12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/87

A.

keďže v politickej realite a v živote žien ešte stále existujú veľké rozdiely napriek tomu, že rovnosť žien a mužov predstavuje podmienku, ktorá je potrebná na to, aby sme v plnej miere mohli požívať všeobecné ľudské práva, a jednu zo základných zásad Európskej únie, ktorá je už dlhé roky uznaná v zmluvách,

B.

keďže politiky rodovej rovnosti sú nástrojom hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti,

C.

keďže rodová rovnosť musí byť výrazom európskej kultúrnej a politickej identity,

D.

keďže násilie páchané na ženách je závažnou prekážkou rodovej rovnosti a patrí k najrozšírenejšiemu porušovaniu ľudských práv bez rozdielu v geografickej, hospodárskej, kultúrnej alebo sociálnej príslušnosti; keďže počet žien, ktoré sú jeho obeťami, je alarmujúci,

E.

keďže nemôžeme zostať spojení s prekonanými, environmentálne neudržateľnými hospodárskymi modelmi, založenými na zastaranej deľbe práce podľa pohlavia, prekonanej tým, že sa ženy začlenili do pracovného trhu; keďže potrebujeme nový, sociálne udržateľný model, založený na vedomostiach a inovácii, ktorý začleňuje všetky zručnosti žien do hospodárstva, obnovuje vyrovnaný podiel zodpovednosti mužov a žien vo verejnej a súkromnej oblasti a vytvára rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,

F.

keďže celkový pokrok je nedostatočný, hoci v pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 sú zvýraznené nedostatky pri dosahovaní úplnej rodovej rovnosti a v niektorých prípadoch to viedlo k pokroku v oblasti rodovej rovnosti,

G.

keďže treba zintenzívniť úsilie o integráciu rodového rozmeru do verejnej politiky,

H.

keďže, hoci je ešte stále zložité posúdiť celkový vplyv finančnej krízy, je jasné, že súčasná hospodárska a sociálna kríza má osobitne vážne následky pre ženy a z dlhodobého hľadiska pre pokrok politík zameraných na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi, pretože zdôrazňuje nerovnosti a diskrimináciu,

I.

keďže rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a ekonomických výhod,

J.

keďže v našej starnúcej spoločnosti sa bude zvyšovať požiadavka na starostlivosť o staršie osoby a ženy budú nenahraditeľné na trhu práce, čo najpravdepodobnejšie povedie k dvojitej záťaži žien,

K.

keďže ženy tvoria väčšinu z viac než 85 miliónov osôb žijúcich v chudobe, v situácii, ktorú zapríčiňuje nezamestnanosť, neistá práca, nízke platy, dôchodky pod úrovňou životného minima a problematický prístup ku kvalitným verejným službám; keďže navyše v posledných desiatich rokoch počet chudobných žien vzrástol nepomerne k počtu mužov,

L.

keďže rozdiely medzi priemernými platmi žien a mužov dosahujú viac než 17 %, čo vedie k rozdielom v dôchodkoch a feminizácii chudoby v starobe a keďže nepriame formy diskriminácie majú tendenciu rásť, keď stúpa miera nezamestnanosti, čo postihuje ženy a dievčatá,

M.

keďže pretrvávajú rodové rozdiely, pretože ženy poskytujú dvojnásobne až trojnásobne viac hodín neplatenej starostlivosti o deti a iné závislé osoby ako muži,

N.

keďže ženy sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii z dôvodu pohlavia, veku (najmä v prípade starších žien), zdravotného postihnutia, etnického/rasového pôvodu, náboženstva, štátnej príslušnosti, migračného postavenia a sociálno-ekonomického postavenia vrátane žien žijúcich v jednočlenných domácnostiach, sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity a keďže táto zložitá diskriminácia vytvára mnohé prekážky posilňovaniu postavenia žien a sociálnemu pokroku,

O.

keďže je dôležité zaručiť rovnaký prístup k zdrojom, právam a moci, čo znamená štrukturálne a kultúrne zmeny, odstránenie stereotypov a presadzovanie rovnosti,

P.

keďže tradičné predstavy, pokiaľ ide o výber vzdelania a povolania dostupného ženám, prispievajú k zachovávaniu nerovnosti,

Q.

keďže rodová segregácia v odvetviach a zamestnaniach sa nezmenšuje a v niektorých krajinách sa dokonca zvyšuje,

R.

keďže rodinné právo (predovšetkým právne predpisy upravujúce manželstvo a rozvody) často stavia ženy z právneho a finančného hľadiska do nevýhodnejšieho postavenia a keďže niekedy súdy zväčšujú nerovnosti medzi mužmi a ženami uplatňovaním rodinného práva podľa vzoru tradičného postavenia, a nie podľa rovnakých práv,

