52012DC0746

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Vhodnosť právnych predpisov EÚ

1.           Inteligentná regulácia: odpoveď na ekonomickú potrebu

Právne predpisy EÚ sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy o EÚ a na stanovenie podmienok na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý prinesie úžitok občanom, podnikom a pracovníkom. Dosiahnutie týchto cieľov je spoločnou úlohou Komisie, ďalších európskych inštitúcií a členských štátov. Hospodárska a finančná kríza odhalila, čo stojí nečinnosť, nedostatočné právne predpisy a ich slabé presadzovanie v niektorých oblastiach. Táto kríza podnietila výzvy na posilnenie správy ekonomických záležitostí a rozpočtových pravidiel na úrovni EÚ a zároveň zamerala pozornosť na náklady súvisiace s právnymi predpismi EÚ a na výzvy spojené s vykonávaním a presadzovaním zákonov, ktoré sú už uverejnené v zbierke zákonov. Vnútroštátne správy, ktoré sú už aj tak pod tlakom, zvládajú len s ťažkosťami transponovanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ. Podniky a občania vyjadrujú obavy týkajúce sa komplexnosti zákonov a administratívnej záťaže, ktorú spôsobujú. Európska rada požaduje, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie na zníženie celkového regulačného zaťaženia na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

Komisia reaguje na tieto obavy. Po tom, čo pred dvomi rokmi načrtla nové iniciatívy[1], upevnila svoj systém posúdenia vplyvu. Nielenže sa dosiahol cieľ vo výške 25 % stanovený v rámci Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže, ale bol aj prekročený. Právne predpisy sa zjednodušili a prepracovali. Európsky parlament a Rada v súčasnosti skúmajú návrhy na výrazné zjednodušenie v niekoľkých oblastiach politiky. Komisia napríklad navrhla ambiciózny program zjednodušenia týkajúci sa budúceho viacročného finančného rámca[2]. Komisia uplatňuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ a používa celý rad regulačných nástrojov (od posilnenej konzultácie a posúdenia vplyvu až po monitorovanie konkrétneho vykonávania) s cieľom prispôsobiť právne predpisy EÚ potrebám mikropodnikov[3]. Začali sa pilotné hodnotenia politík (kontroly vhodnosti právnych predpisov)[4]. Mnohé problémy týkajúce sa správneho uplatňovania právnych predpisov EÚ sú riešené bez toho, aby bolo potrebné použiť formálne konanie vo veci porušenia právnych predpisov. Politické iniciatívy sa systematicky konzultujú s verejnosťou.

Komisia bude v týchto činnostiach aj naďalej pokračovať a je odhodlaná splniť ciele politík s minimálnymi nákladmi a dosiahnuť tak výhody, ktoré môžu priniesť len právne predpisy EÚ, a odstrániť všetko nadbytočné regulačné zaťaženie. Komisia bude pokračovať v posilňovaní regulačných nástrojov a v ich systematickom uplatňovaní naprieč všetkými regulačnými činnosťami. Komisia takisto zintenzívni vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v úzkej spolupráci s ostatnými európskymi inštitúciami a členskými štátmi. Spojí rôzne prebiehajúce iniciatívy do jedného Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT, z angl. Regulatory Fitness and Performance Programme), ktorý sa zameria na odstránenie nadbytočných regulačných nákladov (t. j. zaťaženia) a na zabezpečenie toho, aby všetky právne predpisy EÚ spĺňali svoj účel.

Komisia nie je presvedčená o tom, že stanovenie globálnych cieľov a/alebo kvantitatívnych vzorcov na spravovanie súboru právnych predpisov prinesie želané výsledky. To si vyžaduje prístup, ktorý by bol viac prispôsobený potrebám, a posúdenie skutočných prínosov a nákladov. Treba takisto určiť, či tieto prínosy a náklady priamo súvisia s právnymi predpismi EÚ alebo s rozhodnutiami, ktoré v súvislosti s vykonávaním predpisov prijali členské štáty. Takýto prístup by umožnil lepšie zameranie na zníženie nákladov a zlepšenia v regulácii a bol by vhodnejší vzhľadom na osobitosti v oblasti tvorby politík EÚ.

Pri posilnení svojho prístupu k inteligentnej regulácii Komisia vychádzala z príspevkov Európskeho parlamentu[5], Výboru regiónov[6], verejnej konzultácie[7], výboru pre posudzovanie vplyvu[8], z práce skupiny vysokokvalifikovaných národných expertov pre právnu úpravu a skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže a z odporúčania OECD na rok 2012 týkajúceho sa regulačnej politiky a správy[9].

