15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/49

1.1

Európska politika v oblasti štátnej pomoci predstavuje veľmi dôležitý strategický nástroj EÚ v globalizovanom hospodárskom prostredí s vysokou konkurenciou.

1.2

EHSV je toho názoru, že reforma, ktorú navrhla Komisia vo svojom oznámení, by sa mala podporiť vzhľadom na jej ciele:

1.3

EHSV podporuje predstavu Komisie o pozitívnom prepojení, medzi efektívnou štátnou pomocou a cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast, ktoré je nutné posilniť. Cielená politika štátnej pomoci umožní podporu inovácie (vrátane sociálnej inovácie), využívanie ekologických technológií a rozvoj ľudského kapitálu a zároveň bude šetrná k životnému prostrediu. Dynamická cielená politika štátnej pomoci môže aktívne prispieť k dosiahnutiu vysokej miery zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

1.4

Túto reformu, ktorá je ambiciózna z hľadiska cieľov, spôsobu vykonávania a harmonogramu, je však potrebné v niekoľkých bodoch spresniť.

1.5

EHSV žiada Komisiu, aby spresnila niektoré pojmy uvedené v oznámení:

1.6

EHSV má k navrhovaným reformám niekoľko otázok:

1.7

EHSV navrhuje niekoľko zmien, ktoré sa mu zdajú nevyhnutné, keďže, ako to uznala aj Komisia a Rada, je potrebné podporovať malé a stredné podniky, konkrétne preto, že tieto podniky čelia konkurenčnému tlaku zo strany podnikov z tretích krajín, ktoré sú príjemcami oveľa väčšej priamej alebo nepriamej štátnej pomoci, ktorej udeľovanie je neprehľadnejšie.

1.7.1

Vzhľadom na nízku výšku pomoci, jej pozitívny dosah na malé, stredné a veľmi malé podniky a jej obmedzený vplyv na vnútorný trh EHSV navrhuje, aby sa strop pomoci de minimis dlhodobo zvýšil z 200 000 EUR na 500 000 EUR, pričom sa táto pomoc posudzuje pre každý podnik za obdobie troch po sebe idúcich rokov, tak ako sa rozhodlo v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

1.7.2

Keďže je nevyhnutné pomôcť európskym malým a stredným podnikom presadiť sa na medzinárodnom trhu, EHSV navrhuje zmeniť článok 27 ods. 3 všeobecného nariadenia (ES) č. 800/2008 o výnimkách tak, aby sa za zlučiteľnú so spoločným trhom vyhlásila pomoc pre malé a stredné podniky, ktorá im umožní zúčastňovať sa na veľtrhoch a výstavách v priebehu doby obmedzenej na tri za sebou idúce roky.

1.8

Vychádzajúc zo svojich skúseností EHSV navrhuje Komisii tri praktické odporúčania:

2.1

Komisia plánuje zreformovať európsku politiku v oblasti štátnej pomoci s troma hlavnými cieľmi:

2.2

Reforma sa uskutočňuje v dôsledku negatívneho zhodnotenia súčasnej politiky:

2.3

S cieľom napraviť túto situáciu v čase, keď je nevyhnutné, aby sa v plnej miere využíval potenciál jednotného trhu (v energetike, doprave, digitálnych technológiách), Komisia navrhuje prijať reformu, ktorá je ambiciózna z hľadiska cieľov, spôsobu vykonávania a harmonogramu.

2.4

Navrhovaná reforma je ambiciózna z hľadiska cieľov preto, že na jednej strane ide o snahu zapojiť jednu z najstarších a najintegrovanejších politík EÚ do hospodárskeho rastu v Európe, a na strane druhej ide o zavedenie dosť radikálnych procesných zlepšení, aj keď tieto zlepšenia nie sú v oznámení vyčíslené ani podrobnejšie opísané.

