12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/48

A.

keďže zníženie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ v rámci Lisabonskej zmluvy, a zároveň je morálnym záväzkom a takisto je vo vlastnom dlhodobom záujme EÚ,

B.

keďže EÚ ako najväčší svetový darca a jej členské štáty musia hrať vedúcu úlohu na septembrovom zasadnutí týkajúcom sa rozvojových cieľov tisícročia a prijať ambiciózne, jednotné stanovisko, ktoré môže byť hnacou silou s cieľom včas dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia,

C.

keďže EÚ v súčasnosti chýba približne 20 miliárd EUR na splnenie jej záväzkov v oblasti financovania rozvojových cieľov tisícročia,

D.

keďže niektoré členské štáty EÚ obmedzujú rozsah finančných prostriedkov určených na pomoc,

E.

keďže hodnota svetových finančných transakcií dosiahla 70-násobok svetového HND,

F.

keďže nepredvídateľná pomoc môže byť pre prijímateľské krajiny škodlivá a keďže kvalitnejšia pomoc by mohla uvoľniť ďalšie 3 miliardy EUR ročne na rozpočty EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvoja (12),

G.

keďže 82 % nových úverov MMF bolo poskytnutých krajinám v rámci európskeho priestoru, kým najmenej rozvinutým krajinám by prospel väčší podiel z nových úverov MMF,

H.

keďže skupina krajín G20 je síce reprezentatívnejšia ako G8, OSN je však aj naďalej najširšie fórum na riešenie otázok globálneho riadenia,

I.

keďže nezrovnalosti v politikách EÚ nesmú oslabiť vplyv financovania rozvoja,

J.

keďže peňažné prevody prinášajú hospodárstvam rozvojových krajín najmenej 300 miliárd USD ročne (13),

K.

keďže hoci sa v rámci niektorých RCT dosiahli povzbudivé výsledky, v súčasnosti nedosahuje stanovenú úroveň ani jeden zo všetkých ôsmich RCT a iba rozhodný prejav politickej vôle umožní dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia v piatich rokoch, ktoré ostávajú do konečného termínu v roku 2015,

L.

keďže niektoré najmenej rozvinuté krajiny pravdepodobne nesplnia ani jeden RCT,

M.

keďže súčasná potravinová a palivová kríza spolu so svetovou hospodárskou krízou a zmenou klímy viedli k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby dosiahnutých za posledné desaťročie,

N.

keďže vlastníctvo pôdy vytvára stimuly pre jednotlivcov, rodiny a spoločenstvá, aby riadili vlastný rozvoj a zaisťovali potravinovú bezpečnosť na miestnej úrovni,

O.

keďže náklady na zmierňovanie zmeny klímy v rozvojových krajinách by mohli do roku 2020 dosiahnuť približne 100 miliárd USD ročne (14) a náklady na hospodársku krízu minimálne tiež toľko (15),

P.

keďže pri preskúmaní RCT by sa mala brať do úvahy situácia rozvojových krajín „so stredne veľkými príjmami“, pretože tieto krajiny aj naďalej žiadajú o pomoc pri dosahovaní svojho plného potenciálu rozvoja,

Q.

keďže najmä priemyselné krajiny sú zodpovedné za zmenu klímy a finančnú a hospodársku krízu,

R.

keďže sa zvyšuje počet chudobných pracujúcich a ľudí so zraniteľnými pracovnými miestami,

S.

keďže nedostatok mieru, bezpečnosti, demokracie a politickej stability často bráni chudobným krajinám naplniť svoj úplný rozvojový potenciál,

T.

keďže korupcia poškodzuje produktivitu, vytvára nestabilitu a znemožňuje zahraničné investície,

U.

keďže nezákonné kapitálové toky z rozvojových krajín sa odhadujú na 641 až 941 miliárd USD a keďže tento odliv narúša schopnosť rozvojových krajín vytvárať vlastné zdroje a vyčleňovať viac prostriedkov na znižovanie chudoby (16),

V.

keďže hoci sa pri niektorých RCT týkajúcich sa zdravia dosiahol veľký pokrok, splnenie troch RCT týkajúcich sa zdravia, a najmä úmrtia matiek, je najviac vzdialené,

W.

keďže 13 % všetkých úmrtí matiek v rozvojových krajinách spôsobujú nebezpečné interrupcie a keďže toto číslo je v Afrike oveľa vyššie (17),

