DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Po rozsiahlych konzultáciách s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a posúdení vplyvu navrhuje Komisia revíziu mechanizmu monitorovania zavedeného podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES[1] nahradením uvedeného rozhodnutia. Cieľom návrhu je zlepšiť existujúci systém monitorovania a nahlasovania v záujme zabezpečenia súladu so záväzkami a povinnosťami Únie a členských štátov podľa súčasných a budúcich medzinárodných dohôd v oblasti zmeny klímy, splniť právne požiadavky klimaticko-energetického balíka a podporiť rozvoj nástrojov na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu na úrovni Únie.

Komisia navrhuje nahradiť rozhodnutie č. 280/2004/ES nariadením z dôvodu širšieho rozsahu pôsobnosti tohto právneho predpisu, väčšieho počtu adresátov, vysoko technickej a harmonizovanej povahy mechanizmu monitorovania a s cieľom uľahčiť jeho vykonávanie.

· Dôvody a ciele návrhu

Cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady č. 94/69/ES[2] z 15. decembra 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách, je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota na zemskom povrchu nezvýšila o viac ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Zo štvrtej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change, IPCC) vyplýva, že na dosiahnutie tohto cieľa musia globálne emisie skleníkových plynov dosiahnuť maximum do roku 2020.

Kjótsky protokol, ktorý Únia ratifikovala 31. mája 2002[3], vstúpil do platnosti 16. februára 2005. Protokol stanovuje pre Úniu a členské štáty (okrem Malty a Cypru) záväzné ciele zníženia alebo obmedzenia emisií skleníkových plynov. Aj Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 stanovila pevný záväzok znížiť do roku 2020 celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ aspoň o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a o 30 % v prípade, ak sa k podobným zníženiam emisií zaviažu aj ďalšie rozvinuté krajiny a ak ekonomicky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú v tomto úsilí podľa svojich možností. Klimaticko-energetický balík odsúhlasený v decembri 2008 zaviedol ciele zníženia o 20 % do právnych predpisov. Tieto ciele sa uvádzajú aj v rozhodnutí 2/CP.15 („Kodanská dohoda“), ktoré Únia a členské štáty schválili 28. januára 2010.

Cieľom rozhodnutia č. 280/2004/ES (ďalej len „rozhodnutie o mechanizme monitorovania“, bolo zriadenie mechanizmu na monitorovanie všetkých antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol; vyhodnotenie pokroku členských štátov pri plnení povinností podľa dohovoru UNFCCC a Kjótskeho protokolu; vykonávanie požiadaviek na nahlasovanie podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a zabezpečenie včasnosti, úplnosti, presnosti, porovnateľnosti a transparentnosti údajov nahlasovaných Úniou a členskými štátmi sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

Ciele navrhovanej revízie:

– zohľadniť v nariadení o mechanizme monitorovania povinnosti nahlasovania vyplývajúce z UNFCCC, Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých neskôr na základe týchto aktov v súvislosti s emisiami skleníkových plynov a finančnou a technickou podporou poskytovanou rozvojovým krajinám,

– pomôcť Únii a členským štátom plniť svoje záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy a vykonávať klimaticko-energetický balík,

– podporovať rozvoj nových nástrojov Únie na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu.

Tento návrh okrem toho zlepšuje požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov na základe šiestich rokov skúseností s rozhodnutím č. 280/2004/ES a jeho vykonávacími ustanoveniami, menovite rozhodnutím 2005/166/ES[4], ako aj skúseností s vykonávaním rôznych požiadaviek UNFCCC.

· Všeobecný kontext

Potreba revízie rozhodnutia o mechanizme monitorovania sa zakladá na týchto dôvodoch.

– Rozhodnutie č. 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu a vykonávacie ustanovenia tohto rozhodnutia predstavujú hlavné nástroje na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií skleníkových plynov. Stanovujú sa v nich podrobnosti o nahlasovaní antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, o poskytovaní informácií o vnútroštátnych programoch na zníženie emisií, o prognózach emisií skleníkových plynov a o politikách a opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy v súlade s UNFCCC,

– šesť rokov skúseností s vykonávaním týchto dvoch rozhodnutí a skúsenosti získané počas medzinárodných rokovaní a pri vykonávaní rôznych požiadaviek UNFCCC ukázali, že existujú oblasti, ktoré by sa dali významne zlepšiť. Okrem toho si potreba urýchliť zmierňovanie zmeny klímy na úrovni EÚ a členských štátov a splniť nové a pripravované medzinárodné a vnútroštátne záväzky vrátane stratégie Európa 2020 vyžaduje vylepšený systém monitorovania a nahlasovania,

– na riešenie obáv z narastajúcej hrozby globálnej zmeny klímy v dôsledku zvyšujúcej sa koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére Únia realizuje a plánuje sériu zmierňujúcich politík a opatrení. Významnou súčasťou tohto procesu je vytvorenie spoľahlivého rámca na monitorovanie, hodnotenie, nahlasovanie a overovanie emisií skleníkových plynov, pretože umožňuje EÚ účinnejšie vypracovať a realizovať budúce politiky, ako aj posúdiť a preukázať plnenie svojich záväzkov,

– na 15. konferencii zmluvných strán UNFCCC v Kodani (COP 15) sa Únia a členské štáty zaviazali poskytovať rozvojovým krajinám značnú finančnú a technickú podporu určenú na rýchle naštartovanie a dlhodobú realizáciu opatrení v oblasti klímy. Na 16. konferencii zmluvných strán v Cancúne sa krajiny dohodli (odsek 40 rozhodnutia 1/CP.16), že každá rozvinutá krajina, ktorá je členom UNFCCC, sprísni nahlasovanie informácií o poskytovaní finančnej a technickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Prísnejšie podmienky nahlasovania je dôležité pre uznanie úsilia Únie a členských štátov pri plnení ich záväzkov.

Konkrétnejšie sa revízia rozhodnutia o mechanizme monitorovania pokúsi vyriešiť tieto problémy:

(1) Existujúci systém monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a zmierňujúcich opatrení nestačí na vykonávanie nových požiadaviek, ktoré vyplývajú z nových právnych predpisov a nového medzinárodného vývoja v rámci UNFCCC;

Klimaticko-energetický balík, na ktorom sa v roku 2009 dohodla Rada s Európskym parlamentom, zaviedol pre členské štáty nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie. Aby tieto požiadavky nadobudli účinnosť, je potrebné začleniť ich do existujúceho systému monitorovania a nahlasovania. Aj „Cancúnskymi dohodami“ (rozhodnutie 1/CP.16) podľa UNFCCC sa v rámci krokov nadväzujúcich na Kjótsky protokol vyžaduje sprísnenie nahlasovania emisií a zmierňujúcich opatrení.

(2) Na úrovni EÚ nie je k dispozícii dosť údajov, z ktorých by sa dalo vychádzať pri tvorbe a realizácii novej politiky;

Mnohé oblasti a sektory, ktoré sú veľmi dôležité pri znižovaní emisií skleníkových plynov a prijímaní opatrení na úrovni EÚ, sa v súčasnosti vyznačujú absenciou alebo nedostatočným množstvom zhromaždených údajov na podporu účinnej tvorby a realizácie politiky. Ide o tieto oblasti: a) námorná doprava; b) letecká doprava; c) využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF) a d) adaptácia.

(3) Súčasný systém monitorovania a nahlasovania sa týka emisií skleníkových plynov a zmierňujúcich opatrení a nezohľadňuje ani nezabezpečuje súlad s novými záväzkami podľa UNFCCC, ktoré sa týkajú poskytovania finančnej a technickej podpory rozvojovým krajinám;

Únia sa na medzinárodnej úrovni zaviazala, že rozvojovým krajinám poskytne značnú finančnú a technickú podporu určenú na rýchle naštartovanie a dlhodobú realizáciu opatrení v oblasti klímy. Transparentné a komplexné informácie o druhu a výške tejto podpory sú nevyhnutné z hľadiska zviditeľnenia Únie, účinnosť jej argumentácie k tematike klimatických zmien a jej dôveryhodnosť voči medzinárodným partnerom. Uvedené problémy často viedli k prísnej kritike zo strany iných krajín, podľa ktorej si Únia a jej členské štáty neplnia svoje záväzky. Túto situáciu treba riešiť.

(4) Sú potrebné ďalšie údaje a informácie na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov obmedzenia emisií, najmä v súvislosti so stratégiou Európa 2020.

Hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020 – novej integrovanej stratégie Únie v oblasti hospodárskej politiky pre rast a zamestnanosť – sú ciele obmedzenia emisií v Únii a v jednotlivých štátoch.

(5) Informáciám, o ktorých sa v súčasnosti nahlasujú podľa rozhodnutia o mechanizme monitorovania, zjavne chýba transparentnosť, včasnosť, súlad, úplnosť a porovnateľnosť;

Z pomerne vysokej miery výskytu prípadov nesúladu za posledné roky vyplýva, že by sa mala zlepšiť transparentnosť, presnosť, súlad a účinnosť existujúceho systému monitorovania a nahlasovania.

(6) Skúsenosti ukázali, že existuje naliehavá potreba zjednodušenia a zefektívnenia aktuálnych požiadaviek na nahlasovanie.

Skúsenosti s vykonávaním rozhodnutia o mechanizme monitorovania ukázali, že niektoré požiadavky na nahlasovanie nepriniesli očakávané výsledky alebo sa informácie nepoužili predpokladaným spôsobom. Ukázalo sa tiež, že by sa mohli zlepšiť prepojenia medzi nástrojmi nahlasovania.

· Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Mechanizmus monitorovania sa v súčasnosti riadi rozhodnutím č. 280/2004/ES, ktoré bude na základe tohto návrhu zrušené.

· Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Revízia rozhodnutia o mechanizme monitorovania:

– prispieva k celkovým cieľom klimaticko-energetického balíka na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov, je v súlade s jednotlivými právnymi nástrojmi prijatými ako súčasť balíka a je zameraná na zlepšenie vykonávania ďalších politík v oblastiach, ktoré balík opatrení dostatočne nerieši,

– je v súlade s rozhovormi v rámci UNFCCC o budúcich systémoch merania, nahlasovania a overovania emisií (measurement, reporting, and verification, MRV), o opatreniach a poskytovaní finančnej podpory z hľadiska problémov, ktoré majú riešiť, ako aj z hľadiska vybraných nahlasovaných oblastí, v ktorých sa má dosiahnuť zlepšenie,

– je v súlade so stratégiou Európa 2020, ktorá má záväzok obmedziť emisie ako jeden zo svojich hlavných cieľov a ktorá požaduje, aby boli dostupné aktualizované a nové informácie o opatreniach na ochranu klímy s cieľom monitorovať pokrok členských štátov a Únie,

– je v súlade s cieľmi Únie zameranými na zjednodušenie a lepšiu právnu úpravu, keďže revízia vychádza zo skúseností s vykonávaním a spätnej väzby získanej od zainteresovaných strán. Cieľom revízie je riešiť zistené slabé stránky a problémy a primerane zjednodušiť požiadavky na nahlasovanie. Nové požiadavky sú prispôsobené súčasným informačným tokom a potrebám a dôsledne ich zohľadňujú.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

· Konzultačné metódy, hlavné cieľové oblasti a všeobecný profil respondentov

Okrem odborných stretnutí a seminárov sa od 7. marca 2011 do 29. apríla 2011 uskutočnila verejná internetová konzultácia so zainteresovanými stranami, na ktorej sa rozoberali všetky aspekty plánovanej revízie rozhodnutia č. 280/2004. Internetový dotazník bol dostupný na webovej stránke GR pre oblasť klímy a na stránke „Váš hlas pre Európu“. Bol k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch a veľká pozornosť bola venovaná informovaniu zainteresovaných strán. Odpovede poslali súkromné osoby, štátne správy, mimovládne organizácie, súkromné spoločnosti, priemyselné skupiny a jedna výskumná inštitúcia.

· Výsledok verejného internetového konzultačného procesu

Údaje zhromaždené prostredníctvom internetovej konzultácie zainteresovaných strán naznačujú, že občania EÚ majú veľký záujem o informácie týkajúce sa zmeny klímy a podporujú ďalšie sprísnenie systému nahlasovania, a to najmä z hľadiska komplexnosti a transparentnosti informácií. Celkovo respondenti prišli na to, že napriek relatívne dobrému množstvu a kvalite informácií a údajov o zmene klímy stále existuje priestor na zlepšenie, a väčšina respondentov sa domnieva, že má význam zlepšiť požiadavky vo všetkých oblastiach uvedených v tomto posúdení vplyvu. Výsledky týchto konzultácií sú k dispozícii na internete[5].

· Konzultácie s členskými štátmi

V rokoch 2009, 2010 a 2011 sa uskutočnili dva semináre, séria stretnutí technických a sektorových odborníkov a niekoľko projektov s cieľom informovať členské štáty o revízii rozhodnutia o mechanizme monitorovania. Na týchto stretnutiach sa členské štáty dohodli, že je potrebné vykonať revíziu rozhodnutia o mechanizme monitorovania a zohľadniť tak vývoj na úrovni Únie aj na medzinárodnej úrovni, ako aj skúsenosti získané prostredníctvom vykonávania tohto rozhodnutia. Členské štáty však mali obavy z výsledného zvýšenia administratívneho zaťaženia.

