Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013AE4534

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie“ (prieskumné stanovisko)

    Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, p. 6–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    6.3.2014   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 67/6


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie“ (prieskumné stanovisko)

    2014/C 67/02

    Spravodajca: pán ANDRIS GOBIŅŠ

    Litovské predsedníctvo Rady EÚ sa 15. apríla 2013 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

    Udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie“.

    Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. septembra 2013.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 493. plenárnom zasadnutí 16. a 17. októbra 2013 (schôdza zo 16. októbra 2013) prijal 70 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    „Večná je len zmena.“ – Herakleitos

    1.   Odporúčania

    1.1

    Európska únia, jej členské štáty a občianska spoločnosť predstavujú nesmierne bohatý zdroj skúseností s transformáciou. Táto skúsenosť by sa mala lepšie využívať na dosiahnutie stability prostredníctvom zmeny v Európe, krajinách susediacich s EÚ a na celom svete.

    1.2

    Európska únia preberá vedúcu úlohu v súčasných diskusiách OSN o programe rozvoja po roku 2015 a musí presadzovať konkrétne opatrenia založené na solidarite a jednotných politikách. Je nevyhnutné brať do úvahy toto stanovisko a príslušné predchádzajúce stanoviská EHSV (1).

    1.3

    Skúsenosti EÚ s transformáciou sa musia využiť v praxi. Je nevyhnutné, aby Európska únia lepšie systemizovala svoje pozitívne a negatívne skúsenosti s transformáciou, dostupné podporné nástroje a údaje o príslušných aktéroch. Mal by byť vypracovaný akčný plán o využívaní skúseností s transformáciou v procese programovania. Je potrebné bezodkladne zaviesť do praxe európske kompendium transformácie (European Transition Compendium) a iné návrhy z aktuálnych dokumentov EÚ.

    1.4

    Je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola vonkajšia politika EÚ silnejšia, participatívnejšia a otvorenejšia, účinnejšia a súdržnejšia. Politické opatrenia by mali mať za cieľ podporovať ľudské práva, základné slobody (vrátane slobody združovania a pokojného zhromažďovania), právny štát a pomôcť vytvoriť demokratické prostredie, ktoré umožní jednotlivcom a organizáciám občianskej spoločnosti zapojiť sa do vytvárania politiky a monitorovať jej zavádzanie do praxe. Je potrebné pristupovať k tejto problematike z dlhodobého hľadiska.

    1.5

    Občianska a politická spoločnosť EÚ a jej partnerských krajín musia zohrávať kľúčovú úlohu. Dohody o partnerstve, podporné programy a granty by sa nemali schváliť bez štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou, najmä organizovanou občianskou spoločnosťou, v súlade s európskou zásadou partnerstva. Osobitný dôraz by sa mal klásť na dialóg s rozličnými sociálnymi skupinami v partnerských krajinách, vrátane menšín a obyvateľov vzdialených regiónov, a na ich začlenenie.

    1.6

    V súčasnosti sú diskriminačné administratívne a ostatné predpisy príčinou toho, že mnoho potenciálnych propagátorov udržateľného rozvoja nemôže získať podporu EÚ. Pozitívna diskriminácia (ktorá neposkytuje priestor na manipuláciu) a požiadavka, aby boli do rozvojových projektov zapojení partneri, ktorí nedávno prešli transformáciou, sú potrebné na to, aby mali subjekty s momentálne nižším základným hodnotením rovnaké podmienky. Najdôležitejšia musí byť kvalita projektov a výsledky.

    1.7

    Je nevyhnutné spustiť nové mechanizmy spolupráce a rozšíriť existujúce – pozri najmä body 3.3.4, 3.3.6, 3.3.7 a 3.3.8, napr. globálne partnerstvá, Taiex, Erasmus+, nové platformy výmeny a pod.

    1.8

    Z podpory by mali byť vylúčené subjekty spojené s autoritárskymi režimami a/alebo nedemokratickými postupmi (ako sú tzv. GoNGO, „žlté odbory“ atď.).

