19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/8

1.1

EHSV pokladá vznik eura a HMÚ za najvýznamnejšiu etapu európskej integrácie. Bol súčasťou strategického plánu Únie v rámci vízie, ktorá inšpirovala Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a rímsku zmluvu. Bol veľkým a odvážnym úsilím, vkladom do budúcnosti, ktorá vyvolala také veľké nádeje, že všetci boli presvedčení, že sila spoločnej meny prekoná odpor, ktorý ešte pretrvával a bránil vytvoreniu úplnej hospodárskej a menovej ako aj politickej únie, ako by si to bola situácia vyžadovala. Euro však stále zostáva predpokladom tohto všetkého.

1.2

Po dlhých dvadsiatich rokoch však treba pripustiť, že sa tak nestalo. Možno aj preto, lebo euro nebolo vystavené žiadnym vnútorným ani vonkajším vážnym otrasom, možno aj pre pretrvávajúci nedostatok dôvery v Európe medzi krajinami, ktoré úver poskytujú a tými, čo ho prijímajú, čo nakoniec vedie k nedostatku súdržnosti a dôvery voči našim vládam. Všetci si zvykli na pokoj a jestvujúci blahobyt. Zdalo sa, že všetko ide hladko, ale pokoj to bol len klamlivý. Nástup medzinárodnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá doľahla na EÚ, vyvolal poplach a spôsobil, že sa naplno prejavili protirečenia vo vnútri štruktúry HMÚ, ktoré spôsobili, že euro stratilo svoju príťažlivosť Na začiatku sa myslelo, že na to, aby HMÚ fungovala, stačí niekoľko „účtovných pravidiel“ ako napríklad pakt stability, zatiaľ čo problém nebol povahy technickej, ale hospodárskej a politickej.

1.3

EHSV si uvedomuje význam stability. Táto stabilita sa však nemá týkať len cien alebo hospodársko-finančných inštitúcií, ale aj politiky a sociálnych podmienok. Občania majú právom dojem, že sú to práve oni, ktorí musia platiť najvyššiu cenu za krízu, keď musia splácať dlh, a nie banky, ktoré zohrali v kríze rozhodujúcu úlohu, a že to je nespravodlivé. EHSV je presvedčený, že úsporné opatrenia nie sú politicky dlhodobo únosné. V niektorých krajinách už presiahli medze únosnosti.

1.4

EHSV sa preto domnieva, že jednotná mena bude udržateľná len vtedy, ak sa podarí dosiahnuť konvergenciu hospodárskych kapacít krajín eurozóny a zvýšenie ich konkurencieschopnosti ako celku. To sú ciele, ktoré si vyžadujú tak hospodárske, ako aj politické úsilie. Krátkodobé vylepšenia nestačia. Potrebný je kvalitatívny skok, pri ktorom budú dôležité nielen mena a hospodárstvo, ale aj politika, suverenita, ľudia a schopnosť viesť dialóg medzi európskymi národmi. Potrebujeme väčšiu politickú integráciu, menej riadenia hospodárstva štátom a sociálne trhové hospodárstvo, aby rast a zamestnanosť dostali nový impulz a aby euro bolo opäť vnímané ako výhoda, a nie naopak.

1.5

Zo stanoviska jasne vyplýva, že návrhy EHSV sú proaktívne, kým odpovede Komisie a Rady na krízu boli a sú prevažne reaktívne. Pripomíname napríklad, že v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa kladie dôraz na stabilitu, nie sú v nej však navrhnuté spoločné finančné nástroje na oživenie hospodárstva a pre zamestnanosť, aj keď dohoda o osobitnom ochrannom mechanizme (SSM) je významným krokom vpred, chýba tu však dôveryhodný a konkrétny plán postupu pre politickú úniu. Európa však musí opäť produkovať blahobyt, aby ho mohla spravodlivo rozdeľovať. Je to najlepší spôsob, ako zmierniť protesty. Len nútiť k úsporným opatreniam nestačí.

1.6

EHSV žiada, ako to už urobil niekoľkokrát, aby sa v záujme záchrany eura a Európy vykonala pravdivá analýza situácie, v ktorej sa nachádzajú, a to pokiaľ ide o ich politické a hospodárske hranice, prínosy a straty, ako aj zodpovednosť za súčasnú situáciu. Konať treba rýchlo. Veľké slová, klamstvá a rozprávky už naozaj nie sú na mieste. Len tak možno zabrániť rozpadu Európy, ktorá je dlhší čas na úpadku. Preto by bolo lepšie neobviňovať z populizmu tých, ktorí protestujú proti nanúteným obetiam. Európa sa musí naučiť počúvať bez arogancie. Nemôže sa ďalej tváriť, že nič nepočuje.

1.7

EHSV sa domnieva, že najlepším spôsobom ako dovŕšiť HMÚ, zabrániť recesii, znížiť štátny dlh a stabilizovať rozpočty, je obrátiť súčasnú zásadu, na ktorej spočíva hospodárska kultúra EÚ (stabilitou k rastu) a vziať za základ rast, nie úsporné opatrenia, a podporiť nový pakt na (vzájomnú) podporu rastu, zamestnanosti a stability, aj zapojením sociálnych partnerov (rastom k stabilite). Výbor je presvedčený, že

1.8

Uplatňovať zosúladené politiky zamerané na udržateľnosť eura a zníženie rozdielov medzi hospodárstvami jednotlivých krajín pomocou plánu solidarity, ktorý nasmeruje investičné zdroje do krajín so slabším hospodárstvom, a to prostredníctvom cielených projektov a daňových prevodov a v prípade potreby aj prostredníctvom integrácie trhu práce a sociálnej politiky. Ide teda o symetrické prispôsobovanie: spoločné fondy na záchranu krachujúcich bánk, európske poistenie vkladov, únijné dlhopisy, eurobondy, spoločné politiky na zníženie vonkajšieho deficitu EÚ atď. (vytvorenie spoločného kompenzačného fondu alebo fondu na prispôsobovanie sa).