Sedem členských štátov (Fínsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Slovensko, Španielsko a Švédsko) sa dobrovoľne rozhodlo poskytnúť informácie o administratívnom zaťažení a nákladoch. Tieto členské štáty mali odpovedať na dva dotazníky. Iba 5 z nich (Fínsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko a Švédsko) však poskytlo odpovede aj na druhý dotazník. Nízky počet odpovedí na druhý dotazník treba pripísať najmä skutočnosti, že otázky sa týkali v prvom rade nových ustanovení, ktoré vstúpia do platnosti na základe nového nariadenia o mechanizme monitorovania. Pre členské štáty bolo preto zložité odhadnúť možné administratívne zaťaženie. Následne a v súlade s radami riadiacej skupiny pre posúdenie vplyvu boli zástupcovia členských štátov oslovení telefonicky a e-mailom s cieľom získať ďalšie údaje alebo objasniť predložené informácie. Výsledkom tohto procesu boli konečné údaje o administratívnom zaťažení, ktoré podporujú posúdenie vplyvu.

· Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu skúmalo niekoľko otázok vrátane:

– cyklu preskúmania a súladu EÚ podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí,

– požiadaviek na nahlasovanie emisií z medzinárodnej námornej dopravy,

– požiadaviek na nahlasovanie vplyvov leteckej dopravy na celosvetovú klímu, ktoré nesúvisia s emisiami CO2,

– požiadaviek na nahlasovanie adaptačných opatrení,;

– ďalších požiadaviek na nahlasovanie emisií z LULUCF,

– požiadaviek na nahlasovanie informácií o poskytovanej finančnej a technickej podpory rozvojovým krajinám,

– súladu s inými právnymi nástrojmi EÚ zameranými na znečisťujúce látky v ovzduší a zlepšení založených na minulých skúsenostiach s vykonávaním.

Posúdenie vplyvu zohľadnilo rôzne politické možnosti pre každú z týchto otázok. Možné hospodárske a environmentálne vplyvy sa podrobne posudzovali. Podrobné hodnotenie možností sa uvádza v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu, ktorý bude dostupný na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/clima/studies/g-gas/index_en.htm.

· Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavným cieľom tohto nariadenia je pomôcť Únii a jej členským štátom splniť ich vnútroštátne, celoeurópske a medzinárodné záväzky a ciele a ďalej rozvíjať politiku prostredníctvom transparentného, presného, konzistentného, porovnateľného a úplného nahlasovania.

Podľa existujúcich medzinárodných požiadaviek na nahlasovanie je už dnes povinné každoročne nahlasovať emisie skleníkových plynov a každé 4 roky nahlasovať iné informácie súvisiace s klímou (prognózy, zmierňujúce opatrenia, podpora poskytovaná rozvojovým krajinám, adaptácia). Takéto nahlasovanie sa však už dlhšie považuje za nedostatočné a existuje silný medzinárodný tlak na sprísnenie a doplnenie súčasných požiadaviek na nahlasovanie, ako aj na zvýšenie jeho frekvencie. Je to nevyhnutné najmä v súčasnom kritickom období, keď má hospodársky vývoj výrazný vplyv na rozvoj politiky zmierňovania zmeny klímy a keď poskytovanie včasných varovných signálov môže významne ovplyvniť schopnosť krajiny prijať opatrenia a zaistiť, aby emisie skleníkových plynov nemali vplyv na udržateľný hospodársky rast. Práve tieto úvahy sa v nedávnych medzinárodných dohodách dosiahnutých v Cancúne (rozhodnutie 1/CP.16) premietli do konkrétnych požiadaviek, na základe ktorých sa má každé dva roky predkladať množstvo spoľahlivých a komplexných informácií (o prognózach, zmierňujúcich opatreniach, podpore poskytovanej rozvojovým krajinám) s cieľom podporiť záväzky, ktoré sa zmluvné strany rozhodli prijať. Medzinárodné požiadavky dopĺňajú aj aktuálne stanovené požiadavky na úrovni EÚ prostredníctvom klimaticko-energetického balíka, v ktorých sa opäť jasne uznáva potreba lepších a aktuálnejších údajov a informácií. Napokon treba spomenúť, že zhromaždenie aktuálnejších informácií od členských štátov (najmä o ich prognózach v oblasti skleníkových plynov a zmierňujúcich opatreniach) prispejú k realizácii stratégie Európa 2020, ktorej hlavnými cieľmi sú európske a vnútroštátne ciele obmedzenia emisií. Toto nariadenie v tejto súvislosti navrhuje zlepšenie rámca monitorovania, nahlasovania a preskúmania v EÚ, čím umožňuje splnenie vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov a vykonávanie aktuálnych politík, ako aj účinný ďalší rozvoj politík v budúcnosti.

Vzhľadom na neistoty spojené s klimatickým režimom po skončení uplatňovania Kjótskeho protokolu a potrebu každoročného cyklu zosúladenia na vykonávanie rozhodnutia o spoločnom úsilí, je súčasťou tohto návrhu vytvorenie procesu preskúmania na úrovni Únie zameraného na údaje o skleníkových plynoch, ktoré predkladajú členské štáty, a tým zaistenie toho, aby sa dodržiavanie cieľov rozhodnutia o spoločnom úsilí posudzovalo úplným, transparentným, dôveryhodným a včasným spôsobom, ako je uvedené klimaticko-energetickom balíku.

Návrh pristupuje obozretne k nahlasovaniu emisií zo sektorov medzinárodnej námornej dopravy a LULUCF, v ktorých v súčasnosti prebiehajú politické diskusie v rámci Únie aj na medzinárodnej úrovni. Tým zabezpečuje, aby mechanizmus monitorovania poskytoval primeraný rámec na stanovenie podrobných požiadaviek na nahlasovanie v neskoršej fáze, keď sa dosiahnu konkrétne politické výsledky, či už na medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Únie. Takto sa zaistí súdržnosť s budúcim politickým rámcom, zabráni sa zdvojeniu úsilia a zabezpečí sa, aby bola Únia schopná čo najúčinnejšie realizovať podrobné požiadavky.

Návrh zaisťuje súdržnosť so súčasnou politikou Únie zameranou na vplyv leteckej dopravy na klímu, ktorý nesúvisí s emisiami CO2, keďže požaduje, aby Komisia posudzovala tieto vplyvy každé dva roky na základe najnovších dostupných údajov o emisiách a vedeckého pokroku. Tento prístup sa líši od prístupov preskúmaných v rámci posúdenia vplyvu a odzrkadľuje užitočný vstup od iných útvarov Komisie počas procesu medziútvarovej konzultácie. Tento prístup bol zahrnutý do návrhu, pretože sa predpokladá, že umožní dosiahnuť rovnaký úžitok s výrazne menším administratívnym zaťažením.

Pokiaľ ide o prognózy, politiky a opatrenia, návrh vyžaduje každoročné nahlasovanie s cieľom umožniť každoročné posúdenie záväzkov EÚ na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ale aj včasné a účinné nápravné opatrenia. Treba poznamenať, že veľa členských štátov už vo svojich správach predkladá aktualizované informácie každý rok, pokiaľ sa domnievajú, že informácie predložené počas predchádzajúceho roka sú zastarané. Návrh je pragmatický v tom, že nevyžaduje duplicitné podávanie podkladových informácií Komisii, ale snaží sa skôr zabezpečiť, aby boli existujúce technické podkladové správy dostupné verejnosti.

Pokiaľ ide o finančnú a technickú podporu, návrhom sa zlepšuje nahlasovanie na základe spoločných metód, ktoré je v súlade s povinnosťou Únie poskytovať transparentné a úplné informácie o finančnej a technickej podpore, ktorú poskytuje rozvojovým krajinám.

Každoročné nahlasovanie adaptačných opatrení pomôže určiť opatrenia členských štátov a vypracovať adaptačnú stratégiu pre celú Úniu. Poskytne tiež informácie a údaje pre európske stredisko výmeny informácií, ktoré bude užitočným nástrojom pre vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politických činiteľov. V súlade s posúdením vplyvu ide o účinnú možnosť, pretože prináša menšie administratívne zaťaženie, no súčasne zaisťuje, aby bola Únia schopná lepšie plniť svoje medzinárodné povinnosti týkajúce sa nahlasovania.

Napokon návrh zlepšuje existujúce vnútroštátne systémy v členských štátoch s cieľom riešiť nahlasovanie prognóz, politík a opatrení a zabezpečuje súlad s inými právnymi nástrojmi zameranými na znečisťujúce látky v ovzduší. Ide o účinný postup do budúcnosti, keďže napriek súvisiacemu zaťaženiu povedie z dlhodobého hľadiska k väčšiemu súladu, zjednodušeniu a nižším nákladom. Návrh obsahuje aj lepšie ustanovenia na zabezpečenie a kontrolu kvality a zavádza efektívnejšie formáty nahlasovania a usmernenie na zvýšenie kvality a úplnosti poskytnutých údajov, ako aj na zjednodušenie existujúcich požiadaviek na nahlasovanie bez zavedenia neprimeranej záťaže.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Právny základ

Právnym základom tohto návrhu nariadenia je článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Návrh presadzuje legitímny cieľ v rámci pôsobnosti článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, konkrétne boj proti zmene klímy (zmiernenie a adaptácia). Účelom návrhu je zlepšiť dostupnosť informácií pre tvorbu politiky a rozhodovanie v rámci Únie a koordináciu a konzistentnosť nahlasovania Únie a členských štátov v súlade s UNFCCC. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť menej prísnymi spôsobmi. Neovplyvňuje súčasné všeobecné rozdelenie zodpovedností medzi Úniu a členské štáty v oblasti monitorovania, zhromažďovania údajov a nahlasovania, ktoré stanovuje rozhodnutie o mechanizme monitorovania.

· Zásada subsidiarity

Aby boli opatrenia EÚ oprávnené, musí byť dodržaná zásada subsidiarity:

(a) Nadnárodný charakter problému (test potreby)

Nadnárodný charakter zmeny klímy je významným prvkom pri určovaní potreby opatrení zo strany Únie. Len pomocou vnútroštátnych opatrení by sa nedosiahol súlad s medzinárodne dohodnutými záväzkami a nestačili by ani na splnenie cieľov stanovených v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí. Je preto potrebné, aby Únia vytvorila rámec umožňujúci splnenie medzinárodných požiadaviek a požiadaviek Únie, ktorý by zabezpečil harmonizované nahlasovanie vždy, keď je to možné. Koordinácia na úrovni Únie je potrebná aj na zlepšenie úsilia pri nahlasovaní, ktoré si vyžaduje koordináciu celej škály nástrojov a včasnosť a kvalitu nahlasovania podľa UNFCCC pri zbieraní údajov zo všetkých 27 členských štátov.

(b) Test účinnosti (pridaná hodnota)

Okrem toho, že väčšina navrhovaných revízií vyplýva z existujúcich alebo nových medzinárodných požiadaviek alebo požiadaviek Únie, by opatrenia na úrovni Únie vďaka svojej účinnosti priniesli aj jednoznačné výhody v porovnaní s opatreniami na vnútroštátnej úrovni. Keďže na úrovni Únie sa prijímajú záväzky presahujúce hranice štátov, je účinnejšie vytvoriť požadované nástroje na nahlasovanie na úrovni Únie. Prekonanie zistených problémov (ako je napríklad kvalita a včasnosť nahlasovania Únie a členských štátov) si okrem toho vyžaduje koordináciu údajov a metód vo všetkých 27 členských štátoch, čo sa dá účinnejšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Najmä skúsenosti s nahlasovaním emisií skleníkových plynov sekretariátu UNFCCC, ukázali, že rozhodnutie o mechanizme monitorovania významne prispelo k uľahčeniu a podpore kvality nahlasovaných informácií. Dodatočné kontroly a analýzy údajov členských štátov podľa rozhodnutia o mechanizme monitorovania vedú k lepšej kvalite informácií nahlasovaných sekretariátu UNFCCC, aktívne pomáhajú členským štátom pri plnení ich záväzkov a vo veľkej miere prispievajú aj k obmedzeniu prípadov nedodržiavania UNFCCC. Užitočná je aj pridaná úroveň presadzovania súladu, ktorá vznikla vďaka tomu, že Komisia má možnosť začať konania o porušení predpisov.

Očakáva sa, že rozšírenie nahlasovaných informácií podľa revidovaného mechanizmu monitorovania na nové oblasti pôsobnosti UNFCCC, ako je napríklad finančná a technická podpora, budú mať podobne významný prínos. Nahlasovanie podľa revidovaného mechanizmu monitorovania poskytne podrobnejšie posúdenie a vyhodnotenie údajov členských štátov a zabezpečí, aby boli jasne určené medzery a slabé stránky a aby boli prijaté konkrétne opatrenia na ich riešenie, čo predstavuje dve oblasti nahlasovania, ktoré sú veľmi dôležité pre medzinárodnú dôveryhodnosť Únie. Nahlasovania podľa revidovaného mechanizmu monitorovania navyše zabezpečí aspoň určité spoločné minimálne normy, keďže informácie sa doteraz nahlasovali pomerne nesúrodým spôsobom. Napokon treba spomenúť, že dôležitosť konaní o porušení predpisov spočíva v zabezpečení vyriešenia všetkých pretrvávajúcich problémov interne v rámci Únie a nie v rámci UNFCCC, kde by politické a právne dôsledky boli podstatne závažnejšie.