2.           Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti

Súčasná hospodárska situácia si vyžaduje, aby právne predpisy EÚ boli ešte účinnejšie a efektívnejšie v rámci dosahovania cieľov verejnej politiky: aby jasne preukazovali pridanú hodnotu, prinášali výhody pri minimálnych nákladoch a dodržiavali zásady subsidiarity a proporcionality. Konečným výsledkom musí byť jednoduchý, jasný, stabilný a predvídateľný regulačný rámec pre podniky, pracovníkov a občanov.

Na ďalšie posunutie sa smerom k tomuto cieľu Komisia spustí Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), pri ktorom bude stavať na skúsenostiach získaných pri hodnoteniach a znižovaní administratívnej záťaže. Prostredníctvom programu REFIT sa identifikujú záťaže, nesúlad, medzery a neefektívne opatrenia. Pozornosť sa bude venovať možnej regulačnej záťaži súvisiacej s tým, ako sú právne predpisy EÚ implementované na vnútroštátnej a ďalších úrovniach[10]. Prostredníctvom programu REFIT Komisia určí, posúdi a prijme iniciatívy, ktoré budú mať za následok významné zníženie regulačných nákladov alebo zjednodušenie, a bude monitorovať ich vykonávanie.

Program REFIT vychádza zo širšieho prístupu k hodnoteniu politík, s ktorého pilotnou fázou vo forme kontrol vhodnosti právnych predpisov sa začalo od roku 2010[11]. Skúsenosti zatiaľ poukazujú na potrebu spoločného rámca na vykonanie týchto hodnotení, ktoré majú preukázať, ako tieto právne predpisy korešpondujú s celkovým cieľom zabezpečiť inteligentnú reguláciu a odstrániť záťaž, zaangažovať všetky príslušné úrovne verejnej správy a uľahčiť širokú účasť zainteresovaných aktérov.

Celý proces súvisiaci s programom REFIT začne zmapovaním situácie s cieľom určiť regulačné oblasti a jednotlivé právne predpisy s najväčším potenciálom pre zjednodušenie pravidiel a zníženie regulačných nákladov, ktoré spôsobujú podnikom a občanom bez toho, aby ohrozené ciele verejnej politiky. Zvyčajne takéto zmapovanie situácie poukáže na oblasti, v ktorých sa vyžaduje ďalšie hodnotenie, a to vrátane hodnotenia nákladov a prínosov. V týchto hodnoteniach sa takisto posudzuje, či by sa mali preskúmať kvantitatívne ciele týkajúce sa zníženia záťaže v danej oblasti a v súvislosti s úlohami EÚ a členských štátov. Ak toto zmapovanie situácie prinesie dostatok dôkazov o tom, že je potrebné bezprostredné opatrenie, spustí sa proces posúdenia vplyvu návrhov. Zainteresovaní aktéri budú počas celého procesu informovaní a ich názory budú rozhodujúce pri stanovovaní priorít, pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia.

Program REFIT sa bude vykonávať transparentným spôsobom. V súlade s prístupom „najprv vyhodnotiť“ Komisia preskúma návrhy v oblastiach existujúcich právnych predpisov iba potom, čo sa vykonalo regulačné zmapovanie a primerané následné hodnotenie. Plánovanie bude verejné. Hodnotenia REFIT budú od roku 2014 vyznačené v rámci verejne uverejňovaných posilnených viacročných plánoch hodnotenia. Počnúc pracovným programom na rok 2014 sa bude uvádzať v osobitnej prílohe k pracovnému programu Komisie zoznam všetkých plánovaných iniciatív REFIT. Vytvorí sa systém na sledovanie toho, ako návrhy postupujú cez jednotlivé inštitúcie EÚ a ako sa neskôr vykonávajú (hodnotiaca tabuľka).

Do plánovania hodnotení REFIT môžu byť zahrnuté aj opatrenia, ktoré už prebiehajú alebo sa ešte len plánujú. Patria sem aj výsledky súčasnej celoeurópskej konzultácie MSP, v ktorej sa má určiť desať právnych predpisov EÚ, ktoré MSP považujú za predpisy spôsobujúce najväčšiu záťaž, ako aj výsledky prebiehajúcich kontrol vhodnosti právnych predpisov a ďalšie regulačné hodnotenia[12]. V súčasnosti prebiehajúci program zjednodušenia a práca vynakladaná na zníženie regulačného zaťaženia pre menšie podniky budú takisto bezodkladne zahrnuté do tohto nového programu. Ďalšiu orientáciu poskytnú vyhotovené posúdenia údajov od pracovníkov v sociálnej oblasti a konzultácií s nimi, posúdenia typového schvaľovania motorových vozidiel, politiky týkajúcej sa vnútorného leteckého trhu a právnych predpisov týkajúcich sa potravinového reťazca. Takisto sú už naplánované aj preskúmania právnych predpisov o odpadoch, maloobchodnom trhu, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v oblasti rafinácie ropy, hliníka a ďalších priemyselných výrobkov.

