7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/77

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia o sociálnych právach a o rovnosti medzi mužmi a ženami,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčnú platformu, ktoré prijala Štvrtá svetová konferencia o ženách 15. septembra 1995 v Pekingu,

—

so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia, ktoré stanovila OSN v roku 2000, najmä na prvý cieľ (zníženie extrémnej chudoby a hladu) a tretí cieľ (podpora rodovej rovnosti),

—

so zreteľom na rezolúciu 1558 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2007 o feminizácii chudoby,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (3),

—

so zreteľom na návrh záverov Rady z 30. októbra 2007 o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ – ukazovatele vo vzťahu k problematike žien a chudoby (13947/07),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 o realizácii barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

—

so zreteľom na správu Komisie o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie, ktorý je pripojený k správe Komisie o rovnosti žien a mužov – 2010 (SEK(2009)1706),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie, ktorý je pripojený k oznámeniu Komisie o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (SEK(2010)1079) a (SEK(2010)1080),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie: Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 24. marca 2010 nazvanú Druhý európsky prieskum kvality života: rodinný život a práca,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (11),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0031/2011),

A.

keďže v súlade s uvedeným rozhodnutím 1098/2008/ES by sa mali v činnostiach v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu brať do úvahy odlišné riziká a rozmery chudoby a sociálneho vylúčenia žien a mužov; keďže 85 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby a 17 % všetkých žien v 27 krajinách EÚ je zaradených medzi obyvateľov žijúcich v chudobe; keďže navyše v posledných desiatich rokoch počet chudobných žien vzrástol nepomerne k počtu mužov; keďže chudoba rodičov často vedie k chudobe detí a má vážny vplyv na neskorší život detí,

B.

keďže Európska únia čelí silnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne znevýhodňuje ženy na trhu práce a ich osobný život, pretože v ich prípade existuje väčšia pravdepodobnosť, že majú neisté pracovné miesto a že budú prepustené, a je menej pravdepodobné, že budú mať sociálne zabezpečenie; keďže navyše v dobe hospodárskej recesie sa ešte viac zvyšuje zraniteľnosť ľudí, ktorí sú už aj tak vystavení riziku chudoby, pričom väčšina z nich sú ženy, a to predovšetkým skupiny, ktoré už aj tak čelia viacerým znevýhodneniam,

C.

keďže prísne opatrenia, ktoré boli prijaté v celej EÚ, budú mať osobitne škodlivý účinok na ženy, ktoré majú väčšinové zastúpenie vo verejnom sektore ako zamestnankyne aj ako príjemkyne služieb,

D.

keďže boj proti chudobe je jedným z piatich merateľných cieľov Komisie navrhnutých v rámci stratégie EÚ 2020; keďže integrované usmernenie č. 10 stratégie Európa 2020 (Podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe) by podporilo prijímanie vnútroštátnych opatrení na ochranu žien, najmä pred hrozbou chudoby, a zároveň by zabezpečilo istotu príjmu pre neúplné rodiny alebo staršie ženy,

E.

keďže rodová rovnosť je zbraňou proti chudobe v radoch žien, pretože má pozitívny účinok na produktivitu a hospodársky rast a vedie k väčšej účasti žien na trhu práce, čo má následne mnohé sociálne a hospodárske výhody,

F.

keďže nezamestnanosť žien predstavuje v priemere 59,1 %; keďže od roku 2000 zostáva priemerný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien naďalej značný – takmer 18 % v celej EÚ a viac ako 30 % v niektorých členských štátoch v roku 2010 – a keďže a zásada rovnakého odmeňovania mužov a žien je jednou zo základných zásad stanovených v európskych zmluvách; keďže rodovo segregovaný trh práce má priame dôsledky pre ženy,

G.

keďže v 16 členských štátoch riziko extrémnej chudoby u žien vo veľkej miere presahuje riziko chudoby u mužov,

H.

keďže samotné zamestnanie neposkytuje primeranú ochranu proti extrémnej chudobe; keďže najmä v dôsledku segregácie v zamestnaní má viac žien než mužov slabšie platenú prácu, pričom sa často stáva, že ani príspevky na sociálne zabezpečenie samotné neposkytujú ochranu pred extrémnou chudobou,

I.

keďže čím dlhšie trvá život v chudobe s mimoriadne nízkym príjmom, tým väčšie je riziko, že človek upadne do stavu permanentnej ekonomickej núdze a sociálneho vylúčenia; keďže opatrenia prijímané na boj proti chudobe by sa preto nemali zameriavať len na pomoc tým, ktorí už žijú v extrémnej ekonomickej núdzi, ale mali by sa snažiť pohotovo predchádzať faktorom, ktoré spôsobujú u občanov, najmä u žien, extrémnu ekonomickú a sociálnu núdzu, a riešiť ich,

J.

keďže existujú významné vekové a rodové rozdiely, čo sa týka času stráveného pri neplatenej práci a každodennej opatrovateľskej činnosti; keďže najväčšiu časť neplatenej práce vykonávajú ženy,