Pokiaľ ide o nahlasovanie adaptačných opatrení, revidovaný mechanizmus monitorovania bude mať podobné výhody ako tie, ktoré už boli uvedené, a navyše poskytne platformu na výmenu osvedčených postupov. Keďže adaptácia je spoločný problém všetkých členských štátov, centralizovanie nahlasovania informácií prispeje k pochopeniu potrieb adaptácie a k určeniu osvedčených postupov, ako aj nedostatkov, ktoré by sa mali riešiť, či už prostredníctvom opatrení na úrovni Únie alebo spolupráce medzi členskými štátmi.

· Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Neprekračuje mieru opatrení potrebnú na dosiahnutie cieľov zlepšenia kvality údajov o zmene klímy a zabezpečenia súladu podľa medzinárodných požiadaviek a požiadaviek Únie.

Návrh je primeraný celkovému cieľu Únie dosiahnuť ciele zníženia emisií skleníkových plynov vyplývajúce z Kjótskeho protokolu, cieľom Únie stanoveným v energeticko-klimatickom balíku, Kodanskej dohode a rozhodnutiu 1/CP.16 („Cancúnske dohody“).

Tento návrh zabezpečuje zavedenie mechanizmu monitorovania, ktorý je vo svojej praxi a postupoch podobný tomu, ktorý je už zavedený na základe rozhodnutia č. 280/2004/ES.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Ako sa uvádza vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto nariadeniu, nariadenie sa bude vykonávať s využitím súčasného rozpočtu a nebude mať vplyv na viacročný finančný rámec.

5. VOLITEĽNÉ PRVKY

· Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh obsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje Komisii preskúmať toto nariadenie v súvislosti s budúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu alebo iných právnych predpisov Únie. Komisia v prípade potreby navrhne Európskemu parlamentu a Rade zmeny a doplnenia k tomuto nariadeniu, zmení a doplní súčasné delegované akty alebo prijme nové.

2011/0372 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a Únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[6],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[7],

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu[8] sa zaviedol rámec na monitorovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, hodnotenie pokroku pri plnení záväzkov súvisiacich s týmito emisiami a vykonávanie požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie v Európskej únii podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change, „UNFCCC“)[9] a Kjótskeho protokolu[10]. Toto rozhodnutie je potrebné nahradiť, aby sa zohľadnil aktuálny a budúci medzinárodný vývoj týkajúci sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a vykonávali nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie uvedené v právnych predpisov Únie. Rozhodnutie č. 280/2004/ES je potrebné nahradiť nariadením z dôvodu širšieho rozsahu pôsobnosti tohto právneho predpisu, zahrnutia ďalších kategórií osôb, ktorým budú uložené povinnosti, komplexnej a vysoko technickej povahy zavedených ustanovení, väčšej potreby jednotných pravidiel použiteľných v celej Únii a uľahčenia vykonávania.

(2) Hlavným cieľom UNFCCC je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota zemského povrchu nezvýšila o viac ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

(3) Je potrebné podrobne monitorovať, nahlasovať a pravidelne posudzovať emisie skleníkových plynov Únie a členských štátov, ako aj ich úsilie pri riešení zmeny klímy.

(4) Rozhodnutie 1/CP.15 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC („rozhodnutie 1/CP.15“ alebo „Kodanská dohoda“) a rozhodnutie 1/CP.16 Konferencie zmluvných strán UNFCCC („rozhodnutie 1/CP.16“ alebo „Cancúnske dohody“) významne prispeli k pokroku, pokiaľ ide o otázok zmeny klímy na základe vyváženej koncepcie. Oboma rozhodnutiami sa zaviedli nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie, ktoré sa vzťahujú na realizáciu ambicióznych cieľov zníženia emisií, ku ktorým sa Únia a jej členské štáty zaviazali, ako aj finančná podpora rozvojovým krajinám. V týchto rozhodnutiach sa zároveň uznalo, že je dôležité venovať adaptácii rovnakú pozornosť ako zmierňovaniu. Rozhodnutie 1/CP.16 okrem toho vyžaduje, aby rozvinuté krajiny vypracovali stratégie alebo plány nízkouhlíkového rozvoja. Tieto stratégie alebo plány by podľa očakávania mali prispieť k budovaniu nízkouhlíkovej spoločnosti a zabezpečiť pokračujúci vysoký rast a udržateľný rozvoj. Toto nariadenie by malo prostredníctvom svojich delegovaných aktov uľahčiť vykonávanie týchto a budúcich požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie, ktoré vyplynú z ďalších rozhodnutí alebo schválenia medzinárodnej dohody v rámci UNFCCC.

(5) Klimaticko-energetický balík prijatý v roku 2009, najmä rozhodnutie č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020[11] a smernica 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov[12], predstavuje ďalší pevný záväzok Únie a členských štátov výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Na základe nových požiadaviek podľa uvedených právnych predpisov je potrebné aktualizovať aj systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií.

(6) UNFCCC zaväzuje Úniu a jej členské štáty, rozvíjať, pravidelne aktualizovať, publikovať a predkladať konferencii strán vnútroštátne inventáre antropogénnych emisií, zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy („Montrealský protokol“)[13], pri použití komparatívnych metodík, ktoré sa dohodnú na konferencii strán.

(7) Článok 5 ods. 1 Kjótskeho protokolu vyžaduje, aby Únia a členské štáty zriadili a udržiavali vnútroštátny systém na odhad antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, s cieľom zabezpečiť vykonávanie ostatných ustanovení Kjótskeho protokolu. Rozhodnutie 1/CP.16 tiež vyžaduje vytvorenie vnútroštátnych opatrení na odhadovanie antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých emisií skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol. Toto nariadenie by malo umožniť realizáciu oboch týchto požiadaviek.

(8) Skúsenosti s vykonávaním rozhodnutia č. 280/2004/ES preukázali potrebu zvýšiť synergie a súdržnosť s nahlasovaním informácií podľa iných právnych nástrojov, najmä so smernicou 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES[14], nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES[15], so smernicou 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie[16], s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch[17] a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008[18] o energetickej štatistike. Kým zefektívnenie požiadaviek na nahlasovanie si bude vyžadovať zmenu a doplnenie jednotlivých právnych nástrojov, na zaistenie kvality nahlasovania emisií je nevyhnutné používať pri nahlasovaní emisií konzistentné údaje.

(9) Vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa uvádza, že potenciál globálneho otepľovania fluorid dusitý (NF3) je približne 17 000-krát vyšší ako je to v prípade CO2. NF3 sa čoraz viac používa v sektore elektroniky ako náhrada plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6). Podľa článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí byť politika Únie v oblasti životného prostredia založená na zásade opatrnosti. Táto zásada si vyžaduje monitorovanie NF3 s cieľom posúdiť úroveň emisií v Únii a v prípade potreby určiť zmierňujúce opatrenia.

(10) Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní povinností nahlasovania by Únia nemala zaťažovať členské štáty a malé a stredné podniky („MSP“) viac, ako je primerané vytýčeným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo neúmerne zaťažujúce vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES. Preto je potrebné emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považovať na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za nulové emisie.

(11) Hoci sa emisie a záchyty skleníkových plynov z využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva („LULUCF“) započítavajú do cieľa Únie znížiť emisie podľa Kjótskeho protokolu, nie sú súčasťou cieľa ich zníženia o 20 % do roku 2020 v rámci klimaticko-energetického balíka. Rozhodnutie č. 406/2009/ES a smernica 2003/87/ES vyžadujú, aby Komisia preskúmala spôsoby, ako zahrnúť LULUCF do cieľa pre rok 2020. Načasovanie tejto práce závisí od výsledku rokovaní o medzinárodnej dohode o zmene klímy. Keďže do konca roka 2010 sa takáto dohoda neuzavrela, Komisia môže predložiť návrh s cieľom, aby navrhovaný právny akt nadobudol účinnosť od roku 2013. Toto nariadenie by malo umožniť vykonávanie požiadaviek na nahlasovanie vyplývajúcich z medzinárodnej dohody alebo príslušných právnych predpisov Únie.

(12) Únia a členské štáty by sa mali usilovať poskytovať čo najaktuálnejšie informácie o svojich emisiách skleníkových plynov, a to najmä v rámci stratégie Európa 2020 a ňou určených časových lehôt. Toto nariadenie by malo umožniť prípravu takýchto odhadov v čo možno najkratších časových rámcoch použitím štatistických a iných informácií.

(13) Požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií z námornej dopravy členskými štátmi by sa mali prijať tak, aby dopĺňali všetky požiadavky dohodnuté v rámci UNFCCC alebo – v čo možno najväčšom rozsahu – požiadavky platné pre plavidlá určené v rámci Medzinárodnej námornej organizácie („IMO“) a aby boli s týmito požiadavkami v súlade, alebo prostredníctvom opatrenia Únie, ktoré sa zaoberá emisiami skleníkových plynov z námornej dopravy. Takéto monitorovanie a nahlasovanie by viedlo k lepšiemu pochopeniu týchto emisií a podporilo by účinné vykonávanie politiky.

(14) Skúsenosti získané pri vykonávaní rozhodnutia č. 280/2004/ES ukázali potrebu zlepšiť transparentnosť, presnosť, súlad, úplnosť a porovnateľnosť predložených informácií o politikách, opatreniach a prognózach. Rozhodnutie č. 406/2009/ES vyžaduje, aby členské štáty nahlasovali svoj plánovaný pokrok pri plnení povinností podľa tohto rozhodnutia vrátanie informácií o vnútroštátnych politikách, opatreniach a vnútroštátnych prognózach. Stratégia Európa 2020 stanovila integrovaný program hospodárskej politiky, ktorý od Únie a členských štátov vyžaduje väčšiu snahu pri včasnom nahlasovaní politík a opatrení v oblasti zmeny klímy a ich predpokladaných účinkoch na emisie. Vytvorenie vnútroštátnych systémov na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní by malo významne prispieť k plneniu týchto cieľov. Komisia by mala okrem toho vypracovať a používať odhady prognóz skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť, aby Únia splnila medzinárodné aj interné požiadavky na nahlasovanie prognóz skleníkových plynov a vyhodnocovala svoj pokrok pri plnení medzinárodných aj interných záväzkov a povinností.

(15) Vylepšené informácie od členských štátov sú potrebné na monitorovanie ich pokroku a opatrení v rámci adaptácie na zmenu klímy. Tieto informácie sú potrebné na vytvorenie komplexnej adaptačnej stratégie Únie nadväzujúcej na Bielu knihu s názvom „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“[19]. Nahlasovanie informácií o adaptácii umožní členským štátom vymieňať si osvedčené postupy a vyhodnocovať svoje potreby a úroveň pripravenosti vyrovnať sa so zmenou klímy.

(16) Podľa rozhodnutia 1/CP.15 sa Únia a členské štáty zaviazali poskytovať významné finančné čiastky na podporu adaptačných a zmierňujúcich opatrení v rozvojových krajinách. Podľa odseku 40 rozhodnutia 1/CP.16 musí každá rozvinutá krajina, ktorá je zmluvnou stranou UNFCCC, zlepšiť nahlasovanie informácií o poskytovaní finančnej a technickej pomoci a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Zlepšenie nahlasovania je potrebné aj na uznanie úsilia Únie a členských štátov pri plnení ich záväzkov. Rozhodnutie 1/CP.16 tiež stanovilo nový technologický mechanizmus na podporu medzinárodného prenosu technológií. Toto nariadenie by malo zabezpečiť, aby boli k dispozícii obsiahle aktuálne informácie o činnostiach odovzdávania technológií rozvojovým krajinám.

(17) V dôsledku zmien a doplnení smernice 2008/101/ES[20] teraz smernica 2003/87/ES používa systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov v rámci Únie aj na činnosti leteckej dopravy. Táto smernica obsahuje ustanovenia o používaní príjmov z aukcií, o nahlasovaní používania príjmov z aukcií členskými štátmi a o opatreniach prijatých na aukčné obchodovanie z kvótami z leteckej dopravy podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 uvedenej smernice s cieľom monitorovať, či sa 100 % týchto výnosov alebo ekvivalentné množstvo používa na účely jedného alebo viacerých opatrení uvedených v článku 3d ods. 4 smernice 2003/87/ES. V dôsledku zmien a doplnení smernice 2009/29/ES teraz smernica 2003/87/ES obsahuje aj požiadavky na nahlasovanie používania príjmov z aukcií, z ktorých by sa aspoň 50 % malo použiť na účely jedného alebo viacerých opatrení uvedených v článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES. Transparentnosť pri používaní príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa smernice 2003/87/ES je kľúčovým prvkom podpory plnenia záväzkov Únie. Nahlasovanie používania týchto príjmov by malo poskytovať dôkaz o skutočných vynaložených čiastkach, o tom, či sú príjmy priradené k výdavkom prostredníctvom priamych projektových investícií, investičných fondov alebo fiškálnych politík či politík finančnej podpory, ako aj typ a pôsobnosť týchto politík, projektov alebo fondov.