S.

keďže právo na výhradu svedomia často zneužívajú (náboženské) skupiny na obmedzenie práv žien v takých oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť a rodinné právo,

T.

keďže účasť žien na rozhodovaní je dôležitý ukazovateľ rodovej rovnosti, keďže je stále málo žien na manažérskych pozíciách v podnikateľskej sfére a na univerzitách a keďže počet političiek a výskumných pracovníčok rastie len veľmi pomaly,

U.

keďže existujúce problémy a získané skúsenosti poukazujú na to, že chýbajúca súdržnosť politiky medzi jednotlivými oblasťami bránila dosiahnutiu rovnosti žien a mužov a že je potrebné dostatočné financovanie, lepšia koordinácia, šírenie a účinnejšie presadzovanie práv žien so zreteľom na rozdiely v jednotlivých situáciách,

V.

keďže pozitívne opatrenia prijaté v prospech žien sa podstatným spôsobom podieľali na ich plnom začlenení do pracovného trhu a do spoločnosti vo všeobecnosti,

W.

keďže, bez ohľadu na rozhodnutia prijaté pri príležitosti osláv 15. výročia Pekinskej akčnej platformy, ešte stále treba vykonať veľa práce, aby sa platforma uviedla do praxe,

X.

keďže údaje vyčlenené podľa rodovej príslušnosti sú základným nástrojom na dosiahnutie skutočného pokroku a účinného hodnotenia výsledkov,

Y.

keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, skutočnosť, ktorá sa musí odrážať v politikách a koordinovaných činnostiach, ktoré skutočne prispievajú k zlepšeniu súčasnej situácie,

Z.

keďže uplynulo 100 rokov odvtedy, čo bol 8. marec vyhlásený za Medzinárodný deň žien a toto výročie sa pripomína; keďže pre ženy a organizácie, ktoré ich zastupujú, je dôležité zapájať sa do činností na podporu rovnosti a do boja proti diskriminácii a nerovnostiam,

AA.

keďže súlad medzi pracovným, rodinným a súkromným životom žien a mužov zostáva nevyriešenou otázkou,

AB.

keďže prístup k starostlivosti o deti a k službám starostlivosti o staršie a iné závislé osoby je základom na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky účasti mužov a žien na pracovnom trhu, vzdelávaní a odbornej príprave,

AC.

keďže vo väčšine členských štátov systémy sociálneho zabezpečenia nedostatočne zohľadňujú osobitné podmienky žien, ktoré žijú v chudobe; keďže riziko upadnutia do chudoby je väčšie pre ženy; keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, v neposlednom rade vytváraním rovnakých podmienok pre využívanie rodičovskej dovolenky obidvoma partnermi ako aj otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rovnosti žien a mužov; a keďže nezahrnutie materskej a rodičovskej dovolenky do celkovej odpracovanej doby je diskriminačné a zhoršuje postavenie ženy na trhu práce,

1.

poznamenáva, že pokiaľ ide o rovnakú ekonomickú nezávislosť žien a mužov, miera zamestnanosti žien dosiahla takmer 60 %, čiže úroveň stanovenú v lisabonských cieľoch zamestnanosti; s poľutovaním však konštatuje, že neexistuje dostatok záväzných opatrení zameraných na pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a poukazuje na potrebu naliehavých opatrení na zlepšenie situácie žien pracujúcich v neistých pracovných podmienkach, a to najmä migrantiek a príslušníčok etnických menšín, ktoré sú v období hospodárskej a sociálnej krízy ešte zraniteľnejšie; ďalej vyzýva na zníženie miery rodovej nerovnosti v systéme verejného zdravotníctva a zabezpečenie rovnakého prístupu k nemu;

2.

víta legislatívne návrhy Komisie zamerané na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; poznamenáva však, že sa nezaoberajú otázkami otcovskej dovolenky, dovolenky z dôvodu adopcie ani voľna na opatrovanie člena rodiny, a s poľutovaním konštatuje, že iba menšia časť členských štátov dosiahla barcelonské ciele spočívajúce v sprístupnení cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o dieťa; preto vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov;

3.

s poľutovaním konštatuje, že zastúpenie žien v politickom a hospodárskom rozhodovacom procese je vo väčšine členských štátov stále nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby naďalej prijímala konkrétne opatrenia na podporu rovnakej účasti žien a mužov na rozhodovacom procese;

4.