X.

keďže za posledné desaťročie sa podstatne znížilo financovanie v oblasti plánovaného rodičovstva založené na individuálnom zohľadnení každej ženy,

Y.

keďže aj keď splníme všetky RCT, v chudobných krajinách budú naďalej existovať výzvy týkajúce sa chudoby a utrpenia,

Z.

keďže nesplnenie našich sľubov týkajúcich sa RCT bude znamenať pokračovanie utrpenia pre milióny chudobných ľudí a vážne naruší dôveru medzi severom a juhom,

1.

očakáva, že Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2010 schváli ambiciózne a jednotné stanovisko EÚ pred septembrovým zasadnutím OSN o rozvojových cieľoch tisícročia a jeho výsledkom budú nové, dodatočné, transparentné a merateľné záväzky, orientované na výsledky;

2.

vyzýva členské štáty, aby si splnili záväzky, ktoré prevzali ako súčasť Európskeho konsenzu o rozvoji;

3.

poukazuje na to, že plnenie rozvojových cieľov tisícročia musí zostať pre Európsku úniu hlavným cieľom; zdôrazňuje, že obmedzenie chudoby prostredníctvom splnenia rozvojových cieľov tisícročia sa musí jednoznačne uznať za spoločný rámec rozvojovej politiky EÚ, čo sa musí jasne odzrkadliť vo všetkých príslušných politikách – vrátane obchodnej politiky – a v legislatívnych návrhoch; je presvedčený, že rozvojové ciele tisícročia by sa nemali chápať ako technická otázka, ktorá sa jednoducho vyrieši poskytovaním väčšieho objemu finančných prostriedkov alebo obchodných príležitostí bez toho, aby sa určili a riešili základné príčiny chudoby;

4.

zdôrazňuje, že údaje uvedené v nedávnej správe OSN s názvom Prehodnotenie chudoby (Rethinking Poverty) sú nielen znepokojujúce, ale tiež jasne ukazujú, že riziko nesplnenia rozvojových cieľov tisícročia je skutočné;

5.

vyzýva všetky členské štáty, aby najneskôr do roku 2015 splnili svoje sľuby v oblasti pomoci stanovené na 0,7 %;

6.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli prísnejšie opatrenia, pokiaľ ide o zodpovednosť v plnení záväzku poskytnúť 0,7 % HND ako pomoc do roku 2015 vrátane ustanovenia postupu „partnerského preskúmania ODA“, ktorým by sa v rámci Rady pre zahraničné veci vyhodnocoval pokrok v plnení cieľa 0,7 % do roku 2015 a ktorého zavŕšením by bola správa Európskej rade a Európskemu parlamentu;

7.

vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli opatrenia v oblasti rozvojovej pomoci a vydali viacročné časové plány splnenia RCT; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby oficiálna rozvojová pomoc (ODA) bola plne transparentná, a súčasne ju žiada, aby zverejnila sumy, ktoré členské štáty vynaložili na ODA;

8.

vyzýva EÚ a OECD, aby nezovšeobecňovali definíciu rozvojovej pomoci (oficiálna rozvojová pomoc) alebo nepočítali zrušenie dlhu alebo iné finančné toky mimo oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci medzi náklady na rozvojovú pomoc;

9.

vyzýva všetky členské štáty, aby v rámci G20 a OSN aktívne zakročili proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom a podporovali väčšiu transparentnosť vrátane systematického poskytovania informácií o ziskoch a daniach a systému poskytovania správ na základe jednotlivých krajín, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo zachovanie vlastných zdrojov na vlastný rozvoj;

10.

vyzýva EIB, aby prehodnotila svoju politiku týkajúcu sa zahraničných (offshore) finančných centier na základe prísnejších kritérií, než je zoznam Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý vymedzuje zakázané a monitorované jurisdikcie, a aby zabezpečila jej vykonávanie a poskytovala výročné správy o pokroku;

11.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lacnejších peňažných prevodov;

12.

vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali iniciatívy OSN a prijali opatrenia na zvýšenie zodpovednosti dlžníkov a veriteľov pri nezávislých dlhových transakciách;

13.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby sa opätovne usilovali o zníženie dlhového zaťaženia najmenej rozvinutých krajín s dokázateľnou zodpovednosťou, transparentnosťou a dobrým riadením;

14.