(18) Dohovor UNFCCC zaväzuje Úniu a jej členské štáty vypracovať, pravidelne aktualizovať, zverejňovať a predkladať Konferencii zmluvných strán vnútroštátne oznámenia a dvojročné správy pri použití usmernení, metodík a formátov dohodnutých na Konferencii zmluvných strán. Rozhodnutie 1/CP.16 žiada zlepšenie nahlasovania cieľov zmierňovania zmeny klímy a poskytovania finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

(19) Rozhodnutie č. 406/2009/ES zmenilo súčasný ročný cyklus nahlasovania na ročný cyklus záväzkov, ktorý vyžaduje dôkladné preskúmanie inventárov skleníkových plynov členských štátov v kratšom časovom rámci, ako má súčasné preskúmanie inventárov podľa UNFCCC, aby sa umožnilo používanie flexibility a v prípade potreby uplatnenie nápravného opatrenia na konci každého príslušného roka. Vzhľadom na neistoty týkajúce sa budúceho vývoja v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu je zavedenie procesu preskúmania inventárov skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie potrebné na zaistenie toho, aby sa dodržiavanie povinností podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.

(20) V súčasnosti sa v rámci procesu UNFCCC diskutuje o niekoľkých technických prvokoch týkajúcich sa nahlasovania emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ako sú napríklad hodnoty GWP (potenciál globálneho otepľovania), rozsah správ o skleníkových plynoch a metodické usmernenie IPCC, ktoré sa má použiť na odhad vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov. Revízie týchto metodických prvkov v kontexte procesu UNFCCC a následné prepočítanie časových radov emisií skleníkových plynov môžu zmeniť úroveň a trendy týchto emisií. Komisia by mala monitorovať tento vývoj na medzinárodnej úrovni a v prípade potreby navrhnúť revíziu tohto nariadenia s cieľom zaistiť súlad s metodikou používanou v kontexte procesu UNFCCC.

(21) Emisie skleníkových plynov v nahlásených časových radoch by sa mali odhadovať pomocou rovnakých metód. Podkladové údaje o činnostiach a emisných faktoroch by sa mali získavať a používať jednotným spôsobom, čo zaistí, aby zmeny v metódach odhadu alebo predpokladoch nespôsobili zmeny v trendoch emisií. Prepočítavanie by sa malo vykonávať v súlade s dohodnutými usmerneniami a s cieľom zlepšiť konzistentnosť, presnosť a úplnosť nahlásených časových radov, ako aj vykonávanie podrobnejších metód. Keď sa zmení metodika alebo spôsob zhromažďovania podkladových údajov o činnostiach a emisných faktoroch, členské štáty by mali prepočítať inventáre pre nahlásené časové rady a posúdiť potrebu prepočítania na základe dôvodov poskytnutých v dohodnutých usmerneniach, a to najmä pre kľúčové kategórie. V tomto nariadení by sa malo určiť, či a za akých podmienok sa zohľadnia výsledky takéhoto prepočítania.

(22) Letecká doprava vplýva na globálnu klímu prostredníctvom uvoľňovania oxidu uhličitého (CO2), ale aj prostredníctvom iných emisií a mechanizmov vrátane emisií oxidov dusíka a zväčšovania riasovitých oblakov. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch by sa mali na základe tohto nariadenia pravidelne vykonávať aktualizované posúdenia vplyvu leteckej dopravy na globálnu klímu, ktorý nesúvisí s emisiami CO2.

(23) Cieľom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je podporovať udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia európskeho životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, dôležitých a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. EEA by mala Komisii v prípade potreby pomáhať pri monitorovaní a nahlasovaní, najmä v súvislosti s inventarizačným systémom Únie a jej systémom prognóz, politík a meraní, pri vykonávaní každoročných odborných preskúmaní inventárov členských štátov, posudzovaní pokroku pri plnení ich záväzkov zníženia emisií, vplyvov zmeny klímy, zraniteľnosti a adaptácie a pri oznamovaní spoľahlivých informácií o klíme verejnosti.

(24) Komisia by s cieľom zaistiť súlad mala sledovať vykonávanie požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie podľa tohto nariadenia a budúci vývoj podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. V tejto súvislosti by Komisia v prípade potreby mala primeraným spôsobom zrušiť alebo zmeniť a doplniť ustanovenia tohto nariadenia.

(25) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 20 ods. 5 tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Na stanovenie harmonizovaných požiadaviek na nahlasovanie s cieľom monitorovať emisie skleníkových plynov a ďalšie informácie súvisiace s politikou v oblasti zmeny klímy by sa mala právomoc prijímať právne akty podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu. Týka sa to najmä revízie prílohy I k tomuto nariadeniu, nahlasovania emisií z LULUCF a námornej dopravy členskými štátmi, vnútroštátnych systémov členských štátov, odborného preskúmania údajov z inventárov členských štátov, podrobných požiadaviek na obsah, štruktúru, formát a postup nahlasovania členskými štátmi, ako aj zrušenia a zmeny a doplnenia určitých povinností podľa tohto nariadenia. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(26) Keďže ciele navrhovaného opatrenia stanovené v článku 1 tohto nariadenia nie je možné vzhľadom na ich povahu uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza mechanizmus na:

(a) zabezpečenie dodržiavania stanovených lehôt, transparentnosti, presnosti, súladu, porovnateľnosti a úplnosti údajov nahlasovaných Úniou a jej členskými štátmi sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change, UNFCCC);

(b) nahlasovanie a overovanie informácií týkajúcich sa záväzkov a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a hodnotenie pokroku dosiahnutom pri plnení týchto záväzkov;

(c) monitorovania a nahlasovanie všetkých antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu, v členských štátoch;

(d) monitorovanie, nahlasovanie, skúmanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ďalších informácií podľa článku 6 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

(e) nahlasovanie emisií CO2 z námornej dopravy;

(f) monitorovanie a nahlasovanie informácií o používaní výnosov získaných aukciou kvót podľa článku 3d ods. 1, 2 smernice 2003/87/ES v zmysle článku 3d ods. 4 a článku 10 ods. 3 tejto smernice;

(g) monitorovanie a nahlasovanie opatrení, ktoré členské štáty prijali v záujme adaptácie na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy;

(h) hodnotenie pokroku členských štátov pri plnení svojich povinností podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES;

(i) zhromažďovanie informácií a údajov potrebných na podporu budúcej tvorby a posudzovania politiky Únie v oblasti klímy.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

(a) stratégie nízkouhlíkového rozvoja Únie jej a členských štátov a všetky príslušné aktualizácie v súlade s rozhodnutím 1/CP.16;

(b) emisie zo sektorov a zdrojov a záchyty skleníkových plynov uvedených v prílohe I, na ktoré sa vzťahujú národné inventúry skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 1 písm. a) UNFCC a ktoré boli emitované na územiach členských štátov;

(c) emisie skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

(d) emisie skleníkových plynov z námorných plavidiel prichádzajúcich do prístavov členských štátov;

(e) klimatické vplyvy emisií z civilnej leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2;

(f) prognózy Únie a jej členských štátov týkajúce sa antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ako aj na politiky a opatrenia členských štátov;

(g) finančnú a technologickú pomoc rozvojovým krajinám v celkovom množstve, podľa projektov a podľa krajín;

(h) použitie výnosov z aukcií kvót podľa článku 3d ods. 1 a 2 a článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

(i) adaptačné opatrenia členských štátov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1) „potenciál globálneho otepľovania“ plynu znamená celkový príspevok ku globálnemu otepľovaniu, ktorý je dôsledkom emisie jednej jednotky tohto plynu v pomere k jednej jednotke referenčného plynu, oxidu uhličitého, ktorý má priradenú hodnotu 1;

(2) „vnútroštátny inventarizačný systém“ je systém inštitucionálnych, právnych a procedurálnych štruktúr zriadených v rámci členského štátu na vykonávanie odhadu antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, a na nahlasovanie a archiváciu informácií z inventárov podľa rozhodnutia 19/CMP.1 Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy vo funkcii stretnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu (rozhodnutie 19/CMP.1) alebo iných relevantných rozhodnutí podľa dohovoru UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

(3) „príslušné inventarizačné úrady“ sú akýkoľvek úrad alebo úrady poverené podľa vnútroštátneho inventarizačného systému členského štátu úlohou vypracovať inventáre skleníkových plynov;

(4) „zabezpečenie kvality“ je plánovaný systém procesov preskúmania určených na zabezpečenie splnenia cieľov kvality údajov a nahlasovania čo možno najlepších odhadov a informácií na podporu účinnosti programu kontroly kvality a pomoc členským štátom;

(5) „kontrola kvality“ je systém rutinných technických činností na meranie a kontrolu kvality informácií a odhadov zostavených s cieľom zaistiť integritu, správnosť a úplnosť údajov, zistiť a riešiť chyby a opomenutia, zdokumentovať a archivovať údaje a ďalší použitý materiál a zaznamenať všetky činnosti na zabezpečenie kvality;

(6) „ukazovateľ“ je kvantitatívny alebo kvalitatívny faktor alebo premenná, ktorý (ktorá) prispieva k lepšiemu pochopeniu pokroku pri vykonávaní politík a opatrení a trendov emisií skleníkových plynov;

(7) „jednotka prideleného množstva“ (assigned amount unit, AAU) je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC vo funkcii stretnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu („rozhodnutie 13/CMP.1“);

(8) „zachytená jednotka“ (removal unit, RMU) je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných relevantných rozhodnutí orgánov dohovoru UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

(9) „jednotka zníženia emisií“ (emission reduction unit, ERU) je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných relevantných rozhodnutí prijatých podľa dohovoru UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

(10) „certifikované zníženie emisií“ (certified emission reduction, CER) je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa relevantných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1;

(11) „vnútroštátny register“ je register vo forme štandardizovanej elektronickej databázy, ktorá obsahuje údaje o vydaní, držbe, prevode, nadobudnutí, zrušení a vyradení jednotiek ERU, CER, AAU a RMU a prenose jednotiek ERU, CER a AAU;

(12) „politiky a opatrenia“ sú všetky politické, administratívne a legislatívne nástroje, ktorých cieľom je vykonávať záväzky podľa článku 4 odseku 2 písm. a) a b) UNFCCC vrátane tých, ktorých primárnym cieľom nie je obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov;

(13) „vnútroštátny systém pre politiky, opatrenia a prognózy“ je systém inštitucionálnych, právnych a procedurálnych štruktúr zriadený v rámci členského štátu na nahlasovanie politík a opatrení a vypracovanie a nahlasovanie prognóz týkajúcich sa antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov v zmysle požiadaviek článku 13 tohto nariadenia;

(14) „ex ante hodnotenie politík a opatrení “ je hodnotenie predpokladaných budúcich účinkov politiky alebo opatrenia;

(15) „ex post hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie minulých účinkov politiky alebo opatrenia;

(16) „prognózy bez opatrení“ sú prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov s vylúčením účinkov všetkých politík a opatrení, ktoré sú naplánované, prijaté alebo realizované po roku vybratom ako začiatočný bod relevantnej prognózy;

(17) „prognózy s opatreniami“ sú prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky (v zmysle zníženia emisií skleníkových plynov) prijatých a realizovaných politík a opatrení;

(18) „prognózy s doplňujúcimi opatreniami“ sú prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky (v zmysle zníženia emisií skleníkových plynov) politík a opatrení, ktoré boli prijaté a realizované s cieľom zmierniť zmenu klímy, ako aj plánovaných politík a opatrení;

(19) „analýza citlivosti“ je preskúmanie modelového algoritmu alebo predpokladu s cieľom vyčísliť citlivosť alebo stabilitu modelových výstupných údajov vzhľadom na odchýlky vo vstupných údajoch alebo základných predpokladoch. Vykonáva sa zmenou vstupných hodnôt alebo modelových rovníc a sledovaním zodpovedajúcej zmeny výstupu modelu;

(20) „pomoc súvisiaca so zmierňovaním“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktoré prispievajú k cieľu stabilizácie koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému;

(21) „pomoc súvisiaca s adaptáciou“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je znížiť citlivosť ľudských alebo prírodných systémov na vplyv zmeny klímy a klimatických rizík udržiavaním alebo zvýšením adaptačnej kapacity a pružnosti rozvojových krajín;

(22) „technické opravy“ sú úpravy odhadov vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov vykonané v súvislosti s preskúmaním podľa článku 20 tohto nariadenia v prípade, keď predložené inventarizačné údaje nie sú úplné alebo sú vypracované spôsobom, ktorý nie je v súlade s medzinárodnými alebo európskymi pravidlami alebo usmerneniami, a majú nahradiť pôvodne predložené odhady;

(23) „prepočty“ sú (v súlade s usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie ročných inventárov) postup opätovného odhadu množstva antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov z predchádzajúcich predložených inventárov v dôsledku zmien v metodike, zmien spôsobu získavania a využívania údajov o emisných faktoroch a činnostiach alebo zahrnutia nových kategórií zdroja či záchytu.