1.9

Vytvoriť hospodárske riadenie EÚ a prekonať súčasné koordinačné opatrenia, ktoré nepriniesli dobré výsledky, a premeniť Euroskupinu na orgán, ktorý bude rozhodovať väčšinou hlasov a stane sa hovorcom eura; menová a banková únia pri oddelených hospodárskych politikách už nie je udržateľná. Spoločné riadenie (ako v prípade fiškálnej dohody) na makro a mikro úrovni (spustením priemyselného balíka) však môže nasmerovať hospodársku a daňovú politiku na rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie.

1.10

Smerovať k spoločnému rozpočtu v Eurozóne, samozrejme so spoločnými pravidlami, zjednotením obchodnej politiky a platobnej bilancie, medzi ktorými sú dnes veľké rozdiely. Dosiahnuť daňovú konsolidáciu pôsobením na štruktúru multiplikátorov s cieľom uvoľniť zdroje na podporu rastu a zamestnanosti a spustiť reformy schopné zvýšiť produktivitu slabších krajín (2).

1.10.1

V každom prípade je potrebné redukovať a/alebo zmierniť súčasné úsporné opatrenia v najviac zadlžených krajinách v záujme zvýšenia dopytu vo veriteľských krajinách. Na zvýšenie zamestnanosti a v záujme sociálnej spravodlivosti je potrebné, aby súčasne konali členské štáty v oblasti dlhu a štrukturálnych reforiem a EÚ v oblasti rastu prostredníctvom solidárneho plánu. V čase recesie nie je vhodné prijímať úsporné opatrenia, ako to robí EÚ. Ak sa zníženie dlhu spája s obmedzením úverov, je pre hospodárstvo veľmi škodlivé.

1.11

Preto je potrebný systém, ktorý dokáže tlmiť chyby a slabosti jednotlivých krajín, sprevádzať proces reforiem a znížiť hospodárske rozdiely a nerovnováhu medzi krajinami Eurozóny, a to aj menovou politikou.

1.12

Samotná ECB nesie dôsledky obmedzení HMÚ. Podľa zmluvy mala uplatňovať jednotnú menovú politiku, takmer federálnu, zatiaľ čo hospodárstva jednotlivých krajín boli a stále sú rozdielne a existuje medzi nimi veľká nerovnováha. Preto boli by boli bývali potrebné a boli by naďalej potrebné, ako už bolo povedané, nápravné opatrenia zo strany EÚ. Zabránilo by sa tým nadmernému vystaveniu a zefektívnila a vyvážila by sa činnosť ECB zameraná na stabilizovanie cien, znížili by sa existujúce narušenia a nerovnováha, ktorých pretrvávanie môže ohroziť samotnú existenciu jednotnej meny, ako sa ukázalo počas poslednej krízy štátneho dlhu, čomu zabránil len rozhodný zásah guvernéra ECB. Je to nevyhnutné na podporu hospodárskej integrácie, ktorá zaostáva za menovou integráciou, aspoň do prekonania súčasného deficitu mandátu ECB a deficitu politiky EÚ.

1.12.1

Na ECB sa v súčasnosti kladú príliš veľké nároky. Aby sa lepšie zhostila svojej úlohy a mala k dispozícií rovnaké možnosti, musí mať rovnaké funkcie a rovnaký mandát ako FED, vrátane funkcie veriteľa poslednej inštancie, aby mohla znížiť rozdiely v úrokových sadzbách. Musí to teda byť mandát úplný, ktorý ECB umožní prijímať v prípade potreby aj opatrenia na podnietenie rastu.

1.12.2

V tomto období sa medzi centrálnymi bankami na túto tému veľa diskutuje. Banky chcú vedieť, aké stratégie by sa mali prijať na oživenie rastu. Ide o starý problém vzťahu medzi úspornými opatreniami a rastom. Teda medzi infláciou a rastom a medzi rastom a zamestnanosťou. Tak napríklad americká FED (aby splnila svoju úlohu znížiť mieru nezamestnanosti na 6 %) emituje každý mesiac na trh 85 miliárd dolárov (podobnú politiku sa podľa všetkého chystá uplatňovať aj britská Bank of England. Táto situácia stavia do slabej pozície ECB, ktorá na rozdiel od iných centrálnych bánk je bez vlády a rozpočtu. To sa týka aj kontroly vzťahu medzi menami. ECB by mala mať tiež zodpovednosť za politiku výmenných kurzov. Táto pripadá podľa zmluvy len Rade, ktorá má právo uzatvárať formálne dohody o výmenných kurzoch eura voči menám tretích štátov.

1.12.3

Dlh: je ďalším dôležitým aspektom HMÚ. EHSV už v tejto súvislosti predložil konkrétny návrh ako odňať 60 % štátnych dlhov z trhu, a tým zabrániť špekulatívnym vplyvom trhu na eurozónu (3). Je jasné, že dokončená HMÚ a spoločný rozpočet eurozóny by umožnili aj vydávať spoločné dlhopisy (pochopiteľne v rámci spoločného rozpočtu eurozóny).

1.13

Pokiaľ ide o celý finančný a bankový systém je podľa EHSV potrebné čo v najkratšom čase dokončiť všetky aspekty opatrení, ktoré iniciovala EÚ (4). Tieto opatrenia patria medzi najúčinnejšie a najdôležitejšie pre dokončenie HMÚ, jej stabilitu a vnútorný trh.