berie na vedomie činnosti v rámci programu DAPHNE III na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na ženách; zdôrazňuje však potrebu legislatívnych opatrení na európskej úrovni s cieľom odstrániť násilie založené na rodovej nerovnosti;

5.

víta začlenenie otázky rodovej rovnosti ako prioritnej témy do programov vzdelávania a odbornej prípravy Spoločenstva s cieľom obmedziť výskyt stereotypov v spoločnosti; s poľutovaním konštatuje, že pretrvávanie rodových stereotypov je ešte stále základom mnohých nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom odstrániť stereotypy a tradičné rodové rozdelenie úloh, a to najmä kampane zamerané na mužov, v ktorých sa bude zdôrazňovať potreba rozdeľovania rodinných povinností medzi ženami a mužmi;

6.

víta záväzok Komisie týkajúci sa zásad Miléniového vyhlásenia o rozvoji a Pekinskej akčnej platformy v oblasti presadzovania rodovej rovnosti mimo EÚ; vyzýva na ďalšie posilňovanie uplatňovania rodového hľadiska pri rozvoji a externých, ako aj interných obchodných politikách EÚ;

7.

navrhuje, aby sa nová stratégia pre rovnosť žien a mužov v Európskej únii považovala za akčný program a politický záväzok, ktorý vychádza z Pekinskej akčnej platformy a jej prínosov, keďže ľudské práva žien a dievčat predstavujú neodcudziteľnú, neoddeliteľnú a nedeliteľnú súčasť všeobecných ľudských práv;

8.

poukazuje na to, že je dôležité, aby sa naďalej vyvíjala činnosť v šiestich prioritných oblastiach súčasného plánu, vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa silné stránky súčasného plánu mohli naďalej rozvíjať a tým zreteľne vplývať na nástroje na vnútroštátnej a regionálnej úrovni určené na dosiahnutie rovnosti a posilnenia postavenia žien;

9.

navrhuje, aby sa novej stratégii pre rovnosť žien a mužov pridelili európske rozpočtové prostriedky s cieľom uľahčiť jej vykonávanie na európskej úrovni,

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rada po predložení pozície Parlamentu schválila nový návrh Európskej komisie o stratégii rovnosti, aby tak získala väčšiu politickú váhu a politika v oblasti rovnosti zaznamenala nový podnet;

11.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným spôsobom, akým bola rodová otázka riešená v návrhoch stratégie Komisie EÚ 2020 a vyzýva preto Radu a Komisiu, aby zabezpečili systematické zastúpenie rozmeru rodovej rovnosti v celej stratégii EÚ 2020 vrátane osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti, mechanizmov začleňovania rodového hľadiska a cieľov zamestnanosti žien s ukazovateľmi, ktoré odrážajú hospodársku nezávislosť a zohľadňujú vplyv súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy na ženy, ako aj úlohu žien v starnúcej spoločnosti;

12.

navrhuje, aby Rada, Komisia a Parlament usporiadali trilaterálne stretnutie, na ktorom by zhodnotili pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní stratégie rodovej rovnosti EÚ;

13.

zdôrazňuje, že by sa každé dva roky mala organizovať konferencia o rovnosti žien a mužov, na ktorej by sa zúčastnili organizácie žien, iné organizácie vyvíjajúce činnosť v oblasti rodovej rovnosti, napríklad organizácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, a odborové organizácie z rôznych členských štátov, európski poslanci, členovia Európskej komisie, Rady a poslanci národných parlamentov a ktorá sa by sa zakaždým osobitne venovala vopred stanovenej téme;

14.

zdôrazňuje, že je potrebný štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom zaručiť zásadu rovnosti žien a mužov;

15.

navrhuje, aby sa inštitucionálna spolupráca v tejto oblasti neobmedzovala iba na ženské združenia, ale aby sa aktívne vyhľadávala spolupráca so združeniami, ktoré zastupujú mužov a vyvíjajú činnosť v oblasti rodovej rovnosti;

16.

naliehavo žiada, aby v plnej miere začal fungovať Európsky inštitút pre rovnosť mužov a žien a aby sa vypracovali všetky ukazovatele umožňujúce zaoberať sa otázkami rovnosti mužov a žien vo všetkých oblastiach; trvá na tom, aby sa tieto ukazovatele pravidelne aktualizovali s cieľom zosúladiť ich s výsledkami, ktoré sa v skutočnosti dosiahli;

17.

zastáva názor, že v prípade hodnotenia sociálneho vplyvu návrhov politík Komisie a Rady, by sa tieto hodnotenia mali zaoberať aj rodovou rovnosťou;