vyzýva EÚ, aby poskytla dôležité finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám v boji proti vplyvom zmeny klímy a hospodárskej krízy; trvá na tom, aby tieto finančné prostriedky prirodzene dopĺňali existujúce záväzky v oblasti poskytovania pomoci;

15.

vyzýva všetky členské štáty, aby sa zaviazali vyčleniť podstatne viac zdrojov na rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc v rámci nasledujúceho finančného výhľadu a Európskeho rozvojového fondu;

16.

vyzýva Komisiu, aby využila svoje jestvujúce nástroje spolupráce s rozvojovými krajinami vrátane akčných plánov európskej susedskej politiky, Východného partnerstva, VSP a VSP+ na ďalšie vymedzenie a realizáciu konkrétnych krokov zameraných na uľahčenie dosiahnutia RCT;

17.

vyzýva všetky členské štáty, aby podstatne zvýšili výšku pomoci poskytovanej na základe rozpočtovej pomoci, najmä prostredníctvom zmlúv o RCT, trvá však na splnení kritérií v oblasti demokracie, ľudských práv, správy a iných základných kritérií a na intenzívnejšej a lepšej kontrole a auditoch;

18.

vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ pokračovala v práci prostredníctvom širokého spektra jestvujúcich finančných nástrojov na celosvetovej úrovni a na úrovni jednotlivých krajín dodatočne k rozpočtovej podpore vrátane globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a prostredníctvom iných relevantných organizácií a mechanizmov, najmä organizácií a spoločenstiev občianskej spoločnosti;

19.

vyzýva všetky členské štáty, aby naďalej zlepšovali koordináciu darcov uvoľňovaním všetkej svojej pomoci v súlade s deklaráciami z Paríža a Akkry, a tak znížili nadmernú rozdrobenosť rozpočtu vyčleneného na pomoc, čo je nevyhnutné pre súdržnosť a odstúpenie od viazania pomoci; uznáva tiež, že rôzne členské štáty môžu poskytovať odborné vedomosti v rôznych zemepisných oblastiach a rozvojových sektoroch;

20.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že v rámci nového inštitucionálneho usporiadania EÚ bude prvoradá zodpovednosť za programovanie rozvojových fondov a určenie priorít v právomoci komisára pre rozvoj;

21.

vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky proti chudobe tým, že prijme súdržnú politiku, ktorá zahŕňa oblasti obchodu a rozvojovej spolupráce, ako i spoločné politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu, s cieľom vyhnúť sa priamym alebo nepriamym dôsledkom na hospodárstva rozvojových krajín;

22.

vyzýva EÚ, aby obhajovala zásadu potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách a aby počas súčasných rokovaní WTO naliehavo vyzývala všetky zapojené strany, aby túto zásadu dodržiavali;

23.

je presvedčený, že dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia si vyžaduje opatrenia na podporu prístupu k pôde, vode a zdrojom biodiverzity a opatrenia na podporu politiky miestnej podpory udržateľných malých poľnohospodárskych podnikov;

24.

vyzýva EÚ, aby z rozvojového hľadiska preverila svoje zmluvy v oblasti rybného hospodárstva tak, aby úplne zohľadňovali sociálny a hospodársky vplyv na miestne komunity, konkrétne prostredníctvom dlhodobej pomoci EÚ príslušnému odvetviu a prostredníctvom mechanizmu, ktorým vlastníci lodí pokryjú spravodlivú časť nákladov spojených s prístupom pre lode EÚ;

25.

vyzýva EÚ, aby nenaliehala prostredníctvom svojej obchodnej politiky na chudobné krajiny, aby otvorili zraniteľné odvetvia na trhu, pokiaľ im ich úroveň rozvoja bráni v spravodlivej hospodárskej súťaži na svetovej úrovni, a aby súčasne posilňovala zameranie politiky pomoci EÚ obchodu na chudobné krajiny;

26.

vyzýva EÚ, aby bojovala za včasné závery rokovaní WTO v Dauhe, orientované na rozvoj;

27.