Súčasťou programu REFIT bude aj program nadväzujúci na program znižovania administratívnej záťaže (ABR), a síce tzv. ABR Plus. Tento program z roku 2007 sa zameriaval na zníženie záťaže pre podniky, ktorá vyplýva z právnych predpisov EÚ, o 25 % do roka 2012. Venoval sa približne 80 % hlavných zdrojov administratívnej záťaže. Komisia prekonala tento stanovený cieľ tým, že predložila návrhy na zníženie administratívnej záťaže o viac ako 30 %, zatiaľ čo spoluzákonodarcovia prijali opatrenia, ktorých výsledkom bolo jej zníženie o 25 %. Podrobné výsledky akčného programu sú uvedené v sprevádzajúcom pracovnom dokumente útvarov Komisie[13].

Prínosy sa dosiahnu až potom, keď sa úspešne realizuje program ABR. ABR Plus sa teda zameria na nadväzné opatrenia v členských štátoch. Členské štáty budú vyzvané, aby do 31. decembra 2013 podali správu o tom, ako implementovali opatrenia programu ABR. Skupina na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže dostane za úlohu pomáhať a poskytovať rady pri tomto následnom opatrení, porovnávať prvotné výsledky s prvými odhadmi a uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi. Za úlohu bude mať aj spolu s podnikmi a členskými štátmi sledovať vykonávanie opatrení EÚ členskými štátmi na zníženie zbytočnej administratívnej záťaže, a to najmä pre malé podniky. Mandát skupiny na vysokej úrovni sa z tohto dôvodu predlžuje do konca súčasného funkčného obdobia Komisie.

3.           Nástroje pre inteligentnú reguláciu: dosahovanie vyššej efektívnosti

Komisia využíva v rámci politiky inteligentnej regulácie mnohé a rôznorodé nástroje, ktoré sa neustále zdokonaľujú.

3.1.        Posúdenie vplyvu

Systém posudzovania vplyvu Komisie sa považuje za prvotriedny[14]. Tento systém transparentne posudzuje legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky porovnaním tak potenciálnych prínosov, ako aj potenciálnych nákladov z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska. Systém je komplexný, transparentný a podlieha nezávislej kontrole[15]. Posúdenia vplyvu sa vypracúvajú pri všetkých návrhoch, ktoré majú významný priamy vplyv. V priebehu posledných dvoch rokov boli vydané prevádzkové usmernenia pre vykonávanie analýz vplyvu v oblasti základných práv[16], konkurencieschopnosti[17] a mikropodnikov[18]. Nezávislá kontrola výboru pre posudzovanie vplyvu[19] zvyšuje kvalitu správ a pozitívne stanovisko tohto výboru je v zásade potrebné pred tým, než sa návrh môže predložiť Komisii pre prijatie. Kontrolu výboru pre posudzovanie vplyvu posilnili cielené zmeny v jeho mandáte a jeho rokovacieho poriadku[20]. To, či sa posúdenie vplyvu vykoná, je stanovené vo verejne dostupných plánoch[21]. Samotné posúdenia vplyvu, ako aj stanoviská výboru pre posudzovanie vplyvu, sú takisto verejne prístupné. Od zriadenia výboru pre posudzovanie vplyvu v roku 2006 tento výbor vydal 700 stanovísk. Vytvorenie nového riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu v Európskom parlamente pridáva ďalší stupeň vonkajšej kontroly a kontroly kvality.

V rámci konzultácie zainteresovaných subjektov väčšina respondentov podporila integrovaný prístup Komisie. K najčastejším návrhom na dosiahnutie ešte vyššej kvality jednotným spôsobom patria: väčšie úsilie na kvantifikovanie vplyvu, jasnejšie prezentovanie hlavných výsledkov, konzultácia pri návrhoch posúdení vplyvu, externí členovia výboru pre posudzovanie vplyvu a záväzná požiadavka na kladné stanovisko výboru pre posudzovanie vplyvu.