K.

keďže všeobecný prístup k dostupným a vysokokvalitným podporným službám, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, zariadenia pre starších ľudí a iné nezaopatrené osoby, je dôležitý pre rovnocennú účasť žien a mužov na trhu práce a ako prostriedok prevencie a znižovania chudoby,

L.

keďže starší ľudia čelia väčšiemu riziku chudoby ako ostatné bežné obyvateľstvo, pričom táto miera dosiahla v roku 2008 medzi obyvateľmi nad 65 rokov v EÚ-27 približne 19 %, keďže staršie ženy sú v mimoriadne neistej situácii, pretože ich právo na dôchodok sa odvodzuje od ich stavu (dávky v manželstve alebo pozostalostné) a zriedkakedy majú náležitý nárok na vlastný dôchodok v dôsledku prestávky v pracovnej kariére, prerušenia zárobkovej činnosti, rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a iných činiteľov, čo má za následok, že trvalá a extrémna chudoba postihuje viac ženy než mužov (22 % žien nad 65 rokov v porovnaní so 16 % mužov),

M.

keďže ženy, najmä na vidieku, sú častejšie súčasťou neformálneho hospodárstva než muži, bez registrácie na oficiálnom trhu práce alebo len s krátkodobými pracovnými zmluvami, čo vytvára špecifické problémy, pokiaľ ide o sociálne práva žien vrátane práv počas tehotenstva, materskej dovolenky a obdobia dojčenia, o nadobúdanie dôchodkových práv a prístup k sociálnemu zabezpečeniu,

N.

keďže chudoba je činiteľ, ktorý sa spája s narastajúcim rizikom násilia založeného na rodovej príslušnosti, čo je veľkou prekážkou rodovej rovnosti; keďže domáce násilie často vedie k strate zamestnania, zlému zdravotnému stavu a bezdomovstvu, v dôsledku čoho sa ženy môžu dostať do začarovaného kruhu chudoby; keďže navyše obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva, ktorá vo veľkej miere postihuje ženy a dievčatá a predstavuje významný faktor, ktorý vyplýva z chudoby a zároveň k nej prispieva,

O.

keďže násilie proti ženám vo všetkých jeho podobách je jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv, ktoré nepozná žiadne geografické, hospodárske alebo sociálne hranice; keďže toto násilie predstavuje v Únii závažný problém, pričom približne 20 až 25 % žien je v dospelosti vystavených fyzickému násiliu a viac ako 10 % z nich je obeťami sexuálneho násilia,

P.

keďže ženy so zdravotným postihnutím sú diskriminované v rodinnom prostredí i v oblasti vzdelávania, ich možnosti zamestnania sú obmedzené a sociálna podpora, ktorú dostávajú, väčšinou nestačí na prekonanie chudoby; keďže členské štáty by preto mali venovať ženám so zdravotným postihnutím osobitnú starostlivosť, aby si mohli uplatňovať svoje práva, a mali by navrhnúť opatrenia zamerané na uľahčenie integrácie týchto žien prostredníctvom doplnkových podporných programov,

Q.

keďže chudoba čím ďalej tým viac postihuje ženy, pričom riziko chudoby hrozí najmä skupinám žien s osobitnými potrebami, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy a rodičia, ktorí bez partnera vychovávajú dieťa (najmä osamelé matky a vdovy, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti), ako aj skupiny s najvyšším rizikom vylúčenia, ako sú rómske ženy, ktoré podľa tradície vykonávajú domáce a opatrovateľské práce výlučne samy, v dôsledku čoho predčasne ukončujú vzdelávanie a opúšťajú zamestnanie, ako aj prisťahovalkyne; keďže sú potrebné vhodné pracovné podmienky so zabezpečením ochrany takých práv, ako je dôstojný plat, materská dovolenka a pracovné prostredie bez diskriminácie, ktoré majú pre tieto ženy rozhodujúci význam,

R.

keďže program Progress je určený na podporu účinného uplatňovania zásady rodovej rovnosti a jej presadzovania vo všetkých politikách EÚ; keďže tento program je mimoriadne dôležitým nástrojom na boj proti feminizácii chudoby,

S.

keďže stredná dĺžka života u žien je o šesť rokov viac než u mužov, keďže štatistika EÚ-27 za rok 2007 uvádza, že muži žijú priemerne 76 rokov a ženy 82 rokov; keďže táto skutočnosť má výrazný vplyv na chudobu žien, najmä preto, že ženy majú ťažší prístup k systémom sociálneho a dôchodkového zabezpečenia než muži,

1.

domnieva sa, že prevencia a znižovanie chudoby žien je významnou súčasťou základnej zásady sociálnej solidarity, ku ktorej sa Európska únia zaviazala, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, a ktorá zahŕňa uplatňovanie rovnosti žien a mužov, sociálnu spravodlivosť a ochranu a boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii;

2.

uznáva, že „feminizácia chudoby“ znamená, že ženy postihuje chudoba častejšie ako mužov, že chudoba je v ich prípade krutejšia než u mužov a že chudoba medzi ženami je na vzostupe;