    1.9

    Vo všeobecnosti je potrebné, aby širšie vrstvy spoločnosti v partnerských krajinách dostávali komplexnú podporu.

    1.10

    Prostredníctvom dobrej správy vecí verejných a pevného prístupu založeného na dodržiavaní práv možno najlepšie podporiť demokratické zmeny, udržateľný rozvoj, inkluzívny hospodársky rast a stabilný trh spolu s lepšími životnými podmienkami a zamestnanosťou. Z praxe vyplýva, že najlepšou zárukou úspechu je silná občianska spoločnosť, najmä ak je organizovaná.

    2.   Všeobecné súvislosti

    2.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí so všeobecným názorom na udržateľný rozvoj. Ako poznamenala Rada EÚ, toto zahŕňa „demokratickú správu, ľudské práva a právny štát, ekonomický a sociálny blahobyt, ako aj mier a stabilitu“ (2).

    2.2

    Transformáciu možno stručne vymedziť ako stabilizáciu, podporu demokracie, budovanie inštitúcií a kapacít, výmenu najlepších postupov a upevňovanie reforiem s cieľom zabezpečiť udržateľnosť zmien. Je založená na solidarite a činnosti jednotlivcov, organizácií občianskej spoločnosti, vlády a ďalších subjektov.

    2.3

    Viaceré aspekty spolupráce so spoločnosťami v procese transformácie už boli na programe EHSV (3). Cieľom tohto stanoviska je presiahnuť existujúce zdroje a zároveň vyjadriť osobitné záujmy litovského predsedníctva Rady EÚ a všeobecný záujem európskej občianskej spoločnosti (aj ako prínos k samitu Východného partnerstva, ktorý sa bude konať v novembri 2013 vo Vilniuse a k Európskym dňom rozvoja).

    2.4

    Ďalším dôvodom na aktualizáciu existujúcej politiky je nová situácia v partnerských štátoch EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor je naďalej znepokojený v súvislosti s udržateľnosťou situácie u niektorých východných susedov EÚ, v krajinách združenia EuroMed a ďalších partnerských štátoch. Viacero pozitívnych zmien možno pozorovať v regióne západného Balkánu (veľký význam má pristúpenie Chorvátska k EÚ).

    3.   Umožniť EÚ lepšiu výmenu jej skúseností

    Hlavnou hybnou silou udržateľného rozvoja a demokratických zmien môže byť vnútorná motivácia a záujem, podporené jednoznačnou politikou otvorených dverí zo strany EÚ voči všetkým štátom v Európe a ďalšími výsadami pre štáty a spoločenstvá mimo Európy.

    3.1   Lepšia koordinácia politík EÚ v oblasti transformácie

    3.1.1

    V záujme dosiahnutia udržateľných zmien je potrebná lepšia koordinácia rozličných európskych politík, programov a činností zameraných na tie isté regióny alebo oblasti politiky s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť a zachovať jednotnosť. Naďalej je nevyhnutné rozvíjať kapacitu vonkajšej činnosti EÚ, až kým bude možné účinne podporovať spoločné európske hodnoty a ciele v skutočne európskom rozsahu (4).

    3.1.2

    Je nevyhnutné zabezpečiť a dôkladnejšie monitorovať „súdržnosť politík v záujme rozvoja“. Povinnosť zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja, zakotvená v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou), by mala byť základom tvorby politiky a uplatňovania všetkých nariadení o nástrojoch vonkajšej činnosti, a preto by sa mala výslovne vzťahovať aj na všetky ostatné oblasti politiky EÚ, programy a činnosti. Vo všetkých prípadoch je nevyhnutné posúdiť jednotnosť nových iniciatív EÚ. Všetky programy (vrátane ich hodnotenia a rozpočtových položiek) by mali byť odrazom medzinárodných záväzkov a povinností EÚ v oblasti ľudských práv a rozvoja (vrátane dohody OSN o prístupe k rozvojovej spolupráci opierajúcom sa o ľudské práva), a mali by sa zameriavať na najzraniteľnejšie a okrajové skupiny. Treba tiež v procese transformácie a integrácie do EÚ monitorovať, či pozitívne vplyvy v jednej oblasti nie sú sprevádzané negatívnym vývojom v iných oblastiach.