žiada, aby hodnotenie rizika zmeny klímy bolo systematicky začleňované do všetkých aspektov plánovania politík a rozhodovania vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti; požaduje, aby sa výsledok tohto hodnotenia použil pri formulácii jasných usmernení pre udržateľnú politiku rozvojovej spolupráce;

28.

zdôrazňuje, že problém zmeny klímy treba efektívne riešiť na celosvetovej úrovni, pričom priemyselné krajiny by mali prevziať zodpovednosť a postaviť sa na čelo boja proti účinkom skleníkových plynov, pretože ak sa tento problém nebude riešiť, ohrozí sa dosiahnutie RCT;

29.

vyzýva EÚ a členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru z Espoo, aby plne dodržiavali ustanovenia protokolu pri pomoci rozvíjať programy a verejné projekty v rozvojových krajinách;

30.

je presvedčený, že obchod môže byť silným motorom hospodárskeho rastu, hoci rast samotný nemôže vyriešiť rozvojové problémy; verí, že pomalý pokrok kola rokovaní v Dauhe bráni medzinárodnému obchodnému systému, aby prispel k naplneniu rozvojových cieľov tisícročia; zdôrazňuje, že pozitívny záver kola rokovaní v Dauhe by mohol pomôcť pri poskytovaní súboru hospodárskych stimulov na globálnej úrovni; berie na vedomie mnoho štúdií UNCTAD a ďalších inštitúcií, ktoré ukazujú, že rozsiahla liberalizácia obchodu v najmenej rozvinutých krajinách zriedkavo viedla k udržateľnému a výraznému zmierneniu chudoby a prispela k poklesu cenového pomeru dovozu a vývozu rozvojových krajín, najmä krajín Afriky;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité usilovať sa o uľahčenie zapojenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva; pripomína, že otvorenosť obchodu a podpora kapacity ponuky sú dôležité prvky každej súdržnej rozvojovej stratégie a že iniciatívy technickej pomoci súvisiacej s obchodom predstavujú dodatočný nástroj na odstránenie chudoby a boj proti nedostatočnému rastu;

32.

pripomína, že zlepšenie obchodnej kapacity v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách im môže pomôcť získať zručnosti týkajúce sa obchodu a infraštruktúru, potrebné na plnenie dohôd WTO a využívanie výhod, ktoré z nich vyplývajú, rozšíriť ich obchod, využiť nové a existujúce obchodné príležitosti, plniť nové dohody a prispôsobiť sa meniacemu sa vonkajšiemu obchodnému prostrediu;

33.

víta existujúce iniciatívy v oblasti obchodu s rozvojovými krajinami na úrovni EÚ a WTO, najmä iniciatívu Všetko okrem zbraní, VSP a VSP +, ako aj zásadu asymetrie a prechodné obdobia dohodnuté vo všetkých existujúcich európskych dohodách o partnerstve, a žiada Európsku komisiu, aby túto politickú stratégiu upevnila; poukazuje na to, že systém VSP poskytuje svojim užívateľom väčšiu stabilitu, predvídateľnosť a viac obchodných príležitostí; poznamenáva, že krajinám, ktoré ratifikovali a účinne presadili kľúčové medzinárodné dohovory o udržateľnom rozvoji, sociálnych právach a riadnej správe verejných vecí, sa poskytujú dodatočné preferencie (prostredníctvom režimu VSP);

34.

vyzýva Komisiu, aby v rámci súčasných rokovaní WTO a dvojstranných rokovaní o dohodách o voľnom obchode presadila, aby sa viac hovorilo o rozvoji;

35.

pripomína, že stratégia pomoci pre obchod je zameraná na chudobné a zraniteľné krajiny pri rozvíjaní základnej hospodárskej infraštruktúry a nástrojov, ktoré potrebujú na využitie obchodu ako hnacej sily hospodárskeho rastu a rozvoja; víta vyhlásenia Komisie, že EÚ už splnila svoj cieľ poskytnúť do roku 2010 na pomoc súvisiacu s obchodom 2 miliardy EUR, keďže celková výška podpory na túto pomoc zo strany EÚ a jej členských štátov dosiahla v roku 2008 2,15 miliardy EUR (1,14 miliardy EUR z členských štátov a 1,01 miliardy EUR z EÚ), a konštatuje, že sa dosiahli tiež významné výsledky v súvislosti so širším programom pomoci obchodu vrátane dopravy a energetiky, výrobných odvetví a úprav súvisiacich s obchodom; napriek tomu vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie (vrátane číselných údajov) o rozpočtových riadkoch, ktoré sa používajú na financovanie pomoci súvisiacej s obchodom a pomoci obchodu;

