové ukazovatele všeobecného rámca. Akty delegovanej právomoci by potom mali dopĺňať tieto kľúčové ukazovatele v menej dôležitých aspektoch v zmysle článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.7

EHSV žiada Komisiu, aby jasne vymedzila úlohu jednotlivých partnerov v zmysle článku 4 „Spolupráca“. Návrh by nemal redukovať úlohu sociálnych partnerov na úlohu „pridružených partnerov“ a mal by naopak posilniť ich vplyv v procese modernizácie VSZ. V návrhu by sa mala uviesť aj úloha občianskej spoločnosti na základe zásady partnerstva.

1.8

EHSV súčasne odporúča, aby sa na uskutočňovaní výstupov a odporúčaní európskej siete VSZ podieľali všetky zainteresované strany.

1.9

EHSV odporúča Komisii, aby apelovala na členské štáty, že ak chcú úspešne prispôsobiť svoje organizačné modely, strategické ciele a procesy VSZ rýchlo sa meniacim podmienkam, musia vytvoriť technické, personálne a finančné podmienky na zvýšenie ich kapacity a plnenie novej multifunkčnej úlohy.

1.10

EHSV je presvedčený, že nové kompetencie VSZ, najmä v oblasti aktívnych politík zamestnanosti, sa musia odraziť v ich zodpovedajúcej kapacite a finančnej podpore. Prostriedky vyčlenené z programu EaSI (1) by mali zostať zachované a financovanie by malo byť udržateľné.

1.11

EHSV víta závery a záväzky všetkých zúčastnených strán prijaté na konferencii o zamestnanosti mládeže, ktorá sa konala 3. júla 2013 v Berlíne.

2.1

Stratégia Európa 2020 (2) stanovila pre všetky členské štáty spoločný ambiciózny cieľ, ktorým je 75 % miera zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020. Verejné služby zamestnanosti hrajú pri dosahovaní tohto cieľa ústrednú úlohu.

2.2

Usmernenia pre zamestnanosť 2020 (3) uznávajú VSZ ako ústredných aktérov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri uskutočňovaní odporúčania 7 – „Zvyšovanie účasti na trhu práce“ a odporúčania 8 – „Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily“. Tento príspevok VSZ k napĺňaniu stratégie Európa 2020 nazvaný „Making the employment guidelines work“ (Aby usmernenia pre zamestnanosť fungovali), je zakotvený v záveroch prijatých na stretnutí vedúcich predstaviteľov VSZ v Budapešti 23. až 24. júla 2011.

2.3

Politika zamestnanosti a trhu práce zostáva aj naďalej v právomoci členských štátov, ktoré sú tiež zodpovedné za organizáciu, personálne obsadenie a chod VSZ. Súčasný dobrovoľný spôsob spolupráce členských štátov začatý v roku 1997 vytvorením neformálnej poradnej skupiny (4) VSZ už vyčerpal svoje možnosti a nezodpovedá súčasným potrebám a výzvam. Chýba mechanizmus včasného zistenia slabej výkonnosti a s tým súvisiacich štrukturálnych problémov, chýbajú systematické informácie o výsledkoch existujúcich postupov pri porovnávaní a vzájomnom učení.

2.4

Na neformálnom rokovaní v Dubline 7. – 8. februára 2013 (5) ministri zasadajúci v Rade EPSCO preto dospeli k záveru, že intenzívnejšia a cielenejšia spolupráca medzi VSZ povedie k lepšiemu sprostredkovaniu osvedčených postupov a vyzvali Komisiu, aby vypracovala návrh iniciatívy v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia.

2.5

Európska komisia uverejnila 17. júna 2013 návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý nadväzuje na hlavnú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (6) a Balík opatrení v oblasti zamestnanosti (7) z roku 2012 a navrhuje formalizáciu spolupráce verejných služieb zamestnanosti a vytvorenie európskej siete VSZ.