3.

upozorňuje, že podľa ukazovateľa ohrozenia chudobou stanoveného Eurostatom bolo v Európskej únii v roku 2008 takmer 85 miliónov osôb ohrozených chudobou a že na základe ukazovateľa materiálnej deprivácie sa odhaduje, že tento údaj by mohol stúpnuť na 120 miliónov; domnieva sa, že na základe rozhodnutia Rady o ukazovateľoch chudoby môže dôjsť k nejednoznačnostiam, pokiaľ ide o celkový cieľ zníženia miery chudoby – zbaviť chudoby a vylúčenia 20 miliónov osôb do roku 2020 (zníženie o 23,5 % podľa ukazovateľa ohrozenia chudobou stanoveného Eurostatom, ale iba o 16,7 % podľa ukazovateľa materiálnej deprivácie); zdôrazňuje, že väčšinu osôb žijúcich v chudobe tvoria ženy a túto situáciu zapríčiňuje nezamestnanosť, nepravidelná práca, nízke platy, dôchodky pod úrovňou životného minima a všeobecne problematický prístup ku kvalitným verejným službám;

4.

zdôrazňuje, že rodová nerovnosť bráni zmierňovaniu chudoby a ohrozuje nádej na hospodársky a ľudský rozvoj;

5.

vyzýva členské štáty, aby zahrnuli koncepciu rodovej rovnosti do všetkých politík a osobitných opatrení v oblasti zamestnanosti s cieľom zlepšiť prístup k zamestnaniu, zabrániť nadmernému zastúpeniu žien v neistých zamestnaniach, zvýšiť ich účasť v trvalom zamestnaní, podporiť postup žien v sektore zamestnanosti a znížiť delenie trhu práce podľa rodového hľadiska riešením priamych a nepriamych príčin;

6.

poukazuje na to, že chudoba žien nie je len výsledok nedávnej hospodárskej krízy, ale aj následok rozličných faktorov vrátane stereotypov, existujúcich platových rozdielov medzi mužmi a ženami, bariér spôsobených nedostatočným zosúladením rodinného a pracovného života, vyššej strednej dĺžky života žien a – vo všeobecnosti – rozličných druhov diskriminácie na základe pohlavia, ktorej obeťami sú prevažne ženy;

7.

pripomína, že Komisia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom opäť potvrdiť a posilniť politický záväzok Európskej únie dosiahnuť rozhodujúci pokrok v boji proti chudobe a s cieľom uznať základné právo ľudí žijúcich v chudobe a v podmienkach sociálneho vylúčenia na dôstojný život a plnú účasť na živote spoločnosti;

8.

pripomína, že Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 mal byť nielen mediálnou kampaňou, ale aj iniciatívou, ktorá by poskytla ďalší podnet pre viacdimenzionálne politiky na odstránenie chudoby a lepšie vypracované ukazovatele chudoby; žiada preto Komisiu, aby poskytla kritický prehľad o nových opatreniach, ktoré v tejto súvislosti prijali členské štáty na prekonanie chudoby a sociálneho vylúčenia;

9.

navrhuje, že na európskej i národnej úrovni je potrebné pokračovať v plnení pevného záväzku dosiahnuť ďalší pokrok k rodovej rovnosti, a to prostredníctvom stratégií, ktoré podporujú usmernenia Európskej komisie o rovnocennom postavení žien a mužov, Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý prijala Rada Európy, a rámec opatrení v oblasti rodovej rovnosti, ktorý prijali európski sociálni partneri;

10.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť je jedným zo základných predpokladov udržateľného rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti;

11.

vyzýva Komisiu a Radu, aby náležite zohľadnili požiadavky Európskeho parlamentu vznesené v uzneseniach z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie (12), z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (13), zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce a z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (14) pri navrhovaní politík a opatrení pre ďalšiu fázu OMK pre sociálne začleňovanie a sociálnu ochranu, stratégie sociálneho začleňovania a hlavnej iniciatívy Európa 2020 na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to s účasťou všetkých zainteresovaných strán na participačnom procese;

12.

berie na vedomie oznámenie Komisie o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali rodovo špecifické hľadisko ako kľúčový prvok všetkých spoločných politík a národných programov na odstraňovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu;

13.

víta iniciatívu Komisie Európska platforma proti chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci tejto platformy presadzovali rodové hľadisko;

14.

vyzýva Komisiu, aby posilnila európsku stratégiu pre sociálne začleňovanie a sociálnu ochranu v súlade s uvedenou iniciatívou Európska platforma proti chudobe a aby zintenzívnila najmä úsilie o zlepšenie situácie osamelých rodičov, aby mohli žiť dôstojne;

15.