36.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť a podporu najmenej rozvinutým krajinám s cieľom zvýšiť celkovú úroveň finančných prostriedkov EÚ na pomoc obchodu, ktorá v poslednom čase nezaznamenala výrazný nárast; zastáva názor, že vzhľadom na to, že regionálna integrácia je v rámci programu EÚ na pomoc obchodu čoraz dôležitejšia, malo by sa zvýšiť úsilie o dokončenie regionálnych balíkov pomoci obchodu pre krajiny AKT; zastáva názor, že existuje priestor na zvýšenie účinnosti pomoci prostredníctvom zlepšenia spoločnej analýzy, spoločných stratégií reakcie a spoločného zabezpečovania opatrení na pomoc obchodu;

37.

zastáva názor, že rozmer juh – juh sa stáva rýchlo rastúcou súčasťou svetového obchodu, môže sa stať čoraz dôležitejším prvkom pri zabezpečovaní rozvoja najchudobnejších krajín a že ho treba povzbudzovať a podporovať;

38.

vyzýva EÚ, aby si zachovala integrovaný a komplexný prístup k RCT, uznávajúc, že všetky jednotlivé ciele sú vzájomne prepojené a predstavujú minimálne požiadavky na odstránenie chudoby;

39.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva, a aby zdravie matiek a boj proti úmrtnosti dojčiat určili ako prioritu;

40.

vyzýva rozvojové krajiny, aby minimálne 15 % zo svojho štátneho rozpočtu vyčlenili na zdravotníctvo a aby zlepšili svoje systémy zdravotnej starostlivosti;

41.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali voľný prístup k zdravotníctvu a vzdelávaniu;

42.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zmenili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rozvojových krajinách a podporili politiky v oblasti dobrovoľného plánovaného rodičovstva, bezpečných interrupcií, liečenia pohlavne prenosných infekcií a poskytovania dodávok v oblasti reprodukčného zdravia v podobe liekov zachraňujúcich život a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov;

43.

žiada Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa súvislým a uceleným spôsobom zaoberali RCT 5 (zlepšenie zdravia matiek), RCT 4 (detská úmrtnosť) a RCT 6 (HIV/AIDS, malária a tuberkulóza), spolu s RCT 3 (rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien);

44.

žiada, aby strategické dokumenty pre krajinu a regionálne strategické dokumenty zdôraznili potrebu právnych predpisov v oblasti boja proti násiliu a diskriminácie žien, podporili účasť žien na rozhodovacom procese a poukázali na potrebu politík zohľadňujúcich rodové hľadisko;

45.

znovu zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať tie rozvojové krajiny, ktoré využívajú takzvanú flexibilitu zapracovanú do Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), s cieľom poskytnúť lieky za prijateľné ceny v rámci ich domácich programov verejného zdravia; zdôrazňuje, že dohody, ktoré zaručujú prístup ku generickým liekom, nesmú byť ohrozené dohodami o voľnom obchode;

46.

vyzýva EÚ, aby minimálne polovicu svojej pomoci poskytla najmenej rozvinutým krajinám a zamerala sa na tie skupiny ľudí, ktoré to v týchto krajinách najviac potrebujú, najmä na ženy, deti a na ľudí so zdravotným postihnutím, a aby sa vo svojich rozvojových stratégiách účinnejšie zamerala na záujmy zraniteľných skupín;

47.

v súvislosti s tým podporuje návrh Komisie prerozdeliť finančné prostriedky v rámci strednodobého preskúmania programov pre AKT najzaostávajúcejším krajinám;

48.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby osobitnú pozornosť venovali právam menšín, a nalieha, aby EÚ začlenila pevne stanovenú doložku o ľudských právach a nediskriminácii do svojich medzinárodných dohôd, okrem iného so zreteľom na diskrimináciu na základe pohlavia, rasového či etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie a diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS;

49.

vyzýva EÚ a vlády partnerských krajín, aby zvýšili investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti na úroveň, ktorá zaručí odstránenie hladu pre všetkých, s osobitným zameraním na naliehavé potreby odstránenia hladu, na programy týkajúce sa malých poľnohospodárov a sociálnej ochrany;

50.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k úverom;