2.5

Navrhovaná reforma je ambiciózna z hľadiska spôsobu vykonávania preto, že Komisia navrhuje, aby sa v rámci „integrovanej stratégie“ súčasne a jednotne uskutočnili viaceré revízie:

2.6

Navrhovaná reforma je ambiciózna z hľadiska harmonogramu preto, že Komisia naplánovala prijatie návrhov na revíziu procesného nariadenia a splnomocňujúceho nariadenia na jeseň 2012 a prijatie návrhov na revíziu ostatných prvkov tohto „balíka“ reforiem na koniec roku 2013, t. j. skôr ako nadobudne platnosť finančný výhľad na roky 2014 – 2020.

3.1.1

EHSV schvaľuje ciele, ktoré Komisia uviedla vo svojom oznámení a ktoré majú „zjednodušiť posudzovanie pomoci, ktorá je správne navrhnutá, zacielená na zistené zlyhania trhu“ a „zohľadňuje ciele spoločného záujmu“, a to vďaka zameraniu kontrol na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh, zjednodušeniu pravidiel a rýchlejšiemu prijímaniu rozhodnutí.

Tento prístup je v súlade so všeobecným vývojom práva v oblasti hospodárskej súťaže, či už ide o právo v súvislosti s praktikami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž (kartelové dohody a zneužívanie dominantného postavenia) alebo o kontrolu koncentrácií.

3.1.2

Praktiky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž: „modernizácia práva v oblasti hospodárskej súťaže“, ktorá prebehla na základe nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), a texty, ktoré ju dopĺňali, iniciovali decentralizáciu v uplatňovaní práva v oblasti hospodárskej súťaže, a to prostredníctvom zrušenia systému oznamovania koncentrácie vopred. Komisia tak môže zamerať svoju činnosť na boj proti najzávažnejším obmedzeniam a zneužitiam, konkrétne na boj proti kartelom. Túto modernizáciu sprevádzalo aj posilnenie spolupráce medzi národnými orgánmi pre hospodársku súťaž zoskupenými v sieti na jednej strane a Komisiou na strane druhej.

3.1.3

Kontrola koncentrácií: komisár Joaquín Almunia nedávno oznámil, že je možné, že dôjde k reforme európskeho systému kontroly koncentrácií, aby sa Komisia mohla zamerať na koncentrácie, ktoré by mohli najviac ovplyvniť trh (2). Z krátkodobého hľadiska by šlo o zjednodušenie vybavovania najmenej problémových prípadov vďaka zlepšeniu „zjednodušeného postupu“ a o revíziu postupu predkladania oznámení vopred. Z dlhodobého hľadiska by sa samotný režim kontroly koncentrácií mohol revidovať prostredníctvom preskúmania akvizícií s menšinovým podielom bez kontroly a lepším prepojením medzi národnými systémami a európskym systémom, pokiaľ ide o stanovené stropy a postúpenia.

3.2.1

EHSV opätovne zdôrazňuje, že podporuje všeobecný rámec pre štátnu pomoc odvíjajúci sa od týchto kritérií (3):

3.3.1

EHSV chápe, že keby Komisia sústredila kontroly na najproblémovejšie prípady, vyžadovalo by si to rozšírenie opatrení pomoci, ktoré by boli oslobodené od notifikačnej povinnosti. Znamenalo by to nevyhnutne väčšiu zodpovednosť členských štátov. EHSV však podčiarkuje, že by bolo preto nevyhnutné zvážiť osobitosti práva v oblasti štátnej pomoci. Štát a vo všeobecnosti skupina štátnych a verejných subjektov, ktoré môžu prideliť pomoc, totiž v istom zmysle nie sú pri rozhodovaní celkom nestranní.

3.3.2

Zvýšenie zodpovednosti členských štátov v oblasti kontroly pomoci by mohlo viesť k subjektívnemu uplatňovaniu pravidiel členskými štátmi, k nekalým praktikám medzi štátmi a návratu k určitému hospodárskemu patriotizmu, ktorý by v konečnom dôsledku pre podniky znamenal viac právnej neistoty.