Dôkazy a existujúce štúdie poukazujú na to, že súčasný rámec účinne vedie k výsledkom. Podľa jednej štúdie Európskeho parlamentu[22] „systém EÚ je relatívne dobre rozvinutý s tak vnútorným, ako aj vonkajším systémom kontroly a rovnováhy“ a „panuje všeobecná zhoda o tom, že výbor pre posudzovanie vplyvu prispieva k vyššej kvalite posúdení vplyvu“. Podľa analýzy CEPS/University of Exeter[23] dochádza ku kvantifikácii nákladov a prínosov rovnako často alebo častejšie ako v ostatných systémoch. V rámci žiadneho systému nie je stanovisko nezávislých kontrolných orgánov záväzné pre tvorcov politických rozhodnutí. Komisia preto nepovažuje za nevyhnutnú ani potrebu externých členov výboru pre posudzovanie vplyvu, ani záväznosť stanovísk tohto výboru, a zastáva názor, že by to bolo nezlučiteľné s právom Komisie na iniciatívu, s inštitucionálnymi úlohami Európskeho parlamentu a Rady a so zodpovednosťou voči širokej verejnosti.

Pokiaľ ide o výzvy konzultovať návrhy posúdení vplyvu, treba poznamenať, že Komisia už teraz vyžaduje konzultáciu so zainteresovanými aktérmi o všetkých kľúčových aspektoch posúdenia vplyvu a plánované sú aj ďalšie zdokonalenia konzultačného postupu. Konzultácia sa zvyčajne uskutočňuje na začiatku procesu posúdenia vplyvu, aby zainteresovaní aktéri mohli už v skorých štádiách procesu ovplyvniť vymedzenie problémov a výber možností. Ak by sa konzultácia uskutočňovala len po vyhotovení návrhu posúdenia vplyvu, jednotlivé možnosti by už boli stanovené, a to by znížilo priestor pre užitočné príspevky zainteresovaných aktérov. Ak by sa uskutočňovali dve konzultácie, politický cyklus by sa ešte predĺžil. Okrem toho, posúdenia vplyvu sprevádzajúce návrhy Komisie sú verejné. Znamená to, že zainteresovaní aktéri môžu svoje názory takisto predkladať v priebehu legislatívneho procesu.

Naďalej tu však zostáva priestor na zvýšenie kvality a prehľadnosti posúdení vplyvu a na lepšie využívanie procesu posudzovania vplyvu pre REFIT. Komisia ďalej zlepší ex ante hodnotenie nákladov a prínosov. Do posúdení vplyvu zahrnie aj dvojstranné štandardizované zhrnutie s cieľom umožniť rýchlejšie identifikovanie kľúčových výsledkov posúdenia vplyvu, a to vrátane odhadovaných prínosov a nákladov. V roku 2014 Komisia po verejnej konzultácii preskúma a zaktualizuje svoje usmernenia pre posúdenia vplyvu.

3.2.        Hodnotenie

Hodnotenie je neodlučiteľnou súčasťou snáh Komisie maximalizovať prínosy a minimalizovať náklady politík EÚ, ako to už bolo zvýraznené v oznámení o inteligentnej regulácii v roku 2010. Posilnenie hodnotenia regulačných opatrení EÚ ide ruka v ruke so zvýšenou pozornosťou venovanou hodnoteniu finančných programov. Článkom 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa zaviedla nová požiadavka, aby Komisia Európskemu parlamentu a Rade predkladala hodnotiacu správu o financiách Únie založenú na dosiahnutých výsledkoch.

Komisia v súčasnosti posilňuje svoj hodnotiaci systém a uplatňuje zásadu „najprv vyhodnotiť“. Podiel významných návrhov v pracovnom programe Komisie, ktoré sa opierajú o dostupné alebo práve pripravované hodnotenia, sa medziročne zvýšil z 32 % na 44 % (medzi rokom 2011 a 2012).

V rámci snahy posilniť hodnotenia a v odpovediach v rámci verejnej konzultácie vyvstali rôzne otázky. V hodnoteniach sa obyčajne preskúmali jednotlivé finančné programy alebo právne predpisy a menej pozornosti sa venovalo hodnoteniu širších oblastí legislatívy alebo prierezovým otázkam. Takisto je tu otázka času, keďže vplyvy programov a politík sa dajú zmerať len niekoľko rokov od ich vytvorenia.