18.

trvá na tom, že Komisia by mala začať metódu „gender mainstreaming“ uplatňovať počas prípravy všetkých svojich návrhov;

19.

vyzýva Komisiu, aby zlepšovala a pravidelne aktualizovala internetové stánky venované rodovej rovnosti a aby sa skupina pre rovnosť príležitostí venovala aspoň na jednej schôdzi ročne plne rodovej rovnosti a aby sa vytvorila informačná služba pre ženy;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby generálne riaditeľstvá Európskej komisie zaviedli do svojho vnútorného fungovania mechanizmus posilnenej koordinácie s cieľom neustále monitorovať politiky v oblasti rovnosti práv a príležitostí mužov a žien v najrozmanitejších oblastiach; žiada, aby každé generálne riaditeľstvo prispelo do výročnej správy o rovnosti jednou kapitolou, v ktorej podá správu o rovnosti v oblasti svojej pôsobnosti;

21.

vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila vyvážené zastúpenie mužov a žien pri vytváraní ESVČ a aby vypracovala akčný plán na ďalšie zabezpečenie vyváženého zastúpenia mužov a žien v delegáciách EÚ vrátane na najvyššej úrovni; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili pracovné miesto pre vyslanca európskych žien, ako to Európsky parlament požadoval v marci 2008, s cieľom venovať osobitnú pozornosť postaveniu žien vo vonkajších politikách EÚ a aby sa rodové hľadisko štruktúrovaným spôsobom zapracovalo do ESVČ; vyzýva Európsku komisiu, Radu a členské štáty, aby aktívne presadzovali a podporovali posilnenie účasti žien na svojich dvojstranných a viacstranných vzťahoch so štátmi a organizáciami mimo Únie;

22.

vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila začlenenie rodového hľadiska do všetkých politík, programov a projektov rozvojovej spolupráce, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uplatňovanie rezolúcie BR OSN č. 1325 začlenilo do vonkajšej činnosti EÚ;

23.

zdôrazňuje, že politiky rodovej rovnosti v rôznych oblastiach činnosti vrátane hospodárskej, finančnej, obchodnej a sociálnej oblasti, by mali vychádzať z integrovaného prístupu, a že rozpočet by sa mal analyzovať z hľadiska rovnosti žien a mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šírenie a výmenu osvedčených postupov s cieľom podporiť ich zohľadňovanie pri vypracovávaní politík;

24.

považuje za potrebné, aby Komisia a členské štáty vyvinuli školiace a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zainteresovaným stranám vychádzať vo svojich príslušných oblastiach právomocí z hľadiska založeného na rovnosti príležitostí pre ženy a mužov vrátane posudzovania konkrétneho vplyvu politík na ženy a mužov;

25.

zdôrazňuje, že v súvislosti so stratégiami a plánmi na hospodársku obnovu je dôležité prijať sektorové opatrenia zásadného charakteru na podporu vzdelávania a odbornej prípravy žien vrátane mladých žien, zamerané na ich integráciu do pracovného trhu v odvetviach, ktoré sú strategické pre rozvoj, a na základe pozícií a zručností v oblasti špičkových technológií a vedy;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele a vypracovať štatistiky z hľadiska pohlavia, ktoré sú spoľahlivé, porovnateľné a v prípade potreby prístupné, a ktoré sa použijú na monitorovanie uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých politikách;

27.

vyzýva Eurostat, aby vypracoval ukazovatele na vyhodnotenie zapojenia žien a mužov do dobrovoľníckych činností, aby sa takto preukázal prínos žien a mužov k sociálnej súdržnosti;

28.

zdôrazňuje, že lepšia koordinácia je dôležitá pre vypracovanie cieľov politiky rovnosti vo všetkých inštitúciách EÚ a členských štátoch a že sú potrebné jednotné metódy konkrétnej integrácie, ako je rozpočet z rodového hľadiska alebo začlenenie analýz z rodového hľadiska do tvorby, plánovania, uplatňovania a monitorovania verejných politík;

29.

dôrazne pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebná dvojaká stratégia, ktorá je založená na integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov a prostredníctvom ktorej sa realizujú osobitné opatrenia vrátane opatrení v legislatívnej oblasti a v oblasti rozpočtových prostriedkov, monitorovania a kontroly s cieľom zaručiť konkrétne plnenie týchto opatrení; zdôrazňuje, že do akčného programu by mali byť zahrnuté krátkodobé a dlhodobé kvalitatívne a kvantitatívne ciele na európskej a vnútroštátnej úrovni;

