23.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/122

1.1

EHSV víta skutočnosť, že Komisia využíva revíziu právnych predpisov, ktoré ovplyvnila Lisabonská zmluva na zavedenie zjednodušujúcich opatrení. Toto zjednodušenie sa týka najmä administratívnych postupov, naďalej však treba vo všeobecnosti zjednodušiť predpisy pre ekologických poľnohospodárov a výrobcov.

1.2

Výbor podotýka, že vo svojom nedávnom stanovisku CESE 357/2011 na tému „Podpora rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)“ predložil podrobné pripomienky týkajúce sa vplyvu zosúladenia delegovaných a vykonávacích právomocí Komisie, a v tomto návrhu podporuje prístup, ktorý navrhla Komisia, pokiaľ ide o tieto právomoci.

1.3

Výbor sa domnieva, že by mala byť zachovaná úloha skupín, ktoré poskytujú Komisii poradenstvo v oblasti vykonávacích predpisov, najmä MVO a zainteresovaných strán.

1.4

Výbor navrhuje, aby bolo nové ekologické logo farebne odlíšené, pokiaľ sú ním označené ekologické výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ.

2.1

Stanovisko sa zaoberá oznámením KOM(2010) 759, ktorého obsahom je Návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov. Cieľom návrhu nariadenia je zosúladiť vykonávacie právomoci Komisie uvedené v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 na tú istú tému, s cieľom rozlišovať medzi delegovanými a vykonávacími právomocami Komisie zavedenými článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2.2

Články 290 a 291 ZFEÚ prinášajú zmeny postupov prijímania rozhodnutí medzi Európskou komisiou, Radou a Európskym parlamentom, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právnych predpisov EÚ.

2.3

Nariadenie prináša najmä menšie úpravy predchádzajúceho nariadenia o označovaní organických výrobkov a dopĺňa odkazy na sedem nových článkov (38a až 38g), ktoré sa týkajú „konkrétnych vymedzení pojmov súvisiacich s […] rozsahom pôsobnosti“.

2.4

Toto nariadenie sa zaoberá konkrétne oblasťami, ako sú výrobné pravidlá, napríklad požiadavky na prevádzkovateľov a povoľovanie produktov a látok; ekologické logo EÚ; ako aj otázky týkajúce sa systémov kontroly, napr. audit štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

3.1

Hoci má toto nariadenie obmedzený rozsah pôsobnosti a je z veľkej časti technickej povahy, je potrebné stručné vysvetlenie, aby sme pochopili situáciu ekologickej výroby ako súčasti SPP. Definícia „ekologického“ poľnohospodárstva sa objavila až vtedy, keď moderné metódy v poľnohospodárstve začali vytláčať tradičné systémy. V súčasnosti sa chápe ako druh poľnohospodárstva, ktorý využíva na zachovanie úrodnosti pôdy a ochranu pred škodcami najmä striedanie plodín, zelené hnojenie, kompost a biologickú ochranu pred škodcami. Úplne vylučuje alebo aspoň veľmi prísne obmedzuje využívanie umelých hnojív, pesticídov (ktoré zahŕňajú herbicídy, insekticídy a fungicídy), regulátorov rastu rastlín, ako napríklad hormóny, antibiotík pri chove zvierat, potravinárskych prídavných látok a geneticky modifikovaných organizmov.

3.2

Ekologické spôsoby výroby sú založené na ekologických zásadách, miestnych, regionálnych a národných tradíciách, a do určitej miery aj na filozofických hodnotách. Výsledkom je, že v Európe sa vyvinulo mnoho rôznych prístupov. Začiatkom 70. rokov 20. storočia začali početné celoštátne, dobrovoľnícke organizácie ekologickej kontroly hľadať spoločný základ ako odpoveď na „europeizáciu“ a rastúci záujem a dopyt. V 80. rokoch začala Komisia na základe požiadaviek spotrebiteľov, pestovateľov, spracovateľov a maloobchodníkov vytvárať v rámci SPP harmonizované normy pre ekologickú výrobu. To viedlo k vzniku nariadenia o rastlinách (1991) (1) a zvieratách (1999) (2).

3.3

Ustavičné zmeny vo filozofii ekologickej výroby a prístupe k nej si však spolu so vstupom svetových výrobcov vyžadujú neustále prispôsobovanie, zmeny a vývoj nariadení EÚ (3) v tejto oblasti. Aktuálnym príkladom takéhoto vývoja je prijatie nového európskeho ekologického loga a príslušného nariadenia (4) v roku 2010.

3.4

V súčasnosti poskytujú nariadenia o ekologickej výrobe jednotné, základné normy pre všetkých prevádzkovateľov. Ekologická výroba, ktorá sa prevádzkuje na približne 5 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ a ktorá ročne predá výrobky s ekologickým certifikátom (5) v hodnote 18 miliárd EUR, má významný podiel na trhu. Zaužívané súkromné logá uznávaných celoštátnych kontrolných orgánov môžu byť zobrazené spolu s logom EÚ a môžu spotrebiteľovi naznačiť, že boli splnené aj ďalšie kritériá. Výbor konštatuje, že zmeny a doplnenia navrhnuté v tomto nariadení, ktorých účelom je zjednodušenie právnych predpisov, majú obmedzený rozsah a technický charakter.

3.5

Výbor podrobne vyjadril svoje názory na širší vplyv článkov 290 a 291 vo svojom nedávnom stanovisku CESE 3527/2011 na tému „Podpora rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)“.

3.6

V tejto súvislosti, a ako súčasť neustálej snahy o konsolidáciu nariadení o ekologickej výrobe, výbor podporuje prístup k delegovaným a vykonávacím právomociam, ktorý navrhla Komisia v navrhovanom nariadení. Výbor by však aj napriek tomu chcel vyjadriť nasledujúce pripomienky.

3.7

Úloha skupín, ktoré poskytujú Komisii poradenstvo v oblasti vykonávacích predpisov, najmä MVO a zainteresovaných strán, by mala zostať zachovaná. Ekologická výroba a marketing je aj naďalej zložitou oblasťou, ktorej prospeje širšie zastúpenie záujmov.

3.8

Nové ekologické logo EÚ začne povinne používať od budúceho roka. Návrh rozšíriť jeho použitie v kontrolovaných podmienkach aj na produkty z tretích krajín by sa mal prehodnotiť, rovnako ako možnosť odlíšiť logá, napríklad použitím inej farby, aby bolo jasné, že výrobok pochádza z krajiny, ktorá nie je členom EÚ.