Vzhľadom na zvýšenie politickej významnosti a zodpovednosti za výsledky hodnotení, Komisia v súčasnosti preskúmava svoje hodnotiace systémy a v roku 2013 stanoví revidovaný rámec pre hodnotenie politík a programov. Týmto novým prístupom sa preskúma, ako by sa výsledky hodnotení dali lepšie zapracovať do cyklu rozvoja politík. Hodnotiaci proces by sa mohol vytvoriť zároveň so samotnými opatreniami, aby sa dosiahlo lepšie monitorovanie a podávanie správ. Existuje tu priestor pre zvýšenú transparentnosť pri plánovaní a pre väčšie zapojenie zainteresovaných aktérov. Dalo by sa uvažovať o prieskume založenom na výsledkoch hodnotení na konci funkčného obdobia Komisie.

Hodnotiace usmernenia vrátane hodnotiacich usmernení v rámci programu REFIT sa zrevidujú po verejnej konzultácii. A napokon, vzhľadom na dôležitosť vykonávania pre účinnosť a efektívnosť regulácie, sa v rámci nového prístupu ako pilotný projekt spustia aj spoločné hodnotenia so zainteresovanými členskými štátmi. Skupina vysokokvalifikovaných národných expertov pre právnu úpravu bude vyzvaná, aby poskytovala poradenstvo týmto pilotným projektom, ako aj k spôsobom, akými by sa členské štáty mohli zapojiť. Mandát tejto skupiny sa predlžuje do konca funkčného obdobia súčasnej Komisie, aby poskytovala poradenstvo a prispela k výmene najlepších postupov v oblasti inteligentnej regulácie.

Komisia ďalej skúma možnosti, ako zmeniť a vylepšiť správu podľa článku 318 ZFEÚ. Potrebná je spoľahlivá metóda pre výročné správy o výsledkoch, vychádzajúca z rámcov posudzovania podľa súčasného a budúceho viacročného finančného rámca a z monitorovacích údajov z výročných správ Komisie[24].

3.3.        Konzultácia občanov a zainteresovaných aktérov

Pre inteligentnú reguláciu je základom, aby vo všetkých fázach politického cyklu boli vypočutí občania a zainteresované subjekty. Komisia má k dispozícii rôzne spôsoby interakcie s zainteresovanými subjektmi, ktoré sú stanovené v zmluvách a politických dokumentoch[25]. Komisia disponuje širokým súborom nástrojov (od plánov k otvoreným a cieleným verejným konzultáciám) na udržiavanie dialógu so zainteresovanými stranami v rôznych štádiách procesu.

Od začiatku roka 2012 Komisia posilnila postavenie zainteresovaných aktérov tým, že predĺžila minimálnu lehotu pre verejnú konzultáciu z ôsmich na dvanásť týždňov[26]. Rovnako MSP a mikropodniky otvorene vyjadrili svoje problémy a obavy počas osobitných konferencií organizovaných v členských štátoch. Dokončené bolo preskúmanie politiky v oblasti konzultácií a podrobné výsledky sú uvedené v sprevádzajúcom dokumente pracovných útvarov Komisie[27].

Konzultácie Komisie sú široké, dodržiavajú sa pri nich zásady otvorenosti a transparentnosti a minimálne normy, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za primerané a ktoré zodpovedajú medzinárodným najlepším postupom a sú obyčajne dodržiavané. V priebehu posledných troch rokov boli stanoviská zainteresovaných aktérov vyžiadané prostredníctvom viac ako 300 otvorených konzultácií uverejnených na webovej stránke „Váš hlas v Európe“. Všetky posúdenia vplyvu dokončené v tom istom období sa opierali o široké otvorené alebo cielené konzultácie. V deviatich z desiatich otvorených konzultácií sa dodržala minimálna lehota.

Preskúmaním sa potvrdila opodstatnenosť politiky Komisie v oblasti konzultácií a jej nástrojov, ako aj pokrok dosiahnutý vo vykonávaní v priebehu posledných rokov. Preskúmanie a stanoviská zainteresovaných aktérov však upozornili na oblasti, v ktorých by sa dalo dosiahnuť ďalšie zlepšenie vykonávania. V rámci konzultácií nie sú vždy tie správne otázky kladené v správny čas a niekedy sa nepodarí zapojiť tých, ktorých sa dané témy priamo dotýkajú, pretože nie je vždy možné ich osloviť v ich rodnom jazyku. V sprevádzajúcom dokumente pracovných útvarov Komisie sú podrobne opísané plánované opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov.