30.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné pri integrovaní rodového hľadiska do všetkých politík Spoločenstva a aby preskúmali platné právne predpisy s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie rodovej rovnosti a umožniť uplatňovanie opatrení v rámci pozitívnej diskriminácie tam, kde je to potrebné;

31.

víta záväzok Komisie uplatňovať zásady Pekinskej akčnej platformy v oblasti podpory rozpočtov, ktoré zohľadňujú rodovú rovnosť; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa snažili systematicky skúmať, ako sa verejné výdavky využívajú v prospech žien, aby upravili rozpočty na zabezpečenie rovnosti v prístupe k výdavkom vo verejnom sektore s cieľom zvýšiť výrobné kapacity a uspokojovať sociálne potreby; žiada tiež, aby boli pridelené dostatočné zdroje vrátane zdrojov na uskutočňovanie analýz vplyvu na oblasť rodovej rovnosti;

32.

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala uplatňovanie smerníc o nediskriminácii a opatrení v rodovej oblasti členskými štátmi a aby prijala aktívne opatrenia vrátane konania vo veci porušovania predpisov v prípade ich neuplatňovania;

33.

žiada o zmenu a doplnenie nariadenia o EPFRV, ako to bolo v prípade ESF, aby sa dali prijať proaktívne opatrenia v prospech žien v programovom období 2014 – 2020, ktoré bolo možné uskutočniť v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v súčasnom, pričom tieto opatrenia budú mať priaznivý účinok na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné klásť osobitný dôraz na otázky rovnosti, a to aj v Európskom parlamente a v jeho rôznych výboroch a delegáciách, a zabezpečiť, aby ženy boli vyváženým spôsobom zastúpené na zodpovedných pozíciách v týchto výboroch a delegáciách a upozorňuje na význam práce, ktorú uskutočňuje Skupina na vysokej úrovni pre rovnosť Európskeho parlamentu;

35.

v tejto súvislosti víta činnosti, ktoré v súčasnosti uskutočňujú poslanci Európskeho parlamentu zodpovední za uplatňovanie rodového hľadiska, ktorí sa usilujú zabezpečiť, aby sa rodový aspekt zohľadnil pri formulovaní a rozvoji všetkých politík v ich príslušných výboroch;

36.

vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zvýšenie počtu žien na vysokých pozíciách medzi svojimi zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala mechanizmus, ktorý zabezpečí paritu Európskej komisie v budúcom volebnom období;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske otázky ohrozili dosiahnuté výsledky v oblasti rodovej rovnosti a aby sa predišlo tomu, že úpadok sa stane zámienkou, ako je to už v prípade niektorých členských štátov, na zníženie opatrení v oblasti rodovej rovnosti, čo by z dlhodobého hľadiska poškodilo rast zamestnanosti a hospodársky rast v EÚ, zvyšovanie príjmov z daní, zvyšovanie pôrodnosti a presadzovanie rodovej rovnosti;

38.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi začala revíziu politík na zosúladenie rodinného a pracovného života a zabezpečila, aby náklady na materstvo a otcovstvo neznášal podnik, ale spoločnosť s cieľom odstrániť diskriminačné správanie v podniku a podporiť demografickú budúcnosť;

39.

pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné prijať pozitívne opatrenia v prospech žien a mužov, konkrétne s cieľom uľahčiť ich návrat do zamestnania po období, v ktorom sa venovali rodinným povinnostiam (výchove detí a/alebo starostlivosti o chorého či postihnutého rodiča), a to prostredníctvom podpory politík (opätovného) zaradenia sa do pracovného trhu s cieľom umožniť takýmto ľuďom znovu získať finančnú nezávislosť;

40.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní iniciatív zameraných na uznanie sektora neformálneho hospodárstva a vyčíslila hodnotu „hospodárstva života“ na základe prístupov vyšpecifikovaných podľa pohlavia v súlade s projektom Nad rámec HDP, ktorý naštartovala Komisia;

41.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne poistenie ženám a mužom, ktorí sa starajú o chorých, starších alebo zdravotne postihnutých rodičov, ako aj ženám, ktoré majú veľmi nízky dôchodok;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v analýze Pekinskej platformy (Peking + 15), ktorú uskutočnilo švédske predsedníctvo, aby bolo možné na jej základe nielen vypracovať vhodné ukazovatele, ale aj stanoviť ciele a prispôsobiť potrebné politiky v 12 stanovených oblastiach;

43.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila štúdiu analýzy vplyvu vrátane rozpočtových dôsledkov zavedenia procesu „gender mainstreaming“, s cieľom vyhodnotiť vhodnosť, účinnosť, trvácnosť a užitočnosť vyjadrenú v pomere náklady/pridaná hodnota, ako je pravidlom pre všetky ostatné európske politiky;