3.3.3

Je možné predstaviť si viacero spôsobov, ako obmedziť toto riziko na minimum:

3.4.1

Komisia a členské štáty preukázali svoju schopnosť reagovať na hospodársku a finančnú krízu v rokoch 2008 až 2011 tým, že prijali súbor osobitných textov (5). Konkrétne vďaka väčšej spolupráci zo strany členských štátov a silnej mobilizácii útvarov Komisie sa rýchlo a k spokojnosti štátov a podnikov mohli prijať príslušné rozhodnutia.

3.4.2

Vo všeobecnosti sú však postupy pre zúčastnené strany naďalej príliš zdĺhavé a zložité. EHSV preto podporuje želanie Komisie skrátiť lehoty na vybavenie spisov zlepšením administratívnych postupov a zvýšením zodpovednosti členských štátov, aby sa zaručila transparentnosť a efektívnosť. Je dôležité, aby tieto lehoty, pokiaľ je to možné, kopírovali rytmus hospodárskych záležitostí.

3.4.3

V tomto zmysle by „zjednodušený postup“ v prípade vybavovania určitých druhov pomoci (6) mohol byť rozšírený, pričom by mal zostať zasadený do určitého rámca. Na základe uvedeného postupu sa Komisia obmedzí len na overenie, či je opatrenie v súlade s platnými pravidlami a postupmi.

3.5.1

Efektívne uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci je nevyhnutné. EHSV jednako konštatuje, že vnútroštátne súdy často nie sú schopné zabezpečiť účinné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci, konkrétne zaručiť práva podnikov, ktoré utrpeli škodu v dôsledku toho, že štátna pomoc bola nezákonne pridelená konkurenčným subjektom. Je možné uviesť viacero príčin, ako napríklad skutočnosť, že sudcovia dostatočne neovládajú európske právo v oblasti hospodárskej súťaže a procesné prekážky spojené s každým sporom.

3.5.2

Je potrebné nájsť riešenia, ktoré by umožnili lepšie uplatňovať právne predpisy v oblasti štátnej pomoci v praxi. Podniky, ako aj vnútroštátne súdy by mali mať k dispozícii účinnejšie nástroje a postupy.

4.1.1

EHSV súhlasí so zámerom, aby sa schvaľovala len taká pomoc, ktorá (i) prispieva k podpore rastu tak, že sa snaží napraviť zlyhanie trhu (pridelenie štátnej pomoci totiž nemá nahradiť, ale skôr doplniť súkromné výdavky), a (ii) má stimulačný účinok, inak povedané, podnecuje príjemcu pomoci, aby sa pustil do činností, ktoré by bez nej nebol uskutočnil.

4.1.2

V tomto kontexte sa pojem „zlyhanie trhu“ musí nevyhnutne spresniť a ilustrovať príkladmi z rôznych oblastí, konkrétne na základe existujúcej európskej jurisprudencie, a to s cieľom umožniť jednak verejným orgánom, jednak podnikom, aby tento pojem chápali jednotným spôsobom a aby ho zohľadnili v opatreniach pomoci už v počiatočnom štádiu ich navrhovania.

4.2.1

V oznámení sa v bodoch 16 a 17 hovorí o politike v oblasti hospodárskej súťaže v tretích krajinách. Komisia dospela k záveru, že EÚ disponuje transparentnejším rámcom, ktorý však umožňuje prideliť porovnateľný objem pomoci. Toto tvrdenie vychádza z komparatívnej analýzy, ktorú v roku 2006 uskutočnila WTO. EHSV žiada Komisiu, aby prostredníctvom WTO realizovala novšiu štúdiu, pretože viaceré členské štáty WTO, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, v dôsledku krízy začali poskytovať masívne dotácie, konkrétne v sektoroch výrobného priemyslu. Je totiž žiaduce, aby budúca politika v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa bude uplatňovať od roku 2013, vychádzala z aktuálneho a presného obrazu o situácii, ktorá vládne napríklad v Spojených štátoch, Číne, Indii a Brazílii (vrátane informácií o pomoci udelenej federálnymi orgánmi) v dôsledku zvýšenej hospodárskej súťaže zapríčinenej svetovou krízou.