Komisia rozšíri dosah konzultácií tým, že na webovej stránke „Váš hlas v Európe“ uverejní priebežný kalendár plánovaných konzultácií, ďalej väčším zmobilizovaním komunikačných kanálov členských štátov, skúmaním možnosti použitia inovatívnych konzultačných nástrojov, zvýšením kvality spätnej väzby a preskúmaním toho, či by dokumenty a zhrnutia použité v rámci konzultácií mohli byť prekladané do viacerých jazykov v rámci existujúcich rozpočtových obmedzení. Zahrnutím jasnejších operačných kritérií Komisia takisto zaktualizuje a ozrejmí minimálne normy. A napokon, s cieľom ďalej zvyšovať kvalitu sa posilní vnútorná kontrola a podporné mechanizmy (akými sú usmernenia a súbory najlepších postupov). Tieto opatrenia spolu prispejú k tomu, aby verejné konzultácie lepšie podporovali všetky fázy procesu hodnotenia, posudzovania vplyvu a rozhodovania.

4.           Správa inteligentnej regulácie: lepšie vykonávanie

Právne predpisy EÚ nemôžu spĺňať svoj účel, ak sa efektívne nevykonávajú a nepresadzujú. Vykonávania je najpodstatnejšou stránkou vo všetkých štádiách politického cyklu. Pokrok vo vykonávaní bude navyše kľúčovým faktorom pri posudzovaní regulačnej vhodnosti.

4.1.        Podpora vykonávania právnych predpisov EÚ

Za vykonávanie právnych predpisov EÚ nesú zodpovednosť v prvom rade členské štáty. Komisia ich podporuje formou rôznych opatrení, napr. implementačnými plánmi, v ktorých sa určia hlavné výzvy pri vykonávaní a navrhnú sa podporné opatrenia, ďalej mechanizmami na riešenie problémov, ako je EU Pilot[28], a výmenou najlepších postupov (napr. správa o najlepších postupoch skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže[29]). Takisto sa zlepšil medziinštitucionálny dialóg a zvýšila sa transparentnosť[30].

Komisia bude aj naďalej pokračovať v monitorovaní pokroku vo vykonávaní kľúčových oblastí legislatívy EÚ a zameria sa na stanovené prioritné oblasti jednotného trhu[31]. Na posudzovanie súladu bude uplatňovať systematickejší prístup založený na rizikách, ktorý posilní overovanie zhody a poskytne cenné údaje pre hodnotenie ex post. Komisia takisto bude pripravovať implementačné plány pre smernice na systematickejšom základe a bude využívať spoločné dátumy začatie nariadení EÚ a rozhodnutí, ktoré majú na podniky väčší vplyv. Komisia vyvinie aj maximálne úsilie na to, aby zabezpečila dostatočne dlhý čas medzi prijatím opatrenia a dátumom jeho transpozície.

4.2.        Zrozumiteľnejšie a dostupnejšie právne predpisy

Riadenie kvality právnych predpisov znamená aj zabezpečenie toho, že právne predpisy sú čo najzrozumiteľnejšie, najdostupnejšie a že sú ľahko splniteľné. V úsilí vynakladanom na tento účel sa bude pokračovať. Patrí sem zjednodušenie, kodifikácia, prepracovanie a konsolidácia právnych textov, ako aj znižovanie objemu právnych predpisov rušením zastaraných predpisov. Od roku 2005 Komisia schválila 640 iniciatív zameraných na zjednodušenie, kodifikáciu alebo prepracovanie zákonov. Viac ako 4 450 právnych aktov bolo zrušených a z toho 1 750 bolo zrušených následkom kodifikácie a prepracovania. Všetky zmenené a doplnené nariadenia a smernice, ako aj niektoré rozhodnutia boli konsolidované vo všetkých jazykoch, do ktorých boli pôvodne preložené, a sú dostupné prostredníctvom webovej stránky Eur-Lex. Takisto sa vylepšuje elektronický prístup k celému súboru právnych predpisov EÚ – v roku 2011 bol spustený nový portál e-Justice a nový spoločný portál Eur-Lex bude v online prevádzke v roku 2013. Komisia v roku 2011 navrhla, aby sa elektronicky uverejňovanému úradnému vestníku priznali právne účinky[32]. Komisia bude naďalej vynakladať úsilie na zlepšenie kvality vypracovávania právnych návrhov s cieľom zabezpečiť výstižnejšie a čitateľnejšie texty. Tieto opatrenia podporia integrované hodnotenie oblastí politiky, uľahčia verejnú konzultáciu a pomôžu vnútroštátnym správam pri transponovaní a vykonávaní predpisov.

5.           Inteligentná regulácia: spoločné poslanie

5.1.        Európsky parlament, Rada a poradné orgány

Komisia v oznámení z roku 2010 vyzvala, aby Európsky parlament a Rada lepšie využívali posúdenia vplyvu vo svojich rozhodovacích procesoch a aby posúdenia analyzovali pri rokovaniach o akýchkoľvek významných zmenách a doplneniach v súlade s ich záväzkami v rámci medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov.

