6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/58

1.1

EHSV víta návrhy na zriadenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií spolu so súvisiacim mechanizmom financovania, ktoré po návrhoch týkajúcich sa jednotného mechanizmu dohľadu (JMD), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk tvoria nový dôležitý stavebný prvok vybudovania bankovej únie.

Jednotný mechanizmus ponúka krajinám eurozóny i krajinám, ktoré sa k nemu dobrovoľne pripoja, mechanizmus riešenia krízových situácií na európskej úrovni umožňujúci príslušným orgánom riešiť krízovú situáciu a uskutočniť dôslednú reštrukturalizáciu upadajúcich bánk bez ohrozenia hospodárskej stability. Súvisiaci fond na riešenie krízových situácií musí mať k dispozícii dostatočné množstvo vlastných prostriedkov, aby sa tento proces nemusel financovať z verejných prostriedkov a príspevkov daňových poplatníkov.

1.2

Od vypuknutia krízy a ako reakcia na ňu sa navrhuje prechod k silnejšej hospodárskej a menovej únii, ktorá by vychádzala z integrovaných rámcov pre finančné odvetvie, rozpočtové záležitosti a hospodársku politiku. Integrovaný finančný rámec, resp. banková únia je teda základnou súčasťou politických opatrení, ktorých cieľom je nasmerovať Európu na cestu hospodárskeho oživenia a rastu.

1.3

EHSV považuje bankovú úniu za prioritu s nenahraditeľným významom vzhľadom na jej príspevok k nevyhnutnej obnove dôvery občanov a podnikov, ako aj v súvislosti s riadnym financovaním hospodárstva. Zmierňuje súčasnú fragmentáciu vnútorného trhu a prispieva tak k zaisteniu rovnakých podmienok v celej EÚ, pričom posilňuje európsky bankový systém a zmenšuje riziko „nákazy“.

1.4

Výbor sa domnieva, že je potrebné rozvíjať rôzne piliere bankovej únie (JMD, EMS, rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií), pričom je pri uskutočňovaní súvisiacich návrhov potrebné zohľadniť ich logickú postupnosť a vnútorný súlad. Požaduje tiež, aby sa prostredníctvom režimu ochrany vkladov venovala pozornosť aj práve preskúmaným opatreniam na ochranu drobných sporiteľov.

1.5

Aktuálne návrhy týkajúce sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií nemožno vnímať oddelene od predchádzajúcich návrhov týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií úverových inštitúcií (smernica o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností) a od dohody, ktorá sa v tejto súvislosti dosiahla v Rade a ktorá už bola zohľadnená. Smernica o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností totiž slúži ako návod na riešenie krízových situácií bánk na celom vnútornom trhu, a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií z nej preto v značnej miere vychádza. Výbor požaduje, aby oba režimy boli v maximálne zosúladené, aby sa v tejto oblasti v čo najväčšej možnej miere vytvorili rovnaké podmienky v celej EÚ. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií musí byť podporovaný plne harmonizovaným rámcom na ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, z ktorého zároveň vychádza.

1.6

Výbor víta skutočnosť, že jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií presahuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, a že sa pri ňom predpokladá zriadenie orgánu a fondu (na riešenie krízových situácií) na európskej úrovni. Týmto opatrením sa po dohľade (JMD) nad bankami dáva do rúk orgánom na rovnakej úrovni aj riešenie krízových situácií bánk, čo umožňuje jednotný a koherentný prístup. Výbor takisto víta skutočnosť, že sa v jednotnom systéme riešenia krízových situácií ustanovuje aj financovanie na úrovni EÚ.

1.7

Postupy riešenia krízových situácií, ktoré ustanovuje jednotný systém, musia byť v každom prípade účinné a rázne a poskytnuté nástroje musia byť podľa potreby rýchlo uplatniteľné v členských štátoch i na cezhraničnej úrovni, a to najmä v núdzových situáciách. Je potrebné dbať na to, aby tieto opatrenia spolu s opatreniami ustanovenými v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk tvorili záväzný a účinný celok a aby sa v prípade potreby pravidlá dôsledne uplatňovali. Cieľom by podľa možností mala byť jednoduchosť. Na všetky právne a ďalšie otázky je tiež potrebné nájsť vhodnú odpoveď.

1.8

Rozhodujúci význam má, aby členovia jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v jednotnom mechanizme, boli úplne nezávislí a mali čo najvyššiu odbornosť, a aby sa zaviedla demokratická kontrola ich rozhodnutí. Členov rady je potrebné vybrať po dôkladnom zvážení a rozsah jej právomocí treba riadne a jednoznačne vymedziť.