Kapitola 2

Stratégie nízkouhlíkového rozvoja

Článok 4

Stratégie nízkouhlíkového rozvoja

1. Členské štáty a Komisia konajúca v mene Únie navrhnú a zrealizujú stratégiu nízkouhlíkového rozvoja s cieľom prispieť k:

(a) transparentnému a presnému monitorovaniu skutočného a predpovedaného pokroku (vrátane príspevku opatrení Únie), ktorý dosiahli členské štáty pri plnení záväzkov Únie a členských štátov podľa UNFCCC obmedziť alebo znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov;

(b) plneniu záväzkov členských štátov podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES znížiť emisie skleníkových plynov, dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií a zvýšiť záchyty vo všetkých sektoroch v súlade s cieľom Únie znížiť emisie do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to v kontexte znížení potrebných podľa Medzinárodného panelu o zmene klímy (International Panel on Climate Change, IPCC) zo strany rozvinutých krajín ako skupiny.

2. Členské štáty predložia Komisii svoju stratégiu nízkouhlíkového rozvoja rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia alebo podľa časového plánu odsúhlaseného na medzinárodnej úrovni v rámci procesu UNFCCC.

3. Komisia a členské štáty bezodkladne sprístupnia verejnosti svoje stratégie nízkouhlíkového rozvoja a všetky ich aktualizácie.

Kapitola 3

Nahlasovanie historických emisií a záchytov skleníkových plynov

Článok 5

Vnútroštátne inventarizačné systémy

1. Členské štáty zriadia, prevádzkujú a neustále sa snažia zlepšovať vnútroštátne inventarizačné systémy na odhady antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako aj zabezpečovať včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť inventárov skleníkových plynov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné inventarizačné úrady mali prístup a aby im ich vnútroštátne inventarizačné systémy poskytovali prístup k:

(a) údajom a metódam nahlasovaným pre činnosti a zariadenia podľa smernice 2003/87/ES na účely vypracovania vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť súlad emisií skleníkových plynov nahlásených v rámci systému EÚ pre obchodovanie s emisiami a v rámci vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov;

(b) údajom zhromaždeným prostredníctvom systémov nahlasovania fluórovaných plynov v rôznych sektoroch podľa článku 6 ods. 4 nariadenia č. 842/2006 na účely vypracovania vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov;

(c) emisiám, podkladovým údajom a metodikám, ktoré nahlásili zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 na účely vypracovania vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov;

(d) údajom nahláseným podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

3. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné inventarizačné úrady a aby vnútroštátne inventarizačné systémy umožňovali, aby tieto úrady:

(a) využívali systémy nahlasovania zriadené podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 s cieľom zlepšiť odhady fluórovaných plynov v inventároch skleníkových plynov;

(b) boli schopné vykonávať každoročné kontroly súladu uvedené v článku 7 ods. 1 písm. l) a m) tohto nariadenia.

Článok 6

Inventarizačný systém Únie

Týmto nariadením sa zriaďuje inventarizačný systém Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť aktuálnosť, transparentnosť, presnosť, súlad, porovnateľnosť a úplnosť vnútroštátnych inventárov voči inventáru skleníkových plynov Únie. Komisia bude spravovať, udržiavať a neustále zlepšovať tento systém, ktorého súčasťou bude:

(a) program na zabezpečenie kvality a kontroly kvality vrátane stanovenia kvalitatívnych cieľov a vypracovania návrhu plánu na zabezpečenie kvality a kontroly kvality inventára. Komisia bude pomáhať členským štátom pri realizácii ich programov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality;

(b) postup vykonávania odhadov akýchkoľvek údajov chýbajúcich vo vnútroštátnom inventári po kozultácii príslušného členského štátu;

(c) každoročné odborné preskúmanie inventárov skleníkových plynov členských štátov.

Článok 7

Inventáre skleníkových plynov

1. Členské štáty do 15. januára každého roka („rok X“) stanovia a nahlásia Komisii:

(a) svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X-2. Bez toho, aby bolo dotknuté nahlasovanie skleníkových plynoch uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa emisie oxidu uhličitého (CO2) zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ sa na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES považujú za rovné nule;

(b) údaje o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (v) a prchavých organických zlúčenín (volatile organic compounds, VOC) nahlásených aj podľa článku 7 smernice 2001/81/ES za rok X-2;

(c) svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 v sektore LULUCF za rok X-2;

(d) za roky 2008 až X-2 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 z činností LULUCF podľa Kjótskeho protokolu a informácie o evidencii týchto emisií skleníkových plynov a záchytov z činností LULUCF v súlade s článkom 3 ods. 3 a – v prípade, že sa členské štáty rozhodnú ho využiť – článkom 3 ods. 4 Kjótskeho protokolu a v súlade s relevantnými rozhodnutiami. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú zahrnúť spravovanie poľnohospodárskej pôdy, pastvín alebo zazeleňovanie do evidencie podľa článku 3 ods. 4 Kjótskeho protokolu, budú navyše nahlasovať pre každú takúto činnosť emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty za rok 1990;

(e) všetky zmeny informácií uvedených v písmenách a) až d) za roky medzi rokom 1990 a rokom X-3 s uvedením dôvodov týchto zmien;

(f) informácie o ukazovateľoch za rok X-2;

(g) informácie z vnútroštátneho registra o vydaní, nadobudnutí, držbe, prevode, zrušení, odobratí a prenose jednotiek AAU, RMU, ERU a CER za rok X-1;

(h) súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 3 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X-1;

(i) za rok X-2 informácie o používaní spoločného vykonávania, mechanizmu čistého rozvoja a medzinárodného obchodovania s emisiami podľa článkov 6, 12 a 17 Kjótskeho protokolu alebo akéhokoľvek iného flexibilného mechanizmu poskytnutého v rámci iných nástrojov prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán pre UNFCCC vo funkcií stretnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu s cieľom splniť príslušné kvantifikované záväzky na obmedzenie alebo zníženie emisií podľa článku 2 rozhodnutia č. 2002/358/ES[21] a Kjótskeho protokolu alebo akékoľvek budúce záväzky podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

(j) informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventára, najmä v oblastiach, ktoré boli za základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;

(k) za rok X-2 skutočné alebo odhadované prideľovanie kvót v rámci overených emisií nahlásené zariadeniami a prevádzkovateľmi podľa smernice 2003/87/ES do kategórií zdrojov vnútroštátneho inventára skleníkových plynov a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;

(l) výsledky kontrol súladu emisií nahlásených v inventároch skleníkových plynov za rok X-2, spolu s:

(i)      overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;

ii)       emisiami prevádzkarní nahlásenými podľa nariadenia (ES) č. 166/2006;

(m) výsledky kontrol súladu činností, podkladových údajov a predpokladov použitých na odhad emisií pri príprave inventárov skleníkových plynov za rok X-2, spolu s:

(i)      údajmi a predpokladmi použitými pri príprave inventárov látok znečisťujúcich ovzdušie podľa smernice 2001/81/ES;

(ii)      údajmi nahlásenými podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 842/2006;

(iii)     údajmi z oblasti energetiky nahlásenými podľa článku 4 a prílohy B nariadenia (ES) č. 1099/2008;

(n) opis všetkých zmien svojho vnútroštátneho inventarizačného systému;

(o) opis všetkých zmien vnútroštátneho registra;

(p) všetky ostatné prvky správy o vnútroštátnom inventári skleníkových plynov potrebné na vypracovanie správy o inventári skleníkových plynov v Únii, napríklad informácie o pláne členských štátov na zabezpečenie a kontrolu kvality, všeobecné hodnotenie neistoty a všeobecné posúdenie úplnosti.

V prvom roku nahlasovania podľa tohto nariadenia členské štáty oznámia Komisii svoj zámer využiť ustanovenia podľa článku 3 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES.

2. Členské štáty do 15. marca každého roka oznámia Komisii svoje úplné a aktuálne správy o vnútroštátnych inventároch. Táto správa bude obsahovať všetky informácie uvedené v odseku 1 tohto článku a všetky ich neskoršie aktualizácie;

3. Členské štáty do 15. apríla každého roka predložia sekretariátu UNFCCC vnútroštátne inventáre obsahujúce informácie totožné s informáciami predloženými Komisii v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4. Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne zostaví inventár skleníkových plynov v Únii a správu o inventári skleníkových plynov v Únii a do 15. apríla každého roka ich predloží ich sekretariátu UNFCCC.

5. Komisia bude splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 tohto nariadenia s cieľom:

(a) dopĺňať látky do zoznamu skleníkových plynov uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo ich z neho odstraňovať;

(b) určiť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie pre LULUCF v súlade s prípadnými novými medzinárodnými dohodami alebo právnymi aktmi prijatými v súlade s článkom 9 rozhodnutia č 406/2009/ES.

Článok 8

Približné inventáre skleníkových plynov

Členské štáty do 31. júla každého roka („rok X“) predložia Komisii približné inventáre skleníkových plynov za rok X-1. Komisia na základe približných inventárov skleníkových plynov členských štátov alebo v prípade potreby na základe vlastných odhadov každý rok vypracuje približný inventár skleníkových plynov v Únii. Komisia sprístupní tieto informácie verejnosti každý rok do 30. septembra.

Článok 9

Postupy na doplnenie odhadov emisií

1. Komisia vykoná úvodnú kontrolu údajov predložených členskými štátmi podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia z hľadiska úplnosti a potenciálnych problémov. Výsledky pošle členským štátom do 6 týždňov od uplynutia termínu na predloženie údajov. Členské štáty odpovedia na všetky otázky položené v rámci úvodnej kontroly do 15. marca spolu s predložením konečného inventára za rok X-2.

2. Ak členský štát do 15. marca neodpovie na otázky položené Komisiou alebo nepredloží úplné odhady inventárov potrebné na zostavenie inventáru Únie, Komisia vypracuje odhady, ktoré sa použijú namiesto príslušných odhadov v inventári daného členského štátu. Komisia na tento účel použije metodiku, ktorá je v súlade s usmerneniami používanými na vypracovanie návrhu vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov.

Článok 10

Nahlasovanie emisií CO2 z námornej dopravy

1. Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 29 tohto nariadenia s cieľom určiť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 z námornej dopravy vo vzťahu k námorným plavidlám prichádzajúcim do námorných prístavov členských štátov. Prijaté požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie sú v súlade s požiadavkami dohodnutými v rámci UNFCCC a v čo najväčšom možnom rozsahu aj s požiadavkami, ktoré platia pre plavidlá v rámci IMO alebo prostredníctvom právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú emisií skleníkových plynov z námornej dopravy. Požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie čo najviac minimalizujú zaťaženie členských štátov, okrem iného aj použitím centralizovaného zberu a uchovávania údajov.

2. Po prijatí právneho aktu podľa odseku 1 sú členské štáty povinné do 15. januára každého roka („rok X“) stanoviť a a nahlásiť emisie CO2 z námornej dopravy za rok X-2 podľa daného aktu.

Kapitola 4

Registre

Článok 11

Zriadenie a prevádzka registrov

1. Únia a členské štáty sú povinné zriadiť a viesť registre s cieľom zabezpečiť presnú evidenciu vydávania, držby, prevodu, nadobúdania, zrušenia a odobratia jednotiek AAU, RMU, ERU a CER a prenosu jednotiek AAU, RMU, ERU a CER. Členské štáty môžu tieto registre používať aj na presnú evidenciu jednotiek uvedených v článku 11a ods. 5 smernice 2003/87/ES.

2. Únia a členské štáty môžu viesť registre v rámci konsolidovaného systému spoločne s jedným alebo viacerými členskými štátmi.

3. Údaje uvedené v odseku 1 tohto článku sa sprístupňujú ústrednému správcovi určenému podľa článku 20 smernice 2003/87/ES.

4. Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 29 tohto nariadenia, ktorým sa zriadi register Únie uvedený v odseku 1 tohto článku.

Článok 12

Vyradenie jednotiek podľa Kjótskeho protokolu

1. Po ukončení preskúmania svojich vnútroštátnych inventárov podľa Kjótskeho protokolu za každý rok prvého záväzného obdobia, vrátane vyriešenia všetkých realizačných problémov, členské štáty vyradia z registra jednotky AAU, RMU, ERU a CER ekvivalentné čistým emisiám v danom roku.

2. Za posledný rok záväzného obdobia podľa Kjótskeho protokolu členské štáty vyradia jednotky z registra pred skončením dodatočného obdobia na splnenie záväzkov stanoveného v rozhodnutí 11/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC vo funkcii stretnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu.

Kapitola 5

Nahlasovanie politík, opatrení a prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov

Článok 13

Vnútroštátne systémy politík, opatrení a prognóz

1. Členské štáty a Komisia sú povinné do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zriadiť, prevádzkovať a neustále zlepšovať vnútroštátne systémy na nahlasovanie politík a opatrení a na vypracovanie a nahlasovanie prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov. Súčasťou týchto vnútroštátnych systémov sú všetky inštitucionálne, právne a procedurálne štruktúry zriadené v rámci členského štátu a Únie, ktoré sú určené na hodnotenie politiky a vypracovanie prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov.