1.14

EHSV sa domnieva, že budúcnosť Európy a jej inštitucionálneho usporiadania musí spočívať na schémach obsiahnutých v „ideologickom modeli“, aj keď sa „federálny“ model zdá najvhodnejší, a zaoberať sa skôr funkčnými a podstatnými aspektmi, ak má myšlienka Európy prežiť. Európy, v ktorej budú ľudia a solidarita opäť jej hlavným cieľom. Hospodárstvo sa musí točiť okolo nich, a nie naopak. Je načase začať nové dielo, ktoré povedie k vytvoreniu politickej, hospodárskej a sociálnej únie. Nesmelé a neprimerané, hoci chvályhodné pokusy Rady sa nám však javia ako skutočne nepostačujúce. V záujme solidarity musíme skoncovať s egoizmom, utopizmom záujmov, ktorý akoby zaplavil Európu. Musíme zastaviť alebo zmierniť politiku úsporných opatrení, aby sa zmenšilo utrpenie, aby sa práca a rast vrátili do popredia jej iniciatív.

1.15

Preto je potrebné smerovať k politickej a sociálnej únii, ktorá umožní dokončenie HMÚ v súlade s uvedenými návrhmi. Zvýšiť demokratickosť (rozhodovanie väčšinou hlasov) a transparentnosť rozhodovacieho procesu v zmysle pozitívnej, vyváženejšej integrácie a spoločnej zvrchovanosti, a tým znížiť rozdiely v procese integrácie. Potom by EÚ mohla vystupovať jednotne aj v medzinárodných štruktúrach.

1.16

Nová zmluva: EHSV sa domnieva, že veľká časť návrhov hospodárskej povahy uvedených v stanovisku môže byť uskutočnená bez zmeny alebo doplnenia zmluvy. Tam, kde to bude potrebné, možno konať prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi krajinami, ktoré s návrhmi súhlasia (ako v prípade fiškálnej dohody) aj preto, aby sa postupovalo rýchlejšie a vyhlo prípadnému riziku rozkladu EÚ vzhľadom na nové útoky zvonku a pokračovanie v politike úsporných opatrení. Ďalšou možnosťou ako prehĺbiť integráciu môže byť udelenie ústavodarného mandátu budúcemu Európskemu parlamentu, ktorého návrh by mohol byť predložený aj na všeobecné referendum, usporiadané vo všetkých zainteresovaných krajinách súčasne.

1.17

To, čo sa deje v Európe, má dôsledky aj na medzinárodnom poli a naopak. Preto by boli potrebné efektívnejšie medzinárodné orgány s väčšími rozhodovacími právomocami, aby sa zabezpečilo účinnejšie celosvetové riadenie. EÚ by tu mala mať jednotné zastúpenie, aspoň pokiaľ ide o eurozónu. Skupina G20 by mala mať možnosť vytvoriť „hospodársky a sociálny výbor“ pre celosvetový rozvoj a uplatňovať daňové stimuly.

1.18

Avšak len iné politické usporiadanie, súdržnejšie a demokratickejšie, môže EÚ okrem lepšieho vnútorného riadenia umožniť aj efektívnejšie vonkajšie riadenie a jednotné vystupovanie na medzinárodnej scéne. Najmä pokiaľ ide o vzťah medzi menami (aby sa zabránilo škodám na hospodárstve EÚ) a vzťah medzi hospodárstvami na celosvetovej úrovni, predovšetkým s rozvojovými krajinami.

1.19

V krátkosti ide o tieto štyri návrhy na dokončenie projektu eura:

2.1

EÚ dnes prechádza veľmi ťažkým a nebezpečným obdobím, ktoré môže mať oveľa negatívnejšie dôsledky, než sú aktuálne hospodárske a sociálne problémy. Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy sa zaoberá otázkami, ako je nutnosť rešpektovať záväzky v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti prijaté na základe zmluvy, podporiť novú hospodársku a menovú politiku pre rast a zamestnanosť, proaktívnejšie politiky inovácie, vytvoriť európsky fond rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky a nakoniec pracovať pre budúcnosť EÚ (5).

2.2

Aj v EÚ čelíme veľkým hospodárskym záujmom, ktoré sa rozchádzajú namiesto toho, aby sa stretávali. Euro nenesie zodpovednosť za to, čo sa deje (6). Dlho bolo odkázané samo na seba a ešte teraz sa čaká, že „sporné strany“ (vlády) sa konečne rozhodnú, čo robiť.

2.3

Úlohou EHSV je dať na tieto výzvy priamu a jasnú odpoveď, bez zastierania reality, s veľkou prezieravosťou, a vedomím toho, o čo všetko tu ide a na akej úrovni dochádza k stretom. Týmto stanoviskom chce aktívne a jasne prispieť k zavŕšeniu HMÚ a prekonaniu krízy v záujme pracovníkov, podnikov a občanov EÚ, predovšetkým eurozóny, ktorá najviac trpí v dôsledku súčasnej krízy.

3.1.1

Prijatie jednotnej meny by bolo bývalo optimálne pre krajiny, ktoré sú vystavené symetrickým šokom, alebo ktoré majú mechanizmus absorpcie asymetrických šokov. Empirické štúdie ukazujú, že pravdepodobnosť asymetrických šokov je v Európe vyššia než v USA. Na asymetrické šoky v jednotlivých krajinách eurozóny nemôže, prirodzene, reagovať jednotná menová politika ECB, ktorej primárnym cieľom je cenová stabilita v menovej únii. Preto je potrebný iný, dostatočne efektívne fungujúci mechanizmus vyrovnávania sa s týmito šokmi. Spoločná menová politika ECB bude pre členov eurozóny o to menej vhodná, o čo nižšia je mobilita výrobných faktorov, otvorenosť ekonomík, synchronizácia ekonomických cyklov, diverzifikácia produkcie a finančná integrácia, o čo nižší je rozsah vzájomného obchodu, o čo rigidnejší je trh práce a o čo vyššie sú inflačné diferenciály medzi jednotlivými členskými ekonomikami. Čím slabšie budú fungovať adaptačné mechanizmy zmierňujúce negatívne dôsledky asymetrických šokov (cenová a mzdová pružnosť, mobilita pracovných síl a kapitálu cez hranice členských krajín, či fiškálny federalizmus), tým horšie sa krajina bude vyrovnávať so stratou vlastnej menovej politiky.