1.9

Výbor víta zriadenie jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk, ktorý v prvom rade zabezpečí finančnú stabilitu, zaručí účelovosť rozhodnutí pri riešení krízových situácií a preruší prepojenie medzi štátmi a bankovým sektorom. Výbor žiada ujasniť právny základ tohto fondu a vopred riešiť všetky problémy, ktoré sa spájajú s jeho zriadením (napríklad etické riziko), aby sa predišlo nežiaducim dôsledkom.

1.10

Považuje za rovnako dôležité, aby fond na riešenie krízových situácií mal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov nevyhnutných na riadne plnenie svojich úloh, a to aj v prípade, že sa zásah z jeho strany predpokladá až v neskoršom štádiu postupu a prostriedky z neho sa môžu v záujme zabezpečenia účinnosti opatrení na riešenie krízových situácií využiť iba na konkrétne stanovené účely. Pri stanovení cieľovej sumy prostriedkov vo fonde, ktoré plynú z príspevkov bánk, by sa mohli zohľadniť rôzne opatrenia v rozmanitých oblastiach zamerané na obnovu finančného sektora. Výbor v tejto súvislosti opakuje svoj postoj, ktorý už vyjadril v spojitosti so smernicou na ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk. Podľa jeho názoru sa kritériá stanovené pre ex ante príspevky bánk musia pravidelne preskúmať. Je nutné zaoberať sa možným znásobením nákladov v dôsledku paralelného fungovania štátnych systémov a systému EÚ.

2.1

Návrh Európskej komisie na zriadenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií  (1) je súčasťou vývoja smerom k európskej hospodárskej a menovej únii, vrátane bankovej únie. Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje prijímať opatrenia zamerané na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

2.2

Banková únia bude zahŕňať všetky členské štáty eurozóny a tie členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa rozhodnú do bankovej únie vstúpiť. K jej vytvoreniu vedie niekoľko krokov:

2.3

Okrem toho možno pripomenúť návrhy Komisie na harmonizáciu štátnych režimov ochrany vkladov z roku 2010. Cieľom režimu ochrany vkladov je neutralizovať dosah úpadku na vklady drobných sporiteľov do výšky 100 000 EUR.

2.4

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by mal fungovať takto:

2.5

Jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk je pod správou jednotnej rady. Jeho úlohou je zabezpečiť dostupnosť finančnej podpory v priebehu reštrukturalizácie banky.

2.5.1

Využívať ho môžu všetky krajiny, ktoré sa zapojili do jednotného mechanizmus riešenia krízových situácií. Fond je financovaný všetkými finančnými inštitúciami v zúčastnených krajinách, ktoré ročne odvádzajú ex ante príspevok na nezávisle od akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie.

2.5.2

Účelom fondu je v prvom rade zabezpečovať finančnú stabilitu. Jeho úlohou nie je vyrovnávať straty či poskytovať kapitál inštitúcii v krízovej situácii, preto ho nemožno vnímať ako záchranný fond. Nie je to ani fond na ochranu vkladov a ani ho nenahrádza. Slúži však na zaistenie účinnosti opatrení na riešenie krízových situácií.

3.1

Ako sa už v roku 2012 viackrát uviedlo, integrovaný finančný rámec, resp. banková únia je základnou súčasťou politických opatrení, ktorých cieľom je nasmerovať Európu späť na cestu hospodárskeho oživenia a rastu  (4). K tomu musia prispievať aj iné opatrenia, napr. rozvinutejšia hospodárska koordinácia.

3.2

Výbor už v minulosti upozorňoval na význam bankovej únie a uviedol, že dlhodobo nie je možné udržať zónu s jednou menou a 17 rôznymi finančnými a úverovými trhmi, najmä ak kríza odhalila rozdrobenosť tejto zóny podľa hraníc členských štátov. Banková únia sa preto stáva nevyhnutným a prioritným prvkom spoločného znášania rizík, ochrany sporiteľov (aj prostredníctvom „likvidačného konania“), obnovy dôvery a opätovného rozbehnutia kolobehu financovania podnikov vo všetkých členských štátoch (5).

3.3

Výbor už tiež minulosti uviedol, že Komisia by mala urýchlene navrhnúť harmonogram a predložiť podrobnosti o jednotnom mechanizme na riešenie krízových situácií. Platí to taktiež pre ďalšie dôležité ciele, ako je riadenie krízových situácií pri spoločných opatreniach dohľadu. Banková únia by tak získala väčšiu vierohodnosť a stala by sa spoločným základom celého jednotného trhu.