upozorňuje, že v niektorých členských štátoch v dôsledku hospodárskej krízy naďalej rastie nezamestnanosť a sociálne ťažkosti, ktoré rôznym spôsobom postihujú mladých a starých ľudí, mužov aj ženy a ich rodiny, a preto vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby posilnili svoj záväzok a prijali osobitné opatrenia s cieľom odstrániť chudobu a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, predovšetkým chudobu žien a jej priamy vplyv na rodinný život, keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú porušovaním ľudských práv a týkajú sa najmenej jedného zo šiestich európskych občanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali najzraniteľnejším skupinám (domácnosti s jedným rodičom, rodiny s tromi alebo viac deťmi, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny, najmä Rómovia, ľudia žijúci v najviac znevýhodnených mikroregiónoch, ľudia so zníženou pracovnou schopnosťou a mladí ľudia bez pracovnej praxe); domnieva sa, že na dôstojný život je potrebný prístup k vzdelávaniu a pracovnému trhu a účasť na živote spoločnosti; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby sa postarali o prijatie opatrení na odstránenie chudoby detí a aby zabezpečili, že všetky deti budú mať v živote rovnaké príležitosti;

16.

poukazuje na to, že integrácia žien na trhu práce za posledné desaťročia znamená, že recesia bude mať väčší priamy vplyv nielen na samotné ženy, ale aj na domácnosti, ktorých príjmy budú výrazne zasiahnuté prepúšťaním žien; zdôrazňuje, že môžeme očakávať neúmerný nárast nezamestnanosti žien, keďže boli ohlásené obmedzenia prostriedkov v rozpočtoch verejného sektora, a práve ženy sú výrazne zastúpené v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách;

17.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby používali ukazovatele vo vzťahu k problematike žien a chudoby vytvorené v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou ako nástroj na monitorovanie vplyvu širšej sociálnej, hospodárskej a zamestnaneckej politiky na znižovanie chudoby; vyzýva členské štáty, aby hľadali vhodnejšie metódy merania miery chudoby medzi ženami;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v národných správach a v spoločných výročných správach o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní uvádzali systematické údaje a informácie osobitne podľa pohlavia;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli nové samostatné ukazovatele, pokiaľ ide o problematiku žien a chudoby, ako nástroj na monitorovanie vplyvu širšej sociálnej, hospodárskej a zamestnaneckej politiky na ženy a chudobu;

20.

vyzdvihuje potrebu prijať po rozsiahlych konzultáciách s Európskym parlamentom následné opatrenia k Charte žien a zohľadniť názory sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti s cieľom podporiť mechanizmy na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých aspektoch spoločenského, hospodárskeho a politického života;

21.

upozorňuje osobitne na to, že je potrebné pokračovať vo výskumoch a analýzach feminizácie chudoby; vyzýva Komisiu a Eurofound, aby spolupracovali s Európskym inštitútom pre rovnosť pohlaví a aby iniciovali cielený výskum s cieľom posúdiť o. i. vplyv globálnej krízy na ženy;

22.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k základnej starostlivosti všetkým ľuďom, najmä mládeži a starším osobám;

23.

nalieha na členské štáty, aby zaistili, že staršie ženy trpiace ochoreniami typickými pre svoj vek budú mať prístup k preventívnej a diagnostickej medicíne, pretože je to jeden z nástrojov boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

24.

vyzýva členské štáty, aby prisťahovalkyniam uľahčili prístup k zdravotnej starostlivosti v súvislosti s chorobami spôsobenými odlišnými stravovacími návykmi a rituálnymi praktikami; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v oblasti zdravia vytvárali politiky zamerané na boj proti praktikám, ktoré ohrozujú zdravie žien a sú tiež príčinou sociálneho vylúčenia a chudoby, a na predchádzanie týmto praktikám;

25.

žiada členské štáty, aby zabezpečili, že zásady rodovej politiky a EÚ sa budú uplatňovať na všetkých úrovniach, miestne i celoštátne;

26.

pripomína, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa musí vykonávať v rámci Európskej únie i mimo nej s cieľom splniť záväzok Európskej únie a členských štátov týkajúci sa dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia OSN do roku 2015;

27.

žiada členské štáty o osobitné programy na podporu aktívneho začleňovania alebo reintegrácie žien do pracovného trhu, ako aj o špecifické možnosti na celoživotné vzdelávanie zamerané na poskytovanie zručností a kvalifikácií, ako je posilňovanie schopností, budovanie sebadôvery a výkonnosti, potrebné v súvislosti so stratégiou EÚ 2020, ktorá kladie dôraz na projekty a programy z oblasti ekologickej transformácie, t. j. na odvetvie obnoviteľných zdrojov energie, vedu a technologicky náročné „zelené“ pracovné miesta pre nové, udržateľné hospodárstvo; v záujme toho, aby sa nezvyšovala neistota žien na trhu práce, požaduje zohľadňovať rodinné záväzky pri prepúšťaní zamestnancov a brať do úvahy skutočnosť, že v mnohých prípadoch je starostlivosť o deti zverená ženám;

28.

pripomína, že existuje veľký rozdiel medzi obyvateľmi vo vidieckych a mestských oblastiach, čo sa týka dostupnosti vzdelávania, zamestnania a kvality práce; pripisuje veľký význam právu všetkých týchto obyvateľov, najmä najmladších a najzraniteľnejších, na získanie riadneho vzdelania vrátane odbornej prípravy a univerzitného vzdelania, a preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby tieto skupiny podporili pomocou efektívneho systému aktívnych politík a vhodných vzdelávacích opatrení s cieľom umožniť im rýchlo sa prispôsobiť požiadavkám trhu práce;

29.

poukazuje na to, že sociálna ochrana, politiky trhu práce a sociálna politika významne prispievajú k zmierneniu hĺbky a trvania recesie stabilizovaním pracovných trhov a spotreby a že systém sociálnej ochrany je stabilizačným faktorom na strane príjmov i na strane výdavkov;

30.

považuje aktívnu politiku zamestnanosti (napr. ďalšie vzdelávanie na pracovisku, odborné vzdelávanie a školenie) za veľmi dôležitú pri predchádzaní chudobe, pričom v tomto procese zastávajú sociálni partneri kľúčovú úlohu; domnieva sa, že proaktívna politika zamestnanosti (napr. pracovná prax pre mladých, chránené dielne a pracoviská) má takisto zásadný význam pre zabezpečenie rovnováhy pracovného trhu, zlepšenie prístupu naň a udržanie zamestnanosti znevýhodnených skupín;

31.

zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvoriť transparentný právny rámec pre netypické formy zamestnávania s cieľom zabezpečiť primerané pracovné podmienky a dôstojné mzdy, keďže hybnou silou v boji proti chudobe je získanie zamestnania;

32.

domnieva sa, že integrácia žien do trhu práce má v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu kľúčový význam; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vytváranie nových pracovných miest, uľahčovať dodatočnú odbornú prípravu a vzdelávanie žien, ktorým hrozí chudoba, a posilňovať možnosti ich umiestňovania do zamestnania;

33.

uznáva, že existuje priama spojitosť medzi ekonomickou nerovnosťou a závislým postavením žien, keďže naďalej pretrvávajú nerovnosti medzi mužmi a ženami, čo sa týka prístupu k vzdelaniu, rodinných povinností a celkovej starostlivosti o rodinu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že naďalej existuje rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, čo má negatívny účinok;

34.

zdôrazňuje, že v prípade straty zamestnania je riziko, že osoba nebude opäť prijatá do práce, vyššie u žien a v prípade prijímania do zamestnania je zas pravdepodobnejšie, že ženy budú znevýhodnené, keďže u žien je vyšší podiel neistých zmlúv či nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, alebo existujú rozdiely v odmeňovaní, ktoré naďalej znevýhodňujú ženy;

35.

poukazuje na to, že podľa osobitného prieskumu Eurobarometra Rodová rovnosť v EÚ v roku 2009 sa v Európe všeobecne uznáva potreba zníženia platových rozdielov medzi mužmi a ženami;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie EÚ 2020 prijali potrebné opatrenia na obmedzenie rodovej nerovnosti v zamestnaní; dôrazne nabáda k stanoveniu cieľa znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov o 1 % ročne, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ zníženia týchto rozdielov o 10 % aby sa zabezpečilo, že ženy by počas zákonnej materskej dovolenky poberali plat v plnej výške, ako sa to odporúča v legislatívnom uznesení EP o tejto téme z 20. októbra 2010 (15), pretože to prispeje k odstráneniu rodovej nerovnosti v zamestnaní; okrem toho zdôrazňuje, že sú potrebné pozitívne opatrenia na zvýšenie zastúpenia žien v politických, hospodárskych a podnikových orgánoch s rozhodovacou právomocou;

37.

poznamenáva, že podnikateľky majú obmedzený prístup k úverom, čo predstavuje hlavnú prekážku ich profesionálneho rozvoja a ekonomickej nezávislosti a je to v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania;

38.

vyzýva tvorcov politík na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, aby pri svojich politických reakciách zameraných na obmedzenie negatívnych dôsledkov hospodárskej krízy vždy vychádzali z analýz trhu práce, ktoré zohľadňujú rodový aspekt, ako aj zo systematických posúdení vplyvov a hodnotení podľa rodového hľadiska;

39.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní iniciatív zameraných na uznanie neformálnej ekonomiky a vyčíslenie hodnoty „ekonomiky života“ na základe prístupov špecifikovaných podľa pohlavia v súlade s projektom Nad rámec HDP, ktorý naštartovala Komisia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne poistenie ženám a mužom, ktorí sa starajú o starších, chorých alebo zdravotne postihnutých príbuzných, ako aj starším ženám, ktoré majú veľmi nízky dôchodok;

40.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala platné právne predpisy, ktoré sa týkajú uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov, ako to žiadal Parlament vo svojom uznesení z 18. novembra 2008 (16) (legislatívna iniciatíva, ktorou sa požaduje, aby Komisia do konca roku 2009 predložila primeraný návrh);

41.