    3.1.3

    Treba vytvoriť spoločnú platformu, ktorú bude prevádzkovať EÚ alebo jej členské štáty, s cieľom poskytnúť zrozumiteľný prehľad existujúcich nástrojov (ako sú granty, verejné obstarávanie, programy atď.), ktoré majú priamy alebo nepriamy vonkajší vplyv. Malo by sa počítať s niektorými paralelami resp. spoluprácou s portálom Vaša Európa. Treba vyvinúť úsilie o zaradenie informácií pre menšie (aj subregionálne) organizácie. Ďalšími cieľovými skupinami by mali byť inštitúcie v členských štátoch EÚ a spoločnosti v procese transformácie. Platforma by mala byť podporená napríklad prostredníctvom informačného bulletinu alebo vstupu na Twitter.

    3.1.4

    Európska únia by sa mala usilovať o zlúčenie, koordináciu a vytvorenie súčinnosti medzi činnosťami EÚ a jej členských štátov v partnerských krajinách a zabrániť nadmernej vnútornej súťaži. Členské štáty by mali uvažovať o rozdelení zodpovednosti pri vytváraní foriem spoločnej vonkajšej spolupráce (koordinátori transformácie, prekladateľské strediská, strediská právnej pomoci, vzdelávacie zariadenia atď.) na svojom území alebo v partnerských krajinách.

    3.2   Zapojenie všetkých zainteresovaných strán ako nevyhnutná podmienka udržateľnosti zmien

    3.2.1

    Mechanizmus vonkajšej činnosti EÚ musí byť čo najinkluzívnejší, najtransparentnejší a najparticipatívnejší s cieľom zabezpečiť spoločnú zodpovednosť za rozvoj a spoluprácu. V súčasnosti možno pozorovať nedostatky. Mal by sa preskúmať potenciál zásady partnerstva zjednotiť občiansku spoločnosť a verejné orgány, napr. ako predpoklad na získanie grantu.

    3.2.2

    Nevyhnutnou podmienkou dlhodobého záväzku týkajúceho sa reforiem je úzke a pokiaľ možno štruktúrované zapojenie predstaviteľov občianskej a politickej spoločnosti. Pozri tiež bod 1.5. Pri plánovaní a vykonávaní všetkých činností v oblasti rozvoja a spolupráce je nevyhnutná aktívna účasť organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov z EÚ aj partnerských krajín. Je nevyhnutné posilniť existujúce partnerstvá a podporovať nové.

    3.2.3

    Európsky hospodársky a sociálny výbor k tomu rád prispeje, pričom jeho partneri na celom svete predstavujú cenný zdroj, takisto ako existujúce pravidelné fóra.

    3.2.4

    Je nevyhnutné, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj spôsobilosti subjektov EÚ i partnerov. To možno dosiahnuť prostredníctvom finančnej podpory, výmeny skúseností, zabezpečenia vzdelávania/odbornej prípravy a prostredníctvom iných prostriedkov alebo programov.

    3.2.5

    Pre rozličné vládne a mimovládne subjekty – v EÚ aj v partnerských krajinách – by sa mala zabezpečiť rovnosť príležitostí na zapojenie. Mala by sa odstrániť pretrvávajúca priama aj nepriama diskriminácia akéhokoľvek druhu vrátane nadmerne reštriktívnej oprávnenosti; rozsahu projektu a technických požiadaviek; diskriminácie v rámci administratívnych predpisov vrátane rozdielov v odmeňovaní a/alebo zdaňovaní odborníkov pracujúcich na rovnakých projektoch; požiadaviek na spolufinancovanie (problémy týkajúce sa prijatia nepeňažných príspevkov); vnútroštátneho lobizmu, výsledkom ktorého sú skreslené výsledky atď. (5). Pozri bod 1.6.