Komisia poznamenáva, že pokiaľ ide o analýzu vplyvu významných zmien a doplnení, zatiaľ došlo len k obmedzenému pokroku.

Komisia však víta zriadenie nového riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu v Európskom parlamente. Komisia podporuje osvedčený postup v niektorých výboroch, ktoré vychádzajú z posúdení vplyvu Komisie pri ďalšej analýze Európskeho parlamentu. Týmto by sa mala zabezpečiť porovnateľnosť s prístupom Komisie k posudzovaniu vplyvu a zabrániť možnej dvojnásobne vynaloženej práci.

Rada zatiaľ kapacitu na posudzovanie vplyvu nevytvorila. Komisia zastáva názor, že Rada by mohla lepšie využívať posúdenia vplyvu v rozhodovacom procese napríklad tým, že by sa na začiatku svojej práce na sprievodných návrhoch opierala o posúdenia vplyvu Komisie.

Komisia bude aj naďalej konštruktívne reagovať na žiadosti, aby sa pri posudzovaní vplyvu zaoberala viacerými aspektmi a/alebo aby sa na individuálnom základe podelila o svoje údaje a metódy. Komisia vyzýva obidve inštitúcie, aby sa zamerali na realizáciu, aby čím väčší podiel zmien a doplnení, ktoré prijmú, mohol priamo využívať výhody, ktoré prináša analýza vplyvu založená na dôkazoch.

Komisia takisto víta skutočnosť, že inštitúcie podporujú a schvaľujú jej prácu v oblasti zníženia a minimalizácie administratívnej a regulačnej záťaže, a vyzýva ich, aby v rámci rokovaní podporili zjednodušujúce návrhy a prijali a podporili program REFIT.

Komisia víta aj podporu Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. Ich platformy a siete môžu byť dôležitým zdrojom informácií pri príprave hodnotení a posúdení vplyvu.

5.2.        Členské štáty

Spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je rozhodujúca, ak právne predpisy EÚ majú priniesť občanom, pracovníkom a podnikom plný úžitok pri minimálnych nákladoch. Veľkosť kapacity vnútroštátnych správ a kvalita vnútroštátnej regulácie majú priamy vplyv na to, či ciele verejnej politiky EÚ môžu byť v praxi dosiahnuté. Príspevky správ členských štátov a ich inštitúcií majú rozhodujúci význam pri tvorbe a hodnotení právnych predpisov EÚ. Pri transponovaní a vykonávaní právnych predpisov EÚ, a to vrátane pravidiel, ktorými sa riadia činnosti financované z rozpočtu EÚ, členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby bol regulačný rámec zrejmý a prístupný. Parlamenty členských štátov zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri kontrole toho, či sa správne uplatňuje zásada subsidiarity.

Komisia povzbudzuje orgány členských štátov, aby sa aktívnejšie zapájali do verejných konzultácií a hodnotení, a to vrátane mobilizáciou ich vnútroštátnych špecializovaných sietí, s cieľom zlepšiť základ pre tvorbu politík. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že skorá spätná väzba od členských štátov je pre riadnu analýzu subsidiarity nevyhnutná.

Komisia takisto upozorňuje na to, že vnútroštátne posúdenie vplyvu môže pomôcť v Rade pri rokovaniach o zmenách návrhu, ako aj členským štátom pri transponovaní a presadzovaní právnych predpisov.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili na vnútroštátnej úrovni účinnú realizáciu prebiehajúcich iniciatív na zníženie administratívnej záťaže a aby plne zohľadnili odporúčania uvedené v správe o najlepších postupoch z februára 2012, ďalej aby vykonávali právne predpisy EÚ pokiaľ možno najmenej zaťažujúcim spôsobom a aby sa aktívne zúčastňovali na výmene informácií o účinných metódach vykonávania nariadení EÚ[33]. Takisto ich vyzýva, aby plne využili možnosti zjednodušenia, ktoré im ponúkajú právne predpisy EÚ, a aby zabezpečili zrozumiteľnosť a prístupnosť vnútroštátnych predpisov, ktorými sa transponujú právne predpisy EÚ.

Komisia záverom zdôrazňuje význam, ktorý má efektívna verejná správa pre včasné transponovanie, vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ.