4.2.2

Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by malo umožniť posilniť konkurencieschopnosť podnikov na vnútornom trhu a v medzinárodnom meradle. Európske podniky však v súčasnosti musia čeliť konkurencii zo strany spoločností založených v tretích krajinách, kde legislatíva často nestanovuje žiadne limity týkajúce sa štátnej pomoci. Táto situácia by mohla viesť k vážnej deformácii hospodárskej súťaže v neprospech európskych podnikov, ako to Komisia uvádza vo svojom oznámení (7).

4.2.3

V medziach svojich právomocí Komisia podniká opatrenia s cieľom nastoliť v celosvetovom meradle rovnaké podmienky pre všetkých založené na princípe lojálnosti. Akákoľvek reforma právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci sa teda musí koordinovať s činnosťou, ktorú vykonáva Komisia v súvislosti s nástrojmi obchodnej politiky (pravidlá WTO, dvojstranné dohody o voľnom obchode).

4.3.1

Komisia v návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011) 834 final), uznáva, že je potrebné pomôcť malým a stredným podnikom pri vývoze v rámci EÚ a do celého sveta, aby si tak zabezpečili možnosti rastu. Plánuje sa udeliť pomoc a poskytovať podporné služby malým a stredným podnikom, ktoré majú perspektívy rastu, a to prostredníctvom siete Entreprise Europe.

4.3.2

Doktrína Komisie sa však zároveň zdá byť príliš reštriktívna, napríklad v oblasti účasti malých a stredných podnikov na veľtrhoch a výstavách, keďže sa im v článku 27 nariadenia (ES) č. 800/2006 zo 6. augusta 2008 ukladajú viaceré kumulatívne podmienky: pomoc nesmie presiahnuť 50 % oprávnených nákladov a musí byť malému alebo strednému podniku udelená v zmysle pravidiel Únie a výlučne na prvú účasť podniku na veľtrhu alebo výstave.

4.3.3

Uvedené kritérium prvej účasti sa považuje za nevhodné vzhľadom na stratégiu rozvoja v medzinárodnom meradle, ktorá si vyžaduje aspoň 3-ročnú prítomnosť podniku na tom istom trhu, kým sa vôbec môže stanoviť jeho stratégia rozvoja (sprostredkovanie, usadenie, distribúcia). EHSV preto navrhuje, aby sa kritérium „prvej účasti“ uvedené v článku 27 ods. 3 nahradilo kritériom „účasti podniku na veľtrhu alebo výstave v priebehu troch po sebe idúcich rokov“ a zároveň bezo zmeny ponechali dve zvyšné podmienky.

4.4.1

Európska únia bude musieť zaručiť, aby štátna pomoc stimulovala inovácie (vrátane inovácií v sociálnej oblasti prostredníctvom pomoci poskytovanej sociálnym inováciám uznanej v programe „Inovácia v Únii“), využívanie ekologických technológií a rozvoj ľudského kapitálu v rámci modelu trvalo udržateľného rozvoja. EHSV víta, že pomoc v oblasti sociálnej inovácie sa postupne uznáva ako pomoc, ktorá je zlučiteľná so spoločným trhom (8), a chce, aby sa tento proces v budúcnosti zintenzívnil v rámci procesu modernizácie štátnej pomoci.

4.4.2

EHSV tiež podporuje koncepciu štátnej pomoci určenej na výskum a vývoj, ktorá zahŕňa aj navrhovanie, realizáciu a uvádzanie na trh tovarov, programov a služieb dostupných zraniteľným skupinám spoločnosti (konkrétne osobám so zdravotným postihnutím) (9).