    3.2.6

    Na účely dialógu a zapojenia by sa mali vo väčšej miere využívať a podporovať technické možnosti dvadsiateho prvého storočia vrátane elektronickej verejnej správy. Mohol by sa vytvoriť osobitný program Pomoc demokracii 2.0.

    3.3   Ďalšie návrhy programov a činností EÚ

    3.3.1

    Súčasný systém financovania EÚ a financovania súvisiaceho s EÚ a možností podpory sa často kritizuje ako zbytočne zložitý. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta avizované plány na zjednodušenie a zefektívnenie nástrojov EÚ na vonkajšie financovanie, vrátane nástroja európskeho susedstva od roku 2014 a podporuje zlúčenie fondov.

    3.3.2

    Najdôležitejšia je kvalita. Malo by sa zabezpečiť, aby sa osobitné poznatky z transformácie a schopnosť porozumieť a prispôsobiť sa potrebám partnerskej krajiny objektívne posúdili a mali by mať väčšiu hodnotu než skúsenosti s realizáciou projektov EÚ.

    3.3.3

    Pri tvorbe vonkajších (vrátane rozvojových) politík EÚ je nevyhnutné lepšie využívať existujúce skúsenosti EÚ s procesom transformácie (6). Treba úplne systemizovať a podrobne analyzovať úspechy a ponaučenia. Závery sa musia využiť, v plnej miere zohľadniť v praxi a začleniť do programovacieho cyklu. Pri vypracúvaní operačných programov a posudzovaní a rozdeľovaní projektových grantov a rozsahu atď. sú potrebné konkrétne nadväzné opatrenia, ktoré okrem iného využívajú tieto poznatky.

    3.3.4

    Je nevyhnutné uviesť do prevádzky európske kompendium transformácie, a to aj na programovacie účely, a rozšíriť ho o databázu odborníkov z vládneho aj mimovládneho sektora, ktorí majú skúsenosti v oblasti transformácie. Malo by byť pre partnerov príťažlivé na vyhľadanie odborníkov a malo by sa vo veľkej miere propagovať, najmä v partnerských krajinách. Európska komisia a ESVČ by mali pripraviť pre delegácie EÚ jednoduchý návod na používanie kompendia pri programovaní (ten by sa o. i. mohol považovať za záväzný zdroj informácií pre expertov, ktorí sa zapájajú do činností EÚ).

    3.3.5

    Európska komisia by mala vypracovať akčný plán o tom, ako v programovaní lepšie využiť bohaté skúsenosti EÚ s transformáciou. To by pomohlo zabezpečiť, že skúsenosti sa budú systematicky využívať v tých oblastiach, kde je to potrebné. Európska komisia by na realizáciu tohto plánu mala vyčleniť aj dostatočné administratívne zdroje.

    3.3.6

    So zreteľom na množstvo už existujúcich nástrojov súvisiacich s prenosom skúseností s transformáciou by bolo vhodné, keby Európska komisia zabezpečila ich horizontálnu správu v snahe zhromaždiť ich a prezentovať na jednom mieste, napr. vytvorením zastrešujúcej platformy alebo štruktúry.

    3.3.7

    Malo by sa zvážiť ďalšie rozšírenie dopytom riadených odborných kapacít EÚ, ako sú SOCIEUX či MIEUX. Takéto kapacity sú vynikajúcim nástrojom, ktorý umožňuje rýchlo zareagovať na potreby partnerských krajín. Je nevyhnutné, aby sa zemepisná oblasť existujúcich mechanizmov, ktoré sú založené na potrebách a ktoré sú určené na výmenu skúseností, ako aj iných programov, najmä programu TAIEX, twinningových programov a programu Erasmus+, otvorila na celosvetovej úrovni (najmä v krajinách AKT), pričom sa neobmedzia plánované finančné prostriedky na projekty zo súčasných programových štátov.

    3.3.8

    Mala by sa začať realizovať koncepcia „Twinning/Trioing MVO“, do ktorej by mal byť zapojený aspoň jeden partner z EÚ 15, jeden z EÚ 13 a jeden z rozvojovej krajiny alebo krajiny v procese transformácie (7). Takisto by sa mala podporovať výmena skúseností medzi predstaviteľmi súkromného sektora.

