5.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 33/65

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 2 a článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 14, 106, 151, 153 ods. 1 písm. j) a k), 159, 160, 161 a 345 a jej protokol č. 26,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 36,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Európske spoločenstvo uzatvorilo 26. novembra 2009 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3), najmä na jej článok 1 ods. 3,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii“ (KOM(2006)0177) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii (SEK(2006)0516),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725),

—

so zreteľom na pracovný dokumenty útvarov Komisie s názvom „Najčastejšie otázky v súvislosti s rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme pre určité podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme“ (SEK(2007)1516) a „Najčastejšie otázky v súvislosti s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania na sociálne služby všeobecného záujmu“ (SEK(2007)1514),

—

so zreteľom na pracovný dokument pracovníkov Komisie (SEK(2010)1545) nazvaný Príručka o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu a najmä na verejnoprospešné sociálne služby,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020) a na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 k uvedenému oznámeniu (5),

—

so zreteľom na prvú dvojročnú správu Komisie o sociálnych službách všeobecného záujmu (SEK(2008)2179) a jej druhú dvojročnú správu o sociálnych službách všeobecného záujmu (SEK(2010)1284) (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o zdaňovaní finančného sektora (KOM(2010)0549), ako aj na k nemu pripojený pracovný dokument pracovníkov Komisie (SEK(2010)1166),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách (KOM(2011)0020) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2011)0102) o procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu (KOM(2011)0011),

—

so zreteľom na vyhlásenie komisára Andora o sociálnych ustanoveniach Lisabonskej zmluvy (8),

—

so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh k službám európskeho hospodárstva a spoločnosti (9),

—

so zreteľom na Montiho správu o uplatňovaní pravidiel Spoločenstva na sociálne služby vo verejnom záujme, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2008 (10),

—

so zreteľom na správu s názvom Dobrovoľný európsky rámec kvality pre sociálne služby, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2010 (11),

—

so zreteľom na Spoločnú správu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2010 (12),

—

so zreteľom na správu s názvom Posúdenie sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020, ktorú pripravil Výbor pre sociálnu ochranu v roku 2011 (13),

—

so zreteľom na závery a odporúčania fór o sociálnej služby vo verejnom záujme, ktoré sa konali v Lisabone v septembri 2007, v Paríži v októbri 2008 a v Bruseli v októbri 2010 (14),

—

so zreteľom na závery zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) zo 16. a 17. decembra 2008, z 8. a 9. júna 2009 a zo 6. a 7. decembra 2010 (15),

—

so zreteľom na tieto rozsudky Súdneho dvora Európskej únie:

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2006 k oznámeniu Komisie s názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Sociálna služba vo verejnom záujme v Európskej únii (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme (18),

—

so zreteľom na uznesenie zo 14. marca 2007 o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o novom vývoji v oblasti verejného obstarávania (23),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie (24),

—

so zreteľom na výsledky prieskumov kvality života z roku 2003 a 2007 (25),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0239/2011),

A.

keďže článok 3 ZEÚ potvrdzuje cieľ členských štátov – neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok, a cieľ Únie – prosperitu jej národov, ktorú treba dosiahnuť trvalým rozvojom Európy na základe vyváženého hospodárskeho rastu, sociálneho trhového hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou a orientáciou na malé a stredné podniky, zameraného na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ochranu a zlepšovanie životného prostredia, boj proti sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii a nerovnostiam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, podporu sociálnej spravodlivosti a ochrany, rovnosť žien a mužov, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa,

B.

keďže článok 9 ZFEÚ vyžaduje, aby pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliadala na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia,

C.

keďže článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 sa týkajú konkrétne služieb všeobecného záujmu (SVZ), ktoré zahrnujú aj sociálne služby vo verejnom záujme (SSVZ); keďže je potvrdené, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány majú základnú úlohu a rozsiahle právomoci pri poskytovaní, prevádzkovaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a že zmluvy nemajú vplyv na právomoci členských štátov poskytovať, prevádzkovať a organizovať služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru,

D.

keďže prístup k službám všeobecného záujmu je základné právo zahrnuté v hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach uznávaných v rámci Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

E.

keďže poskytovanie všeobecne dostupných, vysokokvalitných, prístupných a cenovo dostupných SSVZ v zmysle oznámenia Komisie o službách všeobecného záujmu z roku 2007 možno teda považovať za základný pilier európskeho sociálneho modelu a za základ kvalitného života a dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych a hospodárskych cieľov EÚ,

F.

keďže sociálne služby vo verejnom záujme, a najmä prístup k službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby sú nevyhnutné na dosiahnutie rovnocennej účasti žien a mužov na trhu práce, vo vzdelávaní a v odbornej príprave,

G.

keďže rodová segregácia v oblasti sociálnych služieb, tak v odvetviach, ako aj v zamestnaniach, má nepriaznivý vplyv na pracovné podmienky a výšku miezd a keďže neplatená starostlivosť o domácnosť, deti a starších ľudí je vykonávaná prevažne ženami,

H.

keďže rozširovanie sociálnych služieb vo verejnom záujme bolo a je hnacou silou pri začleňovaní väčšieho počtu žien na trh práce,

I.

keďže článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 3 ZEÚ sa týkajú subsidiarity na miestnej úrovni, formálne sa tým uznávajú regionálne a miestne samosprávy, a keďže článok 1 Protokolu č. 26 ZFEÚ uznáva základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie spĺňajú potreby užívateľov,

1.

domnieva sa, že SSVZ, ich užívateľov a ich poskytovateľov možno okrem vlastností spoločných so SVZ charakterizovať aj niekoľkými osobitnými vlastnosťami; SSVZ tak, ako ich vymedzujú členské štáty, zahŕňajú zákonom dané i doplnkové systémy sociálneho zabezpečenia poskytované priamo osobe a zamerané na zlepšenie kvality života pre všetkých; zohrávajú preventívnu úlohu i úlohu sociálnej súdržnosti a sociálneho začleňovania a konkretizujú základné práva tak, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

2.

uznáva, že v prípade SSVZ existujú dva protikladné faktory, ktoré je potrebné zladiť: na jednej strane zásada subsidiarity, ktorá podopiera právomoc vnútroštátnych orgánov verejnej moci vymedziť, organizovať a financovať SSVZ tak, ako uznajú za vhodné, a to v spojení so zásadou proporcionality, a na druhej strane zodpovednosť pripadajúca Spoločenstvu a členským štátom za ich oblasti pôsobnosti podľa Zmluvy;

3.

naliehavo žiada členské štáty, aby zachovali prístupné, cenovo prijateľné a vysokokvalitné sociálne služby ako v období rýchleho hospodárskeho rastu a aby zaručili nediskriminačný prístup k týmto službám bez ohľadu na pohlavie, príjmy, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo presvedčenie, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu alebo podmienky zamestnania; domnieva sa, že sociálne služby majú zásadný význam pri zaručení rodovej rovnosti, pretože sú spolu so zdravotníckymi službami a zariadeniami starostlivosti o deti jedným z hlavných pilierov, o ktoré sa opiera úsilie o zvýšenie miery zamestnanosti žien a rovnosti vo všeobecnosti;

4.

trvá na tom, že treba zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske návrhy ohrozili rozvoj verejnoprospešných sociálnych služieb, čo by z dlhodobého hľadiska obmedzilo rast miery zamestnanosti, hospodársky rast EÚ, zvyšovanie finančných príspevkov a podporu rovnosti medzi ženami a mužmi;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali posúdenie rodového vplyvu v prípade rôznych sociálnych služieb vo verejnom záujme a aby zabezpečili, že z posudzovania navrhovaných aktivít EÚ z hľadiska rodovej rovnosti sa stane pravidelný a transparentný proces so zrejmými výsledkami a že rodové hľadisko bude zahrnuté do rozpočtu všetkých programov a politík EÚ a jej členských štátov; žiada tiež Komisiu, aby do svojich monitorovacích správ zaradila otázku rodovej rovnosti;

6.

vyzýva členské štáty, aby v rámci politík zameraných na zladenie pracovného a rodinného života zabezpečili prístupné, cenovo dostupné, kvalitné a rôznorodé formy poskytovania starostlivosti o deti, ako je stanovené v rámci barcelonských cieľov, a aby zlepšili poskytovanie starostlivosti o starších ľudí a závislé osoby, čo je základný krok k dosiahnutiu rovnosti medzi ženami a mužmi, keďže služby v oblasti starostlivosti o deti nielenže umožňujú ženám začleniť sa do trhu práce, ale zároveň ponúkajú aj pracovné príležitosti, žiada Komisiu a členské štáty, aby podnikli kroky smerujúce k uznaniu osôb, väčšinou žien, poskytujúcich neplatenú starostlivosť o domácnosť, deti a starších ľudí, pretože majú veľmi dôležitú úlohu pre udržateľnosť sociálnych systémov;

7.

zdôrazňuje, že všeobecná povaha sociálnej služby nezávisí od oblasti, v ktorej sa poskytuje, ale na spôsobe, akým sa poskytuje, v zmysle rôznych faktorov, ako neziskový štatút či absencia výberu príjemcov;

8.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o SSVZ je nevyhnutné, aby sa zásada subsidiarity uprednostňovala pred pravidlami vnútorného trhu;

9.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby o vytvorení, financovaní a poskytovaní sociálnych služieb vo verejnom záujme (SSVZ) v zásade rozhodovali členské štáty a miestne orgány; rešpektuje a podporuje túto zásadu a vyzýva európske inštitúcie, aby takisto prijali tento prístup;

10.

zdôrazňuje, že na to, aby SSVZ splnili svoju úlohu, nemôžu mať k nim prístup iba znevýhodnené a zraniteľné osoby, ale tieto služby musia by všeobecne prístupné a nezávislé od bohatstva či príjmu, a zároveň musia zaručovať spravodlivý prístup pre všetky znevýhodnené osoby v súlade s právnymi predpismi a postupmi členských štátov;

11.

zdôrazňuje, že v zásade štruktúrovaná a inkluzívna povaha SSVZ prispieva relevantným, užitočným a efektívnym spôsobom k rozvoju všetkých regiónov tým, že vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom umožňuje plniť úlohu čerpaním finančných prostriedkov z verejného a súkromného sektora; domnieva sa, že ich zachovanie vo vidieckych a zraniteľných regiónoch je obzvlášť dôležité, a zdôrazňuje tiež zásadnú úlohu SSVZ pri obmedzovaní rizík vyplývajúcich zo segregácie rozdrobených a marginalizovaných komunít;

12.

zdôrazňuje, že SSVZ sú financované hlavne členskými štátmi, pretože spadajú v zásade do ich rámca právomocí; domnieva sa však, že Európska únia môže zohrávať dôležitú úlohu a pomáhať členským štátom pri ich modernizácii a prispôsobovaní novým podmienkam, prípadne reagovať na požiadavky občanov, čo sa týka ich kvality a rozsahu;

13.

zdôrazňuje význam bezodkladného posúdenia sociálnych vplyvov a vplyvu na život obyvateľov v dôsledku liberalizácie v odvetviach, ktoré sú zásadné pre sociálny pokrok;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa posilnil sociálny rozmer jednotného trhu a lepšie zohľadňovala osobitná povaha SSVZ, s dôrazom na pragmatický prístup, ktorý sa primárne zaujíma o prístupnosť, všeobecnosť, spravodlivosť, kvalitu a efektívnosť takýchto služieb;

15.

podporuje odporúčanie z Montiho správy, aby sa služby širokopásmového internetu a základné bankové služby v európskych právnych predpisoch uznali ako služby, ktoré by mohli zaručovať členské štáty, a aby tieto služby boli všeobecne dostupné a prístupné pre všetkých;

16.

hoci zdôrazňuje skutočnosť, že SSVZ sa nesmú vymedzovať na základe svojho hospodárskeho vplyvu, berie na vedomie druhú dvojročnú správu Komisie a potvrdzuje, že SSVZ sú významným hospodárskym prínosom v zmysle pracovných miest, hospodárskej aktivity a kúpnej sily a že odvetvie zdravotných a sociálnych služieb predstavuje 5 % výkonnosti hospodárstva a zamestnáva 21,4 milióna ľudí; konštatuje, že CEEP vo svojej správe s názvom Mapa verejných služieb tiež potvrdilo, že zdravotnícke a sociálne služby tvoria 9,6 % zamestnanosti EÚ a 9,4 % HDP; konštatuje, že zisťovanie pracovných síl z roku 2008 ukazuje, že ženy tvoria 79 % pracovnej sily v zdravotníckych službách, 81 % v opatrovateľských službách v pobytových zariadeniach a 83 % v opatrovateľských službách bez ubytovania; konštatuje, že zastupiteľský orgán MSP UEAPME sa domnieva, že na svoju úspešnú prevádzku MSP potrebujú kvalitné a efektívne SSVZ; vyzýva členské štáty, aby tiež zohľadnili zásady rodovej rovnosti; poznamenáva, že presadzovanie inkluzívnych trhov práce, prevencie a rehabilitácie z dlhodobého hľadiska povedú k úsporám nákladov a zvýšeniu kvality výsledkov;

17.

zdôrazňuje, že SSVZ prispievajú k účinnému výkonu občianstva Únie a ich cieľom je vytvorenie sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti prostredníctvom uplatnenia rôznych foriem solidarity;

18.

zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní, financovaní, poskytovaní a prideľovaní SSVZ v rámci systémov sociálnych služieb a systémov sociálnej ochrany členských štátov; odhaduje sa, že sektor miestnych a regionálnych samospráv predstavuje 15,9 % HDP EÚ-27, pričom len podiel miestnych samospráv je 12,9 % a ich výdavky na sociálnu ochranu 3 % HDP (378,1 miliardy EUR) (26);

19.

domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány by mali rozšíriť uplatňovanie verejno-súkromných partnerstiev v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu s cieľom zvýšiť ich účinnosť a dostupnosť;

20.

poukazuje na to, že prieskumy kvality života (27), ktoré uskutočnila nadácia Eurofound, potvrdili, že jeden z najdôležitejších spôsobov zvyšovania kvality života obyvateľstva, ktorý zabezpečuje plné začlenenie do spoločnosti a sociálnu a územnú súdržnosť, je poskytovanie a rozvoj SVZ vrátane SSVZ; zdôrazňuje, že SSVZ sú kľúčovým pilierom európskeho sociálneho modelu a súčasťou spôsobu, ako sú európske spoločnosti organizované, a že ich účelom je dosiahnuť ciele sociálnej politiky, čím sa zhmotnia sociálne práva jednotlivcov a skupín, a to často prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov;

21.

zdôrazňuje nevyhnutnosť podpory politiky sociálneho pokroku, ktorá by zaistila všeobecný prístup ku kvalitným verejným službám, pričom by mala byť venovaná zvláštna pozornosť znevýhodneným skupinám, najmä slobodným matkám, ženám, starším osobám, deťom, prisťahovalcom a osobám s akýmkoľvek druhom postihnutia;

22.

zdôrazňuje, že pre verejné prostriedky vyčlenené na SSVZ je neprimerané, aby sa používali na iný účel, ako na plnenie cieľov služby, a že žiadna časť týchto prostriedkov, okrem primeraných nákladov na pracovníkov a administratívnych nákladov v súvislosti s poskytovaním služby, by nemala smerovať na žiaden iný účel; domnieva sa, že legitímny cieľ maximalizácie zisku je v neprijateľnom rozpore so zásadami a cieľmi SSVZ; zastáva názor, že keď sa orgány členských štátov rozhodnú využiť priame poskytovanie SSVZ, musí sa chrániť všeobecný záujem, a mali by podporovať podniky sociálneho hospodárstva so zaručením kvality, inovácie, účinnosti a nákladovej efektívnosti, a to tak, že každý prebytok sa bude opätovne investovať do služby a inovácie, a podnecovať ich, aby fungovali ako poskytovatelia;

23.

zdôrazňuje tradičnú úlohu štátu ako poskytovateľa sociálnych služieb vo verejnom záujme, domnieva sa však, že otvorenie priestoru pre súkromných poskytovateľov povedie k zvýšeniu dostupnosti a kvality služieb a k rozšíreniu možnosti voľby pre spotrebiteľa;

24.

opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie podporovať moderné a kvalitné SSVZ, ktoré sú prostriedkom k zhmotneniu mnohých hodnôt vtelených do európskeho projektu, napríklad rovnosť, solidarita, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj zásad prístupnosti, všeobecnej služby, efektívnosti, hospodárnej správy zdrojov, kontinuity, blízkosti k užívateľom služby a transparentnosti;

25.

zdôrazňuje, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zapojené do poskytovania SSVZ alebo nimi niekoho poverujú, potrebujú pre svoje služby a výdavky právnu istotu, a že hoci informačná a vysvetľovacia služby a príručka, ktorú nedávno zverejnila Komisia, sú veľmi vítané, neposkytujú potrebnú právnu istotu, čo má tendenciu brániť poskytovateľom SSVZ v plnení ich úlohy;

26.

zdôrazňuje, že vnútroštátne a miestne orgány majú povinnosť zabezpečiť riadne fungovanie SSVZ pri udržaní vysokej úrovne kvality;

27.

domnieva sa, že nie je efektívne ani demokraticky akceptovateľné, aby výsledkom súčasného výkladu právnych predpisov bolo požadovanie ESD, aby posúdil hranice pravidiel jednotného trhu, čo sa týka SVZ vrátane SSVZ, čo je jasnou známkou nedostatku právnej istoty; poukazuje na dlhotrvajúci a prebiehajúci dialóg so zainteresovanými subjektmi v tejto veci a vyzýva Komisiu, aby konečne prikročila k činom;

28.

zdôrazňuje, že SSVZ sú nenahraditeľnou investíciou do hospodárskej budúcnosti Európy a že v niektorých členských štátoch sú v dôsledku hospodárskej a bankovej krízy i úsporných vládnych programov pod tvrdým tlakom, výsledkom čoho je ešte vyšší dopyt po týchto službách; SSVZ boli nenahraditeľné ako automatické spoločensko-hospodárske stabilizátory počas týchto kríz – najmä prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia;

29.

zdôrazňuje, že v dôsledku súčasnej situácii neistoty, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, potreba SSVZ neustále narastá, pričom demografický vývoj vytvára nové požiadavky; zdôrazňuje, že v súčasnosti je kľúčovou výzvou na poskytovanie SSVZ zachovanie ich kvality a rozsahu a že vzhľadom na ich význam a absolútnu potrebnosť sa tieto služby musia posilniť s cieľom zaručiť, aby zohrávali svoju dôležitú úlohu pri dosahovaní sociálnych a hospodárskych cieľov Stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby;

30.

zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza a politiky šetrenia uložené členskými štátmi by nemali viesť k znižovaniu investícií do SSVZ, ale naopak, vzhľadom na ich význam a absolútnu potrebnosť musí dôjsť ku konsolidácii týchto služieb, aby boli pokryté potreby obyvateľstva;

31.

poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne orgány uľahčili prístup k sociálnemu ubytovaniu pre ženy, ktoré sú v núdzi alebo sú vystavené riziku vylúčenia, a pre ženy, ktoré boli obeťami rodového násilia, v oboch prípadoch najmä vtedy, ak majú nezaopatrené deti;

32.

upozorňuje na to, že je nutné viac oceňovať prácu osôb zamestnaných v oblasti sociálnych služieb, ktorých väčšinu tvoria ženy, pretože ich práca je náročná, vyžaduje starostlivý prístup a veľkú osobnú angažovanosť a nie je spoločensky veľmi uznávaná;

33.

domnieva sa, že zásada solidarity a posilňovanie Európskej únie si vyžadujú, aby sa kríza s rastom nezamestnanosti a chudoby riešila prostredníctvom zvýšenia účinnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov na úrovni EÚ a na vnútroštátnych úrovniach, a najmä prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, a uplatňovania nových zdrojov, akými sú napríklad projektové dlhopisy;

34.

je presvedčený, že poskytovanie kvalitných SSVZ si od vlád členských štátov vyžaduje zabezpečenie primeraného finančného rámca pre SSVZ, ktorý zaručí kontinuitu poskytovania služieb a stabilné financovanie, ako aj slušné pracovné podmienky a odbornú prípravu pre pracovníkov, ktorí sú zamestnaní alebo pomáhajú pri poskytovaní týchto služieb;

35.

zdôrazňuje tiež, že každý prenos právomocí v oblasti SSVZ z členských štátov na regionálne a miestne orgány musí zároveň stanoviť koordinačný mechanizmus s cieľom zabrániť rozdielom v kvalite poskytovaných služieb v rôznych oblastiach a musí sa nevyhnutne sprevádzať takým prevodom prostriedkov, ktorý umožní aj naďalej poskytovať všeobecné služby vysokej kvality, ktoré účinne zodpovedajú právam a potrebám užívateľov;

36.

domnieva sa, že členské štáty v neposlednom rade potrebujú na zachovanie poskytovania kvalitných SSVZ nové zdroje príjmov, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti založenú na rozhodnutí vedúcich predstaviteľov európskych štátov z 11. marca 2011 (28);

37.

je presvedčený, že v Európe existuje široká zhoda v tom, že SSVZ majú základný význam pre dobré životné podmienky našich obyvateľov a efektívne hospodárstvo, a že hoci pri riešení ťažkostí, ktoré poskytovateľom vznikajú pri poskytovaní a rozvoji SSVZ v dôsledku uplatňovania pravidiel EÚ pre tieto služby, bol zaznamenané určitý pokrok, doposiaľ neexistuje zhoda medzi Komisiou a Radou o uplatňovaní ďalších praktických opatrení na prekonanie prekážok, ktoré zistili zainteresované strany;

38.

zdôrazňuje, že zmluvy zaväzujú EÚ a členské štáty k rozvoju sociálneho trhového hospodárstva a zachovaniu európskeho sociálneho modelu; zdôrazňuje, že je v kompetencii členských štátov slobodne rozhodovať o spôsobe financovania a poskytovania SSVZ, priamo alebo inak, a to použitím všetkých dostupných možností vrátane alternatív výberových konaní, aby sa zaručilo dosiahnutie sociálnych cieľov a zamedzilo ich narúšaniu uplatňovaním trhových pravidiel na netrhové služby; zdôrazňuje, že je potrebné podporné prostredie, ktoré bude presadzovať kvalitu, prístupnosť, dostupnosť a efektívnosť poskytovaných služieb a zároveň uľahčovať poskytovateľom rozvoj iniciatív, ktoré im umožnia predvídať potreby verejnosti;

39.

zdôrazňuje, že kvalita služby sa musí opierať o pravidelné a celkové konzultácie s užívateľmi, pretože služby musia predovšetkým zodpovedať potrebám užívateľov;

40.

berie na vedomie svoje vyššie uvedené vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združení a nadácií a potrebu väčšieho uznania pre subjekty sociálneho hospodárstva vrátane modelov, akými sú družstvá, ktoré aktívne poskytujú SSVZ a pomáhajú pri organizovaní a fungovaní sociálneho hospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby na základe hodnotení vplyvu na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ prijala potrebné kroky zamerané na predloženie návrhov európskych štatútov pre združenia, vzájomných spoločností a nadácií, ktoré by im umožnili fungovať na nadnárodnej úrovni;

41.

víta revíziu stavu pomoci, ktorú uskutočnil komisár Almunia, a žiada objasnenie základných zásad kontroly štátnej pomoci v záujme zlepšenia právnej istoty a transparentnosti a zrozumiteľnosti pojmov, akými sú napríklad „úradné povolenie“ a „vnútroštátne orgány“; zavedenie diferenciácie pravidiel; výpočet náhrad za verejné služby, ktorý by mal okrem iného zohľadniť aj sociálne kritériá, špecifické vlastnosti poskytovateľa služieb a určitý počet externých aspektov súvisiacich s poskytovaním služieb, ako je pridaná sociálna hodnota a zapojenie komunity;

42.

víta hodnotenie vplyvu, ktoré Komisia vypracovala v súvislosti s balíkom komisára Montiho z roku 2005; požaduje revíziu tohto balíka, aby sa posilnila právna istota, zjednodušili pravidlá, akým je napríklad pravidlo o kontrole nadmernej kompenzácie poskytovateľov SSVZ na miestnej úrovni, a zlepšila flexibilita pri ich uplatňovaní, a požaduje, aby sa zvážilo rozšírenie zoznamu odchýlok z oznamovania v súlade s príkladmi nemocníc a sociálneho bývania; vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila primeranú úroveň dolnej hranice platnej pre SSVZ a navrhla systém, ktorý pri výpočte dolnej hranice zohľadní HDP členského štátu, aby bolo možné vypočítať osobitnú dolnú hranicu pre každý členský štát, a tak predísť narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému celoeurópskou jednotnou hraničnou hodnotou; naliehavo vyzýva, aby sa kontrola nadmernej kompenzácie používala len vtedy, ak existuje riziko vážneho narušenia hospodárskej súťaže;

43.

pripomína, že za hospodársky alebo nehospodársky sa nepovažuje ani sektor, ani štatút subjektu vykonávajúceho službu, ani spôsob jeho financovania, ale skôr vlastná povaha jeho činnosti a jej preventívny účinok;

44.

pripomína, že kľúčovým problémom nie je rozlíšenie ekonomických a neekonomických SVZ vrátane SSVZ, ale skôr jasné stanovenie zodpovednosti verejných orgánov pri presadzovaní služby, aby sa zabezpečilo splnenie osobitných úloh vo všeobecnom záujme, ktoré boli pridelené podnikom, ktoré majú na starosti prevádzku takýchto služieb;

45.

v rámci súčasných právnych predpisov EÚ vyzýva na objasnenie pojmov a klasifikačných kritérií používaných na rozlíšenie medzi ekonomickými a neekonomickými SSVZ, a na spoločné pochopenie SVZ s cieľom zabezpečiť dosiahnutie ich zamýšľaného cieľa;

46.

uznáva vysokú hodnotu vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov pre inšpiráciu a presadzovanie ďalšej modernizácie SSVZ v rozličných členských štátoch a naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej proaktívne iniciovala a podporovala takéto činnosti vrátane odborných školení pre regionálne a miestne orgány pri uplatňovaní pravidiel EÚ pre SSVZ; zdôrazňuje, že problémy, ktoré identifikovali poskytovatelia a príjemcovia SSVZ, treba bezodkladne a pragmaticky riešiť;

47.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na oznámenie z roku 2007 o SVZ a aktuálne preskúmanie pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci vykonala program reforiem, úprav a spresnenia pre podporu a uznanie špecifických netrhových charakteristík SSVZ, aby sa zabezpečila úplná zhodu nielen s ustanoveniami jednotného trhu, ale aj so sociálnymi záväzkami v zmluvách;

48.

domnieva sa, že v súčasnosti nie je ústredným problémom rámcové nariadenie EÚ týkajúce sa SSVZ prípustné podľa článku 14 ZFEÚ;

49.

domnieva sa, že Výbor pre sociálnu ochranu významne prispel k pochopeniu úlohy SSVZ a bude v tejto práci pokračovať; konštatuje však, že jeho mandát vyplývajúci zo zmluvy (článok 160 ZFEÚ) konkretizuje čisto poradný štatút a neumožňuje rozšírenie jeho členstva tak, aby zahŕňalo občiansku spoločnosť, Európsky parlament, sociálnych partnerov a iných;

50.

navrhuje vytvoriť mnohostrannú pracovnú skupinu na vysokej úrovni – tak ako odporúča 3. fórum o SSVZ – ktorá bude otvorená, flexibilná a transparentná, budú v nej zastúpené zainteresované strany a ktorej úlohou bude dosiahnutie reforiem, ako sú politické iniciatívy uvedené v tejto správe a stanovísk k nim, v odporúčaniach 3. fóra o SSVZ, v druhej dvojročnej správe Komisie, v správach SPC a v ďalších relevantných návrhoch, ako budú predkladané; navrhuje, aby pracovnej skupine spolupredsedal Európsky parlament a komisár zodpovedný za sociálne veci a aby zahŕňala zástupcov Parlamentu, príslušných komisárov, Radu, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti zastupujúcich používateľov i poskytovateľov SSVZ, Výbor regiónov, miestne orgány a iné relevantné zainteresované subjekty; pracovná skupina by mala:

51.

žiada, aby 4. európske fórum o SSVZ pokračovalo v iniciatíve Ferreirovej správy z roku 2007, preskúmalo pokrok v reforme a aby navrhovaná pracovná skupina predložila 4. fóru správu o pokroku, pričom fóru poskytne informácie o kontinuite, smerovaní a význame;

52.

víta dobrovoľný rámec kvality a trvá na tom, že uplatňovanie zásad by sa malo uplatňovať a kontrolovať podľa navrhnutých kvalitatívnych kritérií otvorenou metódou procesu koordinácie, do ktorej musia byť začlenené zúčastnené strany;

53.

víta skutočnosť, že Európska komisia v kľúčových iniciatívach priložených k oznámeniu o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu navrhuje vytvorenie dobrovoľného európskeho rámca pre kvalitu sociálnych služieb na úrovni jednotlivých odvetví, ktorého súčasťou bude aj dlhodobá starostlivosť a bezdomovectvo; odporúča, aby riešila aj oblasti opatery detí, zdravotného postihnutia a sociálneho bývania, a aby ako ukazovateľ používala rovnaké príležitosti;

54.

vyzýva Európsku komisiu, aby vyjasnila väzbu medzi rámcom kvality načrtnutým v dobrovoľnom rámci kvality (DRK) a v programe Prometheus, aby sa predišlo akémukoľvek zdvojovaniu; naliehavo žiada členské štáty, aby využili DRK pri návrhu alebo zlepšovaní jestvujúcich systémov potvrdzovania kvality a kontroly podľa potreby pre každý členský štát; domnieva sa, že fungovanie DRK by mali vyhodnocovať členské štáty s odkazom na Chartu základných práv a Protokol 26 ZFEÚ;

55.

zdôrazňuje, že na poskytovanie kvalitných sociálnych služieb sú nevyhnutné dobré pracovné podmienky pre mužov i ženy, ktoré sú stabilné a v súlade s právnymi predpismi a praxou členských štátov, pravidelná a kvalitná odborná príprava a zapojenie užívateľov a zlepšenie ich možností; zdôrazňuje, že dobrovoľníctvo je cenným prvkom v sektore SSVZ, nemôže však nahrádzať primeraný počet odborných odborníkov, akými sú napríklad sociálni pracovníci a všeobecný personál;

56.

vyzýva členské štáty, aby podporovali tvorbu pracovných miest a potenciál rastu odvetvia sociálnych zdravotníckych a vzdelávacích služieb tým, že migrantom aj občanom EÚ ponúknu slušné pracovné podmienky a prístup ku komplexným systémom sociálnej ochrany;

57.

domnieva sa, že v oblasti povinností sociálnych pracovníkov by mali mať osobitný význam činnosti zamerané na zvyšovanie motivácie k práci, vzdelávaniu a hospodárskej činnosti s cieľom osamostatniť sa a stať sa sebestačným;

58.

domnieva sa, že zásady DRK by sa mohli použiť na vymedzenie záväzných kritérií kvality, ktoré sa budú uplatňovať v revidovaných pravidlách verejného obstarávania a zmlúv vrátane subdodávok;

59.

navrhuje, ďalším zlepšením DRK by malo byť zahrnutie odkazu na financovane a postavenie poskytovateľa služieb;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.