3.1.2

HMÚ je pravdepodobne hlavným pilierom Maastrichtskej zmluvy, ale nie jediným. Dôvody pre vznik tejto únie neboli len hospodárske, ale po páde berlínskeho múra aj politické. Mnohé krajiny zostali v tejto zmenenej situácii len prekvapenými a nezúčastnenými divákmi, aj v prípade skoro okamžitého zániku NDR a menovej parity medzi západnou a východnou markou (výmenný kurz jedna k jednej), ktorú podporila spolková banka. Rozhodnutie o úplnej HMÚ sa radšej odložilo, čím vzniklo všeobecné očakávanie, ktoré sa neskôr ukázalo ako iluzórne, že za menovou úniou bude nasledovať aj politická únia, že euro sa stane hnacou silou federálnej Európy. Nestalo sa však tak.

3.1.3

Únia mala dať euru nielen krytie a jednotný hlas, ale aj všetko to, čo mu chýbalo. Namiesto toho sa vychádzalo z toho, že na to, aby HMÚ fungovala, stačí niekoľko „pravidiel“, ako napríklad pakt stability s arbitrárnymi parametrami. Bol to samoreferenčný systém považovaný za neomylný. Nefungoval však tak, ako sa očakávalo. Aj mandát ECB je jednosmerný, v porovnaní s inými centrálnymi bankami viacej obmedzený. Tieto protirečenia sa naplno prejavili s nástupom finančnej krízy, ktorú EÚ spozorovala s výrazným oneskorením, a potom počas krízy štátneho dlhu, ktorá euru vzala jeho aureolu a magickú silu. Tým sa natoľko znížila jeho príťažlivosť, že dnes je vnímané ako hrozba alebo rafinovaná zbraň na zdôvodnenie úsporných opatrení.

4.1.1

Do roku 2008 fungovala HMÚ z menového hľadiska pre členské štáty eurozóny pomerne dobre. Zjednodušil sa obchod, odstránili sa riziká spojené s výmenou meny, devalvácia v súvislosti s hospodárskou súťažou, nastolila sa stabilita cien (priemerná ročná inflácia 2,03 % odhliadnuc od výnimočných výkyvov v niektorých krajinách, ktoré prechádzali zo starého na nový systém), znížili a vzájomne sa zblížili úrokové sadzby (až do roku 2009!), zvýšila sa zamestnanosť (bolo vytvorených 14,5 miliónov nových pracovných miest) (7), dosiahla sa celková vyváženosť bežných účtov, pomer dlh/HDP bol nižší než v Japonsku a USA, výmenný kurz voči doláru bol stabilný (niečo cez 30 %) pod vplyvom slabších hospodárstiev.

4.1.2

Toľko celkový prehľad. Inak je tomu však, keď sa situácia hodnotí po jednotlivých krajinách. Hlavné výhody mali tie krajiny, ktorých hospodárstva bolo základom pre stanovenie parametrov pre zavedenie eura. Ich rast a produktivita sa zvýšili, vývoz veľmi vzrástol (približne dva trilióny dolárov od roku 2000 len v prípade Nemecka) a platobná bilancia bola pomerne vyvážená (8), kým iné krajiny mali len čiastočné výhody a/alebo skutočné nevýhody. Dôvodom je asymetria v súvislosti s jednotnou menou, ktorá núti krajiny s deficitom ku korekciám, kým krajiny s nadbytkom nie. Okrem toho treba vziať do úvahy, že jednotlivé krajiny reagovali na podmienky, ktoré vznikli zavedením eura, rozdielne.

4.2.1

Náklady, ktoré je potrebné zohľadniť, sú náklady v súvislosti s rozdielnou konkurencieschopnosťou jednotlivých krajín, so stratou ich suverenity v oblasti makroekonomickej politiky, výmenného kurzu, konkurenčnou devalváciou atď.

4.2.2

Bez primeranej a úplnej HMÚ priniesla kríza ďalšie náklady ako prevod bankových pasív na verejné rozpočty a zvýšenie dlhu s nárastom ťažkostí v už zadlžených krajinách. Úniu to rozdelilo: na jednej strane sú veritelia, na druhej zadlžené krajiny, ktoré sa stále viacej podobajú krajinám tretieho sveta. Veriteľské krajiny totiž prehlbujú chudobu na juhu a zvyšujú bohatstvo na severe. Stačí pomyslieť na prebytok, ktoré nahromadilo Nemecko, nie v rámci internej bilancie eurozóny (v tomto prípade by bola platobná bilancia EÚ vyrovnaná), ale v rámci svojho prebytku voči tretím krajinám, ktorý je taký vysoký, že z dlhodobého hľadiska by mohol vystaviť samotných Nemcov finančnému riziku, ktoré by uškodilo ich hospodárstvu.

4.3.1

Rôzne štrukturálne problémy a nedostatky systému riadenia meny: obmedzenia Paktu stability a rastu, ktorý sa niektoré krajiny snažili odstrániť, keď im spôsoboval problémy (Nemecko, Francúzsko a Taliansko); chýbajúca kontrola ukazovateľov produktivity; chýbajúce nástroje na zvládanie krízy; náklady na zotrvanie v eurozóne; systémové riziká, hospodárska nerovnováha medzi krajinami a zachovávanie fiškálnej a rozpočtovej suverenity členských štátov.

4.3.2

Medzi členskými štátmi, ktoré boli v eurozóne a tými, ktoré v nej neboli, najmä v prípade Spojeného kráľovstva, však nedošlo k odstráneniu rizika výmenného kurzu a devalvácie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti. Významné zníženie hodnoty libry voči euru v relatívne krátkom čase narušilo rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, ktoré mali platiť na spoločnom trhu.

4.3.3

Z hospodárskeho hľadiska je najkritickejším aspektom hospodárska nerovnováha, ktorá tu bola už pred rokom 2 000. Táto situácia poškodzovala najslabšie krajiny, kde spôsobila skutočné „asymetrické šoky“, aj v dôsledku masívnych tokov kapitálu do Nemecka. ECB v súčasnosti nemá nástroje na stlmenie týchto asymetrických šokov. Ďalším problémom, ktorý sa vynoril postupne s nástupom finančnej krízy (9), bol vplyv medzinárodnej situácie.