    3.3.9

    Malo by sa zabezpečiť, aby bol Európsky rozvojový fond priaznivejším miestom pre výmenu najnovších skúseností členských štátov EÚ s procesom transformácie.

    3.3.10

    Európska únia a jej členské štáty musia zabezpečiť primerané financovanie a verejnú podporu, aby mohli premeniť svoje skúsenosti na účinnú podporu procesu transformácie. Európsky hospodársky a sociálny výbor okrem toho znovu zdôrazňuje, že transformácia a úloha jednotlivcov, občianskej spoločnosti a štátu musí predstavovať jeden z aspektov Európskeho roka rozvoja v roku 2015.

    4.   Podpora udržateľných demokratických reforiem a rozvoja

    Najnovšie a bohaté skúsenosti členských štátov EÚ s transformáciou sú čoraz dôležitejšie a čoraz viac sa využívajú za hranicami susedov EÚ, pričom sa stále viac využíva tzv. prístup založený na dopyte. Podpora demokracie by mala byť pre EÚ prioritou.

    4.1   Osobitná úloha EÚ v rozličných fázach procesu transformácie

    4.1.1

    Udržateľný rozvoj je podmienený dosiahnutím čo najširšieho konsenzu v partnerských spoločnostiach. Dôležitá je podpora demokracie, dobrej správy vecí verejných, základných slobôd (vrátane slobody združovania a pokojného zhromažďovania sa, slobody prejavu, nezávislosti médií a pod.), občianskej výchovy a non-formálneho a neformálneho vzdelávania, spravodlivosti a sociálnej spravodlivosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach.

    4.1.2

    Mal by sa klásť väčší dôraz na účinnosť a výsledky politiky a projektov. K projektom musia byť pridružené administratívne a operačné programy a podporné opatrenia pre jednotlivcov. Účinnosť nemožno dosiahnuť bez lepšej koordinácie v partnerských krajinách. Treba ponúknuť podporu a poradenstvo v oblasti plánovania.

    4.1.3

    Nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie a aktívna účasť partnerov EÚ a každého člena ich spoločností (vrátane skupín ako sú ženy, menšiny atď.) sú dôležité vo všeobecnosti aj ako nevyhnutná podmienka hodnovernosti EÚ. Diferenciácia politík v závislosti od požiadaviek partnerskej krajiny je, samozrejme, nevyhnutná a treba ju zlepšiť. Súčasne je potrebné, aby EÚ už nebola zhovievavá k tzv. strategicky dôležitým krajinám len z dôvodu úzkeho súboru záujmov, ktoré nesúvisia s udržateľným rozvojom. Dodržiavanie ľudských práv je oblasť, v rámci ktorej musia EÚ a jej partneri spolupracovať.

    4.1.4

    Je nevyhnutné, aby predstavitelia EÚ pôsobili ako sprostredkovatelia/mediátori (ktorí analyzujú miestne potreby a podporujú/presadzujú dialóg medzi miestnymi zainteresovanými stranami) aj ako odborníci (ktorí odovzdávajú svoje predchádzajúce skúsenosti a poskytujú poznatky získané pri práci v oblasti transformácie vo svojej krajine).