44.

poukazuje na to, že treba zlepšiť systém spolupráce a účasti ženských organizácií a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti na procese integrácie z rodového hľadiska;

45.

domnieva sa, že jednou z priorít by mal byť boj proti chudobe, a to prostredníctvom politík v makroekonomickej, peňažnej, sociálnej a pracovnej oblasti, ktoré sú jej príčinou, aby sa ženám zaručila hospodárska a sociálna spravodlivosť prehodnotením spôsobov, ktorými sa určuje miera chudoby a podporovaním stratégií, ktoré podporia spravodlivé rozdelenie príjmov, zaručia minimálne mzdy, dôstojné platy a dôchodky, vytvoria pre ženy viac kvalitných pracovných miest spojených s právami, zlepšia prístup ku kvalitným verejným službám pre všetky ženy a dievčatá, zlepšia sociálnu ochranu a miestne služby vrátane jaslí, družín, materských škôl, centier celodennej starostlivosti, komunálnych centier voľného času a služieb na podporu rodiny a „medzigeneračných centier“ a zaručia k nim prístup pre všetky ženy, mužov, deti a staršie osoby s osobitným zameraním na pomoc starším ženám žijúcim osamotene;

46.

zdôrazňuje, že najchudobnejšie ženy by mali byť prvoradými partnermi pri navrhovaní, uplatňovaní a hodnotení politík rovnosti príležitostí, preto vyzýva Úniu, aby z tohto pohľadu venovala osobitnú pozornosť príprave a uskutočňovaniu európskeho roka proti chudobe, európskeho roka dobrovoľníckej činnosti a vo všeobecnosti stratégie EÚ 2020;

47.

zdôrazňuje, že rodová rovnosť má pozitívny vplyv na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa niektorých štúdií v prípade, že by miera zamestnanosti, práce na znížený úväzok a produktivity žien bola na podobnej úrovni ako u mužov, HDP by vzrástlo o 30 %;

48.

vyzýva členské štáty, aby analyzovali účinky protikrízových opatrení a budúcich stratégií na prekonanie krízy z hľadiska rovnosti mužov a žien;

49.

vyzýva Komisiu, aby odstránila nedostatky v stanovených oblastiach na zabezpečenie rovnakej úrovne právnej ochrany proti diskriminácii z dôvodu pohlavia ako v prípade rasovej diskriminácie a aby zlepšila právnu ochranu a prístup k právnym opravným prostriedkom pre obete viacnásobnej diskriminácie;

50.

zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení zameraných na boj proti diskriminácii v oblasti odmeňovania, a to revíziou existujúcej smernice, vypracovaním postupných sektorových plánov s presne vymedzenými cieľmi – ako zníženie rozdielu v odmeňovaní na 0 – 5 % do roku 2020 –, aby sa odstránili priame aj nepriame formy diskriminácie, alebo podporovaním kolektívneho vyjednávania, odbornou prípravou poradcov (poradkýň) pre oblasť rovnosti prostredníctvom vyrovnávania nerovnakého podielu mužov a žien na neplatenej práci a vypracovania plánov v tejto oblasti pre podniky a iné pracoviská; domnieva sa, že transparentnosť pri stanovovaní výšky platu by mala byť štandardným postupom na posilnenie pozície pracujúcich žien pri rokovaní o platoch;

51.

víta skutočnosť, že zamestnanosť žien v EÚ sa blíži k cieľu 60 % do roku 2010, ale trvá na tom, že teraz treba vytýčiť ambicióznejší cieľ 75 % do roku 2020;

52.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali osobitné opatrenia na zlepšenie situácie mimoriadne zraniteľných skupín, ako je nezávislý štatút pre prisťahovalkyne, ktoré čelia domácemu násiliu, individualizované právo na dôchodok a iné výhody pre ženy s malou účasťou na pracovnom trhu alebo bez tejto účasti a kampaň na zlepšenie informovanosti o diskriminácii transvestitov, a zlepšenie ich prístupu k právnym opravným prostriedkom;

53.

zdôrazňuje význam rokovaní a kolektívnych zmlúv v boji za odstránenie diskriminácie žien, najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, mzdy, pracovné podmienky, kariéru a odbornú prípravu;

54.

vyzýva verejné a súkromné ustanovizne, aby do svojho vnútorného poriadku zapracovali tieto plány na rovnosť a aby ich doplnili o presné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele a aby každoročne vyhodnocovali skutočné plnenie týchto cieľov;

55.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sa v nedostatočnom počte zúčastňujú na rozhodovaní v podnikateľských kruhoch a v demokratických procesoch, a trvá na tom, že sú potrebné náročnejšie opatrenia na zvýšenie počtu žien vo vedení podnikov a vo verejných inštitúciách na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

56.