2.6

Sieť by mala fungovať v rokoch 2014 – 2020 v nadväznosti na stratégiu Európa 2020. Po štyroch rokoch sa fungovanie siete vyhodnotí a preskúma. Financovanie bude zabezpečené zo zdrojov programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), funkciu sekretariátu zabezpečí Európska komisia z existujúcich personálnych zdrojov.

2.7

Motivačné opatrenia uskutočňované prostredníctvom siete by mali prispieť k:

2.8

V rámci prvých rokovaní v Rade v júli 2013 väčšina členských štátov návrh Komisie uvítala a k stanoveným cieľom zaujala kladný postoj. Pochybnosti sa týkali predovšetkým vzájomného vzťahu k práci Výboru pre zamestnanosť (EMCO) a možných presahov, príliš veľa kompetencií pre Európsku komisiu, obsahu delegovaných aktov a nejasností vo financovaní.

3.1

EHSV vo všeobecnosti víta všetky iniciatívy Európskej komisie zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a trhu práce, užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, rozvoj zručností a ich zosúlaďovanie s potrebami podnikov a zamestnancov a podporu geografickej a profesijnej mobility.

3.2

Vzhľadom na naliehavosť situácie, najmä v niektorých členských štátoch, rastúcu nezamestnanosť, najmä dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí, EHSV podporuje návrh Komisie vytvoriť európsku sieť verejných služieb zamestnanosti, ktorá poskytne platformu na porovnávanie výkonnosti VSZ na európskej úrovni, určí osvedčené postupy a podporí vzájomné učenie s cieľom posilniť kapacitu a efektívnosť týchto služieb.

3.3

Viaceré členské štáty pod tlakom dlhodobých výziev spojených s celosvetovými a technologickými zmenami a starnutím pracovnej sily, aj pod tlakom naliehavých krátkodobých opatrení reagujúcich na dosah spomalenia hospodárskeho rastu už s väčším či menším úspechom modernizujú VSZ, centralizujú alebo naopak decentralizujú ich štruktúru, rozširujú rozsah ich činností a snažia sa v plnej miere využívať ich potenciál.

3.4

EHSV považuje prispôsobenie VSZ novým požiadavkám trhu práce za nevyhnutné: starnutie pracovnej sily, rozvoj strieborného a ekologického hospodárstva, nové kompetencie a nové požiadavky mladej generácie, rozvoj IKT a technologických inovácií, rastúci nesúlad medzi ponukou zručností a dopytom po nich.

3.5

VSZ sa súčasne musia vyrovnať s krátkodobými a dlhodobými výzvami. Musia okamžite, pružne a kreatívne reagovať na zmeny okolitého prostredia, kombinovať krátkodobé intervencie s udržateľnými riešeniami a predvídať sociálne riziká.

3.6

EHSV je presvedčený, že tieto nové úlohy VSZ, najmä v rámci aktívnych politík zamestnanosti, sa musia odraziť v ich zodpovedajúcej kapacite a finančnej podpore VSZ. Situácia v mnohých členských štátoch však tomu nenasvedčuje, najmä v období rozpočtových škrtov a úsporných opatrení. V súčasnej dobe by sa naopak mali prostriedky na fungovanie VSZ zvýšiť, predovšetkým pokiaľ ide o personálne obsadenie, aby sa zabezpečila kvalitná kontrola, ktorá povedie k ponukám zamestnania. Kvalitne fungujúce VSZ by sa v budúcnosti mohli premeniť na centrá zručností.

3.7

V roku 2010 vypracoval EUROFOUND (Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok) na žiadosť EHSV podkladový materiál o financovaní a uskutočňovaní aktívnych programov trhu práce v čase krízy (8), ktorý popisuje na príklade vybraných 10 štátov meniacu sa interakciu medzi aktívnou a pasívnou politikou zamestnanosti, vývoj výdavkov v pomere k HDP v neprospech aktivizačných opatrení najmä v krajinách s rýchle rastúcou nezamestnanosťou.