zdôrazňuje, že reforma makroekonomických, sociálnych a pracovnoprávnych politík má kľúčový význam preto, aby bola zaručená hospodárska a sociálna spravodlivosť pre ženy, aby sa opätovne posúdili metódy zisťovania miery chudoby a aby sa vypracovali stratégie na podporu spravodlivého rozdelenia bohatstva, na zaručenie minimálneho príjmu a dôstojnej mzdy a dôchodku, aby sa vytváral väčší počet vysokokvalifikovaných pracovných miest pre ženy spojených s príslušnými právami, aby ženy a dievčatá mohli využívať vysokokvalitné verejné služby a aby sa zlepšila kvalita poskytovania sociálnych a miestnych služieb vrátane jaslí, materských škôl a iných foriem predškolskej výchovy, centier dennej starostlivosti, komunálnych centier voľného času a služieb na podporu rodiny, ako aj medzigeneračných centier, ktoré by mali byť prístupné a cenovo dostupné pre ženy i mužov, mladších i starších, a mali by byť kompatibilné s prácou na plný úväzok;

42.

vyzýva členské štáty, aby zriadili poradenské centrá, ktorých úlohou bude zisťovať a eliminovať prípady vykorisťovania pracujúcich žien, ktoré je jednou z hlavných príčin chudoby a sociálneho vylúčenia;

43.

vyzýva členské štáty, aby zvážili preskúmanie systémov sociálnej ochrany s cieľom individualizovať práva v dôchodkových sytémoch a sytémoch sociálneho zabezpečenia a zabrániť situácii, keď je zárobkovo činný partner vo výhode, zaručiť rovnaké dôchodkové práva;

44.

poukazuje na pozitívny vplyv, ktorý má rovnosť mužov a žien na hospodársky rast; poukazuje na to, že rôzne štúdie odhadujú, že pokiaľ by hodnoty týkajúce sa zamestnanosti, práce na čiastočný úväzok a produktivity boli u žien podobné ako u mužov, HDP by sa zvýšil o 30 %, čo by bolo prínosom nielen pre hospodárstvo ako celok, ale znížilo by sa tým aj riziko chudoby, ktoré hrozí mnohým ženám;

45.

vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne vypracovali a uplatňovali stratégiu na zníženie detskej chudoby na polovicu do roku 2012 a aby celkovo zastavili špirálu chudoby, keďže existuje vysoké riziko prenesenia pretrvávajúcej chudoby z rodičov na deti, čo môže značne znevýhodniť šance detí na lepší život; zdôrazňuje preto, že je potrebné začleniť jednotlivé práva detí do všetkých politík a opatrení EÚ s cieľom sledovať a vyhodnocovať kroky prijaté v záujme odstránenia chudoby detí, identifikovať a rozvíjať prioritné činnosti, zlepšiť zhromažďovanie údajov a naďalej pracovať na vytváraní spoločných ukazovateľov na úrovni EÚ; domnieva sa, že v tejto súvislosti je nevyhnutné uľahčiť vstup a návrat osamelých rodičov na trh práce, ako aj sociálne opatrenia v prípade rodín s jedným rodičom v súvislosti s problémami, ktorým čelia, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť konkrétnu podporu pre veľké rodiny; domnieva sa, že deťom z chudobných domácností, v ktorých nikto nepracuje, treba venovať mimoriadnu pozornosť a podporu, aby sa predišlo chudobe v budúcnosti;

46.

žiada príslušné vnútroštátne orgány, aby v záujme odstránenia štrukturálnych prekážok, ktoré bránia plnohodnotnej účasti migrantov na trhu práce, preskúmali svoje prisťahovalecké politiky, aby zhromažďovali údaje o pokroku v súvislosti s diskrimináciou zraniteľných skupín a vyhodnotili vplyv zníženia výdavkov v súvislosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a sociálnej ochrane;

47.

berie na vedomie rozhodnutie Rady zo 17. júna 2010 ponechať na členské štáty, aby v spolupráci s regiónmi stanovili vnútroštátne ciele na zníženie počtu ľudí, ktorým hrozí chudoba a vylúčenie na základe jedného alebo viacerých z troch ukazovateľov prijatých Radou; domnieva sa, že členské štáty výhradným používaním ukazovateľa „domácnosť nezamestnaných osôb“ môžu systematicky zanedbávať problémy ako chudoba zamestnaných, energetická chudoba, chudoba osamelých rodičov, chudoba detí a sociálne vylúčenie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby nezneužívali možnosť vybrať si vlastné ukazovatele na dosiahnutie menej ambicióznych cieľov zameraných proti chudobe; upozorňuje na problémy miliónov európskych dôchodcov, ktorých dôchodky nie sú dostatočne vysoké na to, aby im postačovali a uspokojili osobitné potreby spojené s vekom, najmä v dôsledku vysokých cien liekov a lekárskej starostlivosti; zdôrazňuje, že školské a univerzitné vzdelávanie najzraniteľnejších skupín musí byť prvoradým cieľom, na základe ktorého musí každý členský štát stanoviť svoje ciele;

48.

upozorňuje, že aktívne politiky sociálneho začleňovania by mali používať holistický prístup na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia, predovšetkým zabezpečením plného prístupu ku kvalitným sociálnym službám a službám všeobecného (hospodárskeho) záujmu pre všetkých, keďže rovnocenná a plnohodnotná účasť na hospodárskom, politickom a sociálnom živote by sa mala považovať za individuálne právo;

49.

zdôrazňuje, že v rámci boja proti chudobe, chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu je potrebné vypracovať na vnútroštátnej úrovni pre oblasť zamestnanosti vhodné integračné a vzdelávacie politiky, ako aj osobitné daňové úpravy zamerané na rodiny s jedným rodičom;

50.

zdôrazňuje, že na vnútroštátnej a európskej úrovni je potrebné prijať opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii, pokiaľ ide o možnosti uplatnenia na pracovnom trhu a platové podmienky;

51.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preverila prekážky sociálnej účasti, ako sú energetická chudoba, finančné vylúčenie a prekážky v prístupe k informačným a komunikačným technológiám (IKT);

52.

zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti chudobe je dôležité koordinovať politiky zamerané na riešenie otázky nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia na všetkých úrovniach verejnej správy;

53.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili prístup k programom vzdelávania a odbornej prípravy pre prisťahovalcov a príslušníkov etnických menšín, čo uľahčí ich účasť na pracovnom trhu;

54.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života tak, aby ženy, ktorým hrozí chudoba, mali možnosť venovať sa svojej profesionálnej dráhe na plný pracovný úväzok, alebo aby mali možnosť pracovať na čiastočný úväzok či podľa iných flexibilných podmienok vrátane prispôsobenia čiastočných úväzkov v čase, keď sa venujú starostlivosti o inú osobu;

55.

zdôrazňuje, že tretina rodín s jedným rodičom v Európe žije v chudobe;

56.

vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na uvedený postup úpravy smernice Rady 92/85/EHS prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť prepúšťaniu pracovníčok počas tehotenstva a materstva; vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia s cieľom zabrániť diskriminácii tehotných žien na pracovnom trhu, ako aj opatrenia s cieľom zabezpečiť, že materstvo nebude mať vplyv na právo pracovníčok na dôchodok a že materská dovolenka neovplyvní výšku ich dôchodku;

57.

pripomína členským štátom, že zabezpečenie primeranej starostlivosti o deti je základnou súčasťou zásady rodovej rovnosti na pracovnom trhu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ciele, ktoré v roku 2002 stanovila barcelonská Európska rada do roku 2010 a podľa ktorých má byť starostlivosť o deti v predškolskom veku zabezpečená pre 90 % detí od 3 rokov do začiatku školopovinného veku a pre najmenej 33 % detí mladších ako 3 roky, nie sú ani zďaleka splnené; žiada Radu a členské štáty, aby obnovili a splnili svoje záväzky týkajúce sa plnenia barcelonských cieľov v oblasti zabezpečenia prístupnej, cenovo dostupnej a vysokokvalitnej starostlivosti o deti a aby vypracovali nové ciele v oblasti starostlivosti o závislé osoby; vyzýva preto členské štáty, aby najmä prostredníctvom finančného príspevku na opateru dieťaťa zlepšili dostupnosť zariadení verejnej starostlivosti o deti a ich kvalitu a aby poskytovali podnikom stimuly na vytvorenie takýchto zariadení v rámci podnikov;

58.

vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, aby ženy v znevýhodnenom prostredí mali spravodlivý prístup k systémom verejného zdravia, najmä k primárnej zdravotnej starostlivosti (vrátane ochrany matiek a detí), ako to stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia, a takisto ku gynekologickej a pôrodníckej starostlivosti, dôstojnému bývaniu, justícii, vzdelávaniu, odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu, športu a kultúre, aby sa zabránilo ich predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a uľahčil sa im plynulý prechod zo školy na trh práce;

59.

vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na podporu dospievajúcich matiek, ktoré si v dôsledku nízkeho vzdelania a sociálnych predsudkov často ťažko hľadajú prácu a žijú v chudobe;

60.

zdôrazňuje, že riziko chudoby je väčšie v prípade žien než mužov, najmä vo vyššom veku, pretože systémy sociálneho zabezpečenia sa zakladajú na zásade nepretržitého odmeňovaného zamestnania; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch ženy nespĺňajú túto požiadavku v dôsledku prerušenia pracovnej činnosti a že bývajú znevýhodnené pre diskrimináciu na trhu práce, najmä pre rozdiely v odmeňovaní, materskú dovolenku, prácu na čiastočný úväzok alebo v dôsledku prerušenia alebo ukončenia práce, aby si mohli plniť rodinné povinnosti, alebo preto, že pracovali v manželovom podniku, väčšinou v obchodnom alebo poľnohospodárskom sektore, bez mzdy a sociálneho zabezpečenia; vyzýva vlády členských štátov, aby uznali obdobie výchovy detí a zabezpečili, že tento čas sa započíta do nároku na dôchodok, čím ženy získajú možnosť poberať plný dôchodok; odporúča, aby členské štáty ženám zabezpečili poskytovanie primeraných dôchodkov;

61.

žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu žien k systémom sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, pričom zohľadnia skutočnosť, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku, a aby zabezpečili dôsledné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi aj ženami v systémoch dôchodkového zabezpečenia s cieľom znížiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov;

62.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne zabezpečenie ženám, ktoré sa starajú o chorých, starších alebo postihnutých členov rodiny, ako aj starším ženám s mimoriadne nízkym dôchodkom;

63.

zdôrazňuje, že násilie voči ženám, ktoré ovplyvní obete aj páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie, je naďalej závažným problémom na úrovni EÚ a má narastajúci vplyv na riziko marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia a môže byť prekážkou finančnej nezávislosti žien, ich zdravia a prístupu k trhu práce a vzdelaniu; opätovne vyzýva Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách;

64.

vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie riadneho zaznamenávania, analýzy a štúdia faktorov vedúcich k domácemu násiliu, aby bolo možné ihneď vypracovať politiky na prevenciu a riešenie následkov takéhoto násilia, ako je poskytnutie prístrešia ženám bez domova, ktoré sú obeťami domáceho násilia;

65.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť európske úsilie zamerané na odstránenie obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania prostredníctvom užšej súdnej a policajnej spolupráce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na odstránenie zažitých alebo tradičných škodlivých postojov a praktík vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, skorých a nanútených manželstiev a tzv. zločinov v mene cti;

66.

žiada členské štáty, aby vypracovali národné plány boja proti všetkým formám násilia voči ženám, ak také plány už nemajú vypracované, aby zabezpečili nepretržité a systematické monitorovanie merania pokroku, zaistili najvyšší štandard právnych predpisov, pokiaľ ide o boj proti násiliu mužov voči ženám, a aby poskytli primerané finančné prostriedky na podporu a ochranu obetí násilia ako spôsob prevencie a znižovania chudoby;

67.

uznáva, že nájdenie zmysluplných riešení problému chudoby žien môže byť jedným zo spôsobov, ako obmedziť násilie založené na rodovej príslušnosti, keďže chudobné ženy sú vystavené väčšiemu riziku zneužívania;

68.

zdôrazňuje význam prijímania opatrení členských štátov i regionálnych a miestnych orgánov na podporu opätovného začleňovania žien, ktoré sa stali obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, do trhu práce, a to s využitím nástrojov, ako sú ESF alebo program PROGRESS;

69.

vyzýva členské štáty, aby prijali rodovo špecifické opatrenia zamerané na riešenie otázok, ktoré súvisia nielen s chudobou vyplývajúcou z príjmov, ale ktoré sa týkajú aj kultúry, spoločenskej a politickej účasti a sociálnych sietí;

70.

zdôrazňuje význam štruktúrovaného sociálneho dialógu v boji proti chudobe žien; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zlepšenia systémov účasti v ženských organizáciách, iných mimovládnych organizáciách a relevantných systémoch a občianskej spoločnosti všeobecne, ako aj na spoluprácu s nimi;

71.

domnieva sa, že cieľ skutočného dialógu by mal spočívať v tom, aby si príslušníci najviac znevýhodnených skupín mohli spolu s vnútroštátnymi a európskymi správnymi orgánmi vymieňať názory a prispievať k prekonaniu extrémnej chudoby, a aby poskytol konkrétny príklad najlepšieho postupu v tejto oblasti na európskej úrovni;

72.

žiada Komisiu, aby zachovala finančné príspevky, ktoré môžu využiť organizácie občianskej spoločnosti v boji proti chudobe žien a na potláčanie jej dôsledkov;

73.

vyzdvihuje význam štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, ako kľúčového nástroja na pomoc členským štátom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; žiada členské štáty o intenzívnejšie spolufinancovanie opatrení na zvýšenú podporu služieb, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, starších ľudí a závislé osoby, a to aj formou vyskúšania nových modelov verejno-súkromnej organizačnej a finančnej spolupráce a nových podmienok takejto spolupráce; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili regulárne a správne využívanie vyčlenených finančných prostriedkov;

74.

zdôrazňuje význam vytvorenia právnej koncepcie spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom sektore, aby získali primerané sociálne zabezpečenie a uznanie svojej práce; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné pozmeniť a doplniť nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (17), ako to bolo v prípade Európskeho sociálneho fondu, aby sa dali prijať proaktívne opatrenia v prospech žien v programovom období 2014 – 2020, čo bolo realizovateľné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, a čo bude mať veľmi priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

75.

víta vytvorenie európskeho nástroja mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania; žiada, aby sa v jeho rámci prijali špecificky upravené opatrenia, predovšetkým opatrenia technickej pomoci a podporné opatrenia zamerané na zabezpečenie lepšieho prístupu k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosti tým ženám, ktoré majú problémy vstúpiť na trh práce alebo ktoré sa chcú osamostatniť, prípadne založiť vlastný mikropodnik;

76.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.