2. Ich cieľom bude zabezpečiť aktuálnosť, transparentnosť, presnosť, súlad, porovnateľnosť a úplnosť nahlásených informácií o politikách, opatreniach a prognózach antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov v zmysle článkov 14 a 15 tohto nariadenia vrátane použitia a uplatnenia údajov, metód a modelov a vykonávania činností na zabezpečenie a kontroly kvality, ako aj analýzy citlivosti.

Článok 14

Nahlasovanie politík a opatrení

1. Členské štáty do 15. marca každého roka („rok X“) predložia Komisii:

(a) opis svojho vnútroštátneho systému na nahlasovanie politík a opatrení a na vypracovanie a nahlasovanie prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov podľa článku 13 ods. 1 tohto nariadenia alebo v prípade, že už tento popis poskytli, informácie o všetkých zmenách tohto systému;

(b) všetky dodatočné informácie alebo aktualizácie, ktoré sa týkajú ich stratégií nízkouhlíkového rozvoja uvedených v článku 4 tohto nariadenia a pokroku dosiahnutom pri vykonávaní týchto stratégií;

(c) informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach a o vykonávaní politík a opatrení Únie, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zvyšujú záchyty, rozčlenené podľa sektorov za každý skleníkový plyn uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu. Tieto informácie odkazujú na príslušné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie, najmä tie, ktoré sa týkajú kvality ovzdušia, a obsahujú okrem iného:

(i)      cieľ a krátky opis politiky alebo opatrenia;

(ii)      typ politického nástroja;

(iii)     stav vykonávania;

(iv)     ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie pokroku po uplynutí určitého času;

(v)     kvantitatívne odhady účinku na emisie zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov rozčlenené podľa:

– výsledkov ex ante hodnotenia účinkov všetkých politík a opatrení. Uvedú sa odhady pre postupnosť 4 budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré bezprostredne nasledujú po roku X, pričom sa bude rozlišovať medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a tými, na ktoré sa vzťahuje smernica č. 406/2009/ES;

– výsledkov ex-post hodnotenia účinkov všetkých politík a opatrení zameraných na zmiernenie zmeny klímy, ak sú k dispozícii, pričom sa bude rozlišovať medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a tými, na ktoré sa vzťahuje smernica č. 406/2009/ES;

(vi)     odhady prognóz nákladov politík a opatrení a prípadne aj odhady realizovaných nákladov politík a opatrení;

(vii)    všetky odkazy na hodnotenie a podkladové technické správy uvedené v ods. 2 tohto článku;

(d) informácie o realizovaných alebo plánovaných politikách a opatreniach zameraných na vykonávanie príslušných právnych predpisov Únie a informácie o vnútroštátnych procesoch na dosiahnutie súladu a presadzovania;

(e) informácie uvedené v článku 6 ods. 1 bode d) rozhodnutia č. 406/2009/ES;

(f) informácie o rozsahu, v akom činnosť členského štátu predstavuje významný prvok úsilia realizovaného na vnútroštátnej úrovni, ako aj o rozsahu, v akom plánované využitie spoločného vykonávania, mechanizmu čistého rozvoja a medzinárodného obchodovania s emisiami dopĺňa vnútroštátnu činnosť podľa príslušných ustanovení Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa neho.

2. Členské štáty sprístupnia verejnosti v elektronickej forme všetky hodnotenia nákladov a účinkov vnútroštátnych politík a opatrení a všetky informácie o vykonávaní politík a opatrení Únie, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zvyšujú záchyty, spolu so všetkými technickými správami, ktoré tvoria podklad k týmto hodnoteniam. Súčasťou týchto informácií by mali byť opisy použitých modelov a metodických prístupov, definície a základné predpoklady.

Článok 15

Nahlasovanie prognóz

1. Členské štáty do 15. marca každého roka („rok X“) predložia Komisii vnútroštátne prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov usporiadané podľa plynov a podľa sektorov. Ich súčasťou budú kvantitatívne odhady pre postupnosť 4 budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku X. Vnútroštátne prognózy zohľadňujú všetky politiky a opatrenia prijaté na úrovni Únie a obsahujú:

(a) prognózy bez opatrení, prognózy s opatreniami a prognózy s doplňujúcimi opatreniami;

(b) súhrnné prognózy skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov pre zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a rozhodnutie č. 406/2009/ES;

(c) jasnú identifikáciu vnútroštátnych, regionálnych a európskych politík a opatrení zahrnutých do prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov. Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;

(d) výsledky analýzy citlivosti vykonanej pre prognózy;

(e) všetky relevantné odkazy na hodnotenie a technické správy, ktoré tvoria podklad k týmto hodnoteniam a ktoré sú uvedené v ods. 3 tohto článku.

2. Ak členský štát nepredloží úplné odhady prognóz do 15. marca každého roka, Komisia môže vypracovať odhady potrebné na zostavenie prognóz Únie.

3. Členské štáty sprístupnia verejnosti v elektronickej forme svoje vnútroštátne prognózy emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov spolu so všetkými technickými správami, ktoré tvoria podklad k týmto prognózam. Súčasťou týchto informácií by mali byť opisy použitých modelov a metodických prístupov, definície a základné predpoklady.

Kapitola 6

Nahlasovanie ďalších informáciách relevantných z hľadiska zmeny klímy

Článok 16

Nahlasovanie vnútroštátnych adaptačných opatrení

Členské štáty do 15. marca každého roka predložia Komisii informácie o svojich vykonaných alebo plánovaných opatreniach zameraných na adaptáciu na zmenu klímy, najmä o vnútroštátnych alebo regionálnych adaptačných stratégiách a o adaptačných opatreniach. Súčasťou týchto informácií bude prideľovanie rozpočtových prostriedkov podľa sektora, politiky a pre každé adaptačné opatrenie sa uvedie hlavný cieľ, typ nástroja, stav vykonávania a kategória vplyvu na zmenu klímy (napríklad záplavy, zdvihnutie hladiny morí, extrémne teploty, sucho a extrémne prejavy počasia).

Článok 17

Nahlasovanie informácií o finančnej a technologickej podpory poskytovanej rozvojovým krajinám

Členské štáty na základe najlepších dostupných údajov do 15. marca každého roka („rok X“) predložia Komisii:

(a) informácie o finančnej podpory vyčlenenej a vyplatenej rozvojovým krajinám pre rok X-1 podľa UNFCCC, o vyčlenenej finančnej podpory za rok X a o plánovanom poskytovaní podpory. Nahlásené informácie budú zahŕňať:

(i)      informáciu o tom, či finančné zdroje, ktoré členské štáty poskytli rozvojovým krajinám, sú nové a dodatočné zdroje v zmysle UNFCCC, a príslušný spôsob výpočtu;

(ii)      informácie o všetkých finančných zdrojoch, ktoré pridelil členský štát v súvislosti s vykonávaním UNFCCC podľa typu kanála, ako sú napríklad bilaterálne, regionálne alebo iné multilaterálne kanály;

(iii)     kvantitatívne informácie o finančných tokoch na základe tzv. „Rio-markerov“ pre pomoc súvisiacu so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na túto zmenu („Rio-markery“), ktoré zaviedla Skupina pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Group, DAG) organizácie OECD a metodické informácie týkajúce sa uplatňovania metodiky Rio-markerov vo vzťahu ku zmene klímy;

(iv)     podrobné informácie o pomoci, ktorú poskytuje verejný či súkromný sektor rozvojovým krajinám, ktoré sú zvlášť citlivé na účinky zmeny klímy, na účely adaptácie na tieto účinky;

(v)     podrobné informácie o pomoci, ktorú rozvojovým krajinám poskytuje verejný či súkromný sektor na účely zmiernenia emisií skleníkových plynov;       

(b) informácie o činnostiach členských štátov súvisiacich s odovzdávaním technológií rozvojovým krajinám podľa UNFCCC a o odovzdaných technológiách za rok X-1, informácie o plánovaných činnostiach súvisiacich s odovzdávaním technológií rozvojovým krajinám podľa UNFCCC a o technológiách, ktoré sa majú preniesť, za rok X a nasledujúce roky. Súčasťou týchto informácií by mali byť informácie o tom, či boli odovzdané technológie použité na zmiernenie účinkov zmeny klímy alebo na adaptáciu na tieto účinky, informácie o prijímajúcej krajine, množstve poskytnutej podpory a type odovzdanej technológie.

Článok 18

Nahlasovanie informácií o používaní výnosov z aukcií a projektových kreditoch

1. Členské štáty do 15. marca každého roka („rok X“) predložia Komisii za X-1:

(a) podrobné odôvodnenie v zmysle v článku 6 ods. 2 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

(b) informácie o použití výnosov počas roka X-1 získaných členským štátom aukciou kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Tieto informácie obsahujú aj konkrétne a podrobné informácie o použití 50 % výnosov a výsledných prijatých opatrení s uvedením kategórie týchto opatrení prijatých v súlade s článkom 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES a označením relevantnej prijímajúcej krajiny alebo regiónu;

(c) informácie o použití všetkých výnosov získaných členským štátom aukciou kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES;

(d) informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. b) smernice č. 406/2009/ES a informácie o tom, ako ich nákupná politika podporuje dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy.

2. Pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť sumu ekvivalentnú výnosom získaným z aukcie na účely podľa článku 3d ods. 4 a článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES, platí, že na túto sumu sa vzťahujú požiadavky uvedené v ods. 1 písm. b) a c) tohto článku.

3. Výnosy z aukcie, ktoré neboli vyplatené v čase, keď členský štát nahlasuje Komisii informácie podľa tohto článku, sa vyčíslia a nahlásia v správach za nasledujúce roky.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku.

Článok 19

Dvojročné správy a vnútroštátne oznámenia

1. Únia a členské štáty predložia sekretariátu UNFCCC dvojročné správy v súlade s rozhodnutím 1/CP.16 a vnútroštátne oznámenia v súlade s článkom 12 UNFCCC.

2. Členské štáty predložia vnútroštátne oznámenia a dvojročné správy aj Komisii.

Kapitola 7

Preskúmanie emisií skleníkových plynov odborníkmi Únie

Článok 20

Odborné preskúmanie inventára

1. Komisia vykoná úvodné odborné preskúmanie údajov vnútroštátneho inventára predložených členskými štátmi podľa článku 7 ods. 2 tohto nariadenia s cieľom určiť ročné pridelenie emisií uvedené v článku 3 ods. 2 štvrtom pododseku rozhodnutia č. 406/2009/ES.

2. Počínajúc údajmi nahlásenými za rok 2013 bude Komisia vykonávať ročné odborné preskúmanie údajov vnútroštátnych inventárov predložených členskými štátmi podľa článku 7 ods. 2 tohto nariadenia s cieľom monitorovať, ako sa členským štátom darí dosahovať zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov podľa článku 3 rozhodnutia č. 406/2009/ES a všetky ďalšie ciele znižovania alebo obmedzovania emisií skleníkových plynov stanovené v právnych predpisoch Únie.

3. Úvodné a každoročné odborné preskúmania zahŕňajú:

(a) kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, súladu, porovnateľnosti a úplnosti predložených informácií;

(b) kontroly na odhalenie prípadov, v ktorých sú inventarizačné údaje v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi UNFCCC alebo pravidlami Únie a

(c) v prípade potreby výpočet výsledných technických opráv.

4. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 29 tohto nariadenia s cieľom stanoviť pravidlá vykonávania odborných preskúmaní uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku vrátane úloh uvedených v ods. 3 tohto článku.

5. Komisia prijme vykonávací akt s cieľom stanoviť celkový súčet emisií za relevantný rok vyplývajúci z opravených inventarizačných údajov pre každý členský štát po dokončení príslušného ročného preskúmania.

6. Údaje pre každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 11 rozhodnutia č. 406/2009/ES a článku 19 smernice 2003/87/ES ku dňu uplynutia jedného mesiaca od dátumu zverejnenia vykonávacieho aktu prijatého podľa ods. 5 tohto článku vrátane zmien týchto údajov v prípade, ak členský štát využije možnosti flexibility podľa článkov 3 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES, sa budú vzťahovať na uplatnenie článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES.

Článok 21

Riešenie účinkov prepočtu

1. Po dokončení ročného odborného preskúmania inventarizačných údajov za rok 2020 podľa článku 20 tohto nariadenia Komisia vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu prepočítaný súčet emisií skleníkových plynov pre každý členský štát.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 31 ods. 2 tohto nariadenia, Komisia pri návrhu cieľov zníženia alebo obmedzenia emisií pre každý členský štát na obdobie po roku 2020 podľa článku 14 rozhodnutia č. 406/2009/ES použije okrem iných údajov aj prepočítaný súčet uvedený v ods. 1 tohto článku.