3.8

Cieľom návrhu Komisie je prostredníctvom motivačných opatrení (článok 149 ZFEÚ) podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi, zabezpečiť lepšiu integráciu a fungovanie trhov práce v EÚ, prispieť k lepšej geografickej a profesijnej mobilite a boju proti sociálnemu vylúčeniu.

3.9

Úlohou novovzniknutej siete bude vytvárať a uskutočňovať celoeurópske systémy porovnávania verejných služieb zamestnanosti, poskytovať vzájomnú pomoc, schvaľovať a realizovať koncepciu modernizácie a posilnenia VSZ v kľúčových oblastiach a pripravovať správy v oblasti zamestnanosti.

3.10

Návrh Komisie nadväzuje na celý rad predchádzajúcich aktivít a na štúdie zamerané na obchodné modely VSZ, systémy merania výkonnosti VSZ a úlohu VSZ v súvislosti s flexiistotou, predvídaním kvalifikácií a adaptabilitou občanov na nové povolania.

3.11

EHSV je presvedčený, že činnosť VSZ už v budúcnosti nikdy viac nemôže byť taká ako predtým (9). VSZ sa postupne musia zmeniť na multifunkčné agentúry, ktoré uľahčujú rôzne typy prechodov - na trhu práce, medzi štúdiom a pracovným miestom, medzi kariérami, v rámci EÚ. VSZ musia zabezpečovať interakciu medzi aktérmi trhu práce a podnecovať ich k spolupráci a inováciám, musia úzko spolupracovať s verejnými i súkromnými partnermi (10) a zabezpečiť konformitu aktérov trhu práce s politikami trhu práce.

3.12

EHSV sa domnieva, že VSZ by sa mali intenzívnejšie zamerať na prácu z hľadiska dopytu bez toho, aby bola narušená funkcia vyplácania dávok, pretože zamestnávatelia čelia narastajúcemu problému naberať a získavať potrebných pracovníkov. Najmä malé a stredné podniky často potrebujú intenzívnejšiu podporu VSZ, a preto treba posilniť spoluprácu medzi VSZ a podnikmi.

3.13

Aj v čase vysokej nezamestnanosti stále pretrváva nesúlad medzi ponukou zručností a potrebami trhu práce. Prostredníctvom HoPES (11) sú VSZ teraz zapojené do diskusií a konzultácií o úlohe zručností v sociálno-ekonomickom kontexte. Ide o prepojenie sveta práce a vzdelávania a o vytvorenie spoločného jazyka zručností a kompetencií. To pre VSZ znamená budovanie partnerstiev s rôznymi zainteresovanými stranami a zabezpečovanie rovnováhy medzi ponukou zručností a dopytom po nich v rámci stále komplexnejších miestnych pracovných trhov (12).

3.14

EHSV uznáva jedinečnú úlohu, ktorú VSZ zohrávajú pri uskutočňovaní všetkých zložiek flexiistoty. Štúdia o úlohe VSZ vo vzťahu k flexiistote na európskych trhoch práce (13) na dobrých príkladoch z praxe ukázala, že VSZ si uvedomujú potrebu nového prístupu k svojim službám a prijali širokú škálu stratégií a opatrení na podporu flexiistoty. VSZ by sa mali aj naďalej zameriavať na rozvíjanie svojej kapacity, aby mohli splniť úlohu podporovateľov a hodnotiteľov flexiistoty.

3.15

EHSV sa domnieva, že VSZ by sa mali primárne zamerať na tých jednotlivcov alebo skupiny pracovníkov, ktorých je možné na trhu práce najťažšie umiestniť a majú špecifické potreby – dlhodobo nezamestnaní, starší pracovníci, ženy, mládež, osoby so zdravotným postihnutím, migranti – a to pri dôslednom uskutočňovaní antidiskriminačných opatrení a dohľade nad nimi.

