7.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 377/23

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy (KOM(2010)0066),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. júna 2010 o príprave lesov na zmenu klímy,

—

so zreteľom na závery Rady z 15. marca 2010 o biodiverzite v období po roku 2010,

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie nazvanú Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147) a svoje uznesenie k nej zo 6. mája 2010 (1),

—

so zreteľom na ministerskú konferenciu o ochrane lesov v Európe s názvom LESY V EURÓPE, rôzne súvisiace uznesenia a odbornú činnosť pri príprave usmernení, kritérií a ukazovateľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 26. februára 1999 o stratégii lesného hospodárstva pre EÚ (2) a správu Komisie o jej implementovaní (KOM(2005)0084),

—

so zreteľom na akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva na roky 2006 – 2011 (KOM(2006)0302) a externé hodnotenie jeho vykonávania v polovici trvania (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 ochrane voľne žijúceho vtáctva (4), na Súhrnnú správu o stave ochrany typov prirodzených biotopov a druhov, ako sa vyžaduje v článku 17 smernice o biotopoch (KOM(2009)0358) a súvisiace uznesenia z 21. septembra 2010 o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity (5) a z 3. februára 2009 o divokej prírode v Európe (6),

—

so zreteľom na závery konferencie COP10 organizácie UNEP v Nagoji z októbra 2010 o biologickej diverzite a na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi, najmä na záväzok chrániť prostredníctvom účinných ochranných opatrení 17 % povrchových a vnútrozemských vodných plôch začlenených do širšej krajinnej oblasti,

—

so zreteľom na štúdiu nazvanú Shaping forest communication in the European Union: public perceptions of forests and forestry (Tvorba komunikácie o lesoch v Európskej únii: ako verejnosť vníma lesy a lesné hospodárstvo) (7),

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol a správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o pokynoch k osvedčeným postupom vo využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF),

—

so zreteľom na akčný plán EÚ o biomase (KOM(2005)0628),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) (8), na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (smernica ETS) (9), na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (rozhodnutie o spoločnom úsilí) (10), na správu Komisie o požiadavkách trvalej udržateľnosti na používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe elektriny, tepla a chladu (KOM(2010)0011) a na 4. hodnotiacu správu IPCC, kapitolu 9: Lesné hospodárstvo a výsledky verejných konzultácií o príprave správy o systéme udržateľnosti pre energetické využívanie biomasy,

—

so zreteľom na Európsky program pre zmenu klímy a prácu vykonanú skupinou odborníkov pre klimatickú politiku pre LULUCF (11),

—

so zreteľom na štúdie Európskeho parlamentu: č. 449.292, ktorá vyhodnocuje zelenú knihu o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ, č. 440.329 o lesnom hospodárstve a systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a č. 449.237 o európskej stratégii na prevenciu a boj proti lesným požiarom, ako aj na závery zasadania podskupiny pre lesné hospodárstvo z medziskupiny pre zmenu klímy, biodiverzitu a trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sa uskutočnilo 13. júla 2010 v Bruseli,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o krajine z roku 2000 (Florentský dohovor),

—

so zreteľom na smernicu Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (12) a na preskúmanie režimu rastlinno-lekárskej starostlivosti EÚ,

—

so zreteľom na súhrnnú správu TEEB (Ekonómia ekosystémov a biodiverzity) o etablovaní ekonomiky prírody a na najnovšie informácie TEEB z oblasti klímy,

—

so zreteľom na uznesenia Rady z 26. apríla 2010 o prevencii lesných požiarov v Európskej únii,

—

so zreteľom na závery Rady z 8. a 9. novembra 2010 o inovatívnych riešeniach financovania činností v oblasti prevencie katastrof,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (13),

—

so zreteľom na správu o konečnom vykonávaní nariadenia o monitorovaní lesov (Forest Focus) (KOM(2010)0430),

—

so zreteľom na technickú správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 9/2006 s názvom Typy európskych lesov: kategórie a typy pre podávanie správ o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a súvisiacu politiku,

—

so zreteľom na správu GR Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Vplyv zmeny klímy na európske lesy a možnosti adaptácie (14),

—

so zreteľom na správu GR Európskej komisie pre životné prostredie s názvom Možnosti politiky EÚ v oblasti ochrany európskych lesov pred škodlivými vplyvmi (15),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 9/2004: Opatrenia pre lesné hospodárstvo v rámci politiky rozvoja vidieka (spolu s odpoveďami Komisie),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (16),

—

so zreteľom na odporúčania siete expertov FAO/UNECE/ILO pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov,

—

so zreteľom na helsinské uznesenie ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe H1, v ktorom sa trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov vymedzuje ako „spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, schopnosť obnovy, životaschopnosť a ich potenciál plniť teraz aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a globálnej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy“,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0113/2011),

A.

keďže lesy a zalesnené oblasti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a odvetvia drevospracujúceho priemyslu s obratom vyše 300 miliárd EUR zabezpečujú prevažne na vidieku viac než 2 milióny pracovných príležitostí, čím prispievajú k hospodárskemu rastu, pracovným miestam a prosperite, keďže poskytujú drevo a možnosti pre cestovný ruch,

B.

keďže lesy EÚ nie sú len stromy, ale formujú celé biosféry, pričom poskytujú neoceniteľné služby ekosystému vrátane ukladania oxidu uhličitého, regulácie vodných tokov, ochrany krajiny, zachovávania úrodnosti pôdy, ochrany pôdy pred eróziou a dezertifikáciou a ochrany pred prírodnými katastrofami, čo sú všetko prvky dôležité pre oblasť poľnohospodárstva, rozvoj vidieka a kvalitu života európskych občanov,

C.

keďže približne 40 % lesov EÚ je vo verejnom vlastníctve a asi 60 % je vo vlastníctve viac než 10 miliónov súkromných vlastníkov lesov, takže za ochranu lesov a ich udržateľné využívanie zodpovedajú obe zúčastnené strany tým, že obhospodarujú lesy trvalo udržateľným spôsobom,

D.

keďže napriek alarmujúcej miere odlesňovania v rôznych častiach sveta v EÚ je dlhodobý trend zvyšovania lesných plôch stabilný a množstvo uhlíka v dendromase sa podľa odhadov zvyšuje, keďže napriek celkovo pozitívnemu vývoju skladovanie uhlíka v lesoch v celej Európe je stále hlboko pod prírodnými možnosťami a tento vývoj by sa ešte mohol zvrátiť, pretože narastá tlak na zvyšovanie ťažby a následkom lesných požiarov a nelegálnej ťažby sa v EÚ ročne stráca okolo 500 000 hektárov lesov,

E.

keďže 30 % oblastí sústavy NATURA 2000 predstavujú horské a iné zalesnené prirodzené miesta výskytu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v sieti biotopov a keďže stav ochrany 66 % z týchto horských biotopov, ktoré sú v záujme Spoločenstva, je neuspokojivý

F.

keďže horské lesy predstavujú tretinu z celkovej zalesnenej plochy EÚ a sú pre prírodnú krajinu veľmi dôležité, pretože prispievajú k ochrane pôdy a regulácii zásobovania vodou; keďže tieto lesy majú zásadnú úlohu v miestnych hospodárskych aktivitách,

G.

keďže ochrana posledných zostávajúcich oblastí neporušenej prírody môže prispieť k zastaveniu straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020,

H.

keďže sa plánuje, že výroba energie z pevnej biomasy a biologického odpadu bude do roku 2020 predstavovať 58 % obnoviteľných zdrojov energie EÚ, a kým podiel lesnej biomasy sa podľa očakávania relatívne zníži, dopyt po dreve ako zdroji energie trvalo narastá; keďže je potrebná bdelosť, aby sa zabránilo nezákonnej ťažbe dreva a intenzifikácii lesníckych postupov, ktoré by mohli v niektorých členských štátoch zvýšiť podiel výrubu voči prírastku na viac než 100 %, a to by bolo v protiklade s cieľmi v oblasti zmeny klímy a biologickej rozmanitosti; keďže energia z biomasy by mala menej závisieť od lesnej biomasy,

I.

keďže ochrana lesov a ochrana funkcií lesov by sa mala zohľadňovať vo všetkých politikách EÚ, ktoré sa týkajú lesov,

J.

keďže lesy predstavujú živé a vyvíjajúce sa ekosystémy, ktoré často presahujú hranice štátov a ktoré možno klasifikovať z rôznych hľadísk, napríklad podľa bioklimatických zón a typu lesov, a keďže EEA s cieľom usmerniť politické rozhodnutia EÚ vypracovala špecifickú lesnú nomenklatúru; keďže v politikách EÚ týkajúcich sa lesov by mali byť zohľadnené najnovšie vedecké výsledky zo všetkých odborov, napr. tzv. „kontinentálny predel“, a tieto politiky by sa mali vyhýbať riziku snažiť sa o príliš široký záber, ak majú byť užitočné,

K.

keďže rôzne typy lesov a odvetvie lesného hospodárstva čelia rôznym nepredvídateľným biotickým aj nebiotickým hrozbám spojeným so zmenou klímy, ako sú škodcovia, búrky, suchá a požiare, z čoho vyplýva, že odolnosť lesov je základom ochranárskeho úsilia,

L.

keďže spoľahlivé a porovnateľné informácie o stave lesov EÚ, dôsledkoch zmeny klímy a modeloch výroby v lesoch sú dôležitou podmienkou politiky a plánovania vrátane prínosu lesov k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na túto zmenu,

M.

keďže požiare a podpaľačstvo, ku ktorým často dochádza s postrannými úmyslami, zničia viac ako 400 000 hektárov lesa ročne, predovšetkým – ale nie výlučne v stredomorskom regióne, s veľkými stratami na ľudských životoch, majetku, zamestnaní, biodiverzite a ochrannej funkcii lesov; keďže regenerácia po požiari je pre všetky lesy obzvlášť ťažká a v prípade siete NATURA 2000 bráni dosiahnutiu cieľov siete,

N.

keďže uvedená biela kniha o adaptácii na zmenu klímy uvádza lesy ako jednu z kľúčových oblastí, kde treba prijať opatrenia, a zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva by sa mala aktualizovať s cieľom začleniť aspekty spojené so zmenou klímy,

O.

keďže len 5 % európskych lesných plôch sa považuje za pralesy, pôvodné a nedotknuté ľudskou činnosťou; keďže malý podiel tohto typu lesov v kombinácii so zvýšenou fragmentáciou ostatných lesov všetkých typov spôsobuje, že sa znižuje odolnosť lesov voči hrozbám spojeným s klímou, a čiastočne vysvetľuje pretrvávajúci slabý stav ochrany mnohých lesných druhov dôležitých pre Európu,

P.

keďže posilňovanie ochranných funkcií lesov by malo byť súčasťou stratégií EÚ a členských štátov v oblasti civilnej ochrany, najmä vzhľadom na extrémne javy súvisiace s klímou, ako sú požiare a povodne,

Q.

keďže správa TEEB predstavila presvedčivú štúdiu nákladov a prínosov verejného investovania do prístupov k adaptácii na zmenu klímy a k zmierneniu zmeny klímy, ktoré sú založené na ekosystémoch, najmä vzhľadom na ekologickú infraštruktúru, ako je napríklad obnova a zachovanie lesov,

R.

keďže treba rešpektovať rôzne vnútroštátne, regionálne a miestne systémy lesného hospodárstva a treba im pomáhať v záujme zvyšovania ich adaptačnej kapacity,

S.

keďže schopnosť európskych lesov účinne zachytávať CO2, NH3 a NOX je stále málo využitá a drevo pochádzajúce z udržateľne obhospodarovaných lesov môže mať udržateľný prínos v oblasti zmiernenia zmeny klímy, pretože slúži ako recyklovateľná náhrada, bohatá na uhlík, za energeticky náročné materiály, ako sú kovové zliatiny, plasty a betón, ktoré sa vo veľkej miere používajú v stavebníctve a iných priemyselných odvetviach,

T.

keďže podľa údajov, ktoré zhromaždila Komisia, bude letné otepľovanie v južnej Európe dvojnásobne rýchlejšie ako vo zvyšnej časti Európy a letné zrážky na juhu sa znížia o 5 % za desaťročie,

U.

keďže akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva má štyri ciele: zlepšenie konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska, ochranu životného prostredia, prínos ku kvalite života a podporu koordinácie a keďže najmä pri dosahovaní prvého cieľa bol zaznamenaný výrazný pokrok,

V.

keďže proces Lesy v Európe už dosiahol dobrovoľný európsky konsenzus o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov; keďže existujúci prístup trvalo udržateľného obhospodarovania lesov nie je plne uznávaný a nevykonáva sa jednotne,

W.

keďže v rámci procesu Lesy v Európe sa už uskutočnili rozsiahle prípravy a rokovania na stanovenie právne záväzného nástroja a keďže na budúcej konferencii v Osle v júni 2011 možno očakávať rozhodnutia v tejto oblasti,

X.

keďže nariadenia o prevencii lesných požiarov (17) a o monitorovaní lesov a environmentálnych interakciách (Forest Focus) (18) už stratili platnosť, čo viedlo k podávaniu správ ad hoc a neprimeranému financovaniu,

Y.

keďže cieľom genetického výberu by malo byť zlepšenie adaptačných charakteristík lesného ekosystému a výber by sa mal na to zameriavať,

Z.

keďže sú potrebné ďalšie informácie o vplyve lesov na modely počasia na európskej úrovni,

AA.

keďže v uvedenej správe z roku 2009 o štúdii Komisie s názvom Možnosti politiky EÚ v oblasti ochrany európskych lesov pred škodlivými vplyvmi sa identifikovali a preskúmali štyri politické možnosti, súčasťou ktorých bolo pokračovanie v súčasnom prístupe, otvorená metóda koordinácie, zvýšené monitorovanie a zavedenie rámcovej smernice o lesoch,

1.

víta zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy; domnieva sa, že stratégia EÚ pre lesy by sa mala posilniť s cieľom zlepšiť udržateľnú správu a ochranu v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

2.

zdôrazňuje však, že podľa článku 5 Zmluvy o EÚ môže EÚ zasahovať v oblastiach, v ktorých je zrejmé, že členské štáty nedokážu dostatočne plniť ciele navrhovaných opatrení;

3.

víta názor Komisie, že lesy by sa mali považovať za hlavný prostriedok pri riešení klimatickej krízy; zdôrazňuje, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov má kľúčový význam pre EÚ pri dosahovaní jej cieľov v oblasti klímy a pri zabezpečovaní potrebných ekosystémových služieb, ako sú napríklad biodiverzita, ochrana proti prírodným pohromám a zachytávanie CO2 z atmosféry;

4.

pripomína, že lesy formujú biosféru, pričom pozostávajú nielen zo stromov, a že ich odolnosť teda závisí od biologickej rozmanitosti nielen stromov, ale všetkých lesných organizmov, predovšetkým zvierat žijúcich voľne v lese, a že lesy majú zásadný význam pre adaptáciu európskych spoločností na zmenu klímy;

5.

zdôrazňuje, že lesy sú hlavným pohlcovačom uhlíka, vďaka čomu zohrávajú rozhodujúcu úlohu v boji proti zmene klímy; zdôrazňuje, že je preto mimoriadne dôležité, aby Európska únia posilnila svoju stratégiu v oblasti boja proti javom, ktoré poškodzujú lesy, ako sú napríklad požiare alebo znečistenie ovzdušia;

6.

je presvedčený, že ekologická udržateľnosť je základnou podmienkou pretrvania hospodárskej a sociálnej funkcie lesov EÚ;

7.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva lesná biodiverzita v adaptácii na zmenu klímy, a potrebu zlepšiť v záujme lepšej adaptácie znalosti o ukazovateľoch lesnej biodiverzity – vrátane najmä znalostí o genetickej kapacite lesov;

8.

víta, že Komisia uskutočnila v rámci zelenej knihy rozsiahlu analýzu biotických a abiotických hrozieb, a upozorňuje ju tiež na potrebu preskúmať aj ostatné faktory priamo prepojené s dosahmi zmeny klímy na lesy, ako je napríklad odlistenie, ktoré spôsobuje, že odlistená plocha korún stromov v lesoch v južnej Európe sa za posledných 20 rokov zdvojnásobila, čo má priame následky aj na zníženie kapacity a účinnosti procesu zachytávania uhlíka a na zníženie zmierňujúceho účinku lesov v obdobiach sucha a teplých vĺn v dôsledku predčasnej straty listov na stromoch;

9.

uznáva významný prínos existujúcich globálnych certifikačných programov, ako sú program organizácie Forest Stewardship Council (FSC) a Program na podporu systémov certifikácie lesov (Programme for the Endorsement of Forest Certification – PEFC), k udržateľnému lesnému hospodárstvu;

10.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ a akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva by sa mali aktualizovať tak, aby zahrnuli problematiku zmeny klímy a širšie otázky týkajúce sa ochrany lesov; pripomína, že pred takýmto preskúmaním sa musí uskutočniť rozsiahla diskusia o politike lesného hospodárstva s členskými štátmi a všetkými zúčastnenými stranami, ktorých sa týka uplatňovanie navrhovaných opatrení;

11.

víta úspech úsilia EÚ zameraného na dosiahnutie svetovej konkurencieschopnosti európskych odvetví drevospracujúceho priemyslu;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie cieľov akčného plánu v oblasti životného prostredia a kvality života, pretože jeho vykonávanie v súčasnosti zaostáva;

13.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu politík EÚ s vplyvom na lesy EÚ s cieľom zistiť, či sú tieto politiky súdržné a či zaručujú ochranu lesov;

14.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu financovania, ktoré je v súčasnosti k dispozícii na lesy a lesné hospodárstvo, a aby prerozdelila existujúce finančné prostriedky, ktoré majú negatívny vplyv na lesnú biodiverzitu, v súlade so závermi Rady pre životné prostredie z marca 2010;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili vykonávanie opatrení stanovených v oznámení Komisie z 27. februára 2008 o inovatívnych a udržateľných odvetviach lesného hospodárstva v EÚ (KOM(2008)0113), pričom vezmú do úvahy, že nadmerná regulácia môže mať za následok nižšiu konkurencieschopnosť výrobkov z dreva v porovnaní s neobnoviteľnými a energeticky náročnými materiálmi;

16.

zdôrazňuje, že opatrenia na ochranu lesov by mali odrážať cezhraničný charakter biotických a abiotických hrozieb v závislosti od ich druhu, bioklimatickej zóny a regionálnych podmienok; ďalej zdôrazňuje, že opatrenia na podporu, koordináciu a dopĺňanie politických iniciatív na úrovni členských štátov a regiónov by sa mali prijať tam, kde EÚ poskytuje pridanú hodnotu, a v súlade s lesnou nomenklatúrou, ktorú vypracovala EEA;

17.

zdôrazňuje, že ochrana lesov je závislá od dlhodobej snahy členských štátov, regiónov, drevospracujúceho priemyslu a štátnych aj súkromných vlastníkov lesov;

18.

domnieva sa, že severné arktické lesy (tajga) a stredozemné lesy majú nesmiernu hodnotu pre európsku biodiverzitu a pri zachytávaní atmosférického uhlíka a mali by mať posilnenú ochranu;

19.

domnieva sa, že dlhodobé plánovanie lesného hospodárstva by malo byť flexibilné, prispôsobivé a participatívne, pričom by malo počítať so všetkými možnosťami, umožniť zváženie viacerých alternatív budúceho rozvoja a zároveň poskytovať reálny a spoľahlivý základ na podporu rozhodovania o hospodárení; ďalej sa domnieva, že na úrovni EÚ by to malo byť vo forme trvalého fóra o lesoch s cieľom zabezpečiť dlhodobú ochranu lesov;

20.

víta úspech procesu Lesy v Európe pri posilňovaní trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (SFM) a dosahovaní európskeho konsenzu v súvislosti s usmerneniami, kritériami a ukazovateľmi SFM; konštatuje, že pri uplatňovaní SFM v súčasnosti chýba konzistentnosť;

21.

pripomína, že cieľom SFM je zosúladiť v prípade lesov výrobnú a ochranársku stránku a pritom zabezpečiť kontinuitu ich hospodárskej, sociálnej a environmentálnej funkcie podľa vnútroštátnych a regionálnych priorít; všíma si so znepokojením, že rastúci trend pozerať sa na lesy len z hospodárskeho hľadiska a zabúdať na ich environmentálne a sociálne aspekty je so zásadami SFM nezlučiteľný;

22.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na doplnenie nariadenia (EÚ) č. 995/2010 o dreve s cieľom zaistiť, aby všetko drevo alebo výrobky z dreva umiestňované na európsky trh pochádzali z lesov s trvalo udržateľným obhospodarovaním;

23.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v úsilí o odstránenie nezákonnej ťažby dreva a obchodovaniu s takto vyprodukovaným drevom, čím pomôžu bojovať proti odlesňovaniu, degradácii lesov a strate biodiverzity;

24.

požaduje posilnenie prepojenia medzi národnými programami lesného hospodárstva a akčným plánom v oblasti lesného hospodárstva prostredníctvom predkladania štruktúrovaných správ Stálemu lesníckemu výboru;

25.

domnieva sa, že SFM má zásadný význam na to, aby lesy EÚ boli naďalej schopné plniť svoju hospodársku, ekologickú a sociálnu funkciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prejavili svoju podporu procesu Lesy v Európe tým, že stanovia SFM ako povinné v rámci Európskej únie; domnieva sa ďalej, že takýto záväzok by napomohol prijatie zásad udržateľného rozvoja v lesnom hospodárstve a bol by najlepšou možnou podporou procesu Lesy v Európe, ako aj právne záväzných dohôd, o ktorých sa uvažuje v rámci Lesov v Európe i vo Fóre Organizácie Spojených národov o lesoch;

26.

zastáva názor, že aktívne SFM by sa malo v EÚ v plnej miere vykonávať v rámci dlhodobých päťročných národných programov lesného hospodárstva, v ktorých sú zapracované národné a regionálne priority, merateľné ciele a hodnotiace kritériá a ktoré berú do úvahy ohrozenie lesov zmenou klímy;

27.

zdôrazňuje, že plány rozvoja vidieka ani operačné programy by sa nemali považovať za ekvivalent národných programov lesného hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že v národných programoch lesného hospodárstva sa náležite zohľadnia závery a odporúčania štúdií o vplyve zmeny klímy na vodné zdroje, ekosystémy a biodiverzitu a že stratégie a programy rozvoja vidieka budú v súlade s programami lesného hospodárstva, stratégiami v oblasti biodiverzity a akčnými plánmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

28.

konštatuje, že genetická rozmanitosť, prirodzená obnova a rozmanitosť štruktúry a druhov všetkých lesných organizmov sú spoločné prvky v možnostiach adaptácie lesov, ktoré sú spoločné pre všetky bioklimatické zóny, systémy udržateľného hospodárenia a typy lesov; ďalej konštatuje, že SFM je zárukou ekonomickej životaschopnosti pre komerčné lesy, ale nevyžaduje sa to v prípade lesov, ktorých primárnou funkciou nie je produkcia dreva;

29.

domnieva sa, že dlhodobá ochrana lesov závisí od vytvorenia alebo udržiavania lesných ekosystémov s veľmi rozmanitou skladbou, vekom a štruktúrou stromov;

30.

vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčania o spôsoboch adaptácie vnútroštátnych systémov civilnej ochrany, ktoré umožnia vyrovnať sa s vplyvom zmeny klímy na lesy; osobitne naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala kroky potrebné na rozšírenie európskej taktickej zálohy na hasenie lesných požiarov z hľadiska zdrojov a kapacity;

31.

varuje pred neobmedzeným komerčným využívaním lesných zdrojov, ktoré najmä v prípade prírodných lesov veľmi často vedie k ich nezvratnému zničeniu;

32.

domnieva sa, že stromy pochádzajúce z agrolesníctva by sa vzhľadom na svoju dôležitú úlohu v sekvestráciu CO2 mali z hľadiska boja proti zmene klímy posudzovať rovnakým spôsobom ako tradičné neproduktívne lesy;

33.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave bielej knihy o ochrane lesov v EÚ s prihliadnutím na výsledky verejnej konzultácie o zelenej knihe, na rozšírené presvedčenie o potrebe pripraviť sa na zmenu klímy a na analýzu politických možností a možností adaptácie; domnieva sa, že biela kniha by sa mala okrem potvrdenia hospodárskeho prínosu lesov vo forme výrobkov z dreva, iných lesných produktov a služieb zamerať na udržiavanie a rozširovanie európskych lesov, pretože pomáhajú európskej spoločnosti zmierniť zmenu klímy a adaptovať sa na jej dôsledky; domnieva sa ďalej, že treba zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany vysokokvalitných biotopov a lesov s ochrannou funkciou v boji proti záplavám, zosuvom pôdy, požiarom, dezertifikácii, strate biodiverzity a extrémnym poveternostným katastrofám; domnieva sa, že nevyhnutnou súčasťou návrhov Komisie musia byť primerané finančné zdroje, výmena poznatkov a podpora výskumu a informácií;

34.

opätovne potvrdzuje svoj názor, že je potrebné zvýšiť úroveň financovania opatrení na ochranu lesov EÚ, a to prostredníctvom piliera „rozvoj vidieka“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); poukazuje na to, že so zreteľom na nové problémy, ktoré priniesla zmena klímy, je zrejmé, že ochrana lesov si vyžaduje väčšie financovanie a možno budú potrebné nové formy pomoci;

35.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala možnosti zavedenia platieb za služby ekosystému, čo by bolo uznaním ich ekonomickej hodnoty a odmenou za ochranu lesnej biodiverzity a obnovu lesných ekosystémov, a aby o tom Parlamentu a Rade podala správu; poukazuje na to, že je dôležité, aby podnikateľská sféra pochopila, že zapojením sa do ochrany biodiverzity a lesov získa dôveryhodnosť, publicitu a iné finančné výhody;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na prevenciu lesných požiarov, ktorej súčasťou bude financovanie preventívnych plánov a vyhodnotenia rizika, Európskeho informačného systému pre lesné požiare (EFFIS), zisťovania požiarov, infraštruktúry, odbornej prípravy a vzdelávania a obnovy lesov po požiari, ako aj zváženie možnosti zakázať na 30 rokov výstavbu na pôdach zničených požiarom;

37.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zákaz výstavby na vypálenom území, keď sa dokáže, že išlo o podpaľačstvo;

38.

žiada odstránenie právnych prekážok trvalo udržateľného obhospodarovania;

39.

poukazuje na potrebu stanoviť finančný rámec, ktorý je potrebný na zvýšenie boja proti lesným požiarom, a žiada tiež o väčšiu pružnosť pri mobilizácii Fondu solidarity;

40.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na informácie o lesoch, ktorý zohľadní klimatické hrozby a potrebu zhromažďovania a rozširovania harmonizovaných a porovnateľných údajov o zalesnených plochách, biodiverzite, biotických a abiotických hrozbách a využívaní pôdy v súvislosti s UNFCCC, Dohovorom o biologickej diverzite a environmentálnymi účtami; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a sledovala ukazovatele týkajúce sa ochranných funkcií lesov, ako je zadržiavanie pôdy a vody;

41.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum vplyvu lesov na regionálne poveternostné podmienky v EÚ s cieľom dopĺňať stratégie lesného hospodárstva informáciami o zmenách, ktoré sa týkajú veľkosti, zloženia a rozmiestnenia lesov, a o dôsledkoch týchto zmien;

42.

žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli a šírili usmernenia o najlepších postupoch na základe zásad udržateľného obhospodarovania, ktoré by zodpovedali potrebám súkromných vlastníkov, štátu i miestnych komunít, s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy; poznamenáva, že je potrebné vymieňať si najlepšie postupy v súvislosti s tým, ako môžu podniky a priemyselné odvetvia prispievať k plneniu cieľov v oblasti biodiverzity, posilňovať prístup z hľadiska životného cyklu a spájať ochranu biodiverzity s vytváraním príjmov; zdôrazňuje potrebu posilniť komunikačnú a informačnú politiku v záujme zabezpečenia udržateľného obhospodarovania lesov, informovania verejnosti a podpory využívania dreva udržateľným spôsobom;

43.

zdôrazňuje, že treba zintenzívniť koordinačné a informačné úsilie v súvislosti s ochranou lesov; zastáva názor, že je potrebné zvýšiť úsilie s cieľom zabezpečiť, aby vnútorné opatrenia EÚ boli v súlade s vonkajšími pozíciami prijatými v súvislosti s lesným hospodárstvom (spolupráca, rozvoj, obchod s exotickým drevom, atď.);

44.

domnieva sa, že lesy sú súčasťou kolektívneho kultúrneho a prírodného dedičstva ľudstva a že pozoruhodné stromy by mali byť chránené bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v lese alebo mimo neho; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali vhodné stratégie na ich ochranu a aby pritom zvážili možnosť vybudovať „observatóriá lesného dedičstva“; nabáda ďalej členské štáty, aby v rámci svojich vnútroštátnych politík podporovali rovnaký prístup verejnosti do lesov a prírodných oblastí a aby uznali, že právo verejnosti na prístup do lesov a prírodných oblastí (allemansrätten) uplatňované v niektorých členských štátoch prináša veľký úžitok z hľadiska rovnocenného a demokratického prístupu k rekreácii, ocenenia ekosystémov a úcty k prírodnému dedičstvu;

45.

v záujme dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020 a vzhľadom na vnútroštátne plány opatrení v súvislosti s lesmi žiada, aby každý členský štát alebo región vypracoval lesnú stratégiu, do ktorej zahrnie opätovné zalesnenie brehov riek, zachytávanie dažďovej vody, poľnohospodárske činnosti a výsledky výskumu, podľa ktorých sa vyberú tradičné odrody stromov a rastlín a druhy najlepšie prispôsobené obdobiam sucha;

46.

zdôrazňuje, že hoci Európa nesporne disponuje praktickými a odbornými znalosťami v oblasti lesného hospodárstva, ktoré pochádzajú z dlhoročnej praxe tradičného lesníctva, je potrebné zvýšiť finančné prostriedky na výskum vplyvu zmeny klímy na lesy; zastáva názor, že vzhľadom na vedeckú neistotu, ktorá sa týka časového vymedzenia a rozsahu ohrozenia lesov v jednotlivých oblastiach, je potrebné vyčleniť finančné prostriedky na výskum klímy podľa konkrétnych potrieb a riešení pre rôzne bioklimatické zóny, aby sa zlepšila príslušná vedomostná základňa;

47.

žiada členské štáty, aby pripravili spoločné dlhodobé výskumné programy s cieľom lepšie pochopiť vplyvy na lesy a zraniteľnosť lesov a podporiť opatrenia na adaptáciu v lesníckom odvetví; vyzýva Komisiu, aby podporila zahrnutie projektov týkajúcich sa vedomostí o lesných ekosystémoch a ich schopnosti adaptovať sa na dôsledky zmeny klímy do viacročného rámca pre výskum a technologický rozvoj;

48.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na ochranu lesov EÚ s cieľom predísť negatívnym dôsledkom šírenia hmyzu a chorôb zapríčinených zmenou klímy;

49.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výskum zmeny klímy a jej dôsledkov na lesy; aby podporovali väčšiu informovanosť o mnohostrannom význame lesov a význame ich trvalo udržateľného obhospodarovania; aby podporovali prvotné vzdelávanie i odbornú prípravu pracovníkov v oblasti lesného hospodárstva popri zamestnaní s dôrazom na odborné témy, ktorých znalosť bude pravdepodobne potrebná v dôsledku zmeny klímy (podpora diverzity, predchádzanie škodám a ich náprava), a aby podporovali výmenu vedomostí a skúseností;

50.

domnieva sa, že vzhľadom na potrebu efektívneho výskumu v oblasti „obranného potenciálu“ lesných ekosystémov, prognostického výskumu a výskumu stratégií zmierňovania vplyvu zmeny klímy na celú oblasť lesného a drevárskeho odvetvia sa vyžaduje koordinácia a financovanie na úrovni EÚ;

51.

poukazuje na to, že v diskusiách o budúcnosti SPP po roku 2013 by sa mala brať do úvahy skutočnosť, že lesy zabezpečujú základné ekologické funkcie a prispievajú k dosiahnutiu sociálnych a ekonomických cieľov rozvoja vidieka a národných hospodárstiev; vyzýva preto členské štáty a regióny, aby pri príprave programov rozvoja vidieka plne spolupracovali s úradmi lesného hospodárstva a širšou verejnosťou s cieľom zabezpečiť súlad politík EÚ, pričom treba brať do úvahy, že lesné hospodárstvo môže byť v niektorých prípadoch nezávislým sektorom vidieckeho hospodárstva;

52.

pripomína, že lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní sociálno-ekonomických a ekologických verejných statkov, ktoré napomáhajú prosperitu spoločnosti a rozvoj najmä vidieckych oblastí; vyzýva Komisiu, aby navrhla politický prístup, ktorý túto úlohu uznáva a súčasne zabezpečuje rešpektovanie vlastníckych práv majiteľa;

53.

víta skutočnosť, že Komisia v najnovšom oznámení o reforme SPP (19) uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú poľnohospodári ako neodmysliteľní činitelia pri prevencii požiarov, ako správcovia lesných ekosystémov, ktorí ich chránia pred nebezpečenstvom ohrozujúcim biodiverzitu – napr. pred škodcami – ale predovšetkým ako základná opora príslušného územia, keďže zachovanie ich živobytia je najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť vyľudňovaniu;

54.

zastáva názor, že vidiecki výrobcovia, skupiny výrobcov a verejné orgány by mali mať v rámci druhého piliera SPP nárok na využívanie opatrení lesného hospodárstva; domnieva sa, že Európska únia by mala naďalej poskytovať pomoc pri zalesňovaní v rámci vnútroštátnych programov rozvoja vidieka, pričom musí zabezpečiť, aby tieto iniciatívy nenarúšali trh a aby sa opatrenia v oblasti zalesňovania spoliehali na miestne materiály a materiály odolné voči škodcom a ohňu a aby prispievali k zachovaniu biodiverzity; ďalej zdôrazňuje, že pri zalesňovaní treba uprednostňovať druhy stromov, ktoré výrazne zlepšujú kvalitu pôdy a biodiverzitu, pričom sa súčasne rešpektujú vlastnosti lokality výsadby, pôvodné druhy a potreba vysádzať zmiešané lesy;

55.

upozorňuje na skutočnosť – podobne ako to urobila Rada vo svojich záveroch z 11. júna 2010 – že zanedbanie lesov môže viesť k vážnym problémom, pretože už pravdepodobne nebude možné zabezpečiť, aby plnili svoje funkcie;

56.

považuje za potrebné povzbudzovať a podporovať zakladanie združení výrobcov a subjektov lesného hospodárstva, ktoré praktizujú SFM, a to najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické malé lesy, pretože pomáhajú udržiavať rovnováhu v ponuke mnohých produktov a služieb, ktoré lesy poskytujú; domnieva sa, že takéto združenia a subjekty by posilnili vyjednávaciu pozíciu výrobcov v dodávateľskom reťazci dreva, pretože by pomáhali zabezpečiť a vytvoriť rovnaké podmienky a súčasne by prispievali k riešeniu problémov hospodárskej krízy, medzinárodnej hospodárskej súťaže a zmeny klímy, ako aj k boju proti nelegálnej ťažbe dreva;

57.

zastáva názor, že pomoc verejným a súkromný subjektom, ktoré ochraňujú lesnú biodiverzitu druhov, biotopy a ekosystémové služby, sa musí zvýšiť a musí zahŕňať aj dobrovoľné spôsoby ochrany a územia siete NATURA 2000, pretože biodiverzita je životne dôležitá na zachovanie, rozvoj a adaptáciu poľnohospodárstva;

58.

žiada, aby sa systém náhrad založený na faktúrach nahradil systémom založeným na štandardných nákladoch alebo nákladoch v závislosti od plochy;

59.

žiada vypracovanie normy na osvedčené lesohospodárske postupy, ktoré sa použijú ako základ podpory v rámci všetkých opatrení lesného hospodárstva;

60.

žiada povinné zahrnutie opatrení týkajúcich sa lesného prostredia a sústavy Natura 2000 do programov rozvoja vidieka a podporu území siete Natura 2000 na základe priamych platieb;

61.

žiada o zaradenie nového opatrenia SPP, v ktorom sa hovorí o in situ a ex situ zachovaní lesného genetického materiálu z identifikovaného zdroja;

62.

dôrazne odmieta uplatňovanie práv duševného vlastníctva na lesné genetické zdroje;

63.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci každého financovania EÚ zaručili dlhodobú perspektívu lesného hospodárstva a projektov na ochranu lesov;

64.

je presvedčený, že prevencia lesných požiarov je nákladovo oveľa efektívnejšia ako boj proti nim;

65.

upozorňuje na naliehavú potrebu vykonať odporúčania v oblasti prevencie prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktoré Parlament nedávno prijal (20), najmä tie, ktoré sa týkajú podpory systémov zalesňovania/opätovného zalesňovania, v rámci ktorých sa v záujme biodiverzity a väčšej odolnosti proti požiarom, búrkam a chorobám uprednostňujú miestne druhy a zmiešané lesy; poukazuje aj na ďalšie problémy, ktorým čelia ostrovy a najvzdialenejšie regióny v prípade požiarov; žiada, aby pre takéto regióny existovala špecifická úprava vo forme sprístupnenia rôznych finančných nástrojov vrátane Fondu solidarity;

66.

domnieva sa, že prevencia lesných požiarov prostredníctvom krajinného plánovania a prepojenosti, infraštruktúry a odbornej prípravy by mala byť pevne zakotvená v politikách EÚ v oblasti ochrany lesov, adaptácie a civilnej ochrany;

67.

upozorňuje, že v prípade suchých oblastí a regiónov ohrozených dezertifikáciou prinesie opätovné zalesňovanie produktívnymi druhmi obyvateľom úžitok a podporí ich zapojenie sa do ochrany a boja proti požiarom;

68.

podčiarkuje, že lesné oblasti majú nesporný význam pre bezpečnosť obyvateľstva, pretože chránia ľudské obydlia pred negatívnym vplyvom prírodných javov;

69.

domnieva sa, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) vo svojej súčasnej podobe nie je zlučiteľný s účtovníctvom LULUCF predovšetkým preto, že je rozdiel medzi ročnými požiadavkami na zosúladenie ETS v priemyselných zariadeniach a dlhšími časovými úsekmi, ktoré si vyžaduje uskutočnenie a zaregistrovanie zmien v zásobách uhlíka v podnikoch obhospodarujúcich pôdu; preto by sa tieto prvky nemali prepájať; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako najlepšie zabezpečiť finančné prostriedky na úspory uhlíka z činnosti LULUCF;

70.

uznáva výzvy spojené s akýmikoľvek úvahami o zahrnutí LULUCF do cieľov členských štátov v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí; zvlášť je znepokojený tým, že rozdiely v presnosti účtovania a veľké prírodné odlišnosti by mohli narúšať režim súladu podľa tohto rozhodnutia; žiada preto pre sektor LULUCF samostatné ciele;

71.

vyjadruje svoj záväzok k plneniu cieľa EÚ 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a cieľa 2 °C v súvislosti so zmenou klímy; obáva sa však, že krátke časové úseky používané v súčasnej metodike výpočtu emisií skleníkových plynov a výsledný predpoklad nulovej bilancie v prípade dendromasy by mohli byť prekážkou v ich dosiahnutí; vyzýva Komisiu, aby konzultovala s Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) a stanovila novú metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov, v ktorej by sa kontrolovali dlhšie časové horizonty a emisie z biomasy ako dôsledok využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, pričom v obhospodarovaní lesov by sa vyhodnocovali uhlíkové toky na vnútroštátnej úrovni a integrovali rôzne fázy v lesníctve (výsadba, prebierka a ťažba);

72.

uvádza, že súčasné kritériá na biopalivá, ktoré vytvorila Komisia, nie sú v prípade biomasy vhodné, a žiada vypracovanie nových, právne záväzných kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu, ktorá sa presadzuje na energetické účely; uvádza, že Komisia by mala konzultovať prácu a závery projektu Lesy v Európe s cieľom vypracovať kritériá, ktoré zahrnú faktor možných rizík deformácie trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov, nebudú sa opierať o predpoklad nulovej bilancie, budú riešiť otázku nepriamych emisií a nenarušia ciele EÚ 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a biodiverzity; poznamenáva, že presné plnenie kritérií by sa malo ponechať na miestnu úroveň, kde sa zohľadnia špecifické miestne podmienky;

73.

požaduje uplatňovanie definícií lesov na základe ekologickej klasifikácie lesov, napríklad podľa návrhu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z roku 2007, ktoré umožnia rozlišovať medzi starými lesmi bohatými na uhlík, intenzívne obhospodarovanými monokultúrami a ďalšími typmi lesa vrátane stredomorských krovín, podľa biómov a fáz postupnosti;

74.

zdôrazňuje dôležitosť ochrany diverzity lesov vo všetkých fázach postupnosti v rámci EÚ, aby sa zabezpečila biodiverzita lesov i biodiverzita v rámci lesov, keďže každá fáza postupnosti vytvára podmienky pre nasledujúcu fázu a bez zosúladenej ochrany v jednotlivých fázach bude postupnosť v neskorších fázach vážne ohrozená;

75.

žiada Komisiu a členské štáty o medzinárodnú spoluprácu na vypracovaní novej definície lesov na úrovni OSN, ktorá objasní definície prirodzených lesov na základe biómov a ktorá bude rozlišovať medzi pôvodnými lesmi a lesmi s prevládajúcimi monokultúrami stromov a nepôvodnými druhmi; konštatuje v tejto súvislosti – keďže EÚ je najväčším darcom verejnej pomoci rozvojovým krajinám (pričom odvetvie lesného hospodárstva prijalo v roku 2003 viac než 600 miliónov EUR) – že táto definícia by výrazne posilnila súdržnosť politiky a „hodnotu za vynaložené peniaze“; vyjadruje poľutovanie, že zelená kniha nezaznamenáva rastúcu potrebu koordinácie činností EÚ v Únii i mimo nej a potrebu dosiahnutia globálnej a právne záväznej dohody v rámci Fóra OSN o lesoch;

76.

pripomína význam globálnej spolupráce na úrovni správy i výskumu v oblasti stanovovania noriem, najlepších postupov, transferu technológií a vedeckého know-how, predovšetkým v súvislosti so systémom znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (REDD); poukazuje tiež na to, že bez aktívnej spolupráce a výmeny najlepších postupov nebude možné spravodlivo rozdeliť prínosy systému REDD; zdôrazňuje význam programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) pre mapovanie, monitorovanie a zaznamenávanie lesných plôch na európskej a medzinárodnej úrovni, ako aj prínos takto získaných informácií k rokovaniam o zmene klímy v rámci OSN;

77.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.