    4.1.5

    Je potrebné, aby širšie vrstvy spoločnosti v partnerských krajinách dostávali komplexnú podporu. V súčasnosti sa za hlavné cieľové skupiny na poskytnutie pomoci EÚ považujú vládne inštitúcie a v niektorých prípadoch organizácie občianskej spoločnosti (vrátane sociálnych partnerov), mladí ľudia a výskumní pracovníci. V súvislosti s udržateľným rozvojom a demokratickými zmenami je potrebná komplexná podpora a úzka spolupráca s „veľvyslancami“, „hnacími silami/manažérmi“ alebo „predstaviteľmi stálych zmien“ z občianskej spoločnosti a s jej hlavnými predstaviteľmi a sieťami, zároveň však treba ísť ešte ďalej. Je potrebná univerzálna, všeobecne dostupná a všeobecne viditeľná podpora pre partnerov a ich spoločnosti. Európska integrácia a podpora susediacich krajín by sa nemala považovať za prínos len pre niekoľkých vyvolených. Viditeľné zmeny v takých oblastiach, ako sú vzdelávanie a veda (vrátane reforiem odborného vzdelávania a prípravy, aktivít zameraných na deti atď. (8)), hospodárstvo s nízkymi emisiami, infraštruktúra a verejné služby (vrátane IKT, zdravotníctva, ihrísk atď.), dôstojná práca a možnosť získať kvalitné zamestnanie, rovnosť medzi mužmi a ženami, podpora sociálne a hospodársky zraniteľných osôb a pôvodného obyvateľstva, sociálne hnutia a podmienky umožňujúce rozvoj podnikania (vrátane posilnenia a zapojenia sociálnych partnerov (9)) atď., posilnia zmenu a väčší konsenzus týkajúci sa proeurópskeho zamerania.

    4.1.6

    V krajinách s deficitom v oblasti demokracie je možné, že financovanie poskytnuté štátnym inštitúciám alebo prostredníctvom štátnych inštitúcií sa nepoužije na sociálne ciele, ale na podporu režimu a že miestne organizácie občianskej spoločnosti, ktoré skutočne predstavujú demokratické hodnoty, nemajú príležitosť požiadať o podporu. Vytvorenie Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) predstavuje nepochybne dôležitý a už dlho potrebný krok. Tieto ďalekosiahle problémy však nemožno riešiť len prostredníctvom EED. Súčasťou riešenia je „komplexné zmapovanie organizácií občianskej spoločnosti“ a ostatných príjemcov pomoci v regióne (10). Takisto je nevyhnutné vo väčšej miere podporovať základnú/neformálnu občiansku spoločnosť a iniciatívy – niektoré členské štáty EÚ majú skúsenosti s pružným financovaním projektov. Súčasne je nevyhnutné zvýšiť percentuálny podiel pomoci poskytnutej prostredníctvom občianskej spoločnosti, najmä v prípade autoritárskych režimov.

    4.1.7

    Osobitnú pozornosť treba venovať tiež procesom transformácie v krajinách južného a východného Stredozemia, v ktorých sú demokracia, ľudské práva a práva žien vážne ohrozené, ako aj potrebe zabezpečiť občianskej spoločnosti a organizáciám žien dôraznejšiu podporu EÚ.

    4.1.8

    Vo všeobecnosti je potrebné, aby EÚ dôkladne analyzovala rozličnú schopnosť svojich partnerských krajín čerpať finančné prostriedky a ich osobitné črty a prispôsobila sa im.

    4.1.9

    Je nevyhnutné, aby sa EÚ podelila so svojimi skúsenosťami v oblasti zabezpečenia trvalej vonkajšej a vnútornej podpory rozvoja, okrem iného pre občiansku spoločnosť, po skončení prvých fáz procesu transformácie a dosiahnutí porovnateľných životných podmienok.

    4.2   Inkluzívny rast – úloha podnikov a pracovných miest v spoločnostiach v procese transformácie

    4.2.1

    Inkluzívny hospodársky rast a stabilný trh spolu s lepšími životnými podmienkami a zamestnanosťou a inteligentnou hospodárskou liberalizáciou musia hrať kľúčovú úlohu v rozvoji spoločností v procese transformácie (v súlade s koncepciou tzv. hospodárskej transformácie v diskusiách po roku 2015). Je nevyhnutné podporovať bezpečné a priateľské prostredie pre investície a chrániť ho prostredníctvom medzinárodných dohôd v multilaterálnom rámci WTO, OECD atď.

    4.2.2

    Kľúčom k udržateľnosti je právny štát, nezávislý právny systém, ktorý nemožno rozvrátiť korupciou alebo diktátorstvom. Nanajvýš dôležité sú nezávislé organizácie občianskej spoločnosti, ktoré nie sú zastrašované, prístup k informáciám, sociálna ochrana a príležitosti na dôstojné zamestnanie, vedecká a technická spolupráca, energetická účinnosť/nezávislosť a ochrana životného prostredia.

    4.2.3

    Je nevyhnutné zlepšiť obchodné podmienky a v prípade potreby využiť prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode, ktorých cieľom je „presiahnuť hranice“ a tak podporiť stabilné zbližovanie s právnymi predpismi EÚ, jej zásadami a normami v oblasti technickej regulácie – a v oblasti ich implementácie. Cieľom partnerov EÚ by mali byť pevné a inkluzívne hospodárstva, ktoré postupne obmedzujú svoju závislosť od vonkajšej pomoci, a to je druhá oblasť, v ktorej je výmena skúseností rozhodujúca.

    4.2.4

    Pri rokovaniach s autoritárskymi režimami je nevyhnutné stanoviť ako prioritný cieľ dialóg s nezávislými podnikmi (ako aj odborovými zväzmi a ostanými organizáciami občianskej spoločnosti) a pomoc týmto podnikom. Vo všetkých prípadoch je potrebné zabezpečiť významnejšiu úlohu MSP ako činiteľov udržateľnosti, právneho štátu a rozvoja v hospodárstve. Rady zahraničných investorov alebo iní partneri organizácií občianskych spoločností môžu zohrávať doplňujúcu úlohu.

    4.3   Dodatočné poznámky týkajúce sa medzinárodného partnerstva pre rozvoj

    4.3.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor a ostatné orgány už poukázali na potrebu úzkej a účinnej spolupráce medzi EÚ, OSN a ostatnými medzinárodnými orgánmi v súvislosti s programom rozvoja po roku 2015.

    4.3.2

    Európska únia tiež musí vziať do úvahy ďalšie aktuálne udalosti vrátane vytvorenia Partnerstva pre otvorené vládnutie (iniciatíva, ktorá má pre EHSV mimoriadny význam a ktorá vyjadruje uvedenú zásadu partnerstva). Je nevyhnutné dôkladne plánovať a monitorovať vplyv plánovaného transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií a ostatných podobných dohôd vzhľadom na ich účinok na rozvojovú spoluprácu a transformáciu.

    4.3.3

    Treba lepšie využiť a podporiť úlohu a potenciál celosvetových súkromných podnikov a zahraničných investorov, ktorí vyznávajú hodnoty EÚ, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie základných hospodárskych a sociálnych práv.

    4.3.4

    Treba naplánovať komplexnú štúdiu, v rámci ktorej sa preskúmajú najlepšie postupy celosvetových nadácií a organizácií občianskej spoločnosti a nástroje, ktoré používajú v krajinách v procese transformácie.

    V Bruseli 16. októbra 2013

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Henri MALOSSE


    (1)  Najmä stanovisko EHSV na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“, 23. mája 2013, a ostatné relevantné stanoviská.

    (2)  Závery z 3218. zasadnutia Rady pre zahraničné veci (31.1.2013), článok 19.

    (3)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.eesc-opinions-highlights.

    (4)  Stanovisko EHSV na tému „Úloha EÚ a jej vzťahy so Strednou Áziou: prínos občianskej spoločnosti“, Ú. v. EÚ C 248, 28.8.2011.

    (5)  Odporúča sa napríklad štúdia Európskeho parlamentu EXPO/B/AFET/2012/32 (2012).

    (6)  Závery 3218. zasadnutia Rady pre zahraničné veci (31.1.2013), článok 19.

    (7)  Stanovisko EHSV na tému „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“, Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012.

    (8)  Napr. stanovisko EHSV na tému „Úloha EÚ a jej vzťahy so Strednou Áziou: prínos občianskej spoločnosti“, Ú. v. EÚ C 248, 28.8.2011.

    (9)  Stanovisko EHSV na tému „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“, Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012.

    (10)  Stanovisko EHSV na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II) a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva“, Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 80. Pozri tiež „Úloha občianskej spoločnosti pri uplatňovaní partnerstva pre demokraciu a spoločnú prosperitu v európsko-stredomorskej oblasti“ (REX/356).


    Top