3.16

V súvislosti s celoeurópskym bojom proti vysokej nezamestnanosti mládeže EHSV tiež zdôrazňuje významnú úlohu VSZ pri uskutočňovaní iniciatívy týkajúcej sa „záruk pre mladých ľudí“ a víta záväzok vedúcich predstaviteľov VSZ (HoPES) prijatý na konferencii o zamestnanosti mládeže 3. júla 2013 v Berlíne, ktorým je hrať kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti mládeže v Európe, zvýšiť efektivitu svojej práce a posilniť spoluprácu s ostatnými zainteresovanými stranami (14).

4.1

Európska sieť verejných služieb zamestnanosti by podľa návrhu rozhodnutia mala úzko spolupracovať s Výborom pre zamestnanosť (EMCO) a prispievať k jeho práci poskytovaním informácií a správ o uskutočňovaní politík zamestnanosti. EHSV sa domnieva, že poradná funkcia siete a jej vzťah k Výboru pre zamestnanosť by mali byť v texte rozhodnutia jasnejšie uvedené. Sieť bude mať poradnú a koordinačnú funkciu a jej vytvorenie nemožno považovať za pokus o harmonizáciu štruktúr VSZ či sociálnych systémov.

4.2

EHSV nemôže ignorovať skutočnosť, že už aj na regionálnej úrovni existujú fungujúce štruktúry, vrátane regionálnych sietí stredísk pre monitorovanie trhu práce, ktoré účinne prispievajú k dosahovaniu spoločných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti stanovených v rámci stratégie Európa 2020.

EHVS upozorňuje, že na lepšie zosúladenie VSZ a stredísk pre monitorovanie je potrebné:

4.3

Financie na rozšírenie spolupráce VSZ budú vyčlenené z oddielu PROGRESS programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na obdobie rokov 2014 – 2020. Legislatívny návrh je z hľadiska rozpočtu neutrálny a nevyžaduje ďalšie ľudské zdroje. Pokiaľ ide o projekty pripravené sieťou alebo určené v rámci činností v oblasti vzájomného učenia a následne realizované v jednotlivých VSZ, členské štáty majú prístup k financiám z Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a programu Horizont 2020. EHSV považuje za najdôležitejšie, aby prostriedky vyčlenené zo štrukturálnych fondov zostali zachované a financovanie bolo udržateľné. Nové kompetencie VSZ, najmä v oblasti aktívnych politík zamestnanosti, sa musia odraziť v ich zodpovedajúcej kapacite a finančnej podpore.

4.4

V článku 3 návrhu sú definované iniciatívy siete.

EHSV odporúča spresniť text tak, aby bolo zrejmé, že sieť VSZ bude mať skutočne iba poradnú funkciu. EHSV považuje za nutné, aby sa v tomto písmene vymedzilo, aký by mal byť charakter a účel spracovaných koncepcií modernizácie VSZ. Podľa názoru EHSV by v žiadnom prípade nemali mať záväzný charakter.

4.5

Článok 4 „Spolupráca“ hovorí o spolupráci so zainteresovanými stranami na trhu práce vrátane ďalších poskytovateľov služieb zamestnanosti a o výmene informácií. EHSV sa domnieva, že v texte by mala byť jasnejšie vymedzená úloha jednotlivých aktérov.

4.5.1

EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri sú hlavnými aktérmi trhu práce, ich úloha v procese modernizácie VSZ je nezastupiteľná a v novej štruktúre by mali mať primerané miesto. Medzinárodná organizácia práce vo svojom pracovnom dokumente o úlohe sociálnych partnerov v procese riadenia VSZ, najmä v čase krízy, na príklade štyroch členských štátov EÚ jasne ukazuje, že s meniacou sa štruktúrou VSZ sa mení úloha, zapojenie a vplyv sociálnych partnerov. Zatiaľ čo v Rakúsku sa najmä na regionálnej úrovni zvyšuje ich modus operandi, v Nemecku a Dánsku sa ich vplyv znižuje a majú úlohu skôr poradnú než spolurozhodovaciu. V Spojenom kráľovstve historicky chýba inštitucionálne zapojenie sociálnych partnerov (15). EHSV preto oceňuje rôzne iniciatívy európskych sociálnych partnerov v rámci ich spoločných pracovných programov (16).