51.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v súčasnosti získavajú poľnohospodársku pôdu (najmä v Afrike) zahraniční investori, za ktorými stojí vláda, čo môže narušiť miestnu potravinovú bezpečnosť a môže mať vážne a ďalekosiahle dôsledky v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa zaoberali vplyvom súvisiacim s nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy (vrátane vyvlastňovania malých poľnohospodárov a neudržateľného využívania pôdy a vody) tým, že sa obyvateľstvu prizná právo na kontrolu nad poľnohospodárskou pôdou a inými dôležitými prírodnými zdrojmi;

52.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vystupňovali svoje úsilie v oblasti boja proti detskej práci, a to podporovaním osobitných programov a prostredníctvom usmernení k politikám rozvoja a k medzinárodnému obchodu;

53.

vyzýva EÚ a vlády rozvojových krajín, aby pevne podporili Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a účinne uplatňovali všetky aspekty programu dôstojnej práce;

54.

vyzýva Komisiu, aby kontrolovala sociálnu ochranu zamestnancov, sociálny dialóg a základné pracovné normy v rozvojových krajinách a aby v prípade potreby poskytla stimuly a uplatnila sankcie prostredníctvom obchodných dohôd a všetkých ostatných dostupných nástrojov;

55.

vyzýva Svetovú banku a MMF, aby vyčlenili spravodlivejší podiel hlasovacích práv nedostatočne zastúpeným krajinám, čím sa zaručí, že dlžníci a veritelia budú mať z krátkodobého hľadiska rovnaké podiely hlasov a že poskytovanie úverov nebude narúšať zásady vlastníctva tak, ako sú zakotvené v záväzkoch z Paríža a Akkry;

56.

vyzýva MMF, aby zvýšil prístup krajín s nízkym príjmom k svojim zvýhodneným nástrojom a aby zvýšil prostriedky vyčlenené na zvláštne práva čerpania pre krajiny s nízkym príjmom podľa ich potrieb;

57.

zamýšľa pri spolurozhodovaní o nastávajúcom posúdení mandátu Európskej investičnej banky pre zahraničné činnosti zabezpečiť naplnenie jej záväzkov v oblasti rozvoja a viac prispôsobiť jej zdroje potrebám rozvojových krajín vrátane vzájomne účinných nástrojov poskytujúcich úvery chudobným krajinám;

58.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že OSN ostane dobrovoľným fórom na riešenie otázok týkajúcich sa svetovej správy a chudoby;

59.

vyzýva orgány EÚ a Africkej únie, aby opätovne investovali politickú vôľu do strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ a použili osobitné zdroje, ktoré tomuto partnerstvu umožnia dosiahnuť jeho úplný potenciál;

60.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby v rozvojových krajinách propagovali a podporovali demokraciu, mier, zásady právneho štátu a správu bez korupcie;

61.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli výnimočné úsilie o podporu verejnej správy v rozvojových krajinách s osobitným cieľom bojovať proti korupcii a vytvoriť administratívne prostredie, ktoré bude transparentné, nestranné a spravodlivé, a zároveň uznať neodmysliteľnú úlohu neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti;

62.

naliehavo vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby podpísali dohovor OSN proti korupcii, podnikli praktické kroky a účinne vykonali jeho ustanovenia, ako aj zriadili mechanizmy na monitorovanie pokroku;

63.

uznáva, že je potrebné, aby rozvojové krajiny zlepšovali medzinárodné účtovné normy, s cieľom predchádzať praktikám vyhýbania sa daňovej povinnosti a daňových únikov, a tak dosiahnuť lepšiu globálnu daňovú správu;

64.

vyzýva rozvojové krajiny, aby na všetkých úrovniach tvorby a vykonávania politík zapojili parlamenty, miestne vlády a občiansku spoločnosť, ako aj iné neštátne subjekty;

65.

vyzýva rozvojové krajiny, najmä tie, ktoré získavajú najväčší objem pomoci EÚ, aby posilnili riadnu správu vo všetkých verejných otázkach, a najmä pri riadení prijímanej pomoci, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla všetky kroky potrebné na zabezpečenie transparentnej a účinnej realizácie pomoci;

66.

uznáva rozhodujúce prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom a so znepokojením konštatuje nedostatok pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o mierové vyriešenie viaznucich konfliktov v susedstve EÚ a v iných krajinách, a naliehavo vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoje úsilie v tejto oblasti;

67.

vyzýva EÚ, aby začala ambiciózny a konštruktívny dialóg so všetkými tradičnými a vznikajúcimi darcami s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli RCT a aby zníženie chudoby bolo naďalej hlavným bodom svetového programu;

68.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.