žiada ďalšie opatrenia, zvyšovanie informovanosti a väčšiu kontrolu pracovísk, aby sa ženám zaručili lepšie pracovné podmienky pri zohľadnení pracovného času, dodržiavanie práva na materskú a rodičovskú dovolenku a zosúladenie pracovného a rodinného života, a žiada, aby sa predĺžila materská dovolenka, zaviedla rodičovská dovolenka a platená otcovská dovolenka, aby sa zaviedla platená dovolenka z rodinných dôvodov okrem iného určená najmä na opatrovanie závislých príbuzných a aby sa bojovalo proti rodovým stereotypom v rozdelení práce a starostlivosti a opatrenia, v prípade že budú uvedené práva spochybnené;

57.

preto zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať, potvrdzovať a odmeňovať postupy podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe toho, že požiadavky musia povinne zahrnovať rodovú rovnosť; trvá na tom, že by sa to malo dosiahnuť prostredníctvom prijímania pružných organizačných modelov založených na práci orientovanej na výsledok, a nie na fyzickú prítomnosť, ktoré umožňujú všetkým pracovníkom, či už mužom alebo ženám, profesionálne sa rozvíjať a stúpať v kariérnom a platovom rebríčku v súlade s ich schopnosťami a zručnosťami pri zohľadnení sociálnych požiadaviek vychádzajúcich z potreby starostlivosti o deti a príbuzných v kontexte služieb zohľadňujúcich potreby rodiny a organizácie práce;

58.

trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom uplatňovaním opatrení, ktoré sú rovnako zamerané na mužov a ženy a ktoré podporujú rovnaké rozdelenie povinností a zohľadňujú skutočnosť, že muži doteraz menej využívali výhody rodičovskej dovolenky alebo príslušných stimulov;

59.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia na rozvoj a uplatňovanie programov zameraných na pozitívne činnosti a politiky v oblasti ľudských zdrojov na úrovni podnikov s cieľom presadzovať rodovú rovnosť s dôrazom na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacie činnosti na podporu, výmenu a využívanie úspešných postupov v organizáciách a podnikoch;

60.

domnieva sa, že je dôležité, aby sa hlbšie preskúmala otázka rozvoja metódy na analýzu funkcií, ktoré môžu zaručiť právo žien na rovnaký plat, rozvinúť plný potenciál jednotlivcov a povolaní a zároveň posilniť dôstojnosť práce ako nosného prvku z hľadiska zvýšenia produktivity, konkurencieschopnosti a kvality podnikov a zlepšenia životných podmienok pracujúcich mužov a žien;

61.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť disponibilitu, kvalitu a prístupnosť služieb starostlivosti o deti a závislé osoby a zabezpečiť, aby disponibilita týchto služieb bola v súlade s pracovnou dobou mužov a žien v rámci plného pracovného úväzku;

62.

poukazuje na to, že takéto služby starostlivosti o deti a závislé osoby sú potenciálne dôležitým zdrojom pracovných miest pre staršie ženy, ktorých miera zamestnanosti je v súčasnosti jednou z najnižších;

63.

domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť cenovo prístupnú kvalitnú starostlivosť pre najmenej 50 % detí vo veku od 0 do 3 rokov a vzdelávanie pre všetky deti od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky;

64.

obhajuje politiky a kroky, ktoré odstraňujú násilie páchané na ženách vo všetkých oblastiach života, prostredníctvom podpory ľudských práv žien, boja proti rodovým stereotypom a všetkým formám diskriminácie v spoločnosti a rodine vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, médií a politického života; trvá na tom, že by sa mali vypracovať konkrétne politiky na podporu rodovej rovnosti, posilnenie postavenia žien a lepšie vzdelávanie jednotlivcov aj prostredníctvom kampaní na šírenie informovanosti a podpory stratégií celoživotného vzdelávania a osobitných opatrení pre ženy;

65.

podporuje závery Rady pre zamestnanosť a sociálnu politiku o odstránení násilia páchaného na ženách a zdôrazňuje význam existujúceho záväzku Komisie uplatňovať aktívnejšiu politiku v oblasti predchádzania násiliu voči ženám; vyzýva Komisiu, aby začala s konzultáciami o smernici na boj proti násiliu páchanému na ženách, v ktorej sa okrem iného určí, aké úsilie musia členské štáty vyvíjať v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách;