Medzitým je už jasné, že JMD a nariadenie a smernica o kapitálových požiadavkách (CRR/CRDIV) by mali nadobudnúť účinnosť v roku 2014 a smernica ustanovujúca rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií od roku 2015. Bolo by preto namieste, keby Rada včas schválila celý balík.

3.4

Výbor tiež vyjadril podporu návrhu, aby jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií mohol neskôr plniť aj ďalšie úlohy a pomohol koordinovane riadiť krízové situácie. Dohľad a riešenie krízových situácií však musia ísť ruka v ruke, aby sa nestalo, že dôsledky prípadného európskeho rozhodnutia o likvidácii banky a náklady na vyplatenie vkladov bude musieť znášať členský štát (6).

3.5

V návrhu smernice ustanovujúcej rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, ktorý bol predložený v polovici roka 2012, sa ustanovuje rámec umožňujúci v členských štátoch preventívne riešiť bankové krízy, zabezpečiť finančnú stabilitu a zmierniť tlak na verejné financie.

3.6

Smernica po nadobudnutí účinnosti do určitej miery zabezpečí harmonizáciu právnych predpisov jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií bánk a spoluprácu príslušných orgánov pri riešení úpadkov bánk, a to najmä bánk s cezhraničnou pôsobnosťou.

3.7

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií ide za tento rámec. Zatiaľ čo smernica o ozdravení a riešení krízových situácií sa nezaoberá jednotnými rozhodnutiami o riešení krízových situácií a využívaním financovania získaného na úrovni EÚ, jednotný mechanizmus rieši tieto aspekty pre členské štáty eurozóny a tie členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa k nemu pripoja.

3.8

Výbor víta, že sa v rámci jednotného nástroja zriaďuje európsky orgán a fond, ktoré sú vhodným a logickým doplnením rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií JMD. Dohľad i riešenie krízových situácií sa tak bude vykonávať orgánmi na rovnakej úrovni.

3.9

Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií poslúži ako návod na riešenie krízových situácií bánk na celom vnútornom trhu, a nariadenie z nej preto v značnej miere vychádza. Keďže nariadenie nadväzuje na spomenutú smernicu, je nutné zaistiť súlad oboch právnych predpisov a zabrániť nezrovnalostiam.

3.10

Výbor sa tiež domnieva, že na dovŕšenie vnútorného trhu je podstatné čo najviac zosúladiť smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a jednotný mechanizmus. Je nevyhnutné usilovať sa o maximálnu harmonizáciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. V záujme čo najlepšieho zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých a konzistentného uplatňovania pravidiel sa smernica o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií musí v členských štátoch implementovať jednotne. Pri ďalšom uplatňovaní jednotného mechanizmu je preto takisto nutné v maximálnej miere zohľadniť výsledky rokovaní týkajúcich sa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

3.11

V spojitosti so zosúladením návrhov uvedených v nariadení o jednotnom mechanizme s návrhom spomínanej smernice možno tiež pripomenúť otázky, ktoré v tejto súvislosti výbor položil. Okrem iného požiadal aj o doplňujúce objasnenie nástrojov, ktoré sú nové a ešte neboli otestované v systémovej kríze (7). Pozornosť sa navyše musí venovať aj súladu nariadenia s platnými právnymi predpismi, aby sa zabezpečila právna jednoznačnosť.

4.1

Bolo by vhodné urýchliť pokrok v celkovom rámci pre bankovú úniu, aby sa prekonala súčasná rozdrobenosť finančných trhov a prerušilo jestvujúce prepojenie medzi verejnými financiami a bankovým sektorom.

4.2

Výbor znovu konštatuje, že je bezodkladne potrebné vytvoriť harmonizovaný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk. Súčasťou rámca by mali byť prísne cezhraničné právne predpisy, aby sa zabezpečila integrita zjednoteného trhu. Jednotný mechanizmus je jeho neoddeliteľnou súčasťou a predkladané dokumenty by sa takisto mali uvítať.

4.3

Plne harmonizovaný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk preto musí podporovať zriadenie jednotného mechanizmu, ktorý je jeho súčasťou a ktorý poskytuje základný rámec pre riešenie krízových situácií bánk v celej EÚ.

4.4

Jednotný mechanizmus má nielen poskytovať jednotný rámec pre riešenie situácie upadajúcich bánk v bankovej únii, a tak prispievať k vytváraniu rovnakých podmienok v tejto oblasti pre všetkých, ale má byť aj čo najjednoduchším, účinným a efektívnym nástrojom, ktorý môže byť nasadený s požadovanou rýchlosťou, či už v členských štátoch alebo cezhranične, a to v prípade potreby, a predovšetkým v núdzových situáciách.

