12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/121

A.

keďže dohoda v rámci prvej etapy, ktorá sa začala predbežne vykonávať 30. marca 2008, obsahovala ustanovenie o prerušení vykonávania, ktoré by sa mohlo uplatniť, keby sa do novembra 2010 nedosiahla dohoda v rámci druhej etapy,

B.

keďže dohoda v rámci prvej etapy bola iba prvým krokom pri otvorení leteckých trhov EÚ a USA, pričom pevne zaviazala obe strany k pokračovaniu v rokovaniach o ďalšom otváraní prístupu na trhy a k maximalizácii výhod pre spotrebiteľov, letecké spoločnosti, pracovníkov a verejnosť, ako aj k riešeniu príslušných otázok vrátane uľahčovania investícií s cieľom lepšie odzrkadliť realitu svetového leteckého priemyslu, posilniť systém transatlantickej leteckej dopravy a vytvoriť rámec, ktorý podnieti ďalšie krajiny k tomu, aby otvorili svoj trh s leteckými službami,

C.

keďže rokovania, ktoré sa začali v máji 2008 viedli k predbežnej dohode uzavretej 25. marca 2010,

D.

keďže z otvorenia trhov s leteckou dopravou v EÚ a USA, ktoré spolu predstavujú približne 60 % svetovej leteckej dopravy, by mali prospech spotrebitelia na oboch stranách Atlantiku a znamenalo by podstatný hospodársky prínos a tvorbu pracovných miest,

1.

berie na vedomie predbežnú dohodu z 25. marca 2010, ktorá by mohla konsolidovať pokrok v prístupe na trh zahrnutý v dohode v rámci prvej etapy a ponúknuť širšiu spoluprácu v oblasti regulácie;

2.

pripomína, že o rôznych hľadiskách nariadení týkajúcich sa leteckej dopravy vrátane obmedzení hluku a nočných letov by sa malo rozhodovať na miestnej úrovni a za úplného dodržiavania zásady subsidiarity, žiada Komisiu, aby tieto otázky koordinovala na európskej úrovni s prihliadnutím na vnútroštátne právne predpisy členských štátov s cieľom pokračovať v rokovaniach s USA a vyriešiť aj otázky spojené s týmito problémami, napríklad kabotáž;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol výrazný pokrok pri odstraňovaní zastaraných regulačných obmedzení v oblasti zahraničných investícií, a domnieva sa, že sa tým zachovajú súčasné nevyvážené obmedzenia zahraničného vlastníctva a kontroly v USA;

4.

pripomína, že konečným cieľom dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA je úplné otvorenie trhu bez akýchkoľvek obmedzení z ktorejkoľvek strany;

5.

konštatuje, že leteckí prepravcovia z EÚ získajú len obmedzený prístup k doprave financovanej vládou USA (program „Fly America“), a pripomína, že vlády členských štátov EÚ nemajú podobné opatrenia;

6.

nabáda spoločný výbor, aby vypracoval dodatočné návrhy na vzájomné uznávanie regulačných rozhodnutí v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie;

7.

pripisuje veľkú prioritu spolupráci pri budovaní systémov riadenia letovej prevádzky EÚ a USA („SESAR“ a „Next Gen“) v záujme dosiahnutia interoperability a kompatibility, ako aj prispievania k znižovaniu vplyvov na životné prostredie;

8.

víta spoluprácu medzi orgánmi EÚ a USA zodpovednými za oblasť bezpečnosti leteckej dopravy na všetkých úrovniach;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s problematikou zahraničných opravovní sa neuskutočnili žiadne ďalšie kroky;

10.

pripomína význam európskej čiernej listiny leteckých prepravcov nespĺňajúcich normy a systému USA na kontrolu noriem leteckých prepravcov a vyzýva obe strany, aby si v tejto oblasti vymieňali informácie;

11.

zdôrazňuje, že pri výmene osobných údajov pasažierov medzi EÚ a USA by sa malo rešpektovať súkromie občanov EÚ a USA v súlade s kritériami, ktoré Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení z 5. mája 2010; v tejto súvislosti kladie dôraz na naliehavú potrebu vymedziť na celosvetovej úrovni normy o ochrane údajov a súkromia;

12.

zdôrazňuje, že Európska únia vychádza zo zásad právneho štátu a že všetky prípady postúpenia osobných údajov z EÚ a jej členských štátov z bezpečnostných dôvodov by mali byť v súlade s medzinárodnými dohodami majúcimi štatút legislatívnych aktov, aby sa občanom EÚ zabezpečili potrebné záruky, dodržiavali procedurálne záruky a práva na obhajobu a rešpektovali právne predpisy o ochrane údajov na vnútroštátnej a európskej úrovni;

13.

zdôrazňuje význam právnej istoty pre občanov a letecké spoločnosti EÚ a USA, ako aj potrebu harmonizovaných noriem pre letecké spoločnosti;

14.

upozorňuje na význam konzultácií a spolupráce v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami, ale varuje pred neúmernými alebo nekoordinovanými opatreniami, ktoré sa nezakladajú na primeranom hodnotení rizika;

15.

opätovne vyzýva Komisiu a USA, aby preskúmali účinnosť dodatočných bezpečnostných opatrení prijatých od roku 2001, aby sa odstránila ich duplicita a slabé miesta v bezpečnostnom reťazci;

16.

uprednostňuje skôr koncepciu bezpečnostnej kontroly na jednom mieste než opakovanú kontrolu pasažierov a batožiny pri každom prestupe;

17.

uznáva, že letecká doprava má viacero negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä ako zdroj hluku a tým, že prispieva k zmene klímy, a uznáva, že nárast leteckej dopravy tieto vplyvy zosilní;

18.

konštatuje, že spoločné vyhlásenie o environmentálnej spolupráci má mimoriadny význam z hľadiska riešenia vplyvu medzinárodnej leteckej dopravy na životné prostredie, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nariadenie o systéme obchodovania s emisiami nie je súčasťou predbežnej dohody, upozorňuje, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti systému obchodovania s emisiami do roku 2012 bude potrebné uskutočniť ďalšie rokovania s USA;

19.

víta dohodu o spolupráci v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva zameranej na zníženie hluku a emisií z lietadiel, ako aj zámer posilniť technickú spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti klimatológie, výskumu a technologického vývoja, palivovej účinnosti a zníženia emisií v leteckej doprave, ako aj výmenu najlepších postupov v oblasti znižovania hluku pri zohľadnení miestnych rozdielov;

20.

víta skutočnosť, že v dohode sa uznáva význam sociálneho rozmeru a že spoločnému výboru sa udeľuje zodpovednosť za sledovanie sociálneho dosahu dohody a v prípade potreby za vypracovanie primeranej reakcie;

21.

vyzýva Komisiu, aby využila dohodu na presadzovanie súladu s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti sociálnych práv, a to najmä čo sa týka pracovných noriem obsiahnutých v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP 1930 – 1999), usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky (1976, zrevidované v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980);

22.

trvá na tom, že na zamestnancov prijímaných do zamestnania a/alebo pracujúcich v členských štátoch by sa mali vzťahovať právne predpisy EÚ v sociálnej oblasti, najmä smernice týkajúce sa porád so zamestnancami a ich informovania (2002/14/ES, 98/59/ES a 80/987/EHS), smernica o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva (2000/79/ES) a smernica o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (96/71/ES);

23.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že Európsky parlament, ako aj všetky príslušné zúčastnené strany, budú v plnom rozsahu informovaní a konzultovaní, pokiaľ ide o činnosť spoločného výboru;

24.

pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa súhlas Európskeho parlamentu vyžaduje pred uzavretím medzinárodnej zmluvy v oblasti riadneho postupu (článok 218 ods. 6);

25.

víta myšlienku pravidelných stretnutí poslancov Európskeho parlamentu a Kongresu USA, na ktorých sa prediskutujú všetky podstatné otázky týkajúce sa politiky EÚ a USA v oblasti leteckej dopravy;

26.

žiada Európsku komisiu, aby začala postup tretej etapy rokovaní s cieľom zahrnúť do dohody do 31. decembra 2013 tieto body:

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kongresu USA.