4.5.2

V tejto súvislosti EHSV poukazuje na nepriaznivý vývoj, pokiaľ ide o nové rozhodnutie Komisie 2012/733/EÚ týkajúce sa siete EURES. Na aprílovom zasadnutí Poradného výboru pre slobodu pohybu pracovníkov (17) vyjadrili zástupcovia sociálnych partnerov svoje silné znepokojenie nad tým, že úloha sociálnych partnerov sa v budúcnosti zníži na úlohu pridružených partnerov.

4.5.3

EHSV vo viacerých svojich stanoviskách podporil požiadavku Komisie, aby sa vytvárali partnerstvá všetkých zainteresovaných strán na podporu tvorby pracovných miest, zvýšenia zamestnanosti, rozvoja zručností a boja proti sociálnemu vylúčeniu. Predovšetkým v rámci boja s vysokou nezamestnanosťou mládeže v Európe EHSV zdôraznil úlohu vzdelávacích inštitúcií, poradenských agentúr, organizácií občianskej spoločnosti (mládežnícke organizácie, ženské hnutia, organizácie na podporu ľudí so zdravotným postihnutím atď.), rodiny aj jednotlivcov, pretože to je jediná cesta, ako spoločne a komplexne riešiť situáciu na európskych trhoch práce.

4.5.4

EHSV víta tiež rozvoj partnerstiev medzi službami zamestnanosti (PARES) (18) na podporu dialógu na úrovni EÚ, ktorého cieľom je uľahčiť prechody na trhu práce. Trhy práce sa stávajú stále zložitejšími a všetci aktéri v oblasti služieb zamestnanosti musia spolupracovať. EHSV oceňuje aj program Európskej komisie na podporu vzájomného učenia „PES to PES Dialogue“.

4.6

Podľa článku 7 „Prijatie všeobecného rámca“ má Komisia v súlade s článkom 8 právomoc prijímať delegované akty týkajúce sa všeobecného rámca realizácie činností v oblasti stanovenia referenčných hodnôt a vzájomného učenia, ako sú opísané v článku 3.1. EHSV môže vo všeobecnosti súhlasiť s využívaním delegovaných aktov na úpravu niektorých záležitostí týkajúcich sa všeobecného rámca pre uskutočňovanie činností porovnávania a vzájomného učenia. Na posúdenie toho, aké otázky by delegované akty mali konkrétne upravovať, sú však potrebné ďalšie informácie. EHSV odporúča konkrétnejšie spresniť text návrhu tak, aby špecifikoval kľúčové ukazovatele všeobecného rámca. Delegované akty by potom mali dopĺňať tieto kľúčové ukazovatele v menej dôležitých oblastiach v zmysle článku 290 ZFEÚ.

4.7

Nové iniciatívy Komisie sú v návrhu deklarované ako doplnok spolupráce VSZ a siete EURES na základe článku 45 a 46 ZFEÚ. EHSV zastáva názor, že z textu by mala byť zrejmá synergia novovytvorenej siete VSZ s EURES (19). Novovytvorená sieť VSZ by mala podporiť rozšírený mandát EURES a jeho úlohu kľúčového nástroja na zabezpečenie zosúladenia zručností s potrebami európskeho trhu práce a zlepšenia mobility v EÚ. Sieť môže spolupracovať aj s ďalšími organizáciami, napríklad s agentúrami zaoberajúcimi sa poradenstvom pri výbere povolania.