6.           Záver

Na zaručenie regulačnej kvality EÚ sa musia právne predpisy EÚ a vnútroštátne predpisy, ktorými sa tieto vykonávajú, spravovať spôsobom, ktorý zabezpečuje, aby naďalej účinne dosahovali ciele verejnej politiky. Regulačné rámce musia spĺňať svoj účel a to aj vtedy, keď vzniknú problémy, objavia sa nové riešenia a politické priority sa zmenia. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia pripojí ako neoddeliteľnú a trvalú súčasť procesu tvorby politiky a programovania naprieč všetkými právnymi predpismi EÚ identifikáciu nadbytočných nákladov a oblastí, v ktorých sa dá zvýšiť efektívnosť.

[1]               „Inteligentná regulácia v Európskej únii“, KOM(2010) 543.

[2]               Pozri KOM(2011) 500 – „Rozpočet stratégie Európa 2020“, nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a COM(2012) 42 – „Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020“.

[3]               KOM(2011) 803 – „Minimalizovania regulačného zaťaženia pre MSP“. Začiatkom roka 2013 Komisia predloží prvú správu o pokroku a hodnotiacu tabuľku zameriavajúce sa predovšetkým na priority určené malými podnikmi na konferenciách, ktoré sa uskutočnili v členských štátoch, a v rámci celoeurópskych konzultácií prebiehajúcich až do konca roka 2012.

[4]               http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/evaluation/docs/fitness_check_en.pdf.

[5]               Správa o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov a správa o 28. výročnej správe o monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ.

[6]               Stanovisko Výboru regiónov k „inteligentnej regulácii“, 2012/C 9/04.

[7]               http://ec.europa.eu/governance/better_regulation/smart_regulation/consultation_2012/docs/consultation_sk.pdf.

[8]               SEK(2012) 101 „Správa výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2011“.

[9]               http://www.oecd.org/gov/regulatorypolicy/49990817.pdf.

[10]             Odhaduje sa, že administratívna záťaž, ktorú pridáva vykonávanie právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni predstavuje približne tretinu celkovej záťaže.

[11]             Ide o tieto politiky EÚ: politika týkajúca sa sladkých vôd v oblasti ochrany životného prostredia, informovanie a konzultácia pracovníkov v sociálnej oblasti, typové schvaľovanie motorových vozidiel, právne predpisy týkajúce sa potravinového reťazca a politika týkajúca sa vnútorného leteckého trhu.

[12]             Predovšetkým už dostupné výsledky v oblasti stavebníctva, podnikania a turistických služieb.

[13]             SWD(2012) 422 „Preskúmanie politiky Komisie v oblasti konzultácií“.

[14]             OECD, 2011: „Udržateľnosť v posúdeniach vplyvu – Preskúmanie systémov posudzovania vplyvu vo vybraných krajinách OECD a v Európskej komisii“; Európsky parlament, 2011: „Komparatívna štúdia o účele, pôsobnosti a postupoch posúdení vplyvu vykonávaných v členských štátoch EÚ“; CEPS/University of Exeter, 2012: „Kvalita regulácie v Európskej komisii a v Spojenom kráľovstve: Staré otázky a nové odpovede“.

[15]             Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 3/2010: „Posúdenie vplyvu v inštitúciách EÚ – podpora rozhodovacieho procesu?“

[16]             http://ec.europa.eu/governance/impact/key_docs/docs/sec_2011_0567_en.pdf.

[17]             http://ec.europa.eu/governance/impact/key_docs/docs/sec_2012_0091_en.pdf.

[18]             http://ec.europa.eu/governance/impact/key_docs/docs/meg_guidelines.pdf.

[19]             http://ec.europa.eu/governance/impact/iab/iab_en.htm.

[20]             http://ec.europa.eu/governance/impact/iab/members_en.htm.

[21]             http://ec.europa.eu/governance/impact/planned_ia/planned_ia_en.htm.

[22]             Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

[23]             Pozri CEPS/University of Exeter, 2012 v poznámke pod čiarou č. 14.

[24]             T. j., strategický plánovací a programovací cyklus Komisie – výročné správy o činnosti, ročné rozpočtové výkazy za daný rok atď.

[25]             Pozri SWD(2012) 422.

[26]             http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-1_sk.htm.

[27]             SWD(2012) 423 „Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ – záverečná správa“.

[28]             http://ec.europa.eu/eu_law/infringements/application_monitoring_sk.htm.

[29]             http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/admin_burden/best_practice_report/docs/bp_report_signature_en.pdf.

[30]             Pozri Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47 a Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

[31]             Pozri COM(2012) 259 „Lepšia správa pre jednotný trh“.

[32]             KOM(2011) 162 „Návrh nariadenia Rady o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie“.

[33]             http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/admin_burden/best_practice_report/best_practice_report_en.htm.