4.3.4

Najväčšou chybou však bolo domnievať sa, že spoločná mena je možná bez akéhokoľvek obmedzenia suverenity členských štátov, teda nielen rozpočtu, ale najmä oddelenej správy dlhu a bankového a finančného systému, ktorý zostal v kompetencii členských štátov, vrátane systému dohľadu.

4.3.5

Najzávažnejším nedostatkom politickej povahy bolo nakoniec zavedenie eura bez spoločnej štruktúry a bez jednotného hlasu, odhliadnuc od úsilia, ktoré z času na čas vyvinula ECB s cieľom odstrániť tento nedostatok. Takto sa ECB dostala od svojej nezávislosti zakotvenej v zmluve k plneniu úlohy suplujúcej politiku s cieľom zabrániť škodám na spoločnej mene a EÚ (10). Tak, ako sa v prípade rastu prejavila úloha najsilnejšej krajiny.

4.3.6

EHSV sa však domnieva, že euro sa stane udržateľnejším, ak dôjde ku konvergencii hospodárskej výkonnosti krajín eurozóny s cieľom podporiť homogénnejší rast, a ak sa vytvorí politická únia, ktorá tieto rozdiely urobí prijateľnými, pretože tu nejde účtovný problém, tu ide o problém politický, ktorý sa týka aj demokracie, a teda spravodlivejšieho vyváženia hlasov v rôznych rozhodovacích orgánoch. Zotrvávať pri hospodárskom a „účtovnom“ aspekte je ilúziou a chybou, ktoré si už nemôžeme dovoliť.

5.1

Súčasné udalosti v Európe majú dosah aj na medzinárodnú úroveň a naopak. Veľmi silne sú navzájom poprepájané hospodárstva, dlhy, financie, obchod, vzťah medzi menami a iné. Platí to najmä pre ešte užšie prepojenie medzi hospodárstvami na obidvoch brehoch Atlantického oceánu. Tak to bolo aspoň do roku 2009. V súčasnosti sa však dochádza k oživeniu amerického hospodárstva, zatiaľ čo európske zostáva v recesii. Nie je to len dôsledok rozdielov medzi úlohou americkej FED a úlohou ECB, ale aj čiastočne aj dôsledok dvoch rozdielnych hospodárskych škôl.

5.2

Pre celé svetové hospodárstvo by však boli potrebné efektívnejšie medzinárodné orgány s väčšími rozhodovacími právomocami, aby sa zabezpečilo účinnejšie celosvetové riadenie (prostredníctvom FMI, Svetovej banky, MOP, WTO). Skupina G20 by mala byť lepšie štruktúrovaná, aby mohla prijímať záväzné rozhodnutia. Mal by sa napríklad vytvoriť „hospodársky a sociálny výbor“ pre celosvetový rozvoj, mali by sa využívať daňové stimuly, riadiť vzťahy medzi menami s cieľom znížiť diskrimináciu v obchode aj vďaka väčšej právomoci ECB konať.

5.3

Prebytok úspor na svetovej úrovni Rast má podstatný význam aj pre zvyšok celosvetového hospodárstva. Varovanie FMI, že Európa okrem opatrení na zníženie zadlženia a deficitu musí prijať aj opatrenia na podnietenie rastu, prichádza v pravý čas a právom. Na celosvetovej úrovni jestvuje prebytok úspor, pre ktorý nejestvujú žiadne možnosti investovania. Márne sa hľadali možnosti investovania pre fondy súkromného kapitálu (private equity) vo výške skoro 2 miliárd amerických dolárov (11). Najdôležitejší štátny investičný fond Nórska znižuje kvótu pre európske investície o viacej než polovicu a dve pätiny (12). V roku 2011 zaznamenal najdôležitejší ázijský štátny investičný fond „China Investment Corporation“ stratu v investíciách do nástrojov private equity a znížil svoje portfólio súkromných cenných papierov z polovice na jednu štvrtinu a hľadá možnosti dlhodobých investícií skôr vo verejnom než súkromnom sektore (13).

6.5.1

Úlohou ECB je zachovať cenovú stabilitu. Na dosiahnutie tohto cieľa si musí zachovať politickú nezávislosť, čo znamená, že „nemôže žiadať alebo prijímať pokyny“ od vlád ani EÚ. Je to správny status, aj keď úloha „uzatvárať formálne dohody o systéme výmenných kurzov eura vo vzťahu k menám tretích štátov“ podľa zmluvy prináleží Rade (15). Bez týchto dohôd alebo v období medzi týmito dohodami by mala ECB kurzovú politiku považovať za súčasť svojich právomocí. ECB sleduje aj sekundárne ciele ako napríklad prispievať k finančnej stabilite, aj keď jej zákroky v čase krízy možno zahrnúť pod primárny cieľ, pretože z veľkej časti si ich vyžaduje nutnosť obnoviť účinný systém prenosu menovej politiky, a tým zachovať finančnú stabilitu všetkých krajín eurozóny.

6.5.2

Pokiaľ ide o vývoj cien treba pripomenúť, že v súvislosti s maastrichtskými kritériami sa vynára otázka, či je správne, že pri výpočte inflačného kritéria sa vychádza z priemeru inflácie troch najúspešnejších krajín EÚ, a nie eurozóny.

6.5.3

Vo všeobecnosti je mandát ECB je v porovnaní s inými centrálnymi bankami viacej obmedzený. ECB v prvom rade nemá mandát na podporu rastu a zamestnanosti ako americká FED, aj keď ich menové politiky sú si podobné. Sú však podstatné rozdiely medzi USA (centralizovaný daňový systém) a EÚ v oblasti výkonu rozpočtovej politiky. Okrem toho je úloha ECB ako veriteľa poslednej inštancie (lender of last resort) obmedzená na bankový systém. Nezhŕňa vlády (vládu EÚ), ako by to bolo v „národnom“ kontexte, a čo by malo byť možné v dovŕšenej HMÚ. Jednotnú menovú politiku ECB okrem toho sťažuje skutočnosť, že medzi jednotlivými krajinami eurozóny existujú rozdiely a hospodárska nerovnováha a chýbajú nápravné opatrenia zo strany EÚ.

6.5.4

Je však pozitívne, že na základe zásady „jednoty“ eurozóny ECB vyhlásila euro za „nezvratné“ a po tvrdej konfrontácii nakoniec, ako sme videli, súhlasila s prijatím opatrení na zníženie rozpätia (spread) medzi úrokovou sadzbou na dlhy jednotlivých členských štátov tým, že im umožnila nakupovať dlhopisy na sekundárnych trhoch. Je to operácia, ktorá si vyžaduje obnovenie rastu, európsky plán znižovania dlhu ako doplnenie plánu jednotlivých krajín (16).

6.5.5

Tým sa aspoň zníži narušenie hospodárskej súťaže spôsobené nákladmi na financovanie dlhu a investícií. Veľké finančné rozpätie ešte aj dnes zväčšuje jestvujúcu nerovnováhu, ktorá sa týka aj platobnej bilancie.

6.5.6

EHSV sa okrem toho domnieva, že je potrebné znovu sa zaoberať aj otázkou podmienok, ktoré stanovila ECB a EÚ. Nie je prijateľné, aby bankám bola poskytovaná likvidita s veľmi nízkymi sadzbami a bez akýchkoľvek podmienok, napríklad pokiaľ ide o použitie prostriedkov. Aspoň časť prostriedkov by mala byť použitá na investície. Na druhej strane pri nákupe štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (Outright Monetary Transactions – OMT), aj keď tu je situácia iná, platia podmienky, ktoré sú pre krajiny veľmi tvrdé. Tieto podmienky sú zdôvodňované hlavne tým, že je nutné prispôsobiť sa logike „trhu“, teda logike zmeneného, anonymného, rýchlo a bez zábran reagujúceho trhu, ktorý má so skutočným trhom len veľmi málo spoločného (17). EÚ nemôže pristúpiť na túto hru: extrémne prísne úsporne opatrenia pre občanov a podniky v čase krízy a neutrálny prístup k investorom/špekulantom, ktorí sa skrývajú za obchodné banky a medzinárodné investičné fondy, odhliadnuc od odhodlania guvernéra ECB chrániť euro v čase najväčších útokov.

6.5.7

Konanie ECB by však malo nezaujato podporiť hospodárstvo jednotlivých krajín s cieľom znížiť existujúce deformácie a nerovnováhu aj s terajšími nástrojmi a prekonať súčasný deficit mandátu a politiky EÚ. Napríklad by sa mohol oživiť medzibankový trh v niektorých krajinách eurozóny prostredníctvom negatívnych úrokových sadzieb na jednodňové vklady (overnight deposits) v ECB.

6.5.8

EHSV je okrem toho presvedčený, že okamžite treba vyriešiť otázku dlhu  (18) v súlade s jeho návrhom a na dosiahnutie tohto cieľa má zásadný význam konanie ECB a Rady.

6.5.9

Výbor považuje za vhodné zvýšiť transparentnosť rozhodnutí ECB. Napríklad by sa mohli zverejňovať výsledky hlasovania zo zasadnutí Rady guvernérov ECB, a to v záujme zvýšenia zodpovednosti guvernérov národných centrálnych bánk členských krajín menovej únie. To by ich viedlo k rozhodovaniu podľa celkových ekonomických podmienok v eurozóne, a nie podľa vývoja v ich národných ekonomikách.

6.5.10

Ďalším problémom, na ktorý by bolo vhodné upozorniť, je systém hlasovania v Rade guvernérov ECB (19), hlavne pokiaľ ide o nepomer medzi hlasovacím právom a finančnými príspevkami jednotlivých členských štátov. Tento problém už vznikol pri systéme platieb v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a môže sa opakovať aj v budúcnosti napríklad v rámci bankovej únie.

7.1

EHSV sa domnieva, že je potrebné oživenie vyvolané investíciami v environmentálnej a sociálnej oblasti  (20), pretože je presvedčený, že len samotná stabilita nedokáže zabezpečiť oživenie, ktoré závisí od dôvery tak podnikov, ako aj spotrebiteľov. Vzhľadom na ohraničené očakávania súkromného sektora a nevyužité kapacity podniky sa nemôžu spoliehať na to, že terajšie investície predstavujú budúce zisky. Pokiaľ občania nemajú istotu, že si udržia alebo nájdu prácu, radšej sporia alebo znižujú svoje dlhy namiesto toho, aby peniaze míňali. Vyššia miera nezamestnanosti len zvyšuje počet tých osôb, ktoré si nemôžu dovoliť míňať peniaze.

7.2

Na vytvorenie dôvery podnikov a občanov je preto potrebné, aby oživenie vychádzalo z investícií na spôsob amerického plánu New Deal (21). Hlavné kritéria tu sú tie, ktoré od špeciálneho amsterdamského akčného programu (1997) prijala ECB s mandátom podporiť súdržnosť a konvergenciu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, mestskej obnovy, životného prostredia, ako aj transeurópskych sietí.

7.3

Je to cieľ, ktorý možno sledovať a ktorého dosiahnutie vráti do obehu prebytok na úsporách na celosvetovej úrovni, ako je uvedené v bode 5.3. Niektoré investičné fondy hľadajú možnosti dlhodobo investovať, pretože sa vytvoril prebytok úspor v iných častiach sveta. Toto poskytuje vzájomné výhody pre investorov z tretích krajín a pre európske hospodárstvo. V tejto súvislosti môžu zohrať kľúčovú úlohu obidve „sesterské inštitúcie“ skupiny Európskej investičnej banky, teda EIB a EIF (Európsky investičný fond).

7.4

Preto treba privítať navýšenie upísaného základného kapitálu EIB. Aj projektové dlhopisy môžu zohrať významnú úlohu pri oživení hospodárstva. Prebytky na celosvetovej úrovni využívané na investície EÚ by sa však mali nazývať eurobondy, aj keď trhy budú pravdepodobne používať skrátenú podobu € bond. Odpor niektorých vlád proti názvu eurobondy je známy. Tento je však založený na mylnej domnienke. Eurobondy, ktoré sú potrebné na podporu rastu, sa totiž zamieňajú s únijnými dlhopismi, ktoré sú určené na dlhy (22).

7.5

EIF už od samého začiatku tvrdí, že by mohol vydávať európske dlhopisy na financovanie dlhodobých sociálnych investícií (23) prostredníctvom navýšenia svojho upísaného základného kapitálu voči súčasnej, pomerne nízkej, úrovni (3 miliardy eur), bez toho, aby bolo potrebné revidovať Zmluvy (24). Žiaden z hlavných členských štátov ani ostaných štátov eurozóny do svojho štátneho dlhu nezahŕňa financovanie EIB a to isté by malo platiť aj pre financovanie EIF. Dlhopisy, ktoré vydáva EIF, môžu byť podobne ako dlhopisy EIB garantované výnosmi z financovania projektov.

7.6

Inovácia výrobkov a vytváranie trhov: okrem toho sa domnievame, že inovačná politika Únie by mala byť menej neutrálna. V sedemdesiatych rokoch prestali byť priemyselné politiky zaujímavé, pretože vlády nemohli „uprednostňovať určité subjekty“ alebo „najvýznamnejšie národné podniky“. Domnievame sa však, že existujú valné dôvody na prehodnotenie tohto prístupu (25).

7.7

A potom v prvom rade nie je povedané, že neintervenčné politiky sú účinné. V minulosti totiž viedli k nesprávnym investíciám vo finančnom sektore. V druhom rade je potrebné prijať ešte rozhodnejšie opatrenia na boj proti klimatickým zmenám. V treťom rade veľké množstvo technologických projektov predkladaných v rámci rámcových programov je odmietnutých nie kvôli zásadným otázkam, ale pre nedostatok vlastných zdrojov. Tento problém by dal vyriešiť využitím európskeho fondu rizikového kapitálu financovaného z vydávania dlhopisov. V štvrtom rade nové rozvíjajúce sa ekonomiky boli schopné podporiť celý rad najvýznamnejších národných podnikov s celkom úctyhodnými výsledkami (26).

7.8

Financovanie investícií prostredníctvom presunu prebytkov do eurobondov by malo byť dostupné všetkým členským štátom. Prinieslo by kumulované výhody v makroekonomickej, sociálnej a politickej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti, a ukázalo by, že je nutné podporiť „viacej Európy“, teda prístup, ktorý v súčasnosti vyvoláva rastúcu skepsu medzi voličmi a niektorými vládami.

7.9

Rast môže tiež prispieť k posilneniu stability. Na základe zásady EIB, podľa ktorej financovanie prostredníctvom dlhopisov nemá byť nutne započítavané do štátneho dlhu, by financovanie eurobondov určené na oživenie umožnilo ľahšie dosiahnuť zníženie štátneho dlhu a uvoľniť národné príjmy z daní na zníženie deficitu alebo jeho udržanie na nízkej úrovni a zároveň zachovať hlavné položky v oblasti sociálnych výdavkov. Na tento účel by bolo potrebné, aby krajiny a Eurostat stanovili spoločné parametre a kritéria v záujme lepšieho a spravodlivejšieho vyhodnocovania údajov.

7.10

Okrem toho nebola zohľadnená skutočnosť, že „hypotéza vytláčania“ (crowding out) predpokladá úplnú zamestnanosť. Vzhľadom na to, že vo väčšine členských štátov je v súčasnosti vysoká miera nezamestnanosti, by mohlo financovanie – či už oddelene alebo spoločné – projektových dlhopisov EIB-EIF spôsobiť akumulovanie (crowding in) investícií súkromného sektora, príjmov a pracovných miest s multiplikačným účinkom investícii až do úrovne tri a s pozitívnymi daňovými multiplikátormi v zmysel vytvárania priamych a nepriamych daňových príjmov (27).

7.11

Vzhľadom na ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú niektoré krajiny, hlavne Grécko a Cyprus, navrhuje EHSV preskúmať krátkodobé štrukturálne úpravy, ktoré žiada trojka, a zohľadniť dlhodobejšie perspektívy týchto krajín v súvislosti s objavením veľmi veľkých zásob ropy a zemného plynu vo východnom Stredozemí, ktoré v podstate nie sú využívané (28).

8.1

EHSV je preto presvedčený, že EÚ nestačí vykonať z času na čas jednoduchú „údržbu“. Nemôže predlžovať vákuum, ktoré tu je už od Maastrichtu, a neprijať výzvu eura. Vákuum, ktoré kríza len zvýraznila, keď odhalila veľké „deficity“ v jeho vnútri, predovšetkým deficit demokracie (29), a dala európskej integrácii nový cieľ, aby sa predišlo zániku európskej myšlienky.

8.2

EHSV sa domnieva, že jednotná mena bude udržateľná, ak sa podarí dosiahnuť konvergenciu hospodárskych kapacít (performances) krajín eurozóny. To si vyžaduje hospodárske a politické úsilie. Potrebná je teda politická únia, ktorá urobila rozdiely prijateľnejšími a umožňovala by v prípade potreby presunúť časť bohatstva zo silných oblastí do oblastí slabých prostredníctvom transparentného a demokratického rozhodovacieho procesu a novej formy solidarity medzi krajinami (30).

8.3

Táto kríza spôsobuje, že sa opäť prejavujú „staré rozdiely“ v rámci Európy. Opäť tu je zlozvyk vracať sa späť, vyťahovať staré výmysly a predsudky, ktoré už boli považované za minulosť, akoby úsporné opatrenia a dlh boli plodom určitej viny, nie chýb vlád na obidvoch stranách „bojiska“. Aj preto krajiny, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii, nemôžu presunúť svoju zodpovednosť na EÚ (alebo Nemecko), rovnako ako bohatšie krajiny nemôžu nepriznať skutočnosť, že im euro prináša veľké výhody z dôvodu existujúcej hospodárskej nerovnováhy, z časti aj na úkor iných. Preto potrebujeme nové politické a kultúrne schopnosti a schopnosť viesť dialóg medzi európskymi národmi, čo určite prinesie vzájomné výhody, ako už dávno odporúčal nemecký básnik Hölderlin (31), inšpirovaný gréckou kultúrou.

8.4

Potrebné je vykonať kvalitatívny skok. Treba spojiť nielen hospodárstvo, ale aj politiku a SUVERENITU všetkých. Netreba diskutovať o európskom „modeli“, ktorý chceme uskutočniť, ale skôr o nástrojoch, ktoré na to potrebujeme. Majú to byť účinné, demokratické a transparentné nástroje na rozhodovanie, na dosiahnutie spoločného blaha, na zjednotenie národov Európy, nie na ich rozdelenie.

8.5

Z rovnakých dôvodov sa EHSV domnieva, že otázka, či sa zmluva má alebo nemá meniť, je zle položená. To evidentne závisí od toho, čo je nutné podniknúť na dokončenie HMÚ. Veľká časť našich návrhov však možno uskutočniť aj bez zmeny zmluvy (rast, dlh atď.), kým pri iných môže stačiť zintenzívnená spolupráca. Dôležitý je však cieľ, ktorý treba dosiahnuť v záujme hospodárstva, eura a občanov EÚ. Zmluva je len nástrojom. To treba občanom vysvetliť vhodnejším spôsobom a zároveň ich zapojiť do prijímania rozhodnutí priamo a/alebo prostredníctvom Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

8.6

EHSV sa domnieva, že eurozóna má zdroje na plánovanie svojej budúcnosti, ktorá znamená väčšiu politickú integráciu, menej riadenia hospodárstva štátom, sociálne trhové hospodárstvo, aby rast a zamestnanosť dostali nový impulz a aby vznikla politická, hospodárska a sociálna únia.

9.1

Bez tohto ďalšieho kroku by kríza v prípade, že sa k nej bude pristupovať aj naďalej tak, ako do teraz, mohla spôsobiť rozpad eurozóny a tým rozpad EÚ. Nemôžeme uplatňovať len politiku úsporných opatrení a krátení, ako v prípade dlhu, aj keď sú vhodné. Treba konať aj pomocou iných nástrojov (zvýšenie dopytu vo veriteľských krajinách) a v rámci solidárneho rámca. Treba, aby občania príslušných krajín pochopili, že ich rozpočtové prebytky sú výsledkom dlhov iných krajín, a útoky na euro nezávisia od úrovne zadlženia (32), aj keď sa tento dlh musí znížiť. Kým občania na juhu musia svoje vlády nútiť, aby konsolidovali dlhy, obozretnejšie riadili rozpočty ich krajín, odstránili plytvanie a daňové úniky, znížili dane, zvýšili rast, zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť ich systémov, a to nielen niekoľkými reformami, ale prostredníctvom väčšej solidarity a inej hospodárskej politiky EÚ a ECB (33).

9.2

Inak nebude žiadna krajina schopná znížiť svoj dlh a ozdraviť svoj rozpočet. Preto je potrebné zmierniť úsporné opatrenia a zmeniť hospodársku politiku. V opačnom prípade by sa riziko mohlo zvýšiť. A tu by nám mohla pomôcť minulosť (34). Treba potvrdiť nový aspekt integrácie, integrácie pozitívnej, nie negatívnej, škodlivej a nútenej.

9.3

Musíme si uvedomiť, že v Európe dnes nie je nikto v bezpečí, mimo nebezpečenstva, aj keď vznikla mimoriadna situácia. Hospodársky rast v niektorých krajinách, ku ktorému došlo aj vďaka euru, a slabosť orgánov EÚ spôsobili, že Nemecko ako najsilnejšia krajina prevzalo v Európe ústrednú úlohu, ktorá je často v rozpore s okrajovými krajinami na juhu, ale nielen s nimi. „Vzbudzuje to nedôveru iných“ (Helmut Schmidt), hlavne preto, akým spôsobom je táto úloha vnímaná. Preto by bolo potrebné urobiť kroky na zmenu tohto vnímania (35).

9.4

Podľa EHSV sa zdá, že v Európe v súčasnosti prevládajú národné záujmy a egoizmus, akoby sme čelili „utopizmu záujmov“. Do popredia sa dostal ekonomický prístup, ktorý zatlačil dom do úzadia hodnoty, na ktorých vznikla Európa a na ktorých spočíva jej existencia. Objavuje sa egoistická Európa, bez solidarity. Napätie poslednej doby prináša riziko nebezpečného „psychologického rozkladu“ EÚ, ktoré sa týka občanov aj vlád. Tento stav treba zmeniť pokojným vypočúvaním a konkrétnymi návrhmi.

9.5

Nachádzame sa na rázcestí. EHSV si kladie otázku, ako je možné, že meškanie a pochybnosti Európy, najväčšej ekonomiky na svete, nechávajú padnúť do krachu Grécko, kolísku svojich zásad, z hospodárskeho hľadiska však subjekt veľmi malého významu (36), a vnucuje obete občanom a podnikom bez toho, aby zároveň ponúkla aj plán podpory rastu, ktorý je jediným spôsobom ako splatiť dlh, a plán zmiernenia ťažkých sociálnych trápení časti gréckeho a európskeho obyvateľstva. Pýtame sa, aká to je vlastne Európa?