66.

zdôrazňuje potrebu uskutočniť široký prieskum vo všetkých krajinách EÚ prostredníctvom spoločnej metódy na stanovenie skutočného rozsahu problému; upriamuje pozornosť na dôležitú prácu, ktorú v tejto oblasti vykoná Európske stredisko pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, ktoré bude poskytovať kvalitné štatistiky na podporu politických opatrení v boji proti tejto pliage spoločnosti;

67.

trvá na tom, že v záujme nových opatrení na ochranu materstva, odstránenie nepriamej diskriminácie, zabezpečenie ochrany a sociálneho zabezpečenia, ako aj iných práv žien vrátane samostatne zárobkovo činných žien je potrebné venovať plnú pozornosť situácii žien, ktoré pracujú so svojím partnerom v oblasti poľnohospodárstva, remeselníckej výroby, obchodu a rybolovu a v malých rodinných podnikoch, kde je situácia žien zraniteľnejšia ako situácia mužov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja právneho modelu spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom sektore, aby získali primerané sociálne zabezpečenie a aby ich práca bola uznaná;

68.

zdôrazňuje potrebu bojovať proti tradičným predstavám vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže sú jednou z pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri podieľaní sa na domácich a rodinných povinnostiach, v účasti na verejnom živote, v zastúpení na rozhodovacích pozíciách a v možnostiach výberu na trhu práce;

69.

vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na boj proti viacnásobnej diskriminácii, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnostiam v oblasti zdravia;

70.

domnieva sa, že treba opätovne preskúmať daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom individualizovať práva, zaručiť rovnaké dôchodkové práva a odstrániť opatrenia, ktoré bránia účasti žien na pracovnom a spoločenskom živote, ako je spoločné zdanenie a príspevky na starostlivosť o závislé osoby, a ktoré súvisia s tým, že ženy nie sú aktívne na pracovnom trhu;

71.

pripomína svoje uznesenie z 10. februára 2010 a zdôrazňuje význam toho, aby o svojich sexuálnych a reprodukčných právach rozhodovali ženy;

72.

zdôrazňuje význam preventívnych opatrení na zabezpečenie sexuálneho a reprodukčného zdravia žien;

73.

zdôrazňuje potrebu sprístupniť postupy konverzie pohlavia transsexuálom a zabezpečiť, aby boli hradené z verejných systémov zdravotného poistenia;

74.

zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť situácii žien z národnostných menšín vrátane prisťahovalkýň, a prijať primerané opatrenia na ich podporu pokiaľ ide o rodovú rovnosť;

75.

trvá na tom, aby Európska komisia konzultovala s Parlamentom, najmä s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, pokiaľ ide o vypracovanie budúcej európskej charty práv žien;

76.

domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať rozvoju, mieru a solidarite so ženami na celom svete, najmä ženami, ktoré sú obeťami nespravodlivosti, diskriminácie, hladu, chudoby, obchodovania s ľuďmi a akejkoľvek formy násilia; domnieva sa, že prebiehajúce konzultácie so ženskými organizáciami a v širšom meradle s občianskou spoločnosťou a spolupráca s mimovládnymi organizáciami v oblasti politík, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na rodovú rovnosť, sú zárukou širšieho sociálneho konsenzu;

77.

zdôrazňuje, že rodové hľadisko a boj proti rodovo založenému násiliu musia byť začlenené do vonkajších politík a politík rozvojovej spolupráce EÚ;

78.

zdôrazňuje, že nová stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a sprievodné inštitucionálne mechanizmy musia byť úzko napojené na celkový program v oblasti práv žien; poznamenáva, že to znamená byť v spojení s novým subjektom OSN v oblasti rodovej rovnosti, ktorý by mal spájať politiku a operačné činnosti, a podporovať ho, a vyzýva EÚ, aby pre nový subjekt zabezpečila dostatok finančných a ľudských zdrojov, ktorému umožnia uskutočňovať operácie v teréne a aby subjekt viedol zástupca generálneho tajomníka OSN zodpovedný za rodovú rovnosť;

79.

dopĺňa, že nová stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti a sprievodné inštitucionálne mechanizmy by sa mali explicitne vzťahovať na rodovú identitu a zaoberať sa potláčaním diskriminácie súvisiacej s konverziou pohlavia;

80.

vyzýva k dodržiavaniu nedávnych uznesení EP z 10. februára 2010 o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a o rovnosti žien a mužov v Európskej únii;

81.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.