5.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 33/9

—

so zreteľom na správu Komisie z 5. júla 2010 s názvom Správa o dohľade nad obchodno-distribučným trhom „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“ (KOM(2010)0355) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o obchodno-distribučných službách na vnútornom trhu (SEK(2010)0807),

—

so zreteľom na reakcie na verejné konzultácie Komisie o Správe o dohľade nad obchodno-distribučným trhom, ktoré sa uskutočnili od 5. júla do 10. septembra 2010,

—

so zreteľom na okrúhly stôl o účinnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu pre podniky a spotrebiteľov, ktorý zorganizoval Výbor EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa 25. januára 2011,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. januára 2011 k Správe o dohľade nad obchodno-distribučným trhom „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2010 s názvom Inteligentná regulácia v Európskej únii (KOM(2010)0543),

—

so zreteľom na štvrté vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov – Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov (jesenné vydanie z októbra 2010) a na piate vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok – Spotrebitelia doma v jednotnom trhu (jarné vydanie z marca 2011),

—

so zreteľom na 21. vydanie hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu uverejnené 23. septembra 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (3),

—

na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (5),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 23. júna 2011 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o správe a partnerstve na jednotnom trhu (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre podniky a rast (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 9. marca 2010 o sieti SOLVIT (16),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii (17),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0217/2011),

A.

keďže vietor protekcionárstva, ktorý veje po celej Európe, je alarmujúci,

B.

keďže v záujme rozvinutia plného potenciálu jednotného trhu sa do centra politických programov musí znova dostať reálna ekonomika,

C.

keďže obchodno-distribučný (maloobchodný) trh je dôležitou súčasťou nášho odhodlania obnoviť jednotný trh,

D.

keďže obchodno-distribučný trh môže ako významný spotrebiteľ energie a producent odpadu významne prispieť k udržateľnosti vrátane energetických cieľov EÚ 20–20–20,

E.

keďže sa nedarí dostatočne realizovať podnikateľský potenciál cezhraničného internetového obchodu pre rôzne prekážky, ako sú jazykové bariéry, nedostatočná bezpečnosť systému, neprimerané a nedostatočné informácie či nedostatočná administratívna koordinácia a spolupráca, ktoré spotrebiteľov odrádzajú od nakupovania cez internet od maloobchodníkov z iných členských štátov a maloobchodníkov odrádzajú od cezhraničného internetového predaja,

1.

zdôrazňuje, že obchodno-distribučný sektor je motorom rastu, konkurencieschopnosti a pracovných miest v Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020;

2.

zdôrazňuje, že maloobchodníci ponúkajú rôznorodé a moderné spôsoby kúpy a predaja tovaru a služieb a prispievajú k širšiemu výberu pre spotrebiteľov, ako aj k pružným pracovným príležitostiam, najmä pre mladých ľudí;

3.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby obchodno-distribučnému odvetviu ako pilieru Aktu o jednotnom trhu a faktoru obnovy dôvery Európanov v jednotný trh prisúdili čo najvyšší politický význam;

4.

vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu medzi politikami a prijala komplexný a dlhodobý prístup k obchodno-distribučnému odvetviu;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vážne prekážky naďalej bránia maloobchodu dosiahnuť svoj plný potenciál v rámci online aj offline obchodu; zdôrazňuje nutnosť bezodkladne sa nimi zaoberať;

6.

zdôrazňuje, že maloobchodníci a dodávatelia nesú spoločnú zodpovednosť za dosiahnutie účinnejšieho transparentnejšieho a spravodlivejšieho obchodno-distribučného trhu;

7.

domnieva sa, že pred prípadným uplatnením regulačného prístupu sa musí klásť hlavný dôraz na účinné presadzovanie zásad zmlúv a existujúcich pravidiel a nástrojov vnútorného trhu a na samoreguláciu;

8.

obáva sa, že reštriktívne vnútroštátne predpisy, rozchádzajúce sa výklady a nedostatočné presadzovanie predpisov bránia voľnému pohybu tovaru a služieb v EÚ; zdôrazňuje, že požiadavky na dodatočné testy a registrácie, neuznávanie osvedčení a noriem, územné obmedzenia dodávok a podobné opatrenia spôsobujú spotrebiteľom aj maloobchodníkom, predovšetkým MSP, dodatočné náklady a obmedzujú tak potenciálne výhody jednotného trhu pre európskych občanov a podniky;

9.

uznáva, že je potrebné, aby Komisia prostredníctvom vhodných štatistických nástrojov ďalej analyzovala príčiny cenových rozdielov v EÚ s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť a porovnateľnosť cien pre spotrebiteľov bez toho, aby boli dotknuté európske a vnútroštátne fiškálne predpisy a predpisy týkajúce sa trhu práce, čo by prispelo k uvedomelejšiemu výberu a zároveň k vyššej dôvere k cezhraničnému obchodu; pripomína potrebu aktívnej spolupráce vnútroštátnych štatistických inštitúcií v tomto zmysle;

10.

dôrazne žiada členské štáty, aby v plnej miere a správne uplatňovali pravidlá a právne predpisy vnútorného trhu, konkrétne balík týkajúci sa tovaru, smernicu o službách, smernicu o oneskorených platbách, smernicu o elektronickom obchode, iniciatívu „Small Business Act“ a smernicu o nekalých obchodných praktikách; žiada tiež členské štáty, aby odstránili duplicity a zredukovali administratívnu záťaž a regulačné prekážky, ktoré môžu obmedzovať rast a tvorbu pracovných miest;

11.

žiada Komisiu, aby podrobnejšie sledovala členské štáty v záujme znižovania transpozičných deficitov a zabezpečenia účinného vzájomného uznávania tovaru a služieb; žiada Komisiu, aby zabezpečila aj zjednodušenie existujúcich pravidiel;

12.

upozorňuje na problémy, ktorým čelia nezávislí maloobchodníci v Európe, a domnieva sa, že právne predpisy o obchodno-distribučnom trhu by sa mali vo väčšej miere zakladať na získaných poznatkoch, najmä pokiaľ ide o potrebu dostatočne preskúmať a pochopiť vplyv právnych predpisov na malé podniky;

13.

nabáda podnikateľské zväzy a združenia spotrebiteľov podporované Komisiou, aby zúčastneným stranám poskytovali viac informácií, lepšie školenia a právne poradenstvo o ich právach a nástrojoch, ktoré majú k dispozícii na riešenie problémov, ako je sieť SOLVIT, a aby podnecovali vzájomnú výmenu najlepších postupov;

14.

zdôrazňuje, že roztrieštený platobný systém predstavuje prekážku obchodu; vyzýva Komisiu, aby skvalitnila jednotnú oblasť platieb v eurách (SEPA) s cieľom vytvoriť základné platobné služby dostupné pre všetky karty, podporiť súťaž medzi platobnými prostriedkami prostredníctvom odstránenia prekážok, zvýšiť transparentnosť transakčných nákladov a odstrániť neoprávnené výmenné poplatky; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila rýchlejšie bankové prevody v rámci EÚ; poukazuje okrem toho na to, že oblasť SEPA možno považovať za užitočný nástroj boja proti tieňovej ekonomike;

15.

upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrili niektorí zástupcovia občianskej spoločnosti a MSP, čo sa týka zvyšovania počtu veľkých nákupných centier a znižovania počtu malých obchodov a trhov v odľahlých oblastiach a v centrách miest;

16.

zdôrazňuje, že maloobchodné plánovanie by malo poskytnúť štrukturálny rámec pre konkurenciu medzi podnikmi, posilniť možnosti výberu pre spotrebiteľov a umožniť prístup k tovaru a službám, najmä v menej prístupných a riedko osídlených regiónoch alebo v prípadoch zníženej pohyblivosti spotrebiteľov; zdôrazňuje okrem iného sociálnu, kultúrnu a environmentálnu úlohu, akú v oživení vidieckych a mestských oblastí zohrávajú miestne obchody a trhy; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby podporovali udržateľné miestne komunity podporovaním inovácií a rastu MSP;

17.

zdôrazňuje, že MSP tvoria základ európskeho hospodárstva a majú jedinečnú úlohu vo vytváraní pracovných miest, najmä vo vidieckych oblastiach, ako aj v podpore inovácií a rastu v sektore maloobchodu v miestnych komunitách v celej EÚ;

18.

domnieva sa že pri riešení otázky prístupnosti trhu sa musí v plnom rozsahu dodržiavať zásada subsidiarity;

19.

uznáva, že politika umiestňovania obchodov je v kompetencii členských štátov a že pri rozhodovaní o povolení umiestnenia nových obchodov sa musia zohľadniť dôležité aspekty, ako sú udržateľnosť, mobilita, regionálne plánovanie a konsolidácia centier;

20.

domnieva sa, že stimuly na reštrukturalizáciu mestského fondu budov – aj prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov – by mohli umožniť zníženie nájomného (verejno-súkromné partnerstvo) a podporiť návrat podnikov, najmä miestnych, ktoré slúžia ako nástroj hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

21.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala štúdiu o vplyve a prípadných dôsledkoch vytvárania hypermarketov či nákupných centier pre trh práce, MSP a spotrebiteľov;

22.

berie na vedomie vážne obavy, ktoré vyjadrili ambulantní predajcovia pôsobiaci na verejných priestranstvách nad možnosťou, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES by sa mohla v členských štátoch uplatňovať tak, že pojem prírodný zdroj by sa rozšíril aj na verejné priestranstvá, čo by malo za následok časové obmedzenie povolení na prevádzku na verejných priestoroch, to by malo výrazne nepriaznivý dosah zamestnanosť, slobodu výberu spotrebiteľov a na samotnú existenciu tradičných miestnych pouličných trhov;

23.

zdôrazňuje, že elektronický obchod je dôležitým doplnkom offline (kamenného) obchodu a že sa musia prijať vhodné opatrenia na plný rozvoj jeho potenciálu vrátane zlepšenia prístupu k internetu v najodľahlejších oblastiach Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby do svojho pripravovaného oznámenia o elektronickom obchode zahrnula opatrenia na posilnenie dôvery, predovšetkým zjednodušenie registrácie cezhraničných domén, zvýšenie bezpečnosti internetových platieb a uľahčenie cezhraničného vymáhania dlhov, ako aj zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o ich právach, obzvlášť čo sa týka možností odstúpenia od kúpy a podávania sťažností;

24.

vyjadruje poľutovanie nad značným množstvom prekážok, ktoré maloobchodníkom bránia slobodne sa usadiť kdekoľvek v EÚ; znepokojujú ho najmä niektoré vnútroštátne obchodné a daňové zákony, ktoré majú de facto diskriminačný účinok voči zahraničným maloobchodníkom;

25.

vyzýva Komisiu, aby postupovala prísnejšie voči všetkým členským štátom, ktoré porušia zásady vnútorného trhu, aby urýchlila konania vo veci porušenia predpisov prostredníctvom zrýchleného konania a aby každoročne informovala Európsky parlament o vyriešených prípadoch v oblasti maloobchodu;

26.

znovu potvrdzuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž, zmluvná sloboda a riadne presadzovanie príslušných právnych predpisov sú základným predpokladom fungujúceho obchodno-distribučného trhu;

27.

uznáva, že podniky majú rôznu trhovú silu, že musia konať ekonomicky uvážene a že EÚ potrebuje hospodárskych šampiónov, aby obstála v celosvetovej konkurencii;

28.

zdôrazňuje však, že existujú rozšírené obavy z ovládnutia trhu väčšími subjektmi, ktoré sú často vnímané tak, že ukladajú nespravodlivé podmienky ekonomicky slabším dodávateľom a maloobchodníkom, napríklad prostredníctvom neoprávnených mechanizmov selektívnej distribúcie, geografickej segmentácie, kontroly cien a odstránenia zo zoznamu partnerov bez oznámenia, čím narúšajú hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že takéto praktiky ovplyvňujú celý maloobchodný dodávateľský reťazec; odsudzuje praktiky, ktoré zneužívajú nerovnováhu sily medzi hospodárskymi subjektmi a majú dosah na zmluvnú slobodu; zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia všetkých účastníkov, najmä MSP o ich zmluvných právach by prispelo k prevencii týchto praktík;

29.

uznáva, že franšízy sú pre nezávislých maloobchodníkov dobrým spôsobom, ako prežiť vo vysoko konkurenčnom prostredí; s obavami konštatuje, že franšízové zmluvy uzatvárané s maloobchodníkmi sú čoraz prísnejšie;

30.

zdôrazňuje, že súkromných značiek by mal rozvíjať takým spôsobom, aby zabezpečili lepší výber spotrebiteľom, najmä z hľadiska transparentnosti, kvality informácií a rôznorodosti, a aby malým a stredným podnikom poskytli jasné príležitosti na inovácie a rozširovanie svojej činnosti;

31.

domnieva sa, že takzvané parazitické napodobovanie, ktoré môže okrem iného vyplývať z dvojitej roly maloobchodníkov ako zákazníkov a zároveň konkurentov výrobcov značkového tovaru, je neprípustné a treba sa ním bezodkladne zaoberať; víta skutočnosť, že Komisia vykonáva analýzu, ktorej cieľom je poskytnúť lepšie objasniť právne rámce a postupy týkajúce sa obchodného tajomstva a parazitického napodobovania v 27 členských štátov EÚ;

32.

uznáva potrebu vyváženejších vzťahov a väčšej transparentnosti v maloobchodnom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje potrebu prejsť od konfrontácie k dialógu založenému na faktoch s cieľom obnoviť dôveru a umožniť spravodlivejšie rokovania a rovnaké podmienky pre všetkých, čo umožní všetkým hospodárskym aktérom v dodávateľských reťazcoch, aby mali prospech z pridanej hodnoty ich výrobkov a plne využívali výhody jednotného trhu;

33.

dôrazne žiada Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere a dôsledne presadzovali právne predpisy hospodárskej súťaže a – pokiaľ je to uplatniteľné na vnútroštátnej úrovni – právne predpisy týkajúce sa nekalej hospodárskej súťaže a protimonopolné zákony;

34.

zdôrazňuje, že v záujme riadneho uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže a predchádzania javom spojeným s dominantným postavením na trhu je predovšetkým potrebné posilniť miestne orgány dohľadu nad hospodárskou súťažou a zaistiť ich trvalú a neustálu komunikáciu a spoluprácu s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodársku súťaž;

35.

podporuje dobrú prácu odbornej skupiny pre zmluvné postupy medzi podnikmi Fóra na vysokej úrovni za lepšie fungovanie potravinového reťazca, najmä čo sa týka vymedzenia javov predstavujúcich zjavne nekalé obchodné postupy, ich usporiadania do zoznamu a zhodnotenia, pričom skupina postupuje na základe údajov a konkrétnych príkladov; vyzýva na silnú podporu iniciatív za dialóg medzi zúčastnenými stranami o tomto probléme; vyjadruje znepokojenie, že Európsky parlament nie je formálne zapojený do činnosti odbornej skupiny a fóra na vysokej úrovni; domnieva sa, že Parlament by mal túto záležitosť urýchlene riešiť a mal by sa aktívne podieľať na práci fóra;

36.

podporuje potrebu zaujať širší a horizontálny prístup presahujúci rozsah agropotravinárskeho odvetvia, ktorú vyjadrili zúčastnené strany; žiada Komisiu a podnikateľské zväzy, aby opierajúc sa o aktuálnu činnosť odbornej platformy preskúmali možnosti vytvorenia nového, otvoreného fóra zameraného na maloobchod ako celok;

37.

zároveň dôrazne podporuje intenzívnu prácu zväzov maloobchodníkov a dodávateľov zameranú na nadviazanie neformálneho dialógu a vytvorenie mechanizmov pravidelných konzultácií v oblasti práva hospodárskej súťaže; víta ich dobrovoľnú iniciatívu dospieť k vyhláseniu o spoločných zásadách dobrých obchodných postupov v rámci celého maloobchodného dodávateľského reťazca;

38.

víta tiež nástroj Komisie na monitorovanie cien potravín v Európe, ako aj obdobné iniciatívy členských štátov, ktoré majú umožniť spravodlivé príjmy v rámci celého potravinového reťazca, prostredníctvom analýzy nákladov, procesov, pridanej hodnoty, objemov, cien a marží vo všetkých častiach potravinového reťazca;

39.

so znepokojením konštatuje, že existujúce právne nástroje nie sú využívané v plnej miere, najmä malými a strednými podnikmi, na podporu ich práv, a to z dôvodu hospodárskej závislosti a obáv zo straty podnikateľských príležitostí; žiada Komisiu, členské štáty a podnikateľské zväzy, aby hľadali spôsoby, ako obnoviť dôveru a uľahčiť prístup k súdnym systémom vrátane možnosti anonymných sťažností a zriadenia verejného ochrancu práv EÚ v tejto oblasti; ďalej je presvedčený o tom, že sa musí ďalej rozvinúť koncepčný rámec, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na vertikálnej aj horizontálnej úrovni vzťahov medzi podnikmi, čo by pripravilo cestu k zabezpečeniu skutočne rovnakých podmienok pre podniky;

40.

žiada Komisiu, aby do konca roka 2011 uverejnila oznámenie, v ktorom budú zmapované všetky platné vnútroštátne právne predpisy a nástroje zaoberajúce sa obchodnými postupmi a zmluvnými vzťahmi, a aby dôsledne zhodnotila, či sa tieto predpisy náležite presadzujú a či nie sú potrebné ďalšie opatrenia;

41.

domnieva sa, že by sa mali preskúmať možnosti neformálneho riešenia sporov a mechanizmov nápravy, keďže by mohli predstavovať prostriedok na riešenie sporov pre maloobchodníkov; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2011 navrhla opatrenia týkajúce sa alternatívneho riešenia sporov s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov a podnikov;

42.

žiada Komisiu a subjekty z maloobchodného dodávateľského reťazca, aby každoročne informovali Európsky parlament o pokroku dosiahnutom v existujúcich platformách a mechanizmoch neformálneho dialógu; navrhuje, aby sa výsledky prediskutovali v rámci každoročného okrúhleho stola o obchodno-distribučnom trhu, ktorý organizuje Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa;

43.

poukazuje na zodpovednosť maloobchodného sektora, čo sa týka udržateľnosti; víta skutočnosť, že maloobchodníci a dodávatelia stoja v popredí tzv. zelenej zodpovednosti, najmä čo sa týka odpadu, spotreby energie, dopravy a znižovania emisií CO2; podporuje záväzky, ktoré už prijali v súvislosti s udržateľnou spotrebou, domnieva sa však, že je potrebné ďalšie úsilie; domnieva sa, že v rámci zodpovednosti podnikov by sa mala venovať väčšia pozornosť sociálnym a environmentálnym otázkam;

44.

zdôrazňuje, že maloobchodníci a dodávatelia sú hnacou silou inovácií, výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že celé odvetvie potrebuje zvýšiť mieru investícií do inovačných technológií a postupov v záujme ďalšieho zvyšovania konkurencieschopnosti v rámci dodávateľského reťazca, ktoré by zahŕňali logistiku a dopravu, energetickú efektívnosť, obaly, likvidáciu odpadov a recykláciu výrobkov, pričom je tiež potrebná výmena najlepších postupov;

45.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločný systém hodnotenia a označovania, ako sa uvádza v uznesení Parlamentu o jednotnom trhu pre podniky a rast, na základe celého životného cyklu výrobku, najmä s cieľom zjednodušiť, harmonizovať a prekonať náklady podnikov a spotrebiteľov vyplývajúce z fragmentácie;

46.

vyzýva zúčastnené strany, aby prijali ďalšie iniciatívy na boj proti plytvaniu potravinami;

47.

víta spoločnú dohodu organizácií EuroCommerce a UNI-Europa, ktorá je príkladom fungujúceho sociálneho dialógu v obchodnej praxi; uznáva, že je potrebné urobiť viac pre zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o sociálnej zodpovednosti maloobchodníkov, pre zladenie investícií do nových technológií s ľudským kapitálom, najmä prostredníctvom rozvoja odbornosti, a pre boj proti tieňovej ekonomike;

48.

pripomína dôležitosť riadneho uplatňovania platných právnych predpisov v sociálnej a pracovnej oblasti; vyjadruje poľutovanie nad vysokou mierou nelegálnej práce, čo spôsobuje vysoké daňové úniky a bráni rovnakým podmienkam pre obchodníkov na vnútornom trhu;

49.

pripomína, že zlepšenie pracovných podmienok, boj proti tieňovej ekonomike a zachovanie úrovne zamestnanosti a konkurencieschopnosti prostredníctvom lepšieho zosúladenia potrieb maloobchodníkov s kvalifikáciou pracovníkov patria medzi základné výzvy tohto odvetvia; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné investovať do vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie, keďže to umožní odvetviu rýchlo sa prispôsobovať novým technológiám;

50.

žiada Komisiu, aby po konzultáciách s obchodno-distribučným sektorom pripravila komplexný európsky akčný plán pre maloobchod s cieľom vypracovať stratégiu opierajúcu sa o dosiahnuté výsledky a zameranú na riešenie otvorených otázok, ktorá by poskytovala odporúčania pre toto konkrétne odvetvie; víta skutočnosť, že Parlament túto iniciatívu podporil vo svojom uznesení o jednotnom trhu pre podniky a rast;

51.

zdôrazňuje, že v tomto akčnom pláne by sa mali zohľadniť už vypracované iniciatívy Komisie, ako je fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca, iniciatívy týkajúce sa udržateľnosti a zmeny klímy a príslušné návrhy Aktu o jednotnom trhu;

52.

navrhuje, aby boli v rámci prvého okrúhleho stola pre maloobchodný trh predložené a prerokované kroky nadväzujúce na navrhované opatrenia akčného plánu, a to vrátane pokroku dosiahnutého v dialógu zúčastnených strán;

53.

očakáva, že ďalšia optimalizácia nákupných a predajných procesov v celom maloobchodnom dodávateľskom reťazci, od prieskumu trhu a marketingu produktov až po dodávateľské vzťahy, logistiku, skladové hospodárstvo, ako aj zaobchádzanie s chybným tovarom, sťažnosti spotrebiteľov a starostlivosť o zákazníkov, zlepší konkurencieschopnosť maloobchodného sektora EÚ, zníži ceny pre spotrebiteľov a zlepší kvalitu služieb;

54.

nabáda obchodníkov a dodávateľov, aby sa aktívne zapájali do otvoreného, konštruktívneho a neustáleho dialógu v záujme dosiahnutia pragmatických riešení; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby tento proces aktívne podporovali;

55.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.