3. Komisia bezodkladne zverejní výsledky výpočtov vykonaných podľa odseku 1 tohto článku.

Kapitola 8

Hodnotenie pokroku pri plnení záväzkov Únie a medzinárodných záväzkov

Článok 22

Hodnotenie pokroku

1. Komisia každý rok na základe informácií predložených v článkoch 7, 8, 11 a 15 až 18 tohto nariadenia a po konzultácii s členskými štátmi posúdi pokrok, ktorý Únia a jej členské štáty dosiahli pri plnení nasledujúcich záväzkov s cieľom zistiť, či je tento pokrok postačujúci:

(a) záväzky podľa článku 4 UNFCCC a článku 3 Kjótskeho protokolu, ako sú stanovené v rozhodnutiach prijatých Konferenciou zmluvných strán dohovoru UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán k dohovoru UNFCCC vo funkcii stretnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu;

(b) povinnosti stanovené v článku 3 rozhodnutia č. 406/2009/ES.

2. Komisia každé dva roky posúdi celkový vplyv leteckej dopravy na celosvetovú klímu (vrátane vplyvu emisií iných plynov ako CO2, ako sú napríklad oxidy dusíka, a iných účinkov, ako je zväčšovanie riasovitých oblakov) na základe údajov o emisiách poskytnutých členskými štátmi podľa článku 7 tohto nariadenia a zlepší túto kvantifikáciu odkazom na vedecký pokrok a údaje z leteckej dopravy.

3. Komisia do 31. októbra každého roka predloží Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu súhrn záverov posúdení podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

Článok 23

Správa o dodatočnej lehote na splnenie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu

Po uplynutí dodatočnej lehoty na splnenie záväzkov uvedených v ods. 3 rozhodnutia 13/CMP.1 predloží Únia a každý členský štát sekretariátu UNFCCC správu o tejto dodatočnej lehote.

Kapitola 9

Spolupráca a podpora

Článok 24

Spolupráca medzi členskými štátmi a Úniou

Členské štáty a Únia budú navzájom plne spolupracovať a koordinovať svoje činnosti v súvislosti s povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú:

(a) zostavovania inventára skleníkových plynov v Únii a správy o inventári skleníkových plynov v Únii podľa článku 7 ods. 4 tohto nariadenia;

(b) vypracovania vnútroštátneho oznámenia Únie podľa článku 12 UNFCCC a dvojročnej správy podľa rozhodnutia 1/CP.16;

(c) postupov preskúmania a zaisťovania súladu podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu v súlade so všetkými príslušnými rozhodnutiami podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, ako aj postupov Únie pri preskúmaní inventárov skleníkových plynov v členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje článok 20 tohto nariadenia;

(d) všetkých úprav podľa článku 5 ods. 2 Kjótskeho protokolu alebo na základe procesu Únie na preskúmanie uvedeného v článku 20 tohto nariadenia alebo iných zmien inventárov a správ o inventároch, ktoré sa predložia alebo majú predložiť sekretariátu UNFCCC;

(e) zostavenia približného inventára skleníkových plynov v Únii podľa článku 8 tohto nariadenia;

(f) nahlasovanie informácií o vyradení jednotiek AAU, CER, ERU alebo RMU po uplynutí dodatočnej lehoty uvedenej v ods. 14 rozhodnutia 13/CMP.1 na účely plnenia záväzkov podľa článku 3 ods. 1 Kjótskeho protokolu.

Článok 25

Úloha Európskej environmentálnej agentúry

Európska environmentálna agentúra bude pomáhať Komisii pri dodržiavaní článkov 6 až 10, 13 až 20, 22 a 23 tohto nariadenia v súlade so svojím ročným pracovným programom. Táto pomoc sa bude týkať:

(a) zostavenia inventára skleníkových plynov v Únii a vypracovania správy o inventári skleníkových plynov v Únii;

(b) vykonávania procesov na zabezpečenie a kontrolu kvality na účely prípravy inventára skleníkových plynov v Únii;

(c) vypracovania odhadov pre údaje, ktoré neboli nahlásené v rámci vnútroštátnych inventárov skleníkových plynov;

(d) vykonávania ročného odborného preskúmania;

(e) zostavenia približného inventára skleníkových plynov v Únii;

(f) zhrnutia informácií nahlásených členskými štátmi o prognózach, politikách a opatreniach;

(g) vykonávania postupov na zabezpečenie a kontrolu kvality informácií nahlásených členskými štátmi o prognózach, politikách a opatreniach;

(h) vypracovania odhadov údajov o prognózach, ktoré členské štáty nenahlásili;

(i) zhrnutia údajov podľa požiadaviek pre výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade, ktorú vypracúva Komisia;

(j) rozširovania informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia vrátane vedenia a aktualizovania databázy o zmierňujúcich politikách a opatreniach členských štátov a strediska výmeny informácií o vplyvoch, zraniteľnosti a adaptácii na zmenu klímy.

Kapitola 10

Delegovanie

Článok 26

Podrobné požiadavky na nahlasovanie

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 tohto nariadenia s cieľom stanoviť podrobné pravidlá nahlasovania vrátane pravidiel týkajúcich sa obsahu, štruktúry, formátu a procesu nahlasovania informácií členskými štátmi podľa článkov 4, 5, 7, 8 a 13 až 19 tohto nariadenia.

Článok 27

Požiadavky na vnútroštátne systémy

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 tohto nariadenia s cieľom stanoviť požiadavky na zriadenie, prevádzku a fungovanie vnútroštátnych systémov členských štátov podľa článkov 5 a 13 tohto nariadenia.

Článok 28

Zrušenie alebo zmena a doplnenie povinností

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 tohto nariadenia s cieľom zrušiť články 4 až 7, 10 až 12, 14, 15, 17 a 19 tohto nariadenia alebo akúkoľvek ich časť alebo zmeniť a doplniť tie isté články v prípade, že dôjde k záveru, že medzinárodným alebo iným vývojom vznikne situácia, keď povinnosti podľa týchto článkov prestali byť potrebné, primerané zodpovedajúcim prínosom alebo nespĺňajú či zdvojujú požiadavky na nahlasovanie podľa UNFCCC. Žiadny akt prijatý podľa tohto článku nesmie spôsobiť, že povinnosti nahlasovania na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni ako celok budú pre členské štáty spojené s väčším bremenom.

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 7, 10, 11, 20 a 26 až 28 tohto nariadenia bude Komisii udelené na dobu neurčitú, ktorá sa začína dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Európsky parlament alebo Rada môžu kedykoľvek zrušiť delegovanie právomoci uvedené v článkoch 7, 10, 11, 20 a 26 až 28 tohto nariadenia. delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí sa ukončí rozhodnutím o zrušení. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nemá vplyv na účinnosť žiadnych už platných delegovaných aktov.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt súčasne Európskemu parlamentu a Rade hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 7, 10, 11, 20 alebo 26 až 28 tohto nariadenia nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Uvedené obdobie sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace.

Kapitola 11

Záverečné ustanovenia

Článok 30

Postup výboru

Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011[22].

Článok 31

Preskúmanie

1. Komisia pravidelne preskúma súlad ustanovení o monitorovaní a nahlasovaní podľa tohto nariadenia s budúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu alebo iných právnych predpisov Únie.

2. Ak počas záväzného obdobia podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES dôjde k zmene medzinárodných pravidiel týkajúcich sa odhadu emisií skleníkových plynov pri príprave inventárov skleníkových plynov, Komisia posúdi, v akom rozsahu sa nové pravidlá vzťahujú na účely rozhodnutia č. 406//2009/ES.

Článok 32

Zrušenie

Rozhodnutie č. 280/2004/ES sa zrušuje.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

Skleníkové plyny

Oxid uhličitý (CO2)

Metán (CH4)

Oxid dusný (N2O)

Fluorid sírový (SF6)

Fluorid dusitý (NF3)

Fluórované uhľovodíky (HFC):

HFC-23         CHF3

HFC-32         CH2F2

HFC-41         CH3F

HFC-125       CHF2CF3

HFC-134       CHF2CHF2

HFC-134a     CH2FCF3

HFC-143       CH2FCHF2

HFC-143a     CH3CF3

HFC-152       CH2FCH2F

HFC-152a     CH3CHF2

HFC-161       CH3CH2F

HFC-227ea   CF3CHFCF3

HFC-236cb   CF3CF2CH2F

HFC-236ea   CF3CHFCHF2

HFC-236fa    CF3CH2CF3

HFC-245fa    CHF2CH2CF3

HFC-245ca   CH2FCF2CHF2

HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3

HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 alebo (C5H2F10)

Plnofluórované uhľovodíky (PFC):

PFC-14, Tetrafluórmetán, CF4

PFC-116, Hexafluóretán, C2F6

PFC-218, Oktafluórpropán, C3F8

PFC-318, Oktafluórcyklobután, c-C4F8

Hexafluórcyklopropán c-C3F6

PFC-3-1-10, Dekafluórbután, C4F10

PFC-4-1-12, Dodekafluórpentán, C5F12

PFC-5-1-14, Perfluórhexán, C6F14

PFC-9-1-18, C10F18

PRÍLOHA II

Prepočítané množstvo emisií skleníkových plynov podľa členských štátov podľa článku 21 ods. 1

Prepočítané množstvo emisií skleníkových plynov podľa členských štátov sa vypočíta podľa tohto vzorca:

kde:

– ti,2012 je ročný prídel emisií členského štátu určený podľa článku 3 ods. 2 štvrtého odseku a článku 10 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

– ti,2022 je ročný prídel emisií členského štátu pre rok i podľa článku 3 ods. 2 štvrtého odseku a článku 10 rozhodnutia č. 406/2009/ES, ako by bol vypočítaný, keby sa ako vstupné údaje použili preskúmané údaje z inventára predložené v roku 2022;

– ei,j sú emisie skleníkových plynov členského štátu pre rok i stanovené podľa aktov prijatých Komisiou podľa článku 20 ods. 5 po odbornom preskúmaní inventára v roku j.

PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Rozhodnutie č. 280/2004/ES || Toto nariadenie

Článok 1 || Článok 1

Článok 2 ods. 1 || Článok 4 ods. 1

Článok 2 ods. 2 || -

Článok 2 ods. 3 || Článok 4 ods. 3

Článok 3 ods. 1 || Článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 2

Článok 3 ods. 2 || Článok 14 ods. 1 a článok 15 ods. 1

Článok 3 ods. 3 || Článok 26, článok 27, článok 28, článok 29

Článok 4 ods. 1 || Článok 6

Článok 4 ods. 2 || Článok 6

Článok 4 ods. 3 || Článok 25

Článok 4 ods. 4 || Článok 5 ods. 1

Článok 5 ods. 1 || Článok 22 ods. 1

Článok 5 ods. 2 || Článok 22 ods. 3

Článok 5 ods. 3 || -

Článok 5 ods. 4 || -

Článok 5 ods. 5 || Článok 23

Článok 5 ods. 6 || -

Článok 5 ods. 7 || Článok 25

Článok 6 ods. 1 || Článok 11 ods. 1

Článok 6 ods. 2 || Článok 11 ods. 3

Článok 7 ods. 1 || -

Článok 7 ods. 2 || Článok 12 ods. 1 a článok 12 ods. 2

Článok 7 ods. 3 || -

Článok 8 ods. 1 || Článok 24

Článok 8 ods. 2 || Článok 7 ods. 3

Článok 8 ods. 3 || -

Článok 9 ods. 1 || Článok 30

Článok 9 ods. 2 || -

Článok 9 ods. 3 || -

Článok 10 ||

Článok 11 || Článok 32

Článok 12 || Článok 33

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a Únie

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[23]

OPATRENIA V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KLÍMY [07]

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[24]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

x Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Tento návrh je zakotvený v dokumente Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Priamo prispieva k dosiahnutiu jedného z piatich hlavných cieľov vytýčených stratégiou, ktorým je znížiť emisie o 20 % do roku 2020.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ:

Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy (kód ABB 07 12)

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB:

07 12 01 (Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy)

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Je potrebné zmeniť a doplniť existujúci mechanizmus monitorovania s cieľom realizovať určité politiky týkajúce sa zmeny klímy a poskytnúť prínos všetkým občanom a podnikom, najmä v súvislosti so zlepšením kvality ovzdušia, zabezpečením dodávky energie, podpory ekologického hospodárskeho rastu a inovácie. Tento návrh tiež pomôže zvýšiť medzinárodnú dôveryhodnosť EÚ poskytnutím vysoko kvalitných informácií o činnostiach vykonaných v boji proti zmene klímy. Zhromažďovaním týchto informácií návrh tiež zaistí, aby bola EÚ lepšie pripravená čeliť všetkým budúcim výzvam v oblasti zmeny klímy.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné monitorovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Všeobecným, špecifickým a prevádzkovým cieľom návrhu zodpovedajú tieto ukazovatele:

– počet prípadov nesúladu zistených na úrovni EÚ alebo podľa dohovoru UNFCCC;

– počet správ predložených načas Komisii a/alebo UNFCCC;

– súlad správ na úrovni EÚ so správami predloženými členskými štátmi zistený pri preskúmaniach EÚ a UNFCCC;

– súlad údajov o emisiách nahlásených členskými štátmi podľa rozhodnutia o mechanizme monitorovania a ďalších nástrojov na nahlasovanie, ako to vyplýva z preskúmaní EÚ a UNFCCC;

– úplnosť správ členských štátov predložených Komisii a podľa UNFCCC v porovnaní s existujúcimi požiadavkami;

– použitie spoločných metodík a formátov nahlasovania informácií členskými štátmi pri nahlasovaní informácií o finančnej a technickej podpory;

– používanie vnútroštátnych a medzinárodných usmernení o metodike a nahlasovaní členskými štátmi;

– úplnosť správ členských štátov predložených Komisii a UNFCCC v porovnaní s existujúcimi požiadavkami;

– použitie spoločných postupov a formátov nahlasovania informácií členskými štátmi pre prognózy, politiky, opatrenia a skutočné emisie;

– dostupnosť údajov a informácií a vytváranie nových informačných tokov v oblastiach, na ktoré je návrh zameraný.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Krátkodobým cieľom tohto návrhu je významne prispieť k plneniu cieľa zníženia emisií EÚ pre rok 2020 a k plneniu stratégie EÚ 2020. Návrh má aj dlhodobý cieľ, a to dosiahnuť zníženie emisií v rámci EÚ po roku 2020.

V krátkodobom horizonte bude potrebné, aby Komisia začala procesy verejného obstarávania s cieľom získať technickú podporu potrebnú na vykonávanie návrhu, najmä na odborné preskúmania inventárov uvedené v článku 20 návrhu.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Niektoré ustanovenia zahrnuté do tohto návrhu je potrebné vykonávať na úrovni EÚ, pretože to vyžadujú právne predpisy EÚ, konkrétne rozhodnutie č. 406/2009/ES a revidovaná smernica 2003/87/ES.

Keďže na úrovni EÚ sa stanovujú celkové záväzky v oblasti klímy, je tiež účinnejšie vytvoriť požadované nástroje na nahlasovanie na úrovni EÚ. Okrem toho prekonanie zistených problémov, napríklad súladu a aktuálnosti nahlasovania informácií EÚ a členských štátov Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, si vyžaduje koordináciu údajov a metód vo všetkých 27 členských štátoch, čo sa dá účinnejšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Návrh zohľadňuje skúsenosti získané pri vykonávaní rozhodnutia č. 280/2004/ES a spätnú väzbu od zainteresovaných strán. Cieľom návrhu je riešiť zistené slabé stránky a problémy a v prípade potreby zjednodušiť požiadavky na nahlasovanie. Najmä skúsenosti s vykonávaním rozhodnutia o mechanizme monitorovania ukázali, že niektoré požiadavky na nahlasovanie nepriniesli očakávané výsledky (napr. požadované ukazovatele) alebo sa informácie nepoužili tak, ako sa predpokladalo. Tieto požiadavky boli preto zmenené a doplnené s cieľom zaistiť, aby bolo nahlasovanie zmysluplné a účelné. Nové požiadavky sú v súlade s existujúcimi tokmi podávania správ a informáciami.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými nástrojmi

Tento návrh úzko súvisí so stratégiou Európa 2020 a s hlavnou iniciatívou stratégie Európa 2020 pre Európu efektívne využívajúcu zdroje. Návrh je v súlade s klimatickou, energetickou a sociálnou politikou EÚ a dopĺňa ju.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Vykonávanie sa začne pravdepodobne v roku 2013 v závislosti od pokroku v legislatívnom procese.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[25]

x Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[26]

– ¨  vnútroštátne verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Členské štáty budú zodpovedné za vykonávanie prevažnej časti tohto návrhu. Komisia poskytne členským štátom usmernenie a bude posudzovať správy, ktoré predložia. Bude kontrolovať, vykonávať preskúmanie a zhromažďovať niektoré informácie obsiahnuté v týchto správach.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Pravidlá monitorovania a nahlasovania

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia

Súlad správ požadovaných podľa návrhu s vnútroštátnymi a medzinárodnými požiadavkami ukáže, či návrh plní svoje ciele.

Správy zostavené podľa návrhu budú naďalej posudzované na úrovni EÚ a/alebo medzinárodnej úrovni každý rok, každé 2 roky a/alebo každé 4 roky. Posúdenie skutočných emisií bude aj naďalej komplexné a budú ho vykonávať odborníci na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni. Cieľom posúdenia je pomôcť zlepšiť nahlasovanie a posúdiť súlad s cieľmi a záväzkami. Podľa návrhu sa má posúdenie všetkých ostatných klimatických údajov a informácií na úrovni EÚ teraz vykonávať každý rok so zameraním na úplnosť a súlad s usmernením, zatiaľ čo na medzinárodnej úrovni sa toto posúdenie bude vykonávať každé 2 a/alebo každé 4 roky. Toto posúdenie tiež vykonávajú odborníci a cieľom je posúdiť súlad a určiť oblasti, v ktorých je potrebné ďalšie zlepšenie.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Keďže ide o návrh nariadenia, nezahŕňa transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov. S vykonávaním tohto nariadenia sú spojené iba malé riziká, pretože navrhovaný mechanizmus je pokračovaním a vylepšením súčasného mechanizmu.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

Opatrenia prijaté na riešenie týchto rizík budú rovnaké ako v súčasnosti: rozšírený dialóg a spolupráca s členskými štátmi, najmä prostredníctvom Výboru pre zmenu klímy a jeho pracovných skupín, využitie komitológie a technickej podpory od Európskej environmentálnej agentúry. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Táto iniciatíva vzhľadom na príslušné čiastky a typ obstarávania nepredstavuje zvlášť veľké riziko podvodu. Komisia bude riadiť a kontrolovať prácu použitím všetkých svojich bežných nástrojov, ako je napríklad ročný plán riadenia GR CLIMA.

Zvlášť veľký význam majú normy vnútornej kontroly č. 2, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15 a 16. Okrem toho sa budú v plnom rozsahu využívať zásady stanovené nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 („nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a príslušné vykonávacie pravidlá.

Postupy verejného obstarávania bude riadiť finančný okruh GR CLIMA: čiastočne decentralizovaný okruh, ktorý je hierarchicky nezávislý od delegovaných povoľujúcich úradníkov pre osoby, ktoré vykonávajú začatie a overovanie finančných operácií.

Výbor pre vnútornú kontrolu (ENVAC) tiež na kombinácii náhodnej vzorky a rizikovo váženej vzorky zmlúv o verejnom obstarávaní preskúma postup výberu dodávateľa a overí súlad postupov prijatých povoľujúcimi úradníkmi s pravidlami nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávacími pravidlami.

Okrem týchto opatrení budú delegované akty určovať technické usmernenia, podľa ktorých sa budú vykonávať odborné preskúmania uvedené v článku 20. Tieto usmernenia zaistia, aby osoby vykonávajúce odborné preskúmania boli nezávislé a mali primeranú kvalifikáciu.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Počet [Popis…………………...……….] || DRP/NRP ([27]) || od krajín EZVO[28] || kandidátskych krajín[29] || od tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

2 || 07 12 01 [Vykonávanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti klímy] || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

5 || 07.01.02.11 [Ostatné výdavky na riadenie] || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky – NIE

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročné-ho finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Počet [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || od krajín EZVO || od kandidátskych krajín || od tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

NÁVRH SA BUDE VYKONÁVAŤ POMOCOU SÚČASNÉHO ROZPOČTU A NEBUDE MAŤ VPLYV NA VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Počet || [Okruh 2]

GR: <CLIMA> || || || Rok N[30] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 07.12.01 || Záväzky || (1) || 0,2540 || 1,6310 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 10,04

Platby || (2) || 0,2540 || 1,256 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 9,665

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[31] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR <CLIMA> || Záväzky || =1+1a +3 || 0,2540 || 1,6310 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 10,04

Platby || =2+2a +3 || 0,2540 || 1,256 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 9,665

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 0 ,2540 || 1, 6310 || 1, 631 || 1, 631 || 1, 631 || 1, 631 || 1 ,631 || 10,04

Platby || (5) || 0,2540 || 1,256 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 9,665

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <2> viacročného finančného rámca – medzisúčet || Záväzky || =4+ 6 || 0,2540 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 10,04

Platby || =5+ 6 || 0,2540 || 1,256 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 9,665

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 0,2540 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 10,04

Platby || (5) || 0,2540 || 1,256 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 9,665

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca – medzisúčet (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 0,2540 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 10,04

Platby || =5+ 6 || 0,2540 || 1,256 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 1,631 || 9,665

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 ||  Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1,6) || SPOLU

GR: <CLIMA> ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,254 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 3,302

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 1,925

GR <CLIMA> SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,529 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 5,227

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,529 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 5,227

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[32] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1,6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || Záväzky || 0,783 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 15,267

Platby || 0,783 || 2,039 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 2,414 || 14,892

3,2,2,     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie nových operačných rozpočtových prostriedkov (iniciatíva je súčasťou súčasného finančného rámca).

– x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1,6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[33] || Prie-merné nákla-dy || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Spolu spolu

KONKRÉTNY CIEĽ Vykonávanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy (kód ABB 07 12)

- Výstup || Technická pomoc || 0,717 || 2 || 0,254 || 2 || 1,631 || 2 || 1,631 || 2 || 1,631 || 2 || 1,631 || 2 || 1,631 || 2 || 1,631 || 14 || 10,04

Konkrétny cieľ – medzisúčet || 1 || 0,254 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 7 || 10,04

NÁKLADY SPOLU || 1 || 0,254 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 1 || 1,631 || 7 || 10,04

3,2,3,     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3,2,3,1,  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: (iniciatíva je súčasťou súčasného finančného rámca)

Potreba administratívnych rozpočtových prostriedkov sa pokryje z vyčlenených rozpočtových prostriedkov už pridelených na riadenie akcie a/alebo presunutých v rámci GR resp. doplnených podľa potreby o ďalšie rozpočtové prostriedky, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného procesu prideľovania v zmysle rozpočtových obmedzení.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N[34] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1,6) || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,254[35] || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 0,508 || 3,302

Ostatné administratívne výdavky || 0,275[36] || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 0,275 || 1, ,925

OKRUH 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 0, 529 || 0 ,783 || 0 ,783 || 0 ,783 || 0, 783 || 0 ,783 || 0 ,783 || 5, 227

Mimo OKRUHU 5[37] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Ostatné administratívne výdavky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

medzisúčet Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca – medzisúčet || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

SPOLU || 0,529 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 0,783 || 5,227

3,2,3,2,  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie v súčasnosti pridelených ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1,6)

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

|| 07 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 254000[38] || 508000 || 508000 || 508000 || 508000 || 508000 || 508000

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[39] ||

|| XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

|| XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

|| XX 01 04 yy[40] || - sídlo[41] || || || || || || ||

|| - v delegáciách || || || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

|| SPOLU || 254000 || 508000 || 508000 || 508000 || 508000 || 508000 || 508000

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi pridelenými riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Prijmú opatrenia na realizáciu požiadaviek Komisie (napr. preskúmanie správ členských štátov, uskutočňovanie analýz, monitorovanie vykonávania).

Externí zamestnanci ||

3,2,4,     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– x Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžiada zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

…,

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[42].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

……,,

3,2,5,     Účasť tretích strán na financovaní

– x Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...vložte toľko rokov, koľko treba na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1,6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3,3,        Odhadovaný vplyv na príjmy

– x Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[43]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || vložte počet stĺpcov zodpovedajúci trvaniu vplyvu (pozri bod 1,6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

…,

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

…,

[1]               Ú. v. ES L 49, 19.2.2004, s. 1.

[2]               Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11.

[3]               Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 55, 1.3.2005, s. 57.

[5]               http://ec.europa.eu/clima/consultations/0008/index_en.htm

[6]               Ú. v. EÚ C , , s. .                                                                                                   

[7]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[8]               Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

[9]               Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 13.

[10]             Ú. v. EÚ L 130, 15.5.2002, s. 4.

[11]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

[12]             Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63.

[13]             Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 21.

[14]             Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

[15]             Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1.

[16]             Ú. v. EÚ L 304, 4.11.2008, s. 1.

[17]             Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22.

[18]             Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

[19]             KOM(2009) 147 v konečnom znení.

[20]             Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.

[21]             Ú. v. EÚ L 130, 15.5.2002, s. 1.

[22]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[23]             ABM: riadenie podľa činností, ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[24]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[25]             Podrobné informácie o spôsoboch hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[26]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[27]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[28]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu. .

[29]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[30]             Rok N je rok, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Najlepší súčasný odhad roku N je 2013.

[31]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov EÚ a/alebo opatrení (predtým položky BA), nepriamy výskum, priamy výskum.

[32]             Rok N je rok, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[33]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[34]             Rok N je rok, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[35]             Každoročná čiastka na tomto riadku zahŕňa 0,127 mil. EUR, ktoré zodpovedajú zamestnancom pracujúcim na vykonávaní rozhodnutia č 280/2004/EC (zrušeného na základe tohto návrhu).

[36]             Ročné čiastky na tomto riadku zodpovedajú existujúcim nákladom týkajúcim sa vykonávania rozhodnutia č 280/2004/EC (zrušeného na základe tohto návrhu).

[37]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov EÚ a/alebo opatrení (predtým položky BA), nepriamy výskum, priamy výskum.

[38]             Každoročná čiastka na tomto riadku zahŕňa 0,127 mil. EUR, ktoré zodpovedajú zamestnancom pracujúcim na vykonávaní rozhodnutia č 280/2004/EC (zrušeného na základe tohto návrhu).

[39]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert. .

[40]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (predtým položky BA).

[41]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[42]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[43]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % nákladov na výber.