4.5

V súvislosti s jednotnou radou pre riešenie krízových situácií má rozhodujúci význam najmä nezávislosť, odbornosť a demokratická kontrola. Jednotná rada musí vychádzať z pevného právneho základu a nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia, aby sa zaistila transparentnosť, demokratická kontrola a ochrana práv inštitúcií EÚ. Právomoci rady a orgánov dohľadu musia byť jasne vymedzené a zloženie rady musí dôsledne odrážať rovnováhu v zastúpení jednotlivých členských štátov a európskych zainteresovaných subjektov. Rada a jej členovia musia mať potrebnú odbornosť v pokrývaných oblastiach činnosti.

4.6

Jej zriadenie možno považovať za zásadný krok vo vytváraní bankovej únie a jednotného mechanizmu. Netreba však zabúdať na širší rámec vzniku JMD a rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, a pravdepodobne by bolo lepšie v tomto smere nepredbiehať udalosti.

5.1

Úlohou jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk je zabezpečiť dostupnosť finančnej podpory počas reštrukturalizácie banky. EHSV znovu potvrdzuje, že úsilie Komisie vytvoriť európsky systém mechanizmov financovania, okrem iného prostredníctvom jednotného mechanizmu, si zaslúži podporu. Takýto systém zaisťuje účinné financovanie riešenia krízových situácií za rovnakých podmienok pre všetky inštitúcie a všetky členské štáty, čo je tak v záujme členských štátov, ako aj jednotného finančného trhu, pretože to prispieva k stabilite a vyrovnaným podmienkam hospodárskej súťaže (8). Rovnakú pozornosť si zasluhuje aj ochrana drobných sporiteľov prostredníctvom režimu ochrany vkladov.

5.2

EHSV preto víta skutočnosť, že jednotný mechanizmus sa môže oprieť o špecifický mechanizmus financovania. Ak sa má riešenie krízových situácií financovať v prvom rade odpísaním dlhu (aby straty na prvom mieste znášali akcionári a ostatní veritelia) a inými nástrojmi stanovenými v nariadení, je nevyhnutné doplniť jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií o jednotný fond, aby sa prerušilo jestvujúce prepojenie medzi štátmi a bankovým sektorom.

5.3

Výbor žiada, aby sa bezodkladne ujasnil právny základ tohto fondu, vrátane otázok týkajúcich sa potreby zmeny zmluvy.

5.4

Po tomto nevyhnutnom ujasnení je potrebné zamerať sa na zriadenie fondu, pričom sa však nesmie predbiehať vývoj a výsledky v oblasti JMD a rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk.

5.5

Zavedenie jednotného systému prináša aj významné výzvy a je potrebné v čo najväčšej miere od samého začiatku predchádzať nežiaducim efektom, alebo ich obmedzovať, a vopred riešiť všetky súvisiace problémy. Príkladom je riziko neetického správania.

5.6

Napriek tomu, že fond zohráva úlohu až v neskoršom štádiu, najmä po uplatnení opatrení na odpísanie dlhu, a využívanie prostriedkov je obmedzené na konkrétne účely, je podstatné, aby v ňom bol dostatok prostriedkov a aby boli všetky finančné inštitúcie povinné do neho prispievať.

5.7

Pri stanovení cieľovej sumy prostriedkov vo fonde je potrebné zohľadniť už platný posilnený prudenciálny rámec, preventívne opatrenia a úlohu plánov obnovy a plánov riešenia problémov v záujme predchádzania krízovým situáciám, zvýšené kapitálové rezervy, nové mechanizmy riešenia krízových situácií, vrátane nástroja na odpísanie dlhov, ako aj ďalšie opatrenia na obnovu finančného sektora. Cieľom týchto opatrení a nástrojov je znížiť pravdepodobnosť úpadku ktorejkoľvek banky. Výbor preto v súvislosti s jednotným mechanizmom opakuje svoj názor na rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, a to že kritéria stanovené pre ex ante príspevky sa musia pravidelne preskúmať (9).

5.8

Z toho dôvodu, a aby sa predišlo negatívnym dôsledkom pre občanom a podniky je potrebné venovať zodpovedajúcu pozornosť možnému znásobeniu nákladov pre banky, keďže jestvujú dva systémy verejných orgánov zodpovedných za riešenie